Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

109P/63/2026

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D., toho času bytom u matky, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, Jarmočná 3, Hlohovec, deti rodičov - matky: E. A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX XXXX/XX, D., právne zastúpená: Mgr. Jaroslava Krajčovičová Šoková, advokátka so sídlom SNP 10, Hlohovec, a otca: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., právne zastúpený: Advokátska kancelária Lányiová, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Michala 11, Hlohovec, IČO: 47 258 535, o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností, o nariadenie neodkladného opatrenia

r o z h o d o l :

Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 02.06.2026 v celom rozsahu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na Okresnom súde Trnava dňa 02.06.2026 sa matka maloletých detí A. B., nar. XX.XX.XXXX a B. B., nar. XX.XX.XXXX domáha zmeny úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým, o ktorej rozhodol Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. -37 zo dňa 05.03.2021 a následne rozsudkom č.k. -125 zo dňa 21.06.2023. Žiada, aby súd rozhodol o zverení maloletej A. a maloletej B. do osobnej starostlivosti matky a upravil vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom; styk otca s maloletými deťmi žiada ponechať bez úpravy. Na čas do rozhodnutia vo veci samej matka žiadala upraviť pomery účastníkov neodkladným opatrením, ktorým súd dočasne zverí maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a zároveň otcovi určí povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou 350 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a na výživu maloletej B. sumou 300 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

2. Matka v návrhu popisuje, že na základe právoplatného rozhodnutia súdu bola maloletá A. B. zverená do osobnej starostlivosti otca a maloletá B. B. bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Pomery maloletých detí sa medzičasom zásadne zmenili - v súčasnosti sa obe maloleté deti nachádzajú v starostlivosti matky, maloletá A. odmieta návrat do domácnosti otca a maloletá B. odmieta pokračovanie v striedavej osobnej starostlivosti. Obe maloleté deti sa opakovane vyjadrujú, že chcú zostať v starostlivosti matky a vyrastať spolu v jednej domácnosti. Táto zmena postoja maloletých detí podľa hodnotenia matky predstavuje výsledok dlhodobého vývoja pomerov v domácnosti otca a skúseností, ktoré maloleté deti počas života s otcom nadobudli. Obe maloleté deti jednoznačne, opakovane a spontánne vyjadrujú vôľu zotrvať v osobnej starostlivosti matky, odmietajú návrat do doterajšieho režimu starostlivosti a súčasne opisujú okolnosti, ktoré v nich vyvolávajú strach, neistotu a psychickú nepohodu. Matka je presvedčená, že ďalšie zotrvávanie na súčasnom právnom stave by bolo v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí, a preto je potrebné, aby súd bezodkladne poskytol maloletým deťom ochranu neodkladným opatrením, keďže aktuálna situácia neznesie odklad a bezprostredne sa dotýka psychického zdravia, emocionálnej stability a priaznivého vývinu oboch maloletých detí.

3. Matka poukazuje na to, že maloletá A. v minulosti matku dlhodobo odmietala, prejavovala voči nej výrazne negatívne postoje, odmietala kontakt a komunikáciu a preberala názory a postoje, ktoré jej boli prezentované zo strany otca. Uvedený stav bol pre matku mimoriadne bolestivý, avšak napriek tomu nikdy neprestala prejavovať záujem o svoju dcéru, pravidelne ju kontaktovala, písala jej správy, snažila sa udržiavať komunikáciu a opakovane sa pokúšala o obnovu ich vzájomného vzťahu. Matka je presvedčená, že otec ako rodič, ktorému bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti, dlhodobo nepodporoval budovanie zdravého vzťahu maloletej k matke, naopak, vytváral prostredie, v ktorom sa negatívny obraz matky v očiach maloletej prehlboval. O to významnejšou skutočnosťou je, že napriek uvedenému dlhodobému vývoju sa maloletá A. v súčasnosti dobrovoľne rozhodla odísť z domácnosti otca a zotrvať v starostlivosti matky. Táto zmena postoja maloletej predstavuje mimoriadne významnú okolnosť, ktorá nasvedčuje tomu, že maloletá po dosiahnutí vyššieho stupňa rozumovej a emocionálnej vyspelosti začala samostatne prehodnocovať svoje životné pomery, vzťahy v rodine a správanie jednotlivých rodičov.

4. Matka ďalej uvádza, že podaniu návrhu bezprostredne predchádzal telefonický rozhovor medzi otcom a maloletou A. uskutočnený dňa 27.05.2026, zdôrazňujúc, že tento rozhovor je potrebné hodnotiť v kontexte dlhodobého vývoja vzťahov v domácnosti otca, predchádzajúcich konfliktov, spôsobu komunikácie otca s maloletou A., ako aj jeho postoja voči matke maloletých detí. Otec počas telefonátu vystupoval voči maloletej A. ako aj jej matke agresívnym, vulgárnym a zastrašujúcim spôsobom, pričom maloletá vnímala vyhrážky fyzickým násilím a nadobudla vážnu obavu o svoju bezpečnosť, ako aj bezpečnosť svojej matky. Počas telefonátu otec maloletej A. výslovne uviedol, že „skončí na poliklinike“, voči matke uviedol, že matku „dobije“ a „dopichá“. Uvedený incident mal na maloletú A. výrazný psychický dopad. Po skončení telefonátu bola rozrušená, rozplakala sa, nachádzala sa v stave silného stresu a úzkosti a následne požiadala matku o pomoc. Predmetný telefonát predstavoval bezprostredný impulz, ktorý viedol k definitívnemu rozhodnutiu maloletej odmietnuť ďalší návrat do domácnosti odporcu. Súčasne matka s maloletou vec oznámili na Obvodnom oddelení Policajného zboru Hlohovec (oznámenie vedené pod identifikačným číslom ID 147-26/2722); spisový materiál matka označila za dôkaz majúci zásadný význam pre posúdenie aktuálnej situácie maloletých detí.

5. Podľa hodnotenia matky bol telefonický rozhovor vyvrcholením dlhodobého modelu správania otca, ktorý sa prejavoval agresívnou komunikáciou, psychickým nátlakom, zastrašovaním a nevhodným správaním voči maloletým deťom i matke maloletých detí. Práve v dôsledku týchto okolností sa maloletá A. rozhodla definitívne odmietnuť ďalšie zotrvanie v domácnosti odporcu. Pokiaľ ide o situáciu maloletej B., ktorá je v súčasnosti zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, maloletá má vlastné skúsenosti s prostredím vytvoreným otcom a jej súčasný postoj preto nemožno považovať za výsledok ovplyvňovania zo strany matky. Maloletá B. bola počas predchádzajúcich rokov opakovane svedkom konfliktov medzi rodičmi, nevhodnej komunikácie otca, jeho agresívnych verbálnych prejavov a spôsobu, akým odporca komunikoval s maloletou A.. Zo záznamov úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že maloletá B. vyjadrila obavu z otca, uviedla, že sa obáva, aby sa voči nej otec nezačal správať rovnakým spôsobom, ako sa správa voči jej staršej sestre A., pričom nehovorí o jednorazovej udalosti, ale o dlhodobo vytvorenom pocite strachu a neistoty. Matka zdôrazňuje, že maloletá B. zotrvávala v režime striedavej osobnej starostlivosti predovšetkým z dôvodu, že počas pobytu u otca bola spolu so svojou staršou sestrou A., ktorá pre ňu predstavovala významný zdroj emocionálnej opory, pocitu bezpečia a stability. Po tom, čo maloletá A. odmietla návrat do domácnosti otca, začala maloletá B. opakovane a jednoznačne deklarovať, že si želá zostať u matky a nechce sa vracať do domácnosti otca bez svojej sestry, ktorej prítomnosť je pre maloletú B. jedným z najdôležitejších faktorov pri rozhodovaní o tom, kde chce žiť. Matka je presvedčená, že prípadné oddelenie sestier by bolo v súčasnosti v priamom rozpore s ich najlepším záujmom, takýto zásah by mohol viesť k ďalšej destabilizácii psychického stavu oboch maloletých detí, k narušeniu ich pocitu bezpečia a k prehĺbeniu už existujúcej emocionálnej záťaže. Z uvedených dôvodov by preto podľa názoru matky akékoľvek nútené odovzdanie maloletej B. otcovi predstavovalo zásah do jej psychickej stability a mohlo by viesť k ďalšiemu prehlbovaniu stresu a úzkosti, ktoré maloletá v súčasnosti prežíva. Keďže otec trvá na realizácii existujúceho rozhodnutia a požaduje návrat maloletej B. do režimu striedavej osobnej starostlivosti, matka je presvedčená, že ochranu maloletej B. nemožno ponechať až na rozhodnutie vo veci samej a že jej pomery je potrebné bezodkladne upraviť formou neodkladného opatrenia. Na podporu tohto záveru matka poukazuje na lekársku správu zo dňa 01.06.2026 vyhotovenú ošetrujúcou pediatričkou maloletej B. pri vyšetrení, ktoré matka maloletej zabezpečila vzhľadom na výraznú psychickú záťaž; v správe sa konštatuje, že v ambulancii boli pozorované prejavy psychického diskomfortu v súvislosti s témou kontaktu s otcom

a s ohľadom na ktoré zistenie ošetrujúca lekárka odporučila psychologické, prípadne pedopsychiatrické vyšetrenie za účelom komplexného posúdenia psychického stavu maloletej. Matka ďalej poukázala na fakt, že maloletá B. svoje obavy z otca neuviedla iba matke, ale zhodne ich prezentovala aj pred pracovníkmi úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Má za to, že uvedené skutočnosti vytvárajú ucelený a konzistentný obraz o psychickom prežívaní maloletej a o jej skutočných obavách a jednoznačne osvedčujú, že aktuálna situácia má reálny negatívny dopad na psychické zdravie maloletej B. a jej nútený návrat k otcovi pred rozhodnutím súdu by mohol viesť k ďalšiemu zhoršeniu jej psychického stavu.

