Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoCsp-21-2025.pdf
PDF · 171.51 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/21/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu JUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Krajinská 2954/32, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., Námestie sv. Anny 7269/20C, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX/XX, D., o zaplatenie 2.537,57 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalobcu zo dňa 20. 11. 2025 proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 19Csp/64/2025-162 zo dňa 3. novembra 2025, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku p o t v r d z u j e .
Odvolací súd odvolanie proti napadnutému II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania o d m i e t a .
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Nitra (ďalej aj ako súd prvej inštancie alebo súd) vyššie označeným rozsudkom zo dňa 3. novembra 2025 rozhodol tak, že zamietol žalobu (I. výrok) a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (II. výrok). 2. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť mu istinu 2.537,57 eur, úrok 68,73 eur, úrok z omeškania v sadzbe 8,15 % ročne zo sumy 2.537,57 eur od 26. 12. 2024 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
3. Žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 18. 01. 2019 úverovú zmluvu č. 6901024496, na základe ktorej žalovanému poskytol revolvingový úver s výškou úverového rámca 3.550,- eur, ktorý žalovaný čerpal prostredníctvom úverovej karty. Žalovaný bol odo dňa účinnosti revolvingovej zmluvy v pravidelných mesačných výpisoch z úverového účtu, ktoré boli zasielané na jeho adresu v listinnej forme, informovaný o výške mesačnej splátky, o výške úroku a poplatku, výške úverového rámca, ako aj o celkovom zostatku na úverovom účte a jednotlivých transakciách na úverovom účte. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky žalobcovi vrátiť spolu s úrokom a poplatkom v pravidelných mesačných splátkach v súlade s uzavretou zmluvou a zmluvnými podmienkami žalobcu. Dňa 09. 03. 2023 došlo medzi stranami sporu k dohode o urovnaní, v ktorej sa žalovaný zaviazal uhradiť sumu 3.632,21 eur v pravidelných mesačných splátkach po 90,- eur splatných vždy najneskôr do posledného dňa kalendárneho mesiaca až do úplného vyrovnania pod stratou výhody splátok. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď splátky úveru riadne a včas nesplácal. Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 05. 11. 2024 žalobca žalovaného vyzval na úhradu splátok,
ktoré neboli riadne a včas zaplatené a zároveň žalovaného upozornil na možnosť predčasného splatenia úveru. Žalovaný napriek výzve dlžné splátky neuhradil, preto žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti budúcich splátok úveru výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 10. 12. 2024. Žalobca poskytol žalovanému lehotu 15 dní na splnenie povinností, žalovaný dlžnú sumu neuhradil, preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatnil v žalobe aj zákonné úroky z omeškania v sadzbe 8,15 % ročne od 26. 12. 2024 do zaplatenia. K vyčísleniu peňažného nároku žalobca uviedol, že žalovaný čerpal revolvingový úver spolu v sume 15.455,30 eur, uhradil čiastku 14.854,04 eur. Žalovaná suma 2.606,30 eur pozostáva z istiny 2.535,94 eur, poplatku za vedenie účtu 1,63 eur, úroku za hotovostné transakcie 40,95 eur a úroku zo zrušeného splátkového programu 27,78 eur. Žalobca tvrdil, že posudzoval s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, k čomu predložil interný dokument o posúdení bonity s uvedením výšky príjmu, rodinného stavu a podmienok bývania žalovaného a úverovú správu z registrov dlžníkov NRKI pre účely posudzovania schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver. Ďalej uviedol, že v rámci postupu v poskytovaní úveru napĺňa žalobca svoju zákonnú povinnosť preverovania bonity žalovaného dôsledným zisťovaním jeho kreditného skóre, ktoré zaisťuje oddelenie úverových rizík žalobcu. Týmto procesom je posudzovaná príjmová a výdavková stránka žalovaného a ďalej sa skúmajú informácie o premenných hodnotách žalovaného ako je vek, vzdelanie, zdroj príjmov, rodinný stav, počet detí, spôsob bývania a pod. Pre tento účel je využívaný štatistický model, ktorého výstupom je pravdepodobnosť dodržania úverových záväzkov zo strany žalovaného. Tento model je postavený na logickej regresii, kde sa jednotlivé dichotomické premenné opierajú o ďalšie. Pre každú produktovú líniu potom žalobca využíva odlišný model pre zistenie kreditného skóre. Rovnako tak sú nastavené hodnoty minimálneho kreditného skóre, ktorého nedosiahnutím je posudzovaná žiadosť zamietnutá. Posudzovanie bonity, na základe parametrov vytvorených odbornými zamestnancami žalobcu, vykonáva automatizovaný systém s výsledkom, ktorý predstavuje limit najvyššej mesačnej splátky. V rámci neho je overovaná schopnosť žalovaného splácať ďalšie finančné záväzky a hradiť nevyhnutné životné výdavky. Je zohľadňované rodinné postavenie žalovaného, najmä vyživovacia povinnosť, príjem jeho partnera, prípadne ďalšie skutočnosti. Pokiaľ z takto uvedených informácií vznikne pochybnosť o pravosti tvrdení žalovaného, pristupuje žalobca k žiadosti o predloženie potvrdenia o výške príjmu a výpisu z bankového účtu. Existenciu prípadných ďalších pochybností ohľadom bonity žalovaného minimalizuje žalobca kontrolou žalovaného v externých registroch. Využívané sú registre Sociálnej poisťovne pre overenie príjmu žalovaného a jeho zamestnávateľa, poprípade overenie poberania dôchodku a úverové registre NRKI, s ktorých pomocou sa zhromažďujú informácie, ako je napr. existencia záväzkov, ich výška, historická platobná morálka žalovaného. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 11Up/584/2025 dňa 27. 05. 2025, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Namietal, že veriteľ zanedbal posúdenie schopnosti žalovaného splácať úver, že žalobca v žalobe neuviedol žiadnu číselnú hodnotu plnenia žalobcu v prospech žalovaného a hodnotu plnení žalovaného v prospech veriteľa, že spotrebiteľská úverová zmluva je plná neprijateľných zmluvných podmienok. Pred poskytnutím tohto úveru mal žalobca 21 žiadostí o úver zamietnutých, 5 žiadostí bolo odvolaných a už existovali 2 úvery pri slabšej bonite žalovaného. Ďalej namietal, že v žalobe chýbajú výpočty, aká čiastka mu zostane po úhrade dlhov a nákladov na bývanie. Z opatrnosti žalovaný vzniesol námietku premlčania. Ďalej uviedol, že žalobca svoj nárok neosvedčil relevantnými dôkazmi, keď ani len matematicky nepreukázal odôvodnenie svojho finančného nároku, neuviedol odkontrolovateľný výpočet požadovanej sumy 2.537,57 eur. Žalobca aj v samotnom žalobnom návrhu uprednostnil preukazovanie výpočtov úrokov a úrokov z omeškania pred preukázaním presných finančných údajov o vzájomných plneniach. Žalovaný chce mať vyriešenú otázku, či zmluva na poskytnutý úver má neprijateľné zmluvné podmienky a teda, akú sumu je, resp. bol povinný za poskytnutý úver uhradiť. Namietal zmätočnosť žaloby, nárok žalobcu na úroky po zosplatnení úveru, ako i to, že požičanie čiastky 3.550,- eur žalobca nepreukázal výpisom z bankového účtu, nepredložil priamy dôkaz o výške reálne poskytnutej peňažnej čiastky. Žalobca súdu predložil len svoj interný výpis čerpania a splátok, z ktorého sa dá vylúštiť, že žalovaný uhradil veriteľovi spolu 14.854,04 eur, čo však nemožno považovať za relevantný dôkaz. Žalovaný zdôraznil, že istina bola 14.731,93 eur a podľa jeho výpočtov by nemal veriteľovi vrátiť žiadnu sumu, naopak, žalobca by mal jemu vrátiť 122,11 eur (14.854,04 eur – 14.731,93 eur = 122,11 eur). Jedná sa o spotrebiteľský spor, pričom zmluva nemá náležitosti podľa ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a má neprijateľné zmluvné podmienky, ktorými je aj ročná úroková sadzba 23,88 %, následne RPMN 26,68 %, úroková sadzba z omeškania, všetky druhy poplatkov, body o úverových podmienkach veriteľa ako aj spoplatnené služby v časti poplatky a odmeny. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku žalovaný
označil aj poistné úveru, tiež vyhlásenia spotrebiteľa o tom, že sa oboznámil so všetkými ustanoveniami zmluvy. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol. S poukazom na ust. § 257 CSP nesúhlasil s platením akýchkoľvek súdnych trov.
5. Na výzvu súdu žalobca uviedol, že pri posudzovaní bonity žalovaného zohľadnil jeho čistý príjem 715,- eur, ktorý bol overený z jeho výpisu z bankového účtu a z registra Sociálnej poisťovne. Na strane výdavkov zohľadnil životné minimum a celkové náklady na domácnosť 340,- eur. Žalovaný v žiadosti o úver neuviedol žiadne existujúce záväzky voči veriteľom, pričom bol povinný uviesť pravdivé údaje o svojej finančnej situácii. Žalobca určil maximálnu hranicu mesačnej splátky 349,- eur, pričom schválený úver s výškou mesačnej splátky 26,- eur predstavoval dostatočný finančný priestor pre prípadné navyšovanie úverového rámca a mierne zvýšenie mesačnej splátky. Úverová zmluva a úverové podmienky boli k žalobe priložené. Zmluva bola uzavretá prostredníctvom elektronickej komunikácie na diaľku, žalovaný ju potvrdil virtuálnym podpisom, tzv. SMS kódom. Žalovaný v zmluve potvrdil, že prevzal a súhlasí s úverovými podmienkami. 6. Súd prvej inštancie spor prejednal v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku v neprítomnosti strán sporu, ktoré svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a v rámci dokazovania sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Dňa 18. 01. 2019 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver č. 69010244965000, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového revolvingového úveru žalovanému do výšky úverového rámca 650,- eur. Strany si v úverovej zmluve dojednali zmluvné podmienky: mesačná úroková sadzba 2,19 %; RPMN 39 %; celková čiastka splatná spotrebiteľom 768,82 eur; výška mesačnej splátky 4 % z dlžnej čiastky (min. 12,- eur); frekvencia splátok 20. deň v mesiaci. V zmluve boli ďalej upravené poplatky a odmeny. V zmluve sú uvedené informácie k osobe klienta – žalovaného: rodinný stav ženatý, počet vyživovaných detí 1, druh bývania u rodičov, zdroj hlavného príjmu zamestnanec, názov zamestnávateľa Bonul, s.r.o., zamestnaný od 06/2018, čistý mesačný príjem 600,- eur.
7.1 V dodatku k úverovej zmluve s priradeným variabilným symbolom 69010244965000 zo dňa 16. 04. 2022 sa žalobca a žalovaný dojednali na zmene výšky kreditného limitu (úverového rámca) na 3.550,- eur.
7.2 V dohode o plnení dlhu v splátkach sa žalobca ako veriteľ a žalovaný ako klient dojednali na splácaní dlhov žalovaného vzniknutých z viacerých zmlúv o spotrebiteľskom - revolvingovom úvere. V III. bode predmetnej dohody sa uvádza, že klient a veriteľ sa dohodli, že aktuálna výška zostávajúcej dlžnej sumy z uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver s číslom 6901024496 je ku dňu 31. 03. 2023 v sume 3.632,21 eur. Túto dlžnú sumu mal žalovaný splácať v mesačných splátkach po 90,- eur.
7.3 Z výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 05. 11. 2024 bolo preukázané, že žalobca žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy 810,- eur a zároveň žalovaného upozornil, že v prípade, ak uvedenú sumu nezaplatí do 15 dní od doručenia predmetnej výzvy, bude požadovať jednorazové vrátenie celého úveru, vrátane úrokov, nákladov a sankcií.
7.4 Z výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 10. 12. 2024 bolo preukázané, že žalobca žalovanému oznámil, že v dôsledku neuhradenia omeškaných splátok vyplývajúcich z úveru číslo 6901024496 v dodatočne poskytnutej lehote sa celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy stalo splatným dňa 10. 12. 2024. Žalovaný bol vyzvaný k splateniu celého úveru na základe predmetnej zmluvy, a teda bol vyzvaný na zaplatenie sumy 2.642,21 eur v lehote do 15 dní od spísania predmetnej výzvy.
7.5 Z listiny označenej ako predžalobná výzva na zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia zo dňa 06. 02. 2025 bolo preukázané, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu pred podaním žaloby vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 2.880,15 eur.
7.6 Z ePotvrdenky bolo preukázané odoslanie zásielky 2. triedy právnym zástupcom žalobcu žalovanému dňa 07. 02. 2025 (podacie č. RG245554671SK). Z ďalších ePotvrdeniek vyplýva odoslanie zásielky 2. triedy žalobcom žalovanému dňa 05. 11. 2024 (podacie č. RG245210035SK) a dňa 10. 12. 2024 (podacie č. RG245417707SK).
7.7 Z výpisu čerpania splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný čerpal čiastku spolu v sume 14.731,93 eur a vykonal úhrady v sume spolu 14.854,04 eur. Podľa tohto výpisu žalobca úhrady žalovaného započítal na zaplatenie nasledovných položiek: istina 12.195,99 eur, CoC istina 723,37 eur, CoC úrok 302,73, úrok za hotovostné transakcie 1.409,87 eur, poplatok za vedenie účtu 78,23 eur, úrok 115,16 eur, poplatok za výber z bankomatu 17,52 eur, opravné úroky - grace period 11,17 eur.
7.8 Z dokumentu posúdenie schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver k zmluve č. 6901024496, B. A. vyplýva, že žalobca bral do úvahy jeho rodinný stav - ženatý, druh bývania - u rodičov, počet detí - 1, zdroj príjmu - zamestnanec, výška príjmu - 600,- eur, príjem partnera - 230,- eur, splátky iným spoločnostiam uvedené v žiadosti - 0,- eur.
7.9 Podľa úverovej správy k osobe žalovaného mal žalovaný v čase vyhotovenia predmetnej správy viaceré nesplatené spotrebiteľské úvery, mal pridelené aj kreditné splátkové karty s neuhradenými splátkami, s úhradami však podľa predmetnej správy nebol v omeškaní.
7.10 Podľa odpovede Sociálnej poisťovne k osobe žalovaného bol žalovaný k dátumu overenia 18. 01. 2019 zamestnaný aspoň 90 dní, za posledný mesiac mal vymeriavací základ od všetkých zamestnávateľov aspoň 542,- eur, nebol poberateľom invalidného, starobného ani iného dôchodku, za posledné 3 mesiace mal vymeriavací základ aspoň 542,- eur.
7.11 Z výpisu z účtu žalovaného vedeného v Tatra banka, a.s. vyplýva, že k 31. 12. 2018 bol zostatok na jeho bežnom účte - 799,77 eur.
7.12 Žalobca súdu predložil zjednodušené výpisy z účtu žalovaného k zmluve č. 6901024469 za jednotlivé kalendárne mesiace za obdobia od 02/2019 do 02/2023. Vyplýva z nich popis realizovaných transakcií, vyčíslenie úrokov, mesačného poplatku za vedenie účtu ako aj súm k úhrade.
8. Po právnej stránke súd prvej inštancie svoj rozsudok odôvodnil citáciou ust. § 261 ods. 6 písm. d/, § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len Obchodný zákonník), ust. § 879y ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 10. 2024, ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 9, § 54 ods. 1, 2, § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 12. 2019 do 30. 06. 2024 (ďalej len Občiansky zákonník), ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z.).
9. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu uzatvorili dňa 18. 01. 2019 zmluvu o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver, v ktorej žalobca vystupoval ako osoba konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Uzavretú zmluvu súd prvej inštancie posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, pre ktorú je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Z predložených listinných dôkazov bolo preukázané, že žalobca na základe predmetnej zmluvy o úvere poskytol žalovanému revolvingový úver, ktorý žalovaný čerpal prostredníctvom úverovej karty a ktorý sa zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Tieto splátky žalovaný spočiatku plnil, neskôr sa s plnením splátok dostával do omeškania. Žalobca v konaní tvrdil, že pre nesplnenie povinnosti žalovaného splácať úver, tento úver zosplatnil, k čomu predložil aj výzvu k splateniu celého úveru zo dňa 10. 12. 2024, ktorou žalovanému zosplatnenie úveru oznámil a vyzval ho k splateniu celého úveru čerpaného na základe uzavretej zmluvy. Pretože žalobca si v tomto konaní svoj peňažný nárok voči žalovanému odvodzuje od zosplatnenia poskytnutého úveru, súd prvej inštancie posudzoval platnosť takto vyvolaného mimoriadneho zosplatnenia celého úveru. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a možnosť požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinností dlžníka. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka zase stanovuje, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. V posudzovanom prípade prichádza do úvahy možnosť dohody medzi veriteľom a dlžníkom v zmluve o spotrebiteľskom úvere, pričom táto dohoda vyplýva priamo zo 7. hlavy, § 2 úverových podmienok, na ktoré sa odvoláva úverová zmluva.
9.1 Súd prvej inštancie ďalej skúmal, či okrem dohody o možnosti zosplatnenia úveru boli zachované aj ďalšie podmienky tak, ako ich stanovujú ust. § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní splnenia podmienok pre platné zosplatnenie úveru súd predložené listinné dôkazy vyhodnocoval v zmysle záverov aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (rozsudok 5Cdo/188/2023 zo dňa 31. 07. 2024, uznesenie 5Cdo/197/2022 zo dňa 26. 06. 2024, uznesenie 6Cdo/15/2023 zo dňa 25. 04. 2024). S poukazom na závery aktuálnej judikatúry tak možno dospieť k záveru, že v prípade dlhu splatného v splátkach v spotrebiteľských vzťahoch je oprávnenie veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru sprísnené úpravou ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Znamená to, že k uplatneniu práva na predčasné zosplatnenie úveru podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka môže dôjsť len vtedy, ak je splnená okrem iného podmienka omeškania úhrady konkrétnej splátky po dobu troch mesiacov a neuhradenie tejto konkrétnej splátky ku dňu zosplatnenia úveru ani na výzvu veriteľa. Splatnosť celého dlhu nastáva, keď veriteľ o úhradu celého dlhu požiadal a nie od okamihu, kedy tak urobiť mohol. Splatnosť celého dlhu totiž nenastáva automaticky a v prípade, ak veriteľ právo úver zosplatniť nevyužije, naďalej platí dojednanie o plnení v splátkach, pričom právo veriteľa na zosplatnenie celého zostatku dlhu sa posúva na obdobie po splatnosti ďalšej neuhradenej splátky. Ak Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, pretože len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom.
10. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca výzvou zo dňa 05. 11. 2024 s názvom výzva na zaplatenie dlžnej sumy žalovaného vyzval na okamžité zaplatenie celkovej dlžnej sumy 810,- eur s tým, že v opačnom prípade bude požadovať okamžité jednorazové vrátenie celého úveru. Z uvedenej výzvy nie je vôbec zrejmé, na úhradu ktorej konkrétnej splátky, pre nezaplatenie ktorej v stanovenej lehote žalovanému hrozilo zosplatnenie úveru, bol žalovaný vyzvaný. V súlade so závermi prijatými aj vyššími súdnymi autoritami, v záujme rešpektovania princípu právnej istoty a legitimity očakávaní rozhodovať v skutkovo obdobných veciach rovnako, dospel súd prvej inštancie k záveru, že pokiaľ veriteľ vo výzve na zaplatenie neuviedol splátku, pre ktorú mieni dlh zaplatiť, nie je jednostranný právny úkon veriteľa, ktorým úver predčasne zosplatnil, dostatočne určitý a z toho dôvodu je tak úkonom neplatným. Výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 05. 11. 2024 (č. l. 39 spisu) je tak neurčitý právny úkon a žalobca inú výzvu, ktorú by bolo možné chápať ako výzvu danú veriteľom dlžníkovi v intenciách ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nepredložil. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že k platnému zosplatneniu úveru žalobcom nedošlo. Právnym následkom neplatného zosplatnenia je neoprávnenosť žalovania celej sumy takto neplatne zosplatneného úveru, ako sa toho v tomto konaní domáha žalobca proti žalovanému. Tento nárok nebolo možné žalobcovi priznať, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
11. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a nakoľko žalobu zamietol v celom rozsahu, možno konštatovať, že v konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný. Žalovanému však nijaké trovy konania zo spisu nevyplývajú, preto mu súd nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.
12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 20. 11. 2025 prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodu, že súd nesprávne právne vec posúdil, keď neaplikoval relevantné ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 1. novembra 2024. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia, pričom tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd aplikoval nesprávnu právnu normu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže pri hodnotení platnosti právneho úkonu - vyhlásenia mimoriadnej splatnosti - nereflektoval, že tento úkon bol vykonaný po nadobudnutí účinnosti novely Občianskeho zákonníka, teda po 1. novembri 2024. V súlade s ust. § 879y ods. 2 Občianskeho zákonníka sa právne účinky takéhoto úkonu spravujú právnou úpravou účinnou odo dňa jeho vykonania, a teda aj znením Občianskeho zákonníka po novelizácii zákonom č. 254/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov. Súd
však posudzoval vec podľa právnej úpravy účinnej pred týmto dátumom, čím došlo k aplikačnej chybe a k nesprávnemu právnemu záveru o neplatnosti jednostranného právneho úkonu žalobcu. Súd prvej inštancie mal preukázané (13. a 14. bod odôvodnenia jeho rozsudku), že žalobca vyzval žalovaného na úhradu nezaplatených splátok výzvou zo dňa 05. 11. 2024 a následne ho výzvou zo dňa 10. 12. 2024 vyzval aj na splatenie celého úveru. Napriek tomu pri posúdení právnych úkonov vykonaných po 01. 11. 2024 súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 10. 2024, čím naplnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ Civilného sporového poriadku. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rímsku zásadu iura novit curia (súd pozná právo), ktorá je jednou zo základných zásad civilného procesu, podľa ktorej je súd povinný aplikovať správnu a účinnú právnu normu na skutkový stav zistený v konaní. V praxi to znamená, že výber právnej normy nie je ponechaný na účastníkoch konania, ale je povinnosťou súdu zvoliť tú právnu normu, ktorá je v danom čase a na daný skutkový stav správne aplikovateľná. Postup súdu prvej inštancie v rozpore s touto zásadou predstavuje nielen procesnú vadu, ale má aj vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, keďže aplikáciou nesprávnej právnej normy dospel súd k nesprávnemu právnemu záveru o neplatnosti právneho úkonu žalobcu. Súd prvej inštancie pri posudzovaní platnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru mal aplikovať ust. § 53 ods. 9, 10 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 01. 11. 2024 (ktoré žalobca citoval). V prípade správnej aplikácie týchto ustanovení nemohol dospieť k záveru ohľadom neplatnosti predmetných výziev. V znení účinnom od 01. 11. 2024 nie je možné splniť predpoklad uvádzaný súdom v odôvodnení, a to uviesť vo výzve na zaplatenie dlžnej sumy konkrétnu splátku, pre ktorú veriteľ dlh plánuje zosplatniť, keďže zákon predpokladá omeškanie aspoň s tromi splátkami a nie s jednou splátkou aspoň tri mesiace. Zákonodarca výslovne vylúčil v ust. § 53 ods. 10 aplikáciu ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Uvedené právne závery tak nemôžu byť fakticky správne a nemôžu byť spôsobilým predpokladom, pre ktorý súd rozhodol tak, ako uviedol vo výroku svojho rozsudku. Súdom uvádzané rozhodnutia Najvyššieho súdu nemožno po prijatí zákona č. 254/2024 Z. z. považovať za „ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít“, keďže prijatím novely ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka sa stali tieto rozhodnutia obsolentné, pretože zákonodarca výslovne vylúčil použitie ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ku ktorému označené rozhodnutia inklinujú. Od 01. 11. 2024 je to práve ust. § 53 ods. 10, ktoré naopak veriteľovi prikazuje uviesť dlžnú sumu. Žalobca sa nestotožnil s názorom konajúceho súdu ohľadom nevyhnutnosti špecifikácie splátky, pre ktorú veriteľ pristupuje k započatiu procesu mimoriadnej splatnosti. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, zákonodarca v ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka explicitne predpisuje obsahové náležitosti výzvy pred zosplatnením. Uvedené náležitosti tak nie je potrebné, resp. možné, rozširovať výkladom, ktorý súd aplikuje vo svojom rozsudku. V súvislosti s posudzovaním určitosti právneho úkonu je potrebné vychádzať z princípu prednosti platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou. Súd by mal vykladať prejavy vôle účastníkov konania v prospech ich platnosti, pokiaľ je to možné a len v prípade, že zmysel prejavu vôle nie je určiteľný ani jeho výkladom, je možné považovať právny úkon za neplatný. V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2014.
13. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 03. 11. 2025 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne rozhodol vo veci samostatne tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.
14. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov – ďalej aj CSP) zistil, že odvolanie proti I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné, bolo podané oprávnenou stranou sporu, t. j. žalobcom, v neprospech ktorého bolo týmto výrokom rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote (ust. § 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP) a konštatoval, že odvolanie má zákonom stanovené náležitosti a obsahuje zákonom stanovené odvolacie dôvody (ust. § 127, § 363, § 365 ods. 1 CSP). Následne odvolací súd, viazaný rozsahom podaného odvolania žalobcu, odvolacími dôvodmi ako i súdom prvej inštancie zisteným skutkovým stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP), bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie proti I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné a vo veci rozhodol rozsudkom (ust. § 392 CSP) tak, že tento odvolaním napadnutý výrok rozsudku podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
14.1 Odvolanie žalobcu proti II. (závislému) výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, odvolací súd odmietol podľa ust. § 386 písm. b/
CSP, nakoľko žalobca nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti tomuto výroku, čo znamená, že odvolanie proti tomuto výroku bolo podané neoprávnenou osobou.
14.2 Odvolací súd svoj rozsudok verejne vyhlásil dňa 1. júla 2026, keď v zmysle ust. § 219 ods. 3 za použitia ust. § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
15. Podľa § 879y ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov v aktuálnom znení, ustanoveniami tohto zákona v znení účinnom do 31. októbra 2024 sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 31. októbra 2024; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. októbra 2024, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami § 53 ods. 9 a 10 v znení účinnom od 1. novembra 2024 a v ktorých nedošlo k uplatneniu práva obchodníka podľa § 53 ods. 9 v znení účinnom do 31. októbra 2024, sa od 1. novembra 2024 nepoužijú.
16. Podľa § 53 ods. 9, 10 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 10. 2024, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže obchodník uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.
16.1 Podľa § 565 vyššie citovaného zákona, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
17. Podľa § 53 ods. 9, 10 vyššie citovaného zákona v znení účinnom od 01. 11. 2024, ak má spotrebiteľ plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy v splátkach, môže obchodník požadovať vrátenie celého plnenia, ak je spotrebiteľ celkom alebo čiastočne v omeškaní aspoň s tromi splátkami a suma splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, je najmenej vo výške a/ desiatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá najviac na tri roky, b/ piatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako tri roky a najviac na desať rokov, alebo c/ dva a pol percenta poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako desať rokov. Ak sú splnené podmienky podľa odseku 9, obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, poskytnúť spotrebiteľovi dodatočnú lehotu na plnenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní od doručenia výzvy. Ak spotrebiteľ neuhradí splátky, s ktorými je v omeškaní, v dodatočnej lehote poskytnutej mu obchodníkom, jej uplynutím sa stáva celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy splatným; ustanovenie § 565 sa nepoužije. Obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, upozorniť spotrebiteľa na následok podľa predchádzajúcej vety a uviesť sumu splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní.
17.1 Podľa § 565 vyššie citovaného zákona, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
18. Podľa § 359 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP), odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
18.1 Podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
18.2 Podľa § 386 písm. b/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak b/ bolo podané neoprávnenou osobou.
18.3 Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
18.4 Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
18.5 Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c/ súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d/ nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
19. Žalobca ako odvolací dôvod proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol jeho žalobu o zaplatenie sumy 2.537,57 eur s príslušenstvom, uplatnil ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, pričom bol toho názoru, že tento rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. O túto vadu ide vtedy, ak súd síce správne zistil skutkový stav na základe riadneho a dostatočného dokazovania, avšak zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil. Za nesprávne právne posúdenie sa v tomto zmysle považuje mylná aplikácia alebo interpretácia právnej normy na zistený skutkový stav, prípadne aplikácia právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. Tento odvolací dôvod sa vzťahuje predovšetkým na prípady, keď súd chybne aplikuje hmotné právo. Namietaná nesprávna aplikácia, či interpretácia právnej normy podľa tohto dôvodu musí mať vplyv na predmet konania. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd konštatuje, že tento žalobcom uplatnený odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192 až § 194 CSP.
20. Právne posúdenie veci predstavuje činnosť súdu spočívajúcu v podriadení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Pri tejto činnosti súd rieši questio iuris (právne otázky), pričom ich riešeniu predchádza riešenie questio facti (skutkové otázky), resp. zistenie skutkového stavu. Vo všeobecnosti sa za nesprávne považuje právne posúdenie, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (t. j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu (t. j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú), prípadne správne určenú právnu normu nesprávne interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
21. Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že žalobca (ako veriteľ) a žalovaný (ako dlžník) uzatvorili dňa 18. 01. 2019 zmluvu o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver č. 6901024496, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému bezúčelový revolvingový úver s výškou úverového rámca (kreditného limitu) 650,- eur s ročnou úrokovou sadzbou 26,28 eur, mesačnou úrokovou sadzbou 2,19 %, výškou mesačnej splátky 4 % z dlžnej sumy (min. 12,- eur), RPMN 39 %, celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom 768,82 eur a s frekvenciou splátok 20. deň v mesiaci. Na základe dodatku k úverovej zmluve s priradeným variabilným symbolom 6901024496 zo dňa 16. 04. 2022 sa zmluvné strany dohodli na zmene predmetnej zmluvy tak, že výška kreditného limitu (úverového rámca) sa mení na 3.550,- eur. Z
obsahu spisu odvolací súd ďalej zistil, že dňa 05. 11. 2024 veriteľ (žalobca) zaslal dlžníkovi (žalovanému) listinu označenú ako „Výzva na zaplatenie dlžnej sumy“ (č. l. 39 súdneho spisu), v ktorej uviedol, že suma splátok, s ktorými je dlžník aktuálne v omeškaní je 810,- eur a žiadal ho o okamžité zaplatenie dlžnej sumy s tým, že v prípade, ak neuhradí splátky, s ktorými je v omeškaní do 15 dní od doručenia výzvy, uplynutím tejto lehoty sa celé plnenie so spotrebiteľskej zmluvy stáva splatným a veriteľ bude požadovať okamžité jednorazové vrátenie celého úveru, vrátane úrokov, nákladov a sankcií. K uvedenej výzve žalobca pripojil ePotvrdenie o odoslaní uvedenej listiny dňa 05. 11. 2024. Následne v podaní zo dňa 10. 12. 2024 označenom ako „Výzva k splateniu celého úveru“ veriteľ (žalobca) oznámil dlžníkovi (žalovanému), že v dôsledku neuhradenia omeškaných splátok vyplývajúcich z úveru č. 6901024496 v dodatočne poskytnutej lehote sa celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy stalo splatným dňa 10. 12. 2024 a vyzval ho na zaplatenie celého úveru čerpaného na základe zmluvy v sume 2.642,21 eur do 15 dní odo dňa spísania predmetnej výzvy. K uvedenej listine žalobca taktiež pripojil ePotvrdenie o odoslaní uvedenej listiny dňa 10. 12. 2024. Žalobca podal na Okresný súd Banská Bystrica dňa 23. 04. 2025 návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorý tento súd pod sp. zn. 11Up/584/2025 dňa 27. mája 2025 vydal (č. l. 49 súdneho spisu). Po podanom odpore zo strany žalovaného (č. l. 53 a nasl. súdneho spisu), bola vec v zmysle ust. § 10 ods. 3, resp. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z o upomínacom konaní, postúpená príslušnému súdu (okresný súd Nitra) na prejednanie. Súd prvej inštancie následne po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že žalobu žalobcu zamietol.
22. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, oboznámil sa s jeho dôvodmi ako i s námietkami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní a dospel k záveru, že I. výrok rozsudku (o zamietnutí žaloby) je vecne správny, vychádzajúci zo správne zisteného skutkového základu.
23. V predmetnej veci, aj vzhľadom k odvolacím námietkam žalobcu bolo potrebné, primárne sa zaoberať otázkou, či veriteľ (žalobca) pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky za dodržania podmienok uvedených v ust. § 53 ods. 9, 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 11. 2024, nakoľko aj v odvolaní sa domáhal aplikácie tohto ustanovenia. Z vyššie citovaného ust. § 879y ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (15. bod tohto rozsudku) vyplýva, že ak žalobca uplatní právo na zosplatnenie, bude sa tento nárok posudzovať podľa právnych predpisov účinných v čase, keď k využitiu tohto práva došlo. V prejednávanej veci žalobca uplatnil právo na mimoriadne zosplatnenie úveru výzvou zo dňa 10. 12. 2024, preto sa nárok žalobcu posudzuje podľa novelizovaného znenia ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 11. 2024.
24. Veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky len vtedy, keď je dlžník v omeškaní aspoň s tromi splátkami a zároveň súčet týchto omeškaných splátok dosiahne zákonom stanovenú minimálnu sumu, ktorá sa počíta ako percento z poskytnutého úveru alebo iného plnenia. V prípade, aj keď sú vyššie uvedené dve podmienky splnené, veriteľa to neoprávňuje úver zosplatniť okamžite. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa je podmienená aj tým, že veriteľ je povinný v písomnej výzve zaslanej dlžníkovi uviesť dlžnú sumu omeškaných splátok a upozorniť dlžníka v lehote nie krajšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Až po márnom uplynutí 15 - dňovej lehoty na plnenie, môže veriteľ požadovať jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy úveru.
25. V podanom odvolaní žalobca tvrdil, že zákon (Občiansky zákonník v znení účinnom od 01. 11. 2024) už neukladá povinnosť konkretizovať jednotlivé splátky, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní. Vychádzajúc z ust. § 53 ods. 9, 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 11. 2024 je však odvolací súd toho názoru, že aj keď vymedzenie konkrétnych splátok úveru, s ktorými je dlžník v omeškaní a pre toto omeškanie veriteľ zvažuje uplatnenie svojho práva zosplatniť úver, nie je v uvedených ustanoveniach ako zákonná náležitosť výzvy na zaplatenie alebo oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru výslovne uvedené (nebolo ani v ust. § 53 ods. 9, 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 10. 2024), nemožno opomenúť všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka (ust. § 37, § 39), v zmysle ktorých sa právny úkon musí urobiť určito a zrozumiteľne, inak je neplatný. V prípade výzvy pred zosplatnením úveru (výzvy na zaplatenie dlžnej sumy) ide o jednostranný právny úkon, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať identifikáciu splátok, s ktorými je dlžník - spotrebiteľ (žalovaný) v omeškaní a ktoré zakladajú dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Vymedzenie konkrétnych omeškaných splátok možno vyvodiť z podmienok, ktoré musia byť splnené pre realizáciu mimoriadneho zosplatnenia úveru veriteľom. Ide o bezpodmienečnú náležitosť takejto výzvy, ktorej účelom je informovať spotrebiteľa o tom, s ktorými splátkami je v omeškaní a pre toto omeškanie veriteľ zvažuje uplatnenie svojho práva zosplatniť úver. Identifikácia splátky, s ktorou je dlžník v omeškaní
je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i z toho dôvodu, aby mal dlžník vedomosť o tom, zaplatením ktorej splátky a zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu (ako to bolo v prípade výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 05. 11. 2024) s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený. Problematikou týkajúcou sa splnenia podmienok vyplývajúcich z ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 10. 2024 v spotrebiteľských vzťahoch sa zaoberal i Najvyšší súd SR, pričom predmetom jeho posudzovania bola (ne)platnosť a (ne)určitosť písomných výziev veriteľa a jeho rozhodnutia sú plne aplikovateľné aj pre výklad a aplikáciu novej právnej úpravy zosplatnenia v zmysle ust. § 53 ods. 9, 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 11. 2024.
