Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-6S-100-2020.pdf
PDF · 168.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BA-6S/100/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti: 1/ VICENTE TORNS SLOVAKIA, a.s., so sídlom Športová 348, 946 21 Veľké Kosihy, IČO: 36 801 089, 2/ Obec Veľké Kosihy, so sídlom Hlavná 125, 946 21 Veľké Kosihy, IČO: 00 306 703, 3/ A. B. C., B., bytom C. D. XXX, XXX XX E., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp. 4025/2020-1.1, č. 64243/2019 zo dňa 17.02.2020, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd žalobu z a m i e t a .
II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . III. Správny súd ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Ďalší účastník konania 1/ doručil žalovanému dňa 21.12.2016 zámer navrhovanej činnosti „Rozšírenie kapacity výroby medených vodičov“. Účelom navrhovanej činnosti bolo zvýšenie kapacity existujúceho výrobného závodu ďalšieho účastníka konania 1/ navrhovanými stavebnými úpravami a zmenami v strojovom vybavení (výrobných liniek) v jednotlivých halách predmetného výrobného závodu. Zvýšenie kapacity existujúceho výrobného závodu ďalšieho účastníka konania 1/ sa navrhovalo zabezpečiť stavebnými úpravami nadväzujúcimi na haly B1, B1-A a B2 a zmenami v strojovom vybavení (výrobných liniek) v týchto halách predmetného výrobného závodu.
2. Žalovaný listom č. 2355/2017-1.7/ak zo dňa 13.01.2017 upovedomil účastníka administratívneho konania o tom, že dňom 21.12.2016 začalo administratívne konanie podľa § 22 a nasl. zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie“) na základe zámeru navrhovanej činnosti „Rozšírenie kapacity výroby medených vodičov“. Žalovaný zároveň zaslal uvedený zámer navrhovanej činnosti v súlade s relevantnou právnou úpravou rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci. Žalovaný predmetný zámer navrhovanej činnosti taktiež zverejnil na svojom webovom sídle.
3. Rozsah hodnotenia navrhovanej činnosti bol prerokovaný dňa 21.03.2017 a následne bližšie špecifikovaný žalovaným v jeho liste č. 2355/2017-1.7/ak, 15541/2017 zo dňa 05.04.2017. Správa o hodnotení navrhovanej činnosti bola žalovanému doručená dňa 21.05.2018.
4. Žalovaný listom č. 1761/2018-1.7/ak, 29866/2018 zo dňa 28.05.2018 zaslal správu o hodnotení navrhovanej činnosti rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci s tým, že rezortný orgán, povoľujúci orgán a dotknutý orgán mali písomné stanovisko k tejto správe doručiť žalovanému najneskôr do 30 dní od jej doručenia. Žalovaný správu o hodnotení navrhovanej činnosti taktiež zverejnil na svojom webovom sídle. Verejnosť mohla doručiť písomné stanovisko žalovanému najneskôr do 30 dní odo dňa zverejnenia záverečného zhrnutia dotknutou obcou.
5. Žalovaný listom č. 1761/2018-1.7/ak, 29872/2018 zo dňa 28.05.2018 zaslal správu o hodnotení navrhovanej činnosti aj žalobcovi, ďalšiemu účastníkovi konania 3/ a D. F. G. ako dotknutej verejnosti s tým, že títo mohli písomné stanovisko k tejto správe doručiť žalovanému najneskôr do 30 dní odo dňa zverejnenia záverečného zhrnutia dotknutou obcou.
6. Verejné prerokovanie navrhovanej činnosti sa uskutočnilo dňa 10.07.2018 v Kultúrnom dome vo Veľkých Kosihách. O verejnom prerokovaní navrhovanej činnosti bola spísaná zápisnica, pričom z prezenčnej listiny vyplýva, že predmetného verejného prerokovania sa zúčastnilo 29 osôb.
7. Žalovaný listom č. 1761/2018-1.7/ak/1, 50366/2018 zo dňa 19.09.2018 za spracovateľa odborného posudku určil spoločnosť ENVIRO SYSTEM, s.r.o. (ďalej len „spracovateľ odborného posudku“). Odborný posudok bol potom doručený žalovanému dňa 21.11.2018. Spracovateľ odborného posudku považoval za optimálny variant realizácie navrhovanej činnosti s tým, že navrhol tiež opatrenia na prevenciu, elimináciu, minimalizáciu a kompenzáciu vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie.
8. Žalovaný listom č. 1761/2018-1.7/ak, 62335/2018 zo dňa 22.11.2018 upovedomil účastníkov konania v súlade s § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) o možnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Žalovaný zároveň informoval účastníkov konania o možnosti nahliadnuť do administratívneho spisu s určením času a miesta.
9. Žalovaný na základe výsledku procesu posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie vykonaného podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pri ktorom sa zvážil stav využitia územia a únosnosť prírodného prostredia, význam očakávaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, chránené územia a zdravie obyvateľstva z hľadiska ich pravdepodobnosti, rozsahu a trvania, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, po vyhodnotení predložených stanovísk a pripomienok, výsledku verejného prerokovania a záverov odborného posudku a za súčasného stavu poznania vydal dňa 01.02.2019 záverečné stanovisko č. 572/2019-1.7/ak (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým súhlasil s realizáciou navrhovanej činnosti za podmienok podľa kapitoly VI.3 tohto rozhodnutia.
10. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný konštatoval, že boli posúdené vplyvy navrhovanej činnosti na všetky relevantné zložky životného prostredia. Tie boli komplexne zhodnotené v kapitole IV. prvostupňového rozhodnutia. Ako ťažiskovým sa v procese posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie ukázal problém vplyvu navrhovanej činnosti na obyvateľstvo a jeho zdravie. Ten bol sprostredkovaný najmä vplyvom na hlukovú situáciu a vplyvom na ovzdušie. Tieto vplyvy boli nosnou témou verejného prerokovania, ktoré reflektovalo aj stanovisko dotknutej obce. Námietky obyvateľov dotknutej obce vychádzali z ich subjektívnych skúseností, ktoré však objektívne analýzy nepotvrdili. Ani jedna z troch ťažiskových štúdií nepotvrdila prekročenie povolených limitov a nepredpokladala ani poškodenie zdravia obyvateľov a zhoršenie podmienok bývania. Vzhľadom na to žalovaný nemal dôvod nesúhlasiť s navrhovanou činnosťou. Žalovaný svoj súhlas s navrhovanou činnosťou podmienil opatreniami na minimalizáciu negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti na obyvateľstvo a jeho zdravie, ktoré vyplynuli z uvedených štúdií.
11. O rozklade žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. sp. 4025/2020-1.1, č. 64243/2019 zo dňa 17.02.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 61
v spojení s § 59 ods. 1 a ods. 2 správneho poriadku tak, že rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
12. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že predmetom navrhovanej činnosti bolo zvýšenie súčasných kapacít výrobného závodu v zmysle záverečného stanoviska žalovaného č. 2633/2015-3.4/ml zo dňa 10.09.2015. Zvýšenie kapacít výrobného závodu sa navrhovalo zabezpečiť stavebnými úpravami nadväzujúcimi na haly B1, B1-A a B2 a zmenami v strojovom vybavení v týchto halách. Požiadavky uvedené v rozklade boli obsahovo zhodné s požiadavkami, ktoré žalobca doručil v rámci svojho stanoviska k zámeru zo dňa 14.01.2017, a ktoré boli súčasťou podkladov pre určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti, ktoré žalovaný vydal dňa 05.04.2017 pod č. 2355/2017-1.7/ ak, 15541/2017, čo bolo dostatočné. Žalovaný sa tiež vyjadril k ďalším námietkam žalobcu uplatneným v rozklade.
II.
Žaloba
13. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.04.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.04.2020, domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (ďalej spolu len „rozhodnutie žalovaného“), ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.
14. Rozhodnutie žalovaného bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pričom skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ svojho rozhodnutia, bol v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemal oporu. V konaní pred žalovaným došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred ním ako orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
15. Žalobca v žalobe predložil argumentáciu z hľadiska porušenia hmotného práva citujúc vybrané články Ústavy SR a Charty základných práv Európskej únie. Žalobca následne konštatoval, že mu vždy išlo o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí a o príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt mal mať na životné prostredie. Vychádzal pritom z čl. 4 Aarhuského dohovoru, ktorý hovoril o tom, ako sa v Európskej únii možno domáhať práva na informácie o životnom prostredí. Žalobca sa v nadväznosti na ním uvádzané práva snažil ovplyvniť výsledok posudzovania najmä určením zásad, ktoré by bol realizátor povinný dodržiavať, ale aj určením konkrétnych opatrení. Žalobca pritom rešpektoval vôľu zákonodarcu. Žalobca zvolil spôsob, kedy definoval v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie konkrétne environmentálne záujmy, ktoré si želal riešiť v príslušnom konaní.
16. Žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí nesprávne aplikoval § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a návrh podmienok žalobcu v prvostupňovom rozhodnutí neuviedol, pričom boli porušené práva verejnosti na informácie o životnom prostredí podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie tým, že neboli verejnosti sprístupnené predpísaným spôsobom a právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia podmienil nahliadnutím do spisu podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, čo predstavovalo nezákonný postup. Zároveň došlo k porušeniu práva žalobcu efektívne hájiť svoje záujmy podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku.
17. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia. Nedostatočné vysvetlenie spôsobu použitia správnej úvahy bolo vážnou prekážkou pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia.
18. Povinnosťou žalovaného bolo v každom konaní riadne a spoľahlivo posúdiť stav veci a všetky skutočnosti relevantné pre zákonné rozhodnutie. Princíp rovnosti účastníkov konania bol jedným zo základných pilierov moderného práva, porušenie ktorého bolo závažnou a nezhojiteľnou vadou konania orgánu verejnej správy.
19. Napadnuté rozhodnutie bolo nesprávne. Nebolo možné sa stotožniť s tým, že žalovaný prihliadol na všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, a že tieto písomnosti aj vyhodnotil, keďže v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom nevysporiadal. Týmto postupom boli žalobcovi odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov, najmä ústavného práva zachyteného v čl. 44 Ústavy
SR, a to aj v zmysle ustálenej judikatúry. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného absentovala akákoľvek vlastná úvaha. Orgány starostlivosti o životné prostredie vo svojom rozhodnutí iba sumarizovali zákonné ustanovenia.
20. Žalobca v súlade s § 23 ods. 1 správneho poriadku požiadal prvostupňový orgán o kópiu spisu, ktorú však tento orgán verejnej správy nevyhotovil a nedoručil. Požiadavka žalobcu o zaslanie administratívneho spisu prevedeného do elektronickej podoby bola osobitným vyžiadaným účastníka konania a orgán verejnej správy mal na základe v žalobe uvedenej argumentácie povinnosť jej vyhovieť. Žalovaný pri svojom rozhodovaní odignoroval zákonný postup vyplývajúci z § 23 ods. 1 správneho poriadku.
21. Existovali len dve možnosti, ako mohol žalobca dostať kópiu spisu, a to nahliadnutím do spisu s potrebou cestovania, s čim by bola spojená aj strata času (i), alebo elektronicky, kedy by pracovník orgánu verejnej správy zabezpečil elektronickú podobu spisu (ii). Elektronická forma bola pochopiteľne hospodárnejšia, preto žalobca neporozumel tomu, prečo príslušný orgán verejnej správy trval na tom, že kópiu spisu bolo možné získať len pri nahliadnutí do spisu. Postup prvostupňového orgánu bol zároveň v priamom rozpore s čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru, podľa ktorého mali úradníci a orgány verejnej správy podporovať a usmerňovať verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám a uľahčiť jej účasť na rozhodovacom procese. Vzhľadom na uvedené bolo postupom prvostupňového orgánu žalobcovi upreté právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe
22. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.08.2020 navrhol žalobu zamietnuť.