6. Matka s odkazom na čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa žiada prihliadať na vyjadrenia maloletých detí pred Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec. Dodáva, že stanoviská maloletých detí sú podporené ďalšími objektívnymi dôkazmi, vrátane úradných záznamov, policajného oznámenia, čestných vyhlásení svedkov a celkového vývoja situácie v rodine, prípadne výsluchom svedkov, ktorý navrhuje (G. H., I. J. H., C. C. G. H.). Vzájomná súvislosť jednotlivých dôkazov vytvára ucelený obraz o tom, že zotrvanie maloletých detí v starostlivosti matky je v súčasnosti riešením najviac zodpovedajúcim ich najlepšiemu záujmu. Matka je presvedčená, že v predmetnej veci sú splnené všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa . Potreba okamžitej súdnej ochrany vyplýva najmä z toho, že napriek tomu, že otec bol oboznámený s tým, že maloletá B. si želá zostať v starostlivosti matky a odmieta návrat do režimu striedavej osobnej starostlivosti, ako aj s obsahom pohovorov uskutočnených s maloletými deťmi a s prebiehajúcim šetrením pomerov, naďalej trvá na realizácii existujúceho rozhodnutia. Bezprostredne po vzniku predmetnej situácie kontaktoval úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a následne aj Policajný zbor Slovenskej republiky. Polícia následne kontaktovala matku v súvislosti s oznámením otca, po podrobnom vysvetlení situácie polícia skonštatovala, že otcovi odporučia, aby nechal deti u matky do rozhodnutia súdu. Matka má za to, že nútené odovzdanie maloletej B. otcovi proti jej vôli by malo podľa názoru matky závažné dôsledky pre psychický stav maloletého dieťaťa. Maloletá B. opakovane uvádza, že sa otca bojí, nechce sa k nemu vrátiť a chce zostať v starostlivosti matky spolu so svojou sestrou. Súčasne je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že maloletá A. sa už nachádza v starostlivosti matky a odmieta návrat k odporcovi. Ak by bola maloletá B. nútená odísť do domácnosti otca, došlo by nielen k ignorovaniu jej názoru, ale aj k násilnému rozdeleniu sestier. V súčasnosti sa obe maloleté deti nachádzajú v starostlivosti matky, sú stabilizované, navštevujú školu, nachádzajú sa v známom prostredí a cítia sa bezpečne. Akákoľvek násilná zmena tohto stavu pred rozhodnutím súdu by bola podľa názoru matky v rozpore s ich najlepším záujmom. Matka záverom zdôrazňuje, že jej konanie nebolo vedené snahou zabrániť kontaktu otca s maloletou B. ani snahou mariť výkon súdneho rozhodnutia, ale za daných okolností nemôže maloleté dieťa proti jeho vôli nútiť k návratu do prostredia, ktoré samo označuje za zdroj stresu, strachu a psychickej nepohody. Matka vo svojom podaní deklarovala pripravenosť zabezpečovať osobnú starostlivosť o obe maloleté deti v plnom rozsahu. V domácnosti matky majú vytvorené stabilné rodinné prostredie, zabezpečené bývanie, stravu, hygienické podmienky, priestor na prípravu do školy a všetky podmienky potrebné pre ich zdravý fyzický a psychický vývin. Matka o maloleté deti dlhodobo prejavuje záujem, aktívne sa podieľa na ich výchove, zabezpečuje ich školské potreby, zdravotnú starostlivosť a vytvára podmienky pre ich harmonický rozvoj. Na rozdiel od otca matka rešpektuje právo maloletých detí na slobodné vyjadrenie názoru a nevystavuje ich psychickému tlaku ani konfliktu lojality. Matka si zároveň uvedomuje význam druhého rodiča v živote maloletých detí a nemá záujem brániť kontaktu maloletých detí s otcom, jej motiváciou nie je konflikt s otcom, ale ochrana najlepšieho záujmu maloletých detí.

7. Matka vo svojom podaní zároveň namietla celkový prístup otca k výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k obom maloletým deťom, a to najmä v oblasti vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a každodenného zabezpečovania ich potrieb (nezúčastňovanie sa rodičovských združení, konzultačných hodín ani individuálnych stretnutí so školou, nezaujímal sa aktívne o školský prospech maloletej, jej školské výsledky, vzdelávacie potreby ani komunikáciu so školou, dlhodobo sa nezúčastňoval pravidelných preventívnych lekárskych prehliadok maloletých detí, nesprevádzal ich na vyšetrenia u odborných lekárov, nezabezpečoval primeraná zubná starostlivosť). Sama maloletá A. mala opakovane uvádzať, že v prípadoch, keď potrebovala zdravotné vyšetrenie alebo odbornú lekársku pomoc, nebol to otec, kto jej potrebnú starostlivosť zabezpečoval. Pomoc jej poskytovali osoby z okruhu rodiny G. H., konkrétne C. C. G. H. a jeho syn G. H., ktorý je priateľom maloletej A.. Práve tieto osoby podľa vyjadrení maloletej opakovane zabezpečovali jej dopravu k lekárom, sprevádzali ju na lekárske vyšetrenia a poskytovali jej podporu v situáciách, ktoré mal v prvom rade riešiť rodič vykonávajúci osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Za významné matka považuje aj vyjadrenia rodičov

G. H., ktorí mali možnosť sledovať vývoj situácie počas dlhšieho časového obdobia boli s celou situáciou dlhodobo oboznámení, mali možnosť pozorovať správanie maloletej A., jej psychický stav a opakované obavy z návratu do domácnosti otca. Zároveň I. J. H. pôsobí ako triedna profesorka maloletej A. na Gymnáziu v Trnave a maloletú A. pozná nielen zo súkromného prostredia, ale aj z prostredia školy, kde je možné objektívne sledovať jej správanie, psychický stav, školské výsledky, sociálne vzťahy a celkové fungovanie v kolektíve. Maloletá A. sa po incidente zo dňa 27.05.2026 obrátila na osoby, ktorým dôveruje a ktoré boli bezprostredne oboznámené s jej psychickým stavom, okolnosťami telefonického rozhovoru s otcom, ako aj s dlhodobo pretrvávajúcimi problémami v domácnosti otca.

8. Matka k návrhu priložila úradný záznam spísaný na Oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Odbor sociálnych vecí a rodiny Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec (ďalej ako „ÚPSVaR“ alebo „úrad“), potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru Hlohovec (ďalej aj ako „OO PZ“), čestné prehlásenia C. C. G. H., G. H. a I. J. H., výpis z elektronickej komunikácie rodičov, lekársku správu.

9. Z čestného prehlásenia C. C. G. H., J. H. X, K., datovaného k 28.05.2026, súd zistil, že C. C. G. H. je otcom priateľa maloletej A. G. H. I., maloletú pozná od októbra – novembra 2025, odkedy sú mu postupne známe, mnohé aspekty jej súkromného života, na ktoré sa maloletá sťažovala a ktoré považuje za veľmi ťaživé. Maloletá A. sa vyjadrila, že sa túži dostať z otcovho vplyvu, len nechce, aby zostal sám. Pôsobí dojmom človeka, o postojoch a názoroch ktorého rozhoduje otec. Na maloletú veľmi limitujúco pôsobí jeho požiadavka pýtať si na všetko dovolenie, rodičovská kontrola jej mobilu, permanentné sledovanie jej aktuálnej polohy GPS v mobile, tresty za zlé známky, vulgarizmy na jej adresu a adresu jej mamy, s ktorou jej zakazoval komunikovať, urážajúce označovanie osoby jej priateľa, verbálne ataky. Otec maloletej mal ignorovať jej zdravotný stav, na ktorý maloletá opakovane poukazovala, označil ju za simulantku, riešenie musel napokon iniciovať C. C. G. H., jeho syn vybavil termíny a na vyšetreniach maloletú A. sprevádzal ako dospelá osoba. Riešenie situácie neodkladným opatrením a zmenou bydliska považuje za najlepšie možné.

10. Z čestného prehlásenia G. H., J. H. X, K., datovaného k 28.05.2026, súd zistil, že G. H. bol osobne prítomný pri dvoch telefonátoch, ktoré prebehli dňa 27.05.2026. Pri prvom telefonáte otec používal verbálne útoky a obviňoval G. H. zo zdravotných dôvodov maloletej A., ako aj z toho, že tieto problémy nie sú vyriešené. Dcére vyčítal, že sa stretáva len so svojím priateľom a na ostatných „kašle“, vulgárnym spôsobom ju prirovnával k jej matke. Pri druhom telefonáte bola prítomná konferenčne aj matka. Počas hovoru otec používal nadmerné množstvo vulgarizmov smerovaných voči dcére, matke, priateľovi. Rozhovor zakončil vyhrážkou, že ak uvidí matku maloletej, „dobodá ju a zabije“. Taktiež zaznela veta v zmysle „teraz to riešim ešte normálne, zatiaľ sa ti ešte nevyhrážam“. Po skončení telefonátu otec poslal správu, v ktorej požadoval od maloletej ospravedlnenie.

11. Z čestného prehlásenia I. J. H., J. H. X, K., datovaného k 28.05.2026, súd zistil, že I. J. H. (matka priateľa maloletej A. a súčasne jej triedna učiteľka) maloletú pozná od septembra 2025. Po tom, ako sa od syna dozvedela o narušenom vzťahu s matkou, sa zaujímala o príčiny tohto stavu, pričom dospela k záveru, že sa odvíjajú od negatívneho postoja otca k matke, ktorému sa maloletá A. prispôsobila. Zmena nastala až v momente, keď maloletá hľadala cestu úniku a oporu našla práve v matke. I. J. H. vyjadrila vieru, že táto zmena prospeje maloletej k znovuzískaniu vnútornej rovnováhy a pokoja a života bez strachu, prenasledovania a neistoty.

12. Z lekárskej správy MUDr. Márie Bugárovej z 01.06.2026 vyplýva, že dňa 01.06.2026 maloletá počas vyšetrenia dieťaťa spontánne uvádzala, že má obavy z pobytu u otca, pričom udáva strach z možného fyzického ublíženia a verbálneho agresívneho správania. Pri rozhovore pôsobila napäto, emocionálne rozrušene. Boli pozorované prejavy psychického diskomfortu v súvislosti s témou kontaktu s otcom, odporučené psychologické, eventuálne pedopsychiatrické vyšetrenie za účelom komplexného posúdenia.

13. Z prepisu konverzácie medzi otcom a matkou vyplýva, že matka oznámila otcovi, že maloletá A. sa na otcov podnet rozhodla byť s matkou, na čo otec reagoval správou s otázkou, či sa môžu pozhovárať. Následne matka otcovi oznámila, že primárne chce riešiť vec ohľadom detí pokojne a vzhľadom na zaťažujúci telefonát z predošlého dňa otca žiada, aby sa vyjadril mailom alebo správou. Následne otec

v správe oznámil, že akceptuje, že maloletá A. chce byť teraz u matky, nepovažuje za vhodné riešiť situáciu mailom, žiada o osobné stretnutie, na ktorom by sa s matkou dohodli, ako budú postupovať.

14. Dňa 12.06.2026 bola doručená správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, ktorý bol súdom uznesením zo dňa 02.06.2026 ustanovený za opatrovníka maloletých detí. Z jej obsahu súd zistil, že dňa 08.06.2026 bolo vykonané šetrenie na adrese X. XXXX XXXX/XX, D., v domácnosti matky p. A. F., nar. XX.XX.XXXX. Ide o 7 izbový rodinný dom s príslušenstvom, ktorý je v osobnom vlastníctve manžela matky pána I. F.. Výdavky na domácnosť sú 800 eur vrátane hypotéky. Na prízemí sa nachádza obývačka, pracovňa manžela matky, kuchyňa, špajza, spálňa, chodba a šatník. Na poschodí sa nachádzajú 4 izby, z toho sú 3 detské izby, 1 žehliareň, kúpeľňa a technická miestnosť. V čase nášho šetrenia sa v domácnosti nachádzala matka, maloletá B., manžel matky I. F. a starí rodičia maloletých detí. Každé dieťa má v domácnosti svoju vlastnú izbu so spoločnou kúpeľňou a WC. Detské izby sú kompletné zariadené, maloleté v nich majú svoju vlastnú posteľ, skriňu a písací stolík. Hygiena v domácnosti bola v čase nášho šetrenia na vyhovujúcej hygienickej úrovni. Zásoby potravín a hygienických potrieb boli dostatočné. V domácnosti matky sú vytvorené vhodné podmienky pre všestranný rozvoj maloletého dieťaťa. Matka uviedla, že obvodným lekárom maloletých je MUDr. Bugárová v Hlohovci, maloleté sú zdravé, maloletá A. má intoleranciu na laktózu, má naplánované vyšetrenia u gastrológa a ortopéda. Matka maloletej pri šetrení uviedla, že na maloletú A. hradí 100 eur mesačne výživné, avšak vzhľadom na skutočnosť, že maloletá A. už žije s matkou od 27.05.2026, matka si pozastavila úhradu výživného. Otec maloletej podľa matky neprispieva na zvýšené životné náklady a výdavky dcér, čomu sa zaviazal na pojednávaní na Okresnom súde Trnava. Aktuálne neprebieha žiaden styk otca s maloletými deťmi, pretože deti kontakt s otcom odmietajú, boja sa ho. Počas nášho šetrenia v domácnosti bola prítomná aj maloletá B., ktorá uviedla, že nie je rozhodnutá, či má záujem sa s otcom stretávať. Uviedla, že určite len vtedy, ak bude ona chcieť. Maloletá B. chce naďalej bývať výhradne s matkou a staršou sestrou. Maloletá B. nám uviedla, že otec jej niečo písal na WhatsApp v zmysle, že má pozdravovať škrečka Labku a sestru A.. Vykonané šetrenie preukázalo, že aktuálne prostredie a bytové podmienky sú na vysokej úrovni a vyhovujú pre starostlivosť a výchovu maloletých. Vzťahy v rodine počas nášho šetrenia pôsobili harmonicky. V domácnosti matky boli na návšteve aj starí rodičia, pretože sa chystali na vystúpenie maloletej B.. V správe úradu sa ďalej konštatuje, že maloletá B. bola spolu s matkou osobne vypočutá na úrade, pričom sa vyjadrila, že odmieta realizovať pobyt u otca. Vo svojich vyjadreniach uvádzala obavy a strach z otca. Z uvedeného dôvodu úrad považuje za potrebné venovať náležitú pozornosť názoru maloletej a zisťovať okolnosti, ktoré viedli k jej postoju. Šetrenie v domácnosti otca sa nateraz nepodarilo zrealizovať z dôvodu jeho pracovnej vyťaženosti, po vzájomnej dohode je návšteva domácnosti otca naplánovaná na deň 15.06.2026. Vzhľadom na vyjadrenia maloletej, ako aj s prihliadnutím na potrebu ochrany jej najlepšieho záujmu, úrad považuje za dôvodné nariadenie neodkladného opatrenia do času rozhodnutia vo veci samej. Zároveň však zastáva názor, že pred rozhodnutím vo veci je potrebné vykonať pohovor s maloletou bez prítomnosti rodičov, aby mohla slobodne, bez ovplyvňovania a bez obáv vyjadriť svoj názor, pocity a želania vo vzťahu k obom rodičom. Odporúčajú preto, aby súd pri ďalšom rozhodovaní prihliadol na výsledok samostatného pohovoru s maloletou B., ako aj na výsledky šetrenia pomerov v domácnosti otca, keďže tieto skutočnosti môžu mať podstatný význam pre posúdenie najlepšieho záujmu maloletej a následnú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností.

15. Zo správy úradu doručenej súdu dňa 19.06.2026 vyplýva, že počas šetrenia dňa 15.06.2026 v domácnosti otca na adrese C. X, D. bolo zistené, že otec žije v 3 izbovom byte s príslušenstvom, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve, výdavky na domácnosť sú vo výške 550 eur mesačne. V domácnosti otca sa nachádza samostatná detská izba, ktorá je kompletne zariadená, nachádza sa v nej samostatné lôžko, v tejto detskej izbe mala počas striedavej starostlivosti aj maloletá B. svoje vlastné samostatné lôžko, a teda bývali v nej maloleté v tom čase spoločne. Hygiena v domácnosti bola v čase nášho šetrenia na vyhovujúcej hygienickej úrovni. Zásoby potravín a hygienických potrieb sú dostatočné. Konštatuje sa, že v domácnosti otca sú vytvorené vhodné podmienky pre všestranný rozvoj maloletého dieťaťa. Otec pri šetrení uviedol, že na maloletú B. hradil 60 eur mesačne výživné do 9/2025, od tohto obdobia uhrádzal zvýšené výživné vo výške 158 eur mesačne. Otec uviedol, že aktuálne neprebieha žiaden styk s maloletými deťmi, pretože je zablokovaný na mobile matky aj dcéry – nedovolá sa, nedopíše. Otec uviedol, že v domácnosti matky dcéry nenavštevuje. Opísal, že mladšia dcéra B. je v striedavej starostlivosti rodičov a tento mesiac už k nemu neprišla. Údajne sa mladšia B. vyjadrila, že už nechce chodiť k otcovi. Maloletá A. podľa tvrdení otca odišla od neho po konfliktoch s ním, z dôvodu jej neskorých príchodov domov a nedostatočnému venovaniu sa škole. Otec tvrdil, že zlý vplyv na dcéru má jej

nový priateľ. Uviedol, že matka staršiu dcéru A. 3 roky nekontaktovala a v ničom ju nepodporovala. Podľa tvrdení otca maloletá A. pred odchodom nerešpektovala dohodnuté nastavené pravidlá otcom, zároveň dodal, že sa s jej priateľom rešpektovali a nespomína si, že by medzi nimi prišlo ku konfliktu. Po prešetrení pomerov u otca ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec, neaktualizovalo svoje vyjadrenie k podanému návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Dňa 01.07.2026 bolo doručené vyjadrenie otca k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Návrh matky považuje otec vo vzťahu k maloletej B. B. za absolútne nedôvodný, účelový a postavený na jednostrannom, skreslenom a nepravdivom obraze skutočnosti. Pokiaľ ide o maloletú A., uvedomuje si, že situácia je aktuálne mimoriadne citlivá, a to aj vzhľadom na jej vek, aktuálne životné okolnosti a vplyv osôb, ktoré sa v jej okolí v poslednom období objavili. Zásadne sa však ohradzuje voči tomu, aby bol jednorazový telefonický konflikt so staršou dcérou účelovo použitý ako dôvod na odňatie mladšej dcéry B. z existujúcej striedavej osobnej starostlivosti. Medzi otcom a maloletou B. nedošlo k žiadnemu konfliktu, neexistuje žiadna udalosť, pre ktorú by sa maloletá B. mala otca reálne báť a neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by jej otec akýmkoľvek spôsobom ublížil alebo ju ohrozoval. Otec namieta, že matka zamieňa jednorazový telefonický konflikt otca so staršou dcérou A. za údajné ohrozenie maloletej B., ďalej, že vydáva zjavne ovplyvnené a naučené vyjadrenia maloletej B. za jej slobodný, autentický a stabilný názor. Odmieta, aby súd spätne legitimizoval stav, ktorý sama matka protiprávne vytvorila tým, že maloletú B. prestala otcovi odovzdávať podľa platného súdneho rozhodnutia a zároveň otcovi znemožnila akýkoľvek bežný kontakt s dcérou, keďže otec sa maloletej B. nevie dovolať, nevie jej napísať, nemá k nej bežný komunikačný prístup a podľa jeho vedomosti boli maloletým dcéram zmenené telefónne čísla, resp. boli zablokované kontakty otca a členov jeho rodiny. Takýto postup matky podľa názoru otca nemožno označiť za ochranu dieťaťa, ale o svojvoľné nerešpektovanie platného rozhodnutia súdu a o izoláciu dieťaťa od druhého rodiča. Má za to, že práve toto konanie matky je v súčasnosti pre maloletú B. najviac ohrozujúce, pretože v nej vytvára konflikt lojality, umelý strach a deformovaný obraz otca. Situácia staršej dcéry A. nemôže byť použitá ako dôvod na odňatie B. otcovi. Otec nespochybňuje, že dňa 27.05.2026 došlo medzi ním a staršou dcérou A. k veľmi nevhodnému telefonickému konfliktu. Otec tento telefonát ľutuje. Pripúšťa, že v komunikácii s A. vybuchol a že mohol použiť nevhodné výrazy. Zároveň však dôrazne odmieta, aby bol tento jednorazový výbuch účelovo prezentovaný ako dlhodobý model jeho správania alebo ako dôkaz ohrozenia maloletej B.. Išlo o prvý takýto výraznejší slovný výbuch otca, ku ktorému došlo po dlhodobom a stupňujúcom sa výchovnom probléme so staršou dcérou A.. Otec mesiace riešil s A. závažné výchovné otázky. A. začala požívať alkohol, otec u nej našiel prezervatívy, začala nosiť zlé známky, zanedbávala školu, odhlasovala sa z obedov, chodila neskoro domov, prestala sa venovať krúžkom, kamarátkam a rodine, trávila väčšinu času s priateľom a voči mladšej sestre B. sa začala správať odmietavo. Otec sa snažil nastavovať hranice a riešiť situáciu ako rodič, ktorý mal staršiu dcéru zverenú do osobnej starostlivosti a niesol za ňu každodennú zodpovednosť. Nešlo o rodiča, ktorý by sa o dieťa nezaujímal. Naopak, išlo o rodiča, ktorý si všimol rizikové správanie, zhoršený prospech, nočné ponocovanie, nezáujem o školu, stratu režimu a rizikový vplyv nového okolia. Otec má zároveň dôvodné podozrenie, že telefonát zo dňa 27.05.2026 bol vedený spôsobom, ktorý mal otca vyprovokovať. Hovor bol neobvykle dlhý, A. mu volala sama, podľa otca ho provokovala a z okolností následného vývoja má otec za to, že telefonát mohol byť vopred pripravovaný na použitie proti nemu. Bezprostredne po tomto telefonáte došlo k tomu, že A. bola vysťahovaná z otcovej domácnosti bez jeho súhlasu a s účasťou osôb z okruhu jej priateľa. Otec pritom uvádza, že ešte večer po telefonáte mu A. volala ako obvykle, že ide spať a nič nenasvedčovalo tomu, že by mala bezprostredne odísť z jeho domácnosti. Otec považuje za mimoriadne dôležité, aby súd pri hodnotení aktuálnych tvrdení matky prihliadol aj na vlastný písomný prejav maloletej A., ktorý vznikol na konci augusta 2025 v súvislosti s kresťanským táborom Oáza. Ide o text písaný samotnou A., teda nie o tvrdenie otca, nie o dodatočnú obhajobu otca a nie o účelový procesný dokument vyhotovený po konflikte zo dňa 27.05.2026. Obsah tohto svedectva je významný preto, že A. v ňom opisuje svoj vnútorný vývoj, obdobie po rozvode rodičov, zhoršenie svojho psychického a hodnotového nastavenia, skúsenosť s nevhodným okruhom kamarátov, alkoholom a vapovaním, ako aj následnú stabilizáciu. Z listu vyplýva, že rozvod rodičov bol pre A. zásadným zlomom v živote, ktorý ju negatívne zasiahol. A. sama opisovala, že keď mala približne 13 rokov, dostala sa do prostredia, ktoré ju neviedlo dobrým smerom, že skúšala alkohol, bolo jej ponúkané vapovanie a že sa nachádzala v období, v ktorom potrebovala pevné vedenie, oporu a hranice. Podstatné je, že A. v tomto svedectve neopisuje otca ako osobu, ktorej by sa bála, ktorá by jej ubližovala alebo ktorá by bola zdrojom jej traumy. Naopak, z obsahu listu vyplýva, že po období problémov sa jej situácia zlepšila aj vďaka tomu, že pri nej stála rodina. A. sama písala, že po určitom období sa zlepšila vďaka Bohu a svojej rodine, ktorá pri nej stála. V kontexte celej veci je

nesporné, že v tom čase bola A. v osobnej starostlivosti otca a každodennú starostlivosť, režim, školu, krúžky, bývanie a výchovu zabezpečoval práve otec. Tento vlastný text A. je v priamom rozpore s procesnou verziou matky, podľa ktorej mala byť A. u otca dlhodobo vystavená psychickému nátlaku, strachu a nevhodnému prostrediu. Ak by bol otec skutočne dlhodobým zdrojom strachu a traumy, ťažko by A. krátko pred nástupom aktuálneho konfliktu sama opisovala stabilizáciu, oporu rodiny a zmenu k lepšiemu spôsobom, ktorý zodpovedá dlhodobo funkčnému vzťahu s otcom. Otec zároveň poukazuje na to, že A. bola po zverení do jeho osobnej starostlivosti šikovná, usmiata, dobre sa učila, chodila na krúžky, fungovala v školskom a mimoškolskom prostredí a podľa otca bola spokojná. Tento obraz korešponduje aj s uvedeným svedectvom A. z konca augusta 2025. Až následne, po nástupe na strednú školu a po nadviazaní vzťahu s priateľom, došlo podľa otca k prudkej zmene jej správania, k zhoršeniu prospechu, k neskorým príchodom domov, k strate záujmu o školu, rodinu a krúžky a k postupnému odklonu od doterajšieho režimu. Otec odmieta tvrdenie, že by dlhodobo negatívne ovplyvňoval A. vo vzťahu k matke. Podľa otca A. matku dlhodobo odmietala z vlastnej skúsenosti a z dôvodov, ktoré súviseli s predchádzajúcim rodinným vývojom, nie preto, že by jej otec bránil vo vzťahu k matke. Otec uvádza, že A. opakovane nabádal, aby matke aspoň odpísala, prípadne sa s ňou stretla, pretože je to jej matka. A. to však odmietala. Nemožno preto bez ďalšieho prijať tvrdenie matky, že negatívny postoj A. k matke bol dielom otca. Takéto tvrdenie je zjednodušujúce, účelové a ignoruje skutočné prežívanie A. v predchádzajúcich rokoch. Otec odmieta verziu matky, že maloletá B. sa otca bojí a odmieta s ním kontakt. Otec sa s maloletou B. stretol dňa 23.06.2026 pred školou. Maloletá B. otca zaregistrovala, otočila sa, rozbehla sa k nemu, objala ho, pobozkala ho a bola viditeľne šťastná, že ho vidí. Nebola vystrašená, nebola paralyzovaná, neodmietala ho, neutekala od neho a neprejavovala žiadne znaky strachu z otca. Naopak, správala sa ako dieťa, ktoré má k otcovi silnú citovú väzbu a ktorému otec chýba. Počas uvedeného stretnutia maloletá B. plakala, pýtala sa otca na darček, ktorý mu mala poslať, zaujímala sa o škrečka a hovorila otcovi, že chce ísť k nemu na prázdniny. Uvádzala, že matke povedala, že chce byť cez leto u otca. Táto spontánna reakcia maloletej B. je zásadná, pretože úplne vyvracia obraz dieťaťa, ktoré sa má otca báť a ktoré má byť pri otcovi v psychickom ohrození. Maloletá B. sa počas uvedeného stretnutia otca sama spýtala, či dostal jej darček. Išlo o prívesok, ktorý mu chcela poslať v čase, keď mali byť otcovi do poštovej schránky vrátené kľúče od jeho bytu od staršej dcéry A.. Maloletá B. podľa vyjadrenia otca prosila, aby bol spolu s kľúčmi do schránky vhodený aj tento prívesok ako jej darček pre otca. Otec však v schránke našiel iba kľúče, bez prívesku. Keď maloletá B. zistila, že sa jej darček k otcovi vôbec nedostal, rozplakala sa. Aj táto reakcia maloletej B. je významná, pretože nejde o reakciu dieťaťa, ktoré by sa otca bálo alebo ho odmietalo, ale o spontánny prejav citovej väzby k otcovi a sklamania z toho, že jej osobný darček sa k nemu nedostal. Pri tomto stretnutí bola prítomná aj sestra otca, pani I. B., ktorá celý priebeh videla. Otec sa v podaní zaviazal predložiť jej čestné prehlásenie s overeným podpisom, v ktorom pani I. B. popíše priebeh stretnutia maloletej B. s otcom pred školou, vrátane spontánnej pozitívnej reakcie maloletej B. na otca, jej objatia, bozkov, plaču a vyjadrenia, že chce ísť k otcovi na prázdniny. Zvlášť významné je, že maloletá B. pri tomto stretnutí otcovi uviedla, že k nemu neprišla preto, „aby sa jej nestalo to, čo Lucke“. Súčasne však uviedla, že jej nikto nepovedal, čo sa vlastne A. malo stať. Toto vyjadrenie je mimoriadne podstatné. Maloletá B. teda reprodukuje určitú obavu alebo formuláciu, ktorej sama nerozumie a ktorú nevie obsahovo vysvetliť. Práve to dôvodne nasvedčuje tomu, že nejde o autentický strach vychádzajúci z vlastnej skúsenosti maloletej B. s otcom, ale o obavu navodenú prostredím, v ktorom sa aktuálne nachádza. Otec zdôrazňuje, že maloletá B. mala s ním pred vznikom tejto situácie úplne prirodzený, pekný a blízky vzťah. Komunikovala s ním láskavo, posielala mu srdiečka, písala mu, že ho ľúbi, reagovala na správy o spoločnom škrečkovi a zaujímala sa o bežné veci v otcovej domácnosti. Ešte dňa 28.05.2026 prebiehala komunikácia medzi otcom a maloletou B. úplne normálne a citovo pozitívne. Maloletá B. otcovi odpovedala, reagovala srdiečkami a na otcove vyjadrenie „aj ja vás ľúbim“ odpovedala „aj my teba“. Takáto komunikácia je nezlučiteľná s tvrdením matky, že B. sa mala otca reálne báť. Následná náhla zmena postoja maloletej B., ktorá sa mala pred úradom vyjadrovať negatívne vo vzťahu k otcovi, preto pôsobí neautenticky a vyvoláva vážne pochybnosti o tom, či ide o slobodný názor dieťaťa alebo o výsledok intenzívneho ovplyvňovania zo strany matky. K lekárskej správe zo dňa 01.06.2026, podľa ktorej maloletá B. počas pediatrického vyšetrenia uvádzala obavy z pobytu u otca, otec uvádza, že správu považuje za nedostatočný podklad pre tak závažný zásah, akým by bolo dočasné odňatie maloletej B. zo striedavej osobnej starostlivosti. Ide o správu pediatra, nie psychológa, psychiatra ani znalca z odboru psychológie. Samotná lekárska správa pritom výslovne uvádza, že posúdenie psychického stavu a príčin uvádzaných ťažkostí presahuje kompetencie pediatrického vyšetrenia. Lekárka nekonštatuje, že otec maloletú B. ohrozuje, nekonštatuje žiadne fyzické násilie, nekonštatuje žiadne týranie a ani nemôže odborne posúdiť príčinu uvádzaného psychického diskomfortu. Tou príčinou môže byť práve tlak matky, konflikt lojality, neustále podsúvanie

