Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoP-55-2026.pdf
PDF · 136.05 KB
Case nature
Subarea
19CoP/55/2026
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci manželov: W.. O. C., C., L.. XX.XX.XXXX, J. A. S. K. XXXX/XX, T. - T., zast.: ČOLLÁK & PARTNERI advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Floriánska 19, Košice, a W.. X. C., L.. XX.XX.XXXX, J. A. S. K. XXXX/XX, T. - T.Á., zast. JUDr. Kristínou Malou Piovarčíovou, PhD., so sídlom Štúrova 20, Košice, za účasti maloletých detí: B. C., L.. XX.XX.XXXX, S. B. C., L.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T., v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k mal. deťom na čas po rozvode, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského súdu Košice, č.k. 78P/172/2026-543 z 2. júna 2026, takto
r o z h o d o l :
Mení uznesenie tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:
I. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. deťmi B. a B. v každom nepárnom týždni od stredy od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a v každom párnom týždni od stredy od 15:00 hod. do štvrtka do 18:00 hod. s tým, že otec si mal. deti preberie od matky v mieste jej bydliska a po ukončení styku ich matke odovzdá v mieste jej bydliska. V prípade, ak maloletá B. bude v školskom zariadení, otec je oprávnený maloletú prevziať v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje.
II. Ruší uznesenie Mestského súdu Košice č.k. 78P/172/2025-271 zo dňa 29.12.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 19CoP/18/2026-414 zo dňa 24.3.2026 vo výroku II. a IV.
III. Dáva podnet súdu prvej inštancie na postup podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa otec domáhal, aby súd neodkladným opatrením dočasne zmenil úpravu styku s maloletými deťmi tak, že zruší uznesenie Mestského súdu Košice sp.zn. 78P/172/2025 zo dňa 29.12.2025 vo výroku II. a dočasne upraví styk otca s mal. B. a mal. B. nasledovne: Otec je oprávnený sa s maloletou B. stretávať každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od pondelka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod., s tým, že otec na začiatku styku maloletú vyzdvihne v školskom zariadení X. Š. A. XX E. T. alebo na mieste trvalého pobytu matky, ak maloletá v daný deň nie je v školskom zariadení, od matky, ktorá je povinná maloletú na styk s otcom pripraviť a odovzdať mu ju, a po skončení styku odovzdá maloletú matke v mieste trvalého pobytu matky, a zároveň dočasne upravuje styk otca s maloletým B. tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stretávať každý nepárny kalendárny týždeň v roku od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že otec na začiatku styku maloletého vyzdvihne v mieste trvalého pobytu matky, ktorá je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť a odovzdať mu ho, a po skončení styku odovzdá maloletého matke v mieste trvalého
pobytu matky a každý párny týždeň od stredy od 18.00 hod. do piatka do 18.00 hod. s tým, že otec na začiatku styku maloletého vyzdvihne v mieste trvalého pobytu matky, ktorá je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť a odovzdať mu ho, a po skončení styku odovzdá maloletého matke v mieste trvalého pobytu matky s tým, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia veci vedenej na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 78P/172/2025.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Mestský súd Košice (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
3. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 324 ods. 1; § 325 ods. 1; § 326 ods. 1, 2; § 328 ods. 1; § 329 ods. 1; § 331 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).
4. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že v danom prípade nebola splnená zákonná podmienka na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je naliehavosť potreby úpravy pomerov daná záujmom maloletého dieťaťa. Otec v návrhu neosvedčil naliehavosť predbežnej úpravy pomerov, ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziace maloletým deťom, ktoré by odôvodňovalo okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Styk otca s maloletými deťmi súd upravil v rámci konania neodkladným opatrením, a to uznesením č. k. 78P/172/2025-271 zo dňa 29.12.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove, ktoré bude trvať do právoplatného skončenia veci vedenej na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 78P/172/2025. Aktuálna miera konfliktu medzi rodičmi má preukázateľne negatívny dopad na psychickú integritu a emocionálnu stabilitu maloletých detí. V situácii, kedy sú deti vystavené tlaku a nezhodám medzi primárnymi vychovávateľmi, je prioritným záujmom detí upokojenie rodinnej situácie. Vzhľadom na to, že absentuje stav nebezpečenstva alebo bezprostrednej ujmy na strane maloletých, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Súd vo veci samej rozhodne po vykonaní dokazovania vo veci, kde budú podrobne posúdené možnosti a záujmy všetkých zúčastnených strán.
III. Obsah odvolania a vyjadrení účastníkov konania
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že napádané uznesenie bolo vydané a právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené 2. júna 2026, teda po uplynutí zákonnej lehoty na rozhodnutie súdu o príslušnom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia podľa § 328 ods. 2 CSP. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z podstatnej zmeny okolnosti, ku ktorej došlo po vydaní pôvodného neodkladného opatrenia a reflektuje aktuálnu životnú situáciu maloletých detí, ich vek, potreby a doterajší vývoj vzťahov medzi nimi a odvolateľom. Navrhovaná úprava styku zároveň plne rešpektuje právo maloletých detí na zachovanie a rozvíjanie pravidelného, blízkeho a plnohodnotného vzťahu s oboma rodičmi, ako aj ich najlepší záujem. Vzhľadom k zákonnej lehote 30 dní na rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolateľ napáda postup súdu, ktorým došlo k nedodržaniu tejto zákonnej lehoty. Odvolateľ si je vedomý, že lehota ustanovená v ustanovení § 328 ods. 2 CSP má povahu poriadkovej lehoty, a preto jej nedodržanie samo osebe nepredstavuje procesnú vadu konania. Touto cestou však poukazuje na prístup súdu, ktorý je v rozpore so súdom prezentovanou požiadavkou konania v súlade s najlepším záujmom maloletých detí. Navyše, prekročenie zákonom stanovenej lehoty na rozhodnutie sa v danom prípade nijakým spôsobom neprejavilo na kvalite, dôslednosti ani presvedčivosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Práve naopak, napadnuté uznesenie vykazuje znaky arbitrárnosti a nedostatočného odôvodnenia. Odvolateľ zároveň poukazuje na skutočnosť, že odôvodnenie obsiahnuté v bode 14. napadnutého uznesenia je v podstatných častiach obsahovo totožné s odôvodnením uvedeným v bode 14. uznesenia Mestského súdu Košice sp. zn. 78P/50/2026 z 21. mája 2026, vydaného v konaní o návrhu starých rodičov maloletých detí na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy styku s maloletým dieťaťom. Navyše, krátko pred vydaním predmetného neodkladného opatrenia bolo v konaní vedenom pod sp. zn. 34C/49/2025 na návrh matky maloletých detí na základe ňou vykonštruovaných skutočností nariadené ďalšie neodkladné opatrenie, ktorým bola odvolateľovi uložená povinnosť nevstupovať do rodinného domu, v ktorom majú účastníci vedený trvalý pobyt a v ktorom maloleté deti vyrastajú. V dôsledku tejto povinnosti je odvolateľ fakticky vylúčený z možnosti stretávať sa s maloletými deťmi v ich prirodzenom domácom prostredí, čo sa nevyhnutne prejavuje aj na rozsahu a kvalite vzájomného kontaktu. Bez ohľadu na dôvody, ktoré viedli k
vydaniu uvedeného rozhodnutia, nemožno opomenúť, že jeho realizácia zásadným spôsobom zmenila dovtedajšie rodinné pomery a každodenné fungovanie vzťahov medzi odvolateľom a maloletými deťmi. Od času vydania neodkladného opatrenia, ktorým došlo k úprave styku odvolateľa s maloletými deťmi, tak došlo k významnej zmene okolností na strane maloletých detí aj odvolateľa, pričom práve tieto zmenené pomery bolo potrebné zohľadniť pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nové neodkladné opatrenie. Tieto, ako aj iné relevantné zmenené okolnosti odvolateľ podrobne uviedol a osvedčil vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ktoré rovnako uvádza aj v nasledujúcej odvolacej argumentácii. Ide pritom o skutočnosti, ktoré podľa názoru odvolateľa jednoznačne odôvodňujú potrebu prehodnotenia doterajšej úpravy styku a jeho rozšírenia tak, aby zodpovedal aktuálnym potrebám maloletých detí a ich najlepšiemu záujmu. Prvostupňový súd však tieto okolnosti nezohľadnil v rozsahu zodpovedajúcom ich významu. Pri rozhodovaní nevzal dostatočne do úvahy aktuálny stav rodinných pomerov, doterajší rozsah realizácie styku otca s maloletými deťmi ani ďalšie relevantné okolnosti významné z hľadiska ich výchovy, emocionálneho vývinu a najlepšieho záujmu. Navrhovaná úprava reflektuje aktuálnu životnú situáciu maloletých detí, ako aj zmenu pomerov, ku ktorej došlo od vydania doposiaľ účinného neodkladného opatrenia, na základe ktorého sa v súčasnosti realizuje styk otca s maloletými deťmi. Návrh je odôvodnený existenciou naliehavej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, a to predovšetkým s prihliadnutím na najlepší záujem maloletých detí. Aktuálny styk odvolateľa s maloletými deťmi je neproporčný a obmedzujúci rodičovské práva odvolateľa na styk s vlastnými deťmi a rovnako zasahuje do práv detí na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Aktuálny styk odvolateľa s dcérou B., ktorá má takmer XX rokov, predstavuje 8 dní z 31 dní, teda cca 25 % otec / 75 % matka. Aktuálny styk odvolateľa so synom B., ktorý bude mať za pár dní X roky, predstavuje 4 dni a 6 hodín z 31 dní, teda cca 6,45 % otec / 93,55 % matka. Styk odvolateľa a maloletých detí v obmedzenom režime trvá už vyše pol roka. Odvolateľ bol prvotne odkázaný na styk s vlastnými deťmi len v rozsahu, ktorý matka na základe svojho uváženia dovolila. Následne došlo uznesením súdu zo dňa 29. decembra 2025 k dočasnej úprave styku otca s maloletými deťmi, a to vo vyššie uvedenom rozsahu (dcéra - 8 dní, syn - 4 dni a 6 hodín). Takto určený rozsah styku pretrváva bez akejkoľvek zmeny až do súčasnosti. Odvolateľ je so svojimi maloletými deťmi v kontakte len v minimálnom rozsahu. Pokiaľ ide o maloletého B., celkový rozsah styku otca s maloletým za posledných viac ako šesť mesiacov nedosahuje ani rozsah osobnej starostlivosti, ktorú matka vykonáva v priebehu jediného mesiaca. V prípade maloletej B. predstavuje súhrnný čas strávený otcom s maloletou za uvedené obdobie len dobu mierne presahujúcu jeden mesiac. Takto nastavený rozsah styku nemožno považovať za dostatočný na zachovanie a rozvíjanie prirodzeného rodičovského vzťahu medzi otcom a maloletými deťmi. Ide o výrazné obmedzenie rodičovských práv odvolateľa, predovšetkým jeho práva podieľať sa na výchove maloletých detí, spoluutvárať ich každodenný život a udržiavať s nimi pravidelný a zmysluplný osobný kontakt. Súčasne je tým dotknuté aj právo maloletých detí na starostlivosť, výchovu a rovnocennú prítomnosť oboch rodičov v rozsahu zodpovedajúcom ich najlepšiemu záujmu, ktoré je vyjadrené aj v ustanovení § 24 ods. 5 Zákona o rodine. Najdôležitejšou požiadavkou je, aby súd pri rozhodovaní rešpektoval právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Do práva rodiča výchovne pôsobiť na svoje dieťa možno obmedzujúco zasiahnuť len vtedy, ak na to existujú dôvody, ktoré by mohli viesť k pozastaveniu, obmedzeniu alebo pozbaveniu výkonu rodičovských práv. Bez existencie týchto dôvodov niet dôvodu na to, aby bol výchovný vplyv jedného rodiča neprimerane obmedzovaný. Dlhodobé pretrvávanie takto obmedzeného režimu styku neprimerane zasahuje nielen do práv odvolateľa ako rodiča, ale aj do práva maloletých detí na budovanie, rozvíjanie a udržiavanie plnohodnotného citového a rodinného vzťahu s otcom. Práve z tohto dôvodu odvolateľ považoval za nevyhnutné domáhať sa bezodkladnej zmeny doposiaľ účinnej úpravy styku, ktorá už nezodpovedá aktuálnym pomerom ani potrebám maloletých detí. Odvolateľ v podanom návrhu riadne, logicky a s poukazom na konkrétne skutkové okolnosti odôvodnil potrebu úpravy a rozšírenia svojho styku s maloletými deťmi. Zároveň predložil a osvedčil skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru jednoznačne preukazujú potrebu bezodkladnej zmeny doterajšej úpravy pomerov. Odvolateľ je presvedčený, že prvostupňový súd na tieto tvrdenia a osvedčené skutočnosti neprihliadol v rozsahu zodpovedajúcom ich významu a závažnosti. Uvedený záver vyplýva nielen zo samotného výroku napadnutého rozhodnutia, ale aj z jeho odôvodnenia, v ktorom sa súd s rozhodujúcimi argumentmi a dôkazmi predloženými odvolateľom vôbec nevysporiadal, resp. ich žiadnym spôsobom nevyhodnotil. V dôsledku toho súd nezohľadnil všetky relevantné okolnosti rozhodné pre posúdenie potreby bezodkladnej úpravy styku a nevzal do úvahy ani skutočnosti svedčiace o tom, že navrhovaná zmena zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletých detí. Napadnuté rozhodnutie preto
odvolateľ považuje za vecne nesprávne, nedostatočne odôvodnené a za rozhodnutie, ktoré nereflektuje aktuálnu situáciu maloletých detí, ani ich potrebu udržiavať a rozvíjať plnohodnotný vzťah s otcom. Odvolateľ zároveň poukazuje na to, že ním navrhovaná úprava styku sleduje výlučne najlepší záujem maloletých detí. Navrhovaný rozsah styku nepredstavuje neprimeraný zásah do rodičovských práv matky, ani neobmedzuje jej kontakt s maloletými deťmi. Rovnako nenarúša ich doterajší režim, školské povinnosti ani zaužívané denné aktivity. Cieľom navrhovanej úpravy je len vytvorenie primeranejšieho priestoru na budovanie a rozvíjanie vzťahu maloletých detí s otcom pri zachovaní stability ich každodenného života. Odvolateľ má za to, že súd nesprávne právne a vecne posúdil podmienky bezprostredne hroziacej ujmy a dostatočnosť styku, keď konštatoval, že nebola osvedčená naliehavosť potreby úpravy pomerov, ktorá by vyžadovala okamžitý zásah súdu. V kontexte rodinného práva a v zmysle ustálenej judikatúry sa za bezprostrednú ujmu nepovažuje len fyzické ohrozenie života a zdravia, ale aj riziko narušenia, oslabenia a pretrhnutia citových väzieb dieťaťa s rodičom a jeho širšou rodinou. Pri rozhodovaní má súd dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd sa pri rozhodovaní nevypriadal nielen s otázkou proporcionality rozsahu osobnej starostlivosti a styku oboch rodičov s maloletými deťmi, ale zároveň neprihliadol ani na ďalšie relevantné skutočnosti, ktoré odvolateľ vo svojom návrhu uviedol a osvedčil predloženými dôkazmi. Aktuálne nastavenie starostlivosti a výkon rodičovských práv zo strany matky negatívne zasahuje do práva maloletej B. na riadne vzdelávanie. Na podporu svojich tvrdení predložil súdu dôkazy preukazujúce, že maloletá počas dní, keď sa nachádza v starostlivosti matky, opakovane mešká na vyučovanie alebo sa nezúčastňuje ranných vyučovacích hodín. Podľa vyjadrení samotnej maloletej je dôvodom týchto meškaní skutočnosť, že „mamka zaspala“. Z predložených dôkazov zároveň vyplýva, že k uvedeným meškaniam dochádza práve v dňoch, počas ktorých je maloletá podľa aktuálne účinného neodkladného opatrenia z 29. decembra 2025 v osobnej starostlivosti matky. Takýto stav nemožno považovať za ojedinelý alebo bezvýznamný, keďže sa priamo dotýka plnenia školskej dochádzky maloletej a jej riadneho vzdelávacieho procesu. Odvolateľ je toho názoru, že opakované nerešpektovanie povinností súvisiacich so školskou dochádzkou maloletej predstavuje nielen porušenie pravidiel vyplývajúcich zo školského poriadku základnej školy, ktorú maloletá navštevuje, ale zároveň môže negatívne vplývať na formovanie jej pracovných návykov, zodpovednosti a vzťahu k plneniu školských povinností. Ide preto o okolnosť významnú z pohľadu riadnej výchovy maloletej, ktorú mal súd pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa a potreby úpravy styku náležite zohľadniť. Na maloletú nepriaznivo vplýva dlhodobo pretrvávajúca konfliktná situácia medzi rodičmi súvisiaca s rozvodovým konaním, pozostávajúca predovšetkým zo správania matky, ktorá na maloletú prenáša časť svojich rodičovských povinností a využíva ju ako sprostredkovateľa komunikácie medzi rodičmi. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z komunikácie medzi odvolateľom a matkou maloletých detí, ako aj z komunikácie maloletej a matky. Odvolateľ v záujme ochrany psychického zdravia maloletej zabezpečil pre maloletú odbornú psychologickú pomoc, objednal ju na psychologické konzultácie a dlhodobo zabezpečuje jej účasť na jednotlivých stretnutiach. Zároveň má za to, že matka nevenuje potrebe tejto odbornej pomoci primeranú pozornosť, hoci vzhľadom na aktuálnu situáciu maloletej ide o okolnosť významnú z hľadiska jej ďalšieho psychického a emocionálneho vývinu. Odvolateľ je presvedčený, že pri rozšírenom rozsahu styku by bol schopný vo väčšej miere zabezpečovať nielen každodenné potreby maloletých detí, ale aj pružnejšie reagovať na ich psychické, emocionálne a výchovné potreby. Zároveň má za to, že matka týmto oblastiam nevenuje dostatočnú pozornosť, čo podľa jeho názoru vyplýva aj z vyššie uvedených skutočností a z jej prístupu k riešeniu psychických a emocionálnych potrieb maloletej. Zmenu pomerov odôvodňuje aj skutočnosť, že maloletý B. v najbližších dňoch dovŕši K. roky veku. Vzhľadom na jeho aktuálny vek a vývinové potreby už nie je plne odkázaný na nepretržitú osobnú prítomnosť matky. Maloletý nie je dojčený a všetky jeho každodenné potreby, vrátane starostlivosti, výživy, hygieny a zabezpečenia primeraného režimu, je schopný v plnom rozsahu zabezpečiť aj odvolateľ. Aktuálne nastavený rozsah styku odvolateľa s maloletým B. v rozsahu štyroch dní a šiestich hodín mesačne predstavuje, pri absencii akýchkoľvek zistení spochybňujúcich rodičovské kompetencie odvolateľa alebo jeho schopnosť riadne sa o maloletého postarať, neprimerane obmedzený kontakt. Takto limitovaný rozsah styku neumožňuje vytváranie a rozvíjanie prirodzeného a pevného vzťahu medzi otcom a synom v rozsahu zodpovedajúcom ich vzájomným potrebám. Je zjavne nedostačujúce, aby otec so svojím synom vzhľadom na jeho vek za obdobie pol roka strávil len 25 dní a 11 hodín, za takto krátky čas nie je možné si zo strany odvolateľa vybudovať so svojím maloletým synom silné emocionálne puto. Odvolateľ je presvedčený, že práve v rannom veku dieťaťa je nevyhnutné podporovať pravidelný, intenzívny a predvídateľný kontakt s oboma rodičmi. Ide o obdobie, v ktorom sa formujú základné citové
väzby dieťaťa a vytvárajú sa predpoklady pre jeho zdravý emocionálny a sociálny vývin. Dlhodobé udržiavanie styku v takto obmedzenom rozsahu preto podľa názoru odvolateľa neprospieva zachovaniu ani prirodzenému rozvoju vzťahu medzi maloletým B. a jeho otcom a nie je v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Odvolateľ dlhodobo a preukázateľne prejavuje aktívny záujem o svoje maloleté deti, ich potreby, zdravotný stav, školské povinnosti a celkovú životnú situáciu. Pre riadnu ochranu záujmov dieťaťa je zásadne nevyhnutné, aby obaja rodičia mali vedomosti o záležitostiach dieťaťa, pretože zatajenie viacerých druhov informácií môže mať pre dieťa veľmi nepriaznivé následky. Matka sa svojím správaním snaží minimalizovať kontakt maloletých detí s otcom, čo vyplýva nielen z jej prístupu ku komunikácii, ale aj z ďalších okolností osvedčených predloženými komunikáciami a uvedenými skutočnostiam. Odvolateľ rovnako poukazuje aj na situáciu, keď bola maloletá vyzdvihnutá zo školy osobou, ktorá nebola oprávnená na jej prevzatie. Matka maloletú telefonicky informovala, že pred školou čaká ona sama, hoci v skutočnosti išlo o jej známu (kamarátku). Odvolateľ považuje takéto konanie za nevhodné z hľadiska výchovy maloletej a formovania jej hodnotových a morálnych postojov. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že v navrhovanom rozsahu nariadi nové neodkladné opatrenie v odvolateľom navrhovanom znení. V prípade, ak bude mať odvolací súd za to, že nie sú dané podmienky na zmenu napádaného rozhodnutia, navrhuje alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyjadrila matka podaním zo dňa 18.05.2026. Poukázala, že od ostatnej úpravy styku otca s maloletými deťmi v deň podania návrhu zo strany otca uplynul mesiac a tri dni, teda k podstatnej zmene pomerov za taký krátky čas nedošlo. Otcovým zámerom, ako sa vyjadril pred známymi, je finančne ju zničiť, keďže ku každému (aj bezdôvodne podanému) návrhu sa bude musieť vyjadriť, aj keď to je opakovane k tým istým skutočnostiam. Z návrhu sú zrejmé dva dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, jedným je zmena pomerov týkajúca sa uznesenia Mestského súdu Košice sp. zn. 34C/49/2025 zo dňa 15.12.2025, potvrdeného Krajským súdom v Košiciach sp. zn. 5Co/22/2026 zo dňa 31.03.2026, ktorým súd zakázal otcovi vstupovať do rodinného domu, v ktorom žije s oboma maloletými deťmi, v súvislosti s čím navrhla pripojiť uvedený spis Mestského súdu Košice. Otcovi v styku nebránila, práve naopak, otec vzájomné dohody nedodržiaval, preto podala dňa 01.12.2025 návrh, ktorým by súd styk otca s deťmi upravil fixne. Druhým dôvodom je tvrdenie otca, že zanedbáva povinnú školskú dochádzku maloletej dcéry, čo je až absurdné zveličenie situácie, otcov návrh na vydanie výchovného opatrenia nie je možné hodnotiť inak ako šikanu, keďže všetky dôvody dcérinej školskej absencie boli ospravedlniteľné, k čomu pripojila vysvedčenie maloletej za prvý polrok a snímku obrazovky z Edupage. Otec jej bez akéhokoľvek upozornenia odobral motorové vozidlo, aby ju prinútil súhlasiť so striedavou osobnou starostlivosťou, o čom pripojila elektronickú komunikáciu s otcom. Poukázala na otcovo správanie k zamestnancom školy a pripojila snímku z Edupage, kde učiteľka opisuje jeho správanie. Otec sa sťažoval, že raz nevyzdvihla zo školy dcéru ona, ale jej najlepšia kamarátka, ktorú dcéra pozná, kým on sám prenecháva vyzdvihovanie dcéry na svojich rodičov a po víkende, ktorý dcéra trávi uňho, chodí do školy nepripravená, o čom svedčia ďalšie pripojené snímky z Edupage. Otcov návrh je v rozsahu striedavej starostlivosti, o čo sa otec usiluje najmä, aby nemusel platiť výživné. Maloletá dcéra sa opakovane vyjadrila, že si neželá predlžovanie styku s otcom, dokonca uvažovala o jeho zúžení, dcéra je zvyknutá na matkinu prítomnosť a napr. pri návštevách zdravotníckych zariadení si ju priam vyžaduje, keďže otec aj keď príde, tak zostáva vonku, u pediatričky otec s deťmi nikdy nebol. Fotografie, ktoré otec predložil, nevyhotovil on, ale sú to fotografie, ktoré mu ona sama zaslala, keď bola maloletá v nemocnici, o čom predložila snímku komunikácie s otcom. Pediatrička maloletého syna neodporúča striedanie maloletého medzi jej a otcovou domácnosťou, keďže maloletý je pri pobyte u otca v kontakte s často chorým dieťaťom otcovej novej partnerky, o čom priložila potvrdenie pediatričky. V ďalšej časti podania na rôznych príkladoch, ktoré súviseli s hroziacim odpojením vody v jej domácnosti, s trávením času maloletej dcéry u starých rodičov, ktorí sa negatívne vyjadrujú o matkinej osobe, o stretnutiach u psychologičky, o ktorých ju otec neinformuje, ilustrovala napätú situáciu medzi rodičmi, ktorá svedčí o otcovej rodičovskej nespôsobilosti, o čom pripojila snímky elektronickej komunikácie medzi ňou a otcom, preto považuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za neodôvodnený a navrhla, aby ho súd zamietol a priznal jej náhradu trov konania, pretože to považuje za spravodlivé.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
7. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP, v spojení s § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“), preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
10. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
11. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
12. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
13. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
14. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
15. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty odvolateľa predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne upravil výkon rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom a zmenil už súdom nariadené neodkladné opatrenie o úprave styku otca s maloletými deťmi.
17. Otec v podanom odvolaní nesúhlasí s prijatým záverom o neexistencii dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ustálenej súdnej praxe na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje minimálne osvedčenie skutočností podstatných pre rozhodnutie. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/171/2010 zo dňa 22.09.2010). Neodkladné opatrenie je možné nariadiť aj v prípadoch týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti za predpokladu, že pomery maloletého je nevyhnutné upraviť bezodkladne a záujem maloletého na nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia, bude daný predovšetkým vtedy, ak tento záujem bude narušený alebo ohrozený v prípade absencie bezodkladnej úpravy pomerov.
18. Význam rozhodovania vo veciach úpravy styku neodkladným opatrením vychádza z postulátu, že „predbežné opatrenie upravujúce styk rodiča s deťmi musí byť použité aj s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná“ (porovnaj Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 618/05).
19. Vychádzajúc z doposiaľ vykonaného dokazovania a zistení v konaní bolo osvedčené, že maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. Osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka. Od roku 2025 prebieha súdne konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené.
20. V danom konaní bolo uznesením súdu prvej inštancie sp. zn. 78P/172/2025 zo dňa 29.12.2025 nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol upravený styk otca s maloletou tak, že je oprávnený sa s maloletou B. stretávať každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od stredy od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod., s tým, že otec na začiatku styku maloletú vyzdvihne v školskom zariadení alebo v mieste bydliska matky, ak maloletá v daný deň nie je v školskom zariadení, a po skončení styku odovzdá v mieste bydliska matky a zároveň dočasne upravuje styk s maloletým B. tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stretávať každý nepárny kalendárny týždeň v roku od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod., s tým, že otec maloletého na začiatku styku vyzdvihne v mieste bydliska matky a po skončení styku odovzdá v mieste bydliska matky. Neodkladným opatrením bola tiež upravená aj vyživovacia povinnosť otca k maloletej B. vo výške 160 € a k maloletému B. vo výške 100 € mesačne. Trvanie tohto neodkladného opatrenia bolo limitované do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktorá doposiaľ nie je právoplatne skončená.
21. Odvolací súd po posúdení existujúcej situácie v rodine s prihliadnutím na záujem maloletých detí a právo otca podieľať sa na výchove svojich detí prijal záver o existencii potreby zásahu do už existujúceho rozhodnutia o styku otca s maloletými deťmi. Dôvodom pre posúdenie potreby upraviť styk napriek existencii súdnej úpravy je dlhodobá neexistencia vzájomnej rodičovskej dohody, ktorá by najlepšie zohľadňovala záujem maloletých detí, pretože len rodičia poznajú najlepšie svoje deti, ich potreby i záujmy. Ďalším dôvodom je stále prebiehajúce súdne konanie vo veci rozvodu manželstva, ktoré trvá od roku 2025, pričom treba zdôrazniť, že s týmto konaním je spojené aj konanie o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom. Práve v dôsledku dlho trvajúceho konania bez vytvorenia dostatočnej možnosti pre deti stretávať sa s otcom, hrozí nebezpečenstvo, že maloleté deti si zvyknú na usporiadanie vzťahov, ktoré nastanú v dobe konania, preto je dôvodné a správne preferovať také nastavenie vzťahov, ktoré umožňujú deťom mať skúsenosť so spolužitím s oboma rodičmi (porovnaj rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 2527/17 zo 17.8.2017). Rodičia netvoria spoločnú domácnosť, spoločný život rodičov neexistuje, preto je nevyhnutné, aby bol vzťah medzi rodičmi a maloletými deťmi upravený na základe zákonných pravidiel, ktoré sú odlišné od pravidiel bežne uplatňovaných v situácii, kedy rodina ako celok riadne funguje.
22. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa (§ 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Z citovaného ustanovenia vyplýva, že rodičia majú nielen právo, ale aj povinnosť podieľať sa na výchove mal. dieťaťa. Otec považuje súčasný styk za nedostatočný na realizáciu svojho práva podieľať sa na výchove detí. Jeho argumenty pre rozsiahlejšiu úpravu styku považuje odvolací súd za dostatočné, jeho snahou je byť s deťmi v širšom rozsahu než ako bolo súdom upravené v roku 2025. Súdnym rozhodnutím je upravený pomerne obmedzený styk otca s maloletými deťmi, keďže sa môže uskutočňovať len každý druhý týždeň.
23. Napriek existencii predchádzajúceho súdneho rozhodnutia nemá odvolací súd za to, aby ďalšie zachovanie styku otca s maloletými deťmi v režime neodkladného opatrenia zo dňa 29.12.2025 bolo v najlepšom záujme maloletých detí. Takáto úprava styku trvá už viac než polroka, čo je pomerne obmedzujúce nielen na realizáciu ich styku, ale aj na rozvíjanie a upevňovanie ich vzájomného vzťahu. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie nepovažuje prijaté uznesenie v roku 2025 za dostatočné
aj s poukazom na to, že súd vo vzťahu k úprave styku od roku 2025 nevykonal dokazovanie a neprijal žiadne opatrenie na revitalizáciu vzťahu detí a otca, pričom štát je povinný prijať opatrenia a má pritom zodpovednosť prostredníctvom svojich orgánov viesť rodičov ku konštruktívnemu riešeniu krízy v ich rodinách a k rešpektu rodičovstva druhého rodiča. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť vyhodnoteniu realizácie styku otca s maloletými deťmi za podmienok stanovených ešte v decembri 2025 a uspokojil sa len s konštatovaním o dodržiavaní neodkladného opatrenia v časti styku. V nadväznosti na odvolaciu námietku preto odvolací súd argumentuje, že v danom prípade došlo k osvedčeniu naliehavosti nevyhnutnosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov.
24. V najlepšom záujme mal. dieťaťa je rozvíjať vzájomné citové väzby s oboma rodičmi. Jedným z výrazných prostriedkov pre zabezpečenie spoluúčasti druhého rodiča na výchove a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta je osobný styk rodiča s mal. dieťaťom. „Byť spolu znamená pre rodiča a jeho dieťa jeden zo základných prvkov rodinného života, a to aj napriek nezhodám vo vzťahoch medzi rodičmi. Ako vyplýva z Dohovoru o právach dieťaťa, dieťa má právo udržovať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi a obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (čl. 9 ods. 3 a čl. 18 ods. 1). Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu vyplýva, že v záujme dieťaťa spravidla je, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý svojim dielom prispieva k osobnostnému vývoju dieťaťa. Preto akékoľvek obmedzenie tohto aspektu rodinného života (styku medzi rodičom a dieťaťom), musí byť riadne a starostlivo odôvodnené, teda musí sledovať legitímny cieľ najlepšieho záujmu dieťaťa a byť tomuto cieľu primerané. Kritéria pre rozhodovanie o zverení dieťaťa do starostlivosti sa analogicky uplatnia aj v prípade rozhodovania o styku. V tomto ohľade všeobecne platí, že súdne konanie má byť vedené, a prijaté opatrenia majú byť učinené vždy v najlepšom záujme dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Pokiaľ všeobecné súdy rozhodujú o úprave styku, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, a teda ak je rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov, potom by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takáto úprava je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa“ pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané.... Vo všeobecnej rovine je možné súhlasiť s doktrinálnym záverom, že „styk by mal byť stanovený v rozsahu, ktorý umožní nerezidentnému rodičovi v dostatočnej miere participovať na bežných každodenných záležitostiach dieťaťa, rovnako ako na jeho voľnočasových aktivitách.“ (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. I. ÚS 955/15 zo dňa 14.03.2017). Akékoľvek obmedzenie podielu starostlivosti rodiča o dieťa musí vždy sledovať legitímny cieľ - najlepší záujem dieťaťa - a byť mu primerané (nález ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 1079/17 zo dňa 26.7.2017, bod 19).
25. Spoločné trávenie času predstavuje pre rodiča a jeho deti jeden zo základných prvkov rodinného života, a to aj napriek problémom vo vzťahoch medzi rodičmi alebo medzi rodičmi a deťmi. Dieťa má právo udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi a obaja rodičia nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (čl. 9 ods. 3 a čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa).
26. Odvolací súd vyhodnotil existujúcu situáciu v rodine, názor maloletej, ktorý prezentovala pred kolíznym opatrovníkom, že chce tráviť viac času s matkou, konfliktné vzťahy rodičov a po zvážení viacerých možností dospel k záveru, že je dôvodné upraviť styk otca s maloletými deťmi aj s využitím odbornej pomoci pre vytvorenie možnosti revitalizácie vzťahu otca a detí. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd pristúpil k úprave styku vo výroku I. tohto uznesenia, keďže má za to, že je potrebné, aby styk prebiehal nielen počas víkendu, kedy si maloletá nemusí plniť povinnú školskú dochádzku, ale i v čase, keď otec musí zabezpečiť aj potreby súvisiace s plnením si školských povinností. Zároveň podľa názoru odvolacieho súdu je vhodné, aby rozšírený čas s otcom trávili obaja súrodenci spolu, aby tak otec prevzal svoj podiel zodpovednosti a starostlivosti za obe deti.
27. Odvolací súd zároveň nechce bagatelizovať matkine výhrady a obavy, keďže je zrejmé, že vzťah medzi rodičmi je v súčasnosti napätý a komplikovaný, na druhej strane je žiaduce, aby rodičia toto napätie neprenášali na svoje deti, pretože to pre ne predstavuje značnú psychickú záťaž s možnými negatívnymi dôsledkami v budúcnosti. Ak sa matka opiera o dcérin názor, že by radšej zúžila rozsah styku s otcom, je otázkou, do akej miery tento postoj maloletej súvisí práve s napätou rodinnou situáciou,
a do akej miery vyplýva z údajnej otcovej rodičovskej nespôsobilosti. Matkin argument, že deti sú na jej prítomnosť zvyknuté nemôže bez ďalšieho znamenať, že súdy a iné orgány majú rezignovať na vytvorenie podmienok, v ktorých by sa vzťah detí a otca mohol prehĺbiť a aby ten istý argument mohol v budúcnosti platiť aj na otca. Tvrdenie, že otec doteraz nesprevádzal deti do zdravotníckych zariadení odvolací súd nespochybňuje, ale v rozšírenej úprave styku podľa tohto rozhodnutia, ak takéto situácie nastanú v čase otcovej starostlivosti, bude si otec musieť splniť aj túto rodičovskú povinnosť. Navyše, ako odpoveď na ďalšiu matkinu výhradu, otec nebude môcť prenechávať prípravu na školské vyučovanie výlučne na matku, ale bude musieť preukázať, že je rovnako spôsobilým rodičom vo všetkých smeroch rovnako ako matka.
28. Námietku matky, že otcovo domáce prostredie predstavuje zdravotné riziko pre deti, keďže prichádzajú do kontaktu s iným dieťaťom, by ad absurdum znamenala, že deti by nemohli v otcovej domácnosti tráviť čas nikdy; deti predsa trávia čas aj v školskom kolektíve, kde je riziko nakazenia sa od iných detí takisto vždy prítomné, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
29. Vzhľadom na to, že výrokom I. predmetného uznesenia došlo k zmene styku otca s maloletými deťmi, odvolací súd samostatným výrokom zrušil uznesenie Mestského súdu Košice č. k. 78P/172/2025-271 z 29.12.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 19CoP/18/2026-414 z 24.3.2026 vo výroku II. a IV.
30. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
31. Situácia v rodine maloletých detí je zložitá a medzi rodičmi naďalej panuje rodičovský konflikt, ku ktorého zmierneniu nedošlo. Uvedené má nepochybne vplyv na maloleté deti, čo sa prejavuje už i v postoji maloletej voči otcovi. Aj sám kolízny opatrovník uviedol, že rodičia nie sú schopní bez odbornej pomoci zvrátiť takýto nežiaduci stav, odbúrať konflikty a zlepšiť vzájomnú komunikáciu týkajúcu detí. Práve z dôvodu zmiernenia a postupného odstránenia vzájomných negatívnych vzťahov, odvolací súd dáva podnet súdu prvej inštancie na postup podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine. Opätovne odvolací súd zdôrazňuje, že je povinnosťou štátu prijímať vhodné opatrenia prostredníctvom svojich orgánov, viesť rodičov k riešeniu krízy rodiny a k rešpektu k druhému rodičovi. Je mimoriadne dôležité v súdnom konaní viesť rodičov k vzájomnej komunikácii, hoci aj autoritatívnym zásahom. Aplikačná prax indikuje nevyhnutnosť spolupráce rodičov s odborníkmi v rámci sociálnoprávnej ochrany detí alebo inými osobami majúcim skúsenosti s riešením konfliktov za účelom predchádzania zbytočných dlhotrvajúcich sporov o maloleté dieťa, ktoré v mnohých prípadoch neprispievajú ani k vyriešeniu konfliktov ani k stabilizácii. Dĺžka súdneho konania a neexistencia rodičovskej dohody len potvrdzuje potrebu odbornej pomoci účastníkom konania. Vzťah dieťa - otec nevyhnutne potrebuje odbornú pomoc pre jeho revitalizáciu. Odvolací súd vychádzajúc zo zistení súdu prvej inštancie konštatuje, že existuje potreba nevyhnutnej intenzívnej odbornej pomoci celej rodine, pričom odborné poradenstvo vytvorí aj edukáciu v otázke prístupu k maloletým a rodičov k sebe navzájom. Účelom výchovného opatrenia bude obmedzenie alebo odstránenie negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú psychický, fyzický alebo sociálny vývin dieťaťa a tiež riziko vzniku prehlbovania krízovej situácie v rodine. Odstránenie negatívneho dopadu vzájomných konfliktov medzi rodičmi na vzťah detí k rodičom, zistenie miery zodpovednosti rodičov a možnosti zmeny v ich prístupe k deťom a voči sebe navzájom. Prejavom rodičovskej zodpovednosti je aj prijatie odbornej pomoci za účelom vytvorenia čo najlepšej situácie v prospech maloletých detí, ktoré za rozpad rodiny nenesú žiadnu zodpovednosť.
32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).