23. Žalobca sa stal účastníkom administratívneho konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie žalovaného, podaním elektronického dokumentu označeného ako vyjadrenie v procese EIA k zámeru „Rozšírenie kapacity výroby medených vodičov, Veľké Kosihy“ a zaslaného žalovanému dňa 14.01.2017. Žalobca uvedeným podaním zaslal k zámeru navrhovanej činnosti 29 pripomienok, ktoré zjavne nesúviseli s predmetnou právnou vecou. Žalovaný dňa 22.11.2018 zaslal všetkým účastníkom administratívneho konania, vrátane žalobcu, upovedomenie o pokladoch rozhodnutia, v ktorom účastníkov predmetného administratívneho konania oboznámil s pokladmi pre vydanie rozhodnutia v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku a zároveň ich poučil o možnosti doplniť podklady pre vydanie rozhodnutia, vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, ako aj o práve nazrieť do administratívneho spisu, pričom uviedol miesto, čas a lehotu, v ktorej bolo možné do spisu nazrieť. Žalobca na zaslané oboznámenie s podkladmi pre vydanie rozhodnutia reagoval zaslaním žiadosti o poučenie dňa 05.12.2018 a dňa 07.12.2018. V predmetnej žiadosti žalobca požadoval poučenie o tom, akým spôsobom môže dostať elektronickou cestou fotokópie spisu bez toho, aby bola potrebná návšteva príslušného úradu či fyzická prítomnosť na príslušnom úrade pri zhotovovaní tejto kópie. Žalovaný odpovedal žalobcovi na jeho žiadosť listom zo dňa 30.01.2019, v ktorom ho informoval, že jeho žiadosť o poučenie nebola žiadosťou o poučenie, ale žiadosťou o výklad právnych predpisov, čo nebolo v kompetencii žalovaného, ale v kompetencii Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalovaný ďalej poučil žalobcu o jeho právach v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku ako aj v zmysle § 23 správneho poriadku. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že všetky informácie, ktoré mal žalovaný povinnosť zverejniť v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, boli zverejnené na webovej stránke Enviroportál, t.j. zákonom predpokladaným spôsobom. Žalobca tak mal možnosť oboznámiť sa s celou dokumentáciou, ktorá predstavovala základ pre posúdenie vplyvu posudzovanej činnosti na životné prostredie.
24. Zámer zákonodarcov (zmluvných strán) pri prijímaní Aarhuského dohovoru nesmeroval k tomu, aby sa sprístupňovali administratívne spisy vedené v konkrétnych správnych konaniach. Cieľom znenia čl. 5 Aarhuského dohovoru bolo predovšetkým umožniť, za podmienok stanovených vnútroštátnym právom, výkon práva na prístup a šírenie informácií o životnom prostredí. Aarhuský dohovor stanovoval iba určité štandardy, prostredníctvom ktorých sa mal zabezpečiť cieľ stanovený v jednotlivých ustanoveniach tohto dohovoru. Cieľom čl. 5 ods. 2 Aarhuského dohovoru bolo zabezpečiť, aby štát vo svojej vnútroštátnej úprave stanovil také podmienky výkonu práva na prístup k informáciám o životnom prostredí, ktoré budú transparentné, skutočne dostupné a zároveň bezplatné.
25. Orgán verejnej správy nebol povinný na základe žiadosti účastníkovi administratívneho konania v zmysle správneho poriadku zaslať ním požadované podklady pre rozhodnutie. K porušeniu práv účastníka administratívneho konania by došlo zo strany orgánu verejnej správy iba v prípade, ak by orgán verejnej správy neumožnil účastníkovi administratívneho konania nahliadnuť do spisu alebo ak by vydal vo veci meritórne rozhodnutie bez toho, aby účastníci administratívneho konania a zúčastnené osoby boli informované o ukončení dokazovania a o možnosti vyjadriť sa k zhromaždeným podkladom. Nielen orgán verejnej správy mal povinnosť postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi administratívneho konania, ale aj samotní účastníci administratívneho konania boli povinní preukázať aktívny prístup a záujem na konkrétnom priebehu celého administratívneho konania.
26. Orgány verejnej správy viedli spisy v kombinovanej podobe, t.j. elektronickej aj fyzickej podobe, a to podľa toho, aký spôsob komunikácie zvolili účastníci konania a dotknuté orgány. Všetky navrhovateľom predložené dokumenty, ako boli zámer, zmena navrhovanej činnosti, prípadne ich doplnenie, boli zverejnené na internetovej stránke Enviroportál. Dokumenty, ktoré zasielali účastníci konania, dotknuté obce alebo dotknuté orgány, boli vedené v takej podobe, v akej ich tieto subjekty zasielali, teda v prevažnej väčšine v papierovej podobe. Orgán verejnej správy mal v súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 23, § 24, § 29 a ďalších ustanoveniach zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie povinnosť zverejňovať na svojom webovom sídle zámer, resp. zmenu navrhovanej činnosti a exaktne stanovený rozsah informácií s nimi súvisiacich. Na druhej strane zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie neukladal žalovanému žiadnu povinnosť zverejňovať, resp. uschovávať v elektronickej podobe iné dokumenty, ktoré účastníci administratívneho konania zaslali orgánu verejnej správy v rámci administratívneho konania. Správny poriadok, resp. iné relevantné právne predpisy neukladali orgánu verejnej správy povinnosť previesť spisový materiál vedený v listinnej podobe do elektronickej podoby na žiadosť účastníka konania a v takejto podobe mu spisový materiál poskytnúť. Od orgánu verejnej správy nebolo možné požadovať vyhotovenie elektronickej podoby celého spisového materiálu, pokiaľ v takej forme administratívny spis vedený nebol. Administratívny spis mohol mať veľmi obsiahlu listinnú podobu a prevod celého jeho obsahu do elektronickej podoby by neúmerne zaťažil správny orgán, čo by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti.
27. Administratívny spis v predmetnej právnej veci bol vedený v kombinovanej podobe. Orgán verejnej správy nebol povinný na požiadanie kohokoľvek administratívny spis vedený v listinnej podobe prevádzať do elektronickej podoby.
28. Žalovaný verejnosti umožňoval vykonávať písomné konzultácie v súlade s § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, t.j. vo forme možnosti zasielať odôvodnené písomné stanoviská. Žalovaný postupoval v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, správnym poriadkom a so zásadou písomnosti správneho konania. V predmetnej právnej veci bolo žalobcovi umožnené vyjadriť svoj názor k predmetu konania prostredníctvom zaslania odôvodneného písomného stanoviska podľa § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v súlade so zásadou písomnosti správneho konania. Žalobca mal zároveň dostatočnú možnosť oboznámiť sa a vyjadriť sa k podkladom zhromaždeným v rámci vykonaného dokazovania, ktoré boli dostatočné na rozhodnutie vo veci. Zo zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie žalovanému nevyplývala povinnosť nariadiť ústne pojednávanie. Bolo na zvážení orgánu verejnej správy, či vzhľadom na povahu veci bolo potrebné nariadiť ústne pojednávanie. Ak orgán verejnej správy dospel k záveru, že písomnosti zabezpečené v rámci administratívneho konania postačovali na rozhodnutie vo veci, nebol povinný nariadiť ústne pojednávanie. Žalobca neuviedol žiadne relevantné tvrdenie, ktoré by odôvodňovalo potrebu nariadiť ústne pojednávanie a žalovaný mal za to, že skutočný stav veci bol dostatočne zistený. Žalovaný mal k dispozícii všetky relevantné podklady, vrátane vyjadrení a stanovísk od účastníkov administratívneho konania a dotknutých orgánov, na základe ktorých dospel k záveru, že navrhovanú činnosť bolo možné podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie povoliť. Žalovaný posúdil relevantnosť námietok žalobcu, ako aj relevantnosť jeho žiadosti o vykonanie konzultácií formou ústneho pojednávania a tieto vyhodnotil ako nedôvodné, a to aj vzhľadom na povahu a obsah jeho pripomienok zaslaných v rámci predmetného administratívneho konania. Žalovaný sa v rámci napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a dal mu odpoveď na všetky jeho požiadavky a námietky, a to aj tých, ktoré sa týkali vykonania žalobcom požadovaných konzultácií. Žalobca mal možnosť zúčastniť sa na verejnom prerokovaní rozsahu hodnotenia tak, ako sa ho zúčastnili iní účastníci konania a obyvatelia dotknutej obce. Rovnako mal žalovaný možnosť vyjadriť sa zaslaním
písomného stanoviska, čo žalobca aj využil a zaslal žalovanému vyjadrenie k zámeru navrhovanej činnosti.
29. Žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu. Žalovaný sa zaoberal aj takými námietkami, ktoré boli zjavne nerelevantné a zmätočné, a to až do takej miery, že existoval odôvodnený predpoklad, že žalobca nimi nesledoval cieľ, ktorým bola ochrana životného prostredia, ale iný cieľ, ktorým bolo ochromenie riadnej činnosti orgánu verejnej správy zneužívaním právnych inštitútov vo svoj prospech, resp. na neprospech orgánu verejnej správy. Uvedené tvrdenie bolo odôvodnené skutočnosťou, že žalobca neselektívne zasielal rovnakých 29, resp. do neskorších konaní 39 pripomienok do značného množstva konaní vedených žalovaným alebo okresnými úradmi na celom území Slovenskej republiky.
30. Z predloženej žaloby a jej príloh bolo zrejmé, že žalobca nebol pri spísaní a podaní žaloby zastúpený advokátom. Žalobu podpísal a podal A. H. ako predseda žalobcu, ktorý nemal a ani v žalobe nedeklaroval svoje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Zo žaloby vôbec nevyplývalo, že by bola spísaná C. I. H. a zároveň bolo nepochybné, že žalobu podpísal a podal v mene žalobcu jeho štatutárny orgán bez požadovaného vzdelania, čo predstavovalo nedostatok procesnej podmienky konania podľa § 49 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).
31. Žalobca v správnej žalobe netvrdil porušenie verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Celkovo sa žaloba nijako nedotýkala predmetu administratívneho konania. Žaloba neobsahovala žiadne vecné námietky, ktoré by čo len teoreticky mohli poukazovať na porušenie verejného záujmu v oblasti životného prostredia žalovaným. Žalobca sa v žalobe obmedzil iba na napádanie údajných porušení jeho procesných práv ako účastníka predmetného administratívneho konania, pričom žalobca si pred podaním správnej žaloby ani neoveril, čo bolo predmetom administratívneho konania a aké požiadavky v ňom uplatňoval. Žalobca podaním žaloby evidentne nesledoval ochranu verejného záujmu v oblasti životného prostredia, čo nad akúkoľvek pochybnosť vyplývalo aj z jej obsahu. Rovnako tomu bolo aj v predmetnom administratívnom konaní, keď žalobca ani nevedel správne označiť predmet administratívneho konania (ktorým bol zámer navrhovanej činnosti, resp. povinné hodnotenie a nie zmena navrhovanej činnosti, resp. zisťovacie konanie) a vo svojich pripomienkach naň vôbec nereflektoval. Pripomienky žalobcu boli z tohto dôvodu úplne bezpredmetné, na čo poukazoval žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí aj v napadnutom rozhodnutí.
32. Žalobca podával na súd takmer identické žaloby. Obdobne žalobca zasielal enormné množstvo prakticky rovnakých podaní na orgány verejnej správy na úseku životného prostredia (bez skutočného oboznámenia sa žalobcu so zverejnenou dokumentáciou a bez skutočného záujmu o rozhodovanie vo veci samej), z čoho bolo tiež možné usúdiť, že žalobca nesledoval cieľ, ktorým bola ochrana životného prostredia.
33. Žalobca možnosť podať repliku k vyjadreniu žalovaného k žalobe nevyužil.
IV.
Konanie na správnom súde
34. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“) Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) začal svoju činnosť dňa 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od dňa 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/100/2020 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená senátu 6S správneho súdu a je vedená na tomto súde pod sp. zn. BA-6S/100/2020.
35. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, keď žalobca síce
žiadal na prejednanie veci nariadiť pojednávanie, avšak následne podaním doručeným správnemu súdu dňa 27.05.2026 súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 07.07.2026.
V.
Relevantná právna úprava
36. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
37. Podľa § 21 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.
38. Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní a dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
39. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu a i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
40. Podľa § 29 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovanie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušných orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.
41. Podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.
42. Podľa § 37 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, výsledkom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je záverečné stanovisko. Záverečné stanovisko je rozhodnutie, ktoré je záväzné pre ďalšie povoľovacie konanie. Právoplatnosťou záverečného stanoviska vzniká oprávnenie navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom posudzovania vplyvov podľa § 18 ods. 1, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene vo variante odsúhlasenom príslušným orgánom v záverečnom stanovisku.
43. Podľa § 63 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov.
44. Podľa § 64 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6,
d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, f) konfliktu záujmov podľa § 63a.
45. Podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“), orgán verejnej moci je povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky podľa tohto zákona, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, ktoré spočívajú vo výkone činnosti, akou je ústne pojednávanie, miestne zisťovanie, výkon kontroly alebo dohľadu priamo u kontrolovaného subjektu alebo dohliadaného subjektu, obhliadka, nazeranie do spisov, predvedenie a iné obdobné úkony, ktoré sa vykonávajú mimo úradnej budovy, v ktorej sídli orgán verejnej moci.
VI.
Právne posúdenie veci správnym súdom
46. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného, a to napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, pričom žalovaný týmto rozhodnutím súhlasil s realizáciou navrhovanej činnosti, a to rozšírenia kapacity výroby medených vodičov v existujúcom výrobnom závode ďalšieho účastníka konania 1/, za podmienok podľa kapitoly VI.3 prvostupňového rozhodnutia. Úlohou správneho súdu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či žalovaný pri vydaní tohto rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Správny súd vo vzťahu k žalobným námietkam pripomína, že samotné žalobné námietky, presnejšie miera ich konkrétnosti a zdôvodnenia, determinujú mieru a detailnosť odpovede správneho súdu na tieto námietky. Správny súd vo vzťahu k žalobným námietkam taktiež pripomína, že nemal oprávnenie všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia rozhodnutia žalovaného za žalobcu konkretizovať (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/7/2025 zo dňa 29.01.2026, ods. 34).
47. Ako vyplýva zo žaloby, žalobné námietky uplatnené žalobcom sú vo veľkej miere všeobecné a nekonkrétne. Ním tvrdené skutočnosti sú taktiež vo veľkej miere len citáciou ustanovení právnych predpisov a citáciou a parafrázou judikatúry. Zo žaloby nie je zrejmé, v čom konkrétne, teda na základe akých konkrétnych právnych a skutkových dôvodov vzťahujúcich sa ku konkrétnej preskúmavanej právnej veci, žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné. Tu správny súd uvádza, že žalobná námietka musí mať určitú mieru konkretizácie, aby správny súd mohol vôbec pristúpiť k súdnemu prieskumu. Bolo povinnosťou žalobcu, aby svoje žalobné námietky dostatočne konkretizoval, a tým umožnil správnemu súdu prieskum rozhodnutia žalovaného v kontexte uplatnených žalobných námietok. Ak tak žalobca neurobil, nesie bremeno neúspechu pri prieskume žaloby, pretože správny súd nie je oprávnený a ani povinný vyhľadávať konkrétne dôvody žalobnej námietky za žalobcu. Nie je povinnosťou správneho súdu nahrádzať žalobcu a domýšľať miesto neho žalobné námietky a s tým súvisiacu argumentáciu, resp. dôvody tvrdení o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.
48. Aj napriek vyššie uvedenému správny súd z obsahu žaloby vyvodil, že žalobca namieta porušenie jeho práv z dôvodu nesprávnej aplikácie § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, čo spôsobilo nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného (i), porušenie práva verejnosti na informácie tým, že podklady neboli sprístupnené predpísaným spôsobom a boli podmienené nahliadnutím do spisu (ii), porušenie práva efektívne hájiť záujmy tým, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa konzultácie (iii), porušenie jeho práv z dôvodu, že mu nebola vyhotovená a doručená kópia spisu elektronicky, čím nemohol ďalej uplatňovať svoje procesné práva (iv) a porušenie práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku (v).
49. Správny súd skôr, ako by pristúpil k posúdeniu vyššie identifikovaných žalobných námietok, pripomína, že rozhodnutie orgánu verejnej správy sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod publikačným číslom 122/2003, rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Asan/15/2021 zo dňa 28.02.2023, ods. 33.). Vady v rozhodnutí, či postupe orgánu verejnej správy sú dôvodom na zrušenie jeho rozhodnutia a vrátenie veci orgánu verejnej správy správnym súdom len vtedy, ak predstavujú ujmu na subjektívnych právach žalobcu a ak by zopakovanie procesu mohlo žalobcovi priniesť materiálne iný výsledok vo veci (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžik/1/2020 zo dňa 24.02.2022). Správne súdnictvo totiž v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/35/2022 zo dňa 31.01.2023) a v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého, ale účinnej ochrane subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná. Preto nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie konania v správnom súdnictve, ktorého prejednanie síce vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti verejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry navrhovateľa (porovnaj napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 245/2016, zo dňa 19.04.2016). Inými slovami, úlohou správneho súdu nie je zabezpečovať účastníkom správneho súdneho konania vždy a po všetkých stránkach bezvadné rozhodnutia orgánov verejnej správy, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami orgánov verejnej správy a pred takými vadami administratívneho konania, ktoré by vo svojom dôsledku mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov správneho súdneho konania, resp. administratívneho konania. Takéto vady rozhodnutia žalovaného, či postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, však správny súd posudzujúc preskúmavanú právnu vec v intenciách žalobných námietok nevzhliadol.
50. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú žalobnú námietku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Po preskúmaní tejto žalobnej námietky správny súd uvádza, že táto námietka bola uplatnená všeobecne, prakticky výlučne s odkazom na právne predpisy a žalobcom vybranú judikatúru. Žalobca však opomenul uviesť, v čom konkrétne vidí nedostatok odôvodnenia rozhodnutia žalovaného v skutkových a právnych okolnostiach preskúmavanej právnej veci, keď sa obmedzil na všeobecné (v podstate univerzálne uplatniteľné) konštatovanie, že v odôvodnení rozhodnutia žalovaného absentuje akákoľvek vlastná úvaha žalovaného, a že žalovaný sa s jeho námietkami náležitým spôsobom nevysporiadal. Správny súd napriek tomu preskúmal rozhodnutie žalovaného, t.j. prvostupňové rozhodnutie v spojení s napadnutým rozhodnutím, a konštatuje, že spĺňa kritériá preskúmateľnosti tak, ako to predpokladajú príslušné právne predpisy. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí, t.j. v prvostupňovom rozhodnutí v spojení s napadnutým rozhodnutím, dostatočne vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými pre vec podstatnými podaniami a námietkami žalobcu uplatnenými v administratívnom konaní.
51. Správny súd vo vzťahu k žalobnej námietke, že v odôvodnení „oboch napadnutých rozhodnutí“ absentuje akákoľvek vlastná úvaha orgánu verejnej správy, a že ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení (ods. 23 žaloby), uvádza, že táto žalobná námietka nereflektuje reálie preskúmavanej právnej veci, resp. nereflektuje obsah odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, t.j. záverečného stanoviska, toto nie je redukované na sumarizáciu zákonných ustanovení. Žalovaný v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia riadne vysvetľuje, prečo nemal dôvod nesúhlasiť s navrhovanou činnosťou (s. 16 a 17 prvostupňového rozhodnutia). Časť prvostupňového rozhodnutia formálne označená ako „VII. Odôvodnenie záverečného stanoviska“ je síce pomerne stručná, avšak nemožno opomenúť, že túto časť prvostupňového rozhodnutia je potrebné vnímať prinajmenšom v spojitosti s kapitolou IV. prvostupňového rozhodnutia formálne označenou ako „IV. Komplexné zhodnotenie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia“, pričom tá je pomerne rozsiahla (s. 7 až 12 prvostupňového rozhodnutia). Správny súd potom tiež poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v rámci ktorého sa žalovaný pomerne podrobne vysporiadal s námietkami žalobcu uplatnenými v rozklade (s. 7 až 10
napadnutého rozhodnutia), pričom zo strany žalovaného rozhodne nešlo len o sumarizáciu zákonných ustanovení.
