Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_60Cb-208-2012.pdf
PDF · 149.03 KB
Case nature
Area
Subarea
60Cb/208/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci navrhovateľky A.. H. V., X.. XX. XX. XXXX, V. L. Y. J., M. XXXX/XXX, Š. S.A. R., zastúpenej JUDr. Martinom Strážnickým, advokátom, so sídlom v Bratislave, Kempelenova 728/15 proti odporcovi UNIMED, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Oriešková 11, IČO: 17 312 752, zastúpenému Právny dom - advokáti, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Hurbanova 9A, IČO: 36 857 793, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu z a m i e t a .
Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 953,23 Eur na adresu právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom doručeným na tunajší súd telefaxom dňa 30. 10. 2012 a v origináli doplneným dňa 02. 11. 2012 domáhala voči odporcovi zrušenia rozhodcovského rozsudku zo dňa 15. 10. 2012, značky: 444/2012, spis OS 80/2012 vydaného Obchodným súdom, stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 858 102.
Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu doručenom tunajšiemu súdu dňa 04. 02. 2013 žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť, pretože rozhodcovský rozsudok je odôvodnený riadne a v súlade so zákonom a preto ho nemožno považovať za arbitrárny.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, ako aj pripojeného spisu Obchodného súdu s.r.o. sp. zn. OS 80/2012 a Rokovacím poriadkom Obchodného súdu - stáleho rozhodcovského súdu v znení k 01. 02. 2012 zistil tento skutkový stav veci:
Podľa tvrdenia právneho zástupcu navrhovateľky v žalobnom návrhu zo dňa 29. 10. 2012 (na č. l. 9 - 14 p. v.), v právnej veci návrhu navrhovateľa - spoločnosti UNIMED, spol. s r.o., so sídlom Oriešková 11, Bratislava, IČO: 17 312 752, zastúpeného Právny dom - advokáti, s.r.o., Kynceľová 77, Banská Bystrica, IČO: 36 857 793 proti odporcovi 1/ Alphamotors, s.r.o., so sídlom Prievozská 38, Bratislava, IČO: 44 988 583 a odporkyni 2/ A.. H. V., X.. XX. XX. XXXX, V. L. M. XXXX/XXX, J., o zaplatenie 8.078,73 Eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou podaného na Obchodný súd, stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., Nám. SNP 15, Banská Bystrica, IČO: 36 858 102 (ďalej len „rozhodcovský súd“) vydal rozhodcovský súd dňa 15. 10. 2012 rozhodcovský rozsudok
(ďalej len „Rozsudok“), na základe ktorého rozhodol tak, že: 1/ právomoc Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., Nám. SNP 15, Banská Bystrica, IČO: 36 858 102 vo vzťahu k odporkyni 2/ je daná; 2/ konanie v časti o zaplatenie sumy 4.358,39 Eur zastavuje; 3/ odporca 1/ a odporkyňa 2/ sú povinní zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.720,34 Eur z titulu istiny a z titulu úrokov z omeškania vo výške 0,05 % denne a zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne tak ako sú vyčíslené v Rozsudku. Zároveň boli odporca 1/ a odporkyňa 2/ zaviazaní nahradiť trovy konania navrhovateľovi spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 531,60 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.419,72 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa - Právny dom - advokáti, s.r.o. s tým, že plnením jedného odporcu zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporkyňa 2/ týmto podáva - v pozícii navrhovateľa ako aktívne legitimovaného subjektu - žalobu o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia v súlade s ustanovením § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“) v zákonom stanovenej lehote 30 dní, ako aj žiadosť o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle ustanovenia § 40 ods. 2 ZRK. Navrhovateľka odôvodňuje podanie žaloby dôvodmi uvedenými v ustanovení § 40 ods. 1 písm. c), d) a g) ZRK, t.j. že navrhovateľka popiera platnosť rozhodcovskej doložky; sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal; bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Rozsudok vydaný rozhodcovským súdom považuje navrhovateľka za nezákonný a vecne a právne nesprávny. Rozhodcovský súd úplne ignoroval ustanovenia platného právneho poriadku, s námietkami navrhovateľky (v pôvodnom podaní odporkyne 2/), ktoré písomne podala na základe výzvy rozhodcovského súdu sa vôbec nevysporiadal, resp. na ne v priebehu konania pred rozhodcovským súdom vôbec neprihliadal. Navrhovateľka je fyzickou osobou, ktorá bola na základe rozhodnutia rozhodcovského súdu zaviazaná uhradiť istinu vo výške 3.720,34 Eur spolu s príslušenstvom, zmluvnou pokutou a trovami konania, pričom navrhovateľka nebola a nie je vôbec pasívne legitimovaná v konaní, ktoré bolo pred rozhodcovským súdom vedené. Pasívna legitimácia navrhovateľky v pôvodnom konaní vedenom pred rozhodcovským súdom bola založená - podľa názoru rozhodcovského súdu - listinou s názvom „Ubezpečenie pre predávajúceho“, obsahom ktorej je záväzok odporcu 2/ splniť v celom rozsahu za spoločnosť PROFIS TM, spol. s r.o. jeho záväzok voči navrhovateľovi vyplývajúci zo Zmluvy a VOP.
Právny zástupca navrhovateľky ďalej v žalobe tvrdil, že názor rozhodcovského súdu je účelový, vecne a právne nesprávny a právne irelevantný. Navrhovateľka nie je, ani nikdy nebola ako fyzická osoba v právnom vzťahu s odporcom, nebola účastníkom zmluvného vzťahu založeného Zmluvou, pričom rozhodcovský súd sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal. Listina, ktorá bola odporcom pred rozhodcovským súdom spolu so žalobným návrhom predložená a je označená ako „Ubezpečenie pre predávajúceho“ navrhovateľke vôbec nie je známa. Táto listina neobsahuje žiadne identifikačné údaje, z ktorých by bolo možné jednoznačne určiť, že zaviazaným subjektom by mala byť navrhovateľka a presne aký rozsah záväzkov a z akého právneho titulu vyplývajúcich sa má na základe tohto „ubezpečenia“ zaručovať. Uvedená listina obsahuje vágny odkaz na ustanovenie § 303 Obchodného zákonníka, z čoho je možné dovodzovať, že ide o ručiteľský záväzok. Predložená listina označená ako „Ubezpečenie pre predávajúceho“ však podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľky nespĺňa ani formálne ani obsahové náležitosti, neobsahuje žiadnu identifikáciu ručiteľa, ani identifikáciu veriteľa, dlžníka a ručiteľa, neobsahuje žiadnu identifikáciu záväzkov, ktoré by mali byť ručiteľom splnené v prípade, ak si svoje záväzky nesplní dlžník riadne a včas a preto nemôže vyvolávať žiadne právne účinky.
