Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-78-2026.pdf
PDF · 81.86 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/78/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Andrey Kondllovej a JUDr. Branislava Krivošíka, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 08.04.2026, č. k. 2PP/10/2026-52, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 09.07.2026 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava (ďalej aj len ako „prvostupňový súd“ alebo „okresný súd“) rozhodol podľa § 66 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2, ods. 3 tak, že zamietol návrh A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX v C., D. E., hlásený trvalý pobyt obec F. G., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov (ďalej len „odsúdený“) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta č. k. 17T/37/2024 - 123 z 3. septembra 2024 podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov a rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B3-2T/44/2017 z 5. marca 2026 podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona vo výmere 2 (dva) roky so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. 2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený, ihneď po jeho vyhlásení, na verejnom zasadnutí sťažnosť, ktorú bližšie neodôvodnil. 3. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva na podanie sťažnosti. 4. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. 5. Krajský súd v Trnave (ďalej len „sťažnostný súd“) na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil nasledovné. 6. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. 7. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia uvedeného v odôvodnení prvostupňového uznesenia. Návrh odsúdeného zamietol z dôvodu, že hoci odsúdený spĺňa formálnu podmienku (vykonanie potrebnej časti trestu odňatia slobody), nespĺňa prvú materiálu podmienku (vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie) ani druhú materiálu podmienku (dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho podmienečnom prepustení na slobodu).
8. V odôvodnení napadnutého uznesenia prvostupňový súd pri vyhodnocovaní splnenia prvej materiálnej podmienky, t. j. pri vyhodnocovaní polepšenia sa odsúdeného, poukázal na to, že napriek tomu, že odsúdený nie je prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody, nedokázal si vytvoriť podmienky na udelenie ani jednej disciplinárnej odmeny. Prvostupňový súd skonštatoval, že z hodnotenia odsúdeného riaditeľom ústavu nevyplynuli také okolnosti, ktoré by výkon trestu odňatia slobody odsúdeným výrazným spôsobom odlišovali od priemerného výkonu trestu odňatia slobody ktorýmkoľvek iným odsúdeným. Navyše odsúdený je v rámci programu zaobchádzania vedený k dodržiavaniu ústavného poriadku a časového rozvrhu dňa, pričom s týmito by už mal byť odsúdený dôkladne oboznámený. K predchádzajúcej trestnej činnosti mal odsúdený zaujať kritický postoj, priznať sa k spáchaniu skutkov a identifikovať okolnosti, ktoré ho viedli k ich páchaniu. Trestnej činnosti sa odsúdený dopustil napriek plynutiu skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, hoci bolo na neho opakovane vplývané nepodmienečnými trestami odňatia slobody. 9. Vo vzťahu k druhej materiálnej podmienke, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho prepustení na slobodu, prvostupňový súd komplexne zhodnotil osobu odsúdeného, prihliadol na osobu odsúdeného, na jeho osobné a charakterové vlastnosti, resocializačnú prognózu, povahu a charakter trestnej činnosti, za ktorú je odsúdený vo výkone trestu ako aj jeho predchádzajúci život, pričom vzal do úvahy, že odsúdený sa v minulosti opakovane dopúšťal trestnej činnosti. 10. Prvostupňový súd skonštatoval, že v minulosti boli odsúdenému opakovane ponúkané príležitosti, aby preukázal samému sebe i spoločnosti, že je schopný viesť život bez páchania akejkoľvek protiprávnej činnosti. Z oboznámených lustrácií vyplynulo, že doposiaľ sa to nepodarilo a to ani napriek ukladaným nepodmienečným trestom odňatia slobody ktoré odsúdený postupne vykonával. Počas pobytu na slobode medzi výkonmi trestov odňatia slobody pokračoval v páchaní úmyselnej trestnej činnosti. Naposledy sa počas skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom dopúšťal tak úmyselnej majetkovej trestnej činnosti ako aj priestupkovej činnosti proti cudziemu majetku. Odsúdený by sa v prípade podmienečného prepustenia vrátil do prostredia, v ktorom fungoval aj počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia a ktoré bolo doslova živnou pôdou pre páchanie protiprávnej činnosti zo strany odsúdeného. Trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdenému uložený spoločný a súhrnný podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom a skúšobnou dobou v najdlhšom možnom trvaní piatich rokov, sa taktiež dopustil v identickom prostredí. Pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody bol bez pracovného pomeru, v konaní o jeho návrhu na podmienečné prepustenie neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali akúkoľvek zmenu v tejto oblasti života odsúdeného. Aktuálne pracovné zaradenie počas výkonu trestu odňatia slobody má na neho pozitívny vplyv, zároveň si odsúdený rozširuje svoje pracovné návyky a zručnosti. Resocializačná prognóza je u odsúdeného menej priaznivá, riziko recidívy trestnej činnosti je stredné. Pri rozhodovaní o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie prvostupňový súd prihliadol na tú skutočnosť, že postupne uložené tresty odňatia slobody odsúdený vykonáva v ústave so stredným stupňom stráženia. K povahe trestnej činnosti je potrebné doplnil, že práve vo vzťahu k trestnému činu krádeže je odsúdený osobou špeciálneho recidivistu. 11. Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku. 12. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd je názoru, že skutočnosti uvedené v napadnutom uznesení neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu na podmienečné prepustenie. Zistenia a závery, ktoré v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza prvostupňový súd, a ktoré sú uvedené v tomto uznesení v bodoch 7. až 10., považuje sťažnostný súd za relevantné, ktoré sú rozhodujúce pre vyvodenie záveru o tom, či čiastočný výkon trestu odňatia slobody splnil svoj účel do tej miery, aby bolo možné rozhodnúť o tom, že odsúdený nebude vo výkone tohto trestu odňatia slobody naďalej pokračovať. 13. Na tomto mieste nepovažuje ďalej sťažnostný súd za potrebné opakovať vecne správnu argumentáciu prvostupňového súdu a na túto v plnom rozsahu odkazuje. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal. 14. Pre pozitívne rozhodnutie súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody je nevyhnutné, aby odsúdený počas tohto výkonu svojim správaním preukázal polepšenie, čo nemožno bez ďalšieho stotožniť len s dobrým správaním sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia
slobody a zároveň je potrebná aj danosť reálneho predpokladu, že po takomto rozhodnutí bude odsúdený viesť riadny život. Z hodnotenia poskytnutého Ústavom na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov však nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že u odsúdeného došlo k naplneniu zákonom stanovených podmienok pre podmienečné prepustenie. 15. Pri vyhodnotení druhej materiálnej podmienky je potrebné posúdiť všetky okolnosti, ktoré súvisia s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám a pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti. Posúdenie otázky možnej recidívy je vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, no pri skúmaní tejto miery sa vychádza z objektívnych kritérií, medzi ktoré patrí predchádzajúci spôsob života odsúdeného i jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti. Sťažnostný súd v tomto smere uvádza, že z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že súd môže pri hodnotení osoby odsúdeného zohľadniť skutočnosť, že sa odsúdený v minulosti dopustil trestných činov a z toho vyvodiť príslušné závery z hľadiska jeho vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným Trestným zákonom a možnosti jeho nápravy a polepšenia. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody treba vždy zhodnotiť osobu odsúdeného a celý jeho doterajší život, vrátane jeho správania pred spáchaním trestného činu, správania, ktoré viedlo k jeho spáchaniu ako aj správania vo výkone trestu odňatia slobody. Zohľadnenie trestnej minulosti pri podmienečnom prepustení má teda význam pri určení pravdepodobnosti správania sa odsúdeného v budúcnosti a pri jeho zohľadňovaní nedochádza k porušeniu zásady ne bis in idem (ani porušenie ľudských práv, ako píše odsúdený), nakoľko ide iba o jedno z kritérií, na ktoré pri svojom rozhodovaní súd prihliada. 16. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol odsúdený automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Sťažnostný súd zároveň zdôrazňuje, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje právny nárok, podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy. Podmienečné prepustenie predstavuje mimoriadny inštitút trestného práva, ktorý umožňuje skrátenie výkonu právoplatne uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody a k jeho využitiu dochádza iba a výlučne za splnenia Trestným zákonom stanovených podmienok. Za každých okolností je teda nevyhnutné u odsúdených osôb skúmať splnenie zákonom stanovených podmienok pre využitie inštitútu podmienečného prepustenia. 17. Aj podľa sťažnostného súdu mnohopočetná recidíva odsúdeného nepochybne svedčí v prospech záveru, že predchádzajúce trestné stíhania, odsúdenia ani uložené a vykonané tresty na odsúdeného zjavne nemali požadovaný preventívny a resocializačný účinok, keďže mu nebránili v ďalšom páchaní úmyselnej trestnej činnosti. Dôvody, pre ktoré nebolo vyhovené žiadosti odsúdeného viaznu najmä v jeho osobnosti, ktorá právom vyvoláva zreteľnú obavu z recidívy jeho protiprávneho správania sa v prípade jeho podmienečného prepustenia. Zo skutočnosti, že odsúdený v pravidelných intervaloch a v úzkom časovom období pácha úmyselné trestné činy rovnakej povahy, vyplývajú jeho výrazné kriminálne sklony pre páchanie trestnej činnosti. Sťažnostný súd nemá v súčasnosti v osobe odsúdeného záruku, že sa opätovne nedopustí protiprávneho konania a bude na slobode viesť riadny život. Prísnejší náhľad na opakovane v minulosti recidivujúceho odsúdeného pri posudzovaní prognózy „či od neho možno očakávať na slobode riadny život“ je tak namieste a aj kladné hodnotenie jeho správania počas výkonu trestu odňatia slobody možno dôvodne prisudzovať len schopnosti prispôsobenia sa režimovým podmienkam výkonu trestu, avšak pri existujúcich pochybnostiach, či takéto spávanie možno rovnako očakávať aj mimo týchto režimových opatrení, teda na slobode. Rozhodnutie súdu o návrhu odsúdeného tak nie je založené len na jeho trestnej minulosti, ale je výsledkom zhodnotenia osoby odsúdeného, jeho doterajšieho života, hodnotenia riaditeľa ÚVTOS a výsledkov kvalifikovaného prognózovacieho nástroja. Sťažnostný súd, rovnako ako prvostupňový súd, predmetný záver vyslovil po komplexnom posúdení všetkých relevantných faktorov, teda nielen s poukazom na kriminálnu minulosť odsúdeného. 18. Prvostupňový súd sa tak dostatočne vysporiadal so splnením alebo nesplnením jednotlivých podmienok potrebných na podmienečné prepustenie odsúdeného, ich splnenie, resp. nesplnenie riadne odôvodnil, v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol dôkazy a skutočnosti, z ktorých vychádzal pri ich skúmaní a dôvody, prečo jednotlivé skutočnosti zakladajú nesplnenie materiálnych podmienok, teda z napadnutého uznesenia je v plnom rozsahu zistiteľné, na základe akých úvah dospel prvostupňový súd k záveru, že odsúdený nesplnil podmienky na podmienečné prepustenie. Napadnuté uznesenie je dostatočne určité vo vzťahu ku konkrétnemu odsúdenému a sú v ňom uvedené konkrétne skutočnosti, z ktorých vyplýva splnenie alebo nesplnenie podmienok na podmienečné prepustenie
a naplňuje požiadavku náležitého odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Možno pripomenúť, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08). 19. S poukazom na vyššie uvedené, sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola dôvodná. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.