52. Správny súd vo vzťahu k žalobnej námietke, že žalovaný sa s jeho námietkami náležitým spôsobom nevysporiadal, uvádza, že táto námietka nebola dôvodná. Ako to už bolo uvedené vyššie, žalovaný sa prinajmenšom v napadnutom rozhodnutí pomerne podrobne zaoberal námietkami žalobcu (s. 7 až 10 napadnutého rozhodnutia). Pripomienky žalobcu sú pritom reflektované aj v prvostupňovom rozhodnutí.
Poukázať možno v tomto smere napríklad na požiadavku žalobcu, aby bola určená podmienka dbať na ochranu podzemných a povrchových vôd a zabrániť nežiaducemu úniku nebezpečných látok do pôdy, podzemných a povrchových vôd. Žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí v rámci komplexného zhodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia konštatoval, že vplyvy na povrchové a podzemné vody sa nepredpokladajú, a že podzemné vody a pôdy sú monitorované s tým, že z monitoringu vyplýva, že nedochádza ku kontaminácii podzemných vôd a pôdy. Žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí ďalej konštatoval, že navrhovaná činnosť produkuje technologické aj splaškové odpadové vody, ktorú sú odvádzané do izolovaných žúmp a pravidelne odvážané oprávnenou organizáciou, čo je tiež jednou z podmienok súhlasu žalovaného s realizáciou navrhovanej činnosti (s. 11 prvostupňového rozhodnutia). Žalovaný potom ako jednu z podmienok svojho súhlasu s realizáciou navrhovanej činnosti stanovil podmienku zabezpečiť odvádzanie technologických a splaškových vôd do izolovaných žúmp, ktorých nepriepustnosť musí byť preverená skúškou tesnosti a zabezpečiť odvoz týchto vôd na zneškodnenie oprávnenou zmluvnou organizáciou v pravidelných intervaloch (s. 14 prvostupňového rozhodnutia). Pokiaľ žalobca žiadal určiť podmienku výsadby vzrastlých drevín, správny súd pripomína, že žalovaný ako jednu z podmienok svojho súhlasu s realizáciou navrhovanej činnosti stanovil podmienku, že súčasťou projektu pre stavebné konanie bude projekt vegetačných úprav, ktorý (okrem iného) zahŕňa výsadbu drevín. V predmetnom kontexte možno spomenúť tiež skutočnosť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že požiadavky žalobcu ako podávateľa rozkladu boli obsahovo zhodné s požiadavkami, ktoré žalobca doručil v rámci svojho stanoviska k zámeru navrhovanej činnosti zo dňa 14.01.2017, a ktoré boli súčasťou podkladov pre určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti, čo žalovaný ako orgán príslušný rozhodnúť o rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu považoval za dostatočné. Žalobca v žalobe nijako bližšie nekonkretizoval, v čom vzhliadol nedostatočnosť, resp. neprimeranosť spôsobu, akým sa žalovaný vysporiadal s jeho námietkami, v skutkových a právnych okolnostiach preskúmavanej právnej veci.
53. Správny súd v nadväznosti na žalobné námietky týkajúce sa odôvodnenia rozhodnutia žalovaného tiež pripomína, že obsah, ako aj rozsah odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy sa môže od prípadu k prípadu líšiť v závislosti od kvality námietok, ako aj charakteru samotného konania. Zásadnou požiadavkou, ktorú možno vztiahnuť na všetky postupy pri odôvodňovaní rozhodnutí orgánu verejnej správy je však požiadavka primeranosti, a teda každé rozhodnutie orgánu verejnej správy musí byť primerane odôvodnené. Správny súd v nadväznosti na žalobné námietky týkajúce sa odôvodnenia rozhodnutia žalovaného taktiež pripomína, že pri akomkoľvek rozhodnutí orgánu verejnej správy možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či o tom, že orgán verejnej správy mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Správny súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov orgán verejnej správy vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým orgán verejnej správy dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je orgán verejnej správy limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Svk/11/2026 zo dňa 21.05.2026, ods. 38). Týmto požiadavkám, a osobitne požiadavke primeranosti, odôvodnenie rozhodnutia žalovaného s prihliadnutím k obsahu podaní žalobcu v administratívnom konaní zodpovedá.
54. Správny súd vo vzťahu k strohej zmienke žalobcu o nesprávnej aplikácii § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie zo strany žalovaného uvádza, že predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní je v konečnom dôsledku záverečné stanovisko, t.j. prvostupňové rozhodnutie, potvrdené napadnutým rozhodnutím, a teda rozhodnutie podľa § 37 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Inými slovami, predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní nie je záväzné stanovisko v zmysle § 29 zákona o posudzovaní vplyvov. Predmetná zmienka žalobcu o nesprávnej aplikácii § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je znakom neadresnosti žalobných námietok vo vzťahu k predmetu správneho súdneho prieskumu tak, ako je znakom neadresnosti žalobných námietok vo vzťahu k predmetu správneho súdneho prieskumu (v už uvedených intenciách) aj žalobná námietka, že v odôvodnení „oboch napadnutých rozhodnutí“ absentuje akákoľvek vlastná úvaha orgánu verejnej správy, a že ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení.
55. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca v kontexte právnej úpravy ustanovenej v § 23 ods. 1 správneho poriadku žiadal o doručenie podkladov rozhodnutia, konkrétne všetkých relevantných informácií a podkladov k predmetnému konaniu (ďalej len „podklady rozhodnutia“), a to elektronicky (podanie žalobcu zo dňa 07.12.2018 a zo dňa 05.12.2018). V nadväznosti na túto žiadosť žalobcu správny súd uvádza, že pri výklade ustanovenia § 23 ods. 1 správneho poriadku je nutné rozlišovať právo nahliadnutia do spisu a pritom si z neho robiť výpisy, odpisy a dostať kópie spisov za prítomnosti administratívneho pracovníka správneho orgánu (i) a právo dostať informáciu zo spisov (ii). Rozdielom teda je, že nazerať do spisov, robiť si výpisy, odpisy a kópie možno zásadne iba v prítomnosti zamestnanca správneho orgánu. Uvedené je podľa správneho súdu determinované najmä tým, aby nedochádzalo k nežiaducej manipulácii so spisom zo strany osôb nazerajúcich do spisu. Naproti tomu možnosť dostať informáciu zo spisu nie je podmienená fyzickým nahliadnutím do spisu, resp. v dnešnej dobe možným nahliadnutím do elektronického spisu. Rovnako k predmetnej otázke pristupuje odborná literatúra, v ktorej sa uvádza: „v ustanovení § 23 ods. 1 Správneho poriadku sa v súvislosti s nazeraním do spisu definuje aj právo účastníka konania, resp. zúčastnenej osoby „alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom“. Zastávame názor, že dostať informáciu iným spôsobom predstavuje vo svojej podstate také úkony, pri ktorých sa účastník konania alebo zúčastnená osoba dostáva k skutočnostiam obsiahnutým v spise bez toho, aby do spisu priamo nahliadla“ (B., B. a kol.: Správny poriadok. Praha: J. G. E., 2022, s. 222). Za takúto informáciu však je možné považovať napríklad informáciu o tom, či bolo do spisu niečo doručené, alebo inú čiastkovú informáciu, nie však zaslanie kópie celého spisu, resp. podkladov pre rozhodnutie (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Svk/21/2021 zo dňa 27.09.2023 alebo sp. zn. 3Svk/7/2022 zo dňa 30.01.2024).