V písomnom doplnení dôvodov žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 16. 11. 2012 doručenom tunajšiemu súdu e-mailom dňa 19. 11. 2012 a v origináli doplnenom dňa 21. 11. 2012 (na č. l. 61 - 66 p. v.) právny zástupca navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka odôvodňuje podanú žalobu dôvodmi uvedenými v § 40 ods. 1 písm. c), d) a g) ZRK a zároveň namieta arbitrárnosť rozhodcovského rozsudku. Odporca odvodzoval svoj domnelý nárok voči navrhovateľke na zaplatenie peňažnej pohľadávky od právneho vzťahu založeného Rámcovou zmluvou o dodávkach tovaru č. BA 27/12/AA (ďalej len „“Zmluva“) a tvrdil, že príslušnosť rozhodcovského súdu bola založená ustanovením článku VII VOP, v ktorom sa okrem iného uvádza, že „strany vylučujú podanie žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. h) ZRK (dôvody obnovy konania)“. Navrhovateľka má za to, že takto dojednaná rozhodcovská doložka je neplatná, pretože nemôže obsahovať žiadne ustanovenie, ktorým sa niektorá zo zmluvných strán vopred vzdáva možnosti uplatniť určité právo, ktoré jej vyplýva z osobitného právneho predpisu. Osobitne tak nie je možné vzdať sa vopred práva na prípadné preskúmanie rozhodcovského nálezu
(rozhodnutia) postupom ustanoveným v § 40 a nasl. ZRK. Akékoľvek takéto dojednanie, ktoré zbavuje niektorú zo strán možnosti podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozhodnutia (z akéhokoľvek dôvodu) spôsobuje podľa navrhovateľky neplatnosť rozhodcovskej doložky. Ďalej podľa tvrdenia právneho zástupcu navrhovateľky, navrhovateľka nie je a nikdy nebola v žiadnom právnom vzťahu s odporcom. Už v rozhodcovskom konaní navrhovateľka namietala nedostatok jej pasívnej legitimácie a namietala neplatnosť listiny označenej ako „Ubezpečenie pre predávajúceho“, pričom navrhovateľka by sa mohla teoreticky stať účastníčkou právneho vzťahu medzi odporcom a spoločnosťou PROFIS TM, spol. s r.o. len v prípade, ak by platne uzatvorila dohodu o ručení, čo však neurobila, nakoľko žiadnu takúto dohodu neuzatvorila a „Ubezpečenie pre predávajúceho“ nie je možné považovať za platný právny úkon. Námietku, že sa koná vo veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, uviedla navrhovateľka už v reakcii na žalobný návrh v rozhodcovskom konaní. Námietkou navrhovateľky sa však rozhodcovský súd vôbec nezaoberal, resp. sa s ňou nevysporiadal dostatočným spôsobom. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia predstavuje arbitrárnosť (svojvoľnosť) rozhodovania. Právny zástupca navrhovateľky tiež tvrdil, že navrhovateľka vo vyjadrení k žalobnému návrhu odporcu oznámila rozhodcovskému súdu, že v zmysle výzvy žiada, aby rozhodcovský súd nariadil vo veci ústne pojednávanie, avšak rozhodcovský súd túto požiadavku navrhovateľky úplne ignoroval. Záver rozhodcovského súdu (o nenariadení ústneho pojednávania) je podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľky nesprávny a predstavuje porušenie rovnosti účastníkov rozhodcovského konania z nasledovných dôvodov: navrhovateľka si nikdy nedohodla písomnú formu rozhodcovského konania, keďže nebola účastníkom právneho vzťahu s odporcom, ani žiadneho právneho vzťahu, na ktorý by sa vzťahovala rozhodcovská zmluva; odporkyňa 2/ (v rozhodcovskom konaní) požiadala o vykonanie ústneho pojednávania, pričom nie je jej povinnosťou zdôvodniť túto žiadosť (ani o takejto prípadnej povinnosti nebola rozhodcovským súdom poučená, resp. upozornená). Na nariadenom ústnom pojednávaní sa mohla navrhovateľka vyjadriť k otázke pasívnej legitimácie v konaní pred rozhodcovským súdom, ako aj k otázke údajného ručiteľského záväzku navrhovateľky.
Na základe vyššie uvedených skutočností a vykonaného dokazovania pred súdom potom právny zástupca navrhovateľky žiadal súd, aby Rozhodcovský rozsudok zo dňa 15. 10. 2012, značka: 444/2012, spis OS 80/2012 vydaný Obchodným súdom, stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., Nám. SNP 15, Banská Bystrica, IČO: 36 858 102 zrušil. Zároveň tiež žiadal, aby súd rozhodol o odklade vykonateľnosti vyššie citovaného rozhodcovského rozsudku.
Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu zo dňa 29. 01. 2013 doručenom tunajšiemu súdu dňa 04. 02. 2013 (na č. l. 100
- 102 p. v.) uviedol, že s jednotlivými dôvodmi žaloby a návrhom navrhovateľky na zrušenie rozhodcovského rozsudku a odkladom vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku nesúhlasí. Poukázal pritom na to, že skutočnosti, ktoré navrhovateľka v súvislosti s ručiteľským vyhlásením uvádza, majú hmotnoprávny charakter, avšak predmetom žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku sú len skutočnosti procesnoprávneho charakteru a preto by súd na tieto skutočnosti prihliadať nemal. Len pre úplnosť uviedol, že Ubezpečenie je naformulované spôsobom, ktorý bez pochyby umožňuje určiť, ktoré záväzky ktorého kupujúceho ručiteľ zabezpečuje a tiež to, o akého ručiteľa ide. Hneď v úvode tejto listiny je zadefinovaná osoba ručiteľa a to nielen prostredníctvom rodného čísla, ale aj údaj o tom, že je konateľom kupujúceho, čo robí túto osobu nezameniteľnú a zároveň ju dostatočne identifikuje, keďže rodné číslo je jedinečné. Z listiny je možné identifikovať aj kupujúceho, pretože dňa 11. 01. 2012, teda v rovnaký deň ako je deň podpisu Ubezpečenia pre predávajúceho, bola medzi odporcom a spoločnosťou PROFIS TM, spol. s r.o., zastúpenou A.. H. V., konateľkou, podpísaná Rámcová zmluva o dodávkach tovaru č. BA 27/12/AA, spolu so Všeobecnými obchodnými podmienkami, pričom žiadna iná zmluva medzi uvedenými subjektmi v ten deň alebo pred tým podpísaná nebola. Podľa názoru odporcu, Ubezpečenie pre predávajúceho napriek výslovnému neuvedeniu niektorých identifikačných údajov nie je možné považovať za neplatné, nakoľko z jeho obsahu vyplývajú všetky formálne a obsahové náležitosti ručenia. Rozhodcovský súd tieto skutočnosti skúmal a vysporiadal sa s nimi aj v odôvodnení rozhodcovského rozsudku, kde podrobne uviedol, z akých dôvodov má preukázané, že navrhovateľka bola v danom prípade ručiteľom a teda pasívne legitimovanou v rozhodcovskom konaní. Odporca je toho názoru, že táto skutočnosť by už nemala byť predmetom tohto súdneho konania vzhľadom na jej hmotnoprávny charakter. Odporca tiež poukázal na ustanovenie § 42 ZRK, v zmysle ktorého účastníci môžu vylúčiť podanie žaloby z dôvodu uvedeného v § 40 písm. h) ZRK (dôvody obnovy konania), z čoho vyplýva, že ak predmetná rozhodcovská doložka vylúčila podanie žaloby z tohto dôvodu, nemožno ju preto považovať za neplatnú. Odporca je toho názoru, že navrhovateľka bola
v rozhodcovskom konaní pasívne legitimovaná, čo vyplýva aj z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, v ktorom príslušný rozhodca uviedol konkrétne dôvody svedčiace v prospech pasívnej legitimácie. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodca sa vysporiadal s každou námietkou navrhovateľky, vrátane námietky o nedostatku pasívnej legitimácie, keď túto náležite zdôvodnil tak, aby jeho rozhodnutie nebolo možné považovať za arbitrárne. Skutočnosť, že rozhodca nerozhodol o nedostatku pasívnej legitimácie a to na návrh navrhovateľky, nemôže byť sama o sebe dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rovnako ním nemôže byť ani nespokojnosť navrhovateľky s výsledkom rozhodcovského konania a nespokojnosť s odôvodnením rozhodcovského rozsudku. V súvislosti s námietkou porušenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania odporca uviedol, že aj v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní a aj v zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu je rozhodcovské konanie písomné. Pokiaľ teda rozhodcovský súd nevyhovel žiadosti navrhovateľky o nariadenie ústneho pojednávania, nemožno túto skutočnosť samu o sebe považovať za porušenie zásady rovnosti účastníkov konania. Rozhodcovský súd v odôvodnení rozhodcovského rozsudku uviedol dôvody, prečo takej žiadosti nevyhovel, pričom už zo samotnej povahy rozhodcovského konania vyplýva, že rozhodcovské konanie je písomné, čo je presným vyjadrením zásady hospodárnosti, ktorá je pre rozhodcovské konanie rozhodujúca. Z rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu vyplýva, že ústne pojednávanie nariadi rozhodca vtedy, ak to považuje za nevyhnutné. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že nariadenie ústneho pojednávania rozhodca nepovažoval za nevyhnutné, čo je v súlade s rokovacím poriadkom. Okrem toho, rozhodcovský súd odmietnutie žiadosti riadne odôvodnil, preto jeho rozhodnutie nemožno považovať za arbitrárne a tiež za porušujúce právo rovnosti účastníkov. Odporca nesúhlasil ani s návrhom navrhovateľky na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, pretože na to nie je dôvod. Navrhovateľka nepredložila žiadny dôkaz o tom, že jej hrozí závažná ujma vo vzťahu k vydanému rozhodcovskému rozsudku. Závažná ujma by mala byť podľa názoru odporcu posudzovaná v priamej súvislosti s tým, akým spôsobom bol vydaný samotný rozhodcovský rozsudok a či tento spôsob predpokladá to, že rozhodcovský rozsudok bude zrušený. Odporca nepovažuje skutočnosti uvádzané navrhovateľkou za také, že by mali mať za následok zrušenie rozhodcovského rozsudku. Na základe všetkých týchto skutočností potom odporca žiadal súd, aby návrh navrhovateľky zamietol.
Právny zástupca odporcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27. 06. 2014 doručenom tunajšiemu súdu dňa 30. 06. 2014 (na č. l. 136 - 137 p. v.) priblížil spôsob obchodovania odporcu tak, že obchodní zástupcovia odporcu majú pri zabezpečovaní zmluvných vzťahov k dispozícii Rámcovú zmluvu o dodávkach (ďalej len „RZ“), Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“) a Ubezpečenie pre predávajúceho (ďalej len „Ubezpečenie“). V zmysle pokynov odporcu ako zamestnávateľa sú obchodní zástupcovia odporcu povinní zabezpečiť podpis listín, pričom podpis osoby v postavení kupujúceho na VOP musí byť úradne osvedčený. Podpisom VOP (čl. VIII) totiž dochádza k zriadeniu záložného práva v prospech predávajúceho, teda v prospech odporcu. Na zriadenie a registráciu záložného práva v Notárskom centrálnom registri záložných práv zákon vyžaduje overený podpis záložcu. Podpis na RZ ani na Ubezpečení nie je potrebné overovať (overený podpis zákon nevyžaduje). Z tohto dôvodu je bežnou praxou, že buď obchodný zástupca odporcu alebo priamo osoba v postavení kupujúceho zabezpečení vytlačenie vyššie uvedených listín, pričom na overenie podpisu pripraví len text VOP za účelom zriadenia záložného práva. Preto nie je ničím výnimočným, že podpis navrhovateľky je overený len na VOP. Ubezpečenie pre predávajúceho predstavuje ručiteľské vyhlásenie, kde zákon overenie podpisu nevyžaduje. Podpis navrhovateľky na Ubezpečení je zhodný s podpisom na RZ, ako aj na VOP a taktiež je zhodné aj písmo navrhovateľky na zadnej strane RZ a Ubezpečení. Ak by podpis navrhovateľky na Ubezpečení nebol pravý, nebol by dôvod listinu vypĺňať len čiastočne. Právny zástupca odporcu opätovne zdôraznil, že námietky týkajúce sa neplatnosti listiny z dôvodu údajných formálnych alebo obsahových náležitostí majú hmotnoprávny charakter, avšak predmetom súdneho konania by mali byť len skutočnosti procesnoprávneho charakteru a preto by súd na tieto skutočnosti nemal prihliadať.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi pred dožiadaným Okresným súdom Pezinok dňa 05. 12. 2014 (na č. l. 141 - 143 p. v.) tvrdila, že od obchodnej zástupkyne odporcu obdržala e-mail, v ktorom ju požiadala, aby podpísala rámcovú kúpnopredajnú zmluvu a všeobecné obchodné podmienky, ktoré boli priložené k zmluve. Tieto listiny v súlade s inštrukciou podpísala a všeobecné obchodné podmienky dala notársky overiť. Tvrdila tiež, že obchodná zástupkyňa odporcu od nej nikdy nežiadala dokument ubezpečenie pre predávajúceho a teda nebola požiadaná, aby takýto dokument podpísala. Až po doručení súdnej žaloby sa dozvedela, že takýto dokument mala podpísať, avšak nie si je vedomá, že by takýto dokument niekedy podpisovala, pretože bol neúplný, neobsahoval žiadnu bližšiu identifikáciu. Pri prevádzkovaní lekárne dennodenne podpisovala veľa dokumentov, bola vždy opatrná a takýto doklad by z rúk nedala,
aj vzhľadom k tomu, že ju fyzicky zaväzoval splniť záväzok pre firmu. Vždy, keď dokument podpísala, existovala nejaká kópia, avšak z tohto dokladu žiadnu kópiu nemala a o žalobe sa dozvedela až cez súd. Trvala na tom, že od odporcu tento dokument neobdržala ako súčasť rámcovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok. S obchodnou zástupkyňou odporcu sa osobne nestretla, podpísané listiny si vymenili ponechaním na prevádzke, pretože pracovníci odporcu chodili na prevádzku za zodpovednými farmaceutmi a vyzdvihli si podpísané dokumenty.
Právny zástupca navrhovateľky trval počas celého konania na podanej žalobe v plnom rozsahu. Tvrdil tiež, že listina označená ako Ubezpečenie pre predávajúceho nebola nikdy súčasťou Rámcovej zmluvy o dodávkach tovaru, listinu navrhovateľka nikdy nevypĺňala a táto listina jej nie je vôbec známa. Navrhovateľka ako taká nikdy nebola účastníčkou zmluvného vzťahu a preto sa ani nemohla platne dojednať rozhodcovská doložka. Trval tiež na tom, že pokiaľ navrhovateľka požiadala rozhodcovský súd o nariadenie ústneho pojednávania, tento jej mal vyhovieť. Keďže tak neurobil, došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.
Právny zástupca odporcu trval v konaní na svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29. 01. 2013 a zo dňa 27. 06. 2014 a mal za to, že podaný žalobný návrh nie je dôvodný. Podľa jeho názoru právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť v danej veci založená jednoznačne bola, v rozhodcovskom konaní nebola porušená zásada rovnosti účastníkov konania. Ubezpečenie pre predávajúceho navrhovateľka podpísala, nachádza sa na ňom množstvo identifikačných znakov, z ktorých vyplýva, že sa ručiteľské vyhlásenie vzťahuje na navrhovateľku, taktiež je tam uvedené, že navrhovateľka koná v mene konkrétnej spoločnosti - kupujúceho a táto listina je platná. Medzi odporcom ako predávajúcim a spoločnosťou uvedenou v rámcovej zmluve ako kupujúcim nebola podpísaná nikdy žiadna iná kúpna zmluva, len táto konkrétna. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka platne prevzala na seba ručiteľský záväzok. Právny zástupca odporcu tiež tvrdil, že obchodná zástupkyňa, ktorá mala tento obchodný prípad na starosti, už u odporcu nepracuje, t. č. má vážne zdravotné problémy, ktoré jej bránia vo svedeckej výpovedi, ale podľa vedomostí odporcu si táto obchodná zástupkyňa na okolnosti uzatvárania tohto obchodného prípadu pamätá. Tieto okolnosti sú však iné, ako tie, ktoré uviedla vo svojej výpovedi navrhovateľka.
Právny zástupca navrhovateľky sa vo svojom záverečnom prednese (na č. l. 185 p. v.) v plnom rozsahu pridržiaval doposiaľ urobených písomných podaní v tejto veci. Podľa jeho názoru, na základe vykonaného dokazovania je nepochybné, že bolo rozhodnuté vo veci, na ktorú sa nevzťahovala rozhodcovská zmluva. Rozhodnutie rozhodcovského súdu je arbitrárne a navrhovateľka nie je pasívne legitimovanou, je tu nedostatok pasívnej legitimácie. Dôvody žaloby navrhovateľka opiera o ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c), d) a g) zákona o rozhodcovskom konaní. Na základe uvedeného potom právny zástupca navrhovateľky žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní vyhlásil rozsudok: „Rozhodcovský rozsudok zo dňa 15. 10. 2012 sp. zn. 444/2012, spis OS 80/2012 vydaný Obchodným súdom, stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, Banská Bystrica, IČO: 36 858 102 sa zrušuje z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie navrhovateľky“. Zároveň tiež žiadal, aby súd zaviazal odporcu aj na náhradu trov konania, ktoré navrhovateľke v súvislosti s týmto súdnym konaním vznikli.
Právny zástupca odporcu vo svojom záverečnom prednese (na č. l. 185 p. v.) mal za to, že rozhodcovská doložka bola dojednaná platne, zároveň bola riadne založená právomoc rozhodcovského súdu a rovnako v rozhodcovskom konaní nebola porušená rovnosť účastníkov konania. Čo sa týka námietok navrhovateľky - nedostatočnej identifikácie navrhovateľky na ubezpečení pre predávajúceho
- právny zástupca odporcu poukázal na to, že identifikácia navrhovateľky bola jednoznačná, bolo tam uvedené rodné číslo, ktoré možno považovať za nezameniteľný identifikátor fyzickej osoby. Námietku navrhovateľky - že ubezpečenie pre predávajúceho nebolo súčasťou všeobecných obchodných podmienok odporcu - považoval právny zástupca odporcu za účelovú, pretože bolo potrebné overiť podpis len na všeobecných obchodných podmienkach, keďže sa zriaďovalo záložné právo. Jednotlivé listiny, ako rámcová zmluva, všeobecné obchodné podmienky a ubezpečenie pre predávajúceho - ako uviedla sama navrhovateľka vo svojej výpovedi - boli vytlačené jednostranne a preto nie je ničím výnimočným, že na všeobecných obchodných podmienkach bol overený podpis navrhovateľky, pričom ubezpečenie pre predávajúceho tvorilo potom samostatnú listinu. Na základe všetkých týchto skutočností a predložených dôkazov právny zástupca odporcu navrhol súdu žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podanú navrhovateľkou v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov súdneho konania.
Z pripojeného spisu Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 7, IČO: 36 858 102 sp. zn. OS 80/2012 súd zistil, že na základe návrhu navrhovateľa (UNIMED, spol. s r.o.) proti odporcovi 1/ (Alphamotors, s.r.o.) a odporkyni 2/ (Ing. Mária Turčanová) bol vo veci vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. 0S 80/2012 dňa 15. 10. 2012, ktorý bol doručený právnemu zástupcovi odporkyne 2/ (A.. H. V.) dňa 24. 10. 2012. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 10. 2012 a vykonateľnosť dňa 03. 11. 2012.
Podľa Článku 1 bod 15. Rokovacieho poriadku Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom: Obchodný súd s.r.o., znenie k 01. 02. 2012 (ďalej len „Rokovací poriadok“), vo veciach, ktoré nie sú upravené v Rokovacom poriadku sa aplikuje Zákon o rozhodcovskom konaní a s ohľadom na povahu veci primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Z. z. v platnom znení (ďalej len O. s. p.). Zákon č. 71/1992 Zb. sa na konanie pred Obchodným súdom použije iba v prípade, ak Rokovací poriadok alebo iný predpis súdu (vrátane Sadzobníka) neurčuje inú úpravu. Výklad právnych predpisov, aplikovaných na konanie pred Obchodným súdom (vrátane procesných noriem) vykonáva a o forme, rozsahu a primeranosti ich použitia rozhoduje v konkrétnom prípade rozhodca, rozhodujúci konkrétny spor, ktorého sa výklad týka.
Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.
Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní,; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.
Podľa § 21 ods. 4 vety prvej zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo v rozhodcovskom rozsudku.
Podľa Článku 3 bod 6. Rokovacieho poriadku, Obchodný súd sám rozhoduje o svojej právomoci a v rámci toho rieši aj námietky účastníkov týkajúce sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy (doložky).
Podľa Článku 3 bod 7. Rokovacieho poriadku, ak účastník namieta nedostatok právomoci Obchodného súdu z dôvodu neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy (doložky), môže tak urobiť najneskôr pri prvom úkone vo veci samej, na oneskorene podanú námietku Obchodných súd neprihliada, ak Zákon o rozhodcovskom konaní výslovne neustanovuje inak.
Podľa Článku 3 bod 8. Rokovacieho poriadku, ak Rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa bodu 7 tohto článku rozhodcovským uznesením alebo priamo v rozhodcovskom rozsudku.
Podľa § 40 ods. 1 písm. d) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská
zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal.
Podľa 3 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17).
Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné. Rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh účastníka rozhodcovského konania.
Podľa § 26 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, stály rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie podľa svojho rokovacieho poriadku.
Podľa Článku 2 bod 2. Rokovacieho poriadku, konanie pred Obchodným súdom je jednostupňové a spravidla písomné. V odôvodnených prípadoch, pokiaľ to rozhodca považuje za nevyhnutné, môže rozhodnúť o nariadení ústneho pojednávania.
Podľa § 41 ods. 1 vety prvej zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení bol súd toho názoru, že účastník rozhodcovského konania sa môže na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku len z dôvodov taxatívne vymedzených zákonom. Účelom inštitútu zrušenia rozhodcovského rozsudku je umožniť preskúmať, či boli splnené základné podmienky, aby bolo suspendované právo domáhať sa svojich práv na rozhodcovskom súde, to znamená, že všeobecný súd má vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu kontrolnú funkciu. V prípade podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku všeobecný súd len skúma, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci v rámci
rozhodcovského konania a neposudzuje uplatnený návrh aj podľa predpisov hmotného práva. Aj zákonodarca presne taxatívne vymedzil dôvody, na základe ktorých sa účastník rozhodcovského konania môže na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku.
V konaní bolo nesporné, že Rozhodcovským rozsudkom Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., Banská Bystrica sp. zn. OS 80/2012 zo dňa 15. 10. 2012 bola navrhovateľka (v procesnom postavení odporkyne 2/) zaviazaná na splnenie špecifikovanej povinnosti vo vzťahu k odporcovi (v procesnom postavení navrhovateľa). To znamená, že navrhovateľka ako účastníčka rozhodcovského konania je aktívne legitimovaná na podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. V konaní nebola sporná ani skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľke, resp. jej právnemu zástupcovi doručený dňa 24. 10. 2012 a vzhľadom na to, že návrh na začatie tohto súdneho konania bol tunajšiemu súdu doručený dňa 30. 10. 2012 a doplnenie dôvodov žaloby dňa 19. 11. 2012, mal súd preukázané, že tento návrh o zrušenie rozhodcovského rozsudku bol podaný v zákonnej 30-dňovej lehote odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku navrhovateľke ako účastníčke rozhodcovského konania, ktorá tento návrh o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala.
Navrhovateľka sa zrušenia rozhodcovského rozsudku domáhala z dôvodu, že dojednaná rozhodcovská doložka je neplatná, pretože obsahuje ustanovenie, ktorým sa niektorá zo zmluvných strán vopred vzdáva možnosti uplatniť určité právo, ktoré jej vyplýva z osobitného právneho predpisu. Ďalej z dôvodu, že sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a ako účastníčka rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietala a napokon z dôvodu, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, keďže rozhodcovský súd na prejednanie veci nenariadil ústne pojednávanie. Zároveň považovala rozhodcovský rozsudok za arbitrárny.
V zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, účastník rozhodcovského konania sa môže domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, ako aj z dôvodu, že sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal.
Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, že rozhodcovská zmluva je neplatná z dôvodu, že obsahuje ustanovenie, ktorým sa niektorá zo zmluvných strán vopred vzdáva možnosti uplatniť určité právo, konkrétne podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona (§ 40 ods. 1 písm. h) ZRK), pretože ustanovenie § 42 ZRK v znení účinnom do 31. 12. 2014 umožnilo vylúčiť tento dôvod v rozhodcovskej zmluve. Z listín predložených v tomto súdnom konaní obidvomi sporovými stranami mal súd preukázané, že odporca v pozícii predávajúceho a spoločnosť PROFIS TM, spol. s r.o. v pozícii kupujúceho, ktorej konateľkou bola navrhovateľka, uzavreli Rámcovú zmluvu o dodávkach tovaru č. BA 27/12/AA, ktorú podpísal odporca dňa 23. 01. 2012 a navrhovateľka ako konateľka spoločnosti PROFIS TM, spol. s r.o. dňa 11. 01. 2012. Ako vyplynulo z bodu 7. tejto zmluvy, nedeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky, ktoré takisto navrhovateľka ako konateľka spoločnosti PROFIS TM, spol. s.r.o. podpísala. V bode 8. rámcovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že všetky osoby podpísané na tejto zmluve vrátane jej príloh majú záujem riešiť svoje spory prednostne mimosúdne a preto sa podľa zákona č. 244/2002 Z. z. (ďalej len „ZRK“) dohodli, že predložia všetky spory, ktoré medzi nimi v minulosti vznikli alebo vzniknú v súvislosti s touto zmluvou, na rozhodnutie Obchodnému súdu - stálemu rozhodcovskému súdu, zriadenému spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., IČO: 36 858 102 (ďalej len „OS“). Strany vyhlásili, že sa rozhodnutiu OS bez výhrad podriadia. Strany vylúčili podanie žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. h) ZRK (dôvody obnovy konania) a dohodli sa, že OS bude konať nasledovne: podľa slovenského právneho poriadku, podľa zásad spravodlivosti, pokiaľ to zákon nevylučuje, podľa rokovacieho poriadku a štatútu OS, zverejneného v čase začatia konania v Obchodnom vestníku, konanie bude písomné, rozhodcu (senát) vymenuje OS. Takisto aj v čl. VII. Všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že všetky osoby podpísané na týchto VOP vrátane ich príloh majú záujem riešiť svoje spory prednostne mimosúdne a preto sa podľa zákona č. 244/2002 Z. z. (ďalej len „ZRK“) dohodli, že predložia všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v súvislosti s týmito VOP, ako aj s osobami, ktoré vzťah s predávajúcim zabezpečujú, na rozhodnutie Obchodnému súdu - stálemu rozhodcovskému súdu, zriadenému spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., IČO: 36 858 102 (ďalej len „OS“). Strany vyhlásili, že sa rozhodnutiu OS bez výhrad podriadia. Strany vylúčili podanie žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. h) ZRK (dôvody obnovy konania) a dohodli sa, že OS bude konať nasledovne: podľa slovenského právneho
poriadku, podľa zásad spravodlivosti, pokiaľ to zákon nevylučuje, podľa rokovacieho poriadku a štatútu OS, zverejneného v čase začatia konania v Obchodnom vestníku, konanie bude písomné, rozhodcu (senát) vymenuje OS. Podľa názoru súdu, s poukazom na ustanovenie § 42 ZRK v znení účinnom do 31. 12. 2014 nie je možné považovať rozhodcovskú zmluvu z dôvodu tvrdeného navrhovateľkou za neplatnú. Preto dospel súd k záveru, že nie je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2014.
Súd nevidel dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku ani z dôvodu tvrdeného navrhovateľkou, že sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a ako účastníčka rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietala. Z vyššie uvedených listín, predložených obidvomi sporovými stranami v tomto súdnom konaní, mal súd preukázané, že navrhovateľka ako fyzická osoba vo funkcii konateľa u kupujúceho (PROFIS TM, spol. s r.o.) podpísala dňa 11. 01. 2012, teda v ten istý deň ako podpísala Rámcovú zmluvu o dodávkach tovaru č. BA 27/12/AA ako konateľka kupujúceho (PROFIS TM, spol. s r.o.), Ubezpečenie pre predávajúceho, v ktorom v čl. III. ako zodpovedná osoba v zmysle § 303 Obchodného zákonníka vyhlásila predávajúcemu (odporcovi), že ak kupujúci (PROFIS TM, spol. s r.o.) nesplní voči predávajúcemu akýkoľvek záväzok vyplývajúci z kúpnej zmluvy alebo záväzok s kúpnou zmluvou súvisiaci alebo akýkoľvek iný záväzok, ktorý vznikol pred podpisom kúpnej zmluvy na základe zmluvného alebo iného vzťahu predávajúceho a kupujúceho, uspokojí v celom rozsahu každý takýto nárok predávajúceho a súhlasí s jeho prejednaním a rozhodnutím spôsobom podľa článku VII týchto VOP. Zároveň v článku IV. tejto listiny vyhlásila, že je oboznámená s obsahom kúpnej zmluvy, súhlasí s obsahom týchto listín a nemá k nim výhrady. Z uvedeného potom vyplynulo, že navrhovateľka ako fyzická osoba (vo funkcii konateľa u kupujúceho) sa stala osobou, ktorá vzťah s predávajúcim zabezpečuje, teda tak, ako sa zmluvné strany (predávajúci a kupujúci) dohodli v článku VII. Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť Rámcovej zmluvy o dodávkach tovaru č. BA 27/12/AA. Ubezpečenie pre predávajúceho, ktoré podpísala navrhovateľka dňa 11. 01. 2012 tvorilo štvrtú stranu Všeobecných obchodných podmienok. Z týchto dôvodov potom nie je možné tvrdiť, že v rozhodcovskom konaní sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala. Vzhľadom na listinu označenú ako Ubezpečenie pre predávajúceho bola navrhovateľka, v rozhodcovskom konaní v postavení odporkyne 2/, pasívne legitimovanou osobou. Tvrdenia navrhovateľky pred dožiadaným súdom považoval súd za účelové a bol toho názoru, že navrhovateľka musela mať vedomosť o tom, aj keď tvrdila, že nie si je vedomá toho, že by bola podpísala Ubezpečenie pre predávajúceho, že spoločnosť PROFIS TM, spol. s r.o., ktorej bola konateľkou, podpísala s odporcom ako predávajúcim Rámcovú zmluvu o dodávkach tovaru č. BA 27/12/ AA. Podľa názoru súdu, navrhovateľka svoj podpis, ani čiastočné vyplnenie listiny - Ubezpečenie pre predávajúceho - nikdy nepoprela a preto nie je možné vylúčiť, že si čiastočné vyplnenie a svoj podpis na listine len nepamätala, keďže podľa jej tvrdenia podpisovala denne veľa dokumentov. Nevedomosť navrhovateľky o existencii tejto listiny nemá vplyv na skutočnosť, že táto listina existuje, pričom sa dostala aj do sféry odporcu, ktorý ju nemal iným spôsobom ako získať a navyše tvorí štvrtú stranu Všeobecných obchodných podmienok, na ktorej podpis navrhovateľky nebolo potrebné overiť. Súdu neboli v konaní predložené originály týchto listín, avšak z predložených fotokópií je možné usúdiť, že súčasťou Všeobecných obchodných podmienok bolo aj Ubezpečenie pre predávajúceho ako štvrtá strana týchto VOP. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností potom dospel súd k záveru, že nie je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku ani podľa § 40 ods. 1 písm. d) Zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2014.
S poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, účastník rozhodcovského konania sa môže domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku aj z dôvodu, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), keď účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie a každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
Navrhovateľka porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania videla v tom, že vo svojom vyjadrení k žalobnému návrhu odporcu oznámila rozhodcovskému súdu, že v zmysle výzvy žiada, aby rozhodcovský súd nariadil vo veci ústne pojednávanie, čo však rozhodcovský súd neurobil. Na nariadenom ústnom pojednávaní sa tak navrhovateľka mohla vyjadriť k otázke pasívnej legitimácie v konaní pred rozhodcovským súdom, ako aj k otázke údajného ručiteľského záväzku navrhovateľky.
Podľa názoru súdu, medzi účastníkmi rozhodcovského konania bolo dohodnuté písomné konanie pred rozhodcovským súdom, a to jednak v bode 8. Rámcovej zmluvy o dodávkach tovaru č. BA 27/12/AA a jednak v článku VII. Všeobecných obchodných podmienok. Spravidla písomné konanie pred Obchodným súdom vyplývalo aj z Článku 2 bod 2. Rokovacieho poriadku s tým, že v odôvodnených prípadoch, pokiaľ to rozhodca považuje za nevyhnutné, môže rozhodnúť o nariadení ústneho pojednávania. Tým, že rozhodca nenariadil ústne pojednávanie, neporušil podľa názoru súdu zásadu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Ako súd z pripojeného spisu rozhodcovského súdu sp. zn. OS 80/2012 zistil, navrhovateľka na základe žiadosti rozhodcovského súdu zo dňa 14. 08. 2012 o zaslanie žalobnej odpovede a listín, túto žalobnú odpoveď spolu s jedným listinným dôkazom zaslala na rozhodcovský súd dňa 24. 08. 2012. Na ďalšiu žiadosť rozhodcovského súdu zo dňa 11. 09. 2012 o vyjadrenie sa k podaniu odporcu zo dňa 07. 09. 2012 však navrhovateľka nereagovala, hoci reagovať mohla. Uvedená žiadosť bola jej právnemu zástupcovi doručená dňa 17. 09. 2012. Z uvedeného potom nie je možné usudzovať, že v danom prípade bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, keď navrhovateľka na túto žiadosť rozhodcovského súdu nereagovala, hoci jej to bolo umožnené. Bolo potom na rozhodcovi, ak to považoval za nevyhnutné, aby rozhodol o nariadení ústneho pojednávania v danej veci. Rozhodca však dospel k záveru, že predložené dôkazy sú postačujúce pre zistenie skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie veci bez nariadenia ústneho pojednávania, účastníci konania si dohodli v rozhodcovskej zmluve písomnú formu konania, písomné konanie je tiež v súlade s hospodárnosťou konania a preto rozhodol, že konanie bude písomné. Rozhodca tiež uviedol, že navrhovateľka sa k veci vyjadrila, žiadala o nariadenie ústneho pojednávania, avšak neoznačila ani nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by sa na ústnom pojednávaní mali vykonať, pričom povaha ňou vznesených námietok smerovala väčšinou k právnemu posúdeniu veci a preto nepovažoval za potrebné vo veci nariaďovať ústne pojednávanie. Neobstojí tvrdenie navrhovateľky, že na ústnom pojednávaní sa mohla vyjadriť k otázke pasívnej legitimácie v konaní pred rozhodcovským súdom, ako aj k otázke údajného ručiteľského záväzku navrhovateľky, pretože tak urobila vo svojom vyjadrení (žalobnej odpovedi) k žalobnému návrhu zo dňa 24. 08. 2012.
