Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_65Ek-138-2026.pdf
PDF · 148.56 KB
Case nature
Subarea
65Ek/138/2026
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Prvotriedna starostlivosť, so sídlom Šalviová 878/40, 821 01 Bratislava, IČO: 50320599, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Simona Radosová, s.r.o., so sídlom Dunajská 4, 81108 Bratislava, IČO: 50711784, proti povinnému 1): ERINACEUS s. r. o., so sídlom Narcisová 16, 821 01 Bratislava, IČO: 47524545 a povinnému 2): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., o vymoženie 5 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Peter Šimko, so sídlom exekútorského úradu Rovinka Slnečnicová 1, 900 41 Rovinka, pod č. 167EX 72/26 rozhodujúc o návrhu povinného 1) a povinného 2) na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
1) Súd návrh povinného 1) na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a. 2) Súd návrh povinného 2) na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdu dňa 20.01.2026, sa začalo proti povinnému 1) a povinnému 2) exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky vo výške 5 eur s príslušenstvom priznanej na základe exekučného titulu – platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Cb/109/2025 zo dňa 04.11.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.12.2025 (ďalej len ako „exekučný titul“).
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd dňa 11.02.2026 súdneho exekútora: JUDr. Peter Šimko, so sídlom exekútorského úradu Slnečnicová 1, 900 41 Rovinka, ktorý ju vedie pod č. 167EX 72/26 (ďalej len „súdny exekútor“).
3. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 11.02.2026 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného 1) a povinného 2). Upovedomenie o začatí exekúcie si povinný 1) a povinný 2) prevzali dňa 16.02.2026. Povinný 1) a povinný 2) podali dňa 05.03.2026 na poštovú prepravu návrh na zastavenie exekúcie. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh povinného 1) a povinného 2) na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí 15 dňovej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, preto podaný návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok.
4. Povinný 1) vo svojom návrhu zo dňa 05.03.2026 na zastavenie exekúcie uviedol nasledovné: „Predmetom Konania vo veci (a Exekučného titulu) je zmluvná pokuta dohodnutá v "Zmluve o poskytnutí služby officehosting" uzavretej medzi našou spoločnosťou, právnym predchodcom Oprávneného (NELL KAPITAL s.r.o.) a povinným 2) (ďalej len „zmluva“), Pôvodným veriteľom tak nebol oprávnený, ktorý nárok vymáhal súdne v konaní vo veci. Ak došlo pred podaním žaloby k postúpeniu pohľadávky NELL KAPITAL s.r.o. na Oprávneného, bolo povinnosťou pôvodného veriteľa oznámiť našej spoločnosti postúpenie pohľadávky na nového veriteľa, resp. povinnosťou nového veriteľa (Oprávneného) preukázať nim postúpenie pohľadávky napr. zmluvou o postúpení pohľadávok. Tieto povinnosti vyplývajú z zmysle § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K tomu však nedošlo; naša spoločnosť o postúpení nemala
vedomosť a o osobe Oprávneného sa dozvedela až v rámci tejto exekúcie. Zdôrazňujeme, že zmluva o postúpení mohla byť uzavretá a mohla byť platná a účinná, avšak voči našej osobe ako dlžníkovi má účinky až potom, čo nám je postúpene oznámené, resp. preukázané ( k čomu však nedošlo). O osobe „prvotriedna starostlivosť ako o novom veriteľovi sme nemali povedomenie v čase konania vo veci. Namietame, že oprávnený nemal aktívnu vecnú legitimáciu k podaniu žaloby v konaní vo veci (a nemal ju ani v rámci podania návrhu na exekúciu), pričom aktívna vecná legitimácia je jedna zo základných procesných podmienok, ktoré je súd povinný skúmať z úradnej povinnosti, a teda aj bez toho, aby bola táto skutočnosť namietaná žalovanou stranou. Nakoľko súd túto podmienku neskúmal napriek tomu, že to bolo táto skutočnosť namietaná žalovanou stranou. Nakoľko súd túto podmienku neskúmal napriek tomu, že to bolo jeho povinnosťou, došlo k závažnej procesnej vade pri vydaní exekučného titulu, ako aj pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný titul je z tohto dôvodu nezákonný a nie je možné na jeho základe viesť exekučné konanie. Jediným nárokom, ktorý je predmetom exekučného titulu, je zmluvná pokuta vo výške 5 eur za každý deň omeškania našej spoločnosti so zrušením jej sídla na adrese E. XX F. D., resp. a jeho výmazom uvedenej adresy z obchodného registra, ktorá je dohodnutá v zmluve (čl. IV, bod 8 zmluvy). Nakoľko naša spoločnosť nezmenila adresu jeho sídla včas, oprávnený požaduje zaplatenie zmluvnej pokuty 5 eur za obdobie cca 8 rokov dozadu (od 25.03.2017 do 18.08.2025) vo výške 15 345 eur. Samotná cena za poskytnutie služby na základe uvedenej zmluvy bola 30 eur mesačne (cca 1 eur denne), zatiaľ čo zmluvná pokuta 5 eur denne. Zmluvná pokuta tak predstavuje 5-násobok ceny samostatnej služby, čo je evidentne neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi. Ročná cena plnenia je 360 eur (30 eur x 12 mesiacov) zatiaľ čo zmluvná pokuta činí 1825 eur (cca 5-násobok), čo je de facto úrok/sankcia za omeškanie vo výške 506 % ročne. Pritom už úroky z omeškania v oveľa nižšej výške (aj okolo 40 % 50% p.a) sú judikatúrou súdu považované za neprijateľné, resp. neplatné pre rozpor s dobrými mravmi nielen voči spotrebiteľom, ale aj voči podnikateľským subjektom. Aj samotný zákon 307/2016 v §3 ods. 4 písm. a) uvádza, že návrh je neprípustný v prípade, ak dohodnutý úrok z omeškania je vo výške , ktorý viac ako 5 percentuálnych bodov presahuje výšku úrokov z omeškania vyplývajúcu z právnych predpisov. V tomto prípade to presahuje o cca 480 percentuálnych bodov! Ako je uvedení vyššie, je irelevantné, že to zmluva nazýva „zmluvnou pokutou“, nakoľko po vecnej stránke ide o totožné veci a formálny názov na tom nič nemení. Z účelového výkladu je jasné, že ide o ochranu dlžníkov a preto je jedno aký je formálny názov tohto nároku. Naopak, nárok na zmluvnú pokutu ide súbežne zákonných úrokov z omeškania, takže tieto nároky sa kumulujú a z tohto dôvodu sa musia posudzovať vo vzájomnej súvislosti (ak sa spočítajú, tak de facto by sme mali platiť sankciu vo výške o 500 percentuálnych bodov vyššiu ako stanoví zákon. Len pre úplnosť zdôrazňujeme, že tento dôvod pre neprípustnosť návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní sa vzťahuje na všetky subjekty (t.j. nielen na spotrebiteľov, ale aj na podnikateľské subjekty). Súd tak mal z uvedeného dôvodu odmietnuť návrh v rámci konania vo veci z úradnej povinnosti z dôvodu §3 ods.4 písm. a) zákona 307/2016. Podľa našej spoločnosti ide vzhľadom na nepomer medzi hodnotou plnenia a výškou zmluvnej pokuty (5-násobok) a jednoznačne účelový postup a účelové nastavenie zmluvných podmienok tak, aby oprávnený mal hospodársky prospech nie zo základného plnenia na základe zmluvy (poskytnutie sídla spoločnosti), ale až z neprimeranej zmluvnej pokuty v prípade, ak jeho zákazníci zabudnú včas odhlásiť ich sídlo. Ide o nekalé konanie, ktoré sa prieči dobrým mravom. Ustanovenie o zmluvnej pokute v zmluve je absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle §39 Občianskeho zákonníka. Je pravdou, že voči platobnému rozkazu sme včas nepodali odpor, a to z dôvodu, že bol doručovaný do elektronickej schránky, do ktorej konateľ v príslušnom období nemal prístup z dôvodu dovolenky a nemal prístup k internetu a do elektronickej schránky sa včas nepozrel. Tým, že súd návrh neodmietol, ale naopak vydal platobný rozkaz, došlo k zásadným procesných chybám zo strany súdu, ktoré bránia vedeniu exekúcie voči našej spoločnosti, Procesné pochybenie súdu by nemalo byť na ujmu našej spoločnosti. Nakoľko mal byť návrh na vydanie platobného rozkazu odmietnutý voči povinnému 2), mal byť odmietnutý ako celok aj voči našej spoločnosti. Dôvody, pre ktoré nemal byť exekučný titul vydaný voči povinnému 2) (a ani poverenia na exekúciu) podrobne uvádza povinný 2) v jeho samostatnom návrhu na zastavenie exekúcie, na ktorý odkazujeme, a ktorý Vám bude doručený (najmä z dôvodu porušenia ustanovení na ochranu spotrebiteľa.) Podľa nášho názorom nakoľko návrh smeroval spoločne voči nám aj voči povinnému 2), a vzhľadom na to, že voči povinnému 2) mal byť odmietnutý z dôvodov, ktoré budú uvedené v jeho návrhu na zastavenie exekúcie, sme toho názoru, že v upomínacom konaní nie je možné oddeliť žalovaný strany (t.j. nie je možné čiastočné vyhovenie a čiastočne odmietnutie návrhu), návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní mal byť odmietnutý v celom rozsahu, a teda aj voči našej spoločnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti namietame, že vydaný exekučný titul nebol vydaný v súlade so zákonom, nakoľko došlo k závažnému porušeniu procesných podmienok, ku ktorým mal súd prihliadať z úradnej povinnosti
a mal návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní odmietnuť. Platobný rozkaz vôbec nemal byť vydaný (najviac nakoľko tieto podmienky mal súd skúmať z úradnej povinnosti, nemení na tom nič fakt, že sme nepodali odpor a nenamietali tieto skutočnosti. Exekučný titul tak nepredstavuje platný titul k vedeniu exekúcie a procesné vady v konaní, ktoré k nemu viedli, predstavujú skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti tohto exekučného titulu. Preto súčasne s týmto návrhom budeme podávať príslušný mimoriadny opravný prostriedok v zmysle civilného sporového poriadku za účelom dosiahnutia formálného zrušenia exekučného titulu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti týmto navrhujem, aby súd zastavil exekúciu vedenú voči našej spoločnosti ERINACEUS s.r.o.,, a to v celom rozsahu.“
5. Povinný 2) vo svojom návrhu zo dňa 05.03.2026 na zastavenie exekúcie uviedol nasledovné: „Moja osoba je v tomto konaní, ako aj v konaní o merite veci, ktoré mu predchádzalo, v postavení spotrebiteľa. Exekúcia je vedená na moju osobu z dôvodu, že som mal byť ako fyzická osoba – nepodnikateľ ručiteľom za záväzky spoločnosti ERINACEUS s.r.o.. Povaha hlavného záväzku, ktorý je zabezpečený mojim ručením, nemá vplyv na postavenie mojej osoby ako spotrebiteľa (aj keby hlavný záväzok medzi oprávneným a povinným 1) bol obchodnoprávneho charakteru, osoba spotrebiteľa je osobným statusom a nesúvisí s povahou záväzku, ktorý zabezpečuje. Ako spotrebiteľ požívam ochranu podľa príslušných ustanovení právnych predpisov SR a predpisov EÚ, ktorá je premietnutá aj do procesných predpisov. Moje práva spotrebiteľa neboli rešpektované v konaní o merite veci, ani v tomto exekučnom konaní, keď súd nariadil exekúciu. Súd v rámci konania vo veci (o merite veci!, ktorého výsledkom bolo vydanie exekučného titulu, a ktoré bolo vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod. sp. zn. 65Cb/109/2025 neprihliadal na nedovolené zmluvné podmienky, ku ktorým mal ex offo prihliadnuť a exekučný titul tak bol vydaný v rozpore s právnymi predpismi. Konanie, ktoré mu predchádzalo, trpí podstatnými vadami, ktoré spôsobujú jeho neplatnosť, resp. nulitnosť. Skutočnosť, že exekučný titul bol vydaný neoprávnene a v rozpore s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi, spôsobuje, že je neplatný (nulitný) a táto skutočnosť je jednou zo skutočností v zmysle podľa §61k ods.1 písm. d) exekučného poriadku, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu voči mojej osobe. Rovnaké porušenia boli analogicky porušené aj v exekučnom konaní. V rámci konania vo veci mal súd z úradnej povinnosti postupovať tak, že by návrh na vydanie platobného rozkazu minimálne voči mojej osobe odmietol z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej rozhodoval. Súčasne bol súd povinný odmietnuť podaný návrh ex offo, z dôvodu jeho neprípustnosti podľa §3 ods. 5 písm. a), b), d) a f) zákona 307/2016. Predmetom konania vo veci je zmluvná pokuta vo výške 5 eur za každý deň omeškania povinného 1) so zrušením jeho sídla na adrese Šalviova 40 v Bratislave , resp. jeho výmazom uvedenej adresy z obchodného registra povinného 1), ktorá je dohodnutá v zmluve o poskytnutí služby officehostingu uzavretej medzi povinným 1) , právnym predchodcom oprávneného (NELL KAPITAL s.r.o.) a mojou osobou ako ručiteľom za záväzky povinného 1). Nakoľko povinný 1) nezmenil adresu jeho sídla včas, oprávnený požaduje zaplatenie zmluvnej pokuty 5 eur za obdobie 8 rokov dozadu vo výške 15 345 eur, a to nielen od povinného 1), ale aj odo mňa ako ručiteľa. Zmluvná pokuta tak predstavuje 5-násobok ceny samostatnej služby, čo je evidentne neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi. Ročná cena plnenia je 360 eur (30 eur x 12 mesiacov) zatiaľ čo zmluvná pokuta činí 1825 eur (cca 5-násobok), čo je de facto úrok/sankcia za omeškanie vo výške 506 % ročne. Pritom už úroky z omeškania v oveľa nižšej výške (aj okolo 40 % 50% p.a) sú judikatúrou súdu považované za neprijateľné, resp. neplatné pre rozpor s dobrými mravmi nielen voči spotrebiteľom, ale aj voči podnikateľským subjektom. A to nehovorím o spotrebiteľoch, kde sú súdmi akceptované oveľa nižšie maximálne úroky. Z tohto pohľadu je jedno, či sa nárok formálne označí ako úrok z omeškania alebo zmluvná pokuta či inak, povaha tohto nároku je sankcia za omeškanie. Aj samotný zákon 307/2016 v §3 ods. 4 písm. a) uvádza, že návrh je neprípustný v prípade ak dohodnutý úrok z omeškania je vo výške, ktorá o viac ako 5 percentuálnych bodov presahuje výšku úrokov z omeškania vyplývajúcu právnych predpisov. V tomto prípade to presahuje o cca 480 percentuálnych bodov. Ako je uvedení vyššie, je irelevantné, že to zmluva nazýva „zmluvnou pokutou“, nakoľko po vecnej stránke ide o totožné veci a formálny názov na tom nič nemení. Z účelového výkladu je jasné, že ide o ochranu dlžníkov a preto je jedno aký je formálny názov tohto nároku. Naopak, nárok na zmluvnú pokutu ide súbežne (nad rámec) zákonných úrokov z omeškania, takže tieto nároky sa kumulujú a z tohto dôvodu sa musia posudzovať vo vzájomnej súvislosti (ak sa spočítajú, tak de facto by sme mali platiť sankciu vo výške o 500 percentuálnych bodov vyššiu ako stanoví zákon. Súd tak mal z uvedeného dôvodu odmietnuť návrh v rámci konania vo veci z úradnej povinnosti. Je úplne jednoznačné, že z právnej stránky je ustanovenie o výške zmluvnej pokuty neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, a to nielen voči povinnému 1), ale najmä voči mojej osobe ako spotrebiteľovi, nakoľko predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle §53 Občianskeho zákonníka, ktorá je v zmysle §53 ods.5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Konkrétne ide
o neprijateľné zmluvné ustanovenia §53 ods.4 písm. k) občianskeho zákonníka. Najviac vo všeobecnosti predstavuje uvedené ustanovenie voči mojej osobe značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, nakoľko príslušné plnenia od oprávneného (možnosť mať sídlo v jeho priestoroch) moja osoba vôbec nevyužívala, ale mala by ručiť za všetky záväzky povinného 1) vrátane absolútne neprimeranej zmluvnej pokuty. Najviac podstatná časť tohto obdobia a údajného nároku na zmluvnú pokutu už bola v čase konania vo veci voči mojej osobe premlčaná. Podľa §54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať. Oprávnený tak nemal nárok vymáhať predmetnú zmluvnú pokutu (resp. jej podstatnú časť) voči mojej osobe ako spotrebiteľovi a súd vydávajúci platobný rozkaz mal k tejto skutočnosti ex offo prihliadnuť aj bez tohto, aby som podával námietky premlčania. Zmluva, ktorá upravovala zmluvnú pokutu pre povinného 1), je voči mojej osobe „spotrebiteľskou zmluvou“. Ustanovenia zmluvy o zmluvnej pokute (za ktorú následne ručím ako FO – spotrebiteľ) tak sú minimálne voči mojej osobe neplatné, a to absolútne a od počiatku. Neprimerane vysoká zmluvná pokuta, ktorá predstavuje 5- násobok ceny hlavného plnenia zo zmluvy najviac vyvoláva dojem účelového konania, kedy hlavný príjem oprávneného nie je príjem z predmetu plnenia zmluvy, ale vymáhanie neadekvátnych pokút po spoločnostiach, ktoré včas nezrušia ich sídlo a po fyzických osobách, ktoré za ne ručia. Tento postup je veľmi podobný tzv. „šmejdov“, ktorí využívajú neznalosť zákona a nepozornosti a práve z tohto dôvodu tu je legislatíva na ochranu spotrebiteľov (a nielen ich). Tento nekalý postup je umocnený, že moja osoba nebola nikdy za posledných 8 rokov upozornená na porušovanie záväzku povinným 1), nebola mi doručená žiadna výzva na nápravu a pod. Až po 8 rokoch mi prišiel platobný rozkaz na zaplatenie horibilnej sumy, Nebola tak splnená ani podmienka uvedená v §3 ods. 5 písm. d) zákona 307/2016, nakoľko som nebol vyzvaný na zaplatenie tejto finančnej sumy v posledných troch mesiacov. Je pravdou, že voči platobnému rozkazu som včas nepodal odpor, a to z dôvodu, že mi bol doručovaný do elektronickej schránky, do ktorej som v príslušnom období nemal prístup z dôvodu dovolenky. Z tohto dôvodu nadobudol právoplatnosť a neskôr vykonateľnosť. Dôležité však je, že súd ktorý vydal platobný rozkaz ma povinnosť skúmať podmienky konania splnenia podmienok pre prípustnosť. Ak by súd postupoval v súlade so zákonom, musel by návrh odmietnuť. Porušením procesných podmienok došlo k vydaniu exekučného titulu a mne tým je spôsobená ujma a je neoprávnene zasahované do mojich práv na spravodlivý proces. Je totiž absurdné, aby voči mojej osobe ako fyzickej osobe – spotrebiteľovi, bolo vedené exekučné konanie na zaplatenie úplne nezmyselne a protiprávne vysokej zmluvnej pokuty vo výške viac ako 15 tisíc eur, keď som nebol ani beneficientom daného plnenia (hosťovanie sídla v priestoroch oprávneného), a ktorého hodnota bola počas celého trvania danej zmluvy len 360 eur (zmluva o sídle trvala len jeden rok). Takýto postup je porušením práva mojej osoby na spravodlivý proces vyplývajúci nielen z predpisov SR (vrátane ústavy SR), ale aj z európskej legislatívy (napr. smernice Rady 93/13/EHS). Mojej argumentácii (vrátane toho, že povinnosť skúmať tieto podmienky ex offo náleží aj exekučnému súdu) zodpovedá aj judikatúra súdov SR a súdneho dvora EÚ. Napr. Ústavný súd SR vo svojom náleze III. ÚS XX/XXXX -37 z 08.02.2024 uviedol nasledujúce: „Sťažovateľ v odvolaní proti rozsudku OS upozorňoval, že neprijateľných zmluvných podmienok je v spotrebiteľskej veci súd povinný skúmať ex offo a tomuto jeho odôvodneniu musí ústavný súd prisvedčiť. Súdny dvor EÚ už v rozhodnutí spojených veciach C-240/98 až C-240/98 (Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores) v bode 26 rozsudku kategoricky uviedol, že článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS nemožno dosiahnuť, pokiaľ by sami spotrebitelia boli povinní namietať proti nekalému charakteru zmluvnej podmienky, a že účinnú ochranu spotrebiteľa možno zaručiť, len ak je vnútroštátnemu súdu priznaná možnosť posúdiť ex offo takúto podmienku. „ „V tejto súvislosti je neprehliadnuteľný výklad smernice 93/13, podľa ktorého je súd povinný prijať ex offo také opatrenia na vykonanie dokazovania, aké sú uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, pokiaľ právne a skutkové okolnosti, ktoré sa už nachádzajú v uvedenom spise, vyvolávajú vážne pochybnosti, pokiaľ ide o nekalú povahu určitých podmienok, ktoré napriek tomu, že neboli napadnuté spotrebiteľom súvisia s predmetom sporu, a pokiaľ v dôsledku tohto vykonanie preskúmania ex offo prináležiaceho tomuto súdu vyžaduje, aby sa takéto opatrenia na vykonanie dokazovania prijali“ (rozsudok Súdneho dvora z 11.03.2020 vo veci C-511/17, b,37, 38).“ K tejto téme pripájame v prílohe tohto návrhu aj stanovisko komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách v rámci Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 29.03.2023 nazvané Ochrana spotrebiteľa vo vykonávacom konaní v kontexte rozhodnutí SD EÚ. Výkon práva nemožno postaviť na nezákonnom rozhodnutí, a ktoré obsahuje niekoľko právnych argumentov a citácií rozhodnutí Súdneho dvora EU a Ústavného súdu SR vo veci (ne)možnosti vedenia exekúcie na základe nezákonného rozhodnutia súdov konajúcich vo veci a možnosti preskúmania splnenia ochrany spotrebiteľa aj v exekučnom konaní (t.j. keď už rozhodnutie vo veci je vykonateľné, ako v tomto prípade).Zdôrazňujem, že vyššie uvedené pochybenie a skutočnosti mal jednak súd v rámci konania vo veci , ako aj súd, ktorý nariadil exekúciu, vziať do úvahy a prihliadnuť k ním z úradnej povinnosti (ex offo) a teda fakt, že som ich doteraz
nenamietal (a nepodal som odpor voči exekučnému titulu), nie je relevantný. Fakt, že som tieto námietky doteraz neuplatnil, nemá vplyv na skutočnosť, že exekučný titul bol vydaný protiprávne a v konaní došlo k porušeniu mojich práv zo strany súdu, ktorú nevzal do úvahy skutočnosti na základe ktorých by bol povinný návrh odmietnuť v zmysle zákona 307/2006. Taktiež mi neboli preukázané okolnosti postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa na nového veriteľa. Z tohto dôvodu mal súd v konaní vo veci zamietnuť žalobu z dôvodu absencie aktívnej procesnej legitimácie oprávneného voči mojej osobe. Aj toto je skutočnosť, ku ktorej mal súd prihliadnuť z úradnej povinnosť vzhľadom na moje postavenie ako spotrebiteľa, a to aj bez mojej námietky. Súčasne s týmto návrhom budem podávať príslušné mimoriadne opravné prostriedky v zmysle Civilného sporového poriadku za účelom dosiahnutia formálneho zrušenia exekučného titulu a to okrem iného najmä vyššie uvedených dôvodov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti týmto navrhujem, aby súd zastavil exekúciu vedenú voči mojej osobe, a to v celom rozsahu.“
6. Oprávnený sa k návrhu povinného 1) a povinného 2) na zastavenie exekúcie vyjadril podaním zo dňa 19.03.2026. Oprávnený uvádza nasledovné: „Oprávnený s návrhom povinných zásadne nesúhlasí, považuje ho za účelový, právne nedôvodný a smerujúci výlučne k oddialeniu exekúcie. Povinný 1) namieta nedostatky základného konania, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Takáto argumentácia je v exekučnom konaní neprípustná. Exekučné konanie je založené na zásade formálnej právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia. Exekučný súd ani exekútor nie sú oprávnení preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia ani údajné vady konania, ktoré mu predchádzalo. Povinný 1) mal možnosť podať odpor proti platobnému rozkazu, resp. využiť iné procesné prostriedky obrany. Skutočnosť, že tak neurobil, nemôže ísť na ťarchu oprávneného. Jeho argumentácia predstavuje neprípustnú snahu o revíziu právoplatného rozhodnutia v štádiu exekúcie. Povinný 1) tvrdí, že oprávnený nepreukázal postúpenie pohľadávky. Oprávnený túto námietku odmieta ako účelovú. Skutočnosť, že povinný 1) namieta neoznámenie postúpenia pohľadávky, nie je dôvodná. Aj keby k samostatnému oznámeniu postúpenia nedošlo pred začatím konania, táto skutočnosť bola povinnému 1) ako žalovanej strane nepochybne oznámená najneskôr doručením žaloby, v ktorej bol žalobca ako postupník riadne identifikovaný a uplatnil si predmetnú pohľadávku. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že prípadná pasivita žalovanej strany, spočívajúca v tom, že sa voči podanej žalobe nebránila alebo nenamietala nedostatok oznámenia postúpenia pohľadávky včas, nemôže ísť na ťarchu žalobcu. Z hľadiska hmotného práva má neoznámenie postúpenia pohľadávky význam výlučne vo vzťahu k ochrane dlžníka, pokiaľ ide o jeho možnosť plniť pôvodnému veriteľovi s účinkami riadneho splnenia záväzku. Nemá však vplyv na samotnú existenciu a účinnosť postúpenia pohľadávky medzi postupcom a postupníkom, a teda ani na aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní. Na základe uvedeného je zrejmé, že oprávnený je v konaní aktívne vecne legitimovaný, pričom námietka týkajúca sa neoznámenia postúpenia pohľadávky je právne irelevantná. Povinný 1) namieta neprimeranosť zmluvnej pokuty vo výške 5 EUR denne. Oprávnený uvádza, že ide o obchodnoprávny vzťah medzi podnikateľmi, zmluvná pokuta bola dohodnutá slobodne a jednoznačne, jej účelom bolo zabezpečenie splnenia kľúčovej povinnosti povinného. Výška zmluvnej pokuty reflektuje význam zabezpečovanej povinnosti a je v súlade s obchodnoprávnou praxou. Povinný 1) si bol vedomý dôsledkov porušenia zmluvy a napriek tomu si svoje povinnosti dlhodobo neplnili. Nemožno pripustiť, aby sa dlžník dovolával ochrany pred dôsledkami vlastného porušenia povinností. Primeraná zmluvná pokuta v obchodnoprávnych vzťahoch je taká, ktorá reflektuje reálne rizika , a ma byť motivačná vo vzťahu k splneniu povinnosti, a taká bola dohodnutá aj v prípade poskytovania služby virtuálneho sídla (tzv. officehosting) oprávneným povinne mu. Primeranosť zmluvnej bola do počiatku daná tým, že išlo o porušenie kľúčovej povinnosti, a v takom prípade je aj v súlade s rozhodovacou praxou sudov SR. V neposlednom rade si je potrebne uvedomiť, že spor oprávneného a povinných je obchodnoprávneho charakteru, a nie občianskoprávnym, alebo dokonca spotrebiteľským sporom. Obchodnoprávne vzťahy sú charakterizovane väčšou voľnosťou pri dojednávaní zmluvných podmienok a profesionalitou strany, ako požiadavkami vyššej obozretnosti. Oprávnený ich na uvedene opakovane upozorňoval a urgoval povinných, aby splnili svoje zmluvne povinnosti. Napriek uvedenému, prístup povinných bol od začiatku pasívny, čo je zrejme aj z priebehu nachádzacieho konania. Povinní sa brania až v exekučnom konaní, pričom v tak v predsúdnom štádiu ako aj v civilnom sporovom konaní „hrali mŕtveho chrobáka“, a takéto pasívne konanie nemôže v nijakom prípade pozívať právnu ochranu. Ak niekto ignoruje svoje práva, nebráni sa voči porušeniu práv alebo nekoná v stanovených lehotách, môže stratiť možnosť domáhať sa ochrany zo strany práva. Naopak, je potrebne chrániť v tomto prípade veriteľa pred zjavným zneužívaním práva, a nedôvodný m snahou o oddialenie exekúcie. Právo na súdnu ochranu a spravodlivé sú dne konanie zahŕňa aj ochranu právnych vzťahov pred neistotou a zneužívaním. Ak mali povinní pochybnosti o správnosti rozhodnutia (exekučného titulu), mali tieto otázky riešiť prostredníctvom riadnych alebo mimoriadnych opravných
prostriedkov v sú dnom konaní, a nie v exekučnom konaní. predmetnej veci oprávnený uplatňuje nárok voči povinnému 1/ ako hlavnému dlžníkovi a voči povinnému 2/ ako ručiteľovi. Je preto potrebné posúdiť procesné postavenie jednotlivých žalovaných a z toho vyplývajúce dôsledky pre rozhodnutie súdu. Ručiteľský záväzok povinného 2/ má síce akcesorickú povahu vo vzťahu k záväzku hlavného dlžníka, avšak ide o samostatný záväzkový vzťah medzi veriteľom a ručiteľom. Táto hmotnoprávna väzba sama osebe nezakladá nerozlučné procesné spoločenstvo v zmysle Civilného sporového poriadku. Naopak, v danom prípade ide o samostatné procesné spoločenstvo, v rámci ktorého každý zo žalovaných vystupuje v konaní nezávisle. Z toho vyplýva, že splnenie procesných podmienok, ako aj dôvodnosť uplatneného nároku, je potrebné posudzovať vo vzťahu ku každému žalovanému osobitne. Súd preto nie je viazaný rozhodnúť vo vzťahu ku všetkým žalovaným rovnako a je oprávnený vydať rozdielne rozhodnutie voči jednotlivým žalovaným, a to aj napriek existencii akcesorického ručiteľského záväzku. V dôsledku uvedeného môže nastať situácia, že vo vzťahu k žalovanému 1/ sú splnené všetky procesné podmienky konania a nárok je dôvodný, a preto mu súd vyhovie, zatiaľ čo vo vzťahu k žalovanému 2/ nie sú splnené procesné podmienky konania, prípadne sú dané dôvody na odmietnutie návrhu alebo zastavenie konania. Takýto postup je v súlade so zásadou hospodárnosti konania aj so zásadou spravodlivého procesu, keďže umožňuje efektívne rozhodnúť vo veci vo vzťahu k subjektu, u ktorého sú splnené zákonné podmienky, bez toho, aby bol výsledok konania neprimerane viazaný na procesnú situáciu iného žalovaného. Vzhľadom na uvedené je námietka povinného 2) irelevantná. Navyše oprávnený uvádza, že absolútne odmieta a povinný 2/ nesprávne uvádza, že povinný 2/ je spotrebiteľom. Predmetný právny vzťah má obchodnoprávny charakter, povinný 2/ vystupoval ako ručiteľ za záväzky obchodnej spoločnosti, jeho postavenie nemožno subsumovať pod režim spotrebiteľskej ochrany. K námietke porušenia ochrany spotrebiteľa oprávnený uvádza, že v predmetnej veci ide o záväzkový vzťah založený zmluvou o office hostingu, ktorá bola uzavretá medzi podnikateľskými subjektmi a pri ktorej si zmluvné strany výslovne dohodli režim Obchodný zákonník v zmysle § 262 ods. 1, čím nepochybne založili obchodnoprávny charakter daného záväzkového vzťahu; uvedená zmluva bola uzavretá v rámci podnikateľskej činnosti spoločnosti – povinného 1/, pričom jej účelom bolo zabezpečenie jej prevádzkových potrieb, a preto ide o vzťah, ktorý má svojou povahou aj účelom jednoznačne obchodnoprávny charakter. Na tento základný záväzok nadväzuje ručiteľský záväzok konateľa – povinného 2/, ktorý ako fyzická osoba prevzal ručenie za záväzky povinného 1/, pričom posúdenie jeho právneho postavenia je potrebné vykonať najmä z hľadiska definície spotrebiteľa podľa Občiansky zákonník, konkrétne § 52 ods. 4, podľa ktorého je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti; kľúčovým kritériom je teda účel a kontext konania konkrétnej osoby, a nie jej formálny status fyzickej osoby. V danom prípade konateľ poskytol ručenie za záväzky spoločnosti, ktorej je štatutárnym orgánom, pričom jeho konanie nemožno vnímať ako konanie súkromnej osoby mimo podnikania, ale ako konanie, ktoré je funkčne, ekonomicky a účelovo späté s podnikateľskou činnosťou tejto spoločnosti, keďže ručenie slúži na zabezpečenie záväzkov vznikajúcich pri jej podnikaní a je motivované snahou zabezpečiť jej riadne fungovanie a plnenie jej obchodných záväzkov. Konateľ ako štatutárny orgán pritom disponuje rozhodovacou právomocou, podieľa sa na riadení spoločnosti a nesie zodpovednosť za jej obchodné vedenie, čo znamená, že nie je subjektom, ktorý by bol v postavení typickej slabšej strany, akú má na mysli spotrebiteľské právo, ale naopak ide o osobu s profesionálnym postavením a odbornou znalosťou, ktorá si musí byť vedomá právnych a ekonomických dôsledkov svojich úkonov vrátane prevzatia ručiteľského záväzku. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že ručiteľský záväzok má akcesorickú povahu, teda sleduje osud hlavného záväzku, a ak je hlavný záväzok obchodnoprávny, rovnaký charakter spravidla nadobúda aj zabezpečovací záväzok, pokiaľ neexistujú výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali jeho odlišné posúdenie, pričom takéto okolnosti v predmetnej veci zjavne dané nie sú. Pripustenie opačného záveru by viedlo k neprípustnej fragmentácii právneho režimu jedného ekonomicky a právne previazaného záväzku, keď by ten istý záväzkový vzťah bol čiastočne posudzovaný podľa obchodného práva a čiastočne podľa spotrebiteľského práva, čo by bolo v rozpore so zásadou právnej istoty, ako aj so zásadou pacta sunt servanda, a zároveň by to umožňovalo obchádzanie obchodnoprávnej úpravy prostredníctvom formálneho zapojenia fyzickej osoby do zabezpečenia záväzku. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že účelom spotrebiteľského práva je ochrana fyzických osôb, ktoré vystupujú mimo rámca podnikania a ktoré nemajú dostatočné skúsenosti alebo vyjednávaciu silu, čo však na konateľa ako osobu riadiacu podnikateľský subjekt zjavne nedopadá, keďže jeho konanie je úzko späté s podnikateľskou činnosťou a sleduje jej ekonomické ciele. Na základe uvedeného je preto nevyhnutné dospieť k záveru, že konateľ, ktorý poskytol ručenie za záväzky spoločnosti vzniknuté zo zmluvy uzavretej v režime Obchodného zákonníka, nekoná v postavení spotrebiteľa, ale ako osoba funkčne a ekonomicky previazaná s podnikateľskou činnosťou dlžníka, pričom jeho ručiteľský záväzok má obchodnoprávny
charakter a nepodlieha režimu spotrebiteľského práva. Dávame do pozornosti rozhodnutie C-419/11 Česká spořitelna v. Feichter, kde SDEÚ riešil situáciu ručiteľa – fyzickej osoby za záväzky obchodnej spoločnosti. Súdny dvor zdôraznil, že ak ručiteľ koná v rámci svojej profesionálnej činnosti alebo má úzke väzby na podnikateľský subjekt (napr. ako jeho konateľ alebo osoba s rozhodujúcim vplyvom), nemožno ho považovať za spotrebiteľa. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že povinný 2/ nemá postavenie spotrebiteľa. Povinný 2/ mal možnosť podať odpor proti platobnému rozkazu, resp. využiť iné procesné prostriedky obrany. Skutočnosť, že tak neurobil, nemôže ísť na ťarchu oprávneného. Jeho argumentácia predstavuje neprípustnú snahu o revíziu právoplatného rozhodnutia v štádiu exekúcie. K námietke, že neboli splnené predpoklady k ručeniu (výzva) oprávnený uvádza, že výzva ručiteľovi na plnenie nevyžaduje osobitnú formu a postačuje akýkoľvek právny úkon, z ktorého je zrejmé, že veriteľ požaduje splnenie záväzku. Doručenie žaloby ručiteľovi predstavuje kvalifikovanú výzvu, keďže obsahuje presnú špecifikáciu pohľadávky aj výzvu na jej splnenie a zabezpečuje preukázateľnú vedomosť ručiteľa o uplatnenom nároku. Formalistický výklad vyžadujúci samostatnú predžalobnú výzvu nemá oporu v zákone ani v judikatúre. K námietke nedostatku aktívnej legitimácie oprávneného, oprávnený uvádza že, námietka je irelevantná, bližšie odkazujeme na uvedené v časti A ods. (I) tohto vyjadrenia, táto argumentácia platí rovnako pre povinného 2/. Povinný 2/ mal možnosť podať odpor proti platobnému rozkazu, resp. využiť iné procesné prostriedky obrany. Skutočnosť, že tak neurobil, nemôže ísť na ťarchu oprávneného. Jeho argumentácia predstavuje neprípustnú snahu o revíziu právoplatného rozhodnutia v štádiu exekúcie. Povinní nepreukázali existenciu žiadnych skutočností, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu. Ich návrh je účelový a smeruje výlučne k oddialeniu exekúcie. Na základe vyššie uvedeného s návrhmi povinných na zastavenie exekúcie voči povinnému 1/ a povinnému 2/ oprávnený nesúhlasí a považuje ich za zjavne nedôvodné
7. Súdny exekútor k návrhu povinných na zastavenie exekúcie uviedol, že návrhy boli podané po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinný nepreukázal, že ide o také skutočnosti, ktoré nemohol uplatniť skôr bez vlastnej viny. Na základe týchto skutočností považuje súdny exekútor návrh povinného za oneskorene podaný
8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak:
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, a o návrhoch na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 4 písm. b) a c) rozhoduje súd prednostne.
12. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
13. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.
14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v základnom konaní.
15. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
16. Nakoľko Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému 1) a povinnému 2) doručené dňa 16.02.2026 a povinný 1) a povinný 2) podali návrhy na zastavenie exekúcie na poštovú prepravu dňa 05.03.2026, súd má za preukázané, že povinný 1) a povinný 2) podali návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, teda po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, a takto podaný návrh nemá odkladný účinok. Povinný 1) a povinný 2) v ňom môže namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, tzn. po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie. V každom novom návrhu na zastavenie exekúcie však povinný môže uviesť iba tie skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Uvedené pravidlo je prejavom koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Prejavom zásady koncentrácie je aj povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť povinného. Povinný musí skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie preukázať relevantnými dôkazmi. Neskoršie návrhy povinného na zastavenie exekúcie už odkladný účinok nemajú, teda exekútor aj napriek podanému návrhu môže vymáhať nároky špecifikované v poverení na vykonanie exekúcie.
17. K uplatňovaniu tzv. koncentračnej zásady zavedenej do Exekučného poriadku s účinnosťou od 01.04.2017 sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý napríklad v uznesení č. k. I.ÚS 149/2022-13 zo dňa 09. 03. 2022 uviedol, cit.: „Koncentrácia konania vyplývajúca z § 61k ods. 2 Exekučného poriadku sa prejavuje v tom, že povinný musí v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie uviesť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr.“
18. Súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku. I napriek skutočnosti, že ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný po zákonnej lehote, súd preskúmal návrh povinného 1) a povinného 2) na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku a oboznámil sa s obsahom priložených dokumentov, a to vyjadrením oprávneného k návrhu povinných na zastavenie exekúcie a vyjadrením súdneho exekútora.
19. Súd v tomto bode dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na všetky námietky a argumenty povinného tvrdené v návrhu na zastavenie exekúcie, preto z uvedeného dôvodu sa súd nezaoberal všetkými námietkami povinného 1) a povinného 2) tvrdenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinných na zastavenie exekúcie.
20. Exekučný súd napriek oneskorene podanému návrhu povinného 1) a povinného 2) na zastavenie exekúcie uvádza, že návrhu povinného 1) a povinného 2) na zastavenie exekúcie by nebolo možné vyhovieť a exekúciu zastaviť ani v prípade včasného podania návrhu na zastavenie exekúcie. Súd konštatuje, že povinný 1) a povinný 2) sa neopierajú o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Povinný 1) a povinný 2) vo svojom návrhu na zastavenie žiadajú zastaviť exekúciu nakoľko majú za to, že súd, ktorý viedol konanie vo veci a vydal platobný rozkaz neprihliadal na nedovolené zmluvné podmienky, pričom povinný 2) uviedol, že medzi ním a oprávneným ide o spotrebiteľský vzťah Na základe uvedeného súd poukazuje na skutočnosť, že vykonávacie konanie (exekučné konanie) nepredchádza základnému konaniu, výsledkom ktorého bol právoplatný a vykonateľný exekučný titul. To znamená, že najskôr musel o nároku oprávneného rozhodnúť súd v základnom konaní a až následne, z dôvodu neuhradenia judikovanej pohľadávky povinným 1) a povinným 2) si oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, aby sa núteným spôsobom vykonalo to, čo nebolo dobrovoľne (zo strany povinných) splnené. Súd v tomto bode tiež zdôrazňuje, že nie je ďalšou odvolacou inštanciou. Skutočnosti, ktoré povinný 1) a povinný 2) namietali vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie exekučný súd nepreskúmaval, nakoľko v exekučnom konaní sa súd v rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie zaoberá len takými okolnosťami, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Vo vykonávacom konaní exekučný súd musí vychádzať z rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd skúmať po hmotnoprávnej stránke, teda z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárske zápisnica. Prípadné nedostatky základného konanie, ktoré namietajú povinní, nie sú pre exekučné konanie relevantné a povinní ich mali namietať v základnom konaní. V danom prípade mohol povinný 1) a povinný 2) včas podať odpor proti platobnému rozkazu sp. zn. 65Cb/109/2025 zo dňa 04.11.2025, nakoľko povinný 1) a povinný 2) tak neurobili, platobný rozkaz nadobudol dňa 09.12.2025 účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý je spôsobilým exekučným titulom. Tým, že povinný 1) a povinný 2) nevyužili svoje právo podať voči rozhodnutiu riadny opravný prostriedok, zapríčinili, že rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným, a teda je vecou rozhodnutou (res iudicata).
21. K námietke povinného 2), že medzi ním a oprávneným ide o spotrebiteľský vzťah súd uvádza, že zmluva medzi oprávneným a povinným 2), z ktorej vznikol nárok priznaný exekučným titulom nie je zmluvou spotrebiteľskou. Súd preskúmaním elektronického súdneho spisu 65Cb/109/2025 a jeho príloh mal za preukázané, že v predmetnej veci ide o záväzkový vzťah založený zmluvou o poskytnutí služby officehosting zo dňa 22.02.2016. Táto zmluva bola uzavretá medzi podnikateľským subjektmi, čiže sa jedná o obchodnoprávny vzťah, nakoľko aj v samotnej zmluve v článku VIII. – záverečné ustanovenie sa zmluvné strany v zmysle § 262 ods. 1. Obchodného zákonníka výslovne dohodli, že ich zaväzkovo právny vzťah založený touto zmluvou sa bude spravovať zákonom č. 513/1991 Zb.
(Obchodný zákonník). Exekučný súd uvádza, že nakoľko na predmetný záväzkový vzťah sa medzi oprávneným a povinným 1) aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka, je nevyhnutné uvedenú právnu úpravu uplatniť aj voči povinnému 2) ako ručiteľovi, keďže ručiteľský záväzok je akcesorický čo znamená, že závisí čo do svojho vzniku, zániku, platnosti a spravidla aj obsahu od záväzku medzi oprávneným a povinným 1), ktorý je hlavný záväzkový vzťah. Inak povedané, ak sa hlavný záväzkový vzťah spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, je potrebné aj vedľajší právny vzťah medzi oprávneným a povinným 2) rade posúdiť podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Z vyššie uvedeného je teda nepochybné, že pre vznik povinnosti plnenia zo strany povinného 2) je kľúčové, že povinný 1) ako dlžník svoj dlh vyplývajúci zo zmluvy o poskytnutí služby officehostingu zo dňa 22.02.2016 v dohodnutej lehote nesplnil, čo podmienilo povinnosť povinného 2) ako ručiteľa plniť. Súd taktiež v tomto bode uvádza, že povinný 2) je spoločníkom a konateľom povinného 1), a z tohto dôvodu tento zmluvný vzťah rozhodne nemožno v nijakom prípade považovať za spotrebiteľský. Povinný 2) teda nie je v tomto zmluvnom vzťahu v pozícií spotrebiteľa, nevzťahuje sa preto na neho ani ochrana spotrebiteľa. Vzhľadom na skutočnosť, že sa v danom prípade nejedná o vzťah spotrebiteľský, v dôsledku čoho nie je možné aplikovať práva vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa, súd k prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok nepristúpil. Na základe vyššie uvedeného ani táto námietka povinného 2) v rámci návrhu na zastavenie exekúcie neobstojí.
22. Povinný 1) a povinný 2) navrhli zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, aj z dôvodu namietnutého nedostatku aktívnej vecnej legitimácie oprávneného v tomto exekučnom konaní na vymoženie nároku z exekučného titulu na peňažné plnenie. Súd k uvedenému dodáva, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010). Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia). Súd preskúmaním exekučného titulu mal za preukázané, že v nich je ako žalobca označený oprávnený a ako žalovaný je označený povinný 1) a povinný 2). Súd v tomto bode konštatuje, že zo samotného exekučného titulu mal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného v tomto exekučnom konaní a pasívnu vecnú legitimáciu povinného 1) a povinného 2) v tomto exekučnom konaní. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným 1) a povinným 2) namietaný dôvod na zastavenie exekúcie - nedostatok aktívnej vecnej legitimácie oprávneného v exekučnom konaní, za nedôvodný, a nezakladajúci zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
23. K námietke povinného 1) a povinného 2), že neboli preukázané okolnosti postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa na nového veriteľa, súd uvádza, že oznámenie o postúpení pohľadávky respektíve nesplnenie oznamovacej povinnosti nemá vplyv na vecnú legitimáciu oprávneného v exekučnom konaní. Táto námietka povinného 1) a povinného 2) by mohla mať právny význam len v prípade, ak by povinný 1) alebo povinný 2) po postúpení pohľadávky plnili pôvodnému veriteľovi v dobrej viere, že ten je stále oprávneným subjektom. V takom prípade by jeho plnenie malo voči pôvodnému veriteľovi oslobodzujúci účinok. Zmyslom oznamovacej povinnosti pri postúpení pohľadávky je teda ochrana dlžníka (povinného) pred rizikom duplicitného plnenia. V danom prípade však o takúto skutočnosť nejde, povinný 1) a povinný 2) žiadne plnenie pôvodnému veriteľovi po postúpení pohľadávky netvrdili ani nepreukázali. Neoznámenie postúpenia pohľadávky preto nemá žiaden vplyv na aktívnu vecnú legitimáciu a nie je ani dôvodom na zastavenie exekúcie.
24. Súd považuje za potrebné poukázať na to, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane
využitia možnosti podania opravných prostriedkov (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).
25. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný 1) a povinný 2) podali návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, mohli ňom namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Súd má za preukázané, že sa exekúcia vedie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a povinný 1) a povinný 2) nepreukázali žiadny dôvod na jej zastavenie, ktorý by nastal po uplynutí 15-dňovej lehoty, ba ani dôvod, ktorý by mal za následok zastavenie exekúcie keby bol tento návrh podaný v zákonnom stanovenej lehote.
26. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný 1) a povinný 2) v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázali žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, súd návrh povinného 1) a povinného 2) na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol. (výrok I., výrok II.)
27. Súd o trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného 1) a povinného 2) na zastavenie exekúcie nerozhodovali, nakoľko oprávnený ani povinný 1) a povinný 2) si ich neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.