Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-29Cr/1/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, E. proti žalovanému WOODCOTE GROUP a.s., so sídlom Vajnorská 135, Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 31 364 951, právne zastúpeným Právny dom – advokáti, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 857 793 o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1) Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Bratislava V dňa 11. 01. 2023 a tunajšiemu súdu postúpenou dňa 24. 05. 2023 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. V žalobe uviedol, že dňa 09. 12. 2022 vydal JUDr. Peter Škrabák - advokát, jediný rozhodca, so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica v právnej veci spisovej značky RK2022/010, ktorým bolo rozhodnuté tak, že - Rozhodca má právomoc konať vo veci a námietka právomoci sa zamieta, žalobcovi (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaného v 2. rade) bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalobcu) istinu vo výške 21.397,75 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 400,- Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,15% denne, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 1.192,80 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.151,06 Eur. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 16. 12. 2022. Dôkaz: Rozhodcovský rozsudok zo dňa 09. 12. 2022 Žalovaný sa domáhal voči žalobcovi v rozhodcovskom konaní zaplatenia istiny vo výške 21.397,75 Eur spolu s príslušenstvom na základe žaloby zo dňa 29. 06. 2022. Žalobca sa k podanej žalobe v rozhodcovskom konaní písomne vyjadril dňa 08. 09. 2022 ako aj dňa 07. 11. 2022, kde opakovane namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní, aktívnu vecnú legitimáciu žalovaného ,ako aj právomoc rozhodcovského súdu.

2) Dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku je v tomto prípade v zmysle vyššie citovaného § ustanovenia 40 ods. 1 písm. a.) bod 3 Rozhodcovského zákona, podľa ktorého platí, že, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom v prípade, ak sa rozhodcovským rozsudkom rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky. Žalobca s poukazom na toto ustanovenie poukazoval na neexistenciu platne dojednanej rozhodcovskej doložky vo vzťahu k jeho osobe, pretože táto bola platne dojednaná iba vo vzťahu k spoločnosti VYSMAN, spol. s r. o., so sídlom Ružinovská 42, Bratislava 821 01, IČO: 44 960 859 (ďalej len „žalovaný v 1. rade“) ako kupujúcemu a nie voči žalobcovi ako fyzickej osobe, keďže Kúpna zmluva, ako aj Ubezpečenie , kde je rozhodcovská doložka dojednaná, bola podpísaná žalobcom

ako konateľom žalovaného v 1. rade v mene žalovaného v 1. rade. Žalobca bol podľa rozhodcovského rozsudku nesprávne posúdený ako pasívne vecne legitimovaný na základe jeho údajnej pozície ručiteľa v zmysle ustanovenia a nasl. . Toto jeho postavenie však nevyplýva z Kúpnej zmluvy č. 2018/2190/MM-44960859 , kde tak nie je výslovne označený ani v jednej časti a ani v jej prílohe, ale najmä z dôvodu absencie platného písomného dojednaného ručiteľského vyhlásenia z jeho strany ako ručiteľa za Žalovaného v 1. rade, ako dlžníka žalovaného. Dôkaz: Kúpna zmluva č. 2018/2190/MM-44S60859 zo dňa 27. 06. 2019.

3) Prílohou kúpnej zmluvy bolo ubezpečenie pre predávajúceho - žalovaného zo dňa 27. 06. 2019 podpísané žalobcom, ktoré však nemá náležitosti ručiteľského vyhlásenia. Žalobca ho podpísal ako konateľ žalovaného v 1. rade a nie ako fyzická osoba - ručiteľ, jednajúca vo svojom mene. Je zrejmé, že ubezpečenie je podpísané žalobcom ako konateľom v mene žalovaného v 1. rade. Dôkaz: Ubezpečenie pre predávajúceho zo dňa 27. 06. 2019.

4) Podľa ručenie je právny pomer medzi ručiteľom (osoba odlišná od dlžníka) a veriteľom, obsahom ktorého je záväzok, že ak dlžník voči veriteľovi nesplní svoj záväzok, uspokojí ho ručiteľ.

5) Uzatvoriť ručiteľský záväzok je totiž možné za dlžníka urobiť iba treťou osobou, odlišnou od dlžníka. Nakoľko žalovaný v 1. rade je zároveň dlžníkom žalovaného v tomto konaní, v ktorého mene bolo jeho konateľom - žalobcom podpísané ubezpečenie, z ktorého má tento ručiteľský záväzok vyplývať, takýto ručiteľský záväzok nemožno považovať za platne dojednaný. Z ubezpečenia je navyše zrejmé, že sa nejedná o jednostranné vyhlásenie ručiteľa, ale ide o dvojstranný právny úkon - dohodu medzi predávajúcim - žalovaným a kupujúcim - žalovaným v 1. rade. Tento dvojstranný právny úkon však aj v tomto prípade je absolútne neplatný, nakoľko na ňom absentuje úplné označenie jednej zo zmluvných strán uvedenej na dokumente ako predávajúci, keďže pri podpise nie je uvedené, kto za predávajúceho ubezpečenie podpísal a v akom je k predávajúcemu vzťahu, keďže zo samotného podpisu meno ani funkciu tejto osoby nie je možné identifikovať. Z obsahu ubezpečenia je navyše zrejmé, že sa týka žalovaného v 1. rade, ktorý je na začiatku dokumentu označený ďalej len ako „kupujúci“, kedy sa na viacerých miestach vyslovene uvádza konanie kupujúceho, teda žalovaného v 1. rade a nie konanie žalobcu. Ustanovenia, ako napríklad to v bode III. ubezpečenia, podľa ktorého má žalobca žalovanému ako predávajúcemu zaručiť, že žalovaný v 1. rade ako kupujúci podniká v súlade so všetkými zásadami poctivého obchodného styku je nad rámec ručiteľského vyhlásenia podľa . Ubezpečenie tak aj z tohto dôvodu nemôže byť považované za takéto vyhlásenie ručiteľa v zmysle . Akékoľvek podpísané písomné vyhlásenie žalobcu ako fyzickej osoby v tomto prípade absentuje a teda pasívna vecná legitimácia žalobcu nebola v tomto prípade založená. Žalobca mal vzhľadom na vyššie uvedené a s ohľadom na znenie ustanovenia .) bod 3 Rozhodcovského zákona, podľa ktorého za preukázané, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva. Rozhodca v tejto právnej veci mal rozhodnúť tak, že žalobu voči žalobcovi zamietne v dôsledku absencie jeho pasívnej vecnej legitimácie ako žalovaného v 2. rade, alternatívne konanie voči žalobcovi zastaviť z dôvodu absencie právomoci rozhodcovského súdu na konanie v tejto veci. Na tieto dôvody žalobca poukázal už v priebehu rozhodcovského konania, čim si splnil povinnosť podľa ustanovenia Rozhodcovského zákona. Rozhodcovský rozsudok tak okrem toho, že voči žalobcovi nebola platne dojednaná rozhodcovská doložka a teda nebola založená právomoc rozhodcu voči jeho osobe, vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci, kedy: a) absentuje podpísané písomné ručiteľské vyhlásenie žalobcu podľa a nasl. ako fyzickej osoby v tomto prípade a teda pasívna vecná legitimácia žalobcu nebola v tomto prípade založená, b) žalobcovi prisúdil náklady spojené s vymáhaním pohľadávok vo výške 400,- Eur, pričom zákon hmotnoprávne priznáva náklady spojené s uplatnením pohľadávky iba v sume 40,- Eur, a nie kumulatívne za každú vystavenú faktúru. Tu poukázal žalobca na rozhodovaciu súdnu prax, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 05. 08. 2020, sp. zn. . Žalobca podal podľa Rozhodcovského zákona, okrem žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku aj návrh na odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku, nakoľko je tu hrozba vzniku závažnej ujmy v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodcovského rozhodnutia, ktorá by postihovala žalobcu výrazným spôsobom. Žalobca tak navrhol, aby súd rozhodol: I. Súd odkladá vykonateľnosť Rozhodcovského rozsudku vydaný JUDr. Petrom škrabákom - advokát, jediný rozhodca zo dňa 09. 12. 2022, sp. zn. a to až do právoplatného skončenia tohto konania vo veci samej. Na základe všetkých vyššie uvedených

skutočností žalobca ďalej navrhuje, aby súd vydal nasledovný: rozsudok: I. Rozhodcovský rozsudok vydaný JUDr. Petrom Škrabákom - advokát, jediný rozhodca zo dňa 09. 12. 2022, sp. zn. sa zrušuje. II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

6) Súd na základe návrhu vydal uznesenie vydané dňa 09. 10. 2023 pod sp. zn. -43, ktorým odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku zo dňa 09. 12. 2022, ktorý žalobca napadol predmetnou žalobou. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 03. 11. 2023.

7) Žalovanému bola dňa 20. 11. 2023 doručená žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ku ktorej sa vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrením zo dňa 04. 12. 2023 nasledovne: Z podania žalobcu vyplýva, že tento sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného JUDr. Petrom Škrabákom, advokátom a jediným rozhodcom dňa 09. 12. 2022 v konaní označenom číslom RK2022/010 (ďalej ako „rozhodcovský rozsudok") z dôvodu nedostatku jeho pasívnej legitimácie v rozhodcovskom konaní, ktorú opiera o údajnú neplatnosť ručiteľského vyhlásenia. Nedostatok pasívnej legitimácie sa podľa žalobcu prejavil v nedostatku právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu absencie rozhodcovskej doložky, nakoľko táto sa vzťahovala na inú osobu a nie na žalobcu. Vzhľadom na to, že žalovaný so žalobou a skutkovými a právnymi skutočnosťami v nej uvedenými nesúhlasí a tieto popiera, podáva k žalobe nasledovné stanovisko. Všeobecný súd rozhodujúci o zrušení rozhodcovského rozsudku posudzuje rozhodcovské konanie v obmedzenom rozsahu vymedzenom dôvodmi na zrušenie rozhodcovského rozsudku a nie je oprávnený posudzovať platnosť ručiteľského vyhlásenia ani výšku paušálnych nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky. Žalovaný poukazoval na to, že medzi spoločnosťou VYSMAN, spol. s r.o., IČO: 44 960 859 ako kupujúcim (ďalej ako „Kupujúci") a žalovaným ako predávajúcim bola dňa 27.6.2019 uzavretá kúpna zmluva, ktorej súčasťou boli VOP žalobcu. Prílohou Kúpnej zmluvy bola listina označená ako Ubezpečenie pre predávajúceho . Súčasťou tejto listiny bolo ručiteľské vyhlásenie žalobcu obsiahnuté v čl. III. Ubezpečenia v nasledovnom znení: „Zodpovedná osoba vyhlasuje predávajúcemu, že kupujúci podniká v súlade so všetkými zásadami poctivého obchodného styku a plní riadne a včas všetky svoje záväzky. Zodpovedná osoba týmto ako fyzická osoba vo vlastnom mene predávajúcemu vyhlasuje, že ak by došlo k situácii, že kupujúci nesplní voči predávajúcemu akýkoľvek záväzok vyplývajúci zo Zmluvy a/alebo VOP alebo záväzok so Zmluvou a/alebo VOP súvisiaci, ktorý už vznikol alebo vznikne v budúcnosti alebo záväzok, ktorý už vznikol alebo vznikne z právneho vzťahu rovnakého alebo obdobného ako upravuje Zmluva a/alebo VOP, Zodpovedná osoba sa ho zaväzuje v zmysle ako fyzická osoba v celom rozsahu uspokojiť; predávajúci toto vyhlásenie od zodpovednej osoby prijíma. Podpisujúci tejto listiny sa dohodli, že vyhlásenie zodpovednej osoby vyplývajúce z tejto listiny nie je časovo obmedzené a na uplatnenie nárokov predávajúceho voči zodpovednej osobe nie je potrebná písomná výzva na kupujúceho, t j. prvá veta sa nepoužije.“

8) Z uvedeného teda vyplýva, že kupujúci uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu, avšak za záväzky vyplývajúce z tejto kúpnej zmluvy sa zaručil žalobca ako fyzická osoba, ktorý vyššie uvedené vyhlásenie urobil vo vlastnom mene a nie ako konateľ. Skutočnosť, že žalobca konal ako ručiteľ vyplýva z obsahu ručiteľského vyhlásenia, v ktorom sa nachádza odkaz na , ktorý upravuje ručiteľské vyhlásenie. Z uvedeného tak jasne vyplýva, že osoba ručiteľa je odlišná od osoby kupujúceho a rovnako z uvedeného vyplýva, že ručenie prevzal žalobca vo vlastnom mene a Ubezpečenie nepodpisoval ako konateľ kupujúceho. Rozlišovanie medzi žalobcom a žalobcom ako konateľom je bezpredmetné, nakoľko z ručiteľského vyhlásenia je nepochybné, že žalobca je ručiteľom. Z čl. IV. Ubezpečenia ďalej vyplýva, že v Ubezpečení je dohodnutá aj rozhodcovská doložka a to medzi všetkými osobami podpísanými na Ubezpečení, ktoré sa dohodli, že všetky spory vyplývajúce z kúpnej zmluvy a Ubezpečenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný bol oprávnený podať žalobu voči kupujúcemu a žalobcovi ako ručiteľovi na rozhodcovský súd v zmysle rozhodcovskej doložky a rozhodcovský súd mal právomoc tento spor rozhodnúť. V danom prípade sa nejedná o taký spor, ktorý by bol podľa a o rozhodcovskom konaní, vylúčený z rozhodcovského konania. S prihliadnutím na uvedené a v kontexte daného zákona je možné považovať rozhodcovskú doložku za platne dojednanú aj medzi žalobcom a žalovaným. Čo s týka údajnej neplatnosti Ubezpečenia pre predávajúceho z dôvodu údajnej absencie označenia ručiteľa, žalovaný uvádzal nasledovné. Z Ubezpečenia vyplýva, hneď v záhlaví tejto listiny je zadefinovaná osoba ručiteľa a to prostredníctvom mena a priezviska, a dodatku, že ide o konateľa kupujúceho. Osoba kupujúceho je zadefinovaná prostredníctvom obchodného mena a IČO. Z príslušného výpisu z Obchodného registra kupujúceho je možné nespochybniteľné zistiť, kto bol v čase podpisu kúpnej

zmluvy a Ubezpečenia konateľom kupujúceho, resp. je nespochybniteľné, že týmto konateľom bol práve žalobca. Žalovaný bol toho názoru, že aj napriek výslovnému neuvedeniu niektorých identifikačných údajov na Ubezpečení (dátum narodenia a trvalý pobyt), nie je možné toto považovať za neplatné, nakoľko z obsahu Ubezpečenia vyplývajú všetky formálne a obsahové náležitosti ručenia. V tejto súvislosti poukázal žalovaný napríklad na záver Najvyššieho súdu SR sp. zn. , judikovaný v rozhodnutí, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod číslom 9/2002, v zmysle ktorého vyplýva, že nepresnosti v označení účastníka zmluvy nespôsobujú neplatnosť zmluvy, ak je nepochybné, kto zmluvu uzavrel. Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež uviedol v rozsudku sp. zn. , že samotná skutočnosť, že ručiteľská listina je za ručiteľa nečitateľne podpísaná bez uvedenia mien a funkcií podpisujúcich, čo nezodpovedá zapísanému spôsobu v obchodnom registri, podľa ktorého sa podpisovanie vykoná tak, že k vytlačenému alebo napísanému názvu spoločnosti a funkcie v spoločnosti podpisujúci pripoja svoj podpis, bez ďalšieho nespôsobuje neplatnosť ručiteľskej listiny. V neposlednom rade žalovaný poukázal aj na judikatúru Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku vedenom pod sp. zn. riešil údajné nedostatočné označenie ručiteľa na ručiteľskej listine. Súd v danom konaní nevidel dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku z uvedeného dôvodu a to práve s poukazom na to, že ručiteľka ako žalobkyňa bola dostatočne identifikovaná ako konateľka obchodnej spoločnosti, avšak ručenie prevzala ako fyzická osoba vo vlastnom mene. Toto rozhodnutie okresného súdu bolo potvrdené aj rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. . Obdobný záver prijal ak Krajský súd v Žiline, ktorý v konaní o zaplatenie pohľadávky titulom ručenia vyplývajúceho z podobnej listiny ako je Ubezpečenie v tomto konaní, poukázal napríklad na to, že: „Jasným, zrozumiteľným a nezameniteľným spôsobom sú v ručiteľskom vyhlásení označenom ako Ubezpečenie pre predávajúceho vyjadrené pozície jednotlivých subjektov, t. j. predávajúci - žalobca ako veriteľ, kupujúci - žalovaný v 1/ rade ako dlžník a žalovaný v 2/ rade ako fyzická osoba - ručiteľ, resp. v listine Ubezpečenie pre predávajúceho uvedená ako „zodpovedná osoba", ktorá v zmysle ustanovenia vyhlásila predávajúcemu, t. j. žalobcovi ako veriteľovi, že ak kupujúci, a to dlžník - žalovaný v 1/ rade nesplní voči predávajúcemu akýkoľvek záväzok z kúpnej zmluvy, tak ho uspokojí žalovaný v 2/ rade ako zodpovedná osoba voči žalobcovi ako veriteľovi. Takéto rozdiferencovanie postavenia predávajúceho, kupujúceho, zodpovednej osoby ako ručiteľa, potom nemá priestor pre odvolací dôvod žalovaného v 2/ rade, že ručiteľský záväzok prevzal nie ako fyzická osoba - žalovaný v 2/ rade, ale ako konateľ žalovaného v 1/ rade. Krajský súd dodáva, že takého diferencovanie subjektov v ručiteľskom vyhlásení označenom ako Ubezpečenie pre predávajúceho, t. j. vyjadrenie predávajúceho (veriteľa), vyjadrenie kupujúceho (dlžníka) a vyjadrenie zodpovednej osoby ako ručiteľa, t. j. žalovaného v 2/ rade: nemohlo viesť k inému záveru, než len k určitosti ručiteľského vyhlásenia uskutočneného žalovaným v 2/rade ako fyzickou osobou, ktorá v tom čase bola identifikovaná aj svojim postavením, ktoré mala u dlžníka, a to žalovaného v 1/ rade (kupujúceho) pozíciu konateľa. Tento údaj však nijakým spôsobom, vzhľadom k obsahu celej listiny – Ubezpečenie pre predávajúceho ako ručiteľské vyhlásenie žalovaným v 2/ rade zo dňa 10. 11. 2016, nemohol poprieť určitosť ručiteľského vyhlásenia žalovaným v 2/ rade. Krajský súd na základe týchto zhodnotení vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného v 2 /rade uvádzal, že nebol tu priestor na použitie výkladových pravidiel, ak tu bol nezameniteľný a určitý právny úkon ručiteľského vyhlásenia v celosti obsahu jeho znenia, na ktorú komplexnosť je potrebné nazerať a týmto spôsobom hodnotiť ručiteľské vyhlásenie - Ubezpečenie pre predávajúceho zo dňa 10. 11. 2016, uskutočnené žalovaným v 2/ rade ako ručiteľom“. Žalovaný sa domnieval, že uvedený záver Krajského súdu v Žiline je použiteľný aj pre predmetné konanie, v ktorom žalobca svoju údajnú nedostatočnú pasívnu legitimáciu v rozhodcovskom konaní odvodzuje od údajnej neplatnosti ručenia. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom výšky nákladov priznaných rozhodcovským súdom, tu žalovaný uvádzal, že judikatúra súdov je v otázke paušálnych nákladov nejednotná. Žalovaný dal napr. do pozornosti súdu rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 21. 02. 2019 sp. zn. , z ktorého vyplýva, že súdy v danom konaní priznali paušálnu náhradu nákladov za každú žalovanú pohľadávku. Žalobca v súvislosti s petitom napádaného rozhodcovského rozsudku poukazuje na to, že podkladom rozhodcovského konania bola žaloba, predmetom ktorej bol samostatné peňažné pohľadávky v počte 10., tykajúce sa 10 samostatných dielčích plnení podľa uzavretej Kúpnej zmluvy, ktoré žalovaný (v rozhodcovskom konaní žalobca) samostatne vyúčtoval 10 doloženými faktúrami, avšak žaloval ich kumulatívne jednou žalobou. Preto rozhodcovský súd podľa názoru žalovaného správne zaviazal žalobcu (v rozhodcovskom konaní žalovaného) na zaplatenie pohľadávky spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávok v sume po 40,- Eur, za každú z 10 uplatnených pohľadávok tak, ako to v žalobe žiadal žalovaný (v rozhodcovskom konaní žalobca). V zmysle týchto skutočností je žalovaný toho názoru, že tu neexistuje dôvod na

zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby Okresný súd Banská Bystrica žalobu zamietol a žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.

9) Na základe výzvy súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného zo dňa 06. 02. 2024, v ktorom uviedol: Žalobca dôvod na zrušenie v podanej žalobe jednoznačne vymedzil a to v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 písm. a.) bod 3 Rozhodcovského zákona,. Žalovaný ďalej opiera tvrdenie o prítomnosti platne uzatvorenej rozhodcovskej doložke tým, že kupujúci, spoločnosť VYSMAN, spol. s r. o., so sídlom Ružinovská 42, Bratislava 821 01, IČO: 44 960 859 (ďalej len „kupujúci") uzavrela so žalovaným kúpnu zmluvu č. 2018/2190/MM- 44960859 (ďalej len „kúpna zmluva"), kde za záväzky vyplývajúce z tejto kúpnej zmluvy sa zaručil žalobca ako fyzická osoba, ktorý vyššie uvedené vyhlásenie urobil vo vlastnom mene a nie ako konateľ kupujúceho. Postavenie žalobcu ako ručiteľa však nevyplýva z kúpnej zmluvy, kde tak nie je výslovne označený ani v jednej časti a ani v jej prílohe, ale najmä z dôvodu absencie platného písomného dojednaného ručiteľského vyhlásenia z jeho strany ako ručiteľa za kupujúceho ako dlžníka žalovaného. Z listiny - ubezpečenia pre predávajúceho - žalovaného zo dňa 27. 06. 2019 je zrejmé, že Ubezpečenie je podpísané žalobcom ako konateľom v mene kupujúceho, nie vo svojom mene ako fyzickej osoby. Prisúdené náklady spojené s vymáhaním pohľadávok vo výške 400,- Eur rozporuje, pričom zákon hmotnoprávne priznáva náklady spojené s uplatnením pohľadávky iba v sume 40,- Eur, a nie kumulatívne za každú vystavenú faktúru. Zotrval na žalobe.

10) K vyjadreniu žalobcu zo dňa 06. 02. 2024 sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 05. 03. 2024, v ktorom uviedol nasledovné: Žalobca neuvádza žiadne nové skutočnosti, opakovane zotrváva na pôvodných argumentoch a dôvodoch zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného JUDr. Petrom Škrabákom, advokátom a jediným rozhodcom dňa 09. 12. 2022 v konaní označenom číslom RK2022/010 z dôvodu nedostatku jeho pasívnej legitimácie v rozhodcovskom konaní, ktorú opiera o údajnú neplatnosť ručiteľského vyhlásenia. Nedostatok pasívnej legitimácie sa podľa žalobcu prejavil v nedostatku právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu absencie rozhodcovskej doložky, nakoľko táto sa vzťahovala na inú osobu a nie žalobcu. Žalovaný s vyjadrením žalobcu nesúhlasí .Žalovaný v celom rozsahu zotrváva na svojom stanovisku zo dňa 04. 12. 2023. Žalovaný si opätovne dovolil poukázať na procesnoprávny charakter žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá nepredstavuje odvolanie a ani konanie pred všeobecným súdom, ktorý rozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku ,nepredstavuje odvolacie konanie. Z uvedeného dôvodu tak všeobecný súd rozhodujúci o zrušení rozhodcovského rozsudku posudzuje rozhodcovské konanie v obmedzenom rozsahu vymedzenom dôvodmi na zrušenie rozhodcovského rozsudku a nie je oprávnený posudzovať platnosť ručiteľského vyhlásenia ani výšku paušálnych nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky. Žalovaný poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. januára 2020 sp. Zn.: „Konanie pred všeobecným súdom o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu podľa na rozhodcovské konanie nenadväzuje a nie je možné ho považovať za ďalšie opravné konanie. Predmetom takého konania všeobecného súdu nie je vecná správnosť rozhodnutia rozhodcovského súdu vo veci samej. Zisťovanie priebehu konania rozhodcovského súdu a ním vydaného rozsudku je v súdnom konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku predmetom dokazovania všeobecného súdu a tým otázkou skutkovou a následne právnou, avšak výlučne z hľadiska úvah o procesnom postupe rozhodcovského súdu v rámci posudzovaných dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa “ Žalovaný zdôraznil, že ide o rozhodnutie, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR číslo 4/2020 preto má vyššiu právnu silu a záväznosť ako rozhodnutie nepublikované. Súd v tomto konaní nie je oprávnený posudzovať platnosť ručenia žalobcu obsiahnutého v Ubezpečení pre predávajúceho ani výšku nákladov, nakoľko ide o otázku, ktorá nie je predmetom tohto konania. K tvrdeniu žalobcu, že Ubezpečenie je podpísané žalobcom ako konateľom a nie vo svojom mene ako fyzickou osobou žalovaný v celom rozsahu odkazoval na svoje predchádzajúce vyjadrenie. Článok III. Ubezpečenia predávajúceho, ktorý jasne hovorí nasledovné: „Zodpovedná osoba týmto ako fyzická osoba vo vlastnom mene predávajúcemu vyhlasuje, že ak by došlo k situácii, že kupujúci nesplní voči predávajúcemu akýkoľvek záväzok vyplývajúci zo Zmluvy a/alebo VOP alebo záväzok so Zmluvou a/ alebo VOP súvisiaci a to aj akýkoľvek záväzok vzniknutý podpisom Zmluvy a/alebo VOP z právneho vzťahu rovnakého alebo obdobného ako upravuje Zmluva a/alebo VOP. Zodpovedná osoba sa ho zaväzuje v zmysle ako fyzická osoba v celom rozsahu uspokojiť; predávajúci toto vyhlásenie od Zodpovednej osoby prijíma. Podpisujúci tejto listiny sa dohodli, že vyhlásenie Zodpovednej osoby vyplývajúce z tejto listiny nie je časovo obmedzené a na uplatnenie

nárokov predávajúceho voči Zodpovednej osobe nie je potrebná písomná výzva na kupujúceho, t. j. prvá veta sa nepoužije.° Z uvedeného článku jasne vyplýva, že predmetné ubezpečenie podpisuje zodpovedná osoba, teda konateľ spoločnosti vo vlastnom mene ako fyzická osoba. Opätovne odkázal na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku vedenom pod sp. zn. riešil údajné nedostatočné označenie ručiteľa na ručiteľskej listine. Súd v danom konaní nevidel dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku z uvedeného dôvodu a to práve s poukazom na to, že ručiteľka ako žalobkyňa bola dostatočne identifikovaná ako konateľka obchodnej spoločnosti, avšak ručenie prevzala ako fyzická osoba vo vlastnom mene. Toto rozhodnutie okresného súdu bolo potvrdené aj rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. . Obdobný záver prijal aj Krajský súd v Žiline zo dňa 21. 10. 2020, sp. zn. , ktorý v konaní o zaplatenie pohľadávky titulom ručenia vyplývajúceho z podobnej listiny ako je Ubezpečenie v tomto konaní, poukázal napríklad na to, že: „Jasným, zrozumiteľným a nezameniteľným spôsobom sú v ručiteľskom vyhlásení označenom ako Ubezpečenie pre predávajúceho vyjadrené pozície jednotlivých subjektov, t. j. predávajúci - žalobca ako veriteľ, kupujúci - žalovaný v 1/ rade ako dlžník a žalovaný v 2/ rade ako fyzická osoba - ručiteľ, resp. v listine Ubezpečenie pre predávajúceho uvedená ako „zodpovedná osoba“, ktorá v zmysle ustanovenia vyhlásila predávajúcemu, t. j. žalobcovi ako veriteľovi, že ak kupujúci, a to dlžník