Vzhľadom na to, že navrhovateľka ako účastníčka rozhodcovského konania mala pred vydaním rozhodcovského rozsudku možnosť písomne sa vyjadriť ku podaniam odporcu, teda ku všetkým skutočnostiam a dôkazom a tiež vzhľadom na to, že účastníci rozhodcovského konania si dohodli písomnú formu tohto konania, čo zodpovedalo aj Rokovaciemu poriadku rozhodcovského súdu a hoci navrhovateľka požiadala o nariadenie ústneho pojednávania, tým, že rozhodcovský súd ústne pojednávanie nenariadil, nebola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, keďže obidve strany mali možnosť relevantným spôsobom v písomnej forme sa k veci a dôkazom vyjadriť. Podľa názoru súdu, nie je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku ani podľa § 40 ods. 1 písm. g) Zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2014.
V tejto súvislosti súd len dodáva, že písomná forma prejednania a rozhodnutia veci v rozhodcovskom konaní nemusí mať vždy za následok ujmu na procesných právach navrhovateľky, a to aj z toho dôvodu, že písomné prejednanie veci vyplýva priamo zo zákona o rozhodcovskom konaní, ako aj z rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Ústne prejednanie veci nebolo síce účastníkmi rozhodcovského konania vylúčené, avšak je výlučne v dispozícii rozhodcu, či podľa svojej úvahy ústne pojednávanie nariadi. K nariadeniu ústneho pojednávania pristúpi spravidla vtedy, ak je to pre rozhodnutie veci potrebné. Vylúčenie ústneho prejednania veci umožňuje § 26 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ktorého jedným z cieľov je zrýchlenie konaní v majetkových sporoch a je jedným z prostriedkov, ako tento cieľ dosiahnuť. V prípade, že absencia ústneho prejednania veci nie je nijako zneužitá (čo v prejednávanej veci zistené nebolo), nie je možné dospieť k záveru, že by vylúčenie ústneho prejednania veci samo o sebe spôsobovalo navrhovateľke ujmu, a tým aj nerovnováhu v právach a povinnostiach strán rozhodcovského konania.
Napokon, súd sa nestotožnil ani s tvrdením navrhovateľky, že žalobou napadnutý rozhodcovský rozsudok je arbitrárny. Podľa názoru súdu, v písomnom vyhotovení Rozhodcovského rozsudku Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., Banská Bystrica sp. zn. OS 80/2012 zo dňa 15. 10. 2012 sa rozhodcovský súd náležite vysporiadal so všetkými, v konaní obidvomi stranami navrhnutými a vykonanými dôkazmi, s námietkami navrhovateľky (ako účastníčky rozhodcovského konania) a dostatočne aj zdôvodnil, prečo na prejednanie veci zvolil len písomnú formu. Napadnutý rozhodcovský rozsudok nepovažoval súd za arbitrárny.
Vychádzajúc z vyššie konštatovaných skutočností, potom považoval súd návrh navrhovateľky na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov v ňom uvedených za nedôvodný a tento v celom rozsahu zamietol vrátane návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom na to, že súd návrh navrhovateľky na zrušenie rozhodcovského rozsudku ako nedôvodný zamietol, bolo potrebné zamietnuť aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O. s. p. tak, že odporcovi ako účastníkovi v spore úspešnému priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 953,23 Eur voči navrhovateľke, ktorá v konaní úspešná nebola. Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzal súd z Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a priznal odporcovi trovy právneho zastúpenia v roku 2013 za 2 právne úkony po 60,07 Eur (§ 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky), 2x režijný paušál po 7,81 Eur, spolu vo výške 162,92 Eur vrátane 20% DPH - za prípravu a prevzatie zastúpenia dňa 25. 01. 2013 a za písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k žalobnému návrhu zo dňa 29. 01. 2013; v roku 2014 za 3 právne úkony po 61,84 Eur (§ 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky), 3x režijný paušál po 8,04 Eur, spolu vo výške 251,58 Eur vrátane 20% DPH - za účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 13. 06. 2014, za písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 27. 06. 2014 a za účasť na výsluchu navrhovateľky pred dožiadaným Okresným súdom Pezinok dňa 05. 12. 2014; v roku 2015 za 3 právne úkony po 64,53 Eur (§ 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky), 3x režijný paušál po 8,39 Eur, spolu vo výške 262,50 Eur vrátane 20% DPH - za účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 22. 05. 2015, dňa 23. 10. 2015 a dňa 11. 12. 2015. Trovy právneho zastúpenia predstavovali spolu sumu 677,- Eur vrátane DPH (162,92 Eur plus 251,58 Eur plus 262,50 Eur). Ďalej priznal súd odporcovi cestovné výdavky jeho právneho zástupcu spojené s výsluchom navrhovateľky pred Okresným súdom Pezinok dňa 05. 12. 2014 z Banskej Bystrice do Pezinka a späť osobným motorovým vozidlom: pri ubehnutí 386 km, spotrebe PHM 9,9 l/100 km a cene paliva 1,37 Eur/l vo výške 52,35 Eur a základnú náhradu 0,183 Eur/km jazdy vo výške 70,64 Eur. Cestovné výdavky predstavovali spolu sumu 122,99 Eur plus k tomu 20% DPH = 147,59 Eur vrátane DPH. Napokon priznal súd odporcovi i náhradu za stratu času jeho právneho zástupcu z Banskej Bystrice do Pezinka a späť za 8 polhodín po 13,40 Eur, t.j. vo výške 107,20 Eur plus k tomu 20% DPH = 128,64 Eur vrátane DPH. Trovy právneho zastúpenia vrátane 20 % DPH potom predstavovali celkom sumu 953,23 Eur (677,- Eur plus 147,59 Eur plus 128,64 Eur). Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzal súd z písomného vyčíslenia trov súdneho konania právnym zástupcom odporcu zo dňa 14. 12. 2015 na č. l. 218 p. v.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, a to písomne vo vyhotovení dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).