Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/70/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/XX, D. D., štátny občan SR, v konaní zast. Združením na ochranu práv občana

- AVES, so sídlom Jána Poničana 9, Bratislava, IČO: 50 252 151, 2/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D. D., štátny občan SR, v konaní zast. advokátom C. E. A., so sídlom Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, proti žalovaným: 1/ Československá obchodná banka, a.s., Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140, 2/ Auctioneer s.r.o., so sídlom Špitálska 2256/61, Bratislava, IČO: 45 881 014, v konaní zast. Mgr. Marianom Hrbáňom, advokátom so sídlom Cukrová 14, 913 39 Bratislava, IČO: 42 179 777, 3/ C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. D. XXXX/X, F., v konaní zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Ivana Tršová Rejdovjanová, s.r.o., so sídlom Jarmočná 1430, 962 05 Hriňová, IČO: 47 251 051, o určenie neplatnosti dražby, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29. 10. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 % s povinnosťou zaplatiť žalovaným 1/, 2/, 3/ v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa rozhodne o jej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie, zamietol žalobu žalobcov 1/ a 2/, ktorou sa domáhali určenia, že opakovaná dobrovoľná dražba nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. B., obec D. D., okres D. D., zapísaných na LV č. XXXX vedených Okresným úradom D. D., katastrálnym odborom ako byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí v D. D. na ulici C. XXXX/XX v bytovom dome súpis. čísla XXXX, postavenom na pozemku parcely C-KN č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX - zastavané plochy a nádvoria, zapísanom na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktoré boli v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/, 2/ konaná dňa 21. 12. 2016 žalovaným 2/ ako dražobníkom na návrh právneho predchodcu žalovaného 1/ ako navrhovateľa dražby, v rámci ktorej mal nadobudnúť príklepom vlastnícke právo žalovaný 3/ ako vydražiteľ spísaná JUDr. Katarínou Vorelovou, notárskym kandidátom povereným notárkou JUDr. Katarínou Valovou, PhD., so sídlom v Bratislave I, Pribinova 10, do notárskej zápisnice sp. zn. G. XXXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX je n e p l a t n á.

2. Okresný súd vo veci samej rozhodol v poradí druhým rozsudkom, pričom skorší rozsudok okresného súdu, ktorým žalobe bolo vyhovené (rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 26. 04. 2022) bol zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -804 zo dňa 08. novembra 2023.

3. Vo veci samej okresný súd rozhodol s poukazom na relevantné ustanovenia o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Skutkovo rozhodnutie odôvodnil tým, že mal v konaní za preukázané, že medzi žalobcami 1/ a 2/ a právnym predchodcom žalovaného 1/ došlo k uzavretiu Zmluvy o OTPHYPO úvere zo dňa XX. XX. XXXX pod č. XXX/XXXX/XX/H., na základe ktorej bol právnym predchodcom žalovaného v 1/ rade žalobcom v 1/ a 2/ rade poskytnutý úver v rozsahu 73 500,-- Eur. Zároveň došlo k uzatvoreniu zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. I. J. K. L. XXX/XXXX/XX/H. zo dňa XX. XX. XXXX, pričom uvedená zmluva tak ako to konštatoval súd v predchádzajúcej časti konania spĺňa náležitosti a . Súd mal ďalej v konaní za preukázané, že dražba sa konala dňa 21. 12. 2016, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť - byt v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov v 1/ a 2/ rade, ktorá bola vydražená žalovaným v 3/ rade v zmysle ustanovení Súd v súvislosti s uzatvorenou Zmluvou o OTPHYPO úvere zo dňa XX. XX. XXXX konštatoval, že táto bola uzatvorená v zmysle a nasledujúcich a táto úverová zmluva obsahuje podstatné časti obligatórne náležitosti v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia. Súd ďalej konštatoval, že platnosť uvedenej zmluvy a taktiež vyhlásenie o predčasnej splatnosti ku dňu 15. 05. 2015 listom zo dňa 09. 04. 2015 z dôvodu porušenia zmluvných povinností zo strany žalobcov 1/ a 2/, na ktorých odstránenie boli vyzvaní listom zo dňa 15. 01. 2015, judikoval už súd v inom súdnom konaní a to v konaní pod sp. zn. -117 zo dňa 05. 04. 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26. 03. 20190 pod č.k. -163, právoplatným dňa 09. 05. 2019. Súd teda v súlade aj s predchádzajúcim odôvodnením prvostupňového súdu uviedol, že pokiaľ žalobcovia v 1/ a 2/ rade sa domáhali preskúmania uvedenej úverovej zmluvy, určenia jej neplatnosti resp. určenia neprijateľných zmluvných podmienok, toto bližšie nešpecifikovali. Pokiaľ súd takéto námietky mal identifikovať, tieto časti sa týkali nepodstatných častí predmetu zmluvy. Zároveň mal súd za preukázané, že boli splnené podmienky ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, ako aj mal za preukázané splnenie podmienok ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. Okresný súd sa zaoberal aj skúmaním otázky, či niektoré z prípadného porušenia ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách sa v procese konania dražby vyskytli, a či je možné konštatovať, že tieto spôsobili neplatnosť dražby a k tomu uviedol, že porušenie zákonných ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách musí byť takej povahy a priamo súvisieť s tým, že toto porušenie bezprostredne vplývalo na vydraženie predmetu dražby. Žalobcovia 1/ a 2/ neidentifikovali žiadne také konkrétne porušenie zákonného ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré by malo zároveň vplyv na vydraženie predmetu dražby. Na základe uvedených skutočností súd uzavrel, že podmienky pre určenie neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti pôvodne patriacej žalobcom 1/ a 2/ neexistujú, a preto žalobný návrh žalobcov zamietol. O trovách konania vzhľadom na úspech žalovaných rozhodol s poukazom na ustanovenie ( ).

4. Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/, každý samostatne, v rovnakom znení, napriek rôznym právnym zástupcom, bez toho, aby v odvolaní uviedli konkrétne odvolacie dôvody v zmysle , pričom odvolacie dôvody (teda z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne), sú podstatnou náležitosťou odvolania v zmysle . Namietali neplatnosť Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. I. J. K. L. XXX/XXXX/ XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, teda namietali neplatnosť záložnej zmluvy zabezpečujúcej pohľadávky zo zmluvy o úvere, a to pre absenciu podstatnej náležitosti záložnej zmluvy v rozsahu správneho určenia najvyššej hodnoty istiny, ktorá je zabezpečená záložným právom. Ďalej namietli zosplatnenie úveru a vyhlásenie záložného veriteľa, pričom poukázali na to, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. si žalovaný 1/ v postavení žalobcu uplatnil po skončení procesu dobrovoľnej dražby úroky z úveru a úroky z omeškania, pričom zástupca žalovaných (žalobcov 1/ a 2/) na pojednávaní uznal v mene žalovaných 1/ a 2/ zákonný úrok z omeškania a úrok z úveru len do 15. 05. 2015 v dôsledku zosplatnenia úveru. Rozhodnutie súdu bol bolo vydané až 05. 04. 2018, pričom opakovaná dobrovoľná dražba bola vykonaná pred týmto rozhodnutím 21. 12. 2016. Namietli tiež zosplatnenie úveru a vyhlásenie záložného veriteľa podľa . Návrh na vykonanie dražby vykazuje nesprávne údaje vo vzťahu k účinnosti predčasného zosplatnenia úveru nielen tým, že predčasné zosplatnenie úveru je neplatné, ale aj tým, že obsahuje nesprávne údaje o splatnosti pohľadávky. V procese dobrovoľnej dražby tak bolo porušené zákonné ustanovenie veta druhá zákona o dobrovoľných dražbách. Ďalej žalobcovia 1/ a 2/ namietali, že okresný súd sa nezaoberal určením neprijateľných zmluvných podmienok, pričom súd len konštatoval, že zmluva o úvere bola

uzatvorená v zmysle a nasl. , a táto úverová zmluva obsahuje podstatné obligatórne náležitosti v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia. Podľa názoru žalobcov 1/ a 2/ tento záver súdu je nesprávny, nakoľko predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá spadá pod a nasl. , a teda musí obsahovať zákonné náležitosti uvedené v . Zároveň žalobcovia tiež namietali nesplnenie podmienok ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách ohľadne oznámenia o opakovanej dražbe v periodickej tlači. Taktiež namietali, že súd nemal preukázané, ktorý zo žalobcov mal vykázané doručenie znaleckého posudku, ktorý zo žalobcov sa o znaleckom posudku dozvedel a ktorý nie, a teda nebolo preukázané, či obidvaja záložní dlžníci mali možnosť podať námietky voči znaleckému posudku, a to znaleckého posudku č. XXX/ XXXX vyhotoveného znalcom M. N. dňa 29. 07. 2016, ktorý doručoval žalovaný 2/ obidvom žalobcom 1/ a 2/ v jednej zásielke, pričom k doručeniu tohto znaleckého posudku došlo dňa 02. 09.2016. Namietli tiež, že uvedený znalecký posudok je v hrubom nepomere voči znaleckému posudku č. XX/XXXX vyhotovenému znalcom O. C. F., ktorý ocenil nehnuteľnosti na 84.028,66 Eur pre účely hypotekárneho úveru, avšak znalecký posudok č. XXX/XXXX vyhotovený znalcom M. N. dňa 29. 07. 2016 určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností vo výške 79.463,07 Eur. Ďalej v odvolaní poukázali na to, že výklad práva Európskej únie má smerovať ku garancii ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v rámci možností vykonania tzv. dobrovoľných dražieb. V tejto súvislosti poukázali na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ako aj rozhodnutia NS SR. Žalobcovia 1/ a 2/ tiež uviedli, že už v konaní namietali, že výzva pred zosplatnením bola datovaná k 15. 01. 2015 na sumu 4.381,89 Eur bez uvedenia počtu splátok, t.j. cca 10 splátok. Z omeškanej sumy zaplatili 1.900,- Eur. Dňa 09. 04. 2015 veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť, pričom uviedol, že dlžná suma je 3.812,84 Eur. Celková výška poskytnutého úveru mala byť 73.500,- Eur. V rámci komunikácie s veriteľom, veriteľ odporučil žalobcom splácať úver po 850,- Eur mesačne, čo je dvojnásobok pôvodnej mesačnej splátky 417,24 Eur. Od zosplatnenia úveru žalobcovia zaplatili ďalších 1.600,- Eur na hypotekárny úver a 2.350,- Eur na spotrebný úver v nádeji, že veriteľ vykoná reštrukturalizáciu úveru tak, ako to bolo predmetom rokovania. Zákonom o bankách sa veriteľom zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver, a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok. Zákonom o spotrebiteľských úveroch došlo k rozšíreniu ustanovení, ktoré sa vzťahujú aj na iné úvery a pôžičky pre spotrebiteľov. Týmto krokom sa má dosiahnuť porovnateľnosť podmienok pre všetkých spotrebiteľov. Napriek vyjadreniam žalobcov, i s poukazom na rozhodnutia súdov, súd prvej inštancie ignoroval námietky žalobcov a judikáty vyšších súdnych autorít, a len konštatoval, že pokiaľ sa žalobcovia domáhajú vyslovenia neplatnosti dražby, musia v konaní preukázať porušenie ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, a následne aj preukázať, či takýmto porušením boli dotknutí na svojich právach. Žalobcovia tak mali za to, že uvedeným rozhodnutím súdu došlo k porušeniu práva žalobcov na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 , Listiny základných práv a slobôd a v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva žalobcov vlastniť a nerušene užívať majetok v zmysle článku 20 . Žalobcovia teda namietali nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v otázkach posúdenia obsahu zmluvy o OTPHYPO úvere zo dňa 04. 05. 2011, záložnej zmluvy, vrátane zmluvných podmienok ako platných, zosplatnenia úveru postupom podľa . Zároveň namietli nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu ku strohej argumentácii súdu, v zmysle ktorej nedošlo až k tzv. intenzívnemu porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré by v príčinnej súvislosti spôsobili žalobcom ujmu na ich právach, pričom žalobcovia konkrétne poukazovali na porušenie viacerých ustanovení o dobrovoľných dražbách (konkrétne , , , , a , , , a ), ktorá bola zavŕšená dňa 21. 12. 2016 udelením príklepu licitátorom. Žalobcovia za dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby označili neexistenciu pohľadávky, respektíve spornosť pohľadávky v čase konania dobrovoľnej dražby. Namietali neplatné zosplatnenie úveru, úverovú zmluvu a záložnú zmluvu, respektíve zmluvné podmienky v zmluvách, ktoré vykazujú také vady, že spôsobujú ich neplatnosť. Namietli nedoručenie znaleckého posudku a všeobecnú hodnotu nehnuteľností, zverejnenie oznámenia o dražbe v periodickej tlači, najnižšie podanie, ktoré nemôže byť nižšie ako 90 % hodnoty predmetu dražby. Predmetný úver zo spotrebiteľskej zmluvy nespadá pod , avšak spadá pod o ochrane spotrebiteľa. Ďalšou otázkou, ktorou sa súd prvej inštancie nezaoberal, je podľa názoru žalobcov splnenie podmienky výšky najnižšieho podania hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom v zmysle ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobcovia tiež namietli právny záver

súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že nedošlo až k takému intenzívnemu porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré by v príčinnej súvislosti spôsobilo žalobcom ujmu na ich právach, pričom žalobcovia ako predchádzajúci vlastníci boli dotknutí na svojich právach práve tým, že stratili svoje obydlie. Na základe uvedených skutočností žalobcovia 1/ a 2/ navrhli, aby súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, žalobe o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcom náhradu trov konania v plnom rozsahu, eventuálne, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaný 1/ v podaní zo dňa 04. 03. 2025, vyjadrení k odvolaniu, uviedol, že žalobcovia argumentujú inštitútom určenia najvyššej hodnoty istiny v Zmluve o zriadení záložného práva, pričom táto argumentácia nie je správna v konkrétnom prípade. V článku 1 Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti je presne určená pohľadávka, ktorá zabezpečuje záloh, pričom v odseku 2 predmetného článku je uvedené, že sa zabezpečuje pohľadávka s jej príslušenstvom, úrokmi, úrokmi z omeškania, poplatkami a ostatnými pohľadávkami a zmluvnými pokutami vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Záložná zmluva, aj zmluva o úvere obsahujú preto všetky podstatné náležitosti. Čo sa týka vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a jednotlivého vyčíslenia súm, žalovaný 1/ poukázal na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica v konaní sp. zn. v spojení s konaním na Krajskom súde v Banskej Bystrici sp. zn. . V predmetnom konaní žalovaný 1/ predložil súdu špecifikáciu pohľadávky uplatnenej žalobou, ktorá presne definovala spôsob úročenia zmluvného úroku, ako aj úroku z omeškania. Pokiaľ sa žalobcovia odvolávajú okrem iných na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-598/21, uvedené rozhodnutie sa zaoberá prejudiciálnou otázkou o neaplikovaní zásady proporcionality pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru v slovenskom právnom poriadku. Žalovaný 1/ však postupoval v súlade s platným vnútroštátnym právom, konal obvyklým spôsobom, a teda žiadnym spôsobom neporušil právnu úpravu. Žalovaný 1/ tak neporušil žiadne ustanovenia právnej úpravy, a neobstojí argumentácia žalobcov, že pri vyhlásení predčasnej splatnosti nebola dodržaná zásada proporcionality. Z uvedených dôvodov žalovaný 1/ navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.

6. Žalovaný 2/ v podaní zo dňa 10. 03.2025, vyjadrení k odvolaniu žalobcov, uviedol, že zo strany žalobcov 1/ a 2/ ide o stále sa opakujúcu a irelevantnú argumentáciu z titulu žaloby o určenie neplatnosti dražby. Táto ich argumentácia bola viackrát v konaní vyvrátená. Podľa názoru žalovaného 2/, nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách a napadnutá dražba prebehla za celkom štandardných podmienok, a taktiež nedošlo k ujme na právach žalobcov ako vlastníkov predmetu dražby, nakoľko sa vydražením znížil ich záväzok zo zmluvy o úvere voči žalovanému 1/. Zo strany žalobcov sa jedná o účelové množstvo tvrdení, napádanie každého jedného úkonu žalovaných a účelové dopĺňanie dôvodov žaloby. Žalobcovia dlhodobo vedome a cielene zneužívajú svoje postavenie a situáciu, ktorú nemajú záujem aktívne riešiť. Jedná sa o špekulatívne konanie žalobcov, ako sa vyhnúť následkom zákonnej dražby, pričom na druhej strane, za byt, ktorý stále užívajú a náklady spojené s jeho užívaním dlhodobo neplatia. Pokiaľ ide o žalobcov ako spotrebiteľov, ochrana spotrebiteľa nie je bezbrehá, je potrebné skúmať aj pričinenie samotného spotrebiteľa k vzniknutému sporu. Dražba sa uskutočnila v súlade so zákonom, nedošlo k žiadnemu porušeniu ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, ani , preto žalovaný 2/ navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny, pričom si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalovaný 3/ v podaní zo dňa 25. 02. 2025, vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/, 2/ uviedol, že sa s rozsudkom v celom rozsahu skutkovo aj právne stotožňuje a považuje ho za zákonný a vecne správny. Zopakoval, že argumentácia žalobcov 1/ a 2/ je stále rovnaká, a ani odvolanie nie je výnimkou. Obsahom odvolania sú skutočnosti, ktoré sú opakovane uvádzané vo všetkých podaniach žalobcov dookola a nemajú vôbec skutkovú súvislosť s predmetným žalobným návrhom, teda žalobou o určenie neplatnosti dražby. Ak mali žalobcovia pochybnosti o konaní a postupe banky, mali možnosť sa obrátiť na súd iným druhom žaloby, a nie so žalobou o neplatnosť dražby, nakoľko sa v rámci súdneho konania jednoznačne preukázalo zákonným a skutkovým postupom, že postup dražobnej spoločnosti bol správny, zákonný a dražba je platná. Argumentácia rozsudkom Súdneho dvora je donekonečna opakovaná, rovnako účelová a právne irelevantná, nakoľko závery tohto rozsudku nie je možné aplikovať na túto vec. Z uvedených dôvodov, keďže žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, žalovaný 3/ navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť, pričom zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

8. Žalovaný 2/ sa podaním zo dňa 23. 04. 2025 vyjadril aj k vyjadreniam žalovaných 1/ a 3/, pričom sa s týmito vyjadreniami stotožnil.

9. Žalobca 1/ v podaní zo dňa 22. 05. 2025 zotrval na všetkých námietkach uvedených v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, pričom považoval za nevyhnutné reagovať na opakované a účelové tvrdenia žalovaných. Pokiaľ žalovaný 1/ tvrdil, že splnil zákonné podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, toto tvrdenie podľa názoru žalobcu 1/ neobstojí, pretože zosplatnenie bolo vykonané v rozpore s , a zároveň ide o neurčitý právny úkon, ktorý nespĺňa náležitosti podľa . Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 15. 01. 2015, ktorou sa žalovaný 1/ domáhal zaplatenia sumy 4.381,89 Eur pod hrozbou zosplatnenia, neobsahuje konkrétne označenie splátky, z dôvodu ktorej malo dôjsť k predčasnej splatnosti. Týmto konaním došlo k porušeniu zákonného rámca ochrany spotrebiteľa. Podľa žalobcu 1/ je aj nepravdivé vyhlásenie o pohľadávke, pretože v návrhu na dražbu bola uvedená suma 75.919,32 Eur, pričom k 07. 04. 2015 veriteľ evidoval len sumu 71.058,92 Eur. Rozdiel nie je riadne vysvetlený. Okresný súd tiež nesprávne subsumoval zmluvu pod , hoci išlo o spotrebiteľskú zmluvu, a táto chyba mala za následok opomenutie kontroly neprijateľných podmienok podľa a nasl. . Súd prvej inštancie si nesplnil svoju zákonnú povinnosť konať z úradnej moci pri posudzovaní podmienok výkonu záložného práva a zákonnosti dražby. Týmto pochybením súdu došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Čo sa týka vyjadrení žalovaných 2/ a 3/, tieto sa obmedzujú na všeobecné tvrdenia o zákonnosti dražby, nevyvracajú konkrétne námietky, venujú sa subjektívnym hodnoteniam a osobným útokom na žalobcov. Podľa názoru žalobcu 1/ zosplatnenie úveru bolo vykonané v rozpore so zákonom, predstavuje absolútne neplatný právny úkon, dražobná spoločnosť konala v rozpore s povinnosťou odbornej starostlivosti a nepreverila zákonné podmienky výkonu záložného práva, záložný veriteľ poskytol nepravdivé a nesplnené vyhlásenie o pohľadávke, oznámenie o dražbe nebolo riadne doručené a miesto dražby bolo zvolené nevhodne.

10. Ďalšie písomné podania stranami konania v rámci odvolacieho konania predložené neboli.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd viazaný rozsahom odvolania ( ), viazaný odvolacími dôvodmi (, ), prejednal odvolania žalobcov 1/ a 2/ bez nariadenia pojednávania (a contrario ) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa , .

12. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Okresný súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, na základe ktorých žalobu žalobcov zamietol. Náležite zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Okresný súd sa zaoberal aj námietkami, ktoré opakovane aj v odvolacom konaní namietajú žalobcovia 1/ a 2/. Nie je preto úlohou odvolacieho súdu, ani účelné tieto opakovane uvádzať. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. V tomto zmysle rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

14. Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle . Odvolací súd preto môže v zásade prihliadať iba na tie dôvody, ktoré boli vymedzené v podanom odvolaní v rámci odvolacej lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní určuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia, a tak odvolací súd sa môže zaoberať len tými odvolacími dôvodmi, ktoré sú vymedzené odvolateľom v podanom odvolaní.

15. Náležitosti odvolania sú definované v , podľa ktorého v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

16. Osobitnou náležitosťou odvolania je teda aj uvedenie odvolacích dôvodov, teda z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne. Povinnosť uviesť v odvolaní dôvody, z akých odvolateľ považuje napádané rozhodnutie za nesprávne, možno chápať ako modifikáciu povinnosti tvrdenia (Čl. 8 ) pre odvolacie konanie. Zo systému neúplnej apelácie uplatňovanej v odvolacom konaní zároveň vyplýva, že neprávoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie možno napadnúť len z dôvodov, ktoré sú taxatívne uvedené v zákone ( ).

17. V zmysle , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákonná koncentrácia konania sa uplatňuje aj v opravných konaniach. Lehota na podanie odvolania neohraničuje len samotné podanie odvolania, ale aj vymedzenie programu odvolacieho konania, tzn. určenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda a argumentácie o tvrdenej vadnosti rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo. Po uplynutí lehoty na podanie odvolania nemožno rozširovať, ani meniť odvolacie dôvody a navrhovať dôkazy. Aj novoty v odvolacom konaní možno uplatniť len v lehote na podanie odvolania.

18. Podľa druhá veta , súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

19. Vzhľadom na princíp neúplnej apelácie a koncentráciu odvolacieho konania (, ) odvolacie dôvody sú v zmysle obligatórnou náležitosťou každého odvolania. Odvolacie dôvody zákon taxatívne vymedzuje v , pričom sa vzťahujú aj na odvolanie, ktoré odvolateľ odôvodňuje podľa . Na doplnenie odvolacích dôvodov súd prvej inštancie odvolateľa nevyzýva. To platí aj v prípade, ak odvolanie žiaden odvolací dôvod neobsahuje.

20. Odvolanie žalobcu 1/, ani odvolanie žalobkyne 2/, pričom ide o obsahovo totožné odvolania, aj keď žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ sú zastúpení samostatnými zástupcami, žiadne odvolacie dôvody v zmysle nevymedzuje.

21. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

22. Odvolania žalobcov 1/ a2/ neobsahujú riadne vymedzený odvolací dôvod s poukazom na niektoré z písmen a) až h) ustanovenia , a ani z obsahu odvolania nemožno vyvodiť, ktorý odvolací dôvod v zmysle citovaného ustanovenia možno aplikovať na tie ktoré odvolacie námietky uvádzané žalobcami 1/ a 2/ ako odvolateľmi v podaných odvolaniach. Z odvolaní žalobcov 1/ a 2/ tak nevyplýva, akým konkrétnym odvolacím dôvodom sa mal odvolací súd zaoberať. Odvolací súd samozrejme netrvá na konkrétnom uvedení ustanovenia v rámci písmen a) až h) , avšak z odvolania by malo byť zrejmé, ktorý konkrétny odvolací dôvod je tým odvolacím dôvodom, ktorý zakladá povinnosť odvolacieho súdu preskúmať odvolanie. 23. Žalobcovia 1/ a 2/ v odvolaní síce operujú pojmom „nepreskúmateľnosť“ rozhodnutia vo vzťahu k jednotlivým úkonom súdu, ktoré podľa ich názoru mal súd vykonať, ale nevykonal, a preto považujú rozhodnutie súdu za nedostatočne presvedčivo odôvodnené, avšak tieto okolnosti uvádzajú bez konkrétnych súvislostí s niektorým z odvolacích dôvodov v zmysle písmena a) až h) . Nie je preto možné ani z obsahu ich odvolania vyvodiť, ktorý odvolací dôvod majú na mysli, a či rozhodnutie okresného súdu považujú za nepreskúmateľné z dôvodu nesprávneho procesného postupu súdu, či vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo či je to pre nevykonanie navrhnutých dôkazov, či zistení nesprávnych skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov alebo či je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

24. Čo je potrebné v rozsudku uviesť, upravuje ustanovenie , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

25. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súd obsahuje náležitosti , a preto ho nemožno považovať za nedostatočne odôvodnené. Len sama polemika s rozhodnutím okresného súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia okresného súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci neznamená automaticky vymedzenie niektorého z odvolacích dôvodov. Súd nie je povinný stotožniť sa s právnymi názormi a predstavami strán konania, preberaním a riadením sa nimi predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov a rozhodovania v súlade s ich vôľou a požiadavkami, a ani s právom vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia nimi navrhovaných dôkazov súdom, prípadne dožadovanie sa nimi navrhovaného spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozrieť aj rozhodnutia ÚS SR , , ). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania (pozri rozhodnutie ÚS SR zo dňa 22. 04. 2015).

26. Rovnako tak nie je uvedením odvolacieho dôvodu žalobcami 1/, 2/, že „rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalobcov na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 , článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva žalobcov vlastniť a nerušene užívať majetok zmysle článku 20 “.

27. Žalobcovia 1/ a 2/ sa domáhali určenia neplatnosti opakovanej dražby konanej 21. 12. 2016. Okresný súd o žalobe žalobcov správne rozhodol s poukazom na relevantné ustanovenia o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

28. Podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v prípade, ak spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

29. Okresný súd sa dôsledne zaoberal dôkazmi predloženými stranami konania, na základe ktorých došiel k záveru o zamietnutí žaloby. Z notárskej zápisnice zo dňa 21. 12. 2016 G. XXXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX mal preukázaný priebeh konania opakovanej dražby, predmet konania, ako aj účastníkov dražby. Na predmet opakovanej dobrovoľnej dražby bolo zriadené záložné právo pre pohľadávku OTP Banka Slovensko a.s. na základe zmluvy č. XXXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX - L. XXXX/XXXX. Súd mal preukázanú odhadovanú cenu predmetu opakovanej dobrovoľnej dražby vo výške 79.500,- Eur, ako aj najnižšie podanie vo výške 60.000,- Eur, ktoré urobili viacerí účastníci dobrovoľnej dražby. Príklep udelený licitátorom bol daný účastníkovi dobrovoľnej dražby s najvyšším podaním v sume 78.000,- Eur. Okresný súd mal tiež preukázané, že právny predchodca žalovaného 1/ OTP Banka Slovensko a.s. vyhlásila poskytnutý úver žalobcom vo výške 73.500,- Eur na základe zmluvy o úvere č. XXX/XXXX/XXXXX za predčasne splatný, pričom dlžná suma k 07. 04. 2015 predstavovala 3.812,84 Eur. Účinnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný nastala v 10. deň od doručenia výzvy s tým, že dňom účinnosti vznikla žalobcom 1/, 2/ povinnosť zaplatiť sumu 71.058,92 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 68.381,20 Eur a z úrokov z omeškania vo výške 2.674,29 Eur, ako aj úrokov z omeškania vo výške 3,43 Eur. Žalobcovia 1/ a 2/ boli v omeškaní so splácaním

úveru vychádzajúceho zo zmluvy o úvere s viac ako tromi splátkami, a preto právny predchodca žalovaného 1/ požiadal žalobcov 1/ a 2/ o uhradenie dlžnej čiastky, ktorá k 15. 01. 2015 bola vo výške 4.381,89 Eur. Okresný súd sám z úradnej moci vykonal aj prieskum uvedenej zmluvy o OTPHYPO úvere zo dňa 04. 05. 2011 a nedošiel k záveru, že by došlo k porušeniu, respektíve identifikácii preukázania neprijateľných zmluvných podmienok. Čo sa týka posúdenia zmluvy o úvere, táto skutočnosť už bola predmetom súdneho konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. , kedy žalobcovia 1/ a 2/ v pozícii žalovaných 1/ a 2/ boli zaviazaní na povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi (OTP Banka Slovensko a.s.) istinu vo výške 4.979,50 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet žalobcu, a to rozsudkom pre uznanie zo dňa 05. apríla 2018. Rozhodnutie okresného súdu bolo podrobené odvolaciemu prieskumu, a to rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. - 163 zo dňa 26. marca 2019, kedy už v tamojšom konaní podávali odvolanie aj žalobcovia 1/ a 2/ (v danom konaní v postavení žalovaných). Ťažiskovým pre rozhodnutie odvolacieho súdu bolo posúdenie nároku žalobcu na zmluvný úrok z úveru po jeho zosplatnení vyhlásením o mimoriadnej splatnosti úveru. Za zásadné v tejto veci považoval odvolací súd posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanými ako spotrebiteľského vzťahu, a to napriek tomu, že zmluva o úvere bola upravená v ako tzv. absolútny obchod. V tejto súvislosti okresný súd v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby správne poukázal na závery daného konania, ako aj na odôvodnenie prvostupňového aj odvolacieho súdu. Už v danom rozhodnutí bol posudzovaný vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere ako spotrebiteľský vzťah s poukazom na s tým, že sa prednostne použijú ustanovenia , aj keď ide o úpravu absolútneho obchodu v . V uvedenej veci okresný súd, ako aj odvolací súd sa zaoberali tiež predčasnou splatnosťou úveru. Nebolo teda možné prihliadnuť na odvolacie námietky žalobcov v tomto konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby ako odvolateľov s tým, že nebol preskúmaný vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere ako spotrebiteľský vzťah, s poukazom na ustanovenia . Nakoľko uvedená otázka bola riešená v samostatnom konaní a to v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , ktoré konanie bolo podrobené prieskumu odvolacím súdom, a to Krajským súdom v Banskej Bystrici v konaní č. , opakované uvádzanie skutočností žalobcami 1/ a 2/ nemohlo privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech nich. Žalobcovia tiež v odvolaní v celom rade poukazovali na citovanie viacerých rozhodnutí súdov, ktoré sa týkali spotrebiteľského úveru, pričom však v tomto prípade nešlo o spotrebiteľský úver tak, ako to vyplýva z ustanovenia písmena a) Okresný súd sa v tomto konaní dostatočne zaoberal úverovou zmluvou, záložnou zmluvou, zmluvnými podmienkami v uvedených zmluvách, pričom mal preukázanú aj všeobecnú hodnotu nehnuteľností na základe znaleckého rozsudku, preto nemožno odvolanie žalobcov považovať za dôvodné. Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny, aj keď nedošlo k špecifikácii odvolacích dôvodov žalobcami ako odvolateľmi, pričom vzal do úvahy námietku nepreskúmateľnosti a neodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Odvolaciemu prieskumu preto podrobil rozsudok okresného súdu len v tomto smere. Rozsudok okresného súdu bol potvrdený v celom jeho rozsahu, teda aj v závislom výroku o náhrade trov konania.

30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na (súd prizná stane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) tak, že žalovaným 1/, 2/, 3/ ako v spore úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

31. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.