Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/140/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., narodená XX.XX.XXXX a B. B., narodená XX.XX.XXXX, obe trvale bytom C. X, D., toho času bytom u matky, všetky zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, deti matky: E. A. F., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX XXXX/XX, D., zastúpená splnomocnencom: Mgr. Jaroslava Krajčovičová Šoková, advokátka so sídlom SNP 10, Hlohovec, a otca: G. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., právne zastúpený: Advokátska kancelária Lányiová, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Michala 11, Hlohovec, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -94 zo dňa 02.07.2026 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa matka domáhala zverenia maloletých detí do jej starostlivosti a úpravy vyživovacej povinnosti k maloletým deťom.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , Dohovoru o právach dieťaťa, , , a , a , a , a (ďalej len „“), a (ďalej len „“), , a , , a o rodine (ďalej len „“). Súd prvej inštancie vecne dôvodil, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože zo strany matky nebola osvedčená a ani z obsahu spisu nebola zistená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí. Pre matkou žiadaný zásah do pomerov účastníkov neodkladným opatrením je nevyhnutné, aby bola osvedčená jednak existencia konkrétneho ohrozenia zdravého fyzického, psychického a sociálneho vývinu maloletých detí, prípadne ich života, zdravia, či iných dôležitých záujmov, a súčasne aby neboli vážnejšie pochybnosti o nevyhnutnej potrebe neodkladnej úpravy pomerov účastníkov, ktorú nemožno odkladať až do rozhodnutia vo veci samej. V danom prípade dospel súd prvej inštancie k záveru o absencii zákonom predpokladaných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd rozhodol o dočasnom zverení maloletej A. do starostlivosti matky. Súd nemal osvedčenú žiadnu bezprostrednú hrozbu pre maloletú A., ktorú by bolo možné odvrátiť, alebo zmierniť práve nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia. Zásadná zmena postoja maloletej A. k svojej matke nastala náhle, nešlo o postupnú a cielenú obnovu významne narušeného vzťahu maloletej s jej matkou, a preto nemožno vylúčiť z ďalšieho vývoja aj možnosť, že maloletá prehodnotí svoje rozhodnutie. Súd prvej inštancie mal za to, že zo skôr vedených súdnych konaní a ani v rámci konania o aktuálne podanom návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nemal za osvedčené, že by doterajšie výchovné prostredie maloletej odôvodňovalo vážne obavy o

jej riadny vývoj. Súd prvej inštancie za daných okolností nepovažoval za opodstatnené ukladať otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou žiadanou matkou, nakoľko mal za osvedčené, že v možnostiach matky je zabezpečovať výživu maloletej A. v nevyhnutnej miere v intenciách z vlastného príjmu bez ohrozenia dôležitých životných potrieb maloletej, zároveň matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto rozsahu bližšie ani neodôvodnila a potrebu nariadenia neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom neosvedčila. Z tohto dôvodu návrh matky v časti úpravy vyživovacej povinnosti k maloletej A. neodkladným opatrením zamietol. Súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k maloletej B. zamietol, majúc za to, že matka neosvedčila, že by pokračovanie v striedavej osobnej starostlivosti spojené s rovnocenným rozvojom vzťahu s oboma rodičmi, ako aj so sestrou A. tak, ako bolo odporúčané psychológom úradu v konaní o predchádzajúcom návrhu matky na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností, predstavovalo pre maloletú za daných okolností vážne a bezprostredné ohrozenie jej riadneho fyzického, psychického a sociálneho vývinu, respektíve akéhokoľvek iného dôležitého záujmu maloletej. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie matka. Namietala, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne aj právne nesprávne, predčasné a nezodpovedajúce najlepšiemu záujmu oboch maloletých detí. Matka mala za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní neúplne zistil skutkový stav, viaceré vykonané dôkazy vyhodnotil jednostranne, viaceré podstatné dôkazy úplne opomenul a z vykonaného dokazovania vyvodil skutkové i právne závery, ktoré nemajú oporu v obsahu súdneho spisu. Napadnuté uznesenie zároveň podľa matky nespĺňa požiadavky riadne odôvodneného súdneho rozhodnutia, keďže sa súd nevysporiadal s viacerými podstatnými tvrdeniami matky ani s rozhodujúcimi dôkazmi, ktoré podľa nej jednoznačne osvedčovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí. Osobitne nemožno prehliadnuť, že okresný súd nepriznal primeranú dôkaznú silu odborným zisteniam kolízneho opatrovníka, správam Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, lekárskym správam, ani opakovaným a konzistentným vyjadreniam samotných maloletých detí. Napriek tomu, že kolízny opatrovník po vykonanom šetrení odporučil návrhu matky vyhovieť, súd prvej inštancie bez presvedčivého vysvetlenia zaujal opačný záver, pričom nevysvetlil, z akých konkrétnych dôvodov odborné závery orgánu sociálnoprávnej ochrany detí nepovažoval za správne. Otec svoje tvrdenie o manipulácii detí matkou neosvedčil, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by to dokazovali. Naopak otec počas svojej osobnej starostlivosti o maloletú A. zanedbal jej zdravotný stav, až po príchode k matke boli realizované potrebné zdravotné vyšetrenia. V konaní o neodkladnom opatrení sa nevyžaduje úplné dokazovanie, stačí osvedčenie, teda preukázanie takej miery pravdepodobnosti, odôvodňuje úpravu pomerov a to matka urobila, hoci súd prvej inštancie žiadal vyššiu mieru predloženia dôkazných prostriedkov. Odôvodnenie súdu prvej inštancie je nedostatočné v časti vysporiadania sa s názorom maloletých detí, najmä A., ktorá je staršia a rozumovo vyspelejšia. Matka považuje za významnú aj skutočnosť, že po vydaní napadnutého uznesenia boli obe maloleté deti opätovne individuálne vypočuté pracovníkmi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Pohovory prebehli bez prítomnosti matky, otca aj iných osôb. Napriek tomu obe maloleté deti zotrvali na svojich pôvodných stanoviskách. Matka navrhla, aby si odvolací súd predmetné správy vyžiadal a vykonal nimi dokazovanie, keďže ide o dôkazy zachytávajúce aktuálny skutkový stav ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu. Matka mala za to, že súd prvej inštancie úplne opomenul vysporiadať sa s faktom, že obe maloleté deti sa dlhšie nachádzajú vo výlučnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje všetky každodenné potreby. Súd prvej inštancie mal preveriť ekonomické pomery oboch rodičov. Matka odvolaciemu súdu navrhla, aby vyhovel návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, alternatívne napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu na ďalšie konanie a rozhodovanie vo veci.

4. Otec považoval vo svojom vyjadrení uznesenie súdu prvej inštancie za vecne správne, dostatočne odôvodnené a zodpovedajúce povahe neodkladného opatrenia ako prostriedku dočasnej ochrany. Deklaroval, že vôľu maloletej A. akceptuje. Vo vzťahu k maloletej B. mal za to, že nie je osvedčený žiaden jeho konkrétny skutok, ktorý by predstavoval jej bezprostredné ohrozenie. Nepopieral, že B. je vystavená psychickej záťaži, čo však podľa neho nemožno pripísať len jemu. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom

prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto potrebné ako vecne a právne správne potvrdiť.

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a zároveň zamietol návrh matky na uloženie vyživovacej povinnosti otcovi.

7. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

10. Podľa neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

11. Podľa a súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Podľa a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (odsek 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (odsek 2).

13. Podľa v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

14. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

15. Podľa článku 5 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. V zmysle , starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

17. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia, ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, zásadne potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov, a bez nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie, tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. ). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery.

18. Záver súdu prvej inštancie o tom, že potreba bezodkladne upraviť pomery nebola osvedčená je vecne správny, odvolací súd konštatuje aj správnosť dôvodov súdu prvej inštancie a ďalej sa obmedzí len doplnenie dôvodov uvádzaných súdom prvej inštancie, a to aj s ohľadom na matkou uvádzané podstatné odvolacie námietky.

19. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že nie sú dané zákonné predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia. Rozhodnou skutočnosťou pre tento záver je, že obe maloleté deti sa aktuálne v starostlivosti matky nachádzajú. Účelom neodkladného opatrenia je dosiahnuť v prípade bezodkladnej potreby, ktorou je spravidla bezprostredne hroziaca ujma stav, ktorý túto hrozbu zamedzí. V prípade návrhu matky by to bolo len deklarovanie stavu, ktorý už nastal, to ale účelom neodkladného opatrenia nie je. Hoci otec nie je s týmto stavom stotožnený, nerealizuje žiadne úkony, ktoré by tento stav menili. Na tomto závere nemení nič skutočnosť, že sa otec pokúšal kontaktovať maloletú B. cestou zo školy, resp. ju kontaktoval neskôr v dennom tábore. Otec nie je žiadnym spôsobom obmedzený vo výkone rodičovských práv vo vzťahu k žiadnemu z detí. Vo veci samej aktuálne prebieha konanie, v ktorom je priestor na vykonanie dokazovania za účelom zistenia, či je dôvodné meniť posledné rozhodnutie súdu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Trnava, č. k. -125, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bola maloletá A. zverená do starostlivosti otca a maloletá B. bola ponechaná v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

20. Súd prvej inštancie tak vychádzal z dostatočne osvedčeného skutočného stavu a vec správne právne posúdil. Ak aj matka uvádza, že súd prvej inštancie nepriznal váhu prejavenému názoru maloletých detí, odvolací súd uvádza, že tento argument neobstojí, nakoľko aktuálny stav zodpovedá im prejavenému názoru, nie je tak potrebný bezodkladný zásah súdu. Do úvahy by prichádzal, ako už bolo vyššie uvedené, ak by sa maloleté v starostlivosti matky nenachádzali a zároveň by im v dôsledku tejto skutočnosti hrozila bezprostredná ujma. Aktuálna skutková situácia maloletých detí nevyžaduje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že obe maloleté deti sa aktuálne nachádzajú dlhodobejšie v starostlivosti matky bez toho, aby na to existoval zákonný podklad, resp. zodpovedajúce súdne rozhodnutie. Ak by sa aj otec reálne domáhal výkonu súdneho rozhodnutia, ktoré mu prisudzuje zodpovedajúci rozsah starostlivosti, ustanovenia o konaní o výkone rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti obsahujú inštitúty (napr. odklad výkonu rozhodnutia, za predpokladu, že by bol dôvodný), ktoré môže matka v prípade potreby využiť aj bez toho, aby bolo potrebné zasahovať neodkladným opatrením v tak závažnej otázke, ako je zmena meritórneho rozhodnutia vo veci zverenia maloletých detí.

21. Dokazovaniu vo veci samej bude podliehať aj psychický stav maloletej B., zistenie jeho príčin a posúdenie z pohľadu rozhodnutia o tom, ktorému z rodičov bude zverená do starostlivosti, resp. či je stále dôvodné rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti. To iste platí aj vo vzťahu k posúdeniu zabezpečovania zdravotnej starostlivosti o maloletú A. počas výkonu osobnej starostlivosti otca. Súd na základe vykonaného dokazovania vyhodnotí, ako rodičia pristupujú ku kontaktu detí s druhým rodičom, vrátane toho, či niektorý z rodičov aktívne tomuto kontaktu bránil. Pokiaľ ide o samotný rozsah osvedčovania rozhodných skutočností pre nariadenie neodkladného opatrenia, ak matka vyčíta súdu prvej inštancie vykonané dokazovanie, odvolací súd zdôrazňuje, že podstatným pre rozhodnutie bola, ako je už vyššie uvedené, v zásade nateraz dostatočne osvedčená skutočnosť, že maloleté

deti sa aktuálne v starostlivosti matky nachádzajú a preto, ako správne právne uzavrel súd prvej inštancie, na nariadenie neodkladného opatrenia podľa návrhu matky nie sú splnené ani podmienky dané ustanovením a ani podmienky dané ustanovením . Skutočnosti, vo vzťahu ku ktorým matka navrhuje dokazovanie, nie sú skutočnosťami, ktoré by boli nateraz rozhodné pre posúdenie dôvodnosti návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Sú to skutočnosti podliehajúce riadne vykonanému a vyhodnotenému dokazovaniu vo veci samej, ktoré aktuálne prebieha a ktorého rozsah určí súd prvej inštancie, vrátane vysporiadania sa s návrhmi účastníkov konania na vykonanie dokazovania.

22. Správnym je aj záver súdu prvej inštancie o tom, že aktuálne nie je osvedčený dôvod pre určenie vyživovacej povinnosti otca v nevyhnutnej miere neodkladným opatrením. Aj ustanovenie treba vnímať na účely nariadenia neodkladného opatrenia v kontexte , a teda posudzovať, či bez bezodkladného zásahu súdu hrozí maloletým deťom ujma. V prvom rade je potrebné uviesť, že matka v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nijako skutkovo nevymedzila dôvodnosť rozhodnutia súdu neodkladným opatrením nariaďujúcim otcovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Obmedzila sa na vymedzenie tejto povinnosti v navrhovanom petite, keď navrhovala, aby súd uložil otcovi prispievať na výživu maloletej A. sumou 350 eur mesačne a na výživu maloletej B. sumou 300 eur mesačne (teda vo výške zhodnej, ako vo veci samej). Až v odvolaní matka vymedzila náklady rodiny matky ktoré predstavuje 30 eur vodné, 110 eur plyn, 103 eur ZSE, hypotéka 630 eur a komunálny odpad 36 eur. Strava na 4 osoby v rodine predstavuje náklady 800 eur a, telefón matky 43 eur a telefón manžela matky 43 eur. Výdavky maloletej B. na oblečenie a obuv predstavujú 60 eur, strava doma 200 eur, strava v škole 9 eur, hygiena lekáreň 50 eur, školské pomôcky 10 eur, anglický jazyk spolu dva polroky 365 eur, ZUŠ dva polroky spolu 180 eur, tanečný krúžok 62 eur a s ním súvisiace jednorazové výdavky okolo 200 eur na kostýmy a oblečenie, 300 eur na štartovné a 200 eur na sústredenie, na mobil 10 eur a na komunál 36 eur ročne. Výdavky maloletej A. vyčíslila vo výške 80 eur na oblečenie a obuv, 10 eur na školské pomôcky, výlety, 60 eur na stravu v škole, 200 eur na stravu doma, 50 eur na hygienu, 18 eur na mobil, 60 eur na cestovné, jednorazový výdavok na nové sklá do okuliarov vo výške 155 eur. Poukázala na zvýšené výdavky oboch maloletých v súvislosti s ich zdravotným stavom. Takto vyčíslené výdavky na krytie oprávnených potrieb maloletých detí predstavujú v sumáre sumu okolo 520 eur nákladov na oprávnené potreby maloletej B. a sumu okolo 560 eur na oprávnené potreby maloletej A.. Už súd prvej inštancie mal z registra Sociálnej poisťovne za osvedčené, že hrubá mzda matky predstavuje sumu okolo 1900 eur, pričom táto suma zodpovedá aj matkou doloženým dokladom o príjme za mesiac máj a jún, podľa ktorých je príjem matky okolo 1700 eur mesačne netto. Hoci je tak nateraz osvedčené, že otec si platením reálneho výživného a podieľaním sa na uhrádzaní potrieb plní vyživovaciu povinnosť len voči maloletej B. (pričom matka platenie výživného otcovi na maloletú A. pozastavila) ani odvolací súd nemá s ohľadom na osvedčené možnosti matky a z tvrdení matky vyplývajúce výdavky maloletých detí osvedčenú bezodkladnú potrebu rozhodnutia v zmysle ustanovenia teda potrebu prispievať v nevyhnutnej miere. To, že v danom prípade nie je osvedčená potreba zasahovať neodkladným opatrením, samozrejme v žiadnom prípade neznamená, že je prenášaná vyživovacia povinnosť výlučne na matku. Otcova povinnosť podieľať sa na výžive maloletých detí v rozsahu zodpovedajúcom potrebám maloletých detí a jeho možnostiam je stále zachovaná a v konaní vo veci samej bude aj určená na základe riadne vykonaného dokazovania aj s určením zročného výživného zodpovedajúceho obdobiu minimálne od podania návrhu matky a zohľadňujúceho, čo v prospech pokrytia maloletých detí otec uhradil a čo uhradiť na základe vykonaného dokazovania mal. Rozhodovanie o neodkladnom opatrení v zmysle však nemožno zamieňať s rozhodovaním o výživnom vo veci samej na základe kritérií vymedzených a .

23. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, s odôvodnením ktorého sa stotožnil, ako vecne správne podľa potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania súd nerozhodoval, nakoľko nešlo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí ( ). O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).