- žalovaný v 1/ rade nesplní voči predávajúcemu akýkoľvek záväzok z kúpnej zmluvy, tak ho uspokojí žalovaný v 2/ rade ako zodpovedná osoba voči žalobcovi ako veriteľovi. Takéto rozdiferencovanie postavenia predávajúceho, kupujúceho, zodpovednej osoby ako ručiteľa, potom nemá priestor pre odvolací dôvod žalovaného v 2/ rade, že ručiteľský záväzok prevzal nie ako fyzická osoba - žalovaný v 2/ rade, ale ako konateľ žalovaného v 1/ rade. Krajský súd dodal, že takého diferencovanie subjektov v ručiteľskom vyhlásení označenom ako Ubezpečenie pre predávajúceho, t. j. vyjadrenie predávajúceho (veriteľa), vyjadrenie kupujúceho (dlžníka) a vyjadrenie zodpovednej osoby ako ručiteľa, t. j. žalovaného v 2/ rade, nemohlo viesť k inému záveru, než len k určitosti ručiteľského vyhlásenia uskutočneného žalovaným v 2/ rade ako fyzickou osobou, ktorá v tom čase bola identifikovaná aj svojim postavením, ktoré mala u dlžníka, a to žalovaného v 1/ rade (kupujúceho) v pozícii konateľa. Tento údaj však nijakým spôsobom, vzhľadom k obsahu celej listiny - Ubezpečenie pre predávajúceho ako ručiteľské vyhlásenie žalovaným v 2/rade zo dňa 10. 11. 2016, nemohol poprieť určitosť ručiteľského vyhlásenia žalovaným v 2/ rade. Krajský súd na základe týchto zhodnotení vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného v 2/ rade uvádzal, že nebol tu priestor na použitie výkladových pravidiel, ak tu bol nezameniteľný a určitý právny úkon ručiteľského vyhlásenia v celosti obsahu jeho znenia, na ktorú komplexnosť je potrebné nazerať a týmto spôsobom hodnotiť ručiteľské vyhlásenie - Ubezpečenie pre predávajúceho zo dňa 10.11.2016, uskutočnené žalovaným v 2/rade ako ručiteľom“. Z čl. IV. Ubezpečenia ďalej vyplýva, že v Ubezpečení je dohodnutá aj rozhodcovská doložka a to medzi všetkými osobami podpísanými na Ubezpečení, ktoré sa dohodli, že všetky spory vyplývajúce z Kúpnej zmluvy a Ubezpečenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný bol oprávnený podať žalobu voči Kupujúcemu a žalobcovi ako ručiteľovi na rozhodcovský súd v zmysle rozhodcovskej doložky a rozhodcovský súd mal právomoc tento spor rozhodnúť. V danom prípade sa nejedná o taký spor, ktorý by bol podľa a o rozhodcovskom konaní, vylúčený z rozhodcovského konania. S prihliadnutím na uvedené a v kontexte daného zákona je možné považovať rozhodcovskú doložku za platne dojednanú aj medzi žalobcom a žalovaným. Čo sa týka údajnej neplatnosti Ubezpečenia pre predávajúceho z dôvodu údajnej absencie označenia ručiteľa, žalovaný opätovne odkazoval na svoje predchádzajúce podrobné vyjadrenie zo dňa 04. 12. 2023, pričom zdôraznil, že otázka platnosti ručenia nie je predmetom tohto konania. Súd v tomto konaní nie je oprávnený skúmať platnosť ručenia žalobcu. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom výšky nákladov priznaných rozhodcovským súdom, aj tu žalovaný poukázal na svoje skoršie vyjadrenie, avšak mal za to, že ani táto otázka nemôže byť predmetom tohto konania. V zmysle týchto skutočností bol žalovaný toho názoru, že tu neexistuje dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby Okresný súd Banská Bystrica žalobu zamietol a žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.

11) Vo Vyjadrení žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 11. 07. 2024 tento uviedol nasledovné: Vydanie Rozhodcovského rozsudku bez platne uzatvorenej rozhodcovskej doložky nie je možné považovať za nedostatok hmotnoprávny, práve naopak, za nedostatok procesnoprávny a je spôsobilý byť predmetom konania v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 Rozhodcovského zákona. Žalobca dal do pozornosti súdu, že zo samotného ubezpečenia pre predávajúceho - žalovaného zo dňa 27. 06. 2019 je zrejmé, že ubezpečenie je podpísané žalobcom ako konateľom v mene kupujúceho, nie vo svojom mene ako fyzickej osoby, pričom hneď v záhlaví tejto listiny je zadefinovaná osoba ručiteľa a to prostredníctvom

mena a priezviska, a dodatku, že ide o konateľa kupujúceho. Odkaz žalovaného na súdne rozhodnutia, podľa ktorých samotná skutočnosť, že ručiteľská listina je za ručiteľa nečitateľné podpísaná bez uvedenia mien a funkcií podpisujúcich, čo nezodpovedá zapísanému spôsobu v obchodnom registri, podľa ktorého sa podpisovanie vykoná tak, že k vytlačenému alebo napísanému názvu spoločnosti a funkcie v spoločnosti podpisujúci pripoja svoj podpis, bez ďalšieho nespôsobuje neplatnosť ručiteľskej listiny. Situácia v tejto právnej veci je však odlišná a naopak z Ubezpečenia je zrejmé, že je podpísané Žalobcom ako konateľom v mene Kupujúceho, nie vo svojom mene ako fyzickej osoby. Z vyjadrenia Žalovaného vyplýva, že posúdenie opodstatnenosti priznaných nákladov nemôže byť predmetom tohto konania v právnej veci z rovnakého dôvodu. Zákon hmotnoprávne priznáva náklady spojené s uplatnením pohľadávky iba v sume 40,- Eur, a nie kumulatívne za každú vystavenú faktúru, pričom tu poukázal na odlišnú rozhodovaciu súdnu prax (rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach rozsudkom zo dňa 05. 08. 2020, sp. zn. ). Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností žalobca navrhol, aby Okresný súd Banská Bystrica vydal nasledovný rozsudok: I. Rozhodcovský rozsudok vydaný JUDr. Petrom Škrabákom - advokát, jediný rozhodca zo dňa 09. 12. 2022, sp. zn. sa zrušuje. II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

12) Na pojednávaní dňa 18. 07. 2024 strana žalobcu namietala, že pri podpise predávajúceho v listinnom dôkaze ubezpečenie pre predávajúceho nie je presne uvedené, kto za neho danú listinu podpisoval. Ide o dvojstranný právny úkon. Táto osoba podpísala kúpnu zmluvu s dlžníkom. V rozhodcovskom konaní bolo predložené plnomocenstvo žalovaného pre F. G., ktorá pravdepodobne kúpnu zmluvu ako aj ubezpečenie pre predávajúceho nepodpísala, podpisy na týchto listinách sú odlišné. Z tohto dôvodu žalovaný žiadal o lehotu na predloženie plnej moci, na základe, ktorej bude zrejmé, kto za predávajúceho uvedené listinné dôkazy podpisoval. Po pojednávaní si právny zástupca žalovaného splnil svoju povinnosť a predložil súdu plnú moc žalovaného v tom čase pod obchodným menom BEKWOODCOTE s.r.o. Bratislava pre B. C. zo dňa 23. 11. 2017. Zo splnomocnenia súd zistil, že B. C. mala oprávnenie uzatvárať kúpne zmluvy a rámcové kúpne zmluvy s odberateľmi splnomocniteľa. Rovnako z neho vyplýva aj oprávnenie uzatvárať dohody o spôsobe a rozsahu splácania dlžnej sumy najmä splátkových kalendárov, dohôd o uznaní dlhu, pristúpení k dlhu a podobne s dlžníkmi splnomocniteľa. Podpis splnomocniteľa bol notársky overený na plnej moci .K uvedenému dôkazu sa vyjadril aj žalobca v podaní zo dňa 19. 09. 2024, v ktorom namietal, že plná moc bola udelená na podpisovanie taxatívne vymedzených dokumentov a rovnako iba v rozsahu práv a povinností vyplývajúcich z taxatívne vymedzených právnych predpisov, kde je oprávnenie konať v medziach , č. , č. , č. , č. , č. Z udelenej plnej moci nevyplýva právomoc páni C. na uzatváranie dohôd o dojednaní rozhodcovských doložiek, akceptáciu ručiteľských vyhlásení a ani od dní právnych úkonov, inak by tam bol jej odkaz na zákon číslo Z tohto dôvodu osoba podpisujúca dohodu o rozhodcovskej doložke v mene žalovaného nemala na uvedené oprávnenie.

13) Na pojednávaní dňa 03.10.2024 právny zástupca žalovaného poukázal v súvislosti s tvrdeniami žalobcu o neoprávnenosti splnomocnenca žalovaného uzavrieť rozhodcovskú doložku na ustanovenie , pričom žalobca mal za to, že v danom prípade je potrebné prihliadať k ustanoveniu , v zmysle ktorého výkladu by sa žalobca nestal ručiteľom dlžníka. Žalobca v tejto súvislosti navrhol výsluch pani B. C.. Žalovaný namietal, že súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je oprávnený vykonávať dokazovanie vo forme výsluchu svedkov. Poukázal, že na základe zmluvy podpísanej za žalovaného pani C. došlo k plneniu pre dlžníka a nároky z plnenia si uplatnil na rozhodcovskom súde podanou žalobou, a je nepochybné, že prípadné prekročenie právomocí zo strany splnomocnenca žalovaný akceptoval a schválil. Schválenie nemusí mať písomnú formu, postačuje aj ústne respektíve konkludentne schválenie. Daný záver vyplýva z odbornej literatúry k ustanoveniu . Žalobca zotrval na dôvodnosti z výsluchu navrhovaného svedka.

14) Súd vykonal výsluch navrhovanej svedkyne pani B. C. písomnou formou, keďže sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila dôvodmi, pre ktoré by sa ani v najbližšom období zúčastniť nemohla. Učinila tak v podaní doručenom súdu dňa 03.10.2025. Súd z podania svedkyne zistil, že bola ju žalovaného v zamestnaneckom pomere od roku 2016 nám do roku 2019 na pozícii finančnej kontrolórky. K náplni jej práci patrilo aj podpisovanie rámcových kúpnych zmlúv. Jej nadriadenou bola pani F. G.. Zákaz dní prišiel zmluvu podpísať osobne do priestorov žalovaného prípadne do jeho pobočiek kde dané dokumenty podpisoval za prítomnosti vedúceho prevádzky, ktorý bol splnomocnený na účel ako

zástupca finančného kontrolóra. Zákazníci podpisovali vzorové úkonu predajné a rámcové zmluvy, ktoré sa v prípade potreby prispôsobili k jednotlivým zákazníkom. K danej dokumentácii v súčasnosti nemá prístup. Na konkrétny prípad si už nespomína. Rovnako si nespomína, či súčasťou vzorových kúpnych a rámcových zmlúv bola aj rozhodcovská doložka. Žalovaný ju nikdy nekontaktoval v súvislostí s nedostatkom jej oprávnenia na podpísanie rozhodcovských doložiek vo vzorových zmluvách. Rovnako nemá vedomosť o tom ,že by žalovaný oznamoval dlžníkovi a to spoločnosti VYSMAN spol. s.r.o., že nie je viazaný rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v ústnej zmluve číslo 2018/2190/MM- 44960859. V podaní potvrdila, že nikdy nenastáva situácia, že by spoločnosť žalovaného spochybnila platnosť rozhodcovských doložiek, ktoré ona v jeho mene podpísala a ktoré boli súčasťou vzorových kúpnych a rámcových zmlúv. Všetky zmluvy podpisovala so súhlasom F. G.. Podpísané zmluvy sa posielali na centrálu oddelenie kontrolingu, kde sa pod zmluvu podpísal kontrolór vymáhania pohľadávok, ku ktorému bol ten, ktorý zákazník priradený. K zodpovedaným otázkam svedkyne sa vyjadril len žalovaný zmysle jeho podania zo dňa 25. 06. 2026, v, ktorom poukázal na to, súhlas žalovaného bol splnomocnencom žalované ho vždy udelený. Platnosť zmluvy žiadna zo strán nenamietala a preto žalovaný nemá vedomosť o tom, že by v dôsledku jeho podpisu zastúpení splnomocnencom nebola platná rozhodcovská doložka dohodnutá v zmluve. Išlo o vzorové zmluvy, vopred pripravené, pričom žalovaný neeviduje žiadne námietky ani pripomienky žalobcu ohľadne obsahu zmluvy vrátane jej príloh . Ak by žalobca s obsahom nesúhlasil , k podpisu dokumentov by nedošlo. V článku IV. bod 5 sám žalobca svojím podpisom vyjadril súhlas so znením zmluvy vrátane rozhodcovskej doložke (článok IV. zmluvy ), ktorá jasne a zrozumiteľne odkazuje na prílohy zmluvy a teda aj na ubezpečenie pre predávajúceho. V Ubezpečení pre predávajúceho z článku V. je nepochybné, že podpisujúci okrem iného aj s obsahom tejto listiny súhlasia a zároveň potvrdili, že obsahu listín vrátane odkazov na právne normy porozumeli. Odkazom na právne normy sa rozumie a zákona číslo Pravosť podpisov na listine nie je sporná. Splnomocnenec žalovaného bol oprávnený na podpisovanie rámcových kúpnych zmlúv, ktorých súčasťou obsahu bola rozhodcovská doložka, a preto spadá pod rozsah tohto oprávnenia, ak jeho prekročeniu nedošlo zo strany splnomocnenca. Aj v prípade prekročenia, splnomocniteľ je podľa takýmto úkonom viazaný, pokiaľ prekročenie schválil. Žalovaný prejavil vôľu byť viazaný kúpnou zmluvou aj rozhodcovskou doložkou, keď dodal tovar podľa zmluvy a z dôvodu neplnenia si povinností zo strany dlžníka sa so svojím nárokom obrátil na rozhodcovský súd. Z tohto dôvodu sa žalobca nemôže úspešne dovolávať nedostatku oprávnenia na strany splnomocneného zástupcu žalovaného.

15) Pojednávania vo veci samej dňa 06. 07. 2026 sa zúčastnil len žalovaný, a preto súd pojednával v neprítomnosti žalobcu. Pri svojom prednese zotrval žalovaný na ním všetkých uvádzaných skutočnostiach, pre ktoré považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú, rozhodcovskú zmluvu ako aj ručiteľský záväzok za platné právne úkony. Žalobu žiadal zamietnuť.

16) Podľa o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa tohto zákona.

17) Podľa o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).

18) Podľa o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

19) Podľa o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

20) Podľa o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa , lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

21) Podľa o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. To platí aj v prípadoch postúpenia práv alebo povinností alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva. Ak tento zákon odkazuje na dohodu zmluvných strán, za súčasť tejto dohody sa považujú aj rozhodcovské pravidlá, na ktoré sa v nej odkazuje.

22) Podľa , kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

23) Podľa , ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.

24) Podľa , ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.

25) Podľa , ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela.

26) Podľa , , , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný. 27) Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že žaloba žalobcu je nedôvodná, a preto ju zamietol v celom rozsahu. Súd odôvodňuje svoje rozhodnutie nasledovne.

28) Medzi stranami nebolo sporné, že rozhodca JUDr. Peter Škrabák - advokát, jediný rozhodca, so sídlom Skuteckého 30, Banská Bystrica v právnej veci spisová značka RK 2022/010 rozhodol tak, že rozhodca má právomoc konať vo veci a námietka právomoci sa zamieta voči žalobcovi v tomto konaní a ako žalovanému 2/ v rozhodcovskom konaní. Zároveň bol žalobca povinný zaplatiť žalovanému v tomto konaní dlžnú istinu s príslušenstvom, paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky, zmluvnú pokutu a trovy rozhodcovského konania. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 16. 12. 2022.

29) V konaní nebolo sporné, že žalobca podal na Okresný súd Bratislava V žalobu na zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku , a to dňa 11. 01. 2023. Okresnému súdu Banská Bystrica bola vec zo strany Okresného súdu Bratislava V postúpená dňa 24. 05. 2023, s pridelením spisovej značky . Následne tunajší súd vykonával procesné úkony v súlade s ustanovením a rovnako rozhodol aj o návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, o čom svedčí uznesenie tunajšieho súdu vydané pod spisovou značkou -43 zo dňa 09. 10. 2023.

30) V konaní nebolo sporné, že žalobca podal žalobu v zmysle ustanovenia Žalobu odôvodňoval neexistenciou platne dojednanej rozhodcovskej doložky vo vzťahu k jeho osobe a absenciou platného písomného dojednania ručiteľského vyhlásenia z jeho strany , ako ručiteľa za dlžníka - spoločnosť VYSMAN s.r.o., Bratislava, v ktorej bol konateľom. Tvrdil, že kúpna zmluva, ako aj príloha kúpnej zmluvy - Ubezpečenie pre predávajúceho, bola žalobcom podpísaná iba ako konateľom dlžníka/kupujúceho/. Z uvedeného potom vyplýva, že Ubezpečenie pre predávajúceho bolo dojednané medzi žalovaným a spoločnosťou dlžníka, čo podľa platných ustanovení nie je možné, keďže ručiteľský záväzok môže uzatvoriť len osoba odlišná od dlžníka. Ručiteľský záväzok preto nemožno považovať za platne dojednaný. Rovnako poukázal, že ide o dvojstranný právny úkon a nielen o jednostranné vyhlásenie ručiteľa, v ktorom absentuje úplné označenie jednej zo zmluvných strán, keď u predávajúceho v časti podpis predávajúceho nie je uvedené, kto za predávajúceho ubezpečenie podpísal a v akom je k predávajúcemu vzťahu. Na základe týchto skutočností mal za to, že v rozhodcovskom konaní nemal pasívnu vecnú legitimáciu. Na tieto dôvody žalobca poukázal v priebehu rozhodcovského konania, čím si splnil povinnosť podľa ustanovenia Rozhodcovského zákona. Z obsahu žaloby vyplýva aj jeho námietka týkajúcej sa priznaných nákladov rozhodcovského konania, keď rozhodca v rozhodnutí prisúdil žalobcovi náklady spojené s vymáhaním pohľadávok až vo výške 400,- Eur, namiesto 40,-Eur. Žalovaný dôvodnosť podanej žaloby rozporoval a preto súd ohľadne dôvodov podanej žaloby žalobcom vykonal dokazovanie.

31) Súd sa zhoduje s konštatáciou žalovaného o tom, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku má procesnoprávny charakter, nepredstavuje odvolanie a ani konanie pred všeobecným súdom, ktorý rozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku v zmysle podanej žaloby, nie je odvolacím konaním. Súd posudzuje v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku rozhodcovské konanie v obmedzenom rozsahu vymedzenom dôvodmi na zrušenie rozhodcovského rozsudku a nie je oprávnený posudzovať hmotnoprávne námietky. Vyplýva to aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. januára 2020 vydané pod spisovou značkou . Uvedené rozhodnutie je publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR č. 4/2020 a má vyššiu právnu silu a záväznosť ako rozhodnutie nepublikované. Súd preto iba v prípustnom rozsahu vykonal dokazovanie ohľadne dôvodov uvádzaných žalobcom na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

32) Podľa , zákona číslo súd zistil, že medzi stranami sporu nejde o spor, ktorý by bol vylúčený z rozhodcovského konania. Súd v súlade s ustanovením zákona číslo zisťoval, či medzi stranami sporu bola uzavretá rozhodcovská zmluva, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre založenie právomoci rozhodcu rozhodnúť spor v rámci rozhodcovského konania. Ide o dohodu medzi zmluvnými stranami o tom, či všetky alebo len niektoré spory, ktoré medzi nimi vzniknú v určenom zmluvnom vzťahu alebo v inom právnom vzťahu, budú riešené v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva v súlade s ustanovením Rozhodcovského zákona môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

33) Z vyjadrení strán súd zistil, že žalobca, ako konateľ dlžníka uzavrel so žalovaným prostredníctvom jeho splnomocnenca kúpnu zmluvu číslo XXXX/XXXX/XX - 44960859 dňa 27. 06. 2019 s prílohami, ktorými boli všeobecné obchodné podmienky predávajúceho, zoznam osôb oprávnených konať v mene kupujúceho, ubezpečenie pre predávajúceho ku kúpnej zmluve číslo 2018/2190/M - 44960859. Za žalovaného ako predávajúceho ešte pod obchodným menom BEKWOODCOTE s. r. o. Bratislava podpísal kúpnu zmluvu splnomocnenec, a to B. C., teraz B. H., v zmysle splnomocnenia vystaveného žalovaným dňa 23. 11. 2017, ktoré bolo súdu zo strany žalovaného doložené do súdneho spisu (č. l. 114). Z uvedeného splnomocnenia mal súd za preukázané oprávnenie splnomocnenca podpisovať kúpne

zmluvy, rámcové kúpne zmluvy s odberateľmi splnomocniteľa, rovnako aj dohody o spôsobe a rozsahu splácania dlžnej sumy, dohody o uznaní dlhu, pristúpenie k dlhu a podobne. Oprávnenie splnomocnenca uzatvoriť predmetnú kúpnu zmluvu s prílohami so žalobcom a dlžníkom, v ktorej bol žalobca konateľom, mal súd preukázané aj z písomného vyjadrenia B. H., doručené súdu dňa 03. 10. 2025.

