Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/6/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej v právnej veci oprávneného otca A. B. C., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X/X, E., v konaní zastúpeného advokátkou JUDr. Sylviou Filipovou, so sídlom Radvanská 1, 811 01 Bratislava proti povinnej matke A. F. G., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, E., v konaní zastúpenej advokátom JUDr. Andrejom Garom, so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, v konaní o výkon rozhodnutia vo veci maloletého dieťaťa: B. C., narodená XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní povinnej matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. -95 zo dňa 15.12.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e.

II. Odvolací súd konanie o výkon rozhodnutia z a s t a v u j e.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zo dňa 15.12.2025 súd prvej inštancie nariadil výkon uznesenia Okresného súdu Bratislava II č. k. -25 zo dňa 27.09.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -60 zo dňa 21.12.2021, ktorým bol predbežne upravený styk otca s maloletou B. (I. výrok). Nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil výchovné opatrenie rodičom a maloletej spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v rozsahu 5 hodín každému z rodičov, 5 hodín maloletej a 5 hodín spoločného poradenstva rodičov spolu s maloletou s tým, že odborné poradenstvo sa bude realizovať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, referáte poradensko-psychologických služieb, pričom presný čas stretnutí určí poskytovateľ poradenstva po dohode s rodičmi, tak aby výchovné opatrenie bolo ukončené v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie (II. výrok). Určil, že výchovné opatrenie sa bude realizovať za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov, odstránenia ich rodičovského konfliktu, akceptácie role druhého rodiča v živote maloletej ako i zlepšenia vzťahu medzi maloletou a otcom (III. výrok). Uložil povinnosť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, referátu poradensko-psychologických služieb, doručiť súdu priebežné správy z odborného poradenstva rodičov a maloletej vždy do 15 dňa každého kalendárneho mesiaca a záverečnú správu z odborného psychologického poradenstva do 10 dní od jeho ukončenia (IV. výrok).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení , , , , , , , , , (ďalej len „“) a ustanovenia , Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „“) a ustanovení , a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že neodkladné opatrenie je právoplatné a vykonateľné, pričom matka od júna 2025 opakovane a bez súhlasu súdu odmieta maloletú odovzdať otcovi na styk, čím si neplní povinnosť uloženú súdnym rozhodnutím. Uviedol, že matka svoje konanie odôvodňuje tým, že pri poslednom realizovanom styku v júni 2025 sa maloletá od otca vrátila s úpalom. Konštatoval, že samotná skutočnosť, že dieťa utrpí zdravotnú indispozíciu, nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na jednostranné prerušenie styku, pokiaľ nebolo preukázané, že by išlo o závažné zanedbanie starostlivosti, úmyselné konanie alebo závažné ohrozenie zdravia dieťaťa zo strany rodiča. Dodal, že úpal je stav, ku ktorému môže dôjsť aj pri bežnej starostlivosti a pri zvýšených teplotách, a je objektívne možný v starostlivosti ktoréhokoľvek rodiča. Poukázal aj na skutočnosť, že maloletá v minulosti utrpela úraz (zlomeninu ruky) v starostlivosti matky, čo však samo o sebe nebolo a ani nemôže byť považované za dôvod na obmedzenie alebo zákaz styku matky s maloletou, pričom uvedené podporuje záver, že samotný vznik zdravotného problému alebo úrazu