26. Odvolací súd nemal žiadnu pochybnosť o potrebe špecifikovania splátok, ktoré je potrebné zaplatiť, aby sa spotrebiteľ vyhol zosplatneniu celého dlhu, a to v predmetnej výzve zo dňa 05. 11. 2024, teda realizovanej už za účinnosti novej právnej úpravy. Z obsahu výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 05. 11. 2024 nevyplývajú skutkové tvrdenia ohľadom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ktoré by spĺňali podmienky pre platné zosplatnenie úveru (v podobe uvedenia troch omeškaných splátok, pre ktoré veriteľ zvažuje peňažný dlh zosplatniť) v zmysle požiadaviek ust. § 53 ods. 9, 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 11. 2024. Z uvedenej výzvy je možné vyvodiť iba záver o tom, že žalobca výzvou upozornil žalovaného na celkovú dlžnú sumu 810,- eur a vo vzťahu k tejto sume vyzval žalovaného ako dlžníka, že ak neuhradí splátky, s ktorými je v omeškaní do 15 dní od doručenia tejto výzvy, uplynutím lehoty sa celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy stáva splatným. Žalobca síce v predmetnej výzve uviedol určitú sumu, s ktorou bol žalovaný v omeškaní, avšak nešpecifikoval, ktorých konkrétnych splátok a ktorého obdobia sa samotné omeškanie týka. Žalovaný tak z obsahu uvedenej výzvy zo dňa 05. 11. 2024 nemohol vedieť, s ktorými tromi splátkami sa dostal do omeškania so splácaním. Žalobca následne v dôsledku nereagovania žalovaného na písomnú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zaslal ďalšiu výzvu zo dňa 10. 12. 2024, ktorou žalovanému oznámil, že v dôsledku neuhradenia omeškaných splátok vyplývajúcich z úveru v dodatočne poskytnutej lehote, sa celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy stalo splatným dňa 10. 12. 2024 a žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej sumy 2.642,21 eur obratom, najneskôr do 15 dní od spísania tejto výzvy.
26.1 Uvedenie riadneho a zrozumiteľného právneho dôvodu, pre ktorý dochádza k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, teda uvedenie splátok, ktoré neboli zaplatené, je možné vyvodiť aj z gramatického výkladu ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 11. 2024, podľa ktorého, ak sú splnené podmienky podľa ods. 9, obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, poskytnúť spotrebiteľovi dodatočnú lehotu na plnenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní od doručenia výzvy. Zo slovného spojenia „s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní“, možno dospieť k záveru, že splátky, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, musia byť z vyššie popísaných dôvodov presne špecifikované. Nedostatok v podobe neurčito formulovanej výzvy zo dňa 05. 11. 2024 neumožňuje pre konajúci súd jednoznačným a nesporným spôsobom určiť tie splátky, pre ktoré veriteľ pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu úveru. Absenciu špecifikácie splátok, pre ktoré veriteľ dlh mimoriadne zosplatnil, nie je možné konvalidovať ani žiadnym dodatočným vymedzením v rámci súdneho konania (napr. v žalobe alebo počas konania).
26.2. Špecifikovanie omeškaných splátok a sumy splátok, pre ktoré sa dlžník dostal do omeškania, ktoré zakladajú právo veriteľa mimoriadne zosplatniť celý úver, je veriteľ povinný uviesť už v samotnej výzve na zaplatenie, resp. v oznámení o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a tento úkon predstavuje notifikačnú povinnosť veriteľa ako dodávateľa voči spotrebiteľovi. Uvedenie konkrétnych splátok je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť voči spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu (či sumy splátok), s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktoré splátky môžu v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia. V spotrebiteľských veciach, akou je aj predmetná právna vec, sa spotrebiteľ v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti. Vzhľadom na takéto znevýhodnené postavenie musí súd pri rozhodovaní o právach a povinnostiach zo spotrebiteľskej zmluvy (teda aj pri žalobách na plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy ako je táto) nahradiť formálnu rovnováhu skutočnou rovnováhou. To platí aj pri skúmaní výkladu právnych úkonov adresovaných dodávateľom spotrebiteľovi (výzva na zaplatenie dlžnej sumy).
26.3 Ak zákon stanovil, že veriteľ môže pristúpiť k predčasnému zosplatneniu len vtedy, ak je dlžník
- spotrebiteľ v omeškaní aspoň s tromi splátkami a suma splátok dosiahne zákonom stanovenú minimálnu sumu v zmysle ust. § 53 ods. 9 písm. a/ až c/ Občianskeho zákonníka a veriteľ súčasne upozornil dlžníka - spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, môže priemerný spotrebiteľ legitímne očakávať, že zaplatením týchto omeškaných splátok sa vyhne následku predčasného zosplatnenia celého dlhu, a preto je oprávnený očakávať, že dodávateľ ho vo svojej výzve na vrátenie splátok zrozumiteľne vyzve na zaplatenie troch omeškaných splátok. Len takýmto spôsobom môže byť naplnený účel samotnej výzvy veriteľa dlžníkovi pred predčasným zosplatnením. Súd má zaistiť plnú mieru ochrany práv spotrebiteľa, a preto musí trvať na uvedení konkrétnych troch omeškaných splátok vo výzve na ich zaplatenie aj pri vedomí si zásady preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.
27. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ale stotožnil sa s námietkou žalobcu o potrebe aplikácie Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 11. 2024 v zmysle prechodného ust. § 879y ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, teda v čase vykonania právneho úkonu (výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 05. 11. 2024). Zároveň odvolací súd dospel k záveru (rovnako ako súd prvej inštancie) o potrebe špecifikovania splátok v predmetnej výzve, ktoré je potrebné zaplatiť, aby sa spotrebiteľ vyhol zosplatneniu celého dlhu. Bolo teda potrebné v tejto výzve uviesť konkrétne splátky, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, ako aj ich splatnosť. Odvolací súd zastáva názor, že účel predmetného ustanovenia predstavuje ochranu spotrebiteľa, pretože mu de facto poslednýkrát umožňuje uhradiť svoju splatnú, peňažnú pohľadávku predstavujúcu tri splátky, s ktorými je v omeškaní a pre ktorých nezaplatenie v dodatočnej 15 dňovej lehote nastáva mimoriadna splatnosť úveru, čím by zamedzil zmene spôsobu splácania existujúceho dlhu, resp. strate výhody splátok. Takto vymedzený účel zodpovedá rozhodovacej činnosti Najvyššieho Súdu SR (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2020 zo dňa 26. 06. 2024). Novelizované ustanovenie prinieslo ešte prísnejší režim než staršia právna úprava, keďže špecifikuje, že musí ísť o tri splátky, ktoré spolu dosahujú výšku uvedenú v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pričom podľa ods. 10 predmetného ustanovenia musí byť dlžníkovi poskytnutá dodatočná lehota na plnenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní odo dňa doručenia výzvy na vrátenie omeškaných splátok. Zrejmá je tak posilnená ochrana spotrebiteľa, keď nestačí dlžníka len vyzvať na zaplatenie, ale musia byť riadne splnené zákonné požiadavky, aby mohlo dôjsť k zosplatneniu celého dlhu. Je preto potrebné vo výzve podľa ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka konkretizovať jednotlivé splátky, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní pre zachovanie dostatočnej miery ochrany spotrebiteľa. Jedine výzva spĺňajúca požiadavku špecifikácie týchto splátok môže byť dostatočne určitá pre zachovanie dostatočnej miery ochrany spotrebiteľa. Odvolací súd dodáva, že požiadavka konkretizácie omeškaných splátok neslúži len ochrane spotrebiteľa pri rozhodovaní, či a v akej výške svoj dlh uhradí. Jej význam spočíva aj v tom, aby bolo možné ex post preskúmať splnenie zákonných podmienok zosplatnenia celého dlhu. Bez identifikácie konkrétnych splátok, pre ktoré veriteľ pristúpil k zosplatneniu, nemožno spoľahlivo overiť, či boli splnené podmienky uvedené v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, najmä to, či išlo o zákonom predpokladaný počet omeškaných splátok a či tieto dosahovali zákonom požadovanú výšku. Uvedená požiadavka preto predstavuje nevyhnutný predpoklad súdnej kontroly zákonnosti zosplatnenia úveru. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na aktuálne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13. 02. 2025, ktoré je aplikovateľné aj na vyššie uvedené novelizované ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 11. 2024, podľa ktorého „bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť, jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už podľa ust. § 39 alebo ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.).“. Keďže novelizovaná právna úprava sleduje rovnaký ochranný účel ako predchádzajúce znenie ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pričom ochranu spotrebiteľa ďalej posilňuje, neexistuje dôvod odchýliť sa od výkladových záverov prijatých k predchádzajúcej právnej úprave. Odvolací súd zároveň dodáva, že ani zo skutkových tvrdení žalobcu v konaní nie je zrejmé, ktoré tri omeškané splátky mali zakladať vznik práva na zosplatnenie úveru podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Uvedená skutočnosť tak len potvrdzuje správnosť záveru o potrebe identifikácie konkrétnych omeškaných splátok už vo výzve podľa ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd (rovnako súd prvej inštancie)
považoval predmetnú výzvu žalobcu zo dňa 05. 11. 2024, ktorou požadoval od žalovaného uhradenie dlžnej sumy 810,- eur, za neurčitú (a preto neplatnú), nespĺňajúcu vyššie vymedzený účel ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka a s tým spojenú požiadavku ochrany spotrebiteľa vymedzenú aj rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, ako aj predpoklad súdnej kontroly zákonnosti zosplatnenia úveru.
28. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie mal aplikovať zákon (Občiansky zákonník) účinný v čase vykonania predmetného právneho úkonu (výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 05. 11. 2024), avšak pri správne zistených skutkových okolnostiach predmetnej veci súdom prvej inštancie, takýto záver odvolacieho súdu nemal vplyv na vecnú správnosť 1. výroku jeho rozsudku súdu, a preto tento výrok ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
28.1 Odvolací súd nezistil dôvod na postup podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, teda na zrušenie toho výroku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP. Takýto postup by bol dôvodný v prípade, ak súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a v dôsledku toho nevykonal navrhované dôkazy. Celkom iná je situácia, ak budú vykonané navrhované dôkazy, i keď dôjde k vyvodeniu nesprávnych skutkových záverov. Samotné nesprávne právne posúdenie ani nesprávne skutkové závery (bez splnenia podmienky, že nedošlo k vykonaniu navrhovaných dôkazov) neumožňujú odvolaciemu súdu zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Ak žiadna zo strán nenavrhovala vykonať nijaké dôkazy, potom chýba podmienka sine qua non na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP.
29. Žalobca podal odvolanie i pri výroku o trovách konania (II. výrok odvolaním napadnutého rozsudku), ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Odvolací súd o podanom odvolaní žalobcu proti II. výroku rozsudku zo dňa 03. 11. 2025 o trovách konania rozhodol tak, že toto odvolanie odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou v zmysle ust. § 386 písm. b/ CSP, nakoľko na strane žalobcu v súvislosti s rozhodnutím o trovách konania nezistil žiadnu ujmu (formálnu ani materiálnu), resp. negatívny dopad na neho a žalobca teda nie je stranou subjektívne oprávnenou na podanie odvolania proti II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, pretože tento výrok (závislý výrok) pri zamietnutí podanej žaloby nie je v jeho neprospech.
30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V danom prípade mal žalovaný v odvolacom konaní plný úspech, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli (neplatil žiadne súdne poplatky, ani nebol zastúpený advokátom), súd žalovanému v predmetnej veci nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pričom sa riadil právnym názorom vyjadreným v uznesení Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28. 02. 2018, podľa ktorého ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 veta druhá CSP v spojení s ust. § 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)