Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoPs/16/2026

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Korbašovej a členiek senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Petry Lackovej, vo veci osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., v konaní o návrhu navrhovateľa: Okresná prokuratúra Trenčín, so sídlom Bernolákova 2, 912 50 Trenčín, v odvolacom konaní: Krajská prokuratúra v Trenčíne, so sídlom Legionárska 7158/5, 912 50 Trenčín, na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. -15 zo dňa 11. februára 2026, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. -15 zo dňa 11. februára 2026 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým uznesením vo výroku I. konanie zastavil; výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Okresný súd citujúc , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), CSP, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), konštatoval, že zo súdneho registra opatrovanských vecí vyplynulo, že vo veci toho istého účastníka a toho istého predmetu konania (obmedzenie spôsobilosti na právne úkony) už na tunajšom súde prebieha konanie vedené pod sp.zn. , začaté skôr dňa 21.01.2026. Keďže skoršie začaté konanie zakladá prekážku litispendencie, okresný súd neskôr začaté konanie zastavil. Dodal, ž o veci bude rozhodnuté v konaní vedenom pod sp.zn. .

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že podmienky litispendencie nie sú splnené, keďže v oboch konaniach nevystupujú totožní navrhovatelia. Obe konania sa síce týkajú tej istej osoby a rovnakého predmetu konania, avšak ide o skutkovo súvisiace veci, ktoré mali byť v záujme hospodárnosti podľa spojené na spoločné konanie, a nie zastavené. Zastavením konania bola podľa navrhovateľa odňatá možnosť uplatňovať jeho procesné práva. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 20. októbra 2011, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 10.01.2013.

4. Krajská prokuratúra v Trenčíne si podaním zo dňa 09.04.2026 osvojila návrh navrhovateľa na začatie súdneho konania a doplnila odvolania. Uviedla, že pokiaľ ide o návrh Mesta C. na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, toto v predmetnom konaní presadzuje svoj konkrétny právny záujem, teda je zrejmé, že návrhy navrhovateľa a Mesta C. sú určené inými skutkovými okolnosťami. Mesto C. zároveň navrhlo seba ustanoviť za opatrovníka osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, nakoľko táto je rozvedená, bez kontaktu s príbuznými. Z tohto dôvodu podaním návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony zo strany Mesta C. aj o ustanovenie opatrovníka osoby, o ktorej spôsobilosti na právne

úkony sa koná došlo k rozšíreniu a odlišnému predmetu konania, ako v prípade návrhu podaného navrhovateľom v prejednávanej veci. V danom prípade ide teda o návrhy podané dvoma odlišnými subjektami sledujúcimi odlišný typ záujmu, návrh navrhovateľa sleduje ochranu verejného záujmu, návrh Mesta C. vychádza z vlastného konkrétneho záujmu. 5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( zákona , po zistení, že odvolanie oprávneným účastníkom bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. 6. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo posúdenie správnosti záveru súdu prvej inštancie o existencii prekážky skôr začatého konania vo vzťahu ku konaniu vedenému na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. . Súd prvej inštancie založil svoj záver o totožnosti oboch vecí na skutočnosti, že obe konania sa týkajú tej istej fyzickej osoby – osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná a ich predmetom je rozhodovanie o obmedzení jej spôsobilosti na právne úkony. Z uvedeného vyvodil, že skorším začatím konania vedeného pod sp. zn. vznikla prekážka litispendencie brániaca vedeniu neskôr začatého konania pod sp. zn. . S týmto právnym posúdením veci sa odvolací súd nestotožnil. 7. Podľa , , sa na konania podľa použijú ustanovenia , ak neustanovuje inak. Na účely sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania a konanie podľa , ak z povahy veci nevyplýva inak.

