Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/30/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu Slovenská republika

- ŠTÁTNE LESY TATRANSKÉHO NÁRODNÉHO PARKU TATRANSKÁ LOMNICA, so sídlom Vysoké Tatry, Tatranská Lomnica 66, IČO: 31 966 977, zastúpený JUDr. Marekom Radačovským, advokátom so sídlom Košice, Žriedlová 3, IČO: 35 553 961, proti žalovanému K. R., nar. XX.X.XXXX, bytom U. M., M. V. XXXXX, o zaplatenie 3.282,22 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.282,22 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27.7.2018 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.282,22 eur s príslušenstvom. Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že žalobca je správcom pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky na územiach zriadených národných parkov, pričom do uvedeného územia Tatranského národného parku patria aj parcely zapísané na LV č. XXX pre obec U. M., k.ú. M. N., a to parcela parc. č. XXXXX/XX, parc. č. XXXXX/XXX, parc. č. XXXXX/XXX, parc. č. XXXXX/XXX, parc. č. XXXXX/XXX a parc. č. XXXXX/XXX. Na uvedených parcelách sa nachádzajú stavby súp. č. XXXXX Hospodárska budova V. I, súp. č. XXXXX Hospodárska budova V. II a súp. č. XXXXX U. V., ktoré sú vo vlastníctve žalovaného. Nakoľko medzi žalobcom ako správcom majetku štátu, t.j. vlastníka pozemkov a žalovaným ako vlastníkom stavieb neexistuje žiaden právny vzťah, ktorý by zakladal užívacie právo žalovaného k pozemkom, vyzval žalobca žalovaného na uzavretie nájomnej zmluvy. V minulosti síce žalovaný prejavil záujem o vyporiadanie vzťahu formou odkúpenia dotknutých parciel, avšak následne komunikáciu ukončil a na výzvy žalobcu nereaguje. S ohľadom na to si voči žalovanému žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to z titulu nájmu za obdobie dvoch rokov, pričom výšku nároku žalobca odvodil od zistenej hodnoty pozemkov znaleckým posudkom Ing. Miroslava Pomffyho č. 33/2011 a Ing. Radomíra Bičára č. 28/2020.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

4. V zmysle rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva zo dňa 22.12.1994, č. 3610/187/1994-100 je žalobca príspevkovou organizáciou, pričom jej účelom je o.i. spravovanie a obhospodarovanie lesného

fondu, stavieb a zariadení slúžiacich lesnému hospodárstvu, ktoré sú vo vlastníctve štátu na území Tatranského národného parku.

5. Z LV č. XXX pre obec U. M. a k.ú. M. N. súd zistil, že Slovenská republika je vlastníkom parciel parc. č. XXXXX/XX, parc. č. XXXXX/XXX, parc. č. XXXXX/XXX, parc. č. XXXXX/XXX, parc. č. XXXXX/XXX a parc. č. XXXXX/XXX, pričom správcom uvedených nehnuteľností je žalobca.

6. Z LV č. XXX pre obec U. M. a k.ú. M. N. súd zistil, že žalovaný je vlastníkom stavieb súp. č. XXXXX postavenej na pozemku parc č. XXXXX/XXX, súp. č. XXXXX postavenej na pozemku parc. č. XXXXX/ XXX a súp. č. XXXXX postavenej na pozemku parc. č. XXXXX/XXX.

7. Zo vzájomnej komunikácie strán sporu súd zistil, že v rokoch 2010 až 2012 žalovaný javil záujem o odkúpenie pozemkov, na čo žalobca reagoval zaslaním kúpnej zmluvy, ktorá však uzavretá nebola.

8. Zo znaleckého posudku Ing. Miroslav Pomffyho č. 33/2011 súd zistil, že hodnota dotknutých pozemkov je 65.600,- eur.

9. Zo znaleckého posudku Ing. Radomíra Bičára č. 28/2020 súd zistil, že všeobecná hodnota dotknutých parciel je 52.500,- eur a hodnota ročného nájmu predstavuje sumu 1.640,- eur.

10. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

11. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

12. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

14. Podľa , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

15. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

16. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

17. Podľa čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

18. Podľa a podľa čl. 11 ods. 1 listiny obsah vlastníctva tvorí súhrn subjektívnych vlastníckych oprávnení, medzi ktoré patrí aj právo vec užívať (ius utendi), s vecou nakladať (ius disponendi), teda oprávnenie vlastníka určovať ďalší právny osud veci. Citovaný teda nielenže ustanovuje, že každý má právo vlastniť majetok, ale súčasne zaručuje, podobne ako čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, realizáciu vlastníckych oprávnení vyplývajúcich aj z v znení neskorších predpisov. V naznačenom smere súd poukazuje na to, že vlastnícke právo je chápané ako tzv. absolútne právo a pôsobí voči všetkým (erga omnes). Ako najzákladnejšie subjektívne právo je v podstate chránené priamo či nepriamo celým právnym poriadkom. Slovné spojenie „právo na ochranu“, ktoré je použité aj v , implikuje v sebe aj potrebu minimálnych garancií procesnej povahy, ktoré sú ustanovené priamo v tomto a ktorých nedodržanie môže mať za následok jeho porušenie popri porušení práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 a nasl. ().

Článok 20 ods. 1 zabezpečuje každému rovnaké zákonné predpoklady a možnosti nadobúdať veci do vlastníctva za podmienok, ktoré sú upravené v ústave alebo v ďalších zákonoch. Vlastnícke právo každej osoby má rovnaký zákonný obsah a požíva ochranu bez ohľadu na to, či ide o štát, právnickú osobu, obec alebo fyzickú osobu. Z formulácie obsiahnutej v nemožno však odvodzovať ústavné právo získať vec do svojho vlastníctva (vlastniť majetok) bez dodržania predpokladov, ktoré sú na tento účel upravené zákonmi. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa vlastníkovi poskytla a súčasne aj trvale garantovala právna istota, že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho dôvodu (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -33, -44). Z predmetu žaloby a vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia ako náhrady za užívanie pozemku zastavaného stavbami vo vlastníctve žalovaného. Posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - a . Bezdôvodné obohatenie je v konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov ( ). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať ( ) tomu, na úkor koho sa získal ( ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada ( ). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

19. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. z 24. júna 2008).

20. Žalovaný mal zákonný prostriedok na to, aby vyporiadal práva k pozemku vo vlastníctve žalobcu (kúpna resp. nájomná zmluva), avšak z nevysvetlených dôvodov komunikáciu ukončil. Je zrejmé, že po celú dobu existencie stavieb existuje aj legálny postup, ktorým by bol zriadený právny titul na riadne užívanie pozemkov, ale žalovaný uvedené neakceptuje, tak dôsledkom toho sa vlastník pozemku má možnosť sa na súde domáhať svojich zákonných práv žalobou na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný sa na úkor žalobcu obohacuje o čiastku predstavujúcu hodnotu nájmu za pozemky zastavané stavbami žalovaného, ktoré žalobca riadne preukázal listinnými dôkazmi.

21. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalovaného zaviazal na úhradu žalovanej istiny vrátane príslušenstva vo forme zákonného úroku z omeškania.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia