Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-6S/125/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti: 1/ Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom Pažítková 4, 821 01 Bratislava, IČO: 31 813 861, 2/ Cyklokoalícia, so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 31 800 394, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2020/050460-002 zo dňa 25.02.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Správny súd ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Ďalší účastník konania 1/ doručil Okresnému úradu Bratislava, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) dňa 25.03.2019 oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „Úprava parkovacích plôch Ružinov“ za účelom začatia zisťovacieho konania (ďalej len „oznámenie o zmene navrhovanej činnosti“).

2. V nadväznosti na oznámenie o zmene navrhovanej činnosti prvostupňový orgán listom č. OU-BA- OSZP3-2019/049255/SEA/II-EIA-sl. zo dňa 28.03.2019 upovedomil účastníka konania, ako aj rezortný orgán, povoľujúce orgány, dotknuté orgány a dotknutú obec o začatí správneho konania vo veci zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie.

3. Podaním zo dňa 29.03.2019 sa žalobca vyjadril k zámeru navrhovanej činnosti prezentujúc 39 pripomienok a ďalších podmienok, ktoré žiadal zahrnúť do podmienok rozhodnutia podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). K zmene navrhovanej činnosti sa pritom vyjadrili aj ďalšie subjekty.

4. Prvostupňový orgán výzvou zo dňa 19.07.2019 vyzval ďalšieho účastníka konania 1/, aby v lehote 30 dní od doručenia tejto výzvy predložil doplňujúce informácie na objasnenie pripomienok a požiadaviek vyplývajúcich z vyjadrení dotknutých orgánov a dotknutej verejnosti, ktoré boli nevyhnutné na rozhodnutie o ďalšom postupe podľa . Ďalší účastník konania 1/ podaním zo dňa 23.09.2019 predložil doplňujúce informácie v zmysle .

5. Listom č. OU-BA-OSZP3/2019/049255/SEA/II-EIA-osp zo dňa 26.09.2019 (ďalej len „upovedomenie o podkladoch rozhodnutia zo dňa 26.09.2019“) prvostupňový orgán oznámil, že s uvedeným podkladom rozhodnutia oboznamuje účastníkov konania. Zároveň im týmto poskytol možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladom i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku doručením písomného stanoviska na prvostupňový orgán v lehote 7 dní od doručenia tohto listu. Predmetný list bol žalobcovi doručený dňa 03.10.2019.

6. Žalobca podaním označeným ako „Žiadosť o doručenie podkladov rozhodnutia“, doručeným prvostupňovému orgánu dňa 11.10.2019, požiadal, aby mu bola s odkazom na o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) poskytnutá kópia podkladov rozhodnutia s tým, že túto jeho žiadosť bolo nutné súčasne vnímať ako žiadosť o sprístupnenie informácií podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Kópiu podkladov rozhodnutia žalobca žiadal sprístupniť elektronicky v odpovedi na jeho mailové podanie a súčasne do jeho elektronickej schránky.

7. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. OU-BA-OSZP3-2019/049255-026 zo dňa 12.12.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol v súvislosti so zmenou navrhovanej činnosti „Úprava parkovacích plôch Ružinov“, ktoré boli situované na pozemkoch špecifikovaných vo výroku tohto rozhodnutia, tak, že sa nebude posudzovať podľa . Prvostupňový orgán zároveň vymedzil konkrétne požiadavky, ktoré vyplynuli zo stanovísk doručených k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti, a ktoré mali byť zohľadnené v procese konania o povolení zmeny navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov. Prvostupňový orgán ďalej konštatoval, že v rámci zisťovacieho konania bolo doručených desať stanovísk od dotknutých orgánov a od dotknutej verejnosti bolo doručené jedno stanovisko s tým, že pred vydaním rozhodnutia bolo prvostupňovému orgánu doručené od dotknutej verejnosti ešte jedno stanovisko. Prvostupňový orgán zistil, že niektoré vznesené požiadavky sa nevťahovali na predmet zmeny navrhovanej činnosti, a že iné vznesené požiadavky sa vzťahovali na spracovanie ďalších stupňov projektovej dokumentácie stavby a ich riešenie bolo v pôsobnosti iných orgánov v konaniach podľa osobitných predpisov, a preto tieto pripomienky zahrnul do podmienok prvostupňového rozhodnutia. V rámci zisťovacieho procesu neboli zistené také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že navrhovaná činnosť by mohla závažným spôsobom ohrozovať a poškodzovať jednotlivé zložky životného prostredia. Prvostupňový orgán tiež uviedol, že v zákonnej lehote podala vyjadrenie dotknutá verejnosť, a to prostredníctvom žalobcu, ktorý celkovo zhodnotil predložený projekt pozitívne, a teda netrval na ďalšom posudzovaní, keďže projekt sa snažil o efektívnejšie využitie územia vytvorením vhodných podmienok s kompenzačnými opatreniami, a zároveň vytváral a ochraňoval zelené plochy. Prvostupňový orgán napokon taktiež konštatoval, že pri dodržaní všeobecne platných záväzných predpisov, vhodných technických a bezpečnostných opatrení nebol predpoklad, že zmena navrhovanej činnosti „Úprava parkovacích plôch Ružinov“ bude mať významný negatívny vplyv na životné prostredie, preto rozhodol, že predložená zmena navrhovanej činnosti nebude predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie a pre eliminovanie alebo zmiernenie jej vplyvov na životné prostredie určil v súlade s podmienky, do ktorých premietol opodstatnené pripomienky a návrhy subjektov, ktoré sa zúčastnili zisťovacieho konania.

8. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-BA- OOP3-2020/050460-002 zo dňa 25.02.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa správneho poriadku tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán v priebehu zisťovacieho konania postupoval podľa ustanovení . Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že prvostupňové konanie a odvolacie konanie tvoria jeden celok. Z uvedeného potom vyplýva, že druhostupňový orgán, pokiaľ má za preukázané, že neexistujú rozpory v dôkazoch, ako tomu

bolo aj v predmetnej právnej veci, mohol sa stotožniť s obsahom prvostupňového rozhodnutia a poukázať na jeho obsah. V priebehu odvolacieho konania neboli vznesené žiadne nové skutočnosti, návrhy ani nové podnety, ktoré by neboli známe prvostupňovému orgánu pred vydaním rozhodnutia v zisťovacom konaní. Prvostupňový orgán primerane použil kritériá pre zisťovacie konanie, pričom prihliadal aj na stanoviská k zámeru doručené podľa .

II.

Žaloba

9. Žalobca sa žalobou zo dňa 11.05.2020, doručenou pôvodne Krajskému súdu v Bratislave dňa 12.05.2020, domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (ďalej spolu len „rozhodnutie orgánov starostlivosti o životné prostredie“), ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.

10. Rozhodnutie orgánov starostlivosti o životné prostredie bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pričom skutkový stav, ktorý vzali žalovaný a prvostupňový orgán (ďalej spolu len „orgány starostlivosti o životné prostredie“) za základ svojho rozhodnutia, bol v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemal oporu. V konaní pred orgánmi starostlivosti o životné prostredie došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred nimi ako orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

11. Žalobca v žalobe predložil argumentáciu z hľadiska porušenia hmotného práva citujúc vybrané články SR a Charty základných práv Európskej únie. Žalobca následne konštatoval, že mu vždy išlo o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí a o príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt mal mať na životné prostredie. Vychádzal pritom z Aarhuského dohovoru, ktorý hovoril o tom, ako sa v Európskej únii možno domáhať práva na informácie o životnom prostredí. Žalobca sa v nadväznosti na ním uvádzané práva snažil ovplyvniť výsledok posudzovania najmä určením zásad, ktoré by bol realizátor povinný dodržiavať, ale aj určením konkrétnych opatrení. Žalobca pritom rešpektoval vôľu zákonodarcu. Žalobca zvolil spôsob, kedy definoval v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie konkrétne environmentálne záujmy, ktoré si želal riešiť v príslušnom konaní.

12. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia. Nedostatočné vysvetlenie spôsobu použitia správnej úvahy bolo vážnou prekážkou pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

13. Povinnosťou orgánov starostlivosti o životné prostredie bolo v každom konaní riadne a spoľahlivo posúdiť stav veci a všetky skutočnosti relevantné pre zákonné rozhodnutie. Princíp rovnosti účastníkov konania bol jedným zo základných pilierov moderného práva, porušenie ktorého bolo závažnou a nezhojiteľnou vadou konania orgánu verejnej správy.

14. Prvostupňový orgán v prvostupňovom rozhodnutí nesprávne aplikoval a návrh podmienok žalobcu v prvostupňovom rozhodnutí neuviedol, pričom boli porušené práva verejnosti na informácie o životnom prostredí podľa tým, že neboli verejnosti sprístupnené predpísaným spôsobom a právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia podmienil nahliadnutím do spisu podľa správneho poriadku, čo predstavovalo nezákonný postup. Zároveň došlo k porušeniu práva žalobcu efektívne hájiť svoje záujmy podľa správneho poriadku v kombinácii so .

15. Napadnuté rozhodnutie bolo nesprávne. Nebolo možné sa stotožniť s tým, že žalovaný prihliadol na všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, a že tieto písomnosti aj vyhodnotil, keďže v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom nevysporiadal. Týmto postupom boli žalobcovi odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov, najmä ústavného práva zachyteného v SR, a to aj v zmysle ustálenej judikatúry. V odôvodnení rozhodnutia orgánov starostlivosti o životné prostredie absentovala akákoľvek vlastná úvaha. Orgány starostlivosti o životné prostredie vo svojom rozhodnutí iba sumarizovali zákonné ustanovenia.

16. Žalobca v súlade s § 23 ods. 1 správneho poriadku požiadal prvostupňový orgán o kópiu spisu, ktorú však tento orgán verejnej správy nevyhotovil a nedoručil. Požiadavka žalobcu o zaslanie administratívneho spisu prevedeného do elektronickej podoby bola osobitným vyžiadaným účastníka konania a orgán verejnej správy mal na základe v žalobe uvedenej argumentácie povinnosť jej vyhovieť. Orgány starostlivosti o životné prostredie pri svojom rozhodovaní odignorovali zákonný postup vyplývajúci z § 23 ods. 1 správneho poriadku.

17. Existovali len dve možnosti, ako mohol žalobca dostať kópiu spisu, a to (i) nahliadnutím do spisu s potrebou cestovania, s čim by bola spojená aj strata času, alebo (ii) elektronicky, kedy by pracovník orgánu verejnej správy zabezpečil elektronickú podobu spisu. Elektronická forma bola pochopiteľne hospodárnejšia, preto žalobca neporozumel tomu, prečo príslušný orgán verejnej správy trval na tom, že kópiu spisu bolo možné získať len pri nahliadnutí do spisu. Postup prvostupňového orgánu bol zároveň v priamom rozpore s čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru, podľa ktorého mali úradníci a orgány verejnej správy podporovať a usmerňovať verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám a uľahčiť jej účasť na rozhodovacom procese. Vzhľadom na uvedené bolo postupom prvostupňového orgánu žalobcovi upreté právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku.

III.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.07.2020 navrhol žalobu zamietnuť.

19. Žalobca v žalobe neuviedol, o akú stavbu sa v preskúmavanej právnej veci jedná. Žalobca taktiež neuviedol ani žiadne konkrétne námietky voči predloženej zmene navrhovanej činnosti. Pripomienky žalobcu v rámci zisťovacieho konania boli zapracovaného do prvostupňového rozhodnutia v bode 11. Žalobcovi v priebehu zisťovacieho konania prvostupňový orgán zasielal do elektronickej schránky všetky písomnosti ako aj rozhodnutie zo zisťovacieho konania, o ktoré vo svojich stanoviskách v rámci pripomienok v zisťovacom konaní žiadal. Naviac všetky materiály boli zverejnené na webovej stránke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a na enviroportáli Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

20. Zo strany žalobcu nebola vyvinutá snaha alebo záujem prísť nahliadnuť do spisu, a to napriek tomu, že bol o tejto možnosti upovedomený. Žalobca vo svojom vyjadrení v procese zisťovacieho konania k zámeru, vyjadrení k doplňujúcim informáciám a k podkladom rozhodnutia podľa správneho poriadku v poslednom odstavci uviedol: „Rozhodnutie ako aj ostatné písomnosti žiadame v zmysle správneho poriadku a doručovať výhradne len do elektronickej schránky nášho združenia na ústrednom portáli verejnej správy A.; listiny v papierovej formou poštou nezasielať.“ Orgány starostlivosti o životné prostredie so žalobcom komunikovali výhradne elektronickou formou a úradné dokumenty boli žalobcovi zasielané do jeho elektronickej schránky podpísané zaručeným elektronickým podpisom v zmysle , ktorým bol zmenený a doplnený o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánu verejnej moci (zákon o e- Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

21. K jednotlivým citáciám rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa žalovaný nevyjadroval, pretože nepoznal obsah jednotlivých spisov, ku ktorým boli vydané uvádzané rozsudky. Citácie rozsudkov pritom mohli byť vytrhnuté z kontextu.

IV.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

22. Žalobca v replike zo dňa 24.07.2020 zotrval v celom rozsahu na žalobe a žiadal, aby bolo rozhodnuté tak, ako bolo uvedené v žalobnom petite.

23. Ďalší účastník konania 1/ vo vyjadrení k žalobe zo dňa 08.07.2020 navrhol žalobu zamietnuť konštatujúc, že považuje žalobu za neopodstatnenú, a že sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením a argumentáciou žalovaného uvedenou v napadnutom rozhodnutí. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu vytkol iba to, že v predmetnom rozhodnutí absentovala podmienka

realizovať parkovacie miesta z drenážnej alebo retenčnej dlažby. Žalobca v odvolaní žiadal vykonať len uvedenú zmenu rozhodnutia v časti uložených podmienok v naznačenom smere. K tejto jedinej námietke žalobcu zaujal žalovaný jasné, zrozumiteľné a predovšetkým zákonné stanovisko. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bolo dostatočne zdôvodnené a obsahovalo relevantnú argumentáciu k zákonnému postupu žalovaného. Rozhodnutie orgánov starostlivosti o životné prostredie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovalo náležitosti určené právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prejednávajú vec.

24. Žalobca v nadväznosti na vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 1/ v podaní zo dňa 19.02.2025 poukázal na neurčitosť podmienky č. 24 prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo formulované ako odporúčanie, a to ešte navyše ako neurčité odporúčanie. Podmienka rozhodnutia orgánov starostlivosti o životné prostredie bola teda neurčitá a podmienečná, čo bol dôvod nezrozumiteľnosti rozhodnutia.

V.

Konanie na správnom súde

25. Na základe o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená senátu 6S správneho súdu a je vedená na tomto súde pod sp. zn. .

26. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v spojení s preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd rozhodol na pojednávaní dňa 20.01.2026.

VI.

Relevantná právna úprava

27. Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní a dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

28. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu a i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

29. Podľa , ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovanie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušných orgán prihliada aj na stanoviská podľa .

30. Podľa , výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.

VII.

Právne posúdenie veci správnym súdom

31. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie orgánov starostlivosti o životné prostredie vydané vo veci zmeny navrhovanej činnosti „Úprava parkovacích plôch Ružinov“, ktoré boli situované na pozemkoch špecifikovaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Úlohou správneho súdu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či orgány starostlivosti o životné prostredie pri vydaní tohto rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Samotné žalobné námietky, presnejšie miera ich konkrétnosti a zdôvodnenia, pritom determinovali mieru a detailnosť odpovede správneho súdu na tieto námietky.

32. Ako vyplýva zo žaloby, žalobca si síce uplatnil žalobné body, avšak tieto žalobné body sú vo veľkej miere všeobecné a nekonkrétne. Ním tvrdené skutočnosti sú len citáciou ustanovení právnych predpisov a citáciou a parafrázou judikatúry (napr. žalobný bod týkajúci sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia). Zo žaloby nie je zrejmé, v čom konkrétne (teda na základe akých konkrétnych právnych a skutkových dôvodov vzťahujúcich sa ku konkrétnej preskúmavanej právnej veci) žalobca považuje napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie za nezákonné. Tu správny súd uvádza, že žalobný bod musí mať určitú mieru konkretizácie, aby správny súd mohol vôbec pristúpiť k súdnemu prieskumu. Bolo povinnosťou žalobcu, aby svoje žalobné body dostatočne konkretizoval, a tým umožnil správnemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia v kontexte uplatnených žalobných bodov. Ak tak žalobca neurobil, nesie bremeno neúspechu pri prieskume žaloby, pretože správny súd nie je oprávnený a ani povinný vyhľadávať konkrétne dôvody žalobného bodu za žalobcu.

33. Aj napriek vyššie uvedenému správny súd z obsahu žaloby vyvodil, že žalobca namieta (i) porušenie jeho práv z dôvodu nesprávnej aplikácie , čo spôsobilo nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí, (ii) porušenie práva verejnosti na informácie tým, že podklady neboli sprístupnené predpísaným spôsobom a boli podmienené nahliadnutím do spisu, (iii) porušenie práva efektívne hájiť záujmy tým, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa konzultácie, (iv) porušenie jeho práv z dôvodu, že mu nebola vyhotovená a doručená kópia spisu elektronicky, čím nemohol ďalej uplatňovať svoje procesné práva a (v) porušenie práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v zmysle správneho poriadku.

34. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia orgánov starostlivosti o životné prostredie. Po preskúmaní tohto žalobného bodu správny súd uvádza, že táto námietka bola uplatnená všeobecne, výlučne s odkazom na právne predpisy a žalobcom vybranú judikatúru. Žalobca však opomenul konkrétne uviesť, v čom vidí nedostatok odôvodnenia rozhodnutia orgánov starostlivosti o životné prostredie. Správny súd preskúmal prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie a konštatuje, že tieto spĺňajú kritéria preskúmateľnosti tak, ako to predpokladajú príslušné právne predpisy. Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach dostatočne vyčerpávajúco vysporiadali so všetkými námietkami uplatnenými v konaní (v rámci prvostupňového rozhodnutia s námietkami žalobcu a v rámci napadnutého rozhodnutia s podaným odvolaním). V tejto súvislosti správny súd osobitne uvádza, že aj k odvolacej námietke týkajúcej sa realizovania parkovacích miest z drenážnej alebo retenčnej dlažby sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí náležite vyjadril a s jeho argumentáciou uvedenou na str. 6 napadnutého rozhodnutia sa správny súd v plnom rozsahu stotožňuje. Po preskúmaní oboch rozhodnutí správny súd uvádza, že tieto sa nevymykajú štandardom, sú obsahovo súladné so správnym poriadkom a sú logicky odôvodnené.

35. Z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia zároveň jednoznačne vyplýva, že prvostupňový orgán si splnil svoju povinnosť uvedenú v a určil, že zmena navrhovanej činnosti „Úprava parkovacích plôch Ružinov“, ktoré boli situované na pozemkoch špecifikovaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia, sa nebude posudzovať podľa . Prvostupňový orgán zároveň pre eliminovanie alebo zmiernenie vplyvov zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie určil v súlade s podmienky, do ktorých premietol opodstatnené pripomienky a návrhy subjektov, ktoré sa zúčastnili zisťovacieho konania.

36. V nadväznosti na uvedené správny súd tiež dodáva, že vložením podmienok eliminujúcich alebo zmierňujúcich vplyvy na životné prostredie do výrokovej časti rozhodnutia zo zisťovacieho konania sa naplnila požiadavka novely smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (kodifikované znenie) v platnom

znení (ďalej len „Smernica EIA“), ktorá bola prijatá smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/52/ EÚ (dôvodová správa k ). Táto smernica č. 2014/52/ EÚ zmenila písm. b) Smernice EIA tak, že v rozhodnutí, ak sa v zisťovacom konaní rozhodne, že nie je potrebné posúdenie vplyvov na životné prostredie, sa uvedú hlavné dôvody nepožadovania takéhoto posúdenia s odkazom na príslušné kritériá uvedené v prílohe III a uvedú sa aj všetky vlastnosti projektu a / alebo plánované opatrenia, ktorými sa má zabrániť alebo predísť tomu, čo by inak mohli byť významné nepriaznivé účinky na životné prostredie, ak ich navrhovateľ navrhol. Slovenský právny poriadok teda nad rámec požiadaviek Smernice EIA stanovil ako obligatórnu súčasť výrokovej časti rozhodnutia zo zisťovacieho konania (ak nie je potrebné posúdenie vplyvov) určenie podmienok, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie (a to aj v prípade, ak ich navrhovateľ nenavrhol), hoci zo Smernice EIA takáto požiadavka nevyhnutne nevyplývala. Prvostupňový orgán túto povinnosť aj splnil.