34) Žalobca v konaní namietal, že prílohu kúpnej zmluvy, ktorou bolo Ubezpečenie pre predávajúceho ku danej kúpnej zmluve nepodpísal žalobca ako fyzická osoba, ale len ako konateľ dlžníka. V článku IV. Ubezpečenia pre predávajúceho je totiž všetkými osobami podpísanými na danej listine dohodnutá v súlade s ustanovením aj rozhodcovská doložka, ktorej uzavretie žalobca namietal v rámci rozhodcovského konania a tiež to uviedol ako dôvod pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd preto vykonal dokazovanie o namietaných skutočnostiach zo strany žalobcu, nakoľko žalovaný považoval vyhlásenie žalobcu ako ručiteľa dlžníka, ako aj rozhodcovskú doložku uzavretú medzi žalobcom a žalovaným za platné právne úkony.

35) Súd z vykonaného dokazovania zistil, že prílohou kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako konateľom dlžníka a žalovaným dňa 27. 06. 2019 bola aj príloha kúpnej zmluvy označená ako Ubezpečenie pre predávajúceho. Z jej obsahu v záhlaví mal súd za preukázané, že žalobca, ako konateľ spoločnosti VYSMAN s.r.o., je v zmysle tejto listiny označený za zodpovednú osobu, ktorá v článku III tejto listiny sa zaviazala ako fyzická osoba vo vlastnom mene podľa v celom rozsahu uspokojiť predávajúceho, ak kupujúci - dlžník nesplní voči predávajúcemu akýkoľvek záväzok vyplývajúci z kúpnej zmluvy, z VOP alebo záväzok s nimi súvisiaci. Daným vyhlásením sa teda žalobca ako fyzická osoba zaručil za záväzky dlžníka, ktoré nesplní dlžník voči žalovanému ako predávajúcemu z daného obchodnoprávneho vzťahu. Listinu žalobca podpísal za zodpovednú osobu, t. j. ako fyzická osoba, nie ako konateľ. Z Ubezpečenia vyplýva aj osoba predávajúceho, a to z článku I., v zastúpení ktorého uvedenú listinu podpísal splnomocnenec žalovaného a to B. C.. Rovnako je v listine určito identifikovateľný aj kupujúci a to obchodným menom a IČO-m. Súd mal preto za to, že daný úkon žalobcu obsiahnutý v článku III. Ubezpečenia spĺňa všetky náležitosti pre platné prevzatie ručenia žalobcom za dlžníka voči žalovanému v súlade s ustanovením . Námietky žalobcu k danej otázke považoval súd za neopodstatnené a to aj v spojitosti s judikatúrou súdov, na ktorú žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach k žalobe poukazoval a ktorú súd aj pre daný prípad aplikoval.

36) V Ubezpečení k danej kúpnej zmluve sa v čl. IV. žalobca, ako fyzická osoba, žalobca ako konateľ dlžníka a žalovaný zastúpený splnomocnencom, dohodli na obsahu rozhodcovskej doložky. Žalobca v žalobe ako aj v rozhodcovskom konaní nenamietal jej obsah, ale tú skutočnosť, že túto so žalovaným neuzatvoril ako fyzická osoba. Preto mal za to, že sa naňho uvedená rozhodcovská doložka nevzťahuje. Žalovaný rovnako túto námietku ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku rozporoval. Preto súd vykonal dokazovanie aj k tejto namietanej skutočnosti.

37) Žalovaný v konaní poukazoval, že rozhodcovská doložka je v článku IV Ubezpečenia dohodnutá medzi všetkými osobami podpísanými na Ubezpečení, a preto žalobca, ako zodpovedná osoba uvedená na tejto listine, sa na rozhodcovskej doložke so žalovaným dohodol na jej uzavretí, ako i na okruhu sporov, na ktoré sa má vzťahovať, osobe rozhodcu atď. Rovnako poukazoval na to ,že daný spor nie je vylúčený z rozhodcovského konania v zmysle Keďže mal súd za preukázané vyššie, že žalobca je zodpovednou osobou podľa článku III. Ubezpečenia, a teda žalobca konal voči žalovanému ako fyzická osoba – ručiteľ potenciálneho dlžníka, mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným aj rozhodcovskú doložku obsiahnutú v článku IV. listiny označenej ako Ubezpečenie pre predávajúceho a žalovaný preto oprávnene podal žalobu na rozhodcovský súd aj voči žalobcovi v tomto konaní. Rovnako mal súd za to, že rozhodca sa v rozhodcovskom rozsudku s uvedenou námietkou žalobcu dostatočne vysporiadal.

38) Súd pri rozhodovaní danej veci zohľadnil aj vykonané dokazovanie ohľadne udelenej plnej moci žalovaným splnomocnencovi B. C. ,ktorá sa k veci písomne vyjadrila. Súd mal za to, že k prekročeniu plnej moci zo strany splnomocnenca nedošlo pri úkone uzavretia ručiteľského záväzku žalobcu voči žalovanému a ani pri úkone uzavretia rozhodcovskej doložky medzi žalovaným a žalobcom. Súd pritom uvádza, že priamo z obsahu splnomocnenia udeleného žalovaným B. C. vyplýva jej oprávnenie uzatvárať dohody o pristúpení k dlhu, pod ktoré možno subsumovať aj dohodu o ručení uzavretú v mene žalovaného a v prípade rozhodcovskej doložky mal splnomocnenec oprávnenie uzatvoriť kúpnu

zmluvu aj s prílohami, ktorých súčasťou obsahu boli aj ustanovenia dohody o rozhodcovskej doložke všetkých zúčastnených pri danom úkone a ktorých znenie bolo odsúhlasené žalovaným. Jednalo sa o vzorové kúpno-predajné zmluvy žalovaného, ktorých obsah splnomocnenec prejednával s odberateľmi žalovaného a na základe nich následne prebehol obchodno-záväzkový vzťah strán. Ak by aj prípadne došlo k prekročeniu tohto oprávnenia splnomocnencom žalovaného, súd poukazuje na ustanovenie , v zmysle ktorého žalovaný žalobcom namietané prekročenie splnomocnenia splnomocnencom žalovaného schválil. Dôkazom tohto tvrdenia je realizácia daného obchodno-právneho vzťahu medzi dlžníkom, v ktorom bol žalobca konateľom a žalovaným, ako aj podanie žaloby žalovaným na rozhodcovský súd aj voči žalobcovi, čo možno považovať za schválenie samotnej rozhodcovskej doložky v danom listinnom dôkaze - Ubezpečenie pre predávajúceho ku danej kúpnej zmluve uzavretej so spoločnosťou VYSMAN s.r.o., v ktorej bol žalobca konateľom a ktorej bol žalobca účastníkom.

39) Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobcom uvádzaný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je daný, a preto súd žalobu žalobcu zamietol. Ostatné námietky súd považoval za nepodstatné, prípadne mali hmotnoprávny charakter, ktoré súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je oprávnený preskúmavať. Preto rozhodol tak, ako je uvedené v petite tohto rozhodnutia.

40) O trovách konania súd rozhodol postupom podľa tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %. O výške trov konania súd rozhodne postupom podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica ( v spojení s ). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).