Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23To-105-2022.pdf
PDF · 88.33 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/105/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Lucie Horvátovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. januára 2023 prejednal odvolanie prokurátora v trestnej veci obžalovaného
V. W.
nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V., Q. R. XXX/XX, toho času vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/71/2022 zo dňa 21.11.2022 a takto jednohlasne
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku celý výrok o uloženom treste odňatia slobody.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný V. W. odsudzuje pri nezmenenom výroku o vine rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 183 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/71/2022 zo dňa 21.11.2022 bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a), písm. d) Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 5 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 09. 07. 2022 v čase okolo 23:00 h v V. v byte nezisteného čísla nachádzajúcom sa na šiestom poschodí bytového domu na ulici B. okružná XXXX/XX pod vplyvom alkoholu po tom, ako sa zobudil v spálni spoločne so svojou bývalou priateľkou, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti - poškodenou B. B., začal sa s ňou hádať, postavil sa z postele, poškodenú, ktorá už stála vedľa postele chytil za tričko, ktoré jej natrhol, načo ho ona kopla do nohy a vtedy ju obžalovaný udrel najmenej trikrát do oblasti úst, nosa a čela, po čom poškodená spadla na matrac nachádzajúci sa na zemi, kde ju obžalovaný začal škrtiť jednou rukou v oblasti krku a svoju nohu jej položil na rameno, následne poškodená zodvihla svoju pravú ruku na obranu a vtedy ju obžalovaný pohrýzol z vnútornej strany na biceps, poškodenú pustil, vstal a išiel po uterák, ktorým jej utrel krvácajúcu ranu na čele, v tom
poškodenej zazvonil telefón a ako šla do kúpeľne, aby si umyla krv z tváre a komunikovala s kamarátom, obžalovaný sa rozčúlil, prišiel za ňou, chytil ju za ruku a odtiahol ju do kuchyne, kde ju posadil na stoličku, potom uzamkol vchodové dvere bytu, vrátil sa za poškodenou do kuchyne, z kuchynskej linky vytiahol dva kuchynské nože oba o veľkosti cca 34 cm, tieto chytil do pravej ruky, pričom v ľavej ruke držal kľúče od bytu a povedal poškodenej, že nemá problém jej s nimi ublížiť a potom jej povedal, že ju nožmi dobodá, následne odišiel do spálne, ľahol si na posteľ, kľúče od bytu si položil na hruď a oba nože si položil vedľa seba, potom poškodená prišla za ním a opakovane ho prosila, aby jej dal kľúče od bytu a mohla odísť preč, načo jej odpovedal, že môže odísť akurát oknom, preto sa poškodená vrátila späť do kuchyne, kam za ňou obžalovaný po chvíli prišiel, na zem si položil matrac zo spálne a poškodenú poslal do spálne so slovami, že ju nikam nepustí, preto poškodená zo strachu poslúchla, odišla do spálne, kde následne zotrvala a zaspala, pričom sa zobudila nasledujúci deň 10. 07. 2022 v čase asi 08.30 h, prišla za obžalovaným do kuchyne, požiadala ho, aby jej dal kľúče, čo aj následne urobil, po čom poškodená byt opustila, pričom uvedeným konaním obžalovaný u poškodenej B. B. vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie a bez oprávnenia jej násilím bránil užívať osobnú slobodu a spôsobil jej tiež poranenia tváre, kontúzne ložiská na čele, perách a nose, hematóm od chrupu na pravej ruke a početné hematómy na pravej ruke, ktoré zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie.
Bol za to odsúdený podľa § 183 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote odvolaním do výroku o treste v neprospech obžalovaného napadol prokurátor okresnej prokuratúry. V písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že výrok o treste napadnutého rozsudku považuje za nesprávny, nakoľko uložený trest je neprimerane nízky a v rozpore so zásadami ukladania trestov a tiež preto, že aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona v tejto trestnej veci nebola dôvodná. Okresný súd odôvodnil aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu tým, že obžalovaný bol v predchádzajúcej veci odsúdený pre druhovo iný trestný čin, a že užívanie drog obžalovaným malo vplyv na páchanie trestnej činnosti. Tiež poukázal na postoj poškodenej k obžalovanému. Uvedené dôvody však v žiadnom prípade nemožno považovať za skutočne výnimočné okolnosti z hľadiska aplikácie § 39 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd naopak pri určovaní výmery trestu dostatočne nezohľadnil spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, no najmä osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu vo veci Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/10/2022, kde bol uznaný vinným zo spáchania prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na 5 mesiacov so skúšobnou dobou na 14 mesiacov. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný pred spáchaním trestnej činnosti v tejto veci spáchal viacero priestupkov, a to dňa 10.01.2022 priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, keď fyzicky napadol práve poškodenú B. B. tak, že ju udrel dvakrát otvorenou päsťou do tváre a raz päsťou do rebier. Dňa 06.06.2021 obžalovaný spáchal priestupok proti majetku tak, že poškodil sklenenú výplň na dverách a dňa 22.11.2020 spáchal drobnú krádež v predajni Tesco v V., z čoho vyplýva, že obžalovaný sa v pomerne krátkej dobe opakovane dopúšťal protiprávnej činnosti. Vzhľadom k tomu, že uložený trest ani nie je spôsobilý plniť úlohu generálnej a individuálnej prevencie prokurátor navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste, a aby mu postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložil podľa § 183 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný. Uviedol, že uložený trest je primeraný. Okresný súd správne prihliadol na vyhlásenie obžalovaného o vine vzhľadom k tomu, že vo veci okrem výpovede obžalovaného a poškodenej absentovali priame dôkazy. Obžalovaný má kritický postoj k svojmu konaniu a čin úprimne oľutoval. Poškodená sama bola pod vplyvom alkoholu a obžalovaného provokovala. Uvedené však samozrejme neospravedlňuje správanie obžalovaného a sám si to uvedomil. Obžalovaný dal odvolaciemu súdu do pozornosti, že keďže sa aktuálne stíhanej trestnej činnosti dopustil v čase plynutia podmienečného odsúdenia v jeho inej trestnej veci, dôjde k premene uloženého trestu odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov. Odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť podľa § 319 Tr. por.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na dôvodoch odvolania Obžalovaný navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť, nakoľko nie je dôvodné.
Odvolací súd postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Vzhľadom k tomu, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k prijatiu vyhlásenia obžalovaného o vine, odvolací súd preskúmaval len napadnutý výrok o treste odňatia slobody a o zaradení obžalovaného do ústavu na jeho výkon.
Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd pri ukladaní trestu odňatia slobody obžalovanému správne ustálil použitie jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. a dvoch priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h) a písm. m) Tr. zák. Obžalovaný sa preukázateľne priznal k spáchaniu trestných činov a tieto úprimne oľutoval. Zároveň však spáchal viac trestných činov a už bol za trestný čin v nedávnej minulosti odsúdený. Pri úvahách o základnej trestnej sadzbe, okresný súd správne postupoval podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák. Stanovil tak základnú trestnú sadzbu vo výmere 3 roky až 8 rokov, teda sadzbu najprísnejšieho zo zbiehajúcich sa trestných činov, ktorým bol v danom prípade zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 2 Tr. zák.
Okresný súd dôvodne ustálil aj to, že pri prevahe priťažujúcich okolností musí postupovať podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., teda zvýšiť dolnú hranicu základnej trestnej sadzby o jednu tretinu, čím správne upravil trestnú sadzbu na rozpätie 4 roky 8 mesiacov až 8 rokov.
Uvedenie aj ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. do výroku o treste súdom prvého stupňa však bolo nesprávne, keďže na postup podľa tohto ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky. Obžalovaný síce spáchal dva trestné činy, z ktorých jeden bol prečinom a druhý zločinom, avšak v jednočinnom súbehu a nie dvoma alebo viacerými skutkami.
Nebol správny ani postup okresného súdu keď rozhodol, že v prípade obžalovaného je opodstatnené použitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. Krajský súd pri preskúmaní dôvodnosti použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. v prípade obžalovaného vzal do úvahy všetky okolnosti spáchaných trestných činov, t. j. povahu, charakter a závažnosť, vrátane možností nápravy obžalovaného. Dospel k záveru, že žiadne okolnosti odôvodňujúce aplikáciu tohto ustanovenia v jeho prípade nie sú dané. Neboli tu prítomné ani okolnosti, ktoré by výraznejšie vybočovali z obvyklých prípadov, a preto by odôvodňovali zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu.
Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou prokurátora, že okresným súdom uvádzané skutočnosti nie sú spôsobilé na vyvodenie záveru, že je dôvodné obžalovanému mimoriadne znížiť trest pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby, naviac tak výrazným spôsobom. Práve naopak, podľa názoru odvolacieho súdu je náprava obžalovaného značne sťažená a postoj poškodenej počas celého trestného konania skôr evokuje podozrenie, že je na osobu obžalovaného neprimerane a nekriticky citovo naviazaná. Na druhej strane to bola práve poškodená, ktorá na obžalovaného podala v tejto veci trestné oznámenie. Následne vypovedala v procesnom postavení poškodenej ku skutku, a usvedčila obžalovaného z verbálneho a fyzického násilia z jeho strany počas vzájomného vzťahu.
Ako vyplýva z predloženého spisového materiálu, obžalovaný sa opakovane dopustil trestnej činnosti po tom, ako bol odsúdený za predchádzajúcu drogovú trestnú činnosť, za ktorú mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody. Skutku sa dopustil v skúšobnej dobe, kedy mal preukázať, že bude viesť riadny život a dodržiavať protitoxikomanickú liečbu. Napriek tomu naďalej užíval omamné a psychotropné látky, od ktorých je závislý a navyše požíval vo zvýšenej miere alkohol. V čase spáchania trestných činov skombinoval psychiatrické lieky s tvrdým alkoholom. Jeho povaha je podľa znalca cholerická, výbušná, nevyspytateľná, Aktuálnou závažnou násilnou trestnou činnosťou sa obžalovaný dopustil až dvoch trestných činov, pričom spôsob spáchania činu bol mimoriadne agresívny. Pred skutkom sa už dopúšťal voči poškodenej fyzického násilia vo forme priestupku.
Použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. por. sa nemôže odôvodniť len bežne sa vyskytujúcimi skutočnosťami, ale súd môže pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu len za existencie takých okolností alebo pomerov, ktoré sa u trestných činov a ich páchateľov bežne nevyskytujú, a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Práve táto výnimočnosť a neštandardnosť objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie účelu by postačoval aj trest kratšieho trvania. Pri rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s prihliadnutím na povahu, závažnosť činu a osobu páchateľa preto trestný zákon umožňuje súdu na túto situáciu reagovať možnosťou mimoriadneho zníženia trestu aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom, pričom je dôležité, aby súd jeho uplatnenie vždy argumentačne odôvodnil takým spôsobom, aby nevznikli žiadne pochybnosti o oprávnenosti použitia tohto ustanovenia. Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že v danom prípade nie sú dané dôvody na aplikáciu ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.
Na druhej strane v zhode s názorom súdu prvého stupňa krajský súd skonštatoval, že obžalovanému bolo potrebné zohľadniť jeho vyhlásenie o vine, ktoré dal pred súdom prvého stupňa skonštatoval. Tým obžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny za spáchaný skutok obdobne, ako je to v konaní o dohode i vine a treste. V súlade s právnym názorom vyjadreným v stanovisku trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 55/2016 z 27.06.2017 odvolací súd pri výmere trestu obžalovanému aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam. Preto znížil obžalovanému trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, a uložil mu primeraný a spravodlivý úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky.
Takto uložený trest zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák., vysokej závažnosti spáchanej trestnej činnosti vyplývajúcej zo spôsobeného následku, zo spôsobu spáchania činu, zodpovedá pomeru poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, ako aj menej priaznivým možnostiam nápravy obžalovaného. Zodpovedá tiež záujmu na individuálnej a generálnej prevencii a je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia trestných činov obžalovaného spoločnosťou.
Vzhľadom k zrušeniu výroku o treste odňatia slobody krajský súd opätovne rozhodol aj o spôsobe jeho výkonu. Obžalovaného zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia vzhľadom k tomu, že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.