Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-74-2026.pdf
PDF · 145.17 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/74/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Rebekou Herdovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpené: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, XXX XX F. D., otec G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, XXX XX F. D., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
r o z h o d o l :
I. Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa z v e r u j e do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že:
- maloleté dieťa bude v osobnej starostlivosti matky každý párny týždeň v čase od stredy od 08:00 hod. do piatka do 08:00 hod. a
- maloleté dieťa bude v osobnej starostlivosti otca každý párny týždeň v čase od pondelka od 08:00 hod. do stredy do 08:00 hod. a od piatka od 08:00 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa do 08:00 hod.
- maloleté dieťa bude v osobnej starostlivosti matky každý nepárny týždeň v čase od pondelka od 08:00 hod. do stredy do 08:00 hod. a od piatka od 08:00 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa do 08:00 hod. a
- maloleté dieťa bude v osobnej starostlivosti otca každý nepárny týždeň v čase od stredy od 08:00 hod. do piatka do 08:00 hod.
II. Preberať maloleté dieťa si bude ten rodič, do ktorého starostlivosti maloleté dieťa pôjde v ten daný deň a to buď v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje alebo v prípade ak maloletý nie je v školskom zariadení v mieste bydliska druhého rodiča.
III. Každý z rodičov sa z a v ä z u j e v stanovenom čase odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ho na osobnú starostlivosť druhého rodiča pripraviť.
IV. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
V. Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého A. sumou vo výške 80 eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci mesačne vopred k rukám matky počnúc dňom 08.05.2026.
VI. Zročné výživné na maloleté dieťa za obdobie od 08.05.2026 do 31.06.2026 v sume 139,35 eura sa otec z a v ä z u j e splatiť do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 08.05.2026 sa navrhovateľka – matka maloletého domáhala zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti. Otcovi žiadala uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 250 eur mesačne. Styk otca s maloletým navrhovala upraviť tak, že otec je oprávnený stýkať sa maloletým pravidelne. V podanom návrhu uviedla, že s otcom maloletého nežili v manželstve, z ich vzťahu sa narodilo maloleté dieťa A. B. nar. XX.XX.XXXX. Od začiatku vzťahu žili v byte rodičov matky aj s matkinou mamou, no za okolností, ktoré sa diali pravidelne každý rok (nevera, klamstvá, nepodielanie sa na platení nájmu), už približne 2 roky býva otec maloletého u svojho otca s tým, že s matkou maloletého tvorili naďalej pár. Keďže vzťah ukončili opäť kvôli nevere otca maloletého, matka žiada o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti, a to z dôvodu, že sa na otca nevie spoľahnúť. Otec maloletého stále menil prácu a v poslednom období chodieval pracovať prevažne do zahraničia, vedel matke oznámiť len tak zo dňa na deň, že odchádza na týždeň. Nemá stabilný príjem, už takmer rok matke neprispieval pravidelne na stravu ani na ošatenie pre maloletého a trávil s maloletým čas, keď to vyhovovalo prevažne jemu s tým, že keď chcel ísť maloletý spať ku nemu tak mu povedal, že on si musí ešte robiť veci na počítači a to sa pri ňom nedá alebo že aj on sa potrebuje vyspať atď. Hneď ako bol otec oboznámený o podaní návrhu poslal matke na účet polovicu sumy na ošatenie za posledný nákup. Matka ako samoživiteľka má príjem cca 1.080 eur, poberá rodičovský príspevok na 2 deti vo výške 120 eur a výživné na dcéru, ktorá končí štúdium na strednej škole vo výške 150 eur. Keďže matka býva so svojou matkou posiela jej na účet 170 eur/mes. ako náklady na bývanie, plus platí TV a internet 50 eur/mes. (momentálne ešte platí 20 eur/mes. playstation - ktorú brali s otcom maloletého ako vianočný darček pre syna). Ďalej platí paušál za mobil sebe a svojej dcére vo výške 50 eur/mes., spotrebný úver vo výške 334 eur/mes. a kartu H. I. vo výške 50 eur/mes. Keďže pracuje mimo svojho bydliska v meste J. približne 180 eur/mes. zaplatí za pohonné hmoty. Každoročne platia aj smeti a prevažne vo vyúčtovaní bytového družstva mávajú nedoplatky za kúrenie a teplú vodu, na ktoré otec maloletého prispel raz. Maloletému platila škôlku prevažne matka a ako chodí od septembra do školy tak otec maloletého až vo februári začal uhrádzať stravné. Príjem a výdavky otca maloletého matke nie sú známe, keďže doteraz nemal stabilnú prácu na TPP, mal založenú živnosť, v roku 2023 vyhlásil osobný bankrot, v roku 2020 si otec maloletého zobral 2 spotrebné úvery vo výške cca 30.000 eur, matka nemá tušenie, kde ich minul. V roku 2025 založil firmu K. L., kde je konateľom aj zamestnancom. Údajne chodí pracovať do zahraničia pre firmu H. I. L., mal by pracovať aj pre firmu B. J.. Odporca je majiteľom BMW (X5), ktoré ale samozrejme nie je napísané na neho, ale na jeho otca, pretože on vlastníkom po vyhlásení bankrotu byť nemohol. Týmto návrhom žiada aj o vyplatenie spätného výživného za obdobie 6 mesiacov, keďže otec maloletého neprispieval ani na stravu ani na oblečenie maloletého.
2. K podanému návrhu sa vyjadril otec maloletého uvádzajúc, že od 01.09.2025 matka pracovala ako vedúca smeny v M. N. vo J., pričom on vykonával starostlivosť o maloletého podľa toho aký mala mesačný harmonogram. Neskôr sa jej zmenil pracovný rozpis tak, že 2 dni pracuje a 2 dni má voľno. V tomto harmonograme si maloletého striedajú od konca februára až do posledného týždňa v máji tohto roku, kedy sa jej harmonogram opäť zmenil. Rovnako aj po tejto zmene sa jej pracovnej činnosti prispôsobil a upravil si svoje pracovné povinnosti. Od 01.06.2026 zmenila zamestnanie, pracuje v spoločnosti L. a pracuje krátky a dlhý týždeň, 5 dní práca 2 dni voľna a druhý týždeň pracuje 2 dni a má 5 dní voľna. Otec sa opäť uvedenej zmene prispôsobil a maloletého si striedajú, čiže v pracovné dni matky ho má otec a v čase voľna vykonáva osobnú starostlivosť zase matka. Rovnako majú s matkou dohodu o striedaní syna aj počas prázdnin. Fakticky vykonávajú striedavú osobnú starostlivosť posledný rok, počas ktorého otec býva u svojho otca v byte, ktorý je vo vedľajšom obytnom dome. Otec považuje návrh matky za rozporný, lebo hoci matka uvádza, že sa na otca nevie spoľahnúť, zabezpečuje starostlivosť o maloletého v čase, keď je matka v práci a on si svoj pracovný režim musel vždy prispôsobiť matkinmu pracovnému harmonogramu. Momentálne prebieha starostlivosť od konca mája tak, že maloletého má otec od pondelka rána do stredy rána, následne ho má matka od stredy do piatku, otec od piatku do pondelku, matka od pondelku do stredy, otec od stredy do piatku a matka od piatku do pondelka. Čo sa týka výživného otec uviedol, že zabezpečuje všetky potreby maloletého v rovnakej miere ako matka, ak nie dokonca vo väčšej. Počas dní, kedy má maloletého s ním chodí na rôzne výlety či už sám alebo s jeho starým otcom, u ktorého bývajú. Rovnako sa stretáva s matkou otca, s ktorou má tiež veľmi dobrý vzťah. Matka sa vyjadrila, že oblečenie, ktoré sa nakúpilo počas spoločného spolužitia ostáva u matky, na ktoré jej ešte následne aj prispel sumou vo výške 75 eur. On sám mal výrazne zvýšené výdavky na zabezpečenie kompletného ošatenia maloletého na všetky sezóny počas dní, kedy je u neho, čo je časovo rovnomerné ako u matky, pričom bežné výdavky logicky spojené so stravou a bývaním hradí otec vo svojej príslušnej časti. V prípade výdavkov maloletého nikdy neodmietol prispieť, a preto je toho názoru, že by bolo nespravodlivé, keby mal ešte aj platiť výživné, dokonca ho spätne doplácať. Otcove
príjmy pozostávajú zo mzdy a vyplatených cestovných náhrad, na ktoré má nárok ako zamestnanec a konateľ L. K. L., kde je 50 % spoločníkom, pričom spoločnosť bola zapísaná v OR BB 05.04.2025. Podľa priloženej účtovnej závierky dosahoval príjem vo výške približne 760 eur, pričom spoločnosť dosiahla za minulý rok účtovný zisk vo výške približne 14.000 eur. Otec podotkol, že nie je možné pri tak mladej spoločnosti očakávať výplaty celého zisku (ak vôbec) o čom sám rozhodnúť ani nemôže. Spoločnosť K. L. sa v prevažnej miere venuje údržbárskej činnosti pre drevospracujúci priemysel, a najmä v prvých rokoch činnosti je potrebné vo zvýšenej miere investovať do pracovných nástrojov, či prístrojov, ktoré sú finančne nákladné. Firemné motorové vozidlo je nie oprávnený využívať na súkromné účely z dôvodu sprísnených možností uplatnenia odpočtu DPH. K majetkovým pomerom otec uviedol, že auto, ktoré užíva skutočne patrí jeho otcovi, a môže ho so synom využívať pre svoje rodinné účely. Vozí ním syna do školy a samozrejme ním chodia aj na výlety. Auto je však hlavne otcove a vzhľadom na jeho zdravotné problémy ho využíva sám alebo ho vozí otec maloletého podľa aktuálnej situácie a potreby. Ďalej otec uviedol, že matke prispel na jej motorové vozidlo v hotovosti, ktoré uvádza v prehľade majetku sumou vo výške 4.300 eur. Pozemok, ktorý má vo vlastníctve matka sa nachádza v tesnej blízkosti Banskej Štiavnice, pričom je v intraviláne a jeho trhová hodnota je minimálne 150.000 eur, je naň vydané právoplatné stavebné povolenie. Matka uviedla, že je vlastníčkou dvoch koní, ustajnenie však platí len za jedného, a nie je v tom ešte zahrnuté dopravné, veterinár a špeciálna výživa. Toto považuje otec za nadštandard, ktorý samozrejme je matka oprávnená požívať, ale nemieni doslova na jej koníčky prispievať. Kone mesačne stoja 500 eur. Ďalej otec uviedol, že v roku 2023 mala aj matka vzťah s iným mužom. Ich partnerský vzťah postupne upadal s prestávkami a definitívne zanikol koncom januára 2026. Od tej doby vykonávajú faktickú striedavú starostlivosť o maloletého. Na základe uvedeného žiadal, aby súd zveril maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa bude vykonávať v nasledovnom fixnom 14-dňovom cykle.
3. Dňa 24.06.2026 sa v predmetnej veci uskutočnilo informatívne stretnutie rodičov (ďalej len „ISR“) na Okresnom súde Žiar nad Hronom za účelom uzatvorenia rodičovskej dohody týkajúcej sa rodičovských práv a povinností k maloletému. Na tomto stretnutí však k uzatvoreniu rodičovskej dohody nedošlo.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13.07.2026. Na pojednávaní navrhovateľka doplnila, že aktuálne býva v byte spolu s jej matkou a plnoletou dcérou. Jej matka pracuje, dosahuje príjem 1.200 eur mesačne. Plnoletá dcéra aktuálne ukončila strednú školu, zmaturovala a plánuje sa od septembra zamestnať. Nateraz však len brigáduje. V súvislosti s bývaním uviedla výdavky, že matke platí nájom 170 eur mesačne a tiež má výdavok na internet a televíziu. Zotrvala na ostatných vyčíslených výdavkoch v podanom návrhu. Uviedla, že pracuje ako vedúca smeny v predajni v F. F.. Príjem aktuálne má okolo 1.100 eur mesačne. Poberá tiež daňový bonus 1x ročne a prídavky na 2 deti mal. A. a plnoletú dcéru. Na otázku súdu, ohľadne úveru uviedla, že tento úver si brala za účelom refinancovania predošlého úveru, ktorý si brala za účelom zariadenia domácnosti, pričom refinancovanie sa týkalo tiež kúpy pozemku. Nadobudla stavebný pozemok približne za hodnotu 10–12.000 eur, ktorý sa nachádza v intraviláne obce F. F.. Zotrvala na vyčíslených výdavkoch mal. dieťaťa. Uviedla, že zdravotný stav maloletého je dobrý a tak isto jej zdravotný stav je v poriadku. Zmenila svoj návrh v tom smere, že výživné si uplatňuje od podania návrhu, nie 6 mesiacov spätne. Uviedla súdu, že od podania návrhu si otec žiadnym spôsobom neplnil vyživovaciu povinnosť. Na otázku súdu ohľadne úspor, hnuteľného, nehnuteľného majetku uviedla, že žiadnymi úsporami vyššej hodnoty nedisponuje. Vo vlastníctve má motorové vozidlo v hodnote 3.000 eur a predmetný stavebný pozemok.
5. Otec na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s podaným návrhom. Medzi rodičmi funguje striedavá osobná starostlivosť. Tiež má výdavky s mal. dieťaťom ako matka. Nemyslí si, že je dôvodné, aby navyše platil výživne do rúk matky. V súvislosti s mal. dieťaťom mal zvýšené výdavky vo svojej domácnosti, keď mu musel zakúpiť potrebné vybavenie. Ohľadne príjmu uviedol, že je spoločníkom v spoločnosti, ktorej predmetom činnosti je servis a opravy v drevospracujúcom priemysle. Súčasne v tejto spoločnosti je zamestnaný a vykonáva aj funkciu konateľa. Spoločnosť má 2 spoločníkov, pričom ziskovosť spoločnosti si delia v podiele 30 ku 70, pričom on má nárok na podiel zo zisku vo výške 70 %. Z toho dôvodu, že väčšinu zákaziek, ktorú firma má sú jeho zákazky. Čo sa týka výkonu funkcie konateľa uviedol, že odmena za funkciu konateľa bola priznaná uznesením valného zhromaždenia, pričom za rok 2025 od kedy bola spoločnosť založená, t. j. 9 mesiacov si ako konatelia priznali odmenu každý vo výške 2.000 eur. Táto odmena bola vyplatená v hotovosti, resp. v cestovných nákladoch. Tak isto uviedol, že ako zamestnanec spoločnosti si vypláca odmenu, resp. mzdu v hotovosti. Čo sa týka práce, ktorú vykonáva ako zamestnanec spoločnosti vykonáva montáže. Celkovo svoj príjem z výkonu práce uviedol 1.100 eur
mesačne. Uviedol súdu, že bankovým účtom v Slovenskej inštitúcii nedisponuje žiadnym. Na otázku súdu ohľadne vyplatenia zisku zo spoločnosti uviedol, že minulý rok si nevyplatili ako spoločníci žiadny zisk z toho dôvodu, že potreboval peniaze na vyplatenie požičaných peňazí, za ktoré nakúpil potrebné stroje do spoločnosti a náradie. Ohľadne bytových pomerov uviedol, že býva v domácnosti u otca. Jedná sa o byt. Jeho otec aktuálne pracuje, dosahuje príjem 1.000 eur mesačne a rovnako poberá dôchodok vo výške 690 eur mesačne. Uviedol, že jeho zdravotný stav je dobrý. Nedisponuje žiadnymi úsporami ani hnuteľným, nehnuteľným majetkom. Čo sa týka spoločnosti, spoločnosť disponuje osobným motorovým vozidlom v hodnote 2.000 eur a náradím v hodnote 7.500 eur.
6. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že sa pridržiavajú ich podanej správy. Starostlivosť vlastne aktuálne o mal. dieťa prebieha, tak vzhľadom na pracovné povinnosti matky krátky, dlhý týždeň. Keď je matka v práci, tak teda malý je s otcom. Z rozhovoru s maloletým vyplynulo, že rád trávi čas ako s otcom tak aj s matkou. Neavizoval, že by mu tento spôsob stretávania nevyhovoval, takže na základe týchto získaných skutočnosti navrhujeme súdu, aby mal. dieťa zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a otca zaviazal výživným v súvislosti s uhrádzaním školských poplatkov a krúžkovej činnosti.
7. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a to listinné dôkazy priložené k podanému návrhu č. l. 4-74, listinné dôkazy priložené k vyhláseniu o osobných majetkových a zárobkových pomeroch matky č. l. 106-145, listinné dôkazy priložené k vyjadreniu otca č. l. 157-158, oznámenie OR PZ č. l. 86,87, 88, oznámenie Úradu práce č. l. 93, potvrdenie o výške príjmu č. l. 97, správa Úradu práce č. l. 148, výpis z bank. účtu č. l. 165-181, daň. priznanie č. l. 182-191, účt. závierka č. l. 196, poznámky k účt. závierke č. l. 201.
8. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav. Rodičia maloletého spolu nežijú v jednej domácnosti od roku 2023. Do podania návrhu sa vedeli dohodnúť na výkone rodičovských práv a povinností, ktorý prebiehal na základe ich dohody prihliadajúc na pracovný harmonogram matky maloletého. Matka maloletého podala na súd návrh na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti majúc za to, že striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme mal. dieťaťa. Otec maloletého navrhoval ponechať striedavú osobnú starostlivosť popierajúc tvrdenia matky o jeho nedostatočnej starostlivosti o maloletého.
9. Z predloženej správy ÚPSVaR o šetrení pomerov vyplynulo, že matka spolu s maloletým dieťaťom býva v trojizbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve rodičov matky. V spoločnej domácnosti žije matka, mal. A., plnoletá dcéra matky L. O., nar. XX.XX.XXXX a stará matka P. D.. Plnoletá dcéra a stará matka majú samostatné izby. Matka má spoločnú izbu s mal. A.. Maloletý má v domácnosti vytvorené vhodné podmienky pre pokojný spánok, hru, oddych a učenie. Hygiena domáceho prostredia je na dobrej úrovni. Matka od 01.06.2026 zmenila zamestnanie, pracuje v L. Q. F. F.. Príjem uviedla cca 1.100 eur mesačne, prídavky na dve deti v sume 120 eur mesačne. Zdravotný stav maloletého je dobrý. Matka uviedla, že na podanom návrhu trvá. Otec matke žiadnym spôsobom neprispieva. Podľa slov matky otec sa o maloletého zaujíma, pravidelne ho telefonicky kontaktuje. Od apríla 2026 sa otec s maloletým stretáva, keď je matka v práci, v intervale 2 dni u otca a 2 dni u matky. Matka uviedla, že s otcom komunikujú, ohľadom starostlivosti o maloletého sa vedia dohodnúť. Počas sociálneho šetrenia ÚPSVaR primerane veku a rozumovej vyspelosti vykonal pohovor s mal. dieťaťom. Maloletý počas rozhovoru odpovedal len na otázky, hanbil sa, po čase sa o niečo viac rozrozprával. Počas rozhovoru hral na hernej konzole futbal (fifu). Maloletý uviedol, že s maminou sa dobre býva aj so sestrou. Maloletý uviedol, že u otca má oblečenie aj zubnú kefku a pastu. V domácnosti otca je dobre aj tam spáva, býva tam aj starý otec. S otcom hráva futbal na štadióne, pôjdu spolu na hokej, otec má aj psa. ÚPSVaR uskutočnil sociálne šetrenie v domácnosti otca. Na základe sociálneho šetrenia bolo zistené, že otec býva v 3-izbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve starého otca – otec otca. Maloletý spolu s otcom má k dispozícií obývaciu izbu, kde sa nachádza rozkladací gauč, stôl, policové skrine, komody a TV. Otec uviedol, že idú prerábať izbu, kde budú s maloletým. Maloletý má v domácnosti vytvorené vhodné podmienky pre oddych, hru a pokojný spánok. Hygiena domáceho prostredia je na požadovanej úrovni. Príjem otec uviedol 1.100 eur mesačne. Otec uviedol, že chce navrhovať striedavú starostlivosť, bez určenia výživného. K stretávaniu sa s maloletým uviedol, že aktuálne sa stretáva s maloletým 2 dni a 2 dni je u matky. Pravidelne je s maloletým v telefonickom kontakte. Maloletého si podľa slov otca odovzdávajú a preberajú v škole, pokiaľ odovzdanie nepripadá na víkend. Stretávanie počas letných prázdnin zatiaľ s matkou nemajú dohodnuté. Podľa vyjadrenia otca sa s matkou vedia dohodnúť ohľadom starostlivosti o maloletého. Otec uviedol, že maloletý má v jeho domácnosti oblečenie, ktoré mu kúpil.
Tiež podľa slov otca zakupuje maloletému športové potreby. S maloletým trávi čas aktívne hrajú futbal, bicyklujú, motorka alebo plávanie. Keď matka povie, čo je potrebné zaplatiť to otec uhradí. Taktiež prispel 1 na oblečenie. Na základe zistených skutočností a posúdenia situácie, úrad odporučil súdu, aby viedol rodičov k uzavretiu rodičovskej dohody ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu v jeho najlepšom záujme.
10. Z potvrdenia od zamestnávateľa a mzdových listov navrhovateľky vyplýva, že jej priemerný mesačný príjem bol za obdobie 1/2025 – 8/2025 vo výške cca 667 a za obdobie 9/2025 – 4/2026 vo výške cca 1.150 eur. Od 01.06.2026 matka pracuje v spoločnosti L. s príjmom v priemere 1.100 eur mesačne. Matka poberá prídavok na maloleté deti 120 eur mesačne a daňový bonus raz ročne. Matka býva v trojizbovom byte spolu s maloletým, plnoletou dcérou a svojou matkou, mesačné výdavky uviedla nasledovné: platby za byt 170 eur, TV + internet 70 eur, PlayStation 20 eur, mobil 50 eur, úver 334 eur, Home Credit 50 eur, PHM 180 eur, poistenie auto 45 eur štvrťročne, ustajnenie koňa 160 eur, smeti 47 eur na osobu za rok. Matka má vo vlastníctve stavebný pozemok a motorové vozidlo. Matka matky, s ktorou býva v spoločnej domácnosti pracuje s príjmom približne 1.200 eur mesačne.
11. Otec je v súčasnosti zamestnaný v spoločnosti K., L., kde zároveň vykonáva funkciu konateľa a je spoločníkom tejto spoločnosti. Jeho priemerný čistý príjem je vo výške 1.100 eur mesačne. Z potvrdenia ÚPSVaR vyplýva, že otec nepoberá žiadne štátne sociálne dávky. Otec býva v trojizbovom byte spolu s maloletým a svojím otcom, mesačné výdavky uviedol nasledovné: platby za byt 200 eur, mobil 100 eur, PHM 350 eur, strava 400 eur, exekúcia 150 eur, smeti 50 ročne. Otec otca, s ktorým býva v spoločnej domácnosti poberá dôchodok 690 eur mesačne a tiež pracuje s príjmom cca 1.000 eur mesačne.
12. Maloletý A. navštevuje 1. ročník ZŠ R. H. v F. D.. Matka výdavky na maloletého vyčíslila nasledovne: strava v škole 10 eur mesačne, hygiena 20 eur mesačne, školský klub 26 eur za dva mesiace, šk. výlety 50 eur za školský rok, ošatenie 50 eur. Otec výdavky na maloletého vyčíslil nasledovne: strava 200 eur, ošatenie 50 eur, hygiena 10 eur, doprava 20 eur, výlety 50 eur.
13. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
14. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
15. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
23. Z ustanovenia § 24 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že predpoklady na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne (súčasne) splnené, sú: a) jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, b) lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, c) spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, d) záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa (predpokladom nie je záujem obidvoch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť, ale záujem o osobnú starostlivosť, teda, že obidvaja rodičia chcú mať dieťa u seba), e) súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.
24. Po oboznámení sa s podaným návrhom ako i obsahom spisu má súd za to, že treba primárne vychádzať z toho, že je v záujme dieťaťa, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov, pokiaľ sú obaja spôsobilí dieťa vychovávať a majú o jeho výchovu záujem. V danom prípade sú vyššie uvedené predpoklady pre striedavú osobnú starostlivosť o maloletého podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine splnené, keďže obaja rodičia majú záujem o osobnú starostlivosť o maloletého a sú spôsobilí ho vychovávať. Obaja rodičia majú zabezpečené bytové a sociálne pomery pre riadnu starostlivosť o maloleté dieťa a pri šetrení v domácnostiach rodičov neboli zistené žiadne nedostatky v aktuálnej starostlivosti o maloleté dieťa. V konaní bolo zistené, že aj dieťa má k obom rodičov kladný citový vzťah a je k nim citovo viazané. Z uvedeného tak vyplýva záujem dieťaťa na striedavej osobnej starostlivosti, ktorý sa pretavuje vo vytvorení podmienok na rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi s ohľadom na dostatočne zabezpečenú úroveň starostlivosti oboch rodičov o dieťa (ako definuje záujem dieťaťa v čl. 5 písm. a) a h) Zákona o rodine). Rovnako sú zaistené potreby maloletého dieťaťa pokiaľ ide o jeho duševné či fyzické potreby, keď u oboch rodičov má vytvorené zázemie, zabezpečené bývanie, návštevu školského zariadenia, či záujmovú činnosť za účelom rozvoja vlôh dieťaťa, čím je naplnený aj ďalší atribút najlepšieho záujmu dieťaťa podľa čl. 5 písm. f) Zákona o rodine. Dieťa má právo, aby dôsledky rozpadu vzťahu jeho rodičov ho zasiahli čo najmenej. Pokiaľ preto má dieťa niesť čo najmenšie dôsledky rozpadu vzťahu rodičov a mať rovnocenný vzťah s oboma rodičmi, musia obaja rodičia prispôsobiť svoje povinnosti a potreby v prospech záujmu maloletého dieťaťa na rovnocennom styku s oboma rodičmi, ktorý mu zabezpečuje inštitút striedavej osobnej starostlivosti. Silný citový vzťah maloletého k obom rodičom je nepopierateľný, maloletý je zvyknutý na starostlivosť zo strany oboch rodičov v rovnakom rozsahu, pričom žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté dieťa neboli zistené, obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloletého a majú záujem ju vykonávať. Z tohto dôvodu možno dospieť k záveru, že obaja rodičia zvládajú svoju rodičovskú úlohu, žiadne závažné dôvody proti zvereniu maloletého do striedavej osobnej starostlivosti neboli zistené.
Rovnako maloleté dieťa pri rozhovore s kolíznou opatrovníčkou nepriamo vyjadrilo záujem v pokračovaní striedavej osobnej starostlivosti a rovnomernom trávení času s oboma rodičmi.
