Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_6Co-63-2021.pdf
PDF · 86.22 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/63/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v spore žalobcu: COFIDIS SA, so sídlom 61 avenue Halley, Parc de la Haute Borne, 598 66 Villeneuve - d´ Ascq CEDEX, Francúzska republika, reg. č.: 325 307 106, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Einsteinova ulica 11/3677, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50 595 628, zastúpeného obchodnou spoločnosťou URBÁNI and Partners s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 733 792, proti žalovanému: R. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, XXX XX Z. - Q., o zaplatenie 11.294,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/286/2015-117 zo dňa 09. decembra 2019, takto
rozhodol:
Odvolanie žalovaného zo dňa 21.04.2020 proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/286/2015-117 zo dňa 09. decembra 2019 odmieta.
Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.418,86 eur spolu s úrokom vo výške 13,91 % p. a. zo sumy 17.594,28 eur od 21.10.2014 do 20.11.2014, s úrokom vo výške 13,91 % p. a. zo sumy 17.358,06 eur od 21.11.2014 do 20.12.2014, s úrokom vo výške 13,91 % p. a. zo sumy 17.119,10 eur od 21.12.2014 do 20.01.2015, s úrokom vo výške 13,91 % p. a. zo sumy 16.877,37 eur od 21.01.2015 do 04.02.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p. a. zo sumy 443,22 eur od 21.10.2014 do 04.02.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p. a. zo sumy 443,22 eur od 21.11.2014 do 04.02.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p. a. zo sumy 443,22 eur od 21.12.2014 do 04.02.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p. a. zo sumy 443,22 eur od 21.01.2015 do 04.02.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 11.294,28 eur odo dňa 05.02.2015 do 23.02.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10.851,06 eur odo dňa 24.02.2015 do 20.03.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10.407,84 eur odo dňa 21.03.2015 do 02.04.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 9.521,40 eur odo dňa 03.04.2015 do 21.04.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 9.078,18 eur odo dňa 22.04.2015 do 27.04.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 8.191,74 eur odo dňa 28.04.2015 do 21.05.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7.748,52 eur odo dňa 22.05.2015 do 23.06.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7.305,30 eur odo dňa 24.06.2015 do 21.07.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6.862.08 eur odo dňa 22.07.2015 do 20.08.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6.418,86 eur odo dňa 21.08.2015 do zaplatenia, náklady spojené s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva vo výške 773,04 eur (výrok I.). Zároveň zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny v sume 4.875,42 eur (výrok II.). Napokon priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote na súde prvej inštancie dňa 23.04.2020 odvolanie žalovaný podaním zo dňa 21.04.2020. V odvolaní uviedol len toľko, že podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. c) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 3. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 2C/286/2015-131 zo dňa 14.05.2020 s odkazom na znenie ust. § 363, § 373 ods. 1 a § 386 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) vyzval žalovaného, aby odstránil vady odvolania doručeného súdu prvej inštancie dňa 23.04.2020, a to uvedením rozsahu, v akom sa rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda, a to jasným a určitým spôsobom, t. j. uvedením, či rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda v celom rozsahu (vo všetkých výrokoch), alebo napáda iba konkrétny výrok rozhodnutia a uvedením, čoho sa podaným odvolaním domáha, t. j. akým spôsobom má o podanom odvolaní rozhodnúť odvolací súd. Súčasne poučil žalovaného, že v prípade nedoplnenia podania uvedeným spôsobom v stanovenej lehote predloží odvolanie odvolaciemu súdu na rozhodnutie podľa § 386 CSP. 4. Žalovaný po doručení uznesenia súdu prvej inštancie č. k. 2C/286/2015-131 zo dňa 14.05.2020 doposiaľ na výzvu súdu prvej inštancie nereagoval. 5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario, odvolanie žalovaného podľa ust. § 386 ods. 1 písm. d) CSP odmietol. 6. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 7. Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. 8. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 9. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 10. Podľa ust. § 373 ods. 1 CSP, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov. 11. Podľa ust. § 386 písm. d) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. 12. Odvolanie ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie musí obsahovať náležitosti podľa ust. § 363 CSP. Tieto náležitosti musia byť splnené súčasne; ak absentuje ktorákoľvek z nich, nejedná sa o úplný procesný úkon. V zmysle uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. I.ÚS/48/2000 zo dňa 06.09.2000 nestačí len podať prípustný opravný prostriedok, ale treba ho podať „zákonom ustanoveným postupom“, ktorý rešpektuje zákonom predpísané obsahové a formálne náležitosti. Nemožno pripustiť, aby súd rozhodoval o neurčitom alebo nesprávnom návrhu. 13. Vychádzajúc z ústavných princípov nestrannosti súdu a rovnosti postavenia strán sporu pred súdom je neprípustná dedukcia súdu, ktorý by bezprostredne vlastnou činnosťou nahrádzal plnenie povinností strany, a tým konkrétnu stranu sporu bezdôvodne zvýhodňoval oproti ostatným. 14. Pokiaľ nemá odvolanie náležitosti súd prvej inštancie postupom podľa ust. § 373 ods. 1 veta prvá CSP vyzve odvolateľa na doplnenie chýbajúcich náležitostí odvolania. Relevantná právna úprava však neumožňuje súdu prvej inštancie vyzvať stranu sporu na doplnenie chýbajúcej náležitosti odvolania spočívajúcej v absencii konkretizácie odvolacieho dôvodu (§ 373 ods. 1 veta druhá CSP) a zároveň neumožňuje strane sporu meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie po uplynutí lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť, resp. uvedením len všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu nie je splnená zákonom stanovená náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní „odvolacie dôvody“. (k tomu uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. IV. ÚS 90/2019 zo dňa 05.11.2019)
15. Odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalovaného proti napadnutému rozsudku nemá náležitosti odvolania uvedené v ust. § 363 CSP, a to konkrétne neobsahuje uvedenie v akom rozsahu žalovaný napáda rozsudok súdu prvej inštancie a tiež neobsahuje čoho sa žalovaný domáha (odvolací návrh). Tieto neboli doplnené ani po výzve súdu prvej inštancie podľa ust. 373 ods. 1 CSP. Súčasne žalovaný nepostačujúco uviedol, z akých dôvodov považuje napadnutý rozsudok za nesprávny (odvolacie dôvody). Žalovaný uviedol ako odvolací dôvod len citáciu ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP [v odvolaní chybne uviedol písm. c)] a teda takéto vymedzenie odvolacích dôvodov nie je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť. 16. Nakoľko opravný prostriedok (odvolanie) žalovaného nespĺňa náležitosti podľa ust. § 363 CSP a žalovaný tieto nedoplnil ani do rozhodnutia odvolacieho súdu, odvolací súd odvolanie podané žalovaným v zmysle ust. § 386 písm. d) CSP odmietol, keďže pre tieto vady nebolo možné v odvolacom konaní pokračovať. 17. Podľa ust. čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. 18. Podľa ust. čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 19. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 20. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 21. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP a ust. § 256 ods. 1 CSP. CSP neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v prípade, že odvolanie je odmietnuté. Preto odvolací súd považoval za nutné o trovách odvolacieho konania, vychádzajúc z ust. čl. 4 ods. 1 CSP, rozhodnúť analogicky podľa § 256 ods. 1 CSP, ktoré upravuje problematiku najbližšiu odmietnutiu odvolania, lebo v tomto prípade odvolacie konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o veci samej, a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany sporu, ktorá podala odvolanie bez zákonných náležitostí a náležitosti odvolania ani účinne nedoplnila
- v danom prípade žalovaného. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobcovi v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli. Práve to bol dôvod (s prihliadnutím na zásadu procesnej ekonómie podľa ust. čl. 17 CSP), pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady trov odvolacieho konania (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel absentuje, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. októbra 2016 a spis. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 72/2018). 23. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).