dieťaťa nemožno automaticky považovať za zlyhanie rodiča. Dôvodil, že v konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že styk maloletej s otcom je v rozpore s jej najlepším záujmom alebo že by predstavoval riziko pre jej zdravie, psychický, či fyzický vývoj. Poukázal na skutočnosť, že otec prejavuje o maloletú záujem a má vytvorené podmienky na realizáciu styku. Ďalej sa zaoberal námietkou matky, že pri styku je prítomná aj matka otca, ktorá trpí autoimunitným ochorením pľúc a je v dispenzárnej starostlivosti psychiatra, ktorú skutočnosť tiež nepovažoval za relevantný dôvod na odmietanie styku, keďže nebolo preukázané, že by zdravotný stav starej matky predstavoval reálne ohrozenie maloletej. Poukázal na zjavný rozpor v argumentácii matky, keď sama žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, čo považuje za prirodzené a bežné usporiadanie rodinných pomerov. Zdôraznil, že rodič nie je oprávnený svojvoľne hodnotiť, či bude súdne rozhodnutie rešpektovať alebo nie, ani ho jednostranne nahrádzať vlastným posúdením situácie. Dodal, že pokiaľ matka mala za to, že došlo k zmene pomerov alebo že styk ohrozuje maloletú, mala sa obrátiť na súd návrhom na zmenu rozhodnutia, nie svojvoľne brániť jeho výkonu. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že matka bez zákonného dôvodu neplní povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím, čím zasahuje do práva otca na styk s maloletou a zároveň porušuje právo maloletej na zachovanie a rozvíjanie vzťahu s oboma rodičmi. Konštatoval, že na splnenie povinnosti povinnej vyplývajúcej z exekučného titulu nepostačuje, že uskutočňovaniu styku maloletej s oprávneným výslovne nebráni, prípadne, že ju na styk materiálne pripraví (oblečie primerane podmienkam, prípadne zabalí veci potrebné pre dieťa na stanovenú dobu styku). Dôvodil, že príprava dieťaťa musí spočívať aj v pôsobení na maloletú, a to nie len krátkodobo pred stanoveným časom styku, aby otca vnímala pozitívne, aby vedela, že stretnutia s ním jej môžu byť prínosom a aby im preto bola prístupná. Mal za to, že povinná nemôže nerealizovanie styku vysvetliť odmietaním maloletej stretnúť sa so svojim otcom, a takto prenášať zodpovednosť za nerealizáciu styku na dieťa s tým, že ako matka je povinná maloletú na styk aj psychicky pripraviť tak, aby jej prípadné negatívne nastavenie voči otcovi bolo odstránené a aby vzbudila v dieťati záujem a ochotu stráviť s otcom súdom vymedzený čas. Dodal, že matka tak môže a aj musí prispieť k harmonickému vývoju maloletej práve tým, že zaujme vecný a racionálny prístup k budovaniu vzťahov dieťaťa k otcovi, od ktorého je samozrejme dôvodné očakávať rovnaký prístup v súvislosti s matkou maloletej. Poukázal na to, že ak matka rozpráva o otcovi ako o klamárovi, dehonestuje jeho rodičovské zručnosti, je jasné, že dieťa názor matky preberá, čo sa ukázalo aj pri pohovore s dieťaťom vykonaným kolíznym opatrovníkom, kde maloletá verbalizovala, že chce aby to bolo tak, ako povie matka. S poukazom na zákonné ustanovenia a zistený skutočný stav veci nariadil výkon rozhodnutia, keďže mal za to, že boli splnené všetky zákonné podmienky a neboli zistené okolnosti, ktoré by výkon rozhodnutia vylučovali. Zároveň mal za preukázané, že medzi rodičmi vládne vyhrotený rodičovský konflikt, ktorý má veľmi negatívny dopad na maloletú, ktorá je do uvedeného konfliktu výrazne zatiahnutá. Uviedol, že rodičia nevedia situáciu riešiť tak, aby bola maloletá ušetrená akýchkoľvek nezhôd. Poukázal na skutočnosť, že zo strany kolízneho opatrovníka im bolo navrhnuté riešenie ich konfliktu cestou mediácie, čo matka odmietla. Z uvedeného dôvodu nariadil výchovné opatrenie - odborné psychologické poradenstvo

rodičom za účelom zlepšenia ich vzájomnej komunikácie, akceptácie role druhého rodiča v živote dieťaťa. Výchovné opatrenie nariadil aj maloletej, s poukazom na aktuálne matkou tvrdený odmietavý postoj maloletej voči otcovi ako aj z dôvodu, aby bola maloletej poskytnutá odborná pomoc pri opätovnom nadväzovaní vzťahu s otcom, s ktorým sa určitú dobu nestretávala.

4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie povinná matka (ďalej len „povinná“ alebo „matka“) uvádzajúc, že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti v zmysle ust. , a to predovšetkým z dôvodov, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný, po vzniku titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik povinnosti, nariadený výkon je v rozpore s najlepším záujmom maloletej, skutkový stav nebol súdom právne a úplne zistený a napádané uznesenie je vnútorne rozporné, keďže sám súd uznal potrebu odborného poradenstva a napriek tomu nariadil realizáciu donucovacieho výkonu. Poukázala na argumentáciu súdu obsiahnutú v bode 15 a v bode 17 napadnutého uznesenia, ku ktorej uviedla, že súd vychádzal len z určitých dôkazov, pričom žiadnym spôsobom nezohľadňoval ňou predložené dôkazy a tvrdenia, ale výlučne iba dôkazy prezentované oprávneným otcom (ďalej len „oprávnený“ alebo „otec“). Namietala, že napadnuté uznesenie nereflektuje na reálnu situáciu, nezohľadňuje preukázané rizikové správanie otca, ignoruje odborné zistenia kolízneho opatrovníka, objektívne zdravotné udalosti, opakované policajné zásahy a trestné oznámenia, opakované incidenty v škole úmyselné vyvolávané otcom, dlhodobé a opakované nevyužívanie styku otcom, ako aj dlhodobo prejavovanú vôľu maloletej, ktorá kontakt s otcom dlhodobo odmieta, prejavuje voči nemu známky antipatie, odmieta s ním tráviť čas. Namietala, že počas celého konania poukazovala na správanie oprávneného a jeho osobnostný charakter, ktoré argumenty súd ignoroval a bagatelizoval, čo považovala za opakované konanie súdu, keďže mu bolo vytknuté ako závažné pochybenie v uznesení Krajského súdu v Bratislave č. k. –1132 zo dňa 30.11.2022. Namietala, že súd na jednej strane poukázal na najlepší záujem maloletej, no na druhej strane nariadil výkon rozhodnutia, a to napriek tomu, že maloletá otca odmieta, má z neho enormný strach a úzkosť. Uviedla, že súd sa v odôvodnení nevysporiadal so správou kolízneho opatrovníka zo dňa 25.11.2025 a ani ju na žiadnom mieste neuviedol. Poukázala na to, že otec v návrhu zamlčal pre maloletú traumatizujúce zásahy privolaných policajných hliadok za účelom násilného dosiahnutia styku, ako aj podávanie nezákonných a nedôvodných trestných oznámení na matku, ktoré musela riešiť za prítomnosti maloletej. Uviedla, že maloletá si kontakt s otcom spája so stresujúcimi, negatívnymi a úzkostnými zážitkami, a to najmä v súvislosti s udalosťami zo dňa 01.09.2025, ako aj s následnými svojvoľnými návštevami otca v škole 08.12. 2025 a 12.12.2025, ktoré u nej tieto pocity prehĺbili. Dôvodila, že otec postoj maloletej neopodstatnene pripisuje zámernému vplyvu rezidenčného rodiča, čím hrubo zjednodušuje zložité rodinné vzťahy a pripisuje ich pseudosyndrómu tzv. zavrhnutého rodiča, ktorý bol v odbornom svete prekonaný. Mala za to, že psychický, emočný a vývinový stav dieťaťa je nadradený formálnemu výkonu rodičovských práv a považovala za absolútne neprípustné, aby sa výkon styku vynucoval za každú cenu, a to aj proti vôli dieťaťa, v rozpore s jeho zdravím a bezpečím a prostredníctvom psychologicky deštruktívnych hrozieb. Poukázala na skutočnosť, že maloletá odmieta styk s otcom nie v dôsledku pôsobenia matky, ale v nadväznosti na vlastné prežité negatívne skúsenosti z minulosti, správanie otca a jeho matky, ako aj v dôsledku dlhodobého a opakovaného zanedbávania realizácie styku otcom. Uviedla, že skutočnosť, že maloletá pociťuje z otca strach, je zachytená v správe kolízneho opatrovníka zo dňa 25.11.2025. Argumentovala, že závažné pochybenie súdu prvej inštancie spočíva v ignorovaní dlhodobého odmietania styku maloletej s otcom a ignorovaní prejaveného názoru maloletej, ktoré skutočnosti nastali po vzniku exekučného titulu, pričom spôsobili zánik uloženej povinnosti. S poukazom na ust. uviedla, že aj keď úlohou súdu v konaní o návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je nesporne zabezpečiť splnenie povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, ani súd nemôže opomenúť podstatnú skutočnosť, že subjektom výroku rozhodnutia je maloleté dieťa, ktoré výkon rozhodnutia nemôže pociťovať pre seba nepriaznivo a s obavou. Tvrdila, že súd nemôže povýšiť oprávneným deklarovaný záujem o dieťa nad záujem dieťaťa, a že právo oprávneného nemôže byť garantované ako absolútne, bez ohľadu na postoj a vnútorné prežívanie dieťaťa a na úkor jeho zdravého a bezpečného vývoja. Dôvodila, že aj v konaní o výkon rozhodnutia má záujem maloletého dieťaťa prvoradý význam, ktorý je potrebné vždy skúmať a v prípade preukázania, že v čase výkonu rozhodnutia existujú dôvodné a vážne okolnosti, pre ktoré by bezprostredný výkon rozhodnutia mal na dieťa negatívny vplyv, zákon umožňuje výkon rozhodnutia na nevyhnutnú dobu odložiť. Namietala, že súd konal a rozhodol v rozpore s najlepším záujmom maloletej a absolútne rezignoval na zistenie, čo je hlavným dôvodom odmietania oprávneného maloletou, rovnako tak absolútne nevenoval pozornosť skutočnosti, že oprávnený styk dlhodobo a opakovane nevyužíva dobrovoľne. Nestotožnila sa s názorom

súdu, podľa ktorého otec prejavuje o maloletú záujem a má vytvorené podmienky na realizáciu styku, pretože preukázala, že oprávnený vystavuje matku a maloletú pred každým termínom súdom určeného styku do posledného okamihu 100 % neistote, či sa styk uskutoční alebo nie. Zároveň považovala za neakceptovateľné, aby bola trestaná za to, že nepoužíva nátlak, násilie alebo manipuláciu na to, aby dieťa „donútila“ k styku, ktorý samo odmieta z vážnych psychických dôvodov. Tvrdila, že súd nemôže vyžadovať, aby „vynútila“ kontakt za každú cenu, keď výchova dieťaťa nie je výkon trestu, ale vzťah postavený na dôvere, bezpečí a rešpekte k emocionálnym hraniciam dieťaťa. Dodala, že zákonná povinnosť zabezpečiť kontakt s druhým rodičom sa nemôže zmeniť na povinnosť traumatizovať vlastné dieťa. Ďalej vyjadrila nesúhlas so záverom súdu, že matka rozpráva o otcovi ako o klamárovi s tým, že daný záver nemá oporu v zistených skutočnostiach. Poukázala na správu kolízneho opatrovníka zo dňa 21.02.2024, k ktorej vyplýva, že samotná maloletá uviedla dôvody, prečo vníma otca ako osobu, ktorá nehovorí pravdu. Namietala nepreskúmateľnosť výroku súdu, že pri pohovore s dieťaťom sa malo ukázať, že maloletá chce, aby to bolo tak ako povie povinná. Uviedla, že v predmetnej správe kolízneho opatrovníka nie je uvedená otázka, na ktorú maloletá odpovedala, preto považovala za otázne a nepreskúmateľné na akú otázku a v akej konštrukcii pohovoru maloletá povedala „aby to bolo tak ako povie maminka“. Mala za to, že súd mal prihliadať na názor maloletej a nemohol odopierať maloletej možnosť ovplyvniť určenie svojho najlepšieho záujmu. Namietala, že súd nevysvetlil, akým spôsobom vyhodnotil výpoveď maloletej v otázke jej styku s otcom a tiež nevysvetlil z akého dôvodu nerešpektoval jej názor. Poukázala ďalej na to, že súd pri rozhodovaní pochybil, keď nevykonal výsluch maloletej s ohľadom na množstvo prežitých traumatizujúcich zážitkov s otcom. Zlyhanie súdu vnímala i v tom, že na pojednávaní dňa 15.12.2025 sa nezaoberal psychickou prípravou maloletej matkou, ani diskusii k tomu nepripustil, no napriek tomu sa v bode 17 napadnutého uznesenia k psychickej príprave maloletej matkou ako skutočnosti prejednávanej a preukázanej na pojednávaní vyjadroval. Zároveň uviedla, že na maloletú opakovanými rozhovormi apeluje, že by mala tráviť čas s otcom a snaží sa jej vysvetliť, že ju má rád, je to jej otec a bolo by minimálne slušné s ním komunikovať, uvedené však maloletá rázne odmieta. Dodala, že maloletú sa na styk s otcom pokúšala psychicky pripravovať aj jej rodina, čo sa však nestretlo s výsledkom. Uviedla, že výkon rozhodnutia vzhľadom na uvedené nie je realizovateľný technicky, ani psychologicky za stavu, keď maloletá odmieta ísť s otcom pred políciou, kolíznym opatrovníkom, matkou, starými rodičmi, učiteľmi a vychovávateľmi, a to opakovanie a konzistentne. Mala za to, že výkon rozhodnutia nie je fyzicky realizovateľný bez použitia nátlaku a násilia voči maloletej, čo je z právneho aj psychologického hľadiska zakázané a v rozpore s jej najlepším záujmom. Ďalej namietala, že dokazovanie za účelom preukázania, či zdravotný stav otcovej matky, ktorá je psychiatrickým pacientom, predstavuje reálne ohrozenie maloletej, nebolo nikdy realizované a mala za to, že súd porušil svoju zákonnú povinnosť i bez návrhu vykonávať všetky dôkazy potrebné na riadne objasnenie skutkového stavu bez ohľadu na to, či ich účastníci navrhli, keď sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s výhradami a námietkami, ktoré uviedla k správe kolízneho opatrovníka zo dňa 03.11.2023. Zároveň považovala za nelogické, protichodné a nespravodlivé, že súd na jednej strane nariadil výchovné opatrenie, ktoré má viesť k dobrovoľnej, podpornej, neagresívnej realizácii styku a zároveň v tom istom čase rozhodol o nariadení výkonu rozhodnutia, ktorý so sebou nesie hrozbu represívnych zásahov vrátane pokút, obmedzení práv matky alebo dokonca donucovacieho zásahu voči maloletej. Uvedený postup súdu považovala za nekonzistentný a deštruujúci účel výchovného opatrenia. Mala za to, že súd týmto postupom vyslal rozporuplný signál, keď na jednej strane implicitne potvrdil, že výkon rozhodnutia nie je možné realizovať bez predchádzajúceho poradenstva, no na druhej strane použil nástroje donútenia, ktorý vnútorný rozpor robí napádané uznesenie nevykonateľným. Nariadený výkon rozhodnutia vnímala ako predčasný, neprimeraný a v rozporný s vlastným uznaním potreby postupnej a odbornou pomocou podporenej nápravy vzťahov. K bodu 19 napadnutého uznesenia uviedla, že súd sa rigidne negatívne zameral na ňu, pričom neuviedol skutočnosť, či mediácia bola ponúknutá aj oprávnenému a či ju prijal alebo odmietol. Uviedla, že v minulosti sa podrobila mediácii prostredníctvom kolízneho opatrovníka spolu s oprávneným, čo však neprinieslo žiadne pozitívne výsledky, sedenia viedli k eskalácii konfliktov, k zhoršeniu vzťahov medzi rodičmi a k zvýšeniu psychickej záťaže, čo malo negatívny dopad aj na maloletú. Poukázala na zásadný rozdiel medzi súdom nariadeným výchovným opatrením realizovaným prostredníctvom kolízneho opatrovníka a poskytovaním odbornej psychologickej pomoci školskou psychologičkou v prirodzenom prostredí maloletej. Namietala, na nariadené výchovné opatrenie prostredníctvom kolízneho opatrovníka má časovo aj obsahovo obmedzený charakter, pričom jeho primárnym cieľom nie je dlhodobá stabilizácia psychického stavu maloletej, ale formálne splnenie zákonom predpokladaného

opatrenia, a po vyčerpaní súdom určeného počtu konzultácií nebude maloletej zabezpečená žiadna nadväzná ani kontinuálna odborná starostlivosť. Naproti tomu odborná pomoc prostredníctvom školskej psychologičky je dlhodobá, systematická a pre maloletú prirodzená formu podpory. Dodala, že túto skutočnosť uviedla na pojednávaní dňa 15.12.2025, avšak napriek tomu rozhodol o nariadení výchovného opatrenia prostredníctvom kolízneho opatrovníka, čím nezohľadnil individuálny psychický stav maloletej, vek, potrebu stability ani význam existujúceho vzťahu dôvery. Namietala, že daný postup súdu nekorešponduje s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa, keďže uprednostňuje formálne opatrenie pred reálnou, dostupnou a odborne vhodnou pomocou maloletej. Odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil tak, že návrh oprávneného na výkon rozhodnutia zamietne a vo výrokoch II., III. a IV. zrušil.

5. K odvolaniu povinnej sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že odporúča rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť, považujúc ho za plne v súlade so záujmom maloletej.

6. K odvolaniu povinnej sa vyjadril oprávnený považujúc napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za vecne správne, dostatočne odôvodnené, majúce oporu vo vyjadreniach rodičov prezentovaných na pojednávaní ako i v dokazovaní v súvisiacich konaniach, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzali. Uviedol, že povinná v odvolaní poukázala na to, že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik uloženej povinnosti v zmysle ustanovenia , s ktorým tvrdením nemohol súhlasiť. Vyjadril názor, že exekučný titul je vykonateľný a s istotou nenastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik povinnosti ako tvrdí povinná. Tvrdil, že posledný styk s dcérou realizoval 15.06.2025, od kedy ju videl dvakrát na pár minút, pričom obe situácie boli veľmi stresujúce. Poukázal na priebeh stretnutia s maloletou na školskom dvore pri príležitosti začiatku školského roka. Uviedol, že od júna 2025 matka s maloletou nezišla z bytu dole pred dom, i keď som tam stál a čakal na maloletú, vždy prišli len starí rodičia. Poukázal na priebeh pokusu o prevzatie maloletej na styk dňa 07.02.2026. Dôvodil, že maloletá ku nemu chodila veľmi rada, avšak v júni 2025 matka vyhlásila, že sa o maloletú nevie postarať, lebo mala po víkende u otca údajne spálené plecia, pričom argument otca týkajúci sa toho, že v čase starostlivosti matky si maloletá zlomila ruku, matka neprijala ako dôvod na korekciu svojho rozhodnutia mariť styk, a zároveň na kontaktovanie zo strany kolízneho opatrovníka nereagovala. Uviedol, že od novembra 2025 matka zmenila dôvody marenia styku, a to že sa maloletá s otcom vraj nechce stretávať, pričom v odvolaní dokonca uviedla, že maloletá otca odmieta a má z neho enormný strach a úzkosť. Zamýšľal sa, kedy tento údajný pocit mala maloletá získať, ak ho v júni 2025 nemala a odvtedy bola len s matkou a starou matkou a otec s ňou nemal možnosť hovoriť ani telefonicky. Namietal, že styk nie je realizovaný 10 mesiacov, v ktorej situácii je možné len ťažko vysvetliť a odôvodniť zmenu uvádzaných dôvodov a poukazovanie na údajné pochybenia otca, ktoré majú ospravedlniť, že styk nie je realizovaný, ak s dieťaťom nemá žiaden kontakt. Uviedol, že matka koná účelovo proti záujmom maloletej a nerešpektuje ho ako druhého rodiča, v ktorej súvislosti poukázal na odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia a odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, z ktorých je zrejmý odmietavý postoj matky k realizácii styku ako aj obdobné výhrady k jeho starostlivosti ako uvádza teraz. Poukázal na správu kolízneho opatrovníka zo dňa 21.02.2024, z ktorej obsahu je zrejmé, že maloletá je manipulovaná a matka o otcovi pred maloletou dlhodobo hovorí veľmi negatívne. Taktiež poukázal na správu kolízneho opatrovníka zo dňa 25.11.2025, z ktorej je zrejmé, že maloletá opakuje tvrdenia matky a dôvody jej deklarovaného postoja nezakladajú dôvody na to, aby styk nebol realizovaný. Vyjadril názor, že práve táto situácia si vyžaduje nariadenie výkonu rozhodnutia a jeho realizáciu. Uviedol, že nariadený výrok je v najlepšom záujme dieťaťa. Mal za to, že súd prvej inštancie postupoval v zmysle zákonnej úpravy, nariadil pojednávanie a jednoznačne jeho prístup smeroval k tomu, aby došlo k dobrovoľnému splneniu si povinnosti. Dodal, že súd oboch rodičov vypočul, zistil odporúčania kolízneho opatrovníka, ktorý konštatoval neexistenciu dôvodov nerealizovania styku. Podotkol, že matka žiadne relevantné dôvody vo svojom prednese neuviedla a nie je pravdou, že jej argumenty boli ignorované, resp. bagatelizované, čo je zrejmé aj zo zvukového záznamu z pojednávania. Ďalej uviedol, že výroky napadnutého uznesenia, týkajúce sa nariadeného neodkladného opatrenia, ktorým súd uložil rodičom výchovné opatrenie nie je možné vyhodnotiť ako rozpor s výrokom I. napadnutého rozhodnutia. Dodal, že súd postupoval veľmi citlivo, v snahe chrániť záujem maloletej v čo najväčšej miere a v súlade s ust. . Poukázal na skutočnosť, že matka na jednej strane tvrdí, že súd zľahčuje situáciu, na druhej strane rozporuje rozhodnutie o nariadení výchovného opatrenia. Zdôraznil, že matkou deklarované údajné gradované dôvody marenia styku (nedostatočná starostlivosť, maloletá styk odmieta, maloletá má z otca enormný strach a úzkosť) vznikli mimo akýkoľvek jeho

kontakt s maloletou. Namietal tvrdenie matky, že vytvára úmyselne konfliktné situácie, k čomu uviedol, že uvedené sa nezakladá na matke, a keďže matka s maloletou nezíde v čase odovzdania a preberania maloletej ani pred dom, políciu zavolal s nádejou, že dohovoria matke a bude môcť konečne styk realizovať. Záverom uviedol, že z jeho strany je uložené výchovné opatrenie realizované. Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo všetkých jeho výrokoch potvrdil.

7. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadrila povinná uvádzajúc, že z neho nie je zrejmé, na základe akých skutkových okolností alebo predložených dôkazov dospel k svojmu záveru. Mala za to, že uvedeným spôsobom došlo k porušeniu zákonnej povinnosti vyjadrovať sa k veci kvalifikovane, nestranne a v súlade s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa. Uviedla, že absencia vecného odôvodnenia vyvoláva dôvodné pochybnosti o objektivite posúdenia situácie maloletej a môže vyvolávať dojem, že kolízny opatrovník nekriticky prebral argumentáciu otca, prípadne sa s ňou stotožnil, čím sa odklonil od svojej základnej funkcie ochrany práv a záujmov maloletého dieťaťa. Dôvodila, že kolízny opatrovník musí postupovať výlučne v najlepšom záujme dieťaťa, pričom je povinný rešpektovať nielen zákonné limity svojej pôsobnosti, ale aj zásady objektívneho, nestranného a komplexného hodnotenia situácie dieťaťa. Tvrdila, že zo strany kolízneho opatrovníka došlo k viacerým porušeniam zákonom uloženej povinnosti konať odborne, nestranne a včas, ktoré mali zásadný vplyv na zistenie skutkového stavu, na následné posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa a na rozhodnutie súdu prvej inštancie. Namietala, že vyjadrenie kolízneho opatrovníka k odvolaniu obsahuje iba jedinú vetu, v ktorej odporúčal napadnuté uznesenie potvrdiť, pričom bez akéhokoľvek odôvodnenia tvrdil, že predmetné je v plnom súlade so záujmom maloletého dieťaťa. Namietala, že takto formulované stanovisko je v rozpore s jeho predchádzajúcimi šetreniami a zároveň nespĺňa ani minimálne požiadavky na odborné, individualizované a preskúmateľné vyjadrenie. Zdôraznila, že odborne neodôvodnené, formálne alebo rozporné stanovisko nemôže obstáť ako relevantný podklad pre výkon rozhodnutia voči maloletému dieťaťu. Namietala porušenie ust. a Správny poriadok v znení neskorších predpisov ako aj ust. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Namietala ignorovanie opakovaných policajných zásahov zo strany kolízneho opatrovníka, počas ktorých bola maloletá opakovane vypočúvaná ozbrojenými policajtmi, z čoho vyplynul vznik jej pretrvávajúcej úzkosti a strachu z otca a z procesu odovzdávania. Dodala, že vyjadrenie kolízneho opatrovníka tieto skutočnosti nijako nezohľadnilo a nevyvodilo z nich odborné závery, čím bol porušený princíp najlepšieho záujmu dieťaťa a princíp proporcionality zásahu do rodinných vzťahov. Poukázala na to, že kolízny opatrovník nereagoval jej podnety zo dňa 17.06.2025 a zo dňa 02.07.2025, ako ani na osobné nahlásenie skutočností matkou zachytených v správe kolízneho opatrovníka zo dňa 03.09.2025. Tvrdila, že bez reakcie ostalo i jej oznámenie zo dňa 29.07.2025 týkajúce sa opakovaného nedostavovania sa otca na súdom určené styky a odmietania komunikácie. Mala za to, že nedodržanie tak rozsiahleho súboru zákonných povinností zo strany kolízneho opatrovníka, ktorý má byť odborným garantom ochrany maloletého dieťaťa, predstavuje závažné procesné pochybenie. Spochybnila použiteľnosť jeho stanoviska ako dôveryhodného podkladu pre súdne rozhodovanie. Závažné pochybenie konštatovala aj v súvislosti s ignorovaním stabilného, dlhodobo konzistentného názoru maloletej ako aj neúplného zisťovania rodinných pomerov na strane otca, kde nezohľadnil prítomnosť otcovej matky v jeho domácnosti. Ako ďalšie závažné pochybenie vnímala nezohľadnenie incidentov v školskom zariadení maloletej. Mala za to, že vyjadrenie kolízneho opatrovníka opomína jeho predchádzajúce šetrenia a zistenia, nehodnotí riziká spojené s výkonom rozhodnutia a nijako sa nevysporiadava s dôkazmi predloženými matkou, preto považovala za zrejmé, že postup kolízneho opatrovníka je jednostranný a neobjektívny.

8. K vyjadreniu oprávneného sa vyjadrila povinná uvádzajúc, že trvá na opise priebehu styku maloletej s otcom dňa 07.02.2026 uvedenom v jej dovolaní s poukazom na vyhotovenú zvukovú nahrávku. Dodala, že maloletá na kontakt s otcom reaguje útekom, čo žiadala zohľadniť v kontexte posudzovania najlepšieho záujmu maloletej. Zdôraznila, že vynútený výkon styku by bol vzhľadom na charakter reakcií maloletej psychologicky neprimeraný, spôsobil by zhoršenie jej emocionálneho stavu a odporoval by princípu najlepšieho záujmu dieťaťa, keď za súčasného stavu maloletá potrebuje odbornú psychologickú stabilizáciu, nie represívny zásah. Poukázala na videozáznamy maloletej vyhotovované otcom bez súhlasu matky a maloletej ako aj na incident zo dňa 01.09.2025 v školskom zariadení pri príležitosti začiatku školského roka. Poprela tvrdenia otca, že maloletá k nemu do júna 2025 chodila veľmi rada a po tomto termíne matka marí otcovi styk. Uviedla, že na problémový styk opakovane upozorňovala

kolízneho opatrovníka aj súd, pričom dôkazy sú založené v súdnom spise. Poprela tvrdenia otca týkajúce sa prítomnosti policajných hliadok. Poukázala na to, že správanie otca presahuje primeraný rámec výkonu rodičovských práv a ohrozuje psychický vývin maloletej, vzhľadom k čomu maloletá potrebuje odbornú psychologickú pomoc, ktorá jej z dôvodu odmietavého stanoviska otca nie je poskytovaná. Taktiež poprela tvrdenie otca, podľa ktorého z dlhodobého konania matky je zrejmé, že jej cieľom nie je najlepší záujem dieťaťa, ale vytesniť otca zo života maloletej. Poprela i tvrdenia, SMS, e-maily a prehľad stykov predložený otcom. Žiadala súd, aby nariadil znalecké dokazovanie v odbore klinickej psychológie / pedopsychiatrie, pretože maloletá dlhodobo odmieta kontakt s otcom a manipulatívne techniky otca môžu tento stav zhoršovať. Opätovne uviedla, že jej konanie nemožno kvalifikovať ako svojvoľné marenie výkonu rozhodnutia alebo ako systematické nerešpektovanie rozhodnutia súdu. Mala za to, že nariadenie výkonu rozhodnutia by predstavovalo priame reálne ohrozenie psychického a fyzického zdravia maloletej a jej najlepšieho záujmu. Vyjadrila názor, že nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie výkonu rozhodnutia a že akékoľvek nútené donucovanie by malo za následok vážnu ujmu pre maloletú, čo je neprípustné nielen z hľadiska vnútroštátneho práva ale aj medzinárodnoprávnych záväzkov Slovenskej republiky.

9. K vyjadreniu povinnej sa vyjadril oprávnený uvádzajúc, že predstavuje jednostranný, účelovo formulovaný nesúhlas so stanoviskom kolízneho opatrovníka, nakoľko nekorešponduje s jej postojom a argumentáciou. Poukázal na skutočnosť, že obsahom vyjadrenie matky neobsahuje nové relevantné skutkové okolnosti, ale opakované subjektívne interpretácie a ničím nepreukázané tvrdenia, smerujúce k ďalšiemu odôvodňovaniu dlhodobého marenia styku maloletej s otcom. Namietal, že matka opakovane používa formulácie o údajnom psychickom ohrození, traume alebo strachu maloletej, avšak jedná sa len o tvrdenia laika, bez preukázania ich relevantnosti. Zdôraznil, že v priebehu konania a vykonaného dokazovania vyplynulo dôvodné podozrenie, že matkou tvrdené odmietanie otca maloletou je výsledkom dlhodobého konfliktu lojality a nevhodného pôsobenia zo strany matky. Uviedol, že matka rozsiahlo polemizuje s postupom kolízneho opatrovníka, pričom sa snaží navodiť dojem systémového zlyhania orgánov verejnej moci, avšak takáto argumentácia nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ale vychádza z nespokojnosti matky, že neprijali ňou požadované závery, čo však neznamená, že nekonali odborne alebo zákonne. Zdôraznil, že podstatou tohto konania nie je preskúmavanie činnosti kolízneho opatrovníka, ale výkon právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia o styku otca s maloletou, ktoré matka nerešpektuje. Dôvodil, že nemožno pripustiť stav, v ktorom by jeden rodič fakticky eliminoval kontakt dieťaťa s druhým rodičom iba tým, že bude dlhodobo podporovať odmietanie styku a následne sa na toto odmietanie odvolávať ako na dôvod nevykonateľnosti súdneho rozhodnutia. Uviedol, že súdom nariadené poradenstvo s maloletou sa ešte neuskutočnilo, čo matka odôvodnila tým, že sa jedná o dobrovoľnú aktivitu z dôvodu podaného odvolania proti rozhodnutiu súdu, ktorým bol nariadený výkon rozhodnutia a neodkladným opatrením uložené výchovné opatrenie. Vyjadril presvedčenie, že účelom rozsahu popisovaných skutočností a názorov v jednotlivých vyjadreniach je jediný cieľ, a to odviesť pozornosť od samotného problému, a to matkou dlhodobo mareného styku určeného vykonateľným rozhodnutím súdu a nerešpektovania nariadeného neodkladného opatrenia, ktorým bolo uložené výchovné opatrenie. Navrhol, aby súd pokračoval vo výkone rozhodnutia spôsobom smerujúcim k obnoveniu riadneho kontaktu maloletej s otcom a vykonal všetky vhodné úkony a opatrenia smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( , ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom – účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že konanie o výkon rozhodnutia je potrebné s ohľadom na dikciu ustanovenia zastaviť.

11. Predmetom konania na súde prvej inštancie bol návrh oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia, a to neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. -25 zo dňa 27.09.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -60 zo dňa 21.12.2021, ktorým bol do právoplatného skončenia konania vedeného pred

súdom prvej inštancie pod sp. zn. predbežne upravený styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v roku v sobotu od 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme aj odovzdá v mieste bydliska matky a s tým, že matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi styk s maloletou umožniť.

12. Predmetom rozhodovania odvolacieho súdu s poukazom na ustanovenie je v prvom rade zaoberať sa skutočnosťou, či stále existuje vykonateľný exekučný titul, ktorý by v súčasnosti nebol vykonávaný, a ktorý odôvodňuje vedenie konania o výkon rozhodnutia.

13. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví, ak exekučný titul bol po nariadení výkonu rozhodnutia zrušený.

15. Odvolací súd z obsahu predloženého spisu ako i z konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. a na tunajšom súde pod sp. zn. , týkajúceho sa rozvodu manželstva a o úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva, zistil, že Mestský súd Bratislava II výrokom I. rozsudku č. k. -2846 zo dňa 12.02.2025 upravil styk otca s maloletou v každom párnom kalendárnom týždni od soboty od 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s výnimkou letných a vianočných školských prázdnin, kedy sa styk otca s maloletou bude realizovať tak, že počas letných školských prázdnin každoročne od 01.07. od 10:00 hod. do 10.07. do 18:00 hod. a od 12.08. od 10:00 hod. do 22.08. do 18:00 hod., a počas vianočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 24.12. od 10:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod., s tým, že matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi odovzdať v stanovené dni a v určenom čase, otec je povinný maloletú v určených dňoch a čase prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení styku maloletú odovzdať matke v mieste jej bydliska. Rozsudok Mestského súdu Bratislava II č. k. -2846 zo dňa 12.02.2025 bol rozsudkom tunajšieho Krajského súdu v Trnave č. k. -3199 zo dňa 07.05.2026 v časti výroku I. upravujúceho styk otca s maloletou potvrdený a nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.06.2026. Týmto dátumom, t. j. právoplatným skončením konania vedeného pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. (v časti úpravy styku otca a maloletej), tak ako to predpokladá znenie výroku I. exekučného titulu, došlo k zániku vykonateľného exekučného titulu. Vzhľadom k tomu, že v konaní nemožno pokračovať, pretože vykonateľný exekučný titul, ktorý bol podkladom tohto konania, zanikol (bol zrušený po nariadení výkonu rozhodnutia súdom prvej inštancie), odvolací súd vzhliadol dôvod na postup podľa ustanovenia a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a podľa konanie o výkon rozhodnutia zastavil.

17. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa , a 391 v spojení s a .

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( , ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).