8. Podľa , začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr. 9. Z vyššie citovaného podľa odvolacieho súdu vyplýva, že upravujúci prekážku začatého konania je primerane aplikovateľný aj v mimosporovom konaní, pri jeho použití je však nevyhnutné rešpektovať povahu konkrétneho mimosporového konania a osobitnú právnu úpravu obsiahnutú v . Prekážka začatého konania predstavuje negatívnu procesnú podmienku, ktorej existencia bráni tomu, aby na súde súčasne prebiehalo iné konanie v tej istej veci. Jej účelom je zabrániť súbežnému vedeniu viacerých konaní o totožnej veci a s tým spojenej možnosti vydania vzájomne nezlučiteľných rozhodnutí. Existenciu tejto procesnej prekážky súd skúma z úradnej povinnosti a v prípade jej zistenia je povinný neskôr začaté konanie zastaviť. 10. Pri posudzovaní existencie prekážky začatého konania odvolací súd primerane vychádzal aj zo všeobecných východísk formulovaných Najvyšším súdom SR v uznesení sp. zn. z 10. januára 2013. Najvyšší súd v označenom rozhodnutí uviedol, že prekážka začatého konania (litispendencia) bráni tomu, aby na súde prebiehalo iné konanie v tej istej veci, pričom táto prekážka je daná, ak je na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, Najvyšší súd SR ďalej uviedol, že táto je daná aj vtedy, ak pôvodný účastník v prvom konaní je vystriedaný právnym nástupcom v druhom konaní, ako aj vtedy, ak účastníci v druhom konaní vystupujú v opačnom procesnom postavení. Predmet konania je vymedzený petitom návrhu na začatie konania a základ uplatneného nároku je určený skutkovými okolnosťami, ktorými je petit zdôvodnený. Uvedené závery boli Najvyšším súdom SR formulované za účinnosti a vo vzťahu ku konaniu sporovej povahy. Odvolací súd ich preto na prejednávanú vec neaplikoval mechanicky, ale primerane, ako všeobecné východiská vymedzujúce pojmové znaky prekážky začatého konania. Pri ich použití v konaní podľa je nevyhnutné prihliadať na osobitnú povahu konkrétneho mimosporového konania a na osobitnú právnu úpravu účastníctva. Osobitosti mimosporového konania môžu mať význam pri posudzovaní identity predmetu konania a jeho skutkového základu, nemôžu však viesť k úplnému odhliadnutiu od zákonom výslovne vymedzeného okruhu účastníkov konkrétneho druhu konania. 11. Konanie o spôsobilosti na právne úkony je osobitným mimosporovým konaním statusovej povahy. Podľa , súd v tomto konaní rozhoduje o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony. Návrh na začatie konania môže podľa podať blízka osoba, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem; oprávnenie prokurátora podať návrh na začatie konania vyplýva z . Zároveň Civilný

mimosporový poriadok v osobitne a výslovne ustanovuje, že účastníkmi konania o spôsobilosti na právne úkony sú navrhovateľ a ten, o koho spôsobilosti na právne úkony sa koná. 12. Práve osobitnú úpravu účastníctva podľa súd prvej inštancie pri posudzovaní existencie prekážky skôr začatého konania dostatočne nezohľadnil. V odseku 8 napadnutého uznesenia konštatoval, že totožnosť oboch vecí je daná „totožnosťou samotného účastníka konania“, ako aj totožnosťou predmetu konania – obmedzenia spôsobilosti na právne úkony u toho istého účastníka. Takto formulovaný záver však prihliada výlučne na totožnosť osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, a opomína, že podľa výslovného znenia je účastníkom konania aj navrhovateľ. 13. Odvolací súd nespochybňuje statusovú povahu konania o spôsobilosti na právne úkony ani skutočnosť, že navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje vlastný hmotnoprávny nárok voči osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná. Predmetom konania je posúdenie osobného stavu fyzickej osoby a rozhodnutie o tom, či sú splnené zákonné podmienky na obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony a prípadne v akom rozsahu. Rovnako platí, že súd je v mimosporovom konaní povinný zistiť skutočný stav veci a na tento účel vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. Uvedené osobitosti však samy osebe neodôvodňujú záver, že osoba navrhovateľa je pri posudzovaní totožnosti účastníkov na účely prekážky začatého konania právne bezvýznamná. 14. obsahuje v všeobecnú úpravu účastníctva, podľa ktorej je účastníkom ten, koho tento zákon za účastníka označuje, a ten, o koho právach a povinnostiach sa má konať. Zákonodarca pritom v konaní o spôsobilosti na právne úkony prijal osobitnú úpravu účastníctva v , v ktorej za účastníka výslovne označil navrhovateľa a toho, o koho spôsobilosti na právne úkony sa koná. Pokiaľ teda zákon osobe navrhovateľa výslovne priznáva postavenie účastníka konania, nemožno pri skúmaní totožnosti účastníkov na účely od jeho osoby úplne odhliadnuť len s poukazom na statusový charakter konania. 15. V konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. je navrhovateľom Mesto C. a osobou, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, A. B.. Konanie vedené pod sp. zn. bolo začaté na návrh Okresnej prokuratúry Trenčín a rovnako sa týka spôsobilosti A. B. na právne úkony. Hoci je teda v oboch konaniach totožná osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, navrhovatelia sú rozdielni. Okruh účastníkov oboch konaní vymedzený podľa preto nie je totožný. Za tejto procesnej situácie neboli kumulatívne splnené všetky predpoklady existencie prekážky začatého konania. Samotná totožnosť osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, a zásadná vecná súvislosť predmetu oboch konaní nemôžu nahradiť absentujúcu totožnosť účastníckeho okruhu. Opačný záver by znamenal, že pri aplikácii v konaní o spôsobilosti na právne úkony by sa na jedného z účastníkov, ktorého za účastníka výslovne označuje , vôbec neprihliadalo. Takýto výklad nemá oporu v osobitnej procesnej úprave . 16. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že statusová povaha konania a potreba zabrániť vydaniu viacerých rozhodnutí o spôsobilosti tej istej fyzickej osoby na právne úkony neodôvodňujú rozšírenie pôsobnosti prekážky litispendencie nad rámec jej zákonných predpokladov. Uvedený procesný problém je možné riešiť prostriedkami procesného práva zodpovedajúcimi povahe mimosporového konania. Práve skutočnosť, že obe konania sa týkajú spôsobilosti tej istej fyzickej osoby na právne úkony a vykazujú úzku skutkovú a vecnú súvislosť, vytvára predpoklady na posúdenie ich spojenia na spoločné konanie v záujme hospodárnosti konania a zabránenia duplicitnému vykonávaniu dokazovania. Inštitút spojenia vecí však nemožno zamieňať s prekážkou začatého konania. Kým litispendencia predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky vedúci k zastaveniu neskôr začatého konania, spojenie vecí je procesným opatrením súdu pri existencii viacerých samostatných, avšak vzájomne súvisiacich konaní. 17. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval za dôvodnú aj odvolaciu argumentáciu prokurátora poukazujúcu na . Vzhľadom na totožnosť osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa v oboch konaniach rozhoduje, totožný charakter požadovaného statusového zásahu a nepochybnú skutkovú súvislosť oboch vecí je na súde prvej inštancie potrebné posúdiť ďalší procesný postup z hľadiska hospodárnosti konania, koncentrácie dokazovania a potreby predísť vydaniu vzájomne nezlučiteľných rozhodnutí. Odvolaciemu súdu však v tomto štádiu neprináleží prejudikovať konkrétny spôsob vedenia ďalšieho konania ani nahrádzať procesné oprávnenie súdu prvej inštancie rozhodnúť o prípadnom spojení vecí. 18. Na závere o nesprávnosti napadnutého uznesenia nič nemení ani skutočnosť, že konanie vedené pod sp. zn. bolo začaté skôr a že obe veci boli pridelené tej istej sudkyni. Časový okamih začatia jednotlivých konaní má význam až v prípade, ak ide o konania v tej istej veci spĺňajúce všetky predpoklady litispendencie. Rovnako pridelenie oboch vecí tomu istému zákonnému sudcovi nie je kritériom existencie prekážky začatého konania. Tieto okolnosti môžu mať význam z hľadiska ďalšej

procesnej organizácie konania a jeho hospodárnosti, nemôžu však založiť neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, ak nie sú splnené zákonné znaky totožnosti veci. Pokiaľ teda súd prvej inštancie zastavil konanie vedené pod sp. zn. podľa v spojení s z dôvodu existencie prekážky skôr začatého konania, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia procesných podmienok konania. Nesprávny záver o existencii neodstrániteľnej procesnej prekážky viedol k zastaveniu konania bez toho, aby boli pre takýto procesný postup splnené zákonné predpoklady. 19. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. zároveň vyslovil, že k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen procesnou činnosťou súdu predchádzajúcou rozhodnutiu, ale aj samotným rozhodnutím, pričom o taký prípad ide aj vtedy, ak súd zastaví konanie pre neexistujúci nedostatok podmienky konania. Uvedený záver je primerane použiteľný aj v prejednávanej veci. Súd prvej inštancie nesprávnym záverom o existencii prekážky litispendencie zastavil konanie začaté na návrh prokurátora, a tým mu znemožnil uskutočňovať procesné práva spojené s jeho postavením navrhovateľa v konaní. Keďže v dôsledku zastavenia konania súd prvej inštancie o podanom návrhu ďalej nekonal a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa v spojení s zrušil a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 20. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie pokračovať v konaní o návrhu prokurátora, pričom s prihliadnutím na konanie vedené pod sp. zn. posúdi ďalší procesný postup z hľadiska vzájomnej skutkovej a vecnej súvislosti oboch konaní a hospodárnosti ich vedenia. Súd prvej inštancie bude pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí ( ). 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa , dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa , dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa , v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

V D., dňa 02.07.2026

JUDr. Miroslava Korbašová predsedníčka senátu (sudkyňa spravodajkyňa) JUDr. Miriam Štillová členka senátu JUDr. Petra Lacková

členka senátu

(z dôvodu neprítomnosti – čerpanie dovolenky JUDr. Petra Lacková nemohla písomné vyhotovenie rozhodnutia podpísať )

Za správnosť vyhotovenia:

Ing. Spišiaková Lucia