Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-148-2025.pdf
PDF · 103.83 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/148/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu A. A., nar. XX.X.XXXX, B., C. XX zast., CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o., Košice, Krmanova 6, IČO: 36 857 416, proti žalovanému D. E., nar. XX.XX.XXXX, F., G. XX, zast. H. C. I. J., advokátkou, Košice, Moyzesova 46, o zaplatenie 5.331 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. K3-9C/21/2022 z 22. mája 2025 v znení opravného uznesenia sp. zn. K3-9C/21/2022 z 19. júna 2025
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Košice (v ďalšom „súd prvej inštancie“ prípadne len „súd“) napadnutým rozsudkom uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 5.331 eur spolu s príslušenstvom a priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Z odôvodnenia je zrejmé, že súd uvedeným spôsobom v plnom rozsahu vyhovel žalobe, ktorou sa žalobca domáha od žalovaného zaplatenia tzv. regresného nároku za plnenie, ktoré poskytol za všetkých dlžníkov, a to v rozsahu 1/2 z dlžnej čiastky, t.j. vo výške 5.331 eur z dôvodu, že z verejne dostupných informácií zistil, že dlžník K. L. je mŕtvy. Žalovaný žalobou uplatnený nárok žalobcu poprel. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav, a to mal preukázané rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 9.8.2026, sp. zn. 1T/14/2007l, že ním bola (i) K. L., (ii) žalobcovi a (iii) žalovanému uložená povinnosť zaplatiť veriteľke C. I. spoločne a nerozdielne 9.140,11 eura s prísl. Z potvrdenia o vklade hotovosti 10.662,21 eura z 20.1.2022 a upovedomenia o ukončení exekúcie č.k. 214EX/22/22-22 z 24.1.2022 vyplynulo, že celú, súdnym rozhodnutím uloženú povinnosť spolu s trovami exekúcie uhradil v celom rozsahu žalobca, ktorý výzvou z 12.4.2022 žiadal žalovaného ako spoludlžníka zo solidárneho záväzku o zaplatenie polovice uhradeného dlhu, s čím žalovaný nesúhlasil tvrdiac, že ďalším dlžníkom v zmysle právoplatného a vykonateľného rozsudku je aj K. L., ktorý je rovnako povinný na uhradenie dlhu. Súd citujúc § 438 ods. 1, § 439 a § 511 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka právne uzavrel, majúc z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca ako solidárny dlžník zo záväzku uloženého rozhodnutím vydaným v trestnom konaní plnil tento záväzok aj za ostatných spoludlžníkov, a to v celom rozsahu, že mu preto vznikol nárok na tzv. následný regres voči ostatným spoludlžníkom. Keďže miera ich účasti na spôsobenej škode z predložených dôkazov nevyplývala, predstavoval podiel každého zo spoludlžníkov na spôsobenej škode rovnakú hodnotu. Podľa potvrdenia o hotovostnom vklade finančných prostriedkov na účet súdneho exekútora zaplatil uložený dlh v celkovej výške 10.662,21 eura, ktorá suma okrem istiny predstavovala aj trovy exekúcie, žalobca. Podiel každého
zo spoludlžníkov na tomto dlhu mal predstavovať 1/3 z uhradenej čiastky. V predmetnom spore však nastala situáaci, že z troch solidárne zaviazaných spoludlžníkov – žalobcu, žalovaného a K. L., posledne menovaný zomrel. Síce táto skutočnosť nevyplýva z Registra obyvateľov SR, súd však mal smrť K. L. preukázanú predovšetkým z rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 18.12.2023, sp. zn. 14T/13/2022, a to z tam citovaného znaleckého posudku A. K. B., I. a A. D. A., znalcov z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, č.s. ČVS:I./L.. Súd lustráciou databázy súdnych konaní zistil tiež, že na žiadnom súde neprebieha dedičské konanie po menovanom poručiteľovi, a teda nie sú známi ani jeho prípadní dedičia ako právni nástupcovia. Konštatoval, že ale ani žalovaný, ktorý v konaní tvrdil, že dlh je splniteľný aj K. L., v konaní svoje tvrdenie podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku nepreukázal, t.j. nepredložil dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že K. L. je živý, resp. že z dôvodu jeho smrti a zisteného majetku je peňažný dlh splniteľný jeho dedičmi. Súd preto pri určovaní výšky regresného nároku žalobcu, ktorého dôvodnosť mal čo do základu danú, vychádzal zo skutočnosti, že z pôvodne zaviazaných troch solidárnych dlžníkov je uložený záväzok pre subjektívnu nemožnosť plnenia K. L. splniteľný len dvoma z nich, z ktorého dôvodu podiel žalovaného na uloženom dlhu a výška jeho regresného nároku predstavuje 1/2 z uhradenej sumy, t.j. 5.331 eur tak, ako to žalobca v podanej žalobe žiadal a preto žalovaného na úhradu regresného nároku žalobcovi zaviazal. Nakoľko sa žalovaný ako dlžník dostal do omeškania s plnením finančného dlhu žalobcovi, keďže mu regresný nárok v ním určenej lehote do 26.4.2022 na základe jeho výzvy nezaplatil, pričom základná úroková sadzba ECB predstavovala v tento deň 0,00 %, žalobca dôvodne požadoval úroky z omeškania vo výške 5 % z dlžnej sumy od 27.4.2022, ktoré mu súd preto priznal. Súd teda žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.
3. Proti rozsudku včas podal odvolanie žalovaný, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP. Naplnenie uplatnených odvolacích dôvodov videl žalobca v nesprávnom závere súdu prvej inštancie o smrti solidárneho dlžníka K. L. a z toho následne nesprávneho právneho posúdenia otázky subjektívnej nemožnosti plnenia jeho záväzku. Zopakoval, resp. konštatoval, že súd dospel k záveru, že smrť K. L. je preukázaná predovšetkým z rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 18.12.2023, sp. zn. 14T/13/2022, a to z tam citovaného znaleckého posudku vyhotoveného znalcami A. K. B., I. a A. D. A., z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo. Žalovaný zastal názor, že v danom prípade nebola smrť K. L. ako jedného zo solidárnych dlžníkov preukázaná zákonným spôsobom, a z uvedeného dôvodu neboli splnené ani podmienky na zaviazanie žalovaného na úhradu celej žalovanej sumy pre subjektívnu nemožnosť plnenia zo strany K. L.. Smrť fyzickej osoby sa preukazuje zákonným spôsobom, t.j. úradným zistením smrti, úmrtným listom. Ak nemožno smrť preukázať takýmto prirodzeným spôsobom, fyzickú osobu za mŕtvu môže vyhlásiť súd. Konštatovanie znalcov v znaleckom posudku, že neúplný kostrový nález patrí poškodenému K. L., argumentoval žalovaný, že nemožno za žiadnych okolností považovať za preukázanie smrti zákonným spôsobom. Poukázal na to, že záver súdu prvej inštancie, že smrť K. L. bola preukázaná predovšetkým z rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 18.12.2023, sp. zn. 14T/13/2022 je v rozpore s výsledkom lustrácie v Registri obyvateľov SR, v ktorom je solidárny dlžník K. L. vedený ku dňu rozhodnutia súdu ako žijúca osoba. Žalovaný mal za to, že súd z dôvodu nesprávneho skutkového zistenia ohľadom smrti solidárneho dlžníka K. L., následne nesprávne právne posúdil možnosť plnenia solidárneho dlhu aj osobou K. L. a aj výšku čiastky, na úhradu ktorej zaviazal žalovaného ako solidárneho dlžníka. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že ho zaviaže zaplatiť žalobcovi 3.540,40 eura a žalobcovi náhradu trov konania neprizná.
4. Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovaného ho označil za nedôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a žiadal, aby ho odvolací súd potvrdil a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V súvislosti s odôvodnením odvolania, v ktorom žalovaný namietol, že súd nemal zákonným spôsobom preukázané úmrtie K. L., poukázal na znenie § 511 ods. 3 veta druhá Občianskeho zákonníka, ktorej začiatok citoval („Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť ...“), s tým že ustanovuje prípady nemožnosti plnenia dlhu zo strany niektorého z dlžníkov. Mal za to, že pod nemožnosťou plnenia má zákon na mysli situáciu, keď sa pohľadávka voči tomuto spoludlžníkovi nemôže uspokojiť ani v exekúcii. Z vykonaného dokazovania, najmä zo zistení uvedených v rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 18.12.2023, sp. zn. 14T/13/2022, z citácie
zo znaleckého posudku považoval za nad mieru zrejmé a preukázané, že K. L. je s najväčšou pravdepodobnosťou mŕtvy, čo samo o sebe v súlade s § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka preukazuje nemožnosť plnenia dlhu z jeho strany. Za správne považoval aj dôvody konajúceho súdu, ktorý uviedol, že ak žalovaný v konaní tvrdil, že dlh je splniteľný aj K. L., svoje tvrdenia v zmysle čl. 8 CSP nepreukázal, nepredložil dôkazy, z ktorých by vyplynulo, že K. L. je živý, resp. z dôvodu jeho smrti a zisteného majetku je peňažný dlh splniteľný jeho dedičmi. Uviedol, že predmetom konania nebolo rozhodnúť o právnom stave, či K. L. je mŕtvy alebo nie je, tak, ako to určujú príslušné právne predpisy, ale predmetom konania bolo zistiť, či K. L. je schopný splniť svoju časť dlhu, čo vzhľadom na zistenia Špecializovaného trestného súdu nie je možné. Podotkol, že v súlade s § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka je tak jemu – žalobcovi ako aj žalovanému naďalej zachované právo voči L. ako neplniacemu dlžníkovi, domáhať sa splnenia jeho dlhu vo forme práva na náhradu škody, teda ak podľa žalovaného môže L. pohľadávku splniť, nič mu nebráni, aby sa svojho nároku, ktorý za neho splnil, domáhal priamo voči nemu.
5. Žiadne ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní neboli dané.
6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe odvolania podaného včas žalovaným ako oprávnenou osobou (§ 362 a § 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 - 358 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi vymedzenými odvolateľom (§ 380 a § 365 CSP), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť, rozsudok je vecne správny a ako taký ho preto potvrdil (§ 387 ods. 1,2 CSP).
7. Rozsudok bol verejne vyhlásený 9. júla 2026 o 9.45 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského súdu v Košiciach č. dverí 210, o ktorej skutočnosti bol vopred vyvesený oznam na úradnej tabuli a zároveň zverejnený na webovej stránke tunajšieho súdu 30.6.2026.
8. Odvolateľ odôvodnil odvolanie odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.z. mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Za nesprávne skutkové zistenie považoval odvolateľ záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe vykonaného dokazovania dospel v otázke danosti právnej subjektivity dlžníka K. L., či označená fyzická osoba je živá alebo zomrela, a existencie jeho prípadných právnych nástupcov, ktorá otázka bola medzi stranami sporná k záveru, že K. L. ako jeden z troch, spolu so žalobcom a žalovaným, rozsudkom špecializovaného trestného súdu zaviazaný dlžník, zomrel. Namietal, že jeho smrť zákonným spôsobom preukázaná nebola. Nadväzne na toto nesprávne skutkové zistenie, tvrdil odvolateľ, že súd nesprávne právne posúdil možnosť plnenia solidárneho dlhu aj osobou K. L., a aj výšku čiastky, na ktorej úhradu ho ako solidárneho dlžníka zaviazal.
9. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolateľom uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené.
10. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 CSP, každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo pritom prihliadnuc na všetko, čo počas konania vyšlo najavo, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, aj pokiaľ ide o namietaný záver o smrti solidárneho spoludlžníka sporových strán, K. L. a na tom základe vyvodenú nemožnosť, aby splnil svoj podiel na spoločnom dlhu. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil súd správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a neboli zistené žiadne porušenia procesných práv ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 CSP.
11. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva na spornú a rozhodujúcu otázku, či nastala situácia, že K. L. ako jeden zo solidárnych spoludlžníkov nemôže svoj podiel na dlhu splniť, jednoznačnú a logickú odpoveď, založenú na výsledkoch vykonaného dokazovania. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, ak je vedené trestné
konanie pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy (na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku, sp. zn. 14T/13/2022), v ktorom za vraždou poškodenú osobu v skutku v bode 2) je označený K. L., v ktorom konaní bolo vykonané dokazovanie o.i. aj znaleckým posudkom tak ako bol tento označený v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie (znalecký posudok A. K. B., I. a A. D. A., znalcov z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, č.s. F.: I.X-XXXX) – viď odsek 9., z ktorého, uviedol trestný súd na strane 81 rozsudku sp. zn. 14T/13/2022, že „vyplýva, že neúplný kostrový nález patrí poškodenému K. L.“, taktiež trestný súd ohľadne zistení z tohto posudku uviedol na strane 83 rozsudku sp. zn. 14T/13/2022, že: „Znalci na záver uvádzajú, že pitevný nález zistený pri prehliadke, pitve a antropologickej analýze neúplného kostrového nálezu nevylučuje ani jednu z možností vzniku strelného poranenia K. L., ako ich vo výpovedi uviedli H. E. a M. C..“, je potrebné dospieť k záveru, aký prijal aj súd prvej inštancie, ktorý mal uvedeným pre účely konania za dostatočne preukázané, že nastala situácia predpokladaná v § 511 ods. 3 veta druhá, a to že K. L. ako jeden z troch solidárnych dlžníkov nemôže svoj podiel na spoločnom dlhu splniť, preto na základe rozvrhnutia tohto jeho podielu rovnakým dielom na ostatných dvoch dlžníkov (žalobcu a žalovaného) opodstatnene žalobnému návrhu žalobcu vyhovel. Keďže súd mal preukázané, čo ani nebolo spochybnené, že žalobca zaplatil celý spoločný dlh vrátane trov exekúcie, spolu 10.662,21 eura, čím spoločný dlh zanikol, oprávnene v zmysle § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka požadoval náhradu od žalovaného a to vo výške, resp. v podiele naň pripadajúcom (1/2), pri preukázanej nemožnosti tretieho zo spoločných dlžníkov (K. L.) splniť jeho podiel (1/3)a tento podiel sa preto rovnakým dielom rozvrhol medzi ďalších dvoch spoludlžníkov (žalobcu a žalovaného). Správne sa súd vyporiadal aj s procesnou obranou žalovaného, ktorý v konaní argumentoval len tým, že na uhradenie predmetného spoločného dlhu bol povinný aj K. L. ako jeden z troch spoločne a nerozdielne zaviazaných spoludlžníkov, ktorého smrť, podľa žalovaného, nebola preukázaná a preto považoval uplatnený nárok za nedôvodný. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že aj keď smrť K. L. nevyplýva z evidencie Registra obyvateľov SR a ani súd lustráciou v databáze súdnych konaní nezistil, že by po ňom ako poručiteľovi bolo vedené dedičské konanie, považoval túto skutočnosť pre účely vedeného konania za dostatočne preukázanú zistením z obsahu rozsudku Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 14T/13/2022, z 18.12.2023, v ktorom zo znaleckého posudku A. K. B., I. a A. D. A., znalcov z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, č.s. F.: I.X-XXXX mal trestný súd za vyplývajúce, že „neúplný kostrový nález patrí poškodenému K. L.“. Žalovaný tvrdiaci, že neboli splnené podmienky na postup podľa § 511 ods. 3 veta druhá Občianskeho zákonníka, neoznačil a nepreložil žiaden dôkaz, ktorým by bol vyvrátil argumentáciu žalobcu podporenú zistením plynúcim z trestného rozsudku o neúplnom kostrovom náleze patriacom K. L., ktorý bol tretím zo spoločných dlžníkov. Netvrdil ani, že by bol K. L. živý alebo prípadne, že z dôvodu jeho smrti je dlh splniteľný jeho dedičmi.
12. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v celom rozsahu a odvolací súd v celom rozsahu sa stotožňuje s jeho dôvodmi. Na správnosti skutkových zistení a právnych úvah súdu prvej inštancie, ako ani na správnosti dôvodov napadnutého rozsudku nie je spôsobilé nič zmeniť ani podané odvolanie. Odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky žalovaného a na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku len stručne dopĺňa:
13. Podľa § 511 ods. 1, ods. 2 veta prvá a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne (odsek 1). Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké (odsek 2 veta druhá). Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných (odsek 3).
14. Odvolací súd za právne neopodstatnenú považuje opakovane aj v odvolaní uplatnenú argumentácia žalovaného/odvolateľa, trvajúceho na tom, že smrť K. L. nebola preukázaná zákonným spôsobom a ďalej dôvodiaceho, že neboli preto splnené podmienky na zaviazanie jeho – žalovaného na úhradu celej žalovanej sumy ako jedného zo solidárnych dlžníkov pre subjektívnu nemožnosť plnenia zo strany K. L..
15. Je pravdou, že smrť K. L. nebola preukázaná v zmysle zákona a to vydaním výpisu z knihy úmrtí (úmrtného listu) matričným úradom ani rozhodnutím súdu o jeho vyhlásení za mŕtveho. Predmetom dokazovania však nebolo preukázanie smrti K. L., ale preukázanie tej skutočnosti, že nemôže ako jeden zo spoločných dlžníkov splniť svoj podiel na spoločnom dlhu. Na účely preukázania tejto skutočnosti, odvolací súd zastáva názor, že je zistenie súdu prvej inštancie z rozsudku Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 14T/13/2022, poukážuc na konštatovanie, ktoré vyplýva zo znaleckého posudku a podľa ktorého neúplný kostrový nález patrí poškodenému K. L., postačujúce. Dôkazné bremeno, ak žalovaný tvrdí, že to tak nie je a teda má za to, že napriek preukázanej skutočnosti o neúplnom kostrovom náleze patriacom K. L., môže K. L. ako jeden zo spoločných dlžníkov svoj podiel na spoločnom dlhu splniť, sa presunulo na stranu žalovaného. Žalovaný ale žiadne dokazovanie v tomto smere vykonať nenavrhol a dokonca on ani netvrdil opak, že svoj podiel na spoločnom dlhu K. L. môže splniť, tvrdil len, že nebola zákonne preukázaná jeho smrť. Napokon odvolací súd dodáva, že tak ako poznamenal i žalobca, každý zo spoludlžníkov, ktorý plnil na podiel insolventného dlžníka, má proti nemu samostatný nárok na plnenie v rozsahu, a akom za neho skutočne plnil.
16. Na základe vyššieuvedených dôvodov, ako aj dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
17 Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho konania. Žalovaný/odvolateľ bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.