37. Námietku nezaslania elektronickej kópie spisu na požiadanie žalobcu správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V preskúmavanej právnej veci si orgán verejnej správy splnil svoju povinnosť a oznámil účastníkom konania, že sú zhromaždené podklady pre rozhodnutie a že sa k nim môžu vyjadriť, prípadne navrhnúť ich doplnenie – jedná sa o upovedomenie o podkladoch rozhodnutia zo dňa 26.09.2019. Prvostupňový orgán ako orgán verejnej správy tak neobišiel svoju povinnosť umožniť účastníkom konania, aby sa vyjadrili k podkladom rozhodnutia. Účastníci konania boli riadne oboznámení s tým, že podklady sú zhromaždené, oznámenie bolo riadne vypracované a doručené (súčasťou administratívneho spisu sú doručenky, pričom žalobcovi bolo oznámenie doručené dňa 03.10.2019) a účastníci konania boli upovedomení o tom, kde a kedy možno do správneho spisu nahliadnuť. Z administratívneho spisu je ďalej zrejmé, že žalobca neprišiel nahliadnuť do administratívneho spisu (v administratívnom spise sa nenachádza žiadny úradný záznam o nahliadnutí). Žalobca teda svoje právo sám dobrovoľne nevyužil, a preto mu nemohli byť odopreté práva, ktoré mu patria. Zo žalobcom označeného ustanovenia správneho poriadku pritom nemožno žiadnym výkladom dospieť k záveru, že správny orgán má povinnosť na písomnú žiadosť účastníka konania doručiť mu obsah správneho spisu.

38. Z administratívneho spisu tiež vyplynulo, že žalobca žiadal o doručenie podkladov rozhodnutia, a to elektronicky do elektronickej schránky (podanie zo dňa 11.10.2019). Správny súd na tomto mieste pre objasnenie dodáva, že pri výklade ustanovenia § 23 ods. 1 správneho poriadku je nutné rozlišovať (i) právo nahliadnutia do spisu a pritom si z neho robiť výpisy, odpisy a dostať kópie spisov za prítomnosti administratívneho pracovníka správneho orgánu a (ii) právo dostať informáciu zo spisov. Rozdielom teda je, že nazerať do spisov, robiť si výpisy, odpisy a kópie možno zásadne iba v prítomnosti zamestnanca správneho orgánu. Uvedené je podľa správneho súdu determinované najmä tým, aby nedochádzalo k nežiaducej manipulácii so spisom zo strany osôb nazerajúcich do spisu. Naproti tomu možnosť dostať informáciu zo spisu nie je podmienená fyzickým nahliadnutím do spisu, resp. v dnešnej dobe možným nahliadnutím do elektronického spisu. Rovnako k predmetnej otázke pristupuje odborná literatúra, v ktorej sa uvádza: „v ustanovení § 23 ods. 1 Správneho poriadku sa v súvislosti s nazeraním do spisu definuje aj právo účastníka konania, resp. zúčastnenej osoby „alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom“. Zastávame názor, že dostať informáciu iným spôsobom predstavuje vo svojej podstate také úkony, pri ktorých sa účastník konania alebo zúčastnená osoba dostáva k skutočnostiam obsiahnutým v spise bez toho, aby do spisu priamo nahliadla“ (Potásch, P. a kol.: . Praha: C. H. Beck, 2022, s. 222). Za takúto informáciu však je možné považovať napríklad informáciu o tom, či bolo do spisu niečo doručené, alebo inú čiastkovú informáciu, nie však zaslanie kópie celého spisu, resp. podkladov pre rozhodnutie (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.09.2023 alebo sp. zn. zo dňa 30.01.2024).

