Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/86/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jána Odnogu a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Miroslavy Šibíkovej v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. X.X.XXXX v A., trvale bytom A., C. D. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v E. F. G. H., na neverejnom zasadnutí dňa 9. júla 2026, prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. apríla 2026, sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Podľa sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. apríla 2026, sp. zn. , bolo rozhodnuté nasledovne:

„I. Podľa , Tr. zákona v spojení s s a odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., p o d m i e n e č n e p r e p ú š ť a z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. zo dňa 21.11.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 23.01.2023 a rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. zo dňa 21.03.2022 v spojení s uznesením Okresného súdu Partizánske sp. zn. zo dňa 28.02.2024.

II. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona odsúdenému u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky a súčasne n a r i a ď u j e probačný dohľad nad odsúdeným v trvaní 2 (dva) roky a zároveň odsúdenému u k l a d á v čase probačného dohľadu nasledujúce obmedzenia a povinnosti:

- podľa § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zákona povinnosť nepriblížiť sa k poškodenej: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., G. XXX/XX na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej, bez jej výslovného súhlasu,

- podľa § 51 ods. 3 Tr. zákona zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,

- podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zákona povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

III. Podľa Tr. zákona v spojení s s poukazom na b u d e odsúdený p o k r a č o v a ť v ochrannom proti-toxikomanickom liečení ambulantnou formou, ktoré mu bolo uložené rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. zo dňa 21.03.2022, aj po skončení výkonu trestu odňatia slobody v dôsledku jeho podmienečného prepustenia po právoplatnosti výroku I. tohto uznesenia.“

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu podal sťažnosť prokurátor do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Dodatočne prokurátor sťažnosť písomne odôvodnil. V odôvodnení sťažnosti prokurátor poukázal na obsah výrokovej časti napadnutého uznesenia a ďalej uviedol nasledovné:

„Prvotne sa žiada poukázať na nové hodnotenie E. G. H. I. D. B. F. G. H. zo dňa 25.02.2026, v ktorom ústav hodnotil riziko recidívy u odsúdeného ako vysoké a resocializačná prognóza bola ustálená ako nepriaznivá. Pri rozhodovaní je nevyhnutné prihliadnuť aj na novú okolnosť, ktorou je uloženie disciplinárneho trestu odsúdenému a za významnú zmenu možno považovať aj postoj ústavu na výkon trestu, ktorý tentokrát podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody neodporučil.

V súvislosti s trestnou minulosťou odsúdeného sa žiada uviesť, že odsúdený A. B. vykazuje v odpise registra trestov 2 záznamy, ktorých sa dopustil v krátkom časovom slede. Na odsúdeného bolo v prípade jeho prvého odsúdenia pôsobené uložením podmienečného trestu odňatia slobody, čo však neviedlo u neho k náprave a polepšeniu v smere vedenia života riadneho občana a odsúdený sa krátko po začatí plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia dopustil spáchania ďalšieho úmyselného trestného činu.

Zmysel podmienečného prepustenia nespočíva iba v tom, že odsúdený bude za dobré správanie, resp. za vzorné plnenie si pracovných povinností počas výkonu trestu odňatia slobody automaticky prepustený na slobodu po splnení formálnej podmienky stanovenej zákonom (po uplynutí zákonom ustanovenej doby výkonu trestu odňatia slobody) a to bez prihliadnutia k účelu trestu. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu, ako i ďalšie okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a svojim správaním sa viac nedostane do kolízie so zákonom, čo však vzhľadom k predchádzajúcej kriminálnej minulosti odsúdeného a prezumovaného vysokého rizika recidívy, rovnako aj nepriaznivej resocializačnej prognózy, nie je možné očakávať.

Vzhľadom na vyššie uvedené n a v r h u j e m, aby Krajský súd v Trenčíne podľa písmeno a) napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a zároveň vo veci sám rozhodol tak, že žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie podľa s použitím , zamieta.“

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa , preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie napadnutého uznesenia. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že prokurátor v dôvodoch jeho sťažnosti ani nenamietal existenciu takýchto procesných vád v konaní okresného súdu.

V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo

rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného, krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto súvislosti považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

Na základe preskúmania správnosti výrokov samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého sťažnosťou prokurátora, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne, keď návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhovel. Krajský súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, na obsah ktorého týmto v podrobnostiach poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, podľa ktorých záverov u odsúdeného sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 Tr. zák. Okresný súd správne poukázal na to, že uvedené ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie odsúdeného splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej dĺžke, preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázaním dôvodnej možnosti (nie však nevyhnutnosti) očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa názoru krajského súdu, okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne dospel k záveru, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej časti trestu.

Pokiaľ ide o splnenie ostatných zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, podľa ktorého odsúdený plnením svojich povinností a svojim správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie. Okresný súd v rámci hodnotenia prvej materiálnej podmienky pre podmienečného prepustenie neopomenul ani problémy odsúdeného s dodržiavaním ústavného poriadku v adaptačnej fáze, v období krátkom po nástupe výkonu trestu a správne dospel k záveru, že ďalšie bezproblémové a príkladné správanie odsúdeného bolo ocenené aj udelením štyroch disciplinárnych odmien. Tu treba zdôrazniť, že súdna prax z hľadiska splnenia podmienky preukázania polepšenia akceptuje možnosť existencie určitých nedostatkov v krátkej dobe po nástupe výkonu trestu z dôvodu adaptačných problémov a to obzvlášť u osôb, ktoré sú vo výkone trestu po prvýkrát, čo je aj prípad odsúdeného. Aj podľa názoru krajského súdu okresný súd dospel k správnym záverom, pokiaľ ide o vyhodnotenie správania sa odsúdeného v adaptačnej fáze výkonu trestu a správne uviedol, že následne sa správanie odsúdeného po dlhšiu dobu stabilizovalo.

Uvedené zistenia okresného súdu majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, pričom krajský súd dodáva, že prokurátor v dôvodoch sťažnosti správnosť týchto skutkových zistení okresného súdu a ani ich posúdenie pokiaľ ide o nedostatky odsúdeného v adaptačnej fáze výkonu trestu nenamieta.

Okresný súd ďalej zistil, že odsúdený sa napriek dlhodobo stabilizovanému správaniu dňa 12.2.2026 dopustil porušenia interných predpisov, kedy nedovoleným spôsobom nadväzoval kontakty na pracovisku mimo ústavu s civilnou zamestnankyňou, za čo mu bol uložený disciplinárny trest pokarhanie. Okresný súd sa v rámci hodnotenia dôkazov vykonaných na verejnom zasadnutí veľmi citlivo a nie iba formalisticky vysporiadal aj s vyššie uvedeným excesom s inak dlhodobo stabilizovaného správania odsúdeného, pričom správne sa zaoberal týmto porušením aj po materiálnej stránke. Toto konanie odsúdeného považoval aj krajský súd za jednorazové zlyhanie ovplyvnené ľúbostným citom odsúdeného (nadviazanie vzťahu), ktoré nevyvolalo u menovanej osoby žiadne negatívne ani konfliktné následky. Po prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody môže nový partnerský vzťah vytvárať zázemie odsúdenému a pôsobiť motivačne aj k vedeniu riadneho života, ako na to správne poukázal aj okresný súd.

Okresný súd v súvislosti s hodnotením splnenia prvej materiálnej podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného správne poukázal aj na skutočnosť, že odsúdený prejavuje dlhodobo kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti a tiež k požívaniu návykových látok, ktorých užívanie bolo jednou z podstatných príčin páchania trestnej činnosti, pre ktorú vykonával tresty odňatia slobody.

S poukazom na uvedené a na okresným súdom správne ustálenú skutočnosť, že odsúdený je po prvý krát vo výkone trestu odňatia slobody, je podľa názoru krajského súdu dôvodný záver okresného súdu, podľa ktorého odsúdený vo výkone uložených trestov odňatia slobody plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie v rozsahu, ako to má na zreteli ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ ide o splnenie zákonnej podmienky možného očakávania, že odsúdený v budúcnosti bude viesť riadny život v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák., krajský súd poukazuje na to, že podľa správnych zistení okresného súdu pred predmetným výkonom uložených trestov nebolo na odsúdeného pôsobené výkonom trestu odňatia slobody. S poukazom na výchovný účel trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. a na okresným súdom správne ustálené preukázanie polepšenia sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu ani podľa názoru krajského súdu z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplývajú také konkrétne skutočnosti, ktoré by svedčili o účelovosti správania odsúdeného počas jeho doterajšieho výkonu trestu a o nenaplnení výchovného účelu trestu u tohto odsúdeného v zmysle vyššie uvedených východiskových úvah ohľadne účelu inštitútu podmienečného prepustenia.

Pokiaľ prokurátor namieta aj nesplnenie tretej zákonnej podmienky poukazujúc pritom na trestnú minulosť odsúdeného, konkrétne dva záznamy vyplývajúce z registra trestov, krajský súd poukazuje na to, že odsúdený vykonáva tresty práve z týchto dvoch odsúdení, pričom inej trestnej činnosti ako tej, pre ktorú je po prvýkrát vo výkone trestu, sa nedopustil. Krajský súd pritom dodáva, že odsúdený k spáchanej trestnej činnosti vyjadruje dlhodobo plne kritický postoj a tiež k užívaniu návykových látok, pričom s poukazom na ojedinelý prehrešok odsúdeného, posúdený z materiálnej stránky ako menej závažný, považoval preto aj krajský súd za správny záver okresného súdu o splnení všetkých zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného aj napriek tomu, že ústav na výkon trestu podmienečné prepustenie odsúdeného neodporučil.

S poukazom na správanie sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu, s poukazom na doterajšie poznatky o jeho osobe a s poukazom na okolnosti spáchania trestnej činnosti, podľa názoru krajského súdu okresným súdom uložené obmedzenia a povinnosti v rámci probačného dohľadu sú spôsobilé eliminovať rizikové faktory života odsúdeného, ktoré by mohli vzniknúť najmä v dôsledku požívania návykových látok a ktoré rizikové faktory mali rozhodný podiel na spáchaní jeho trestnej činnosti. Odsúdenému bola uložená aj povinnosť zamestnať sa, pričom podľa doteraz zistených poznatkov z priebehu výkonu trestu má vytvorené dostatočné pracovné návyky, pre ktoré bol aj trikrát disciplinárne odmenený. Práve možnosť kontroly dodržiavania uloženého obmedzenia umožní priebežnú kontrolu správania sa odsúdeného na slobode, ktorá kontrola by absentovala po úplnom vykonaní trestu odňatia slobody v krátkej budúcnosti. Preto podľa názoru krajského súdu v prípade tohto odsúdeného z hľadiska

dovŕšenia výchovného účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. na miske váh prevažuje možnosť kontroly odsúdeného počas uloženej skúšobnej doby nad výchovným pôsobením na odsúdeného v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody počas zostávajúcej pomerne krátkej doby doposiaľ nevykonaného trestu odňatia slobody. Odsúdený bude naviac na slobode pokračovať aj vo výkone ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou, čo napomôže eliminácii časti príčin, ktoré ho viedli k spáchaniu trestnej činnosti, pre ktorú vykonáva trest odňatia slobody.

Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže s poukazom na vyššie uvedené, krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.