25. Ustanovenie § 24 ods. 5 Zákona o rodine ukladá súdu, aby pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do výchovy rodičov sledoval predovšetkým jeho záujem s ohľadom na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a tiež schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, pritom dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov nesmie byť výrazom ústupku vzájomnej rivalite rodičov, ktorá sleduje boj o dieťa. Súd nesmie na spôsob výchovy striedavou osobnou starostlivosťou rezignovať, ak jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy nesúhlasí, a preto je daný dôvod zaoberať sa dôvodmi, na ktorých je nesúhlas druhého rodiča so striedavou starostlivosťou vybudovaný. Súd v súlade s uvedeným názorom dôsledne zvážil počiatočné dôvody nesúhlasu matky so striedavou osobnou starostlivosťou, pričom dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné. Matka odmietala zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov predovšetkým z dôvodu, že podľa jej názoru sa na otca maloletého nemožno spoľahnúť pri riadnom a pravidelnom zabezpečovaní starostlivosti o dieťa. Uvádzala, že otec v minulosti opakovane menil svoje pracovné pôsobenie, pričom v poslednom období vykonával pracovnú činnosť prevažne v zahraničí. Podľa tvrdení matky jej otec neraz oznámil svoj odchod za prácou do zahraničia len zo dňa na deň, čím podľa jej názoru nebolo možné zabezpečiť stabilný a predvídateľný režim starostlivosti o maloletého. Zároveň poukazovala na to, že otec trávil čas s maloletým prevažne vtedy, keď to vyhovovalo jeho pracovným alebo osobným možnostiam, a nie podľa potrieb dieťaťa alebo na základe vzájomnej dohody rodičov. V priebehu súdneho konania však uvedené tvrdenia matky neboli vykonaným dokazovaním preukázané v takej miere, aby odôvodňovali záver o nespôsobilosti otca podieľať sa na striedavej osobnej starostlivosti. Naopak, zo zistení vykonaných počas šetrenia pomerov vyplynulo, že komunikácia medzi rodičmi je na takej úrovni, ktorá im umožňuje dohodnúť sa na otázkach súvisiacich so starostlivosťou o maloletého. Samotná matka pri šetrení pomerov uskutočnenom UPSVaR uviedla, že s otcom maloletého dokážu komunikovať a v otázkach starostlivosti o dieťa sa vedia vzájomne dohodnúť. Rovnako aj otec počas šetrenia pomerov uviedol, že komunikácia s matkou je funkčná, a že sa vedia dohodnúť na zabezpečení starostlivosti o maloletého. Zároveň uviedol, že v čase vykonania šetrenia sa starostlivosť o maloletého fakticky realizovala spôsobom, že maloletý trávil približne dva dni v domácnosti otca a následne dva dni v domácnosti matky, pričom tento model starostlivosti medzi rodičmi fungoval bez závažnejších problémov. Ako ďalší dôvod nesúhlasu so striedavou osobnou starostlivosťou matka uvádzala, že otec nemá stabilný príjem a že jej v minulosti neprispieval pravidelne na výdavky spojené so stravou a ošatením maloletého. K uvedenej námietke súd uvádza, že samotná skutočnosť, že príjem rodiča nie je pravidelný alebo stabilný, sama osebe nepredstavuje prekážku pre zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Pri rozhodovaní o forme výkonu rodičovských práv a povinností súd v prvom rade posudzuje schopnosť každého z rodičov zabezpečovať riadnu osobnú starostlivosť o dieťa, jeho výchovné predpoklady, citové väzby medzi rodičom a dieťaťom, vytvorené bytové a rodinné podmienky, ako aj časové možnosti rodiča venovať sa maloletému. Pravidelnosť alebo výška príjmu rodiča nie je rozhodujúcim kritériom pre posúdenie jeho spôsobilosti osobne sa starať o maloleté dieťa. Vykonaným dokazovaním súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by otec zanedbával starostlivosť o maloletého alebo že by nebol schopný zabezpečiť jeho riadnu výchovu, výživu a každodenné potreby. Naopak, bolo preukázané, že otec má vytvorené primerané bytové, materiálne aj osobné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloletého. Z vykonaného dokazovania zároveň vyplynulo, že maloletý sa v domácnosti otca cíti bezpečne a spokojne, čo potvrdil aj svojím vlastným vyjadrením, keď uviedol, že sa u otca cíti dobre. Ani z pohľadu psychickej pohody maloletého tak neboli zistené okolnosti, ktoré by bránili realizácii osobnej starostlivosti zo strany otca.
26. Súd opätovne zdôrazňuje, že sociálnym šetrením v domácnosti otca neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté dieťa a sám kolízny opatrovník na pojednávaní odporúčal striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov o maloleté dieťa. Súd preto vyhodnotil, že dôvody, pre ktoré matka odmietala striedavú osobnú starostlivosť nie sú opodstatnené. Striedavá osobná starostlivosť je rozhodne v záujme mal. dieťaťa. Súd sa v predmetnej veci priklonil k spôsobu striedavej osobnej starostlivosti vo forme, ktorú uviedol otec vo svojom návrhu, a teda k spôsobu, ktorý fungoval doteraz, a ktorý je u maloletého zaužívaný a prispôsobený pracovným povinnostiam matky. V súčasnosti je maloletý zvyknutý na tento spôsob striedavej starostlivosti oboch rodičov a má vytvorený stabilný systém fungovania a stabilné
výchovné prostredie u oboch rodičov. Maloleté dieťa má zaužívaný pravidelný režim fungovania a stretávania sa s oboma rodičmi, pričom je vhodné, aby pokračoval aj naďalej.
27. Dohovor o právach dieťaťa garantuje dieťaťu právo na udržiavanie pravidelného a osobného kontaktu s obidvoma rodičmi (ak dôjde k rozpadu rodiny). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu zdôrazňuje, že je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s obidvoma rodičmi a dostalo tak príležitosť viesť svoj vzťah s nimi, ako aj prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Najlepším záujmom maloletého nepochybne je, aby bol predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a mal zachovaný pozitívny a produktívny vzťah k obidvom rodičom. Striedavá osobná starostlivosť v prejednávanej veci zabezpečí tiež maloletému primeraný a rovnaký kontakt s obidvoma rodičmi, redukuje traumatizáciu po rozchode rodičov, prispeje k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju maloletého, čím nastane lepšie zaistenie jeho potrieb, ktorý má hlboké emocionálne puto k obom rodičom. Maloletý tak bude mať zabezpečenú citovú stabilitu vo vzťahu k obom rodičom.
28. Komplexne vyhodnocujúc všetky námietky matky, pre ktoré nesúhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou a navrhovala jej výlučnú osobnú starostlivosť, súd uvádza, že tieto sú nedôvodnými námietkami. Niektoré námietky zo strany matky boli uvádzané výlučne s cieľom spochybniť rodičovské kompetencie otca. Kolízny opatrovník však v rámci šetrenia pomerov nezistil žiadne nedostatky v jeho starostlivosti o maloletého. V súvislosti s rozhodnutím o otázke striedavej starostlivosti súd odkazuje na ustálenú rozhodovaniu prax najvyšších súdnych autorít, a to i v Českej republike, rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 361/2016, rozhodnutie ÚS ČR, sp. zn. I. ÚS 3065/2021, I. ÚS 3350/2022, II. ÚS 2082/2008.
29. Pri striedavej osobnej starostlivosti súd čas odovzdávania maloletého upravil spôsobom akým fungovalo odovzdávanie maloletého aj doteraz, s tým, že rodič, ktorý začína s výkonom svojej starostlivosti, si maloletého prevezme v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje alebo v prípade ak maloletý nie je v školskom zariadení v mieste bydliska druhého rodiča.
30. Súd dopĺňa, že návrh matky na zverenie maloletého do jej výlučnej osobnej starostlivosti samostatným výrokom rozhodnutia nezamietol, pretože súd v predmetnom konaní nie je viazaný jej návrhom na rozhodnutie (petitom) a súčasne má skúmať splnenie podmienok striedavej osobnej starostlivosti v prípade, ak obaja rodičia majú záujem o osobnú starostlivosť o maloletého. Nebol preto daný zákonný dôvod pre formulovanie samostatného výroku rozhodnutia zamietajúceho návrh matky na zverenie maloletého do jej výlučnej starostlivosti.
31. Každý z rodičov je v zmysle § 28 Zákona o rodine oprávnený maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach samostatne. V prípade podstatných vecí maloletého dieťaťa sú povinní obidvaja rodičia sa dohodnúť. Pokiaľ by nedošlo k dohode medzi rodičmi, na návrh niektorého z nich môže o podstatnej veci maloletého dieťaťa rozhodnúť súd (§ 35 Zákona o rodine). Keďže sa v danej veci neexistuje zákonný dôvod pre obmedzenie rodičovských práv a povinností v časti zastupovania a spravovania majetku maloletého, súd vychádzal zo zákonnej dikcie, že obaja rodičia zastupujú maloleté dieťa a spravujú jeho majetok.
32. Čo sa týka vyživovacej povinnosti rodičov počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti, súd v danom prípade vychádzal zo znenia ustanovenia § 62 ods. 6 Zákona o rodine, a to z dĺžky striedania, pričom prihliadal aj na aktuálne osobné, majetkové a zárobkové pomery rodičov, ktoré sú popísané vyššie. Obidvaja rodičia sa podieľajú spoločne na nákladoch maloletého. Súd nemohol neprihliadnuť na skutočnosť, že zárobkové pomery otca sú vyššie ako zárobkové pomery matky. Priemerná mesačná mzda matky bola ustálená v čase rozhodnutia súdu približne v sume 1.100 eur mesačne, v predchádzajúcom zamestnaní matka dosahovala príjem v priemere1.100 - 1.150 eur mesačne. Iné príjmy matka nemá, okrem uplatňovaného daňového bonusu a prídavku na jej dve deti, pričom na plnoletú dcéru poberá výživné zo strany jej otca 150 eur. Na strane druhej, otec je spoločníkom, konateľom a súčasne zamestnancom L. K. L., ktorú založil s ďalším spoločníkom v roku 2025. Jeho príjem tak spočíva jednak z výkonu funkcie konateľa, z výkonu práce ako zamestnanca a súčasne ako spoločník spoločnosti má nárok na vyplatenie podielu na zisku spoločnosti, pričom otec uviedol, že má nárok 70% z podielu spoločnosti, keďže väčšina zákaziek spoločnosti sú jeho. Na pojednávaní otec uviedol, že odmena za funkciu konateľa mu bola priznaná uznesením valného zhromaždenia, pričom za rok 2025 si ako konatelia priznali odmenu každý vo výške 2.000 eur. Táto odmena bola vyplatená
v hotovosti, resp. v cestovných náhradách. Takisto uviedol, že ako zamestnanec spoločnosti si vypláca odmenu, resp. mzdu v hotovosti. Čo sa týka práce, ktorú vykonáva ako zamestnanec spoločnosti, vykonáva montáže. Celkovo otec svoj príjem z výkonu práce v spoločnosti uviedol 1.100 eur mesačne. Súd bližšie posudzoval finančnú situáciu spoločnosti a zistil, že z daňového priznania spoločnosti vyplýva, že príjem spoločnosti za rok 2025 bol vo výške približne 14.400 eur od jej založenia v apríli 2025 (za necelý rok). Z hlavnej účtovnej knihy vyplýva, že spoločnosť je zisková, hospodársky výsledok
- zisk spoločnosti bol 14.043 eur za rok 2025. V pokladnici sa nachádza suma približne 19.670 eur a na bank. účte 757 eur. Čo sa týka účtovnej závierky, ktorú súd zabezpečil vlastným šetrením, spoločnosť má majetok vo výške 20.400 eur, z toho vlastné imanie je 17.600 eur. Výsledok hospodárenia za rok 2025 po zdanení bol 12.602 eur. Výnosy z hospodárskej činnosti spoločnosti boli 30.321 eur, náklady na hospodársku činnosť spoločnosti 16.256 eur. Z poznámok k účtovnej závierke vyplýva, že spoločnosť má krátkodobé záväzky 330 eur. Súd mal za preukázané, že finančná situácia spoločnosti je stabilná a priaznivá, má vysokú mieru likvidity, a teda má dostatok hotovosti na pokrytie svojich záväzkov, spoločnosť dosahuje zisk, pričom za rok 2025 dosiahla zisk 14.043 eur. Vzhľadom na ziskovosť tejto spoločnosti súd uvádza, že okrem príjmu otca, ktorý uvádzal 1.100 eur mesačne, má otec ako spoločník právo na podiel na zisku spoločnosti (dividendu) vo výške 70% zo sumy 14.043 eur, o ktorého vyplatení rozhodujú obaja spoločníci, a teda aj otec sám. Uvedený nárok otca súd zohľadnil pri posudzovaní jeho majetkových a finančných pomerov. Skutočnosť, že otec si uvedený podiel na zisku za rok 2025 nevyplatil, dokonca ani jeho časť, je pre súd irelevantnou, pretože tento nárok otcovi na vyplatenie zisku vznikol a dobrovoľne sa ho vzdal jeho nevyplatením, resp. ponechaním v spoločnosti pre ďalšie potreby. Uvedené konanie otca zo strany súdu nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa. Rodič maloletého dieťaťa je povinný svoje pracovné možnosti a schopnosti vykonávať tak, aby pre seba zabezpečil dostačujúci príjem, z ktorého následne môže plniť potreby svojho mal. dieťaťa. Otec má konať tak, že z výkonu podnikania si bude riadne vyplácať odmenu za funkciu konateľa, odmenu za montáže, ktoré vykonáva ako zamestnanec tejto spoločnosti a takisto podiel na zisku tejto spoločnosti, keďže je jej spoločníkom. Pokiaľ tak nekoná, dobrovoľne sa vzdáva majetkového prospechu, na ktorý má nárok. V danom prípade však súd nezohľadňuje toto dobrovoľné vzdanie sa majetkového prospechu otca.
33. Z uvedených pomerov je zrejmé, že zárobková a majetková situácia na strane otca je priaznivejšia ako na strane matky, pričom maloletý má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Vzhľadom na disproporciu v príjmoch rodičov je nevyhnutné zaviazať otca prispievať na výživu maloletého počas trvania striedavej osobnej starostlivosti, tak aby sa maloletý mohol podieľať na životnej úrovni otca v čase, aj keď sa nachádza v domácnosti matky. Súd má za to, že stanovená vyživovacia povinnosť zo strany otca vo výške 80 eur mesačne je primeraná majetkovým, zárobkovým, finančným a sociálnym možnostiam otca a súčasne bude postačovať na dorovnanie rozdielnych pomerov na strane rodičov. Pri stanovení vyživovacej povinnosti počas striedavej osobnej starostlivosti súd tiež prihliadol na odôvodnené potreby maloletého a výdavky rodičov, ktoré pred súdom vyčíslili a preukázali. Súd nezohľadňoval výdavky, ktoré nie je nevyhnutné, aby rodičia vynakladali, keďže vyživovacia povinnosť má prednosť pred týmito výdavkami. Predovšetkým sa jednalo o výdavky na kone, playstation, mobilné telefóny. Pokiaľ otec poukazoval na tú skutočnosť, že mu otec prispieva na jeho mesačné výdavky, pretože tie prevyšujú jeho príjem, tu súd uvádza, že otec má svoje mesačné výdavky prispôsobiť svojmu príjmu tak, aby bol schopný ich hradiť sám. Výdavok na mobilný telefón 100 eur mesačne je neprimerane vysoký, rovnako ako výdavok na pohonné hmoty 350 eur mesačne. Otec má svoj životný štýl a štandard prispôsobiť svojim príjmom tak, aby bol schopný sám uhrádzať svoje mesačné výdavky. Nezodpovedné finančné hospodárenie otca rozhodne nemožno pričítať na ujmu maloletému dieťaťu. Možno tiež spochybniť výdavok otca na bývanie 200 eur mesačne, ktorý má hradiť svojmu otcovi, keď ten sám mu prispieva na jeho mesačné náklady. Je v rozpore s logickým uvažovaním, aby syn otcovi hradil 200 eur mesačne za bývanie a súčasne, aby otec synovi každý mesiac finančne prispieval na jeho výdavky z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.
34. V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti súd poukazuje aj na zaužívanú ustálenú súdnu prax, z ktorej vyplýva, že neurčenie výživného pri striedavej starostlivosti prichádza do úvahy v prípadoch približne rovnakých pomerov na oboch stranách rodičov, t.j. približne rovnakých majetkových pomerov matky a otca a rovnakej dĺžky osobnej starostlivosti oboch rodičov v rámci striedavej osobnej starostlivosti. Ak majetkové pomery rodičov nie sú približne rovnaké alebo ak jednému z rodičov je určená dlhšia doba osobnej starostlivosti v rámci striedavej starostlivosti, súd o určení výživného rozhodne, ak sa o výške výživného nedohodli sami rodičia.
35. Súd maloletému dieťaťu priznal aj nárok na zameškané (zročné) výživné za obdobie od 08.05.2026 do 31.06.2026 vo výške 139,35 eura. Súd zároveň otcovi uložil povinnosť uhradiť zročné výživné do 30. dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia bez možnosti povolenia splátok, keďže sa nejedná o vysokú sumu a jeho majetkové pomery umožňujú jednorazové uhradenie zročného výživného.
36. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
37. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Žiar nad Hronom (§ 362 ods. 1 CSP) v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).
Tento rozsudok nemôžu účinne napadnúť odvolaním tí účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie proti rozsudku po vyhlásení rozsudku.
Rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie voči výroku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda (§ 122 CMP).
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia podľa 4. časti CMP.