strachu z otca a atmosféra, v ktorej je dieťa vedené k tomu, aby pred rôznymi autoritami opakovalo tvrdenia proti otcovi. Otec zásadne odmieta, aby bola pediatrická správa vyhotovená po návšteve dieťaťa u lekárky matkou použitá ako dôkaz údajného ohrozenia maloletej B. otcom. Takýto postup by bol nebezpečný. Rovnako nemožno nekriticky prevziať ani stanovisko kolízneho opatrovníka. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo svojej správe zo dňa 12.06.2026 síce uviedol, že vzhľadom na vyjadrenia maloletej považuje nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodné, avšak súčasne sám výslovne uviedol, že pred rozhodnutím vo veci je potrebné vykonať pohovor s maloletou B. bez prítomnosti rodičov, aby mohla slobodne, bez ovplyvňovania a bez obáv vyjadriť svoj názor, pocity a želania vo vzťahu k obom rodičom. Toto stanovisko je vnútorne rozporné. Ak samotný kolízny opatrovník považuje za potrebné vykonať samostatný pohovor s maloletou B. bez prítomnosti rodičov, potom nemožno zároveň tvrdiť, že už teraz je dostatočne osvedčené, že maloletá B. má byť neodkladným opatrením zverená matke. Otec zdôrazňuje, že vyjadrenia maloletej B. pred úradom nemožno považovať za dostatočne nezávislé. Maloletá B. bola na úrade spolu s matkou, po udalostiach, ktoré matka interpretovala jednostranne, a v situácii, keď už bola vystavená intenzívnemu vplyvu matky. Ak dieťa v takomto prostredí uvádza, že sa bojí, ešte to neznamená, že sa bojí toho rodiča, ktorého označí. Môže sa báť sklamania matky, reakcie matky, ďalšieho konfliktu alebo toho, že ak povie niečo iné, bude mať problém. V tejto veci je práve táto možnosť vysoko pravdepodobná. Otec ďalej uvádza, že aj počas predchádzajúceho súdneho konania maloletá B. pred kolíznym opatrovníkom reprodukovala postoje, ktoré nezodpovedali jej skutočnému vzťahu k otcovi. Až následným výsluchom, resp. odborným rozhovorom pred pani E., sa ukázalo, že maloletá B. má k otcovi pozitívny vzťah a že vo vzťahu k otcovi nie je v stave, v akom sa ju matka snažila prezentovať. Súčasná situácia má rovnaké znaky. Matka opäť vytvára obraz dieťaťa, ktoré sa má otca báť, zatiaľ čo reálne správanie dieťaťa pri osobnom kontakte s otcom preukazuje pravý opak. Otec preto navrhuje, aby súd neprihliadal nekriticky na tvrdenia matky o údajnom strachu B. z otca, pretože tieto tvrdenia sú v priamom rozpore s tým, ako sa B. správa, keď nie je bezprostredne pod kontrolou matky. Ďalej poukazuje na správu zo šetrenia v domácnosti matky, v ktorej sa uvádza, že maloletá B. počas šetrenia nevyjadrila kategorické a jednoznačné odmietnutie otca, ale uviedla, že nie je rozhodnutá, či má záujem sa s otcom stretávať a že určite len vtedy, ak bude ona chcieť. Ani toto vyjadrenie neosvedčuje stav naliehavého ohrozenia u otca. Naopak, potvrdzuje nestabilitu a neujasnenosť jej postoja, ktorá si vyžaduje citlivé odborné preverenie, nie okamžité odňatie otca zo života dieťaťa. Otec ďalej dôvodí, že matka sa snaží vyvolať dojem, že otec predstavuje pre deti riziko. Tento obraz však nie je pravdivý. Otec svoje deti nikdy fyzicky nenapadol. Nikdy fyzicky nenapadol ani matku. Maloletú B. nikdy neohrozil, nikdy jej neublížil a nikdy sa voči nej nesprával tak, aby mala objektívny dôvod sa ho báť. Vo vzťahu k B. neexistuje jediný konkrétny incident, ktorý by matka vedela uviesť ako dôvod na jej okamžité odňatie zo striedavej starostlivosti. Matka namiesto konkrétnych udalostí pracuje s nepriamymi tvrdeniami, prenáša situáciu A. na B. a vytvára dojem ohrozenia bez toho, aby preukázala jediný reálny skutok otca voči B.. Pokiaľ ide o čestné prehlásenia osôb z okruhu H., tieto osoby sú priamo späté s priateľom maloletej A. a ich pohľad nemožno považovať za nestranný ani nezávislý. Otec uvádza, že uvedené osoby ho osobne nepoznajú, nežili s ním, neboli prítomné pri jeho každodennej starostlivosti o deti a nemôžu objektívne hodnotiť jeho rodičovské kompetencie. Ich tvrdenia sa týkajú najmä Lucie a telefonického konfliktu zo dňa 27.05.2026, nie reálneho vzťahu otca k maloletej B.. Nemožno na ich základe rozhodovať o okamžitom odňatí B. zo striedavej osobnej starostlivosti. Otec zároveň považuje za neprijateľné, aby osoby, ktoré vstúpili do života A. len v posledných mesiacoch a ktoré sú priamo naviazané na jej aktuálny partnerský vzťah, vystupovali ako objektívni znalci rodinných pomerov, ktoré trvali roky. Tieto osoby nemôžu vedieť, aký bol vzťah A. a otca počas predchádzajúceho obdobia, ako otec každodenne zabezpečoval starostlivosť o deti, ako deti fungovali v jeho domácnosti a aký bol skutočný vzťah B. k otcovi. K súrodeneckej väzbe, ktorú podľa otca matka používa ako nástroj na odstrihnutie B. od otca, otec uvádza, že nespochybňuje je jej význam, je však potrebné pripomenúť, že matka sama v minulosti dlhodobo smerovala svoje návrhy najmä k získaniu B. a nie oboch detí. Otec bol tým rodičom, ktorý deklaroval záujem o obe dcéry a ktorý nechcel deti rozdeľovať. Súd už v minulosti prijal úpravu, pri ktorej bola A. v osobnej starostlivosti otca a B. v striedavej starostlivosti. Samotná skutočnosť, že A. sa aktuálne nachádza pri matke, nemôže automaticky rozhodnúť aj o osude B.. Súrodenecká väzba nemôže byť nadradená právu maloletej B. na zachovanie vzťahu s otcom. Otec má za to, že skutočným záujmom maloletej B. nie je jej okamžité dočasné zverenie matke, ale zachovanie jej vzťahu k obom rodičom a ochrana pred manipulatívnym vplyvom matky. Najlepší záujem dieťaťa nemožno redukovať na aktuálne slovné vyjadrenie dieťaťa, ak existujú vážne pochybnosti o tom, či bolo toto vyjadrenie slobodné, stabilné a nevytvorené pod tlakom jedného rodiča. V tejto veci takéto pochybnosti existujú v mimoriadne výraznej miere. Otec osobitne poukazuje na to, že matka po stretnutí B. s otcom pred školou podľa jeho vedomostí následne zabezpečila, že B. prestala chodiť do školy, resp. nebola prítomná v škole

v nasledujúcich dňoch. Otec má dôvodné podozrenie, že matka reagovala práve na to, že sa dozvedela o pozitívnom kontakte B. s otcom. Ak je to tak, ide o ďalší prejav snahy matky zabrániť tomu, aby sa B. s otcom stretla mimo jej kontroly a aby sa spontánne prejavila jej skutočná citová väzba k otcovi. Otec zároveň poukazuje na to, že matka mu bráni v akomkoľvek prirodzenom kontakte so B.. Ak by bola pravda, že matka kontaktu nebráni a iba rešpektuje vôľu dieťaťa, nebol by dôvod meniť telefónne čísla, blokovať kontakty, znemožňovať správy a izolovať dieťa od otca a otcovej rodiny. Konanie matky nie je pasívnym rešpektovaním názoru dieťaťa. Je to aktívne vytváranie bariéry medzi dieťaťom a otcom. Otec nepopiera, že vec si vyžaduje pozornosť súdu. Naopak, otec žiada, aby súd situáciu dôsledne preveril. Otec však dôrazne odmieta, aby súd v tejto fáze bez riadneho preverenia, iba na základe jednostranného návrhu matky, pediatrickej správy bez psychologického záveru a predčasného stanoviska kolízneho opatrovníka rozhodol o faktickom odňatí B. zo striedavej osobnej starostlivosti. Ak má súd pochybnosti o skutočnom postoji maloletej B., je potrebné zabezpečiť jej samostatný pohovor bez prítomnosti matky, bez prítomnosti otca a bez prítomnosti akejkoľvek osoby z okruhu matky, a to tak, aby sa minimalizovalo riziko naučených odpovedí a konfliktu lojality. Samotný kolízny opatrovník uviedol, že takýto pohovor je potrebný. Otec s takýmto postupom súhlasí. Nesúhlasí však s tým, aby bolo ešte pred takýmto nezávislým preverovaním vydané neodkladné opatrenie, ktorým bude maloletá B. dočasne zverená matke. Otec navrhuje, aby súd pri rozhodovaní prihliadol na platnú úpravu starostlivosti, na vhodné podmienky v domácnosti otca, na absenciu akéhokoľvek konkrétneho incidentu medzi otcom a B., na láskavú komunikáciu B. s otcom bezprostredne pred vznikom sporu, na spontánne a pozitívne stretnutie B. s otcom dňa 23.06.2026, na pripravované čestné prehlásenie I. B., na vlastné svedectvo A. z konca augusta 2025, ako aj na riziko manipulácie maloletej zo strany matky.

