Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-481-2010.pdf
PDF · 74.58 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/481/2010
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803 so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov zast. Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739 so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, o vymoženie istiny 1.628,61 eur s prísl.,
r o z h o d o l :
I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi (náhradníkovi súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.) Exekútorský úrad, so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Zápisnicou spísanou pred pôvodným súdnym exekútorom dňa 12.02.2010 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 1.628,61 eur s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Rozsudok rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. v Košiciach sp.zn. EP 62137/09 zo dňa 06.11.2009. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému udelené 01.03.2010. Náhradníkom súdneho exekútora je JUDr. Ladislav Jakubec.
2. Podľa § 243h ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /ďalej len „Exekučný poriadok“/, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
3. Pôvodný súdny exekútor doručil súdu 15.07.2016 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) z dôvodu, že povinný zomrel dňa 29.05.2011, pričom Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 14D/639/2011 zo dňa 03.05.2013 bola nariadená likvidácia dedičstva po poručiteľovi a Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 15D/639/2011-345, Dnot 49/2011 zo dňa 18.02.2016 rozhodol súd o rozvrhnutí výťažku z peňažného majetku poručiteľa. Z výťažku súd postupne uhradil pohľadávky podľa skupín, pričom dňa 19.04.2016 bola v prospech osobitné účtu súdneho exekútora v danej exekučnej veci pripísaná suma 290,85 eur. V prípade zastavenia exekúcie si neuplatňuje voči oprávnenému nevyhnutné trovy exekúcie.
4. Pôvodný súdny exekútor oznámením zo dňa 30.04.2019 poukázal na to, že povinný dňa 29.05.2011 zomrel, pričom Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 14D/639/2011 zo dňa 03.05.2013 bola nariadená likvidácia dedičstva po poručiteľovi v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku s poukazom na § 365 CMP konanie o dedičstve začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 175v ods. 4 O.s.p právoplatným skončením likvidácie zaniknú proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov. Ak však vyjde najavo
ďalší poručiteľov majetok, rozdelí ho súd veriteľom do výšky ich neuspokojených pohľadávok bez zreteľa na tento zánik. Ak zostane majetkový prebytok, prejedná ho súd ako dedičstvo. V tomto prípade neprichádza k zastaveniu exekúcie ex lege ale len k zániku pohľadávky veriteľa vo výške v akej nebola uhradená v likvidácii, a teda je tu dôvod pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v platnom znení, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
7. Podľa § 175v ods. 4 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok právoplatným skončením likvidácie zaniknú proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov.
8. Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 14D/639/2011 -99 zo dňa 25.07.2012 bola určená čistá hodnota dedičstva – 12 690,51 eur ( mínusová). Z uznesenia vyplýva, že poručiteľ závet nezanechal a jediným zákonným dedičom bol mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý prostredníctvom zákonnej zástupkyne dedičstvo odmietol podľa § 463 Občianskeho zákona. Právny úkon maloletého bol schválený rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 3P/32/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.05.2012. Dedičstvo štátu pripadlo ako odúmrť. Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 14D/639/2011 -170 sa nariadila likvidácia dedičstva podľa § 175t ods.1 a 2 zákona č. 99/1963 Zb. OSP a súd vyzval veriteľov poručiteľa, aby oznámili svoje pohľadávky v lehote do 15.06.2013. Pohľadávky, ktoré nebudú pri likvidácii dedičstva uspokojené, zaniknú. Z uznesenia Okresného súdu Prievidza č.k. 14D/639/2011-395 zo dňa 18.02.2016 došlo k rozvrhu speňaženého majetku poručiteľa vo výške 2.500,- eur medzi veriteľov. Z uvedeného vyplýva, že z výťažku súd postupne uhradil pohľadávky podľa skupín, pričom dňa 19.04.2016 bola v prospech osobitné účtu súdneho exekútora v danej exekučnej veci pripísaná suma 290,85 eur.
9. V tomto prípade nie je možné pokračovať v exekúcii voči dedičom, ktorí dedičstvo odmietli, nakoľko dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ani štát nemôže byť v tomto prípade účastníkom exekučného konania, nakoľko nie je právnym nástupcom povinného, ale len subjektom, ktorý nadobudol majetok ako odúmrť. Štát má v tomto prípade práva a povinnosti účastníka len v rámci dedičského konania, kde sa môže s veriteľmi dohodnúť o úhrade ich pohľadávok alebo nariadiť likvidáciu dedičstva v zmysle § 472 OZ. Jediným prípadom, kedy by štát mohol byť dedičom a následne aj účastníkom exekučného konania je dedenie zo závetu, ktorá podmienka v tomto prípade nebola splnená.
10. V zmysle citovaného ustanovenia Exekučného poriadku exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.
11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie.
13. Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
14. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
15. Dedičia, ktorí dedičstvo odmietli, nevstúpili do žiadnych práv a povinností poručiteľa. Z uvedeného dôvodu ich nemožno zaviazať na úhradu trov exekúcie.
16. Ako bolo uvedené vyššie, v zásade platí, že náhradu trov potrebných pre účelné vymáhanie nároku v princípe znáša povinný. Z tejto zásady vyplýva výnimka, kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov a tá je upravená v § 203 ods. 1-3 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017. V tomto prípade však nemožno zaviazať na trovy exekúcie oprávneného, nakoľko nie sú splnené podmienky uvedené v § 203 ods. 1-3 Exekučného poriadku, aby ho súd zaviazal na náhradu trov exekúcie. Súd teda nemá koho zaviazať na úhradu trov exekúcie
17. Uvedené preto vedie súd k záveru, že súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nie je možné priznať náhradu trov exekúcie. Exekútor ako nositeľ práva na náhradu trov exekúcie nie je v exekučnom konaní v postavení vykonávateľa verejnej moci, pričom je na výsledku exekúcie materiálne zainteresovaný. Svojim súhlasom stať sa súdnym exekútorom a vykonávať činnosť exekútora musí preto znášať aj s tým spojené riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov /v časti trov/.
18. Otázkou nepriznania trov súdnemu exekútorovi sa vo viacerých rozhodnutiach zaoberal aj Ústavný súd SR /napr. IV. ÚS 27/08 z 24.1.2008, uznesenie č. II.ÚS 272/08 z 22.10. 2008, uznesenie I.ÚS 438/08 z 17.12.2008, uznesenie I.ÚS 256/08 z 7.8. 2008 a iné/, v ktorých opakovanie poukázal na to, že ak v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť tento stav k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré nesie exekútor, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Len nad rámec uvedeného súd udáva, že obdobné stanovisko zaujal aj Ústavný súd ČR vo svojich skorších rozhodnutiach, ako napr. uznesenie sp. Zn. II.ÚS 150/04, III. ÚS 283/06, IV.ÚS 180/06, III. ÚS 118/05, III. 158/05, II.ÚS 294/05 a iné/
19. Zároveň pôvodný súdny exekútor v podnete na zastavenie exekúcie doručenom súdu dňa 15.07.2016 oznámil, že si neuplatňuje v prípade zastavenia exekúcie voči oprávnenému nevyhnutné trovy exekúcie.
20. Uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/481/2010-15 zo dňa 11.01.2019 o náhrade trov exekučného konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.01.2019 bolo vydané na základe nesprávneho zákonného ustanovenia, jedná sa o nulitné rozhodnutie, preto súd naň nebude prihliadať. Z toho dôvodu bolo potrebné rozhodnúť znova, a to o zastavení exekučného konania tak ako je uvedené vo výroku uznesenia a o náhrade trov exekučného konania súdneho exekútora.
Poučenie:
Proti výroku II. odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Proti výroku I. možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prievidza písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.