Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sf/2/2026

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: ALBATROS, spol. s r.o., IČO: 31 443 222, so sídlom: Mliečany 61, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100251831/2026 zo dňa 19.01.2026, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 02.04.2026 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“), doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 02.04.2026, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100251831/2026 zo dňa 19.01.2026 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím Úradu pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len „správca dane“) č. 103577885/2025 zo dňa 08.09.2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým správca dane podľa Daňového poriadku vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane v sume 72 775 Eur na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2018 so splatnosťou 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia.

2. V rámci podanej žaloby žalobca zároveň navrhol priznať žalobe odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Svoj návrh odôvodnil tým, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia by pre neho mal závažné, priamo hroziace a v značnej miere nenapraviteľné hospodárske následky. Poukázal na závery znaleckého posudku, z ktorých vyplýva, že žalobca bol v zdaňovacích obdobiach rokov 2018 a 2023 zapojený do kombinovanej dopravy spĺňajúc všetky zákonne podmienky, a teda nemalo dôjsť k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Žalobca je podnikateľským subjektom pôsobiacim najmä v oblasti prepravy, pričom jeho činnosť je charakteristická vysokou závislosťou od pravidelného cash- flow, stability finančných tokov a schopnosti flexibilne reagovať na prevádzkové náklady, najmä náklady na pohonné hmoty, mzdy zamestnancov a financovanie vozového parku. Podstatnou skutočnosťou v predmetnej veci podľa žalobcu je, že mu nebol vyplatený nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty, ktorý predstavoval významný zdroj jeho likvidity. Žalobca v zdaňovacom období február 2026 oprávnene očakával nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobe november 2025 vo výške 54 489,42 Eur, pričom s týmito finančnými prostriedkami počítal pri plánovaní úhrad svojich záväzkov. Napriek tomu však došlo zo strany správcu dane k započítaniu sumy vo výške 54 489,42 Eur, čím došlo k okamžitému zásahu do finančnej stability žalobcu. Žalobca bol už pred vydaním napadnutého rozhodnutia nútený pristúpiť k externému financovaniu svojej činnosti, konkrétne k navýšeniu kontokorentného úveru až do výšky 400 000 Eur, pričom za bežných okolností by disponoval vlastnými finančnými prostriedkami

vo forme nadmerného odpočtu DPH. V dôsledku uvedených skutočností tak žalobcovi hrozí riziko, že nebude schopný riadne a včas uhrádzať svoje pravidelné záväzky voči dodávateľom, leasingovým spoločnostiam, ako aj voči štátu. Žalobca poukázal aj na ďalšie negatívne následky prípadného okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia, ktoré by sa prejavili sťaženým plnením jeho zmluvných aj zákonných povinností vzhľadom na jeho aktuálnu situáciu. Poukázal na významný nárast jeho nákladov v súvislosti s rastom cien pohonných hmôt, čo pre neho ako subjekt podnikajúci v oblasti prepravy predstavuje významnú nákladovú položku. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobca nachádza v stave výrazného finančného tlaku, ktorý má priamy súvis s napadnutým rozhodnutím. Okamžitý výkon tohto rozhodnutia by viedol k ďalšiemu prehlbovaniu tejto situácie a mohol by mať za následok vznik závažnej hospodárskej škody. Žalobca zdôraznil, že nejde o hypotetickú ujmu, ale o ujmu reálne hroziacu, ktorá sa už začala prejavovať v podobe zhoršenej likvidity, zvýšenej zadlženosti a ohrozenia schopnosti plniť jeho záväzky. Zároveň žalobca dodal, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Naopak, jeho nepriznanie by mohlo viesť k zániku podnikateľskej činnosti žalobcu, čo by malo nepriaznivé dôsledky nielen pre samotného žalobcu, ale aj pre jeho zamestnancov, veriteľov a obchodných partnerov.

3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril v rámci vyjadrenia k žalobe podaním doručeným správnemu súdu dňa 02.06.2026. V tejto súvislosti vyjadril nesúhlas s návrhom žalobcu z dôvodu nenaplnenia zákonných podmienok pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

4. Administratívny spis bol správnemu súdu predložený dňa 03.06.2026.

5. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, ktorého následne zaťažuje i dôkazné bremeno vzťahujúce sa k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Hrozba musí byť priama, reálna, a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Ďalším procesným predpokladom vydania takéhoto rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom, a aby mal žalovaný možnosť sa k návrhu vyjadriť. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia (opatrenia), teda dochádza k prelomeniu právnych účinkov právoplatnosti rozhodnutia a k zásahu do princípu právnej istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne a dostatočne preukázané.

9. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne a rozhodnutie vo veci samej nesmie prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v . V tejto časti správny súd poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -11 z 03.03.2022, podľa ktorého „Okrem všeobecných náležitostí podania ( ) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

10. Správny súd v kontexte uvedených procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené, a zistil, že návrh žalobcu bol podaný a bol odôvodnený. Po oboznámení sa s podaným návrhom a s administratívnym spisom však správny súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

11. Dôvody, na ktorých je návrh žalobcu založený, najmä ním uvedené predpokladané dopady okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia na jeho podnikateľskú činnosť, bez uvedenia ďalších podstatných skutočností, ktoré by takúto hrozbu bližšie špecifikovali a osvedčovali, správny súd vyhodnotil ako všeobecné, nekonkrétne a nepodložené, a v takto formulovaných vágnych tvrdeniach nevidel preukázanie skutočnej hrozby následkov predpokladaných ustanovením . Správny súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dôkazné bremeno, teda povinnosť komplexne preukázať existenciu podmienok predpokladaných ustanovením , nesie výlučne žalobca a nie je úlohou správneho súdu nahrádzať túto povinnosť vlastnou činnosťou, či už vyhľadávaním údajov, dopytom, produkovaním výziev tak, aby sa dosiahlo jej splnenie. Je v záujme samotného žalobcu, ak jeho situácia podľa jeho názoru odôvodňuje postup podľa , aby okolnosti odôvodňujúce hrozbu, vymedzenú zákonnou intenzitou predmetného ustanovenia, riadne a komplexne osvedčil. V opačnom prípade nesie následky, vyplývajúce z neunesenia dôkazného bremena v tomto konaní, a tým je zamietnutie jeho návrhu.

12. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že inštitút odkladného účinku podľa vo všeobecnosti neslúži na zhojenie nepriaznivej majetkovej situácie a nepredstavuje ani spôsob vyhnutia sa plneniu právoplatne uložených povinností z dôvodu, že subjekt uloženej povinnosti s vydaným rozhodnutím nesúhlasí alebo ho považuje za nezákonné, prípadne z iných, bližšie neurčených preventívnych dôvodov. Ide o výnimočný inštitút predbežnej ochrany pred priamo hroziacimi následkami výkonu napadnutého rozhodnutia, ktoré však musia byť preukázané, čo v prejednávanej veci nemožno konštatovať. Žalobca síce uviedol ním predpokladané následky okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia, avšak tieto tvrdenia nepreukázal žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by tieto tvrdenia bližšie osvetľovali či popisovali podnikateľskú a finančnú situáciu žalobcu – napr. aktuálny stav likvidity, štruktúru záväzkov, peňažné toky alebo iné okolnosti preukazujúce bezprostrednú hrozbu závažnej hospodárskej alebo finančnej škody v priamej príčinnej súvislosti s napadnutým rozhodnutím. Na základe uvedeného tak tvrdenia žalobcu zostávajú len v rovine nepodložených argumentov. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené navýšenie kontokorentného úveru v banke za účelom krytia prechodného nedostatku peňažných prostriedkov, ktoré preukázal predložením Dodatku č. 1 k Zmluve o kontokorentnom úvere č. 0983/24/08767 z novembra 2025, správny súd podotýka, že táto skutočnosť sama osebe nie je spôsobilá odôvodniť splnenie podmienok podľa , pokiaľ nie je zrejmá celková majetková situácia žalobcu. Z predmetného Dodatku č. 1 nevyplývajú finančné pomery žalobcu ako podnikateľského subjektu, ani priama príčinná súvislosť medzi navýšením úveru a napadnutým rozhodnutím, resp. jeho účinkami na žalobcu. Správny súd nad rámec uvedeného dodáva, že z verejne dostupných zdrojov (www.finstat.sk) navyše vyplýva, že celkové výnosy žalobcu za rok 2025 dosahovali výšku 10 313 829 Eur.

13. Žalobca v konaní o návrhu na priznanie odkladného účinku riadne nezdôvodnil a neosvedčil ani absenciu rozporu navrhovaného odkladného účinku s verejným záujmom. Správny súd podotýka, že podľa záverov nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -44 zo dňa 20.09.2017 verejný záujem možno vymedziť ako „záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov... Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec (verejný funkcionár) pre vlastný profit. Nejde teda o

prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.“ V preskúmavanej veci sa verejný záujem týka riadneho plnenia právoplatne uloženej daňovej povinnosti, vo vzťahu k čomu však žalobca neformuloval žiadnu relevantnú argumentáciu, a teda ani neosvedčil splnenie druhej zákonnej podmienky . V tejto súvislosti žalobca uviedol len to, že nepriznanie odkladného účinku by mohlo viesť k zániku jeho podnikateľskej činnosti, čo by malo negatívne dôsledky aj pre jeho zamestnancov, veriteľov a obchodných partnerov. Toto tvrdenie žalobcu však nepostačuje na záver o absencii rozporu s verejným záujmom. Žalobca totiž nepreukázal, že priznanie odkladného účinku žalobe by neohrozilo verejný záujem na riadnom a efektívnom výbere daní. Navyše existenciu hrozby v zákonom požadovanej intenzite dostatočným spôsobom neosvedčil a jeho tvrdenia zostali len v rovine všeobecných úvah.

14. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil základné predpoklady jeho priznania, teda existenciu hrozby zákonom definovaného následku, ani absenciu rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady ustanovenia , preto súd v súlade s návrh žalobcu zamietol.

15. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [ ].