Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoPr/2/2026

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Michala Drimáka, PhD., v sporovej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX D. E. F., zastúpenej: JUDr. Ing. Michal Plenta, advokát so sídlom Sídl. Okulka 19/42, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 37 943 324, proti žalovanému: Gymnázium Cyrila Daxnera, so sídlom Dr. C. Daxnera 88/3, 093 08 Vranov nad Topľou, IČO: 00 161 268, zastúpeného: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD & Associates s.r.o., so sídlom Hlavná 25, 040 01 Košice, IČO: 52 651 258, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -472 z 23.09.2025 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti výpovede z 24.05.2021 danej jej žalovaným podľa a určenia, že pracovný pomer naďalej trvá. Určil, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Vychádza zo zistenia, že strany sporu - žalobkyňa v pozícii zamestnanca a žalovaný v pozícii zamestnávateľa - uzavreli dňa 28.08.2002 Pracovnú zmluvu na dobu určitú od 01.09.2002 do 30.06.2003, v ktorej bol dohodnutý druh práce 11.8.4.07 - výchovno-vzdelávacia činnosť zameraná na rozširovanie, prehlbovanie vedomostí, zručností a návykov žiakov s využitím špecifických, diagnostických, vzdelávacích, kontrolných, organizačných a informačných metód, ktorú vykonáva učiteľ strednej školy, pričom miestom výkonu práce bolo Gymnázium Vranov nad Topľou.

3. Dňa 05.12.2002 strany sporu uzatvorili Pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej bola žalobkyňa od 01.12.2002 prijatá do pracovného pomeru na neurčitú dobu na výkon totožne dojednaného druhu práce s totožným miestom výkonu práce.

4. Dňa 27.06.2003 strany sporu uzatvorili Dohodu o zmene pracovnej zmluvy, v zmysle ktorej sa od 01.07.2003 zmenil druh výkonu práce na zástupca riaditeľa pre pedagogickú činnosť.

5. Dňa 30.10.2009 strany sporu uzatvorili Dodatok k pracovnej zmluve, ktorým došlo k zmene pracovnej zmluvy zo dňa 05.12.2002 v časti dohodnutého druhu práce, a to 17.12.12 výchovno-vzdelávacia činnosť vykonávaná pedagogickým zamestnancom, ktorý je učiteľ strednej školy zaradený do kariérového stupňa pedagogický zamestnanec s druhou atestáciou (v zmysle ustanovení o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

6. Rozhodnutím o organizačnej zmene zo dňa 11.04.2019 žalovaný rozhodol o organizačnej zmene spočívajúcej v optimalizácii (znížení) počtu pedagogických zamestnancov ku dňu 01.08.2019 z dôvodu

poklesu počtu žiakov žalovaného. V predmetnom rozhodnutí sa uvádza, že dôvodom organizačnej zmeny je najmä pokles žiakov pre školský rok 2019/2020, ale aj možná klesajúca tendencia počtu žiakov pre nasledujúce školský roky, s čím súvisí aj optimalizácia finančných prostriedkov rozpočtu pridelených zriaďovateľom. Zriaďovateľ listom zo dňa 03.01.2018 poukázal na všeobecne klesajúcu tendenciu počtu žiakov, paralelnú potrebu zníženia počtu zamestnancov škôl a školských zariadení a efektívnejšie a hospodárnejšie čerpanie finančných prostriedkov pridelených žalovanému. Ďalej sa v texte objasňuje, že v roku 2019/2020 oproti roku 2018/2019 bude pokles o 32 žiakov, t.j. úbytok o jednu celú triedu, a teda bude naplnených 14 tried oproti pôvodným 15 triedam. Taktiež sa uvádza, že dôjde k zlúčeniu tried II.C a II.D, za účelom naplnenia (minimálneho počtu žiakov v triede), v dôsledku čoho dôjde k poklesu tried zo 14 na 13 a tiež k poklesu celkovej dotácie vyučovacích hodín stanovených pre jednu triedu. Žalovaný v rozhodnutí o organizačnej zmene objasňuje, že táto zmena je potrebná i z dôvodu, že pri zachovaní 14 tried by nebolo možné z prostriedkov rozpočtu pre rok 2019/2020 pokryť mzdové a odvodové náklady pedagogických zamestnancov, a to ani s použitím rezervy finančných prostriedkov vytvorených vďaka chránenej dielni a projektu s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Z ekonomického hľadiska bol žalovaný spôsobilý pokryť celkové mzdové a odvodové náklady pri počte 13 tried s pomocou finančných prostriedkov z rezervy. Zlúčenie dvoch uvedených tried tak považoval za nevyhnutné i z finančných dôvodov. Vzhľadom na pokles počtu žiakov, počtu tried a vyučovacích hodín bola nevyhnutná paralelná racionalizácia personálnej štruktúry pedagogických zamestnancov a ich pracovných úväzkov. Cieľom organizačnej zmeny tak bola optimalizácia počtu pedagogických zamestnancov z okruhu aprobovaných predmetov matematiky, anglický jazyk, dejepis a občianska náuka. S účinnosťou od 01.08.2019 tak rozhodol o znížení počtu pedagogických zamestnancov z 30 na 27, t.j. zrušil tri pracovné miesta pedagogických zamestnancov, a to z aprobovaných predmetov matematiky, anglický jazyk, dejepis a občianska náuka, a to pracovné pozície zamestnanca s aprobáciou matematika - chémia, zamestnanca s aprobáciou dejepis - občianska náuka a zamestnanca s aprobáciou anglický jazyk. Predmetná zmena bola prerokovaná so zástupcami zamestnancov dňa 10.04.2019.

7. Vo výpovedi zo dňa 24.05.2021 (č. D./XXX/XX/XXX) označenej ako Výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť Zamestnanca podľa v znení neskorších predpisov sa uvádza pozícia, na ktorej žalobkyňa pracuje, popis rozhodnutí o organizačných zmenách zo dňa 11.04.2019 a zo dňa 27.08.2019 (č. X/XXXX) a ich dôvodov, a teda že prvou organizačnou zmenou zrušil ku dňu účinnosti 01.08.2019 tri pracovné miesta pedagogických zamestnancov, a to okrem iných i pracovné miesto pedagogického zamestnanca s aprobáciou matematika - chémia na plný úväzok, avšak keďže pred účinnosťou tejto organizačnej zmeny bol žalovaný nútený ukončiť pracovný pomer s ďalším pedagogickým zamestnancom nad rámec 3 zaniknutých pracovných pozícií určených organizačnou zmenou, tak to žalovanému vzhľadom na novovzniknutý stav na pracovisku umožnilo opätovne vytvoriť jedno pracovné miesto pedagogického zamestnanca na kratší pracovný čas na základe organizačnej zmeny č. X/XXXX, a to konkrétne v aprobácii matematika - chémia na skrátený pracovný úväzok 36,37 %, čo zodpovedá 8 hodinám priamej výchovnovzdelávacej činnosti týždenne. Vo výpovedi žalovaný objasňuje, že jej predmetné pracovné miesto ponúkol listom zo dňa 30.08.2019. Dodal, že v školskom roku 2020/2021 došlo k opätovnému zníženiu počtu tried gymnázia o jednu na celkový počet tried 12, s čím súviseli zmeny v organizačnej štruktúre žalovaného, ktoré smerovali k ďalšiemu zníženiu počtu zamestnancov, avšak tieto nemali žiaden vplyv na pozíciu učiteľa matematiky - chémie s týždenným úväzkom 36,37 %. Ďalej je vo výpovedi zostručnený priebeh písomnej komunikácie medzi stranami sporu ohľadom realizovaných ponúk voľných pracovných miest, resp. pracovného pomeru na kratší pracovný čas, z ktorej mal žalovaný za to, že žalobkyňa odmietla všetky ponuky práce, ktoré žalovaný na pracovisku mal k dispozícii a dodal, že nedisponuje inou vhodnou pracovnou pozíciou, ktorú by mohol žalobkyni ponúknuť. Vzhľadom na uvedené žalovaný uviedol, že sa žalobkyňa stala preňho nadbytočným zamestnancom a nemá možnosť ju naďalej zamestnávať, pričom nedisponuje pracovným miestom, ktoré by zodpovedalo požiadavkám žalobkyne na plný pracovný úväzok v súlade s jej aprobáciou a zároveň vyčerpal ponuku všetkých iných do úvahy pripadajúcich pracovných pozícií, ktoré žalobkyňa odmietla. Preto špecifikoval, že jej dáva výpoveď podľa pre nadbytočnosť. Objasnil tiež, že výpoveď bola dňa 06.12.2019 a opätovne dňa 21.05.2021 prerokovaná so zástupcami zamestnancov na zasadnutí ZO PŠaV SŠ pri Gymnáziu Cyrila Daxnera. Vo výpovedi žalovaný ďalej uviedol, že hoci žalobkyňa iniciatívne neoznámila žalovanému konajúcemu riaditeľom školy, ani bývalému riaditeľovi školy zmenu pracovnej schopnosti, mal za to, že to nemôže byť na ujmu žalovaného. Napriek tomu ale požiadal príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o udelenie súhlasu s výpoveďou žalobkyne a tento

vydal súhlasné stanovisko rozhodnutím č. D./XXXX/XXXX-XX zo dňa 03.02.2021, ktoré bolo potvrdení rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. G./H. zo dňa 30.04.2021. Vzhľadom na uvedené žalovaný uviedol, že pracovný pomer sa skončí uplynutím trojmesačnej výpovednej doby, ktorá začne plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Záverom sa vo výpovedi uvádza, že žalobkyni prináleží zo zákona nárok na odstupné vo výške trojnásobku jej priemerného mesačného zárobku a požiadal žalobkyňu, aby si do uplynutia výpovednej doby vysporiadala všetky náležitosti vyplývajúce jej zo skončenia pracovného pomeru. Poučil ju tiež o tom, že účinky výpovede nastanú i v prípade odmietnutia prijatia písomnosti.

8. V danom prípade bolo predmetom sporu posúdenie, či výpoveď daná žalobkyni zo strany žalovaného bola neplatná, a to z viacerých dôvodov, ktoré žalobkyňa namietala - zmätočnosť, účelovosť a diskriminačný charakter organizačnej zmeny; absencia príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou a výpoveďou danou žalobkyni vzhľadom na uplynutú dobu a personálne zmeny, ktoré od prijatia rozhodnutia o organizačnej zmene až do dania výpovede nastali a s tým súvisiace konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, resp. zneužitie jeho práv pri podaní výpovede, či nerovnaké zaobchádzanie so žalobkyňou v porovnaní s ostatnými zamestnancami; nesplnenie ponukovej povinnosti; absencia právoplatného predchádzajúceho súhlasu príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny s výpoveďou zamestnancovi so zdravotným postihnutím v súlade s ; predčasné prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov.

9. Čo sa týka námietok žalobkyne smerujúcich voči samotnému rozhodnutiu žalovaného o organizačnej zmene, v tomto smere je potrebné konštatovať, že rozhodnutie zamestnávateľa je považované za faktický úkon, vnútorný právny akt, a nie za právny úkon. Každopádne je ale predchádzajúce písomné rozhodnutie o organizačnej zmene je hmotnoprávnym predpokladom pre skončenie pracovného pomeru. Hoci žalobkyni sa javilo rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 11.04.2019 (alebo i postupne prijímané rozhodnutia o organizačných zmenách) ako chaotické a protirečivé, je potrebné uviesť, súdu sa samotné rozhodnutia o organizačných zmenách javia na základe ich písomného obsahu zrozumiteľné, určité a možno z nich jednoznačným spôsobom vyvodiť, k akej organizačnej zmene má dôjsť, z akých dôvodov a aká práca je pre žalovaného ako zamestnávateľa nadbytočná, nepotrebná a v dôsledku toho, ktoré pracovné pozície sa stávajú pre zamestnávateľa nepotrebné, a teda nadbytočné, a preto ich ruší, resp. aké pracovné pozície zriaďuje, či mení. Z rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 11.04.2019, ktoré je nosným dôvodom výpovede danej žalobkyni, možno vyčítať zrejmý cieľ zabezpečenia efektívnosti práce a hospodárnosti pri nakladaní s finančnými prostriedkami znížením počtu zamestnancov. Možno konštatovať, že šlo jednak o organizačnú zmenu za účelom efektívnosti práce, ale i o tzv. inú organizačnú zmenu, za účelom efektívnejšieho hospodárenia, nakladania s finančnými prostriedkami. K takejto inej organizačnej zmene (vedúcej k hospodárnejšiemu nakladaniu s rozpočtom, nielen vedúcej k efektívnejšiemu prerozdeleniu/výkonu práce) zvyčajne zamestnávateľ pristupuje v prípade, ak nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami a vie, že z tohto dôvodu nebude schopný vyplácať mzdy, čo vyvoláva potrebu reflektovať na tieto skutočnosti, aby nedochádzalo k jeho platobnej neschopnosti zamestnávateľa, zvlášť voči svojim zamestnancom. Je na zamestnávateľovi, aby zvážil všetky okolnosti, ktoré uňho nastanú pri realizácii zvolených organizačných zmien a ako vyhodnocuje riziká a dopady spojené s realizáciou takýchto organizačných zmien a zužovania aparátu. Súdu v tomto smere neprináleží hodnotiť, či ide u zamestnávateľa o správnu a vhodnú organizačnú zmenu, ktorá bude v konečnom dôsledku skutočne účinná, efektívna a napĺňajúca stanovený cieľ. Zamestnávateľ však jasne definoval cieľ, ktorý chce naplniť a organizačnú zmenu, ktorú k naplneniu cieľa zvolil, pričom v tomto konkrétnom prípade možno jednoznačne konštatovať, že sa nejednalo o nejaké účelové, chaotické a nezmyslené „naoko“ učinené organizačné zmeny, ale potreba zúženia zamestnaneckého aparátu na pozíciách pedagogických zamestnancov z dôvodu znižovania počtu žiakov a tried.

10. Nadväzne na to je potrebné konštatovať, že pracovná pozícia žalobkyne, ktorá vykonávala prácu pedagogického zamestnanca - učiteľa strednej školy v aprobácii predmetov matematika - chémia jednoznačne korešponduje s prijatým rozhodnutím o organizačnej zmene zo dňa 11.04.2019, kde žalovaný presne špecifikoval pracovné pozície, ktoré vyhodnotil ako nadbytočné, preňho nepotrebné a z ktorých jedna pracovná pozícia bola vyslovene špecifikovaná ako pracovná pozícia pedagogického zamestnanca v aprobácii matematika - chémia. Ak žalobkyňa namietala, že sa jej v tomto smere javilo rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 11.04.2019 ako diskriminačné, účelové, či cielené

proti nej, súd má za to, že obsah rozhodnutia, v ktorom sú stanovené až tri pozície pedagogických zamestnancov a tiež predchádzajúce (či aj neskoršie) prijaté rozhodnutia o organizačných zmenách z obdobných dôvodov znižovania počtu žiakov a tried tomu absolútne nenasvedčujú. Je právom zamestnávateľa rozhodnúť o štruktúre zamestnancov ( ). Žalovaný v priebehu konania objasnil postupy, ktoré učiňuje prakticky pravidelne každoročne pri prerozdeľovaní úväzkov, kedy vychádzajúc z počtu hodín (celkového fondu vyučovacích hodín týždenne), ktoré je potrebné prerozdeliť medzi jednotlivých pedagogických zamestnancov vyhodnocuje, akým spôsobom tieto prerozdeliť a naplniť úväzky jednotlivých zamestnancov tak, aby bola predovšetkým zachovaná v čo možno najväčšom rozsahu odbornosť výučby aprobovanými pedagógmi a až následne siaha po doplnení úväzkov pedagógov i vyučovacími hodinami z predmetov mimo aprobácie jednotlivých pedagógov. Súdu neprináleží hodnotiť výber nadbytočného zamestnanca zo strany žalovaného, ani ako už súd uviedol, vhodnosť či správnosť organizačnej zmeny, ktorú žalovaný učinil. Jednoznačne však možno vyhodnotiť, že organizačná zmena bola nevyhnutná z dôvodu poklesu počtu žiakov a spájania tried, v dôsledku čoho klesol celkový počet hodín (fond hodín), ktoré mal žalovaný k dispozícii na prerozdelenie medzi pedagogických zamestnancov a ktoré bolo potrebné odučiť pre naplnenie školského vzdelávacieho programu, čo viedlo žalovaného k potrebe prijatia rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 11.04.2019, súc si vedomý skutočnosti, že nedisponuje takým celkovým počtom hodín výučby, aby bol schopný naplniť úväzky pedagogických zamestnancov podľa ich pracovných zmlúv. Na základe takýchto postupov (prerozdelenia celkového fondu hodín výučby na škole do úväzkov pedagogických zamestnancov za dodržania čo najväčšieho rozsahu výučby predmetov aprobovanými učiteľmi) teda zjavne žalovaný vyhodnotil, ktoré pozície sú preňho nepotrebné. Žalovaný tak v predmetnom rozhodnutí o organizačnej zmene špecifikoval konkrétne pracovné pozície, ktoré vyhodnotil ako nadbytočné. V tomto smere je potrebné dodať, že presnou špecifikáciou miest sa žalovaný vyhol potenciálnej neurčitosti rozhodnutia o organizačnej zmene.

11. Možno konštatovať príčinnú súvislosť medzi prijatým rozhodnutím o organizačnej zmene zo dňa 11.04.2019 s výpoveďou danou žalobkyni hoc aj až v roku 2021. V konaní neboli preukázané žiadne také okolnosti, ktoré by viedli k záveru, že predmetná organizačná zmena stratila svoje opodstatnenie. Žalovaný po prijatí organizačnej zmeny začal proces za účelom naplnenia organizačnej zmeny - udelenie platnej výpovede nadbytočnej zamestnankyni, ktorou bola žalobkyňa. Napriek tomu, že predmetný proces - získavanie súhlasu príslušného úradu práce, keďže žalobkyňa bola zamestnancom so zdravotným postihnutím - napokon trval dlhšiu dobu, nebolo preukázané, že by zanikla potreba zoštíhlenia zamestnaneckého aparátu o jednu pozíciu pedagogického zamestnanca v aprobácii matematika - chémia, čomu nasvedčuje aj stav úväzkov ostatných pedagogických zamestnancov i samotnej žalobkyne. Žalobkyňa mala počnúc školským rokom po účinnosti dotknutých organizačných zmien z roku 2019 pridelený iba taký počet vyučovacích hodín, ktorý zodpovedal voľnému zníženému úväzku v dispozícii žalovaného (8 vyučovacích hodín, resp. 8 + 1 extra hodina). Čo sa týka nadčasov, na ktoré žalobkyňa poukazovala, žalovaný i v tomto prípade dostatočne presvedčivým a argumentačne obstojným spôsobom objasnil, z akého dôvodu niektorým zamestnancom vznikali nadčasové, či extra hodiny - a to v prípade, že nechcel pristúpiť k tomu, aby „balík“ hodín, ktorý pripadal na jednu triedu sa rozdelil medzi viacerých vyučujúcich a zároveň, že extra hodiny neboli garantované ako vyučovacie hodiny potrebné pre naplnenie školského vzdelávacieho programu a v konečnom dôsledku s nimi žalovaný nemohol rátať.

12. Ak žalobkyňa argumentovala jednoduchým prepočtom počtu pedagogických zamestnancov (že organizačná zmena hovorila o znížení počtu zamestnancov z 30 na 27 a následne že v roku 2021 už bolo pedagogických zamestnancov už iba 25), v tomto smere súd vzhľadom na špecifický charakter týchto pozícií (že každý z pedagogických zamestnancov má získanú kvalifikáciu pre výučbu v konkrétnych aprobovaných predmetoch) dospel k jednoznačnému záveru, že je pre účely zachovania voľného výberu štruktúry zamestnancov v prípade žalovaného je nevyhnutné nahliadať na zamestnaneckú štruktúru nielen z pohľadu celkového počtu pedagogických zamestnancov, ale aj ich skladby (zloženia), čo sa týka ich aprobácie. Opätovne zohľadňujúc i vývoj personálnych zmien a organizačnej štruktúry súd nedospel k záveru, že by pracovná pozícia žalobkyne prestala byť nadbytočnou. Žalovaný v tomto smere tiež objasnil, že hoc sa u niektorých zamestnancov skončil ich pracovný pomer (p. I., I.), strata týchto zamestnancov nemala vplyv na pozíciu žalobkyne inak než len zriadením pracovnej pozície pedagogického zamestnanca na znížený úväzok - 8 vyučovacích hodín/týždenne (36,37 % úväzku) a žalovaný považoval za potrebné doplniť svoj zamestnanecký aparát o pedagogického zamestnanca, ktorý by mal aprobáciu v predmete informatika.

13. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný si splnil svoju ponukovú povinnosť a ku dňu dania výpovede nedisponoval žiadnym vhodným voľným pracovným miestom, ktoré by žalobkyni už neponúkol. Žalovaný prakticky ihneď od prijatia organizačnej zmeny až do času podania výpovede priebežne akonáhle mal vedomosť o voľnom pracovnom mieste, toto miesto ponúkol žalobkyni. Žalobkyni neponúkal iba miesto pedagogického zamestnanca pre predmet informatika, čo jej ale transparentným spôsobom objasnil, že žalobkyňa nespĺňa kvalifikačné predpoklady pre túto voľnú pracovnú pozíciu. Z korešpondencie, ktorú strany viedli v čase od prijatia organizačnej zmeny po podanie výpovede možno hodnotiť, že žalovaný viedol tento „dialóg“ so žalobkyňou úctivým a ústretovým spôsobom. Súd sa nestotožňuje s námietkami žalobkyne, že by ponúkané pozície mali byť dehonestujúce, či účelovo ponúkané len za cieľom rozviazania pracovného pomeru. Totižto žalovaný majúc na zreteli svoju ponukovú povinnosť sa zjavne snažil ponúknutím všetkých dostupných miest splniť si svoju zákonnú povinnosť. Súdu nedá nedodať, že naopak práve spôsob komunikácie, argumentácie a hodnotenia krokov zo strany žalobkyne v týchto písomnostiach sa javí byť za útočný, nechápavý a cielene obštrukčný.

14. K porušeniu ponukovej povinnosti nedošlo ani pri neponúknutí voľného pracovného miesta pedagogického zamestnanca s aprobáciou informatika, nakoľko žalobkyňa nespĺňa kvalifikačné predpoklady pre výkon tejto pracovnej pozície. Pokiaľ aj žalobkyňa predložila množstvo rôznych osvedčení o získanom vzdelaní, žiadne z nich nesvedčí o absolvovaní vysokoškolského štúdia zameraného na informatiku.

15. Pozíciu školníka žalovaný nemohol žalobkyni ponúknuť, pretože už bola obsadená zamestnancom, ktorého pozícia sa iba transformovala za pozície vrátnik - informátor na pozíciu školník. Voľné miesto vrátnika žalobkyni bolo ponúknuté skôr než bolo obsadené iným zamestnancom, a to listom zo dňa 01.10.2019. Predmetným listom žalovaný tiež ponúkol žalobkyni miesto upratovačky, i pracovné miesto správcu lokálnej počítačovej siete v rozsahu 45 % týždenného pracovného času - časť náplne pedagogického zamestnanca, ako aj už skôr ponúkané (listom zo dňa 30.08.2019 a 12.09.2019) voľné miesto na kratší pracovný čas - 8 hodín týždenne, t.j. 36,36 % úväzku.

16. Čo sa týka pozície školského digitálneho koordinátora, súd na základe vykonaného dokazovania považoval za preukázané, táto pozícia bola vytvorená až po podaní výpovede žalobkyni, a tak žalovaný v čase dania výpovede nemohol objektívne učiniť ponuku daného miesta. Obdobne možno dodať, že ku dňu dania výpovede žalovaný nemal objektívne možnosť prehodnotiť úväzky zohľadňujúc výpoveď zo strany p. B., o ktorej sa žalovaný objektívne dozvedel až dňa 18.06.2021, kedy mu táto bola doručená.

17. Žalobkyňa pritom všetky ponuky, ktoré jej žalovaný predostrel, odmietla. Súhlas žalobkyne s výhradou v prípade pracovného pomeru na kratší pracovný čas (v rozsahu 8 hodín -36,37 % úväzku v aprobácii matematika - chémia) pritom nie je možné vyhodnotiť ako prijatie ponuky, ale ako jej odmietnutie.

18. Keďže žalovaný v čase dania výpovede žalobkyni skutočne nedisponoval žiadnym voľným pracovným miestom, ktoré by už žalobkyni skôr neponúkol, nedošlo k porušeniu upravujúceho ponukovú povinnosť. Žiada sa dodať, že vo všeobecnosti je potrebné ponukovú povinnosť vyhodnocovať ku dňu, kedy bola výpoveď doručená zamestnancovi. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 08.03.2011 k ponukovej povinnosti zamestnávateľa uviedol, že „účinky výpovede nastávajú až jej účinným doručením zamestnancovi, (preto) k tomuto momentu je potrebné posudzovať aj splnenie vyššie uvedenej hmotnoprávnej podmienky platnej výpovede. Ide o povinnosť zamestnávateľa urobiť zamestnancovi ponuku smerujúcu k uzavretiu dohody o prevedení na inú prácu. Inou vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a pokiaľ možno aj kvalifikácii zamestnanca“.

19. Žalobkyňa tiež namietala neplatnosť výpovede pre nesplnenie podmienok podľa , keďže je osobou so zdravotným postihnutím. Vôľou zákonodarcu v citovanej právnej norme ustanovenej v bolo zabezpečiť zvýšenú zákonnú ochranu zamestnancom so zdravotným postihnutím pred zamestnávateľom tak, aby zamestnávatelia svojvoľne neukončovali s takýmito zamestnancami pracovný pomer. Predchádzajúci súhlas príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny s výpoveďou zamestnávateľa je hmotnoprávnou podmienkou výpovede. Jeho absencia

spôsobuje neplatnosť výpovede. Súhlas úradu práce nemôže byť dodatočný, ale zamestnávateľ ho musí mať k dispozícii ešte pred tým, než voči zamestnancovi so zdravotným postihnutím uplatní výpoveď.

20. V danom prípade je nevyhnutné konštatovať, že ku dňu dania výpovede žalobkyni žalovaný disponoval predchádzajúcim súhlasom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny s výpoveďou, ktorá mala byť daná žalobkyni. Žalovanému bolo rozhodnutie Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (č. G./H., č.z. XXXX/XXXXX zo dňa 30.04.2021) o potvrdení rozhodnutia Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou (č.s. D./XXXX/XXXX-XX zo dňa 03.02.2021) a zamietnutí odvolania žalobkyne doručené dňa 13.05.2021. Voči predmetnému rozhodnutiu nebolo prípustné odvolanie, bolo preskúmateľné už iba súdom, a tak sa ním žalovaný i riadil. Síce je pravdou, že predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť až dňa 03.06.2021, avšak pre žalovaného po jeho doručení znamenalo rozhodnutie, ktoré už nebolo zmeniteľné v rámci riadnych opravných prostriedkov a ktorým sa mohol riadiť. Bola by akceptovateľná námietka žalobkyne za situácie, kedy by žalovaný dal žalobkyni výpoveď v prípade, že by dal žalobkyni výpoveď v čase, kedy by disponoval neprávoplatným rozhodnutím úradu práce o udelení súhlasu s výpoveďou, ktorý by bol ešte zmeniteľný v rámci riadnych opravných prostriedkov v správnom konaní. Avšak v danom prípade sa jednalo už o konečné rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, ktorým žalovaný v čase dania výpovede nesporne disponoval.

21. Skutočnosť, že žalovaný sa predmetným rozhodnutím úradu práce v spojení s rozhodnutím ústredia práce bezprostredne po doručení potvrdzujúceho rozhodnutia riadil možno tiež ospravedlniť, či chápať v kontexte dĺžky trvania konania o udelenie súhlasu v danom prípade. Za štandardných (zákonom stanovených podmienok) v tej dobe malo toto konanie o udelenie súhlasu na úrade práce trvať 30, maximálne však 60 dní (aktuálne už iba 7 dní od doručenia žiadosti a po márnom uplynutí lehoty nastáva fikcia udelenia predmetného súhlasu), avšak v danom prípade trvalo konanie až 14 mesiacov, čo je pre žalovaného ako zamestnávateľa, ktorý organizačným rozhodnutím deklaroval nevyhnutnosť zúženia aparátu, pretože nedisponuje takým voľným obnosom práce a zároveň stanovuje cieľ efektívnejšieho hospodárenia/nakladania s rozpočtom skutočne neprimerané finančné zaťaženie i zásah do jeho organizačnej štruktúry. Okrajovo pre dokreslenie vývoja právnej úpravy ktorú si zjavne vyžiadala prax, je vhodné dodať, že aktuálne, v zmysle platnej právnej úpravy, v prípade, ak úrad práce o žiadosti zamestnávateľa o udelenie súhlasu nerozhodne v stanovenej lehote 7 dní, tak za deň doručenia rozhodnutia sa považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti.

22. Uvedené závery o naplnení podmienky predchádzajúceho súhlasu s daním výpovede žalobkyne je tiež potrebné vnímať z pohľadu elementárnej spravodlivosti a potreby odmietnutia prepiateho formalizmu, ktorý je v rozpore s princípmi spravodlivosti. Zákon nedefinuje, že by zamestnávateľ mal disponovať právoplatným rozhodnutím o udelení súhlasu. Žalovaný súc si vedomý nezmeniteľnosti rozhodnutia ústredia práce riadnymi opravnými prostriedkami v správnom konaní, sa podľa názoru súdu mohol týmto riadiť a učiniť ďalšie kroky potrebné pre naplnenie rozhodnutia o organizačnej zmene.

23. Treba vnímať i špecifickú situáciu na strane zamestnávateľa, ktorého tvorba úväzkov sa cyklicky upína každoročne k začiatku školského roka a tak tiež vníma, že zamestnávateľ zjavne pristúpil k tomuto kroku i za účelom vyriešenia jeho situácie v organizačnej štruktúre a jej obsadenia do uplynutia starého školského roka, aby mohol plánovať nový školský rok v súlade s už prijatými organizačnými zmenami a jeho potrebami.

24. Za ostatnú námietku, ku ktorej sa súd považuje za potrebné vyjadriť, súd považuje námietku žalovanej, že žalobca predčasne prerokoval jej výpoveď so zástupcami zamestnancov, keď predmetnú výpoveď prerokoval ešte pred právoplatnosťou predmetného súhlasu udeleného úradom práce s výpoveďou žalobkyne. Podľa názoru súdu predmetný dialóg medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov môže prebiehať simultánne popri učinení iných krokov smerujúcich k skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom. Za rozhodujúce pre účely naplnenia podmienky podľa súd považuje, že tento dialóg medzi žalovaným a zástupcami zamestnancov prebehol pred daním výpovede a bola prerokovaná výpoveď udelená žalobkyni s objasnením dôvod, z ktorých aj naozaj žalobkyni bola daná výpoveď. Súd má v tomto smere rovnako za to, že na tento dialóg, ktorý má prebehnúť medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov nemožno z rovnakých dôvodov, ako sú spomenuté ohľadom naplnenia podmienok podľa , nahliadať prísne formalisticky. Navyše v čase v čase prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov tento disponoval, síce

neprávoplatným, avšak v rámci riadnych opravných prostriedkov nezmeniteľným súhlasom úradu práce s daním výpovede žalobkyni.

25. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citovanú právnu úpravu a právne závery súdu, súd žalobu žalobkyne o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a určenie, že pracovný pomer trvá zamietol ako nedôvodnú.

26. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením .

27. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

28. Odvolanie odôvodnila ustanovením t. j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením t. j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

29. Poukázala na to, že žalovaný nepredložil na základe akého poverenia konala v predmetnej veci I. H. J., I., ako poverená riaditeľka školy, pretože toto poverenie nebolo priložené k výpovedi z pracovného pomeru z 24.05.2021. Totiž len riaditeľ školy je oprávnený konať v mene školy podľa a poverenie riaditeľky v tomto smere preukázané nebolo.

30. Nemožno súhlasiť so záverom súdu, že v prejednávanej veci ide o organizačnú zmenu za účelom efektívnejšieho hospodárenia, nakladania s finančnými prostriedkami, nakoľko vzniká oprávnená otázka, či sa podarilo naplniť cieľ – efektívnosť, ktorý žalovaný mal dosiahnuť v zmysle tohto rozhodnutia č. X/ XXXX z 11.04.2019. Pri počte 27 pedagogických zamestnancov to bolo dosiahnuté, avšak nebolo nutné prepustiť žalobkyňu z pracovného pomeru.

31. Na základe dokumentu PSK – stratégia výchovy a vzdelávania v Prešovskom samosprávnom kraji na roky 2017 -2022 z 03.01.2018, bolo jednou z aktivít optimalizovať sieť gymnázií a počet tried v nich. Na základe tohto dokumentu žalovaný postupoval tak, že plánoval zníženie počtu pedagogických zamestnancov, čo sa malo prejaviť v optimalizácií finančných prostriedkov. Žalobkyňa v priebehu konania poukázala na protirečivosť rozhodnutia z 11.04.2019, pretože sa v ňom uvádza okruh optimalizovaných aprobačných predmetov, ktorými sa má znížiť stav pedagogických zamestnancov (PZ) podľa okruhu aprobácie najmä matematika, anglický jazyk, dejepis a občianska náuka a následne sa uvádza, s ktorými zamestnancami a s akou aprobáciou sa ukončí pracovný pomer. Medzi týmito optimalizovanými predmetmi je aj aprobácia matematika – chémia. Rozviazanie pracovného pomeru so žalobkyňou t. j. zrušením miesta PZ s kombináciou matematika – chémia sa optimalizovaný stav PZ 27 podľa rozhodnutia z 11.04.2019 pri normálnom behu udalostí nedal dosiahnuť v žiadnom prípade do 01.08.2019. Žalovaný totiž nedisponoval súhlasom UPSVaR Vranov nad Topľou so skončením pracovného pomeru so žalobkyňou, predmet chémia nespadal pod predmety, ktorými sa mala dosiahnuť optimalizácia a kombinácia predmetov matematika – chémia bola zamestnávateľom vytvorená účelovo.

32. Ku dňu 01.09.2019 ukončili pracovný pomer u žalovaného traja PZ a to I. K., v aprobácií anglický jazyk, B. D. v aprobácií občianska náuka – dejepis, A. I. v aprobácií informatika – matematika. Je zrejmé, že cieľový stav 27 PZ pre efektívnosť čerpania finančných prostriedkov bol ku dňu 01.09.2019 podľa organizačnej zmeny z 11.04.2019 dosiahnutý.

33. Je nepochybné, že vhodné pracovné miesto na vykonanie ponukovej povinnosti sa posudzuje podľa stavu v čase doručenia výpovede. Nemožno súhlasiť totiž s konštatovaním súdu o nedisponovaní žiadnym voľným pracovným miestom, pretože žalovaný v čase doručovania výpovede žalobkyni mal voľné pracovné miesto na kratší pracovný úväzok v rozsahu 36,36%. Toto miesto bolo vytvorené rozhodnutím o organizačnej zmene č. 2/2019 z 27.08.2019. Toto pracovné miesto existovalo v organizácii žalovaného aj ku dňu doručenia výpovede žalobkyni. Nebolo preukázané, že došlo k opakovaným a viacnásobným ponukám uvedeného kratšieho pracovného úväzku žalobkyni, totiž bolo preukázané, že ponuka pracovného miesta na kratší pracovný úväzok bola vykonaná len raz a to 30.08.2019. Miesto vytvorené rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene č. X/XXXX z 27.08.2019 nebolo do dňa, kedy jej bola doručená výpoveď, zrušené a nebolo obsadené nijakým

iným zamestnancom žalovaného. Platí teda záver, že u zamestnávateľa v čase doručovania výpovede existovalo voľné pracovné miesto, ktoré nebolo obsadené na základe pracovnej zmluvy a žalovaný nepredložil v konaní žiadny doklad o tom, že uvedená pozícia bola ku dňu výpovede 24.05.2021 zrušená. Preto obstojí tvrdenie, že žalobkyni mala byť v rozhodnom čase dania výpovede ponúknutá pracovná pozícia vytvorená rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene č. X/XXXX.

34. Na rozhodnutie zamestnávateľa č. X/XXXX nadväzovala ponuka zamestnávateľa na uzatvorenie dohody o zmene pracovnej zmluvy z 10.02.2020. Na základe tejto dohody malo dôjsť k uzavretiu pracovného úväzku žalobkyne v rozsahu 8 hodín týždenne t. j. 36,37%, pričom zmena pracovnej zmluvy sa dojednávala na obdobie do 31.08.2020. Žalobkyňa s touto dohodou súhlasila, avšak požadovala doplnený úväzok na 22 vyučovacích hodín týždenne. Naviac išlo o návrh dohody na dobu určitú do 31.08.2020, takže uplynutím školského roka 2019/2020 by žalobkyňa nebola už zamestnankyňou školy. Išlo teda o dohodu v rovine účelovej zmeny pracovnej zmluvy z doby neurčitej na dobu určitú.

35. Žalovaný si nesplnil ponukovú povinnosť aj v ďalších prípadoch a to pri obsadzovaní voľných pracovných miest školník a pedagogický zamestnanec s aprobáciou informatika, ktoré sa vytvorili odo dňa prijatia organizačnej zmeny až po dátum doručenia výpovede. Podaním z 01.10.2019 vykonal žalovaný ponuku troch pracovných miest v pozícií nepedagogického zamestnanca - upratovačky na plný pracovný úväzok, vrátnika – informátora na plný pracovný úväzok a v pozícií pedagogického zamestnanca – správca lokálnej počítačovej siete v rozsahu 45% pracovného úväzku. Treba však poukázať na to, že v organizačnej štruktúre účinnej od 01.08.2019 sa pracovná pozícia vrátnik – informátor nenachádza, ale samostatná pozícia administratívny pracovník – informátor a samostatná pozícia vrátnik. Prijatím organizačnej zmeny č. X/XXXX bola odo dňa 01.11.2019 vytvorená nová funkcia školník a zanikla funkcia vrátnik. Tvrdiť, že sa jednalo o transformáciu pracovnej pozície vrátnik – informátor na pozíciu školník, ako tvrdil žalovaný na ostatnom pojednávaní je otázne a účelové. Dňa 01.10.2019 žalovaný ponúkol žalobkyni pracovnú pozíciu vrátnik – informátor, ktorá v organizačnej štruktúre neexistovala, hoci v tom čase vedel, že zamestnancovi na pozícií vrátnik končí pracovná zmluva 31.10.2019 uzavretá na dobu určitú. Keď zanikla pôvodná pracovná pozícia vrátnik, bola vytvorená nová pracovná pozícia školník, avšak žalobkyňa ponuku na pracovnú pozíciu školník nedostala. Zamestnávateľ si teda nesplnil ponukovú povinnosť, keď žalobkyni prácu školníka neponúkol. Ide teda o chaotické konanie zo strany žalovaného.

36. Žalobkyni taktiež nebolo ponúknuté miesto učiteľa informatiky, oznámené na stránke žalovaného dňa 28.06.2020 a 23.06.2021 s tým, že malo ísť o dlhodobý pracovný pomer od 01.09.2021 s plným pracovným úväzkom. Túto ponuku žalobkyňa nedostala napriek tomu, že súvislosti s výpoveďou z pracovného pomeru jej žalovaný ponúkal prácu správcu lokálnej siete (počítačovej), čo je v skutočnosti náročnejšia práca, ako práca učiteľa informatiky.

37. Naviac u žalovaného pôsobí od školského roka 2021/2022 školský digitálny koordinátor (ŠDK) a táto práca žalobkyni nebola ponúknutá napriek tomu, že zamestnávateľ už v priebehu školského roka 2020/2021 vedel, že predtým, ako rozviazal pracovný pomer so žalobkyňou takúto funkciu zriadil v školskom roku 2021/2022 s účinnosťou najneskôr od 01.11.2021. Treba vychádzať z toho, že žalobkyňa by bola schopná vykonávať prácu učiteľa informatiky, alebo školského digitálneho koordinátora.

38. Možno teda konštatovať, že nebola dodržaná zásada rovnakého prístupu ku všetkým zamestnancom zo strany zamestnávateľa a zamestnávateľ so žalobkyňou nezaobchádzal rovnako, ako s inými PZ. Kombinácia optimalizovaných predmetov bolo rozhodnutím č. 1 z 11.04.2019 vytvorená umelo, návrh na dohodu zmeny pracovnej zmluvy z 10.02.2020, úmyselné vytvorenie stavu, aby sa nesplnila ponuková povinnosť pri obsadzovaní pozície školník, výrazné zníženie úväzku žalobkyne od školského roka 2019/2020, presun vyučovacích hodín na iných učiteľov a riešením tejto situácie prideľovaním nadčasových hodín, ako aj okolnosť, že žalobkyňa od školského roka 2019/2020 nezastupovala žiadneho chorého, alebo neprítomného vyučujúceho, svedčia o tomto nerovnakom zaobchádzaní žalovaným so žalobkyňou.

39. Žalovaný robil presuny vyučovacích hodín a úväzkov tak, aby sa iným PZ vhodne upravili ich úväzky. Toto konanie išlo mimo žalobkyne a táto bola z rôznych aktivít vynechaná. Totiž v školskom roku 2019/2020 žalobkyňa ako jediná PZ mala výrazne znížený úväzok a zamestnávateľ chcel optimalizovať

predmety anglický jazyk – matematika. PZ B. L. s optimalizovanou aprobáciou anglický jazyk – matematika mala úväzok 22 vyučovacích hodín (VH) týždenne a žalobkyňa s aprobáciou matematika – chémia mala len 8 VH týždenne. Predmet chémia však nebol predmetom, ktorého sa mala týkať optimalizácia v zmysle rozhodnutia o organizačnej zmene 1/2019.

40. Pracovný úväzok žalobkyne v školskom roku 2018/2019 bol 6VH v predmete matematika v triede I.B, 4VH v triede II.A, 4VH v triede II.D, 4VH v triede III.C, 4VH v triede III.D, spolu teda 22 VH týždenne a takto je zrejmé, že žalobkyňa vyučovala len predmet matematika. U žalovaného platila prax, že PZ učil tie triedy aj v nasledujúcom školskom roku, v ktorých učil aj v predchádzajúcom školskom roku, teda pred optimalizáciou, avšak u žalobkyne sa takáto zaužívaná prax neuplatnila. Totiž úväzok žalobkyne následne predstavoval len 8VH týždenne a žalobkyňa v skutočnosti pokračovala vo výučbe len v jednej triede a to v triede II.B. Z predpokladaného úväzku žalobkyne v školskom roku 2019/2020 došlo k presunu VH tak, že v triede II.A 4VH boli presunuté B. J., v triede III.C 4VH boli presunuté do úväzku A. M., seminár z matematiky v počte 6VH a cvičenia z matematiky v počte 2VH v celkovej sume 8VH boli presunuté do úväzku A. M. a B. L.. Ak by nedošlo k presunu VH na iných PZ, tak predpokladaný úväzok žalobkyne by bol 16 VH týždenne a spolu s vyššie uvedeným úväzkom 4VH v triede II.B, by žalobkyňa pokračovala vo vyučovaní na základe úväzku 20 VH týždenne. Došlo teda k presunu 16 VH na iných PZ.

41. V priebehu školského roka 2020/2021 došlo k rôznym úpravám úväzkov tak, aby iní učitelia dosiahli plný pracovný úväzok, avšak táto flexibilita nebola nikdy aplikovala vo vzťahu k žalobkyni. V závislosti od toho došlo aj k vzniku nadčasových hodín, čo je síce akceptovateľné, avšak nie je možné akceptovať konanie žalovaného, prečo aspoň časť nadčasových hodín nemohla učiť žalobkyňa. Aj týmto konaním žalovaného je preukázané, že so žalobkyňou sa zaobchádzalo rozdielne, ako s inými zamestnancami. V závislosti od toho treba poukázať na to, že v školskom roku 2020/2021 boli nadčasové hodiny pridelené A. M. v počte 4 nadčasové hodiny (NH), pričom táto mala riadny pracovný úväzok 22 VH týždenne, B. L. XXX, A. K. XXX, N. B. XXX a B. I. 1NH, pričom vo vzťahu k týmto PZ išlo o predmety a nadčasové hodiny v predmetoch, ktoré pôvodne vyučovala žalobkyňa, teda matematika a chémia. Teda namiesto toho, aby žalobkyni bola ponúknutá práca v jej kombinácií aprobácie matematika – chémia, riešil žalovaný rozdelením jej úväzku medzi viacerých PZ formou nadčasových hodín.

42. Nemožno súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o posudzovanie platnosti a vykonateľnosti rozhodnutia UPSVaR ústredie Bratislava z 30.04.2021 a to vo vzťahu k prerokovaniu návrhu výpovede príslušným odborovým orgánom pred daním výpovede a vo vzťahu k doručeniu samotnej výpovede na základe tohto rozhodnutia. Z doložených listín vyplýva, že k prerokovaniu výpovede zamestnávateľa s príslušnou odborovou organizáciou došlo dňa 21.05.2021, kedy ešte uvedené rozhodnutie UPSVaR nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, nakoľko sa tak stalo v rovine právoplatnosti a vykonateľnosti až 03.06.2021, teda takéto prerokovanie je predčasné a v rozpore s ustanoveniami . Žalovaný totiž mohol požiadať o prerokovanie výpovede pre žalobkyňu príslušnú odborovú organizáciu až 03.06.2021, t. j. po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného rozhodnutia UPSVaR. Ku dňu 24.05.2021 pracovalo u žalovaného 25 PZ vrátane žalobkyne, teda rozviazaním pracovného pomeru so žalobkyňou klesol počet PZ nie na 27, ako bol zámer vyplývajúci z organizačných zmien v rozhodnutí č. X/XXXX, ale na počet 24 PZ. Ak bol ku dňu výpovede dosiahnutý stav 25 PZ bolo to nad rámce plánovaných organizačných zmien v rozhodnutí č. X/ XXXX, ktoré sa týkalo žalovanej, pretože plánovaný optimalizovaný stav 27 PH bol dosiahnutý už v roku 2019. Žalobkyňa už v priebehu konania na súde prvej inštancie poukázala na to, že v organizačnej štruktúre žalovaného z 01.08.2020 je uvedený stav 25 PZ, vrátane uvedenia mena žalobkyne.

43. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

44. V následných vzájomných vyjadreniach (, , ) zotrvali strany na svojich doterajších stanoviskách.

45. Odvolací súd prejednal vec podľa a nasl. a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu napadnutého rozsudku, pretože tento bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a naviac je aj nepreskúmateľný, pričom táto nepreskúmateľnosť dosahuje intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho strane (v danom prípade žalobkyni), aby uskutočňovala jej

procesné práva v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní.

46. Podľa () pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

47. Podľa pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

48. Podľa zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

49. Podľa ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa , nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

50. Podľa ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.

51. Podľa výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

52. Podľa zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

53. Podľa v znení účinnom v čase dania výpovede zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v a .

54. Podľa výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

55. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalovaný na základe výpovede z pracovného pomeru z 24.05.2021 pod č. D./XXX/XX/XXX skončil pracovný pomer so žalovanou výpoveďou v zmysle

a to s poukazom na Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene z 11.04.2019 (č.l. 22 spisu).

56. Nemožno súhlasiť s odvolacími námietkami žalobkyne spočívajúcimi v tom, že existujú pochybnosti o tom, či predmetná výpoveď z pracovného pomeru bola daná a podpísaná oprávnenou osobou, t. j. poverenou riaditeľkou školy I. H. J., I., nakoľko poverenie nebolo priložené k výpovedi z 24.05.2021. V tomto kontexte treba uviesť, že z dokazovania vykonaného na súde prvej inštancie nepochybne vyplýva, a to z celého súhrnu dokladov, ktoré boli do spisu predložené, že v čase dania predmetnej výpovede z pracovného pomeru I. H. J., I. vykonávala funkciu poverenej riaditeľky predmetnej školy, má teda kompetencie v pracovnoprávnej oblasti a v oblasti organizácie a riadenia tejto školy, vrátane prijímania organizačných zmien a na to nadväzujúcich opatrení, pričom samotná okolnosť, že poverenie na výkon tejto funkcie menovanej nebolo priložené k predmetnej výpovedi pracovného pomeru z 24.05.2021 nemôže spôsobovať neplatnosť tohto právneho úkonu zo strany žalovaného.

57. Rovnako nemožno súhlasiť s argumentáciou, že v čase dania výpovede žalobkyni z pracovného pomeru nebolo rozhodnutie ústredia UPSVaR v Bratislave z 30.04.2021 ešte právoplatné a vykonateľné, nakoľko toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť až 03.06.2021, pričom výpoveď z pracovného pomeru bola žalobkyni daná 24.05.2021 a táto výpoveď bola prerokovaná príslušnou odborovou organizáciou dňa 21.05.2021.

58. Je totiž nepochybné, že dňa 03.06.2021 toto rozhodnutie UPVaR – ústredie v Bratislave nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, žalovaný ho v čase dania výpovede z pracovného pomeru žalobkyni, i v čase prerokovania tejto výpovede príslušným odborovým orgánom mal k dispozícií a k zrušeniu tohto rozhodnutia nedošlo. Toto rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné aj v súčasnosti a samotný časový posun medzi daním výpovede a neskorším nadobudnutím právoplatnosti tohto rozhodnutia nemôže byť na ujmu platnosti tohto právneho úkonu zo strany žalovaného. Totiž opačný výklad by viedol k formalistickému posudzovaniu platnosti právnych úkonov, nakoľko v zmysle vyššie uvedeného je nepochybné, že rozhodnutie UPSVaR – ústredie Bratislava je právoplatné a vykonateľné.

59. Nemožno súhlasiť taktiež z odvolacou argumentáciou žalobkyne spočívajúcou v tom, že nedošlo k riadnemu splneniu si ponukovej povinnosti žalovaného pokiaľ ide o funkciu administratívny pracovník – informátor, nakoľko k tejto ponuke došlo zo strany žalovaného 01.10.2019 (č.l. 24 spisu), pričom žalobkyňa na tento list reagovala listom z 08.10.2019 (č.l. 25 spisu), kde možnosť zamestnávania u funkcie vrátnika – informátora vylúčila, nakoľko o takúto prácu nemala záujem. Následne došlo na základe rozhodnutia o organizačnej zmene č. X/XXXX účinnej od 01.11.2019 na zmenu pracovnej pozície vrátnik – informátor a na pracovnú pozíciu školník (č.l. 293, 313 spisu), avšak z týchto dôkazov vyplýva, že išlo iba o zmenu názvu tejto pracovnej pozície, pričom k zrušeniu tohto pracovného miesta na základe týchto organizačných opatrení nedošlo. Naviac v čase ponuky tohto pracovného miesta žalobkyni dňa 01.10.2019 žalobkyňa ani inú možnosť ako ponuku tohto miesta nemala, pretože k momentu tejto ponuky táto pracovná pozícia bola takýmto spôsobom označená.

60. Taktiež nie je dôvodná argumentácia žalobkyne, že žalovaný jej neponúkol pracovnú pozíciu učiteľky so skráteným pracovným úväzkom v rozsahu 8 vyučovacích hodín, t. j. 36,37 % úväzku, nakoľko takéto riešenie úväzku bolo žalobkyni opakovane ponúkané, ako to správne zistil súd prvej inštancie, pričom žalobkyňa tento skrátený úväzok opakovane odmietala, pretože trvala v písomných odpovediach na túto ponuku na tom, že požaduje plný úväzok.

61. Preto z týchto odvolacích námietok žalobkyne nemožno vychádzať.

62. Existujú však pochybnosti o správnosti záverov súdu prvej inštancie a o náležitom zistení skutkového stavu pokiaľ ide o vyporiadanie sa s námietkami žalobkyne spočívajúcimi v tom, že od počiatku procesu založeného predmetným rozhodnutím o organizačnej zmene z 11.04.2019, išlo v skutočnosti nie o racionalizačné opatrenie dané vývojom záujmu zo strany študentov o štúdium na tejto škole a poklesom žiakov v škole, ale o využitie daného stavu za účelom diskriminácie osoby žalobkyne a tzv. zbavenia sa jej osoby, ako pedagogického pracovníka na tejto škole. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na viacero okolností, s ktorými sa však súd prvej inštancie nezaoberal.

63. Treba v tejto súvislosti poukázať na to, že predmetné konanie je konaním, ktoré v zmysle a nasl. (individuálne pracovnoprávne spory) patrí do II. hlavy , teda do kategórie sporov s ochranou slabšej strany. Bolo preto v kompetencii súdu prvej inštancie v zmysle zabezpečiť vo veci aj ďalšie dôkazy v závislosti na vyjadreniach strán (v danom prípade v závislosti na vyjadrení žalobkyne), ktoré by objektivizovali úkony, ktoré boli zo strany žalovaného ako zamestnávateľa vo vzťahu k žalobkyni podniknuté. Tieto dôkazy nemusí súd prvej inštancie vykonávať len na návrh strán, ale potrebné dôkazy obstará aj bez návrhu.

64. V tomto kontexte sa javí ako nevyhnutné, aby sa súd prvej inštancie oboznámil s návrhom optimalizácie počtu zamestnancov z 03.01.2018 – opatrením, ktoré boli vydané Prešovským samosprávnym krajom a ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia o organizačnej zmene žalovaného z 11.04.2019.

65. Taktiež treba konštatovať, že súd prvej inštancie nereagoval na viaceré vyjadrenia žalobkyne, spočívajúce v tom, že podľa jej názoru žalovaný neobjektívne skracoval jej úväzok vyučovacích hodín, prideľoval ich iným pedagogickým zamestnancom tak, aby žalobkyni nezostal potrebný úväzok a táto okolnosť sa prejavila aj v rovine nadčasových hodín u iných pedagogických zamestnancov.

66. V tomto smere je potrebné konštatovať, že samotné krátenie úväzku niektorého zo zamestnancov a napĺňanie úväzku iných zamestnancov tak, aby dosiahli plný úväzok pri danom počte žiakov a prípadne v rozumnom rozsahu mali aj nadčasové hodiny nemožno kvalifikovať ako diskriminačné konanie vo vzťahu k inému zamestnancovi, ak je takýto postup odôvodnený nielen rozhodnutím o organizačnej zmene (v danom prípade z 11.04.2019), ale v záujme odstránenia pochybností je verifikovaný zistením, či takáto organizačná zmena mala oporu v skutočne objektívnom organizačnom opatrení nadriadeného orgánu, teda v návrhu na optimalizáciu počtu zamestnancov, ktorý vydal PSK dňa 03.01.2018. Takéto nazeranie na úpravu úväzkov je možné z toho dôvodu, že ak takéto opatrenie (vrátane organizačných zmien) má v takomto rozhodnutí zriaďovateľa oporu, nemožno v krokoch organizácie, ktorá toto usmernenie zriaďovateľa realizuje v rovine organizačných zmien hodnotiť ako diskriminačné, pretože sa môže týkať ktoréhokoľvek zamestnanca a výber zamestnancov, ktorým sa pracovný úväzok doplní závisí od rozhodnutia zamestnávateľa, pričom nemožno vychádzať z toho, že úväzok v danej situácií bude naplnený pre všetkých zamestnancov rovnako. Dôležité je však to, aby tieto opatrenia, vrátane organizačných zmien, boli verifikované skutočnou objektívnou potrebou danou v danom prípade Návrhom na optimalizáciu počtu zamestnancov.

67. Súd prvej inštancie taktiež nevenoval náležitú pozornosť ponuke práce pre žalobkyňu, ktorá sa týkala a bola obsiahnutá v liste z 21.04.2021 (č.l. 37 spisu), kde jej bola ponúknutá práca účtovníka, ktorú žalobkyňa listom z 26.04.2021 (č.l. 38 spisu) odmietla. Avšak v liste žalovaného z 21.04.2021 bola komentovaná aj funkcia učiteľa informatiky, ktorú jej žalovaný v zmysle tohto listu neponúkol z dôvodu, že pre túto prácu nespĺňa kvalifikačné predpoklady. Ako voľné miesto žalovaný túto prácu ponúkal na svojej internetovej stránke už v čase pred daním výpovede z pracovného pomeru žalobkyni tak, ako to vyplýva z dokladu označeného ako Voľné miesta na našej škole (č.l. 283 spisu), pričom pracovný pomer mohol byť uzavretý už od 01.09.2020. V tomto smere nie je jasné, či žalobkyňa na túto prácu spĺňala kvalifikačné predpoklady, alebo nie.

68. Taktiež súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť tomu, že jej nebolo ponúknuté miesto školského digitálneho koordinátora, ktoré bolo obsadené podľa jej tvