Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_57Cb-3-2024.pdf
PDF · 251.71 KB
Case nature
Area
Subarea
57Cb/3/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou v právnej veci žalobcu: KASATKIN Recovery, k. s., so sídlom Záhradnícka 29, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 382 888, správca konkurznej podstaty úpadcu CIARAN A. ART, s.r.o. v konkurze, so sídlom Komenského sady 55/19-3, 018 51 Nová Dubnica, IČO: 47 165 731, právne zast.: KASATKIN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Záhradnícka 29, 811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 255 021 proti žalovanému: AERISOUL METAL & ENERGY CORP. s.r.o., so sídlom Lesná 1863, 936 01 Šahy, IČO: 47 797 550, právne zast.: ARIES LEGAL s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 726 417, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal do všeobecnej podstaty úpadcu titulom vydania bezdôvodného obohatenia zaplatenia sumy 160.000 eur s tým, že Uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn.: 28K/8/2021 zo dňa 19.10.2021 zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 205/2021 dňa 25.10.2021 súd začal konkurzné konanie na dlžníka: CIARAN A. ART, s.r.o. Uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn.: 28K/8/2021 zo dňa 29.11.2021 zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 232/2021 dňa 03.12.2021, súd ustanovil Mgr. Ing. Miroslava Zdychavského do funkcie predbežného správcu dlžníka. Uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn.: 28K/8/2021 zo dňa 07.02.2022 zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 29/2022 zo dňa 11.02.2022 súd vyhlásil na majetok dlžníka konkurz a ustanovil Mgr. Ing. Miroslava Zdychavského do funkcie správcu úpadcu .Uznesením Okresného súdu Nitra sp.zn.: 28K/8/2021 zo dňa 09.09.2022 súd odvolal z funkcie správcu predchádzajúceho správcu a ustanovil do funkcie správcu KASATKIN Recovery, k.s.. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 179/2022 dňa 19.09.2022.V rámci šetrení, ktoré uskutočnil žalobca za účelom zisťovania majetku úpadcu v rámci konkurzného konania, zistil, že dňa 07.06.2019 bola z bankového účtu úpadcu vedeného vo A., B., uhradená na účet spoločnosti žalovaného platba 160.000 eur, pričom ako účel platby bol uvedený: Platba podľa nájomnej zmluvy. Žalobca podaním zo dňa 29.11.2022 požiadal žalovaného o poskytnutie súčinnosti, o vysvetlenie, aký nájomný vzťah bol medzi žalovaným a úpadcom, o akú nájomnú zmluvu išlo a o predloženie jej kópie. Žalovaný žiadosť prevzal dňa 29.11.2022, nebola však poskytnutá súčinnosť zo strany žalovaného. Z účtovných dokumentov, ktorá má správca k dispozícií, vyplýva, že išlo o jednorazovú platbu na nájomné, nakoľko správca úhradu žiadnych iných podobných platieb, ktorých účelom by bola platba na základe nájomnej zmluvy na účet žalovaného, neidentifikoval. Ak by aj nejaký nájomný vzťah medzi žalovaným a úpadcom existoval, presahoval by obdobie 12
mesiacov a nájomné by bolo uhradené za obdobie dlhšie ako 12 mesiacov, podľa príslušných ustanovení daňových predpisov je príjemca platby povinný každých 12 mesiacov vystaviť faktúru na platbu. V účtovnej dokumentácií úpadcu, ktorou správca disponuje, sa však žiadne vystavené faktúry na základe nájomnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou žalovaného a úpadcom nenachádzajú. Nakoľko správca z účtovných dokumentov úpadcu nezistil žiadne obdobné platby za iné roky, ktoré by boli spoločnosti žalovaného uhrádzané a žalovaný nepreukázal existenciu nájomného vzťahu s úpadcom, žalobca má dôvodné pochybnosti, či vôbec nejaká nájomná zmluva medzi úpadcom a žalovaným bola uzavretá. V období kedy bola platba uhradená z účtu úpadcu, spoločnosť úpadcu už utlmovala svoju obchodnú činnosť. V období od 07.07.2017 do 31.07.2020 vykonával funkciu konateľa spoločnosti úpadcu pán C. B. B., ktorý odo dňa 07.07.2020 vystupuje v spoločnosti žalovaného ako prokurista. Platba bola teda uhradená z účtu úpadcu na účet žalovaného, ktorá je spriaznenou osobou s konateľom spoločnosti. Nakoľko do dnešného dňa žalobcovi nebola zo strany žalovaného predložená Nájomná zmluva, na základe ktorej malo dôjsť k úhrade platby zo dňa 07.06.2019 ani žiadnym iným spôsobom preukázaný nájomný vzťah medzi žalovaným a úpadcom, má za to, že nájomná zmluva medzi žalovaným a úpadcom uzavretá nebola a platba uhradená dňa 07.06.2019 na účet žalovaného vo výške 160.000eur je plnením bez právneho dôvodu. Vzhľadom na vyššie uvedené vznikol úpadcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 160.000 eur zo strany žalovaného.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že spor nie je vyvolaný osobitnou povahou konkurzného konania na majetok úpadcu CIARAN A. ART, s.r.o., v konkurze, nakoľko sa nejedná o incidenčné ani excindačné konanie, prípadne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 11 v spojení s § 74a zákona č. 7/2005 Z. z., ktoré spory sú vyvolané konkurzom. Vzhľadom na uvedené žalovaný namieta miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Nitra na prejednanie a rozhodnutie predmetnej veci. Žalobca tvrdí, že v rámci bližšie nešpecifikovaných šetrení žalobcu mal tento zistiť, že dňa 07.06.2019 bola z bankového účtu úpadcu vedeného vo Všeobecná úverová banka, a.s uhradená na účet žalovaného platba vo výške 160.000 eur, pričom ako účel platby bolo uvedené: „platba podľa nájomnej zmluvy“. Na základe uvedeného vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že zo strany žalobcu ide o celkom zjavne šikanózny výkon práva, keďže tvrdí, že vykonal bližšie nešpecifikované šetrenia. Nič nebránilo žalobcovi opakovane dopytovať žalovaného na poskytnutie potrebnej súčinnosti, či dopytovať žalovaného na súčinnosť prostredníctvom súdu. Je možné sa iba domnievať, že za účelom overenia existencie nájomnej zmluvy aspoň dopytoval úpadcu na poskytnutie súčinnosti a teda overenie existencie nájomného vzťahu so žalovaným. Ak úpadcu na takúto súčinnosť žalobca nevyzval, potom podaná žaloba je celkom zjavne šikanózna a predčasná. Žalobca tvrdí, že má k dispozícii účtovné dokumenty, ktoré bližšie nešpecifikoval, nekonkretizoval a ani nepredložil tak, aby bolo možné tieto jeho tvrdenia overiť. Takéto nekonkrétne a vágne tvrdenia žalobcu nemôžu v konaní obstáť a preukázať akúkoľvek dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku. Na uvedenom nič nemenia ani domnienky žalobcu o tom, že nájomná zmluva neexistovala. Opak je pravdou. Dňa 01.01.2018 bola medzi úpadcom a žalovaným uzavretá Zmluva o nájme nehnuteľností a nebytových priestorov na dobu neurčitú. Predmetom nájomného vzťahu bol záväzok prenajímateľa (žalovaného) prenechať nájomcovi (úpadcovi) nehnuteľnosti na ulici D. E. XXXX, XXX XX F. (čl. II. bod 1 Nájomnej zmluvy), pričom išlo nehnuteľnosti, ktorých výlučným vlastníkom bol prenajímateľ (žalovaný) a to: stavby so súpisným č. 1863, postavenej na parc. č. 3400 – zastavané plochy a nádvorie vo výmere 1307 m2, a stavby postavenej na parc. č. 3399/1 – zastavané plochy a nádvorie o výmere 3618 m2, nachádzajúce sa v okrese Levice, obci Šahy, k.ú. F., vedené Okresným úradom D., katastrálny odbor ,zapísané na LV č. XXXX. Úpadca sa zaviazal za predmet nájmu platiť nájomné, ktorého výška bola určená osobitnou dohodou (viď priložené Dodatky). Nájomné sa platilo bankovým prevodom na účet žalovaného, o čom svedčí aj tvrdenie žalobcu v žalobe, že predmetná suma vo výške 160.000 eur, aj podľa žalobcom uvádzaným výpisom z účtu úpadcu. V zmysle Dodatku č. 2 k Nájomnej zmluve zo dňa 02.01.2019 bolo nájomné po vzájomnej dohode zmluvných strán určené na rok 2019 v sume 65 eur / m2 bez DPH. Podľa predmetu nájmu v danom čase bola celková výmera zastavanej plochy a nádvorí vo veľkosti 4925 m2, teda celkové nájomné na rok 2019 predstavovalo čiastku 320.125eur bez DPH (65x4925) (obdobne to bolo aj v prípade roka 2018 viď Dodatok č. 1), pričom splatnosť splátok nájomného bola určená na základe dohody zmluvných strán pre rok 2019 nasledovne:- v mesiaci marec 2019 vo výške 55.000,- eur bez DPH;- v mesiaci máj vo výške 80.000,- eur bez DPH;- v mesiaci jún vo výške 185.125,- eur bez DPH. Na základe vyššie uvedeného bola suma 160.000eur uhradená ako časť splátky nájomného splatného v mesiaci jún 2019 (pripísaná na účet žalovaného dňa 10.06.2019) v zmysle Dodatku č. 2, pričom následne bol rozdiel medzi výškou splátky nájomného splatnej v mesiaci jún 2019 v sume 25.125 eur doplatený
pripísaním na účet žalovaného dňa 13.06.2019. V priloženom výpise je pri predmetnej úhrade uvedené číslo faktúry 2019/003.Na základe Dohody o ukončení nájmu zo dňa 31.12.2019 došlo k ukončeniu Nájomnej zmluvy ku dňu 31.12.2019, kedy zmluvné strany medzi sebou vzájomne potvrdili, že nemajú voči sebe žiadne záväzky ani povinnosti. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalovaný za to, že žalobca nepreukázal existenciu mimozáväzkového vzťahu medzi úpadcom a žalovaným titulom bezdôvodného obohatenia, ktorého sa domáha voči žalovanému, ak tvrdí, že žalovaný sa na úkor úpadcu bezdôvodne obohatil o plnenie získané bez právneho dôvodu. Žalovaný mal s úpadcom uzavretú nájomnú zmluvu, na základe ktorej úpadca uhrádzal nájomné vo výške a spôsobom, na akom sa obidve zmluvné strany Nájomnej zmluvy dohodli. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia, t.j. nepreukázal existenciu a titul bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Žalobca si uvedenú platbu v sume 160.000 eur zo dňa 07.06.2019, o ktorej v tomto konaní tvrdí, že je to platba z (ne)existujúceho nájomného vzťahu, zároveň uplatňuje v konaní o zaplatenie vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. XXXX/XX/XXXX voči žalovanému C. B. B., v ktorom konaní už ale žalobca tvrdí, že predmetná platba nepredstavuje bezdôvodné obohatenie, ale nárok na náhradu škody voči p. B. podľa § 135 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobca týmto tvrdením o nároku na náhradu škody v konaní XXXX/XX/XXXX rozporuje sám svoje tvrdenia uvádzané v tomto konaní, keď sám zásadne spochybňuje ním tvrdený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ak v konaní XXXX/XX/XXXX na Okresnom súde Nitra tvrdí, že ide o nárok na náhradu škody voči p. B.. Uvedená skutočnosť, t.j. zmätočnosť žalobcových tvrdení v dvoch rôznych konaniach, vedených na základe totožných skutkových okolností, vyvracia akékoľvek žalobcom uplatňované nároky. Žalobcom uplatňovaný nárok je v dôsledku žalobcom tvrdených skutočnosti v konaní XXXX/XX/XXXX, natoľko sporný, že tomuto nie je možné priznať právnu ochranu, keďže si žalobca tvrdeniami odporuje. Navyše, ak by aj pripustili, že by bol žalobca úspešný v tomto konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a zároveň aj v konaní o nároku na náhradu škody, v ktorých konaniach si na základe totožných a nepreskúmateľných tvrdení, uplatňuje duplicitne totožný nárok, vzniklo by na strane žalobcu bezdôvodné obohatenie. Takémuto postupu a konaniu žalobcu nie je možné priznať právnu ochranu, o to viac ak správca je odborne spôsobilá osoba (§ 7 zákona č. 7/2005 Z. z v spojení s § 3 ods. 2 zákona č. 8/2005 Z. z), ktorá má zákonnú povinnosť konať s odbornou starostlivosťou a vedieť posúdiť a vyhodnotiť ním uplatňované nároky v sporových konaniach. Ide o celkom zjavne šikanózny postup zo strany správcu voči žalovanému.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že správca analyzoval tie účtovné dokumenty, ktoré má k dispozícií, teda jednotlivé výpisy z bankového účtu úpadcu vedeného vo VÚB, a.s. a vedeného v SLSP, a.s. Inými účtovnými dokumentmi spoločnosti úpadcu správca nedisponuje. Nájomnú zmluvu predloženú žalovaným považuje za neplatnú z dôvodu, že Nájomná zmluva uzavretá dňa 01.01.2018 neobsahuje dohodnutú výšku nájomného, pričom ide o podstatnú náležitosť nájomnej zmluvy, ktorej základným znakom je odplatnosť. Nakoľko nájomná zmluva neobsahuje podstatné náležitosti požadované pre tento typ zmluvy, trpí vadou neplatnosti celá zmluva. Zároveň ,ak je neplatná celá nájomná zmluva, akýkoľvek dodatok uzavretý k tejto zmluve je taktiež neplatný. Nie je možné uzavrieť dodatok k neplatnej zmluve. Z uvedeného dôvodu Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 01.02.2018 a Dodatok č. 2 k nájomnej zmluve zo dňa 02.01.2019 považuje taktiež za neplatný. Je taktiež potrebné uviesť, že v prípade ,ak by aj Nájomná zmluva bola platná (čo vylučuje), nájomné dohodnuté v Dodatku 1 a v Dodatku 2, na základe ktorých mala byť vystavená faktúra č. 201903 ,je neprimerane vysoké. Predmetom nájmu mala byť stavba a pozemok s parcelným číslom 3399/1. Z katastrálnej mapy vyplýva, že ide o priľahlý pozemok, a preto nájom za tento pozemok nemôže byť rovnaký ako za stavbu. V súčasnosti v dobe nárastu cien nehnuteľnosti, stavby o výmere vyššej ako bola táto stavba sú ponúkané za menšiu hodnotu nájomného. Je evidentné, že výška nájmu bola vysoko nadhodnotená. Navyše poukazuje na skutočnosť, že išlo o nájomnú zmluvu uzavretú medzi spriaznenými osobami, a to medzi C. B. B., ktorý konal za spoločnosť úpadcu a jemu blízkej osoby G. D., ktorá konala za žalovanú, a s ktorou žije pán C. B. B. dlhodobo v jednej domácnosti, pričom obidvaja majú trvalý pobyt na adrese H. I. XX, F.. Zároveň uvádza, že na tejto adrese mala v danom čase sídlo aj žalovaná. Ide teda o blízke osoby vzhľadom na čo mala byť výška nájmu dohodnutá transferovo s poukazom na ust. § 18 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Správcovi je prvýkrát predkladaná Nájomná zmluva, Dodatok 1 a Dodatok 2 , napriek tomu, že niekoľko krát vyzval žalovanú ako aj bývalého konateľa úpadcu C. B. B. na predloženie a preukázanie nájomného vzťahu. Pán C. B. B. je prokuristom žalovaného a ak žalovaný do konania predkladá dôkazy z konania vedeného na OS Nitra pod sp. zn. XXXX/XX/XXXX ,je si vedomý prostredníctvom právneho zástupcu skutočnosti, že správca sa niekoľkokrát dopytoval bývalého konateľa úpadcu o vysvetlenie tohto nájomného vzťahu. Aj z uvedeného dôvodu má za to, že nejde o šikanózny výkon práva, nakoľko k samotnému podaniu žaloby
prispeli ako žalovaný aj pán C. B. B. svojou pasivitou a žaloba vzhľadom na blížiace sa premlčanie práva úpadcu musela byť zo strany správcu podaná. Správca žiadne iné platby na nájomné, ktoré by zodpovedali Dodatku 1 a Dodatku 2 ,z výpisov z bankového účtu úpadcu neidentifikoval. Správca úpadcu účtovnými dokladmi úpadcu nedisponuje. Predchádzajúcemu ako aj súčasnému správcovi nebolo účtovníctvo úpadcu odovzdané, a to ani posledným konateľom úpadcu G. J., ani predchádzajúcim a posledným žijúcim konateľom úpadcu C. B. B. (prokuristom ) a ani externou účtovnou spoločnosťou, ktorá viedla účtovníctvo úpadcu. Ak žalovaný tvrdí, že žalobca disponuje účtovníctvom úpadcu, žiada o predloženie protokolu o odovzdaní účtovníctva úpadcu alebo iného preukázateľného dôkazu, že účtovníctvo bolo odovzdané správcovi. Zo súčinnosti poskytnutej externou účtovnou spoločnosťou, ktorá viedla účtovníctvo úpadcu, zistil, že účtovníctvo spoločnosti úpadcu za účtovné obdobie roky 2018 až 2020 + rukou dopísaný rok 2021 bolo G. J. odovzdané na USB kľúči dňa 26.02.2021 a následne na požiadavku p. J. kompletne zlikvidované účtovnou spoločnosťou z jej počítača. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený s účinkami odo dňa 12.02.2022, pričom funkcia posledného konateľa úpadcu G. J. zanikla podľa výpisu z ORSR dňa 15.04.2021, teda ešte pred vyhlásením konkurzu. Pôvodný správca podaním zo dňa 20.12.2021 požiadal Jána Suchetku o poskytnutie súčinnosti vo vzťahu k účtovnej dokumentácií a majetku úpadcu, pričom žiadosť sa mu nepodarilo doručiť , adresát zomrel. Z overenia poistného vzťahu G. J. prostredníctvom webového portálu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zistil, že G. J. má ukončený poistný vzťah ku dňu 02.08.2021 z dôvodu úmrtia (účinky vyhlásenia konkurzu 12.02.2022), a nie je ani objektívne možné, aby správca účtovníctvom úpadcu disponoval, ak sa účtovníctvo v skutočnosti nachádzalo u G. J.. S tvrdením žalovanej, že správca nekonal s odbornou starostlivosťou nesúhlasí, požiadal zainteresované strany o poskytnutie súčinnosti pred podaním žaloby, avšak ani žalovaný ani C. B. B. na žiadosti správcu nereagovali. Správca má povinnosť preskúmať sporné a pochybné obchody v spoločnosti úpadcu, ktoré predchádzali vyhláseniu konkurzu a ktoré konkurz spôsobili. Poukazuje na to, že išlo a ide o prepojené a spriaznené osoby medzi ktorými prebehli len v rámci určitého časového úseku 5-tich mesiacov (06-10/2019) obchody za niekoľko stoviek tisíc eur. Nemôže ísť o šikanózny výkon práva, ale naopak ide o špekulatívny a pochybný spôsob správania sa spriaznených osôb z prostredia úpadcu, ktoré vystupujú aj v spoločnosti žalovanej. Správca postupuje výlučne za účelom ochrany veriteľov, ktorí majú v konkurze úpadcu prihlásené pohľadávky v celkovej výške 924.608,49 eur, ktoré zostanú neuspokojené, ak správca úspešne nenapadne pochybné úkony konateľov úpadcu pred vyhlásením konkurzu. Je povinnosťou správcu akékoľvek pochybné a sporné úkony uplatňovať v súdnom konaní ako nároky veriteľov. Nájomnú zmluvu, Dodatok č. 1. ako aj Dodatok č. 2 považuje za neplatné, v dôsledku čoho platba uhradená dňa 07.06.2019 na účet spoločnosti žalovanej , nemá preukázateľne nespochybniteľný právny dôvod plnenia. Z uvedeného dôvodu žiada, aby súd žalobe vyhovel.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca tvrdí, že v rámci bližšie nešpecifikovaných šetrení žalobcu mal tento zistiť, že dňa 07.06.2019 bola z bankového účtu úpadcu vedeného vo Všeobecná úverová banka, a.s. uhradená na účet žalovaného platba vo výške 160.000eur, pričom ako účel platby bolo uvedené: „platba podľa nájomnej zmluvy“. Podľa predmetu nájmu v danom čase bola celková výmera zastavanej plochy a nádvorí vo veľkosti 4925 m2, teda celkové nájomné na rok 2019 predstavovalo čiastku 320.125eur bez DPH (65x4925) (obdobne to bolo aj v prípade roka 2018 viď Dodatok č. 1), pričom splatnosť splátok nájomného bola určená na základe dohody zmluvných strán pre rok 2019 nasledovne:- v mesiaci marec 2019 vo výške 55.000eur bez DPH,- v mesiaci máj vo výške 80.000 eur bez DPH,- v mesiaci jún vo výške 185.125 eur bez DPH. Na základe vyššie uvedeného bola suma 160.000 eur uhradená ako časť splátky nájomného splatného v mesiaci jún 2019 (pripísaná na účet žalovaného dňa 10.06.2019) v zmysle Dodatku č. 2, pričom následne bol rozdiel medzi výškou splátky nájomného splatnej v mesiaci jún 2019 v sume 25.125 eur doplatený pripísaním na účet žalovaného dňa 13.06.2019. V priloženom výpise je pri predmetnej úhrade uvedené číslo faktúry 2019/003.Na základe Dohody o ukončení nájmu zo dňa 31.12.2019 došlo k ukončeniu Nájomnej zmluvy ku dňu 31.12.2019, kedy zmluvné strany medzi sebou vzájomne potvrdili, že nemajú voči sebe žiadne záväzky ani povinnosti. Existenciu nájomného vzťahu preukazuje aj transferová dokumentácia, keďže nájomný vzťah medzi blízkymi osobami bol predmetom posudzovania pri transferovom oceňovaní, kde okrem iného bola posudzovaná aj primeranosť výšky nájomného. Teda žalovaný si pre účely uzavretia nájomnej zmluvy a vyhodnotenia primeranosti výšky nájomného zabezpečil všetky listiny a podklady, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať pri uzatváraní nájomného vzťahu. Vzhľadom na predloženú transferovú dokumentáciu nemôže obstáť žalobcom predložená „ponuka výrobných priestorov – porovnateľné ceny nájmu.“. Neobstojí ani ďalší zavádzajúci argument žalobcu, že nájomná zmluva je neplatná. Žalobca tvrdí, že nájomná zmluva neobsahuje dohodnutú výšku nájomného, pričom
ide o podstatnú náležitosť nájomnej zmluvy, ktorej základným znakom je odplatnosť. Zmluvné strany sa však dohodli na tom, že nájomná zmluva je odplatná. V zmysle čl. V nájomnej zmluvy sa dohodli na odplatnosti nájomnej zmluvy (bod 1), splatnosti nájmu (bod 2), spôsobe úhrady nájmu (bod 4), vrátane inflačnej doložky (bod 5). Samotná výšky nájmu ako aj spôsob fakturácie bol predmetom samostatných dodatkov, ktoré danú nájomnú zmluvu dopĺňajú a spresňujú, nejde o samostatné listinné doklady v podobe samostatných nájomných zmlúv. Argumentácia žalobcu o neplatnosti nájomnej zmluvy v tomto smere nemôže obstáť. Žalovaný navyše poukazuje na zásadu výkladu právneho úkonu v prospech jeho platnosti opakovane formulovanej v doktríne Ústavného súdu SR, ktorá zdôrazňuje, že prílišný formalizmus zasahuje do zmluvnej slobody vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) účastníkov právnych úkonov (napr. I ÚS 243/07, I ÚS 242/07, IV. ÚS 15/2014). V prípade, že všeobecné súdy uprednostnia výklad vedúci k neplatnosti pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť, nie je takýto výklad ústavne konformný. Na preukázanie úhrady nájomného žalovaný doložil aj ďalšie relevantné podklady preukazujúce úhradu nájomného, ktorú skutočnosť osvedčuje aj účtovníctvo žalovaného. Navyše úhrada nájomného z nájomnej zmluvy, neodôvodňuje existenciu akéhokoľvek domnelého nároku žalobcu z bezdôvodného obohatenia, a to aj v prípade, ak by predmetná nájomná zmluva bola súdom posúdená ako neplatná, keďže žalovaný o neplatnosti nájomnej zmluvy nevedel a ani vedieť nemohol. Práve naopak vzhľadom na listinné doklady, transferovú dokumentáciu, či využívanie predmetu nájmu, existenciu nájomného vzťahu v danom čase riadne odôvodňovalo a preukazovalo. Žalobca nepreukázal a ani netvrdí, žiaden zo znakov odôvodňujúcich existenciu domnelého bezdôvodného obohatenia. Žalobca, ktorý je nositeľom dôkazného bremena nepredložil jediný dôkaz okrem zavádzajúcich tvrdení, ktoré by podporovali ním uplatňovaný nárok, či preukazovali existenciu predpokladov jeho vzniku. Žalobca poukazuje vo svojom podaní na výpisy z bankového účtu, ktoré však doposiaľ nepredložil a s týmto sa žalovaný nemal možnosť oboznámiť. Vzhľadom na uvedené akékoľvek tvrdenia správcu odkazujúce na výpisy z účtu úpadcu, sú tieto iba nepreukázanými tvrdeniami správcu. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalovaný za to, že žalobca nepreukázal existenciu mimozáväzkového vzťahu medzi úpadcom a žalovaným titulom bezdôvodného obohatenia, ktorého sa domáha voči žalovanému, ak tvrdí, že žalovaný sa na úkor úpadcu bezdôvodne obohatil o plnenie získané bez právneho dôvodu. Ako už žalovaný vyššie uviedol, žalovaný mal s úpadcom uzavretú nájomnú zmluvu, na základe ktorej úpadca uhrádzal nájomné vo výške a spôsobom, na akom sa obidve zmluvné strany Nájomnej zmluvy vzájomne dohodli. Žalovaný má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia, t.j. nepreukázal existenciu a titul bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Z podaní žalobcu je evidentné, že tento pri uplatňovaní sporného nároku zavádza. Žalobca v žalobe (a nie jednej, ale vo všetkých konaniach iniciovaných voči p. B., K. D. ako aj žalovanému, vedených pôvodne na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 28Cb/12/2023, 20Cb/11/2023, 28Cb/13/2023, 32Cb/13/2023 a 32Cb/14/2023 toho času na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 7Cb/19/2023, 9Cb/16/2023, 7Cb/13/2023, 9Cb/20/2023, 9Cb/19/2023) tvrdí, že disponuje účtovníctvom úpadcu, na podklade ktorého identifikoval ním uplatňované nároky jednotlivými žalobami. Následne potom ako ho žalovaný vyzval na predloženie účtovníctva v jednotlivých konaniach, v ktorých tvrdil, že nároky uplatnil na základe účtovníctva úpadcu. Žalobca najnovšie už v konaniach tvrdí, že účtovníctvom úpadcu nedisponuje, ale „...disponuje určitými účtovnými dokumentmi úpadcu, má tým na mysli jednotlivé výpisy z bankového účtu úpadcu vedeného vo VÚB Banka, a.s., ktoré boli poskytnuté pôvodnému správcovi na základe žiadosti o poskytnutie súčinnosti zo dňa 09.12.2021, a z ktorých boli platby, ktoré sú predmetom tohto konania identifikované.“ Je objektívne preukázané, že žalobca zavádzal súd pri podaní žalôb a rovnako aj žalovaného, ak tvrdil, že disponuje účtovnými dokumentami úpadcu (str. 3 žaloby): Žalovaný poukazuje na ust. § 132 ods. 1 CSP. Pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení tvrdí, že už účtovníctvom nedisponuje, ale disponuje výlučne výpismi z účtu úpadcu, ktoré získal na základe súčinnosti poskytnutej peňažným ústavom, je zrejmé, že o rozhodujúcich skutočnostiach tvrdených v žalobe zavádzal a tieto v rozpore s povinnosťou uloženou v ust. § 132 ods. 1 CSP nepravdivo a neúplne opísal. Uvedené rovnako platí, o tvrdení žalobcu, že úpadca utlmoval svoju činnosť, pritom je zrejmé, že úpadca pod vedením p. J. ako konateľa riadne podnikal (viď predložené doklady žalobcom v inom konaní o preprave tovaru).Takémuto šikanóznemu postupu žalobcu nemôže byť súdom poskytnutá akákoľvek súdna ochrana a žalobca je povinný preukázať ním tvrdené skutočnosti v žalobe, najmä ak mu na základe ním uvádzaných tvrdení vo vyjadrení muselo byť objektívne zrejmé, že posledný štatutárny orgán G. J. zomrel, a žiadosť pôvodného správcu zo dňa 20.12.2021 sa mu vrátila ako nedoručená s poznámkou „adresát zomrel“. Sám mal pritom vedomosť, že kompletné účtovníctvo úpadcu bolo externou účtovnou spoločnosťou odovzdané práve G. J. ako štatutárnemu orgánu úpadcu, dňa 26.02.2021. Tieto skutočnosti žalobcovi známe v čase podania žaloby zamlčal a úmyselne ich neuviedol, napriek tomu, že o nich mal evidentnú vedomosť zo správcovského spisu. Skutočnosť, že
G. J. vykonával funkciu konateľa spoločnosti úpadcu o.i. preukazujú aj listiny predložené žalobcom – preberací protokol zo dňa 26.02.2021, z ktorého je zrejmé, že úpadca v zastúpení jeho konateľa G. J., si prevzal kompletné účtovníctvo spoločnosti GALIO, s.r.o. za všetky účtovné obdobia /roky 2018 – 2020/
- 2021 nahrané na USB kľúči, pričom zároveň vyhlásil, že berie na seba plnú zodpovednosť za ďalšie spravovanie účtovníctva, podľa platných príslušných zákonov. Rovnako preberací protokol predložený žalovaným zo dňa 02.11.2020. Rovnako to osvedčuje aj úplné znenie spoločenskej zmluvy úpadcu zo dňa 09.11.2020, ktoré podpisoval G. J. ako konateľ, teda vystupoval ako štatutár spoločnosti úpadcu a vykonával práva a povinnosti štatutárneho orgánu. Zároveň z faktúr predložených žalobcom týkajúcich sa spoločnosti KOREA ZINC CO LTD vyplýva, že za tieto zodpovedá G. J., viď kontaktné údaje contact: G.. Faktúry nemuseli byť bez ďalšieho podpísané priamo p. J., ale mohol ich podpísať aj ktokoľvek z poverených zamestnancov úpadcu alebo osoba poverená vedením účtovníctva p. J. zodpovedná za vystavenie faktúr. Akokoľvek podľa žalobcom predloženého preberacieho protokolu vyplýva, že za vedenie účtovníctva zodpovedal p. J. podľa jeho vlastného vyhlásenia a navyše je preukázané, že ako konateľ vykonával ďalej riadne pôsobnosť štatutárneho orgánu. Je navyše bežnou a odôvodnenou praxou, že v prípade kúpy spoločnosti (prevodu obchodného podielu), zmeny vedenia spoločnosti, či zmeny účtovníka resp. osoby poverenej vedením účtovníctva spoločnosti, nový vlastník, štatutár nemá ďalší záujem na tom, aby pôvodný účtovník disponoval internými dokumentmi spoločnosti, tieto je navyše povinný bez ďalšieho odovzdať. Uvedené je zrejmé dôvodom, pre ktorý bolo v preberacom protokole zo dňa 26.02.2021 uvedené, že „...odovzdávajúci na požiadavku preberajúceho zlikviduje kompletné účtovníctvo preberajúceho zo svojho počítača....“, teda nešlo ako tvrdí žalobca o likvidáciu účtovníctva spoločnosti úpadcu, ktoré (v originále) bolo odovzdané p. J., o čom svedčí práve preberací protokol, ale iba o vymazanie záloh z počítača účtovníka.
5. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 29.04.2024 sp.zn. XXXX/X/XXXX - XXX tak, že: I. Súd žalobu zamieta. II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.
6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie a Krajský súd v Bratislave uznesením sp.zn. 1Cob/25/2025-221 zo dňa 26.02.2026 rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k. XXXX/X/XXXX-XXX zo dňa 14.01.2025 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní po zrušení rozsudku uviedol, že odkazuje na písomné podanie, pomerne podrobne sa k odvolaciemu rozhodnutiu vyjadrili, aj k nejakej dôkaznej situácii, aj navrhli nejaké dôkazy, takže len odkazuje na písomné podanie zo dňa 29.05.2026.
V záverečnej reči uviedol, že opäť odkazuje na písomné podania, hlavne na písomné vyjadrenie zo dňa 29.05.2026, kde aj uviedli, že sa osobitne zaoberali odvolacím rozhodnutím, kde odvolací súd vymedzil niekoľko okruhov, ktorými sa súd prvej inštancie musí zaoberať. Pokiaľ ide o to ,ustáliť si skutočný právny režim údajnej nájomnej zmluvy, je len jedná z otázok, takže tam bolo viacero iných otázok, ktoré je potrebné vyriešiť, vrátane toho, že súd by sa mal zaoberať námietkou miestnej príslušnosti. Chce len poukázať na to, že odvolací súd ako keby súd zaviazal, aby okrem ustálenia skutočného právneho režimu sa venoval aj otázke dôsledku absencie dohodnutej výšky nájomného v pôvodnej nájomnej zmluve, otázkou rozloženia dôkazného bremena sa má súd venovať, k tomu smerovali aj tie ich dôkazné návrhy a nakoniec aj právnou kvalifikáciou plnenia poskytnutého na základe úplnej nájomnej zmluvy. Má za to, že ak ide teraz súd rozhodnúť vo veci, považuje to za predčasné, to dokazovanie nebolo vykonané komplexne tak, ako ho navrhovali.
8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní po zrušení rozsudku uviedol, že sa pridržiava písomného podania, ktoré bolo súdu doručené. Nad rámec uvedeného vo vzťahu k podaniu žalobcu zo dňa 29.05.2026 uvádza, že otázka, či ide o nájomnú zmluvu podľa zákona o nájme nebytových priestorov alebo podľa OZ, je právna otázka, ktorú musí vyriešiť súd. V závislosti od toho závisí aj zváženie prípadného ďalšieho dokazovania. Majú za to, že návrh na vykonávanie znaleckého posudku a určovanie výšky nájmu je v dnešnom čase podania, v princípe 2 roky od podania žaloby, oneskorený, nakoľko výšku a primeranosť nájmu preukazovali už novou transferovou dokumentáciou, kde boli priložené jednotlivé ponuky, ktoré boli inzerované, z ktorých vychádzala tá výška nájmu. V prípade, ak má žalobca za to, že je tá výška v nejakej neprimeranej výške podľa jeho názoru, mal možnosť za dva
roky vyhotoviť znalecký posudok alebo predniesť znenie tohto dôkazu ešte v štádiu predchádzajúceho konania na súde prvej inštancie. Toto namietajú. Majú za to, že rovnako nájomná zmluva a predmet nájmu bol preukázaný samotnou nájomnou zmluvou, jej obsahom, čo bolo predmetom nájmu, teda že išlo o celý areál, ktorý sa prenajímal.
V záverečnej reči uviedol , že rovnako sa pridržiavajú všetkých písomných podaní, ktoré boli vo veci produkované. Má za to, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, nakoľko úpadca v danom čase vykonával riadnu podnikateľskú činnosť v prenajatom areáli, k čomu bola predložená jednak nájomná zmluva, dodatky, ukončenie nájmu, z ktorého obsahu nájomnej zmluvy jednoznačne vyplýva, čo bolo predmetom nájmu. Na doplnenie vysvetlenia, čo namietal žalobca vo svojom poslednom podaní, že na parcele č. 3399/1 sa nenachádzajú na LV zapísané stavby. K tomu je fotodokumentácia. Tam je problém v tom, že tam sú stavby, ktoré nie sú pevne spojené so zemou, teda nejde o stavby, ktoré by nejakým spôsobom boli podľa právneho významu charakterizované ako stavba, sú tam nejaké drobné stavby, kontajnery. Predkladá krátkou cestou súdu aj protistrane fotodokumentáciu. Je to dokumentácia, ktorá sa týka spracovania elektro odpadu. Majú za to, že ak teda žalobca tvrdí, že úpadca v danom čase neprodukoval nejakú podnikateľskú činnosť alebo nespracovával elektroodpad alebo nepodnikal v danom smere, tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Sú to len fabulácie a bol to žalobca, ktorý mal v tomto smere dokazovať. Majú za to, že nájomná zmluva sa spravuje OZ, nájomné bolo riadne dohodnuté, bolo to v zmysle predloženej skrátenej transferovej dokumentácie, významnou transakciou pre obidve spoločnosti, t.j. pre prenajímateľa a nájomcu, zároveň vo vzťahu k tomu bola vypracovaná táto transferová dokumentácia a zabezpečené cenové ponuky na nájom zhruba porovnateľných objektov, pričom v tomto prípade išlo o zjavne väčší priestor, dokopy 4.925m2, ktorý bol daný k prenájmu do užívania ako jeden celý funkčný celok, vzhľadom na potrebu uskladnenia a spracovania elektroodpadu. Vzhľadom na uvedené majú za to, že žaloba je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania.
9. Súd doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu sp.zn. 1Cob/25/2025-221 oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, ktoré im boli vzájomne doručené, písomnými vyjadreniami strán sporu, fotodokumentáciou ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
10. Uznesením Okresného súdu Nitra sp.zn.: 28K/8/2021 zo dňa 09.09.2022 súd odvolal z funkcie správcu predchádzajúceho správcu a ustanovil do funkcie správcu KASATKIN Recovery, k.s.. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 179/2022 dňa 19.09.2022.
11. Z výpisu z bankového účtu úpadcu vedeného vo VÚB, a.s. vyplýva, že dňa 07.06.2019 bola z bankového účtu úpadcu uhradená na účet spoločnosti žalovaného platba v sume 160.000 eur, kde účel platby bol uvedený: Platba podľa nájomnej zmluvy.
12. Žalobca podaním zo dňa 29.11.2022 požiadal žalovaného o poskytnutie súčinnosti, o vysvetlenie, aký nájomný vzťah bol medzi spoločnosťou žalovaného a úpadcom, o akú nájomnú zmluvu išlo a o predloženie jej kópie v lehote 7 dní odo dňa doručenia tejto žiadosti.
13. Dňa 01.01.2018 bola medzi právnym predchodcom úpadcu: Galio spol.s.r.o ako nájomcom a právnym predchodcom žalovaného : COPPER TEAM s.r.o. ako prenajímateľom uzavretá Zmluva o nájme nehnuteľností a nebytových priestorov na dobu neurčitú. Predmetom nájomného vzťahu bol záväzok prenajímateľa (žalovaného) prenechať nájomcovi (úpadcovi) nehnuteľnosti na ulici D. E. XXXX, XXX XX F. (čl. II. bod 1 Nájomnej zmluvy), pričom išlo nehnuteľnosti, ktorých výlučným vlastníkom bol prenajímateľ (žalovaný) a to: stavby so súpisným č. 1863, postavenej na parc. č. 3400 – zastavané plochy a nádvorie vo výmere 1307 m2, a stavby postavenej na parc. č. 3399/1 – zastavané plochy a nádvorie o výmere 3618 m2, nachádzajúce sa v okrese Levice, obci Šahy, k.ú. F., vedené Okresným úradom D., katastrálny odbor ,zapísané na LV č. XXXX. Úpadca sa zaviazal za predmet nájmu platiť nájomné.
14. V Dodatkoch č.1 zo dňa 01.02.2018 a č.2 zo dňa 02.01.2019 k Zmluve o nájme nehnuteľností a nebytových priestorov bola dohodnutá výška a spôsob platby nájomného, ktoré sa platilo bankovým prevodom na účet žalovaného.
15. Podľa Dodatku č. 2 k Nájomnej zmluve zo dňa 02.01.2019 bolo nájomné po vzájomnej dohode zmluvných strán určené na rok 2019 v sume 65 eur / m2 bez DPH. Podľa predmetu nájmu v danom čase bola celková výmera zastavanej plochy a nádvorí vo veľkosti 4925 m2, teda celkové nájomné na rok 2019 predstavovalo čiastku 320.125eur bez DPH (65x4925), pričom splatnosť splátok nájomného bola určená na základe dohody zmluvných strán pre rok 2019 nasledovne:- v mesiaci marec 2019 vo výške 55.000,- eur bez DPH;- v mesiaci máj vo výške 80.000,- eur bez DPH;- v mesiaci jún vo výške 185.125,- eur bez DPH.
16. Suma 160.000 eur bola uhradená ako časť splátky nájomného splatného v mesiaci jún 2019 (pripísaná na účet žalovaného dňa 10.06.2019) v zmysle Dodatku č. 2, pričom následne bol rozdiel medzi výškou splátky nájomného splatnej v mesiaci jún 2019 v sume 25.125 eur doplatený pripísaním na účet žalovaného dňa 13.06.2019. V priloženom výpise je pri predmetnej úhrade uvedené číslo faktúry 2019/003.
17. Na základe Dohody o ukončení nájmu zo dňa 31.12.2019 došlo k ukončeniu Nájomnej zmluvy ku dňu 31.12.2019, kedy zmluvné strany medzi sebou vzájomne potvrdili, že nemajú voči sebe žiadne záväzky ani povinnosti.
18. Žalobca si platbu v sume 160.000 eur zo dňa 07.06.2019 zároveň uplatňuje v konaní o zaplatenie vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. XXXX/XX/XXXX voči žalovanému C. B. B. z titulu nároku na náhradu škody voči p. B. podľa § 135 a nasl. Obchodného zákonníka.
19. Žalovaný doložil Skrátenú transferovú dokumentáciu – vyhodnotenie zo dňa 01.02.2020, keď nájomný vzťah medzi blízkymi osobami bol predmetom posudzovania pri transferovom oceňovaní, kde okrem iného bola posudzovaná aj primeranosť výšky nájomného a došlo k posúdeniu, že nedošlo k uplatneniu iných cien , ako sú ceny používané v nezávislých transakciách, nevznikli žiadne rozdiely a nie je potrebné nič kvantifikovať.
20. Žalobca doložil do spisu (čl. 53) ponuku výrobných priestorov Levitex – cena nájmu 5470 eur/mesiac, úžitková plocha 2.187m2.
21. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX kat. úz. F. (čl. 240 spisu) vyplýva, že sú na ňom zapísané parc. č. 3399/1 o výmere 3618m2 – zastavané plochy a nádvoria, parc.č. 3400 o výmere 1307m2- zastavané plochy a nádvoria, stavba- súp. číslo XXXX na parc. č. 3400 popis stavby- predajný sklad elektrosúčiastok.
22. Žalovaný doložil k parcele č. 3399/1 fotodokumentáciu (čl. 248-250 spisu), z ktorej vyplýva, že na uvedenej parcele sú stavby, ktoré nie sú pevne spojené so zemou, sú tam kontajnery, a na ktorých vidieť, že sa tam spracováva elektroodpad.
23. Žalovaný v písomnom podaní po zrušení rozsudku uviedol, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom dôvode, keď na aplikoval § 455 ods. 1 OZ. Odvolací súd výslovne uviedol, že ak by zmluva mala byť neplatná pre absenciu zákonom požadovanej obsahovej náležitosti, nešlo by o neplatnosť pre nedostatok formy, ale o prípad možného rozporu so zákonom; preto § 455 ods. 1 OZ nepredstavuje správny základ zamietnutia žaloby. Zároveň však odvolací súd formuloval záväzný právny názor, z ktorého pre ďalšie konanie plynie, že súd musí najprv vyriešiť, aký právny režim sa na predmetnú nájomnú zmluvu vôbec vzťahuje, a to podľa povahy predmetu nájmu, nie podľa názvu zmluvy alebo formálneho odkazu na zákon č. 116/1990 Zb. Práve v tejto otázke žalovaný zotrváva na tom, že žaloba je nedôvodná. Žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 160.000 eur odvodzuje z tvrdenia, že predmetná platba bola žalovanému uhradená bez právneho dôvodu, žalobca tu však neuniesol dôkazné bremeno a ani bremeno tvrdenia, keď úhradu nájomného potvrdzuje samotný žalobca v žalobe aj písomných podaniach (vrátane posledného odvolania). Bol to práve účet úpadcu, z obsahu ktorého zistil, že došlo k úhrade nájomného ako žalobca píše v žalobe aj v odvolaní: „dňa 07.06.2019 bola z bankového účtu úpadcu, vedeného vo Všeobecná úverová banka, a.s., uhradená na účet žalovaného platba vo výške 160.000 eur, pričom ako účel platby bolo uvedené: „platba podľa nájomnej zmluvy“. Teda je zrejmé, že došlo k úhrade peňažného plnenia z titulu konkrétneho právneho vzťahu, uzavretého medzi úpadcom a žalovaným. Bolo to práve výpis z účtu úpadcu, ktorý žalobcovi deklaroval existenciu nájomného vzťahu uzavretého medzi úpadcom a žalovaným, ktorý
sa snaží správca bez toho, aby predložil akýkoľvek dôkaz opaku spochybňovať. Samotná existencia peňažnej úhrady medzi úpadcom a žalovaným ešte nepreukazuje vznik bezdôvodného obohatenia. Žalobca musí preukázať aj rozhodujúcu právnu skutočnosť, že žalovaný prijal plnenie bez existujúceho právneho titulu. V prejednávanej veci však žalovaný od začiatku tvrdí a predkladá dôkazy o tom, že predmetná suma predstavovala úhradu nájomného, resp. jeho časť, na základe existujúceho nájomného vzťahu založeného zmluvou o nájme nehnuteľností a nebytových priestorov, jej dodatkami a následným faktickým užívaním predmetu nájmu úpadcom. 23.1. Odvolací súd výslovne uviedol, že pre určenie právneho režimu zmluvy je rozhodujúce, či predmetom nájmu boli veci podľa § 118 ods. 1 OZ alebo nebytové priestory podľa § 1 zákona č. 116/1990 Zb. Ak je predmetom nájmu celá budova, prípadne budova s pozemkom alebo hospodársky celok, zmluva sa spravuje všeobecnou úpravou nájomnej zmluvy podľa § 663 a nasl. OZ. Tento záver platí aj vtedy, ak zmluva sama odkazuje na zákon č. 116/1990 Zb. Tento právny záver plne zodpovedá ustálenej judikatúre Najvyššieho súdu SR, najmä rozhodnutiu publikovanému pod č. 76/2003 ZSP, sp. zn. M Cdo 251/2002, podľa ktorého sa zákon č. 116/1990 Zb. nevzťahuje na dohody o nájme nehnuteľností (pozemkov alebo budov), a to bez ohľadu na to, že súčasťou týchto nehnuteľností môžu byť aj nebytové priestory. Najvyšší súd SR v uvedenom rozhodnutí výslovne zdôraznil, že z § 1 zákona č. 116/1990 Zb. nemožno extenzívnym výkladom vyvodiť jeho použitie aj na také predmety občianskoprávnych vzťahov, ktoré tento zákon neupravuje, teda na budovy a pozemky ako veci v právnom zmysle. -Žalovaný v konaní tvrdí a preukázal listinnými dôkazmi a táto skutočnosť vyplýva aj z verejnej evidencie katastra nehnuteľností, že predmetom nájmu neboli izolované miestnosti alebo samostatne vymedzené nebytové priestory v stavebno-právnom zmysle, ale súbor nehnuteľností pozostávajúci z budov a pozemkov, ktoré úpadca užíval ako funkčný prevádzkový celok. 23.2. Dňa 01.01.2018 bola medzi úpadcom a žalovaným uzavretá Zmluva o nájme nehnuteľností a nebytových priestorov na dobu neurčitú. Predmetom nájomného vzťahu bol záväzok prenajímateľa (žalovaného) prenechať nájomcovi (úpadcovi) nehnuteľnosti na ulici D. E. XXXX, XXX XX F. (čl. II. bod 1 NZ), pričom išlo nehnuteľnosti, ktorých výlučným vlastníkom bol prenajímateľ (žalovaný) a to: stavby so súpisným č. 1863, postavenej na parc. č. 3400 – zastavané plochy a nádvorie vo výmere 1307 m2, a stavby postavenej na parc. č. 3399/1 – zastavané plochy a nádvorie o výmere 3618 m2, nachádzajúce sa v okrese Levice, obci F., k.ú. F., vedené Okresným úradom D., katastrálny odbor zapísané na LV č. XXXX. Úpadca sa zaviazal za predmet nájmu platiť nájomné. Nájomné sa platilo bankovým prevodom na účet žalovaného, o čom svedčí aj tvrdenie žalobcu v žalobe, ako žalobcom uvádzaný výpis z účtu úpadcu. V zmysle Dodatku č. 2 k Nájomnej zmluve zo dňa 02.01.2019 bolo nájomné po vzájomnej dohode zmluvných strán určené na rok 2019 v sume 65 eur / m2 bez DPH. Podľa predmetu nájmu v danom čase bola celková výmera zastavanej plochy a nádvorí vo veľkosti 4925 m2, teda celkové nájomné na rok 2019 predstavovalo čiastku 320.125eur bez DPH (65x4925) (obdobne to bolo aj v prípade roka 2018 viď Dodatok č. 1), pričom splatnosť splátok nájomného bola určená na základe dohody zmluvných strán pre rok 2019 nasledovne:- v mesiaci marec 2019 vo výške 55.000 eur bez DPH,- v mesiaci máj vo výške 80.000 eur bez DPH,- v mesiaci jún vo výške 185.125,- eur bez DPH. Na základe vyššie uvedeného bola suma 160.000 eur uhradená ako časť splátky nájomného splatného v mesiaci jún 2019 (pripísaná na účet žalovaného dňa 10.06.2019) v zmysle Dodatku č. 2, pričom následne bol rozdiel medzi výškou splátky nájomného splatnej v mesiaci jún 2019 v sume 25.125 eur doplatený pripísaním na účet žalovaného dňa 13.06.2019. V priloženom výpise je pri predmetnej úhrade uvedené číslo faktúry 2019/003.Na základe Dohody o ukončení nájmu zo dňa 31.12.2019 došlo k ukončeniu Nájomnej zmluvy ku dňu 31.12.2019, kedy zmluvné strany medzi sebou vzájomne potvrdili, že nemajú voči sebe žiadne záväzky ani povinnosti. A to ani z titulu žalobcom uplatňovaného domnelého bezdôvodného obohatenia, keďže úpadca ako aj žalovaný explicitne deklarovali neexistenciu akýchkoľvek vzájomných nárokov. Existenciu nájomného vzťahu preukazuje aj transferová dokumentácia, keďže nájomný vzťah medzi blízkymi osobami bol predmetom posudzovania pri transferovom oceňovaní, kde okrem iného bola posudzovaná aj primeranosť výšky nájomného. Teda žalovaný si pre účely uzavretia nájomnej zmluvy a vyhodnotenia primeranosti výšky nájomného zabezpečil všetky listiny a podklady, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať pri uzatváraní nájomného vzťahu. Vzhľadom na predloženú transferovú dokumentáciu nemôže obstáť žalobcom predložená „ponuka výrobných priestorov – porovnateľné ceny nájmu.“ 23.3. Neobstojí argument žalobcu, že nájomná zmluva je neplatná. Žalobca tvrdí, že nájomná zmluva neobsahuje dohodnutú výšku nájomného, pričom ide o podstatnú náležitosť nájomnej zmluvy, ktorej základným znakom je odplatnosť. Zmluvné strany sa však dohodli, na tom, že nájomná zmluva je odplatná .V zmysle čl. V nájomnej zmluvy sa dohodli na odplatnosti nájomnej zmluvy (bod 1), splatnosti nájmu (bod 2), spôsobe úhrady nájmu (bod 4), vrátane inflačnej doložky (bod 5). Argumentácia
žalobcu o neplatnosti nájomnej zmluvy v konaní v tomto smere nemôže obstáť. Práve tento skutkový záver je rozhodujúci pre správnu právnu kvalifikáciu zmluvy. Žalobcom presadzovaný režim zákona č. 116/1990 Zb. nemôže obstáť. Formálne označenie zmluvy a ani odkaz na zákon č. 116/1990 Zb. (popri označení zákona č. 40/1964 Zb. v nájomnej zmluve) nie sú rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie právneho režimu zmluvného vzťahu. Odvolací súd v bode 22 a 23 svojho rozhodnutia odkázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/29/2021, v ktorom bol výslovne riešený záver, že pri nájomnej zmluve uzatvorenej v režime Občianskeho zákonníka absencia výšky nájomného, neznamená automatickú neplatnosť zmluvy, ale je potrebné vychádzať z § 671 ods. 1 OZ. Tento právny záver odvolacieho súdu je pre danú vec zásadný. Vzhľadom na identifikovaný predmet nájmu v zmysle Nájomnej zmluvy ako funkčný celok budov a pozemkov (vecí), žalobcom tvrdená automatická absolútna neplatnosť zmluvy pre absenciu výšky nájomného v zmysle § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 116/1990 Zb. vôbec neprichádza do úvahy. Právny režim zmluvy sa riadi a spravuje Občianskym zákonníkom. 23.4. Odvolací súd v bode 24 pripomenul, že v súlade s negatívnou dôkaznou teóriou žalobca nemusel dokazovať neexistenciu ďalších platieb nájomného, a preto na žalovanom spočíva dôkazné bremeno v súvislosti s tvrdením o uzavretí riadnej nájomnej zmluvy a riadnom plnení záväzkov z titulu nájomného počas doby jej trvania. Žalovaný tento právny názor rešpektuje a zároveň poukazuje práve na skutkové tvrdenia žalobcu v jeho žalobe a jeho písomných podaniach, ktoré považuje za potrebné zopakovať a zdôrazniť. Bol to práve účet úpadcu, z obsahu ktorého žalobca zistil, že došlo k úhrade nájomného, ako sám žalobca píše v žalobe ako aj v odvolaní: „dňa 07.06.2019 bola z bankového účtu úpadcu, vedeného vo A. L. M., B., uhradená na účet žalovaného platba vo výške 160.000 eur, pričom ako účel platby bolo uvedené: „platba podľa nájomnej zmluvy“. Teda je zrejmé, že došlo k úhrade peňažného plnenia z titulu konkrétneho právneho vzťahu, uzavretého medzi úpadcom a žalovaným. Žalovaný preto uniesol dôkazné bremeno, keďže ním tvrdené skutkové tvrdenia ako aj právna argumentácia je preukázaná dôkazmi:- existenciou nájomnej zmluvy;
- existenciou dodatkov upravujúcich výšku a splatnosť nájomného;- reálne užívanie predmetu nájmu úpadcom,- uskutočnením platieb nájomného;- účtovným zachytením predmetných platieb (faktúry, výpis z účtu, transferová dokumentácia)- existencia dohody o ukončení nájmu ku dňu 31.12.2019, v ktorej si strany potvrdili, že voči sebe neevidujú ďalšie záväzky. Predmetná platba 160.000 eur a doplatok 25.125 eur teda nepredstavujú izolovaný „jednorazový výstrel“, ale časť plnenia v rámci existujúceho nájomného vzťahu, z ktorého nároky boli medzi zmluvnými stranami vzájomne vysporiadané (viď Dohoda o ukončení nájmu ku dňu 31.12.2019).Súd preto nemôže vyhodnotiť predmetnú platbu ako bezdôvodné obohatenie len preto, že žalobca s odstupom času spochybňuje právnu kvalifikáciu zmluvy. Pre vznik bezdôvodného obohatenia je potrebné, aby neexistoval právny dôvod plnenia. Takýto záver však vykonané a navrhované dôkazy nepotvrdzujú. Rozhodnutie 76/2003 ZSP zároveň zdôrazňuje, že právne úkony treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale aj podľa vôle strán a podľa ich následného správania. Najvyšší súd SR výslovne kritizoval formalistický postup, pri ktorom súdy ignorovali skutočný predmet nájmu a reálne plnenie strán. Rovnaký princíp sa musí uplatniť aj v tomto konaní. Ak zmluvné strany a) uzavreli zmluvu a dodatky; b) vykonávali podľa nich plnenia; c) užívali predmet nájmu ako funkčný celok; d) evidovali nájomné vo svojich účtovných a ekonomických podkladoch; e) následne vzťah ukončili dohodou; potom nie je prípustné, aby bola táto právna a skutková realita spätne popretá čisto formalistickým výkladom žalobcu. 23.5. Predmetom nájomnej zmluvy neboli nebytové priestory ako má na mysli § 1 zákona č. 116/1990 Zb., ale stavba so súp. č. 1863, postavená na parc. č. 3400 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 1307 m2 a stavba postavená na parc. č. 3399/1 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 3.618 m2, nachádzajúce sa v okrese D., obci F., katastrálnom území F., vedené Okresným úradom D., odbor katastrálny na LV č. XXXX (t.j. súbor nehnuteľností – pozemkov a budov). Predmetná nájomná zmluva bola uzavretá podľa Občianskeho zákonníka (§ 663 a nasl. OZ), ako to vyplýva zo samotnej nájomnej zmluvy a listinných dôkazov. Vzhľadom na uvedené § 1 zák. č. 116/1990 Zb. nemožno vykladať extenzívne aj na tie predmety občianskoprávnych vzťahov, ktoré nie sú v § 1 zák. č. 116/1990 Zb. uvedené. Podľa § 118 ods. 1 OZ sú predmetom občianskoprávnych vzťahov veci a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkového hodnoty. Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytového priestory (§ 118 ods. 2 OZ). Z ustanovenia § 1 zák. č. 116/1990 Zb. je však zrejmé, že zákon sa vzťahuje len na nebytové priestory a za určitých okolností aj na byty; nevzťahuje sa však na predmety občianskoprávnych vzťahov, uvedené v § 118 ods. 1 OZ. Z ustanovenia § 1 zákon č. 116/1990 Zb. teda v žiadnom prípade nemožno vyvodiť, že by sa tento zákon vzťahoval aj na zmluvy o nájmoch nehnuteľností (pozemkov alebo budov), a to bez ohľadu na to, že súčasťou týchto nehnuteľností môžu byť aj nebytové priestory (čo je takmer vždy pravidelné). V tomto smere je judikatúra Najvyššieho súdu SR vzácne zhodná a konštantná a pri rovnakej právnej úprave tak judikuje aj Najvyšší súd ČR
(porov. jeho rozsudok sp. zn. 3Cdon 1175/06, uverejnený v časopise Právni rozhledy č. 6/1998, s. 333 a nasl. a pod.). V danej veci neboli predmetom nájmu nebytové priestory, ale išlo o súbor nehnuteľností – pozemky a budovy. Preto nešlo o nájom nebytových priestorov v zmysle zákona č. 116/1990 Zb., ale o nájomný vzťah podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. 23.6. Najvyšší súd SR zároveň uviedol vo vzťahu k predmetnému zákona č. 116/1990 Zb. poznámku obiter dictum „Už vyše 100 rokov sa v novodobom právnom vývoji utvára to prístupové hľadisko k zákonu, že sa pri jeho výklade nezvažujú ani tak jeho mŕtve časti, ale legislatívny dôvod a účel. Tak sa právne doktríny demokratických štátov kontinentálnej Európy už v 20. a 30. rokoch XX. storočia rozišli s právnym formalizmom používaným ako pri výklade zákona, tak pri jeho praktickej činnosti. To tiež zodpovedá dávnej Celusovej formulke, podľa ktorej „poznať zákona neznamená poznať ich slova, ale ich zmysel“. V tomto zmysle uvedených zásad postupoval pri výklade dobového zákona z roku 1990 aj Najvyšší súd SR a formuloval určité zásady, ktoré sú akceptovateľné pre všetky subjekty, formy vlastníctva a ich využitie v právnej praxi, lebo nediskriminujú nikoho, sú založené na princípe rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov.“ Žalovaný navyše poukazuje na zásadu výkladu právneho úkonu v prospech jeho platnosti opakovane formulovanej v doktríne Ústavného súdu SR, ktorá zdôrazňuje, že prílišný formalizmus zasahuje do zmluvnej slobody vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) účastníkov právnych úkonov (napr. I. ÚS 243/07, I. ÚS 242/07, IV. ÚS 15/2014). V prípade, že všeobecné súdy uprednostnia výklad vedúci k neplatnosti pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť, nie je takýto výklad ústavne konformný. Žalovaný pre úplnosť uvádza, že ani v hypotetickom prípade, ak by súd mal za to, že zmluva vykazuje určitú vadu, žalobca nemôže byť v konaní úspešný. Úhrada nájomného z nájomnej zmluvy, neodôvodňuje existenciu akéhokoľvek domnelého nároku žalobcu z bezdôvodného obohatenia, a to aj v prípade, ak by predmetná nájomná zmluva bola súdom posúdená ako neplatná, keďže žalovaný o neplatnosti nájomnej zmluvy nevedel a ani vedieť nemohol. Práve naopak vzhľadom na listinné doklady, transferovú dokumentáciu, či využívanie predmetu nájmu, existenciu nájomného vzťahu v danom čase riadne odôvodňovalo a preukazovalo. Žalobca nepreukázal a ani netvrdí, žiaden zo znakov odôvodňujúcich existenciu domnelého bezdôvodného obohatenia. Ak totiž úpadca predmet nájmu reálne užíval, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že žalovaný sa obohatil o celú prijatú sumu bez protihodnoty. Už len táto okolnosť ukazuje, že žalobcom uplatnený nárok neobstojí a je právne neudržateľný. Žalobca, ktorý je nositeľom dôkazného bremena nepredložil jediný dôkaz okrem zavádzajúcich tvrdení, ktoré by podporovali ním uplatňovaný nárok, či preukazovali existenciu predpokladov jeho vzniku. Žalobca poukazoval vo svojom podaní na výpisy z bankového účtu, ktoré však doposiaľ nepredložil a s týmto sa žalovaný nemal možnosť oboznámiť. Vzhľadom na uvedené akékoľvek tvrdenia správcu odkazujúce na výpisy z účtu úpadcu, sú tieto iba nepreukázanými tvrdeniami správcu. Žalobca je nositeľ dôkazného bremena, ktorý má na podporu svojich (zavádzajúcich) tvrdení v žalobe a písomných podaniach predložiť dôkazy. Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno, a túto svoju dôkaznú povinnosť nemôže prenášať na žalovaného, najmä ak sám tvrdí, že disponuje listinnými dôkazmi (výpismi z účtu úpadcu), ktoré zámerne nepredkladá, ku ktorým sa žalovaný nemôže vyjadriť a ktorými žalovaný bez vlastnej viny nedisponuje, a z ktorých preukázateľné podľa skutkových tvrdení žalobcu v jeho písomných podaniach vyplýva právny titul žalovaného plnenia. Žalobca nepreukázal existenciu mimozáväzkového vzťahu medzi úpadcom a žalovaným titulom bezdôvodného obohatenia, ktorého sa domáha voči žalovanému, ak tvrdí, že žalovaný sa na úkor úpadcu bezdôvodne obohatil o plnenie získané bez právneho dôvodu. Žalovaný má preto za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia, t.j. nepreukázal existenciu a titul bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Žalovaný zároveň výslovne uvádza, že jeho obrana je plne súladná s právnym názorom odvolacieho sú- rešpektuje záver, že § 455 ods. 1 OZ nie je správnym základom rozhodnutia v tejto veci,- rešpektuje, že rozhodujúce je vyriešiť právny režim zmluvy podľa predmetu nájmu; preto žalovaný má za to, že:
- predmetná zmluva sa spravuje ustanoveniami § 663 a nasl. OZ, nie zákonom č. 116/1990 Zb.,- absencia konkrétnej sumy nájomného v texte zmluvy sama osebe nespôsobuje automatickú neplatnosť zmluvy, najmä ak sa uvádza, že je odplatná a samotné nájomné je predmetom dodatku a toto bolo riadne uhradené;- platba 160.000 eur a doplatok 25.125 eur boli plnením v rámci existujúceho nájomného vzťahu,- žalobca preto nepreukázal základný predpoklad bezdôvodného obohatenia, a to prijatie plnenia bez právneho dôvodu,- žaloba je z tohto dôvodu v celom rozsahu nedôvodná.
24. Žalobca v písomnom podaní po zrušení rozsudku uviedol, že žalovaný vo vyjadrení prezentuje uznesenie odvolacieho súdu tak, akoby odvolací súd už v prospech žalovaného vyriešil právny režim nájomnej zmluvy a existenciu platného nájomného vzťahu. Takýto záver z uznesenia odvolacieho súdu nevyplýva. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie preto, že súd prvej inštancie nesprávne
aplikoval § 455 ods. 1 OZ. Odvolací súd výslovne uviedol, že ak by neplatnosť zmluvy spočívala v absencii zákonom požadovanej obsahovej náležitosti, nešlo by o neplatnosť pre nedostatok formy, ale o neplatnosť pre rozpor so zákonom; preto nemožno odmietnuť nárok žalobcu s poukazom na § 455 ods. 1 OZ. Súčasne odvolací súd uložil súdu prvej inštancie, aby v ďalšom konaní najskôr ustálil skutočný právny režim údajnej nájomnej zmluvy podľa povahy predmetu nájmu, následne posúdil dôsledky absencie dohodnutej výšky nájomného, rozloženie dôkazného bremena a až potom právnu kvalifikáciu plnenia poskytnutého na základe údajnej nájomnej zmluvy. Zrušujúce rozhodnutie teda neznamená, že zmluva je platná, ani že žalovaný preukázal existenciu funkčného hospodárskeho celku, reálne odovzdanie predmetu nájmu, primeranosť nájomného alebo právny titul prijatej platby. Práve tieto otázky sú v ďalšom konaní nosnými spornými otázkami. Žalovaný opätovne tvrdí, že samotný text uvedený pri bankovej platbe („platba podľa nájomnej zmluvy“) deklaruje existenciu konkrétneho právneho vzťahu. S tým nemožno súhlasiť. Text uvedený pri platbe je len interným označením účelu platby osobou, ktorá platbu zadala. Nie je zmluvou, nie je dôkazom platnosti zmluvy, nie je dôkazom určitého predmetu nájmu, nie je dôkazom odovzdania predmetu nájmu a už vôbec nie je dôkazom primeranosti nájomného. Žalobca už pred podaním žaloby vyzval žalovaného na vysvetlenie právneho titulu a predloženie nájomnej dokumentácie. Žalovaný v predsúdnom štádiu súčinnosť neposkytol. Nájomná zmluva, dodatky a ďalšie listiny boli žalobcovi predložené až v tomto súdnom konaní. Žalobca preto konal s odbornou starostlivosťou, keď sa pri hroziacom uplynutí premlčacej doby domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Navyše, tvrdenie žalovaného, že žalobca nepredložil výpis z účtu úpadcu, je v rozpore s obsahom spisu. Odvolací súd v bode 12. uznesenia výslovne uviedol, že výpis z bankového účtu úpadcu tvoril prílohu č. 2 žaloby a bol súdu doručený spolu so žalobou. Kľúčovou otázkou ďalšieho konania je skutočná povaha predmetu nájmu. Žalovaný tvrdí, že predmetom nájmu bol súbor budov a pozemkov ako funkčný prevádzkový celok. Toto tvrdenie však nemožno prijať len na základe formulácie žalovaného. Musí byť preukázané listinami a ďalšími dôkazmi, najmä obsahom nájomnej zmluvy, evidenciou katastra, stavebnými podkladmi, odovzdávacími dokladmi a dôkazmi o reálnom užívaní. 24.1. Samotná nájomná zmluva je v otázke predmetu nájmu nejednoznačná. Už jej názov je „Zmluva o nájme nehnuteľností a nebytových priestorov“. V texte sa opakovane pracuje s pojmom nebytové priestory, s užívaním na podnikateľské účely a v čl. VII bod 5 sa dokonca rozlišuje vstup do „prenajatej budovy, resp. jednotlivých nebytových priestorov“. To oslabuje tvrdenie žalovaného, že išlo jednoznačne o prenájom celej budovy a pozemkov ako jediného hospodárskeho celku. Zásadné rozpory vyplývajú aj z listu vlastníctva. Žalovaný tvrdí, že predmetom nájmu bola stavba so súpisným č. XXXX na parc. č. 3400 a ďalšia stavba na parc. č. 3399/1. Výpis z LV č. XXXX však obsahuje iba stavbu so súpisným č. 1863 na parc. č. 3400, druh stavby: predajný sklad elektrosúčiastok. Parcela č. 3399/1 je na LV evidovaná ako pozemok – zastavané plochy a nádvoria vo výmere 3.618 m2, nie ako samostatná stavba. Ak teda žalovaný tvrdí prenájom „stavby na parcele č. 3399/1“, musí preukázať, aká stavba mala byť predmetom nájmu, či existovala, aký mala právny a stavebný režim, či bola odovzdaná úpadcovi, a v akom rozsahu ju úpadca reálne užíval. Bez toho nemožno mechanicky prevziať tvrdenie žalovaného, že predmetom bol celý hospodársky celok v režime § 663 a nasl. OZ. Žalobca zdôrazňuje, že nie je rozhodujúce formálne označenie zmluvy ani dodatočná právna kvalifikácia žalovaného. Rozhodujúce je to, čo bolo skutočne prenajaté, či to bolo určito vymedzené a či to bolo skutočne odovzdané a užívané. Žalovaný k týmto otázkam nepredložil odovzdávací protokol, dôkaz o odovzdaní kľúčov, prevádzkové doklady, fotografie, doklady o energiách, poistné dokumenty, skladové záznamy ani iné dôkazy o reálnom užívaní celého deklarovaného predmetu nájmu. Ak súd po vykonanom dokazovaní dospeje k záveru, že predmetom nájmu boli nebytové priestory podľa § 1 zákona č. 116/1990 Zb., je potrebné zotrvať na doterajšej argumentácii žalobcu: zmluva o nájme je absolútne neplatná. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. musí zmluva o nájme nebytových priestorov obsahovať okrem iného výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia. Podľa § 3 ods. 4 citovaného zákona, ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná. Ide o povinné obsahové náležitosti zmluvy, nie iba o formálne požiadavky. 24.2. Nájomná zmluva zo dňa 01. 01. 2018 konkrétnu výšku nájomného neobsahuje. Uvádza len to, že výška nájomného bude stanovená dohodou zmluvných strán. Takáto formulácia neobsahuje výšku nájomného ani objektívny spôsob jej určenia. Ak sa na zmluvu uplatní zákon č. 116/1990 Zb., absencia tejto obsahovej náležitosti spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy. Dodatok č. 1 a Dodatok č. 2 nemôžu spätne konvalidovať absolútne neplatnú zmluvu, ak chýbajúca povinná náležitosť existovala už pri uzavretí hlavnej zmluvy. V prípade absolútnej neplatnosti zmluvy neexistuje platný záväzkový vzťah, ktorý by bolo možné dodatočne „spresňovať“ alebo meniť dodatkom. V takom prípade prijaté plnenie nemožno ponechať žalovanému s odkazom na § 455 ods. 1 OZ. Túto argumentáciu výslovne odmietol odvolací súd. Ak je právny úkon neplatný pre chýbajúcu zákonom vyžadovanú obsahovú náležitosť, ide o plnenie z neplatného právneho úkonu, prípadne bez právneho dôvodu, a žalovaný je povinný vydať
bezdôvodné obohatenie. Žalobca pre úplnosť uvádza, že ani prípadný záver o aplikácii všeobecnej úpravy nájmu podľa § 663 a nasl. OZ nevedie automaticky k zamietnutiu žaloby. Podľa § 663 OZ je nájom pojmovo odplatný vzťah. Prenajímateľ prenecháva nájomcovi vec za odplatu, aby ju dočasne užíval alebo z nej bral úžitky. Podľa § 671 ods. 1 OZ platí, že nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Z uvedeného vyplýva, že aj ak by išlo o všeobecný nájom podľa OZ, žalovaný nemôže bez ďalšieho ponechať platbu 160.000eur len preto, že zmluva obsahuje všeobecnú zmienku o odplatnosti. Pri absencii riadne preukázanej dohody o konkrétnej výške nájomného prichádza do úvahy najviac obvyklé nájomné podľa § 671 ods. 1 OZ. Obvyklé nájomné však musí žalovaný preukázať; nemožno ho stotožniť s jednostranne alebo medzi spriaznenými osobami deklarovanou sumou 65 eur/m2 bez DPH. 24.3. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/29/2021, na ktoré odkazuje žalovaný a odvolací súd, nemožno aplikovať mechanicky. V uvedenej veci bola posudzovaná situácia, v ktorej boli dlhodobo fakturované a akceptované plnenia za užívanie haly a bolo potrebné riešiť následky absencie výšky nájomného v režime OZ. V tejto veci však žalovaný nepreukázal dlhodobé a konzistentné plnenie nájomného, odovzdanie a reálne užívanie celého predmetu nájmu ani obvyklosť výšky nájomného. Práve tieto skutkové okolnosti sú rozhodujúce. Nájomná zmluva zo dňa 01. 01. 2018 neurčila výšku nájomného a neobsahovala ani objektívne kritérium, podľa ktorého by bolo možné nájomné určiť bez ďalšej dohody strán. Dodatky následne stanovili sumu 65 EUR/m2 bez DPH jednotne pre celú plochu 4.925 m2, teda pre stavbu aj pre pozemky/nádvoria. Takéto určenie ceny je zjavne sporné a vyžaduje dokazovanie, pretože pozemok a budova nemajú rovnakú ekonomickú hodnotu užívania. Ak by súd dospel k záveru, že úpadcovi bolo poskytnuté určité užívanie predmetu nájmu, žalobca navrhuje, aby súd zisťoval hodnotu takéhoto užívania. Žalovaný sa v takom prípade obohatil minimálne v rozsahu rozdielu medzi prijatým plnením a obvyklou hodnotou skutočne poskytnutého užívania. Žalobca preto navrhuje vykonať znalecké dokazovanie k obvyklému nájomnému. Žalobca opätovne zdôrazňuje, že predmetné listiny boli uzatvárané medzi personálne a ekonomicky prepojenými osobami. Za úpadcu konal C. B. B. a za prenajímateľa G. D.; žalobca už v konaní poukazoval na ich osobné prepojenie, spoločnú adresu a ide o blízke osoby (manželia). Práve preto je potrebné skúmať nielen formálne znenie listín, ale aj ekonomickú realitu a poctivosť nastavenia ceny. Dodatok č. 2 určuje nájomné za rok 2019 vo výške 65 eur/m2 bez DPH a vychádza z celkovej výmery 4.925 m2, čím stanovuje ročné nájomné 320.125 eur bez DPH. Táto suma bola rozdelená na splátky 55.000 eur, 80.000 eur a 185.125 eur. Predmetom tohto konania je platba 160.000 eur, ktorú žalovaný označuje ako časť júnovej splátky. Žalovaný však nepreukázal, že suma 65 eur/m2 ročne zodpovedala trhu v lokalite Šahy v roku 2019, technickému stavu predmetu nájmu, rozsahu skutočne odovzdaného a užívaného majetku, ani ekonomickej využiteľnosti pozemkov. Žalovaný zároveň nepreukázal úhradu ostatných splátok, ktoré mali podľa Dodatku č. 2 vzniknúť v marci a máji 2019, resp. nepreukázal úplné a riadne účtovné zachytenie všetkých plnení v rozsahu tvrdenej ročnej ceny. Skrátená transferová dokumentácia zo dňa 01. 02. 2020 nemôže nahradiť znalecké dokazovanie ani dôkaz o skutočnom užívaní predmetu nájmu. Ide o dokument vyhotovený pre daňové účely, navyše až po rozhodnom období, a predložený stranou sporu. Žalovaný z neho nepreukázal porovnateľné trhové transakcie, porovnateľnosť technického stavu, rozlíšenie ceny za budovu a ceny za pozemok/nádvorie ani metodiku, z ktorej by vyplynulo, že jednotná sadzba 65 eur/m2 je obvyklou cenou. Ak žalovaný tvrdí, že transferová dokumentácia preukazuje primeranosť ceny, je povinný predložiť jej úplné znenie vrátane porovnateľných transakcií, zdrojov, vstupných údajov a výpočtov. Samotný záver skrátenej dokumentácie nemôže byť považovaný za objektívny dôkaz o obvyklej cene. 24.4. Odvolací súd v bode 24. uznesenia výslovne uviedol, že žalobca nemal povinnosť preukazovať neexistenciu ďalších úhrad nájomného a že v zmysle negatívnej dôkaznej teórie na žalovanom spočíva dôkazné bremeno v súvislosti s jeho tvrdením o uzavretí riadnej nájomnej zmluvy a riadnom plnení záväzkov z titulu nájomného počas doby jej trvania. Žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol tým, že opakovane označí rovnaké listiny, ktoré sú sporné práve z hľadiska ich obsahu, právneho režimu, určitosti predmetu nájmu, určiteľnosti ceny, primeranosti ceny a reálneho užívania. Žalovaný musí preukázať konkrétny skutkový základ svojich tvrdení, nie iba právny záver, že išlo o funkčný celok a platný nájomný vzťah. Žalobca preto navrhuje, aby súd uložil žalovanému predložiť a vykonal najmä tieto dôkazy:- originály Zmluvy o nájme zo dňa 01. 01. 2018, Dodatku č. 1, Dodatku č. 2, Dohody o ukončení nájomnej zmluvy a faktúry č. XXXX/XXX;- dôkazy o odovzdaní predmetu nájmu úpadcovi, najmä odovzdávací protokol, potvrdenie o odovzdaní kľúčov, prístupových prostriedkov, odberných miest, energií, zabezpečenia a prevádzkových dokumentov;- doklady preukazujúce skutočný rozsah užívania predmetu nájmu úpadcom v roku 2018 a 2019,najmä skladové doklady, fotodokumentáciu, záznamy o prevádzke, poistné doklady, doklady o energiách, údržbe a servisných zásahoch;- kompletné účtovné
záznamy žalovaného k nájomnému za roky 2018 a 2019, vrátane hlavnej knihy, knihy pohľadávok, saldokonta, bankových výpisov a dokladov o zaplatení splátok 55.000 eur a 80.000 eur,- úplnú transferovú dokumentáciu vrátane všetkých porovnateľných transakcií, metodiky, zdrojov a výpočtov;- stavebné, kolaudačné alebo iné verejnoprávne podklady k stavbe so súpisným č. XXXX na parc. č. 3400 a k parcele č. 3399/1, vrátane dôkazu, či na parcele č. 3399/1 existovala stavba, ktorú žalovaný uvádza ako predmet nájmu. Žalobca zároveň navrhuje vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, prípadne znalcom v oblasti oceňovania nájmu nehnuteľností, na určenie obvyklého nájomného .Navrhované otázky znalcovi:- Aká bola obvyklá ročná výška nájomného za stavbu so súpisným č. 1863 na parcele č. 3400 v k. ú. F. ku dňu 01. 01. 2018 a ku dňu 02. 01. 2019?- Aká bola obvyklá ročná výška nájomného za pozemok parc. č. 3399/1 ako zastavanú plochu a nádvorie vo výmere 3.618 m2 ku dňu 01. 01. 2018 a ku dňu 02. 01. 2019?- Ak by súd ustálil, že predmetom nájmu bol jeden hospodársky celok, aká bola obvyklá ročná výška nájomného za takýto celok v lokalite Šahy v roku 2018 a 2019? - Zodpovedá sadzba 65 EUR/m2 bez DPH ročne, použitá jednotne na stavbu aj pozemky/nádvoria, obvyklému trhovému nájomnému v danom mieste a čase? Žalobca navrhuje vypočuť aj osoby, ktoré sa mali podieľať na uzatvorení, plnení a účtovaní predmetného vzťahu, najmä C. B. B., G. D. a osoby zodpovedné za účtovníctvo žalovaného v rokoch 2018 a 2019. Žalovaný poukazuje aj na Dohodu o ukončení nájomnej zmluvy zo dňa 31. 12. 2019 a na jej všeobecné vyhlásenie, že zmluvné strany voči sebe nemajú záväzky ani povinnosti. Toto vyhlásenie však nemôže samo osebe založiť platný právny titul platby 160.000eur, nemôže preukázať skutočný predmet nájmu, nemôže nahradiť dôkaz o reálnom užívaní a nemôže konvalidovať prípadne absolútne neplatnú nájomnú zmluvu. Dohoda o ukončení nájmu bola uzatvorená medzi tými istými prepojenými osobami v období pred vyhlásením konkurzu. Nemožno ju preto považovať za dôkaz, ktorý by bez ďalšieho vylučoval nárok správcu domáhať sa v prospech veriteľov vydania plnenia, ktoré bolo z majetku úpadcu vyvedené bez preukázaného platného a primeraného protiplnenia. 24.5. Žalobca má za to, že žalovaný nepreukázal platný a určitý právny titul prijatia platby 160.000 eur. Ak súd ustáli režim zákona č. 116/1990 Zb., zmluva je absolútne neplatná pre absenciu povinnej obsahovej náležitosti – výšky nájomného. Ak súd ustáli režim všeobecného nájmu podľa OZ, žalovaný aj tak nepreukázal obvyklé nájomné podľa § 671 ods. 1 OZ ani primeranosť a trhovosť sumy 65 eur/m2 bez DPH ročne. Žalovaný tiež nepreukázal, že predmet nájmu bol riadne a určito vymedzený ako celý hospodársky celok, že bol úpadcovi skutočne odovzdaný a že ho úpadca v rozsahu tvrdenom žalovaným reálne užíval. Dôkazné bremeno v tomto smere podľa právneho názoru odvolacieho súdu spočíva na žalovanom. S poukazom na vyššie uvedené žalobca navrhuje, aby súd po vykonaní navrhnutého dokazovania žalobe v celom rozsahu vyhovel. Subsidiárne, ak súd dospeje k záveru, že úpadcovi bolo poskytnuté určité užívanie predmetu nájmu, žalobca navrhuje, aby súd vykonal znalecké dokazovanie na určenie obvyklého nájomného a žalovaného zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia minimálne v rozsahu rozdielu medzi prijatým plnením a obvyklou hodnotou reálne poskytnutého užívania.
25. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka ,kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ,bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
26. Podľa § 1 zákona č. 116/1990 Zb o nájme a podnájme nebytových priestorov, tento zákon sa vzťahuje podľa písm. a) na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu; písm. b) na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely.
Podľa § 3 ods. 3, ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb., zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak (ods. 3). Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná (ods. 4).
27. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 671 ods.1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka , predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé zvieratá a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkového hodnoty.
28. Na základe doplneného dokazovania v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia, keď k plneniu zo strany žalobcu žalovanému došlo na základe neplatnej nájomnej zmluvy, a z toho dôvodu vzniklo žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ktoré zodpovedá výške identifikovaného plnenia platbou zo dňa 07.06.2019 v sume 160.000 eur, nie je dôvodná.
29. Z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/25/2025-221 zo dňa 26.02.2026 vyplýva, že pozornosti odvolacieho súdu neuniklo, že v napadnutom rozhodnutí absentuje odôvodnenie, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s námietkou miestnej príslušnosti, ktorú vzniesol žalovaný pri prvom úkone, ktorý mu vo veci patril (§ 41, § 42 CSP). Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia v zmysle § 42 CSP (neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) nezaoberal tým, z akého dôvodu v predmetnej veci konal a rozhodol, keď žalobu podanú dňa 24.02.2023 na Okresnom súde Nitra, síce postúpil na základe námietky miestnej príslušnosti na Okresný súd Levice dňa 09.05.2023, avšak tento súd následne opätovne postúpil predmetnú vec Okresnému súdu Nitra dňa 08.01.2024 ako súdu kauzálne príslušnému rozhodovať v obchodnoprávnom spore. S ohľadom na absenciu odôvodnenia v napadnutom rozhodnutí preto nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie, ktorý vo veci konal a rozhodol, procesne vysporiadal s námietkou miestnej príslušnosti, a to najmä v situácii, ak k postúpeniu veci z dôvodu námietky miestnej príslušnosti na Okresný súd Levice došlo dňa 09.05.2023, teda pred novelizáciou ustanovenia § 40 CSP v znení účinnom od 01. júla 2023, ako aj zákona č. 150/2022 Z.z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, tzv. reformou súdnej mapy a k postúpeniu predmetnej veci z dôvodu kauzálnej príslušnosti z Okresného súdu Levice na Okresný súd Nitra došlo dňa 08.01.2024, teda po účinnosti predmetných noviel.
30. Podľa § 36 ods. 1 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný.
Podľa § 36 ods. 2 CSP, príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.
Podľa § 12 CSP, na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 15 ods. 1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.
Podľa § 22 CSP (Príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch), na konanie v obchodnoprávnych sporoch sú príslušné a) Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave, b) Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach, c) Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici, d) Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre, e) Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove, f) Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne, g) Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave, h) Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.
31. Podľa § 40 CSP v znení účinnom do 31. 05. 2023, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania.
Podľa § 40 CSP v znení účinnom od 01. 06. 2023 do 30. 06. 2023, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí.
Podľa § 40 CSP v znení účinnom od 01. 07. 2023, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.
Podľa § 43 ods. 1 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.
Podľa § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 471c CSP, konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.
32. Základnou procesnoprávnou zásadou založenia vecnej a miestnej príslušnosti súdu je zásada perpetuatio fori, ktorá je ako zásada nemennosti vecnej a miestnej príslušnosti vyjadrená v § 36 CSP. Príslušnosť súdu sa určuje podľa okolností, ktoré sú dané v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia. Kauzálna príslušnosť predstavuje v konaniach začatých za účinnosti CSP osobitný druh príslušnosti odlišný od miestnej príslušnosti, ktorú súd spolu s vecnou a funkčnou príslušnosťou skúma aj bez námietky počas celého konania, pričom kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu (§ 40 CSP v znení účinnom od 01. 07. 2023).
33. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je pohľadávka žalobcu- správcu, ktorú si od žalovaného uplatňuje titulom vydania bezdôvodného obohatenia a žiada zaplatenie do všeobecnej podstaty sumy 160.000 eur. Z hľadiska subjektov zúčastnených na konaní – správca úpadcu a žalovaný, ide zjavne o obchodnoprávny spor, ktorý súvisí s výkonom podnikateľskej činnosti.
34. Žaloba bola podaná dňa 24.02.2023 na Okresný súd Nitra, ktorý ju postúpil na základe námietky miestnej príslušnosti na Okresný súd Levice dňa 09.05.2023, ktorý začal vo veci konať, avšak tento súd následne opätovne postúpil predmetnú vec Okresnému súdu Nitra dňa 08.01.2024 ako súdu kauzálne príslušnému rozhodovať v obchodnoprávnom spore . Okresný súd Levice bol vecne a miestne príslušným súdom na prejednanie postúpeného obchodnoprávneho sporu podľa právnej úpravy Civilného sporového poriadku platnej a účinnej do 31. 05. 2023. S účinnosťou od 01. 06. 2023 bola v Civilnom sporovom poriadku osobitne upravená kauzálna príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch, čo pre súdy v obvode Krajského súdu v Nitre, do ktorého patrí aj Okresný súd Levice, znamená, že na konanie v týchto sporoch je podľa § 22 písm. d/ CSP príslušný Okresný súd Nitra.
35. Procesné právo v prípade stretu novej a starej právnej úpravy charakterizuje princíp okamžitej aplikability procesných noriem (§ 470 ods. 1 CSP) - porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok, Komentár, 2. vydanie, Praha: C. H. Beck, 2022, str. 1701 a procesnému právu je natoľko imanentný, že sa nemusí explicitne vyjadrovať v prechodných ustanoveniach procesnej úpravy. Platí totiž aj bez toho, aby bol vyjadrený (porovnaj Smyčková, R., Števček, M., Tomaškovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok, Komentár, 1. vydanie, Bratislava: C. H. Beck, 2017, str. 1064 - 1072). Pokiaľ nie je v
prechodných ustanoveniach upravené inak, je potrebné, aby súdy aj na konania začaté a prebiehajúce podľa predchádzajúcej právnej úpravy, aplikovali novú právnu úpravu, a to od momentu nadobudnutia jej účinnosti. Prechodné ustanovenie § 471c CSP k úpravám účinným od 01. 06. 2023 je výnimkou z princípu okamžitej aplikability novej procesnoprávnej úpravy CSP a vzťahuje sa výlučne na konania začaté a právoplatne neskončené na súdoch vecne a miestne príslušných. Zo zákonného znenia § 471c CSP vyplýva, že v ňom zákonodarca zachovanie kauzálnej a ani funkčnej príslušnosti neupravil vedome. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že zákonodarca v znení tohto prechodného ustanovenia pristúpil k vymenovaniu iných druhov príslušnosti, ktoré zostávajú zachované (vecnej a miestnej príslušnosti), avšak kauzálnu a ani funkčnú príslušnosť neuviedol. Jednotlivé druhy príslušnosti pritom nemožno stotožňovať, každý druh príslušnosti má svoj vlastný účel, samostatné kritériá jej určenia a aj osobitnú úpravu (čomu zodpovedá aj systematické delenie tretej hlavy prvej časti CSP na jednotlivé diely). Kauzálna príslušnosť má voči ostatným druhom príslušnosti prioritnú povahu (porovnaj uznesenie NS SR pod sp. zn. 5Ndob/2/2019 zo dňa 29. 01. 2019), čo však neznamená, že by ju bolo možné vnímať ako poddruh inej príslušnosti. Pri výklade prechodného ustanovenia § 471c CSP preto nemožno dospieť k záveru, že by v ňom bolo skryte (v rámci vecnej alebo miestnej príslušnosti) zahrnuté aj zachovanie kauzálnej príslušnosti. Pokiaľ by zákonodarca mienil, aby sa tento prechodný právny režim týkal aj kauzálnej a funkčnej príslušnosti, vyjadril by to výslovne tak, ako to v minulosti urobil v prechodnom ustanovení § 470 ods. 4 CSP (konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo). Prípadný rozpor s dôvodovou správou a aj usmernením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky nemožno následne odstraňovať výkladom, ktorým by sa zmenil nepochybný obsah predmetného ustanovenia (§ 3 ods. 1 CSP) - porovnaj uznesenia NS SR pod sp. zn. 2Ndob/10/2023 zo dňa 28. 09. 2023, sp. zn. 3Ndob/8/2023 zo dňa 23. 08. 2023, sp. zn. 4Ndob/15/2023 zo dňa 29. 09. 2023, sp. zn. 5Ndob/20/2023 zo dňa 10. 10. 2023).
36. V danom prípade Okresný súd Levice skúmal kauzálnu príslušnosť v predmetnom obchodnoprávnom spore a po zistení, že nie je v spore príslušný (k otvoreniu pojednávania a ani k predbežnému prejednaniu sporu v ňom zatiaľ nedošlo), postúpil spor Okresnému súdu Nitra ako kauzálne príslušnému súdu (§ 43 ods. 1 CSP v spojení s § 22 písm. d/ CSP). Problematika kauzálnej príslušnosti okresných súdov v obchodnoprávnych sporoch bola prejednaná aj na zasadnutí občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Nitre , ktoré sa uskutočnilo dňa 29. 11. 2023. Nadpolovičná väčšina členov kolégia sa na hlasovaní zhodla s tým, že v obchodnoprávnych sporoch začatých a právoplatne neskončených do 31. mája 2023 na vecne a miestne príslušných súdoch v obvode Krajského súdu v Nitre, je v konaniach, v ktorých ešte nedošlo k otvoreniu pojednávania alebo predbežnému prejednaniu sporu, kauzálne príslušným súdom Okresný súd Nitra.
37. S poukazom na vyššie uvedené Okresný súd Nitra prijal ten záver, že na konanie v danom obchodnoprávnom spore je kauzálne príslušným súdom, keďže na Okresnom súde Levice k otvoreniu pojednávania a ani k predbežnému prejednaniu sporu nedošlo.
38. Odvolací súd v danej veci poukázal na to, že podľa § 455 ods. 1 OZ za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Predmetné ustanovenie, pokiaľ došlo k prijatiu plnenia len pre nedostatok formy, sa aplikuje v prípade, ak došlo k plneniu z právneho úkonu, ktorý nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, v dôsledku čoho je takýto právny úkon absolútne neplatný podľa § 40 OZ. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom odvolateľa v tom, že forma právneho úkonu je oproti obsahu právneho úkonu spôsobom vyjadrenia prejavu vôle, a teda spôsobom, akým sa právny úkon prejavuje navonok. Forma právneho úkonu môže byť ústna, písomná alebo konkludentná. V danom prípade bola zmluva uzavretá v písomnej forme, ktorú vyžaduje zákon č. 116/1990 Zb., podľa zákona ktorého predmetnú zmluvu posudzoval súd prvej inštancie. V prípade, ak by bola správna premisa súdu prvej inštancie o neplatnosti právneho úkonu nie pre nedostatok písomnej formy zmluvy, ale pre podstatnú obsahovú náležitosť, ktorou je absencia náležitostí vyžadovaných v § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb., išlo by o absolútnu neplatnosť právneho úkonu pre rozpor so zákonom v zmysle § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. v spojení s § 39 OZ, a nie o prijatie dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Na základe uvedeného je preto aplikácia § 455 ods. 1 OZ na daný prípad nesprávna.
39. Odvolací súd sa v nadväznosti na posúdenie súdu prvej inštancie uzatvorenej zmluvy o nájme podľa zákona č. 116/1990 Zb. zaoberal aj relevantnou argumentáciou žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu.
Žalovaný s poukazom na predmet nájmu v zmluve o nájme namietal, že v predmetnej veci nešlo o nájom nebytových priestorov v zmysle zákona č. 116/1990 Zb., ale o nájomný vzťah uzatvorený podľa § 663 a nasl. OZ. Odvolací súd uviedol, že pre určenie právneho režimu zmluvy je rozhodujúcim kritériom povaha predmetu nájmu, nie formálne označenie zmluvy. Podstatným nie je ani to, či sa v prenajatej budove nachádzajú len nebytové priestory (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/90/2008 zo dňa 30.06.2008, ako aj rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk pod č. 90/2004, rozhodnutie sp. zn. MCdo/251/2002). Zákon č. 116/1990 Zb. sa podľa § 1 vzťahuje výlučne na nebytové priestory, teda miestnosti a súbory miestností, ktoré sú podľa rozhodnutia stavebného úradu určené na iný účel ako bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu; ako aj byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely. Naproti tomu, ak je predmetom nájmu celá nehnuteľnosť-budova (stavba) ako vec v zmysle § 118 ods. 1 OZ, prípadne budova s pozemkom alebo s technologickým zariadením tvoriacim jeden hospodársky celok, nejde o nájom nebytových priestorov podľa zákona č. 116/1990 Zb., ale režim zmluvy s takýmto predmetom nájmu sa spravuje všeobecnými ustanoveniami § 663 a nasl. OZ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/29/2021 zo dňa 27.04.2022). Uvedené platí aj vtedy, ak zmluva výslovne odkazuje na zákon č. 116/1990 Zb. Odvolací súd pre doplnenie záverov v predmetnej veci poukázal na to, že Najvyšší súd SR sa v rozhodnutí sp. zn. 1Obdo/29/2021 zaoberal aj tým, že ak v nájomnej zmluve uzatvorenej v režime Občianskeho zákonníka absentuje uvedenie výšky nájomného, aplikuje sa § 671 ods. 1 OZ.
40. S ohľadom na vyššie uvedené právne posúdenie režimu nájomnej zmluvy podľa povahy predmetu nájmu, úlohou súdu prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania-nájomnej zmluvy bolo zaoberať sa tým, či predmetom nájmu boli veci podľa § 118 ods. 1 OZ, u ktorých sa režim nájomnej zmluvy spravuje § 663 a nasl. OZ alebo nebytové priestory podľa § 1 zákona č. 116/1990 Zb., u ktorých sa režim nájomnej zmluvy spravuje týmto zákonom. Až následne bolo možné relevantne zodpovedať na podstatnú otázku platnosti nájomnej zmluvy, teda či absencia výšky nájomného je podstatnou náležitosťou zmluvy podľa § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb., ktorá spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. v spojení s § 39 OZ alebo či ide o náležitosť zmluvy, ktorá nespôsobuje jej neplatnosť podľa § 671 ods. 1 OZ. V nadväznosti na tieto závery je potom možné sa zaoberať aj prípadnými dôsledkami neplatnosti zmluvy. Ak by bola nájomná zmluva absolútne neplatná, nevzniká nájomcovi povinnosť platiť nájomné, ale povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 2 OZ). Súd teda posudzoval právny režim nájomnej zmluvy s ohľadom na predmet nájmu, zaoberal sa otázkou dôsledkov absencie dohodnutej výšky nájomného na platnosť nájomnej zmluvy podľa režimu nájomnej zmluvy, rozložením dôkazného bremena a následnej právnej kvalifikácie plnenia poskytnutého na základe nájomnej zmluvy podľa toho, či zmluvu vyhodnotí ako platnú alebo neplatnú.
41. V danom prípade pre určenie právneho režimu predmetnej zmluvy bolo rozhodujúce, či predmetom nájmu boli veci podľa § 118 ods. 1 OZ alebo nebytové priestory podľa § 1 zákona č. 116/1990 Zb. Ak je predmetom nájmu celá budova, prípadne budova s pozemkom alebo hospodársky celok, zmluva sa spravuje všeobecnou úpravou nájomnej zmluvy podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania . To platí aj vtedy, ak zmluva sama odkazuje na zákon č. 116/1990 Zb. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikovaného pod č. 76/2003 ZSP, sp. zn. M Cdo 251/2002, „...zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov sa nevzťahuje na dohody o nájme nehnuteľností (pozemkov alebo budov), a to bez ohľadu na to, že súčasťou týchto nehnuteľností môžu byť aj nebytové priestory. Z § 1 zákona č. 116/1990 Zb. nemožno extenzívnym výkladom vyvodiť jeho použitie aj na také predmety občianskoprávnych vzťahov, ktoré tento zákon neupravuje, teda na budovy a pozemky ako veci v právnom zmysle...“
42. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 01.01.2018 bola medzi úpadcom a žalovaným uzavretá Zmluva o nájme nehnuteľností a nebytových priestorov na dobu neurčitú, ktorej predmetom podľa čl. II. bod 1 bol záväzok prenajímateľa -žalovaného prenechať nájomcovi - úpadcovi nehnuteľnosti na ul. Lesná č. 1863, 936 01 Šahy . Výlučným vlastníkom nehnuteľností bol žalovaný, išlo konkrétne o: - stavbu so súpisným číslom XXXX, postavená na parc. č. 3400 – zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1307 m2 a stavbu postavená na parc. č. 3399/1 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 3618 m2, nachádzajúce sa v okrese Levice, obci F., k.ú. F., zapísané na LV č. XXXX. Úpadca sa zaviazal za predmet nájmu platiť nájomné, ktoré sa malo platiť bankovým prevodom na účet žalovaného. Podľa Dodatku č. 2 k Nájomnej zmluve zo dňa 02.01.2019 bolo nájomné zmluvných strán dohodnuté na rok 2019 v sume 65 eur / m2 bez DPH. Podľa predmetu nájmu , celková výmera zastavanej plochy a
nádvorí bola 4925 m2, teda celkové nájomné na rok 2019 predstavovalo sumu 320.125 eur bez DPH (65 x 4925) ,obdobne to bolo aj pre rok 2018 podľa Dodatku č. 1.
43. Splatnosť splátok nájomného bola určená na základe dohody zmluvných strán pre rok 2019 :- v mesiaci marec 2019 vo výške 55.000 eur bez DPH,- v mesiaci máj vo výške 80.000 eur bez DPH,- v mesiaci jún vo výške 185.125,- eur bez DPH. Suma 160.000 eur bola úpadcom uhradená ako časť splátky nájomného splatného v mesiaci jún 2019 v zmysle Dodatku č. 2, na účet žalovaného bola pripísaná dňa 10.06.2019. Následne rozdiel medzi výškou splátky nájomného splatnej v mesiaci jún 2019 v sume 25.125 eur bol doplatený pripísaním tejto sumy na účet žalovaného dňa 13.06.2019. V priloženom výpise je pri predmetnej úhrade uvedené č. faktúry 2019/003.Na základe Dohody o ukončení nájmu zo dňa 31.12.2019 došlo k ukončeniu Nájomnej zmluvy ku dňu 31.12.2019, kedy si zmluvné strany medzi sebou vzájomne potvrdili, že nemajú voči sebe žiadne záväzky ani povinnosti. Existenciu nájomného vzťahu medzi úpadcom a žalovaným preukazuje aj transferová dokumentácia predložená žalovaným, z ktorej vyplýva, že nájomný vzťah medzi blízkymi osobami bol predmetom posudzovania pri transferovom oceňovaní, kde okrem iného bola posudzovaná aj primeranosť výšky nájomného, ktorú dokumentáciu si zabezpečil žalovaný pre účely uzavretia nájomnej zmluvy a vyhodnotenia primeranosti výšky nájomného.
44. Vzhľadom na predmet nájmu podľa Nájomnej zmluvy zo dňa 01.01.2018, popísaný ako funkčný celok budov a pozemkov (vecí), právny režim zmluvy sa riadi a spravuje Občianskym zákonníkom. Na doplnenie k námietke žalobcu, že na parcele č. 3399/1 sa nenachádzajú na LV zapísané stavby, žalovaný doložil fotodokumentáciu, na ktorej sú stavby, ktoré nie sú pevne spojené so zemou, ide o kontajnery. Predmetom nájomnej zmluvy teda neboli nebytové priestory v zmysle § 1 zákona č. 116/1990 Zb., ale stavba so súp. č. 1863, postavená na parc. č. 3400 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 1307 m2 a stavba postavená na parc. č. 3399/1 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 3.618 m2 nachádzajúce sa v kat. úz. F., vedené Okresným úradom D., odbor katastrálny na LV č. XXXX , t.j. súbor nehnuteľností – pozemkov a budov. Predmetná nájomná zmluva bola uzavretá podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka , ako to vyplýva z obsahu nájomnej zmluvy , pričom § 1 zák. č. 116/1990 Zb. nemožno vykladať extenzívne aj na tie predmety občianskoprávnych vzťahov, ktoré nie sú v § 1 zák. č. 116/1990 Zb. uvedené. Podľa § 118 ods. 1 OZ predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkového hodnoty. Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytového priestory (§ 118 ods. 2 OZ). V zmysle § 1 zák. č. 116/1990 Zb, tento zákon sa vzťahuje len na nebytové priestory a za určitých okolností aj na byty; nevzťahuje sa však na predmety občianskoprávnych vzťahov uvedené v § 118 ods. 1 OZ. V danej veci neboli predmetom nájmu nebytové priestory, ale išlo o súbor nehnuteľností – pozemky a budovy, preto nešlo o nájom nebytových priestorov v zmysle zákona č. 116/1990 Zb., ale o nájomný vzťah podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia, t.j. nepreukázal existenciu a titul bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, keď predmetná nájomná zmluva sa spravuje ustanoveniami § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka , nie zákonom č. 116/1990 Zb, a absencia konkrétnej sumy nájomného v texte zmluvy sama osebe nespôsobuje neplatnosť zmluvy.
45. Žalobca v konaní tvrdil, že predmetná nájomná zmluva je absolútne neplatná, nakoľko neobsahuje dohodnutú výšku nájomného, pričom ide o podstatnú náležitosť nájomnej zmluvy, ktorej základným znakom je odplatnosť. Zmluvné strany sa v Zmluve o nájme nehnuteľností a nebytových priestorov zo dňa 01.01.2018 dohodli v čl. V, bodoch 1 ,2,4,5 na odplatnosti nájomnej zmluvy, splatnosti nájmu, spôsobe úhrady nájmu, vrátane inflačnej doložky. Formálne označenie zmluvy ani odkaz na zákon č. 116/1990 Zb. (popri označení zákona č. 40/1964 Zb. v nájomnej zmluve) nie sú rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie právneho režimu zmluvného vzťahu. Odvolací súd odkázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/29/2021, v ktorom bol vyslovený záver, že pri nájomnej zmluve uzatvorenej v režime Občianskeho zákonníka absencia výšky nájomného neznamená automatickú neplatnosť zmluvy, ale je potrebné vychádzať z ustanovenia § 671 ods. 1 OZ. Ak v zmluve nie je výška nájmu dohodnutá, zmluva nemusí byť automaticky neplatná, ak z nej vyplýva vôľa strán prenajať vec za odplatu. V takom prípade sa platí nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu veci. Ak bol k zmluve stranami uzavretý dodatok, dodatok a zmluva tvoria jeden právny celok. Ak dodatok sumu nájmu jasne špecifikuje a obe strany ho dobrovoľne podpísali, zmluvný vzťah bol riadne skonkretizovaný .Ak v danej veci existuje platná dohoda o cene (v dodatku), právny dôvod na užívanie nehnuteľnosti a platenie nájomného existoval. Žalobca preto nemôže žiadať bezdôvodné obohatenie,
pretože plnenie (peniaze) sa realizovalo na základe platného právneho úkonu – nájomnej zmluvy v spojení s jej dodatkami.
46. Podľa vyššie uvedeného rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Obdo/29/2021, ak v nájomnej zmluve uzatvorenej v režime Občianskeho zákonníka absentuje uvedenie výšky nájomného, aplikuje sa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V predmetnej nájomnej zmluve sa uvádza, že je odplatná a samotná výška nájomného bola predmetom dodatkov. Dohodnuté nájomné bolo zaplatené platbou v sume 160.000 eur a doplatkom 25.125 eur, ktoré boli plneniami v rámci existujúceho nájomného vzťahu, žalobca tak nepreukázal základný predpoklad bezdôvodného obohatenia, a to prijatie plnenia od úpadcu žalovaným bez právneho dôvodu.
47. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení tiež uviedol, že v súlade s negatívnou dôkaznou teóriou žalobca nemusel dokazovať neexistenciu ďalších platieb nájomného, a preto na žalovanom spočíva dôkazné bremeno v súvislosti s tvrdením o uzavretí riadnej nájomnej zmluvy a riadnom plnení záväzkov z titulu nájomného počas doby jej trvania. Žalobca sám zistil, že došlo k úhrade nájomného ako uvádza v žalobe ... „dňa 07.06.2019 bola z bankového účtu úpadcu vedeného vo A. L. M., B.. uhradená na účet žalovaného platba vo výške 160.000 eur, pričom ako účel platby bolo uvedené: „platba podľa nájomnej zmluvy“... K úhrade peňažného plnenia úpadcom žalovanému tak ako je to uvedené vyššie, došlo z titulu právneho vzťahu medzi úpadcom a žalovaným, žalovaný teda dôkazné bremeno uniesol, keď ním tvrdené skutkové tvrdenia boli preukázané listinnými dôkazmi – Nájomnou zmluvou a jej dodatkami, ktoré upravujú výšku a splatnosť nájomného, účtovnými dokladmi - faktúra, výpis z účtu, transferová dokumentácia, Dohoda o ukončení nájmu ku dňu 31.12.2019, v ktorej si zmluvné strany potvrdili, že voči sebe neevidujú ďalšie záväzky a tiež uskutočnením platieb nájomného - platba 160.000 eur a doplatok 25.125 eur , ktoré boli čiastočnými plneniami v rámci existujúceho nájomného vzťahu, z ktorého nároky boli medzi zmluvnými stranami vzájomne vysporiadané uvedenou Dohodou o ukončení nájmu ku dňu 31.12.2019.
48. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že úhrada nájomného podľa nájomnej zmluvy neodôvodňuje existenciu nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného. Žalovaný doložil aj fotodokumentáciu, z ktorej vyplýva, že na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom nájmu, sa spracovával elektroodpad. Ak úpadca predmet nájmu aj reálne užíval, žalovaný sa neobohatil o prijatú sumu bez protihodnoty. Žalobca v konaní tvrdil, že úpadca v danom čase nevykonával podnikateľskú činnosť resp. nespracovával elektroodpad, tieto svoje tvrdenia však ničím nepreukázal. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom výšky nájomného, táto nebola dôvodná, nakoľko ak je predmetná nájomná zmluva platná podľa Občianskeho zákonníka a výška nájomného bola záväzne určená v Dodatkoch k zmluve, zmluvná cena je prvoradá, pričom v danom prípade bola posudzovaná aj primeranosť výšky nájomného podľa transferovej dokumentácie vypracovanej k predmetnej nájomnej zmluve.
49. Žalobca v konaní nepreukázal existenciu mimozáväzkového vzťahu medzi úpadcom a žalovaným titulom bezdôvodného obohatenia, ktorého vydania sa domáhal od žalovaného, ak tvrdil, že žalovaný sa na úkor úpadcu bezdôvodne obohatil o plnenie získané bez právneho dôvodu, neuniesol dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia, t.j. nepreukázal existenciu a titul bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, keď nepreukázal základný predpoklad bezdôvodného obohatenia, a to prijatie plnenia žalovaným od úpadcu bez právneho dôvodu, preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
50. Žalobca po zrušení rozsudku navrhol, aby súd uložil žalovanému predložiť a vykonal dôkazy:- originály Zmluvy o nájme zo dňa 01. 01. 2018, Dodatku č. 1, Dodatku č. 2, Dohody o ukončení nájomnej zmluvy a faktúry č. XXXX/XXX;- dôkazy o odovzdaní predmetu nájmu úpadcovi, najmä odovzdávací protokol, potvrdenie o odovzdaní kľúčov, prístupových prostriedkov, odberných miest, energií, zabezpečenia a prevádzkových dokumentov;- doklady preukazujúce skutočný rozsah užívania predmetu nájmu úpadcom v roku 2018 a 2019,najmä skladové doklady, fotodokumentáciu, záznamy o prevádzke, poistné doklady, doklady o energiách, údržbe a servisných zásahoch;- kompletné účtovné záznamy žalovaného k nájomnému za roky 2018 a 2019, vrátane hlavnej knihy, knihy pohľadávok, saldokonta, bankových výpisov a dokladov o zaplatení splátok 55.000 eur a 80.000 eur,- úplnú transferovú dokumentáciu vrátane všetkých porovnateľných transakcií, metodiky, zdrojov a výpočtov;- stavebné, kolaudačné alebo iné verejnoprávne podklady k stavbe so súpisným č. XXXX na parc. č. 3400 a k parcele č. 3399/1, vrátane dôkazu, či na parcele č. 3399/1 existovala stavba, ktorú žalovaný uvádza
ako predmet nájmu. Žalobca navrhol tiež vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, prípadne znalcom v oblasti oceňovania nájmu nehnuteľností, na určenie obvyklého nájomného , navrhol vypočuť osoby, ktoré sa mali podieľať na uzatvorení, plnení a účtovaní predmetného vzťahu, najmä C. B. B., G. D. a osoby zodpovedné za účtovníctvo žalovaného v rokoch 2018 a 2019.
51. Pokiaľ ide o fotodokumentáciu, túto žalovaný doložil na pojednávaní konanom dňa 17.06.2026, z ktorej vyplynulo, že na parc. č. 3399/1 existovali stavby, ktoré nie sú pevne spojené so zemou, sú tam kontajnery , a že v predmetnom objekte sa spracovával elektro odpad. Pokiaľ žalobca navrhol vykonať znalecké dokazovanie na určenie obvyklého nájomného, tento návrh súd nevykonal, nakoľko ho považoval za nedôvodný a neúčelný, keď výška nájomného bola záväzne určená v platných dodatkoch k platne uzavretej nájomnej zmluve, pričom v danom prípade bola posudzovaná aj primeranosť výšky nájomného podľa transferovej dokumentácie vypracovanej k predmetnej nájomnej zmluve. Ďalšie návrhy žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému predložiť listinné dôkazy a návrh na vypočutie vyššie uvedených osôb (popísané v bode 50. odôvodnenia rozsudku), súd nevykonal, nakoľko ich považoval za nadbytočné, keď postupoval podľa pokynov odvolacieho súdu, odstránil všetky ním vytknuté vady, prehodnotil platnosť zmluvy a nároky z nej vyplývajúce podľa všeobecných ustanovení o nájme podľa Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že skutkový stav bol už dostatočne preukázaný vykonanými dôkazmi uvedenými vyššie.
XX. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd žalovanému , ktorý bol vo veci plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvod) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky , b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane , aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd , d) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností , f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo , alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej , má vadu uvedenú v odseku 1 , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany , ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy , ak a)sa týkajú procesných podmienok konania, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).