39. Pokiaľ mal žalobca záujem získať kópie všetkých podkladov pre rozhodnutie, mohol využiť svoje právo nahliadnuť do spisu pred správnym orgánom, robiť si zo spisu výpisy, odpisy, ako aj dostať kópie spisov a ich častí, čo nevyužil. Správny súd zároveň upozorňuje, že ani v prípade nahliadnutia do spisu nie je za každých okolností možné vyžadovať kópie v elektronickej podobe ako žiadal žalobca. Opäť je možné poukázať na odbornú literatúru, podľa ktorej: „poskytnutie podkladov v elektronickej / digitalizovanej podobe podľa predchádzajúcej vety je opodstatnené najmä v prípadoch, ak spis, príp. jeho časť je už v čase požiadavky poskytnutia kópie v elektronickej, resp. digitalizovanej podobe. Máme za to, že od správnych orgánov nie je možné spravodlivo očakávať poskytnutie podkladov z

administratívneho spisu v inej ako listinnej podobe, ak sa v takejto podobe už podklady a priori v spise nenachádzajú“ (Potásch, P. a kol.: . Praha: C. H. Beck, 2022, s. 222).

40. Keďže žalobca nevyužil svoje právo nahliadnuť do spisu, ale prvostupňový orgán len požiadal o zaslanie kópie podkladov rozhodnutia v elektronickej podobe, nie je možné konštatovať porušenie práva žalobcu na oboznámenie sa s podkladmi, na základe ktorých bolo vydané prvostupňové rozhodnutie. Pokiaľ žalobca poukazoval na povinnosť poskytnúť mu v zmysle čl. 4 Aarhuského dohovoru informácie bez potreby preukázania záujmu, aj táto námietka je nedôvodná. Orgány starostlivosti o životné prostredie nevyžadovali od žalobcu preukazovanie tohto záujmu ani nerozhodli o nesprístupnení elektronickej kópie spisu z dôvodu jeho nepreukázania.

41. V súvislosti s odkazom na čl. 4 Aarhuského dohovoru správny súd poukazuje na to, že tento sa netýka účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch, ale všeobecného prístupu k informáciám o životnom prostredí na žiadosť verejnosti. Zákon, ktorý upravuje všeobecný prístup verejnosti k informáciám (aj o životnom prostredí), je zákon o slobode informácií a žalobcovi nič nebránilo, aby svoju žiadosť podal podľa tohto zákona. Kasačný súd opakovane judikoval, že vzťah medzi zákonom o slobode informácií a inými osobitnými úpravami je komplementárny, nie vylučujúci (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.09.2022). Je vecou žiadateľa, aby si zvolil právny režim prístupu k informáciám, ktorý pre seba považuje za najvhodnejší, spravidla v závislosti od svojho postavenia a vzťahu k orgánu, od ktorého informácie požaduje. Vzhľadom na to, že ide o návrhové konanie, znamená to, že režim vybraného zákona sa na neho bude vzťahovať počas celého procesu vybavovania žiadosti o informácie. Voľba konkrétneho právneho režimu a postupu je spojená s „rizikom“, že si zvolí právnu úpravu, postupom podľa ktorej nedosiahne najpriaznivejší možný výsledok (napr. rozsah informácií môže byť limitovaný, existuje poplatková povinnosť) v porovnaní s inou do úvahy prichádzajúcou právnou úpravou (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.02.2022 alebo sp. zn. zo dňa 25.08.2022). Aplikujúc tieto východiská na prípad žalobcu, tento si mohol zvoliť, akým spôsobom bude prijímať informácie z administratívneho spisu a keby podal žiadosť o informácie podľa zákona o slobode informácií, otázka prístupu verejnosti (v širšom slova zmysle) k vyžiadaným informáciám by bola riešená v samostatnom konaní. Keďže ale žalobca neuplatňoval svoje právo ako verejnosť v širšom slova zmysle (cez zákon o slobode informácií), ale uplatňoval svoje práva ako účastník konania podľa správneho poriadku, jeho žiadosť nespadala pod rozsah čl. 4 Aarhuského dohovoru, a preto odkaz na čl. 4 Aarhuského dohovoru v žalobe neobstojí.

42. Správny súd mal v posudzovanej veci za preukázané, že prvostupňový orgán vo svojom upovedomení o podkladoch rozhodnutia zo dňa 26.09.2019 okrem iného oznámil, že účastníci konania majú právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich získania a prípadne navrhnúť ich doplnenie. Žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil, že ako účastník konania mal riadny a neobmedzený prístup do správneho spisu podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, a toto mohol teda využiť. Konanie prvostupňového orgánu teda nebolo v kontexte § 23 ods. 1 správneho poriadku zaťažené procesnou vadou. Rovnako v preskúmavanom konaní prvostupňový orgán upovedomením o podkladoch rozhodnutia zo dňa 26.09.2019 oznámil účastníkom konania v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku, že sú zhromaždené podklady pre vydanie rozhodnutia, a že môžu do nich nahliadnuť. Tým nepochybne umožnil účastníkom konania uplatňovať svoje práva podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku a tieto práva účastníkov konania v preskúmavanom konaní porušené neboli. Odkaz na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21.08.2013 preto nie je v posudzovanej veci relevantný, keďže žalobca ako účastník konania mal možnosť nahliadať do spisu, ako aj oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia podľa správneho poriadku. Keďže žalobca na základe vlastného rozhodnutia a napriek poskytnutej možnosti zo strany správneho orgánu nevyužil jeho právo na nahliadanie do spisu podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku a nerealizoval ani jeho právo oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku, z toho dôvodu jeho práva ako účastníka konania v preskúmavanom konaní neboli porušené.

43. Pokiaľ žalobca poukazoval na , je potrebné uviesť, že zákona o eGovernmente výslovne upravuje výnimku z výkonu verejnej moci elektronicky, teda správny orgán nemá povinnosť elektronickej komunikácie, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, ktoré spočívajú v práve nazerania do spisov.

44. K námietke žalobcu, že prvostupňový orgán mu neumožnil zúčastniť sa konzultácie, resp. že neuskutočnil ústne pojednávanie a konzultácie, v rozpore s správny súd uvádza, že aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov. Vychádzajúc z vlastného znenia citovaného ustanovenia, inštitút tzv. konzultácií spája až so samotným posudzovaním vplyvov navrhovaných činností alebo ich zmien na životné prostredie. Vzhľadom na to, že v zisťovacom konaní výslovne nepredpokladá vykonanie konzultácií, ktoré sú až inštitútom posudzovania vplyvov na životné prostredie v prípade, že príslušný orgán tieto v zisťovacom konaní nevykonal, nemožno uvedené považovať za nezákonný postup. Uvedený záver však nevylučuje, aby príslušné orgány vykonali konzultácie aj v rámci zisťovacieho konania, ak ich vykonanie môže byť prínosné pre dôkladné posúdenie veci. Ich nevykonanie však nemôže byť vyhodnotené ako nezákonné (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.02.2024). Nad rámec uvedeného sa správny súd vo vzťahu k predmetnej žalobnej námietke neuskutočnenia ústneho pojednávania a konzultácie zo strany prvostupňového orgánu stotožnil s odôvodnením zvoleného postupu zo strany žalovaného, keď s odkazom na uviedol, že v ňom nie je špecifikovaný spôsob a forma realizácie konzultácií, teda nie sú vylúčené konzultácie písomnou formou, resp. nie je stanovené, že by sa mali uskutočňovať výlučne ústnou formou. Prvostupňový orgán umožnil účastníkom konania, ako aj verejnosti zúčastniť sa písomných konzultácií prostredníctvom . Následne sa s doručenými pripomienkami žalobcu správny orgán riadne vysporiadal.

45. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju s odkazom na zamietol.

46. O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s a contrario tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.

47. O trovách konania ďalších účastníkov konania rozhodol správny súd podľa tak, že im právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže im neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy a ani nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, kvôli ktorým by im mal priznať právo na náhradu trov konania, a to s poukazom na správnu súdnu prax (napr. uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.02.2025).

48. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave ( v spojení s ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa ým Centrum právnej pomoci.