56. Pokiaľ mal žalobca záujem získať kópie podkladov rozhodnutia, mohol využiť svoje právo nahliadnuť do spisu pred správnym orgánom, robiť si zo spisu výpisy, odpisy, ako aj dostať kópie spisov a ich častí, čo nevyužil. Správny súd zároveň upozorňuje, že ani v prípade nahliadnutia do spisu nie je za každých okolností možné vyžadovať kópie v elektronickej podobe ako žiadal žalobca. Opäť je možné poukázať na odbornú literatúru, podľa ktorej: „poskytnutie podkladov v elektronickej / digitalizovanej podobe podľa predchádzajúcej vety je opodstatnené najmä v prípadoch, ak spis, príp. jeho časť je už v čase požiadavky poskytnutia kópie v elektronickej, resp. digitalizovanej podobe. Máme za to, že od správnych orgánov nie je možné spravodlivo očakávať poskytnutie podkladov z administratívneho spisu v inej ako listinnej podobe, ak sa v takejto podobe už podklady a priori v spise nenachádzajú“ (B., P. a kol.: Správny poriadok. Praha: J. G. E., 2022, s. 222).
57. Keďže žalobca nevyužil svoje právo nahliadnuť do spisu, ale žalovaného ako prvostupňový orgán len požiadal o zaslanie kópie podkladov rozhodnutia v elektronickej podobe, nie je možné konštatovať porušenie práva žalobcu na oboznámenie sa s podkladmi, na základe ktorých bolo vydané prvostupňové rozhodnutie. Pokiaľ žalobca poukazoval na povinnosť poskytnúť mu v zmysle čl. 4 Aarhuského dohovoru informácie bez potreby preukázania záujmu, aj táto námietka je nedôvodná. Žalovaný nevyžadoval od žalobcu preukazovanie tohto záujmu ani nerozhodol o nesprístupnení elektronickej kópie spisu z dôvodu jeho nepreukázania.
58. V súvislosti s odkazom na čl. 4 Aarhuského dohovoru správny súd poukazuje na to, že tento sa netýka účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch, ale všeobecného prístupu k informáciám o životnom prostredí na žiadosť verejnosti. Zákon, ktorý upravuje všeobecný prístup verejnosti k informáciám (aj o životnom prostredí), je zákon o slobode informácií a žalobcovi nič nebránilo, aby svoju žiadosť podal podľa tohto zákona. Kasačný súd opakovane judikoval, že vzťah medzi zákonom o slobode informácií a inými osobitnými úpravami je komplementárny, nie vylučujúci (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžik/3/2021 zo dňa 29.09.2022). Je vecou žiadateľa, aby si zvolil právny režim prístupu k informáciám, ktorý pre seba považuje za najvhodnejší, spravidla v závislosti od svojho postavenia a vzťahu k orgánu, od ktorého informácie požaduje. Vzhľadom na to, že ide o návrhové konanie, znamená to, že režim vybraného zákona sa na neho bude vzťahovať počas celého procesu vybavovania žiadosti o informácie. Voľba konkrétneho právneho režimu a postupu je spojená s „rizikom“, že si zvolí právnu úpravu, postupom podľa ktorej nedosiahne najpriaznivejší možný výsledok (napr. rozsah informácií môže byť limitovaný, existuje poplatková povinnosť) v porovnaní s inou do úvahy prichádzajúcou právnou úpravou (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžik/3/2020 zo dňa 29.02.2022 alebo sp. zn. 3Svk/12/2021 zo dňa 25.08.2022). Aplikujúc tieto východiská na prípad žalobcu, tento si mohol zvoliť, akým spôsobom bude prijímať informácie z
administratívneho spisu a keby podal žiadosť o informácie podľa zákona o slobode informácií, otázka prístupu verejnosti (v širšom slova zmysle) k vyžiadaným informáciám by bola riešená v samostatnom konaní. Keďže ale žalobca neuplatňoval svoje právo ako verejnosť v širšom slova zmysle (cez zákon o slobode informácií), ale uplatňoval svoje práva ako účastník konania podľa správneho poriadku, jeho žiadosť nespadala pod rozsah čl. 4 Aarhuského dohovoru, a preto odkaz na čl. 4 Aarhuského dohovoru v žalobe neobstojí.
59. Správny súd mal v posudzovanej veci za preukázané, že žalovaný ako prvostupňový orgán vo svojom upovedomení o podkladoch rozhodnutia zo dňa 22.11.2018 okrem iného oznámil, že účastníci administratívneho konania majú právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a prípadne navrhnúť ich doplnenie. Žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil, že ako účastník konania mal riadny a neobmedzený prístup do správneho spisu podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, a toto mohol teda využiť. Konanie žalovaného ako prvostupňového orgánu teda nebolo v kontexte právnej úpravy ustanovenej v § 23 ods. 1 správneho poriadku zaťažené procesnou vadou. Rovnako v preskúmavanom konaní žalovaný ako prvostupňový orgán upovedomením o podkladoch rozhodnutia zo dňa 22.11.2018 oznámil účastníkom konania v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku, že sú zhromaždené podklady pre vydanie rozhodnutia, a že môžu do nich nahliadnuť. Tým nepochybne umožnil účastníkom konania uplatňovať svoje práva podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku a tieto práva účastníkov konania v preskúmavanom konaní porušené neboli. Odkaz na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžp/3/2013 zo dňa 21.08.2013 preto nie je v posudzovanej veci relevantný, keďže žalobca ako účastník konania mal možnosť nahliadať do spisu, ako aj oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia podľa správneho poriadku. Keďže žalobca na základe vlastného rozhodnutia a napriek poskytnutej možnosti zo strany správneho orgánu nevyužil jeho právo na nahliadanie do spisu podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku a nerealizoval ani jeho právo oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku, z toho dôvodu jeho práva ako účastníka konania v preskúmavanom konaní neboli porušené.
60. Pokiaľ žalobca poukazoval na zákon o e-Governmente, je potrebné uviesť, že § 17 ods. 1 písm. c) zákona o eGovernmente výslovne upravuje výnimku z výkonu verejnej moci elektronicky, teda správny orgán nemá povinnosť elektronickej komunikácie, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, ktoré spočívajú v práve nazerania do spisov.
61. K žalobnej námietke, že žalovaný ako prvostupňový orgán žalobcovi neumožnil zúčastniť sa konzultácie, resp. že neuskutočnil ústne pojednávanie a konzultácie v rozpore s § 63 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, správny súd uvádza, že táto námietka nebola dôvodná. Z právnej úpravy ustanovenej v § 63 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nevyplýva, že by sa konzultácie za každých okolností museli realizovať výslovne ústnou formou. Z právnej úpravy ustanovenej v § 64 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie navyše vyplýva, že vo vzťahu k realizácii konzultácií nie je vylúčená pôsobnosť správneho poriadku, teda ani právnej úpravy ustanovenej v § 21 správneho poriadku o nariadení ústneho pojednávania, ktorá ponecháva na posúdení orgánu verejnej správy, aby ústne pojednávanie nariadil, ak to povaha veci vyžaduje. V nenariadení ústnej formy konzultácií preto správny súd nevzhliadol porušenie zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Správny súd v kontexte predmetnej žalobnej námietky poukazuje tiež na skutočnosť, že samotný článok 6 ods. 7 Aarhuského dohovoru predpokladá, že účasť verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach môže byť realizovaná nielen výlučne formou ústnou (ústne konzultácie), ale aj formou písomnou, keď výslovne ustanovuje, že „spôsoby účasti verejnosti umožnia verejnosti predložiť písomné alebo v prípade potreby na verejnom prerokovaní alebo preskúmaní so žiadateľom akékoľvek pripomienky, informácie, analýzy alebo názory, ktoré považuje za dôležité vo vzťahu k navrhovanej činnosti.“ Správny súd v nadväznosti na doposiaľ uvedené dodáva, že z administratívneho spisu je zrejmé, že žalovaný ako prvostupňový orgán umožnil verejnosti zasielať odôvodnené písomné stanoviská. Správny súd v nadväznosti na doposiaľ uvedené tiež pripomína, že žalovaný ako prvostupňový orgán vo svojom upovedomení o podkladoch rozhodnutia zo dňa 22.11.2018 okrem iného oznámil, že účastníci administratívneho konania majú právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a prípadne navrhnúť ich doplnenie. Inými slovami, žalovaný ako prvostupňový orgán umožnil žalobcovi vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Žalovaný sa potom, ako to už bolo uvedené, v rámci svojho rozhodovania vysporiadal s podaniami žalobcu.
62. K vyjadreniu žalovaného, že žalobca podáva na správny súd väčšie množstvo podaní, a to takmer identických žalôb, a že rovnako zasiela enormné množstvo podaní na správne orgány na úseku životného prostredia, správny súd prvotne uvádza, že na základe jeho vlastnej úradnej činnosti mu je známe, že žaloba v tejto preskúmavanej právnej veci je takmer identická napríklad so žalobou v právnej veci vedenej na správnom súde pod sp. zn. BA-6S/125/2020, aj keď v uvedenej právnej veci predmetom správneho súdneho prieskumu bolo rozhodnutie orgánu verejnej správy, v zmysle ktorého zmena navrhovanej činnosti sa nemala posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Takto by bolo možné uviesť aj ďalšie žaloby takmer identické so žalobou, ktorou žalobca inicioval toto správne súdne konanie. Správny súd napriek tomu nepristúpil k odmietnutiu žaloby z dôvodu jej šikanózneho charakteru, keďže k odmietnutiu žaloby z uvedeného dôvodu je potrebné pristupovať reštriktívne.
63. K vyjadreniu žalovaného, že z predloženej žaloby a jej príloh bolo zrejmé, že žalobca nebol pri spísaní a podaní žaloby zastúpený advokátom, správny súd uvádza, že hoci je už samotné spísanie žaloby advokátom obligatórnou procesnou podmienkou, aj v prípade ak nie je žaloba spísaná advokátom, resp. žalobca nie je zastúpený advokátom v správnom súdnom konaní, na ktoré sa vzťahuje povinné právne zastúpenie, musí ísť v zásade o odstrániteľný nedostatok procesnej podmienky. Vychádzajúc z ústavnokonformného výkladu, najmä s poukazom na čl. 46 ods. 2 a čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, správny súd pripomína, že je žiaduce, aby sa príslušný správny súd, v rámci postupu pri odstraňovaní nedostatku tejto procesnej podmienky vyhol prílišnému formalizmu, za účelom zabezpečenia toho, aby žalobcovi nebol odňatý prístup k súdu (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/16/2021 zo dňa 16.12.2021, ods. 14). Keďže žalobca v priebehu správneho súdneho konania preukázal zastúpenie advokátom, správny súd mal podmienku povinného právneho zastúpenia za preukázanú.
64. Správny súd záverom pripomína, že v zmysle rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva nemusí dať detailné odpovede na všetky účastníkom konania predostreté otázky, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu (napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci D. K. c. Španielsko zo dňa 09.12.1994, séria A, č. 303-A, s.12, vo veci G. E. c. Španielsko zo dňa 09.12.1994, séria A, č. 303-B, vo veci L. c. Grécko zo dňa 29.05.1997, vo veci G. c. Francúzsko zo dňa 19.02.1998). Inými slovami, rozhodovacia prax Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Obdobne Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej ustálenej rozhodovacej praxi uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07 zo dňa 18.09.2008).
65. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol.
66. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.
67. O trovách konania ďalších účastníkov konania rozhodol správny súd podľa § 169 SSP tak, že im právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže im neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy a ani nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, kvôli ktorým by im mal priznať právo na náhradu trov konania, a to s poukazom na správnu súdnu prax (napr. uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/1/2025 zo dňa 26.02.2025).
68. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.