17. Otec navrhuje, aby súd pri rozhodovaní o návrhu matky prihliadol najmä na platné súdne rozhodnutie upravujúce striedavú osobnú starostlivosť o maloletú B., správu zo šetrenia v domácnosti otca, komunikáciu otca s maloletou B. zo dňa 28.05.2026 a 29.05.2026, list maloletej A. z kresťanského tábora Oáza z konca augusta 2025, čestné prehlásenie I. B. k stretnutiu otca s maloletou B. dňa 23.06.2026 pred školou, ako aj na ďalšie listinné dôkazy preukazujúce doterajší vzťah detí k otcovi, starostlivosť otca a náhlu zmenu postoja detí po zásahu matky a osôb z jej okolia. Otec zároveň navrhuje, aby súd vykonal samostatný pohovor s maloletou B. bez prítomnosti rodičov a bez prítomnosti osôb z okruhu matky, vyžiadal si všetky podklady týkajúce sa predchádzajúceho psychologického posúdenia maloletej B., najmä vyjadrenie pani E., a dôsledne preskúmal, či matka svojím konaním nebráni realizácii platného rozhodnutia súdu a nenarúša vzťah maloletej B. k otcovi. Záverom otec opakovane zdôrazňuje, že vo vzťahu k maloletej B. nie je osvedčená žiadna naliehavá potreba jej dočasného zverenia do osobnej starostlivosti matky. Nie je osvedčené, že by otec B. ohrozoval. Nie je osvedčené, že by jej ublížil. Nie je osvedčené, že by sa ho B. autenticky a slobodne bála. Naopak, z reálneho osobného kontaktu zo dňa 23.06.2026 vyplýva, že B. má k otcovi citový vzťah, objíma ho, bozkáva ho, plače pri ňom, hovorí mu, že chce ísť k nemu na prázdniny, a zaujíma sa o to, či dostal jej darček. Návrh matky je vo vzťahu k B. postavený na strachu, ktorý matka dieťaťu podsúva, nie na skutočnom ohrození dieťaťa otcom. Súd by preto nemal tento účelovo vytvorený stav legitimizovať. Otec preto žiada, aby súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

18. Otec spolu s vyjadrením predložil ako listinné dôkazy rukou písaný text označený ako „Svedectvo“, výpis z komunikácie medzi maloletou B. a otcom z 28.05.2026 a z 29.05.2026, výpis z komunikácie medzi maloletou A. a otcom a dňa 02.07.2026 čestné vyhlásenie tety maloletých a sestry otca I. B..

19. V rukou písanom texte, ktorého autorkou je podľa tvrdenia otca maloletá A., súd zistil, že maloletá v ňom opisuje ťažké prežívanie rozvodu jej rodičov, pričom moment zverenia do starostlivosti otca v ňom spája s úľavou v jej vnútornom prežívaní.

20. Z výpisov komunikácie súd zistil, že dňa 28.05.2026 otec s maloletou B. si vymenili správy s obsahom „aj ja vás ľúbim“ (otec) a „aj my teba“ (maloletá). Dňa 29.05.2026 maloletá zareagovala na emotikon od otca pozdravom „ahooj“. Z predloženého výpisu z komunikácie medzi otcom a maloletou A. nevyplýva dátum jej uskutočnenia, maloletá A. reagujúc na doručenú správu matky použila na jej adresu matky hanlivé pomenovanie.

21. Teta maloletých a sestra otca I. B. v čestnom vyhlásení datovanom ku dňu 02.07.2026 uvádza opis priebehu stretnutia otca a maloletej dňa 23.06.2026, ktorého bola prítomná. Uvádza, že maloletú po skončení vyučovania čakali pred školou, keď ich maloletá uvidela, bola prekvapená, ale vôbec nie

ustráchaná, ani bojazlivá, veľmi sa tešila, že ich vidí. Svojho otca hneď objala a spýtala sa, či dostal darček fialový, čo mu sama urobila a mal mu ho doručiť A. priateľ. So slzami v očiach mu povedala, že k nemu príde. Keď jej otec povedal, že na ÚPSVaR povedala niečo iné, maloletá odpovedala, že jej odpoveď na úrade bola, že príde, keď bude chcieť a aj chce. Maloletá na rozlúčku oboch objala, pobozkala, viackrát sa otočila, aby im zakývala. Pôsobila spokojne a šťastne.

22. Z potvrdenia OO PZ Hlohovec zo dňa 27.05.2026, ID: 147-26/2722 bolo súdom zistené, že dňa 27.05.2026 A. B., nar. XX.XX.XXXX vykonala ústne oznámenie o podozrení zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu vo veci vyhrážania sa ujmou na zdraví, iným hrubým a vulgárnym správaním, psychickým nátlakom a prehnaným sledovaním oznamovateľky zo strany otca G. B. zo dňa 27.05.2026. Dňa 17.06.2026 bol spisový materiál vedený ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu pod číslom spisu ORPZ-TT-OPP7-2026/010880 predložený na Okresný úrad Trnava – Odbor všeobecnej vnútornej správy. Z oznámenia Okresného úradu Trnava zo dňa 30.06.2026 vyplynulo, že v predmetnej priestupkovej veci nebol doposiaľ vykonaný žiaden úkon.

23. Z výsledkov lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že matka je dlhodobo zamestnaná a jej hrubá mzda predstavuje aktuálne sumu 1 900 eur.

24. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. – 37 zo dňa 05.03.2021 súd rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí a schválil rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode nasledovného znenia: Maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a B. B., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zverujú do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždňových intervaloch s tým, že maloleté budú v osobnej starostlivosti matky od nedele nepárneho kalendárneho týždňa od 16.00 hod. do nasledujúcej nedele párneho kalendárneho týždňa 16.00 hod., kedy ich odovzdá otcovi, v ktorého starostlivosti budú ďalší týždeň. Maloleté si vždy príde prevziať ten rodič, ktorého osobná starostlivosť sa začína do bydliska druhého rodiča. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti sa výživné neurčuje. Otec sa zaväzuje, že bude uhrádzať samostatne maloletým mimoriadne výdavky - školské výlety, nákladnejšie zdravotné výdavky, záujmové krúžky. Prídavky na maloleté bude poberať matka a daňový bonus bude poberať otec. Trvalý pobyt budú mať maloleté v mieste trvalého pobytu otca. Výrokom III. rozsudku súd nariadil výchovné opatrenie, a to dohľad nad výchovou maloletých A. a B., vykonávaný za súčinnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec.

25. Rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom boli naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -125 zo dňa 21.06.2023. Súd ním schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bola maloletá A. zverená do osobnej starostlivosti otca. Matke bola rozsudkom určená povinnosť platiť výživné na maloletú A. v sume 100 eur mesačne a styk matky s maloletou A. bol ponechaný bez obmedzenia. Maloletá B. bola ponechaná v striedavej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch s tým, že maloletá bude v osobnej starostlivosti matky od pondelka párneho kalendárneho týždňa od 8:00 hod. do nasledujúceho pondelka nepárneho kalendárneho týždňa, kedy bude v starostlivosti otca; počas prázdnin a sviatkov bola dohodnutá osobitná úprava. Otec bol zaviazaný povinnosťou platiť výživné na maloletú B. mesačne vo výške 85 eur s účinnosťou od 10.06.2022 do 31.07.2022, od 01.08.2022 do 31.12.2022 vo výške 35 eur, od 01.01.2023 vo výške 60 eur. Počas striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletú B. boli rodičia zaviazaní povinnosťou podieľať sa na úhrade výdavkov maloletej v prospech tretích osôb v polovici, rodinné prídavky a daňový bonus na maloletú B. bola oprávnená poberať matka. Týmto rozsudkom bol zmenený rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. -37 zo dňa 05.03.2021 v časti zverenia maloletých detí, v časti výživného na obe deti, v časti záväzku otca uhrádzať mimoriadne výdavky maloletej B. a v časti poberania daňového bonusu na maloletú B..

26. Rozsudok č.k. -44 zo dňa 29.05.2024 bolo zrušené výchovné opatrenie, a to dohľad nad výchovou maloletých detí A. a B. za súčinnosti ÚPVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec, nariadené výrokom III. rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -37 zo dňa 05.03.2021.

27. Uznesením č.k. – 356 zo dňa 17.09.2025 súd z dôvodu späťvzatia návrhu zastavil konanie o návrhu matky zo dňa 23.04.2024 na zmenu zverenia maloletej B. do výlučnej osobnej starostlivosti matky a o zvýšenie výživného na maloletú B.. Matka svoj návrh na zmenu výkonu osobnej starostlivosti v čase podania návrhu odôvodňovala zmenou pomerov na strane maloletej B., ktorá matke

verbalizovala potrebu zmeny zverenia, nakoľko sa v domácnosti otca necítila dobre, otec aj staršia sestra sa k nej nesprávali vhodne, otec obmedzoval maloletú v možnostiach kontaktovať matku, vytváral na ňu neúmerný tlak, s ohľadom na ktoré skutočnosti matka na odporúčanie pediatričky maloletej vyhľadala psychologickú pomoc pre maloletú. V priebehu konania súd z úradnej moci uznesením č.k. – 165 zo dňa 27.01.2025 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil rodičom a maloletej B. povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec. V poslednej správe z psychologického poradenstva doručenej súdu dňa 17.09.2025 sa konštatovalo, že maloletá B. bola dlhodobo vystavená separačnému konfliktu medzi rodičmi, ktorým sa dlhodobo nedarilo oddeliť rodičovstvo a partnerstvo. Maloletá bola vystavená konfliktnej atmosfére, prežívala nestabilitu, ktorá ohrozovala jej zdravý psychický a emocionálny vývin, čo sa u nej prejavovalo zábranami vo vyjadrovaní svojich skutočných postojov a názorov, nakoľko bola prítomná neistota z odmietnutia alebo straty lásky rodičov. Bolo odporúčané zastabilizovanie situácie tak, aby bolo maloletej umožnené tráviť čas s každým rodičom, ako aj so sestrou A. a vyhlo sa tak preťažovaniu dieťaťa neustálym vyjadrovaním a obhajovaním svojho názoru. Rešpektujúc odporúčania vyplývajúce zo správy z psychologického poradenstva matka vzala svoj návrh v celom rozsahu späť.

28. Podľa starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

29. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

30. Podľa o rodine (ďalej len „“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b)bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami as inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

31. Podľa a súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

32. Podľa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia , a sa použijú primerane.

33. Podľa v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

34. Podľa súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

35. Podľa (ďalej len „“), podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ , alebo iný zákon neustanovuje inak.

36. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

37. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

38. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

39. Podľa , návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

1. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

40. Podľa a , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

41. Podľa (ďalej len ) neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

42. Neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu a neodkladná úprava pomerov účastníkov konania. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ( ) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení . Prvoradou a zásadnou úlohou súdu vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých je ochrana oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, ktorá vždy nemusí byť v súlade s vôľou jeho rodičov.

43. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je prioritný a nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť okrem citovaných ustanovení vyplýva aj z čl. 3 Dohovoru o právach

dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa je preto pri nariadení neodkladného opatrenia súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie súd preto vydá len vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov.

44. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

45. Predmetný návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzoval podľa . Z dôvodu, že matka má aktuálne maloleté deti v osobnej starostlivosti, o neodkladnom opatrení nebolo rozhodnuté podľa . Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh, vyjadrenia otca k návrhu matky a jeho príloh, správ ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec, ako aj s obsahom spisového materiálu vzťahujúceho sa ku konaniam vedeným vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A. a B. B. pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. dospel súd k záveru, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky nie sú dané. Predmetom rozhodovania je návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zmeny rozsudku súdu č.k. -125 zo dňa 21.06.2023, ktorým boli upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva ich rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom súdu č.k. -37 zo dňa 05.03.2021. Po rozvode manželstva boli obe maloleté deti zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov, neskôr na základe rozsudku súdu zo dňa 21.06.2023 bola strašia maloletá dcéra rodičov A. zverená do výlučnej starostlivosti otca. Následne sa matka v konaní vedenom pod sp. zn. na základe návrhu zo dňa 23.04.2024 domáhala zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, keď žiadala zveriť maloletú B. do svojej výlučnej starostlivosti. Toto konanie bolo uznesením č.k. -356 zo dňa 17.09.2025 zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu matkou po pomerne rozsiahlom dokazovaní a po poskytnutí psychologického poradenstva rodičom a maloletej B. na referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec, v zmysle neodkladného opatrenia nariadeného súdom z úradnej moci v priebehu konania uznesením č.k. -165 zo dňa 27.01.2025. Doterajší vývoj vzťahov v rodine maloletej A. a maloletej B. po rozpade vzťahu ich rodičov a najmä dopady z toho plynúce na ďalší vývin maloletých detí tak, ako sú známe súdu z doposiaľ vedených súdnych konaní, osvedčuje predovšetkým potrebu citlivého prístupu k otázke ďalšieho zásahu zo strany súdu do pomerov účastníkov, zvlášť, ak by malo k takému zásahu dôjsť na základe neodkladného opatrenia tak, ako sa v danom prípade domáha svojím návrhom matka. Súd má pritom za to, že podmienky pre ingerenciu zo strany súdu je pritom potrebné skúmať osobitne vo vzťahu ku každej z maloletých, keďže ich faktické a právne postavenie je odlišné, rovnako ako dôvody, ktorými matka odôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.

46. Pokiaľ ide o aktuálnu situáciu maloletej A., ktorá je rozsudkom súdu zverená do výlučnej starostlivosti otca a ktorá styk a komunikáciu s matkou napriek snahe matky dlhodobo odmietala, z obsahu spisového materiálu mal súd osvedčené, že v postoji maloletej k rozvoju vzťahu s matkou došlo nepochybne k zásadnej zmene, ktorú maloletá sama verbalizovala a napokon aj demonštrovala tým, že sa rozhodla odísť z domácnosti otca do domácnosti matky. Zároveň však mal súd osvedčené, že aktuálne pozitívne nastavenie vo vzťahu k matke je súčasne sprevádzané významnými zmenami v živote maloletej A., ktoré vniesli napätie do vzťahu medzi maloletou a jej otcom, pričom príčiny tohto napätia sú oboma hodnotené odlišne. Otec uviedol, že maloletá odišla z jeho domácnosti po konfliktoch z dôvodov jej neskorých príchodov domov, nedostatočnému venovaniu sa škole, nerešpektovaniu dohodnutých pravidiel. Maloletá A. sa pri osobnom pohovore na úrade vyjadrila, že odmieta realizovať pobyt u otca, pričom ako dôvody uvádzala obavy a strach. Situácia medzi maloletou A. a otcom vyeskalovala incidentom v rámci telefonickej komunikácie dňa 27.05.2026. Vyjadrenia otca v rámci tohto telefonátu

z hľadiska závažnosti ich obsahu a intenzity jeho komunikácie voči maloletej a voči matke boli z ich strany vnímané ako vyhrážky fyzickým násilím a toho istého dňa boli oznámené na príslušnom obvodnom oddelení Policajného zboru (vec bola ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu postúpená Okresnému úradu Trnava na ďalšie konanie, aktuálny stav konania ku dňu rozhodnutia súdu oznámený nebol). Otec vo svojom vyjadrení k návrhu matky potvrdil prekročenie hraníc prípustnej rodičovskej komunikácie počas predmetného telefonátu, ako dôvod nezvládnutia emócií označil vyostrenie dlhodobo sa stupňujúceho výchovného problému s maloletou A., pričom vylúčil, že by išlo o opakujúci sa prejav a svoje správanie oľutoval. Spomínaný incident, ktorý predchádzal podaniu návrhu na súd, je v návrhu matky popísaný ako bezprostredný impulz, ktorý viedol k definitívnemu rozhodnutiu maloletej odmietnuť ďalší návrat do domácnosti otca a keďže podľa hodnotenia matky ide o vyvrcholenie dlhodobého modelu správania sa otca, ktorý sa prejavoval agresívnou komunikáciou, psychickým nátlakom, zastrašovaním a nevhodným správaním voči maloletým deťom a ich matke, matka žiada nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým bude rozhodnuté o zverení maloletej A. do jej osobnej starostlivosti do času, kým súd vo veci úpravy rodičovských práv a povinností nerozhodne v konaní vo veci samej.

47. Ako už súd zdôvodnil vyššie, na matkou žiadaný zásah do pomerov účastníkov neodkladným opatrením je nevyhnutné, aby bola osvedčená jednak existencia konkrétneho ohrozenia zdravého fyzického, psychického a sociálneho vývinu maloletých detí, prípadne ich života, zdravia, či iných dôležitých záujmov, a súčasne aby neboli vážnejšie pochybnosti o nevyhnutnej potrebe neodkladnej úpravy pomerov účastníkov, ktorú nemožno odkladať až do rozhodnutia vo veci samej. V danom prípade dospel súd k záveru o absencii zákonom predpokladaných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd rozhodol o dočasnom zverení maloletej A. do starostlivosti matky. Súd nemal osvedčenú žiadnu bezprostrednú hrozbu pre maloletú A., ktorú by bolo možné odvrátiť, alebo zmierniť práve nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia. Maloletá A. dosiahla vek 16 rokov, nachádza sa v období, ktoré je spravidla sprevádzané mnohými významnými biologickými, psychickými a sociálnymi zmenami v živote mladého človeka, a práve s ohľadom na tento fakt je potrebné vnímať jej postoje a rozhodnutia citlivo. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia poskytuje priestor pre dokazovanie len v obmedzenom rozsahu a nevytvára podmienky pre zistenie skutkového stavu veci tak, aby súd mohol rozhodnúť v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa ako je tomu v konaní o veci samej na základe vykonania riadneho odkazovania. Akékoľvek závery o príčinách a vážnosti aktuálneho rozhodnutia maloletej, ale aj hodnotenie dopadov na jej ďalší priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin tak súd nateraz vzhľadom na skutkové okolnosti predmetnej veci považuje za predčasné. Žiada sa však dodať, že z opisov skutkových okolností poskytnutých účastníkmi súd vníma, že zásadná zmena postoja maloletej A. k svojej matke nastala náhle, nešlo o postupnú a cielenú obnovu významne narušeného vzťahu maloletej s jej matkou, a preto nemožno vylúčiť z ďalšieho vývoja aj možnosť, že maloletá prehodnotí svoje rozhodnutie. Súd ďalej uvádza, že zo skôr vedených súdnych konaní a ani v rámci konania o aktuálne podanom návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nemal za osvedčené, že by doterajšie výchovné prostredie maloletej odôvodňovalo vážne obavy o jej riadny vývoj a že by kvalita starostlivosti zo strany otca bola spochybnená v miere odôvodňujúcej akýkoľvek zásah zo strany úradu, či súdu (napokon ani matka sa zmeny výkonu starostlivosti o maloletú A. od jej zverenia do výlučnej starostlivosti otca v súdnom konaní nedomáhala). Pokiaľ ide o predmetný incident, ktorý predchádzal podaniu návrhu (súd hodnotenie tohto skutku z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty priestupku prípadne trestného činu ponecháva na príslušné orgány) a jeho dopady na maloletú, vzhľadom na ostatné skutkové okolnosti ich súd nehodnotil ako skutočnosť podmieňujúcu rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky. Naopak, súd má za to, že pre rozhodnutie o návrhu matky na zásah do v súčasnosti platnej úpravy rodičovských práv a povinností je potrebné skúmať nielen to, či a v akom rozsahu došlo k zmene skutkových a právnych okolností, ale aj mieru nevyhnutnosti a potreby zásahu do pomerov účastníkov, ktorú nie je možné odkladať do rozhodnutia vo veci samej. Vyhodnocujúc vyjadrenia oboch rodičov, samotnej maloletej A., ktoré vzhľadom na jej vek a rozumovú a vôľovú vyspelosť nemožno opomínať, ako aj kolízneho opatrovníka maloletej, dospel súd k záveru, že aktuálny faktický stav zabezpečovania osobnej starostlivosti o maloletú zo strany jej matky, ktorý odzrkadľuje prejav vôle samotnej maloletej, je všetkými dotknutými účastníkmi akceptovaný (vrátane otca, ktorý sa nedomáha návratu maloletej A. do svojej osobnej starostlivosti, čo vyplýva jednak z elektronickej komunikácie medzi rodičmi v deň nasledujúci po predmetnom telefonickom incidente, ako aj z vyjadrení otca pri šetrení pomerov úradom a uvedených v jeho písomnom vyjadrení k návrhu; otec uviedol, rozhodnutie maloletej A. nateraz prijíma, pričom výslovne trval len na pokračovaní vo výkone striedavej starostlivosti o maloletú B.). Ingerencia do aktuálnych pomerov účastníkov, ktorých faktickej zmeny sa žiaden z nich aktuálne nedomáha, keď obaja rodičia prejavili vôľu rešpektovať názor

maloletej, tak nie je pre absenciu zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnená, keď v dôsledku prístupu rodičov nie je nateraz osvedčené ohrozenie žiadneho dôležitého záujmu maloletej, ktorého ochrana by nezniesla odklad do rozhodnutia súdu o návrhu matky na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej A. v konaní o veci samej s konečnou platnosťou. Súd dodáva, že pohnútky a motivácia prijatia aktuálnej situácie môžu byť u každej z dotknutých osôb rôzne. Na tomto mieste preto apeluje na oboch rodičov, aby do rozhodnutia vo veci samej svoje rodičovské práva a povinnosti vykonávali s dôrazom na najlepší záujem maloletej A., ktorý nie vždy musí byť v zhode so záujmom toho-ktorého rodiča, akceptovali rovnocenné postavenie oboch rodičov v živote dieťaťa a v tejto súvislosti je potrebné vyvinúť maximálnu snahu o nastolenie podmienok pre realizáciu rodičovských práv a povinností oboch rodičov, teda aj toho, ktorý nevykonáva osobnú starostlivosť o maloletú.

48. V nadväznosti na uvedené súd zároveň za daných okolností nepovažoval za opodstatnené ukladať otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou žiadanou matkou, nakoľko mal zo správy zo šetrenia pomerov u matky, ako aj z výsledkov lustrácie v Sociálnej poisťovni osvedčené, že v možnostiach matky je zabezpečovať výživu maloletej A. v nevyhnutnej miere v intenciách z vlastného príjmu bez ohrozenia dôležitých životných potrieb maloletej, pričom súd dodáva, že matka svoj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto rozsahu bližšie ani neodôvodnila a potrebu nariadenia neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom neosvedčila. Z tohto dôvodu návrh matky v časti úpravy vyživovacej povinnosti k maloletej A. neodkladným opatrením zamietol.

49. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na okamžitú zmenu striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o maloletú B. na výlučnú osobnú starostlivosť matky, matka nevyhnutnosť žiadanej zmeny odôvodňovala negatívnym dopadom aktuálnej situácie na psychické zdravie maloletej B., keď uvádza, že jej nútený návrat k otcovi by mohol viesť k ďalšiemu zhoršeniu jej psychického stavu. Matka sa zmeny spôsobu výkonu osobnej starostlivosti o maloletú domáhala aj návrhom podaným na súde dňa 23.04.2024, v ktorom konaní bolo na základe psychologického poradenstva poskytnutého rodičom a maloletej zistené, že konfliktná atmosféra, ktorej bola maloletá vystavená, ohrozovala jej zdravý psychický a emocionálny vývin. Matka reflektovala na závery správy z psychologického poradenstva späťvzatím návrhu, na vecnom prejednaní jej návrhu netrvala. Vychádzajúc z uvedeného súd vzhliada, že situácia, ktorej je maloletá B. aktuálne vystavená, má negatívne dopady na jej priaznivý vývin, pri nariadení neodkladného opatrenia však súd musí mať osvedčené, že zmena, ktorá je jeho obsahom, predstavuje pre maloleté dieťa zlepšenie jeho pomerov, resp. smeruje k zmierneniu hrozby ich ďalšieho zhoršovania, čo sa matke v danom prípade osvedčiť nepodarilo. Matka uvádza, že jej návrh zohľadňuje názor maloletej B. prijatý po aktuálnej eskalácii pomerov v rodine po tom, čo sa jej sestra A. rozhodla odísť z domácnosti otca do domácnosti matky, poukazujúc na to, že maloletá B. sa v domácnosti matky cíti bezpečne, zostáva v blízkosti svojej sestry, s ktorou má vytvorený blízky citový vzťah, ktorý bol pre maloletú motiváciou pre realizáciu striedavej starostlivosti v domácnosti otca. Maloletá ďalší návrat do domácnosti otca odmieta, vo svojich vyjadreniach uvádza strach a obavy. K názorom, ktoré maloletá aktuálne formulovala v súvislosti so zmenenou situáciou v rodine, súd uvádza, že hoci na ne pri svojom rozhodnutí prihliadal, nemožno ich bez ďalšieho prevziať ako rozhodujúcu skutkovú okolnosť pre vyhovenie návrhu matky, ale naopak je potrebné ich vyhodnocovať najmä v kontexte ostatných dôkazných prostriedkov a tiež doterajších zistení v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom bolo okrem iného konštatované, že ako dôsledok dlhodobého vystavovania maloletej nespracovaným problémom vo vzťahu rodičov boli u maloletej zistené zábrany vo vyjadrovaní svojich skutočných postojov a názorov, nakoľko bola prítomná neistota z odmietnutia alebo straty lásky rodičov. Psychológom úradu bolo odporúčané zastabilizovanie situácie tak, aby bolo maloletej umožnené tráviť čas s každým rodičom, ako aj so sestrou A. a vyhlo sa tak preťažovaniu dieťaťa neustálym vyjadrovaním a obhajovaním svojho názoru. Matka neuviedla žiadne nové skutkové okolnosti, ktoré by vážne spochybnili rodičovské kompetencie otca, prípadne kvalitatívnu zmenu vzájomného vzťahu otca a maloletej B., ktoré by osvedčovali, že pokračovanie v striedavej osobnej starostlivosti by bolo pre maloletú vážnym a skutočným ohrozením jej pomerov. Zo správy zo šetrenia pomerov vyplýva, že maloletá svoje názory formulovala v prítomnosti matky. Uviedla tiež, že nie je nateraz rozhodnutá, či sa chce s otcom stretávať, s dodatkom, že určite len vtedy, keď bude sama chcieť (prítomnosť otca teda úplne neodmietla). Listinné dôkazy predložené otcom spolu s vyjadrením k návrhu matky (čestné prehlásenie tety maloletej o priebehu stretnutia maloletej a otca, prepisy správ posielaných medzi otcom a maloletou B. v čase bezprostredne predchádzajúcom podaniu návrhu na súd) svedčia o tom, že maloletá aj za aktuálnych okolností prechováva k otcovi pozitívny vzťah.

50. Nevyhnutným dôsledkom tak vážneho zásahu do doposiaľ realizovanej striedavej osobnej starostlivosti pomerov účastníkov, ktorého sa matka svojím návrhom domáha, je obmedzenie doterajšieho rozsahu osobného kontaktu otca a maloletej B., ktoré je spojené s rizikom neprimeraného zásahu do rodičovských práv otca a narušenia vzťahu medzi otcom a maloletou a tiež nežiaduceho rozvoja a prehĺbenia dôsledkov dlhodobého vystavovania maloletej rodičovskému konfliktu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súčasne rešpektujúc povahu neodkladného opatrenia ako výnimočného prostriedku súdnej ochrany ohrozených práv účastníkov, ktorý možno využiť len výnimočne v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov účastníkov, s dôrazom na princíp primeranosti tohto súdneho zásahu, preto súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k maloletej B. (v časti zverenia do osobnej starostlivosti matky a v nadväznosti na to aj v časti určenia výživného) zamietol, majúc za to, že matka neosvedčila, že by pokračovanie v striedavej osobnej starostlivosti spojené s rovnocenným rozvojom vzťahu s oboma rodičmi, ako aj so sestrou A. tak, ako bolo odporúčané psychológom úradu v konaní o predchádzajúcom návrhu matky na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností, predstavovalo pre maloletú za daných okolností vážne a bezprostredné ohrozenie jej riadneho fyzického, psychického a sociálneho vývinu, respektíve akéhokoľvek iného dôležitého záujmu maloletej. Súd prihliadal na skutočnosti zistené z konaní sp. zn. a sp. zn. , že medzi rodičmi je dlhodobo výrazne konfliktný vzťah, ktorý sa nepodarilo zmierniť ani nariadeným výchovným opatrením. Súd sa zaoberal aj otázkou zachovania vzťahu a kontaktu medzi maloletými sestrami, pričom uvádza, že v dôsledku nevyhovenia návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia ostáva kontakt medzi sestrami v nezmenenom rozsahu ako tomu bolo, keď maloletá A. bola vo výlučnej starostlivosti otca a maloletá B. v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, kedy boli sestry spolu u otca. V predchádzajúcom súdnom konaní sp. zn. sa matka domáhala výlučnej starostlivosti o maloletú B., čo by znamenalo obmedzenie kontaktu sestier len na obdobie styku otca s maloletou B..

51. Súd záverom zdôrazňuje, že týmto rozhodnutím sa neprejudikuje rozhodnutie v konaní o veci samej začatého na základe návrhu matky, v ktorom bude vykonané riadne a úplné dokazovanie za účelom posúdenia podmienok pre zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej A. a k maloletej B. s dôrazom na posúdenie najlepšieho záujmu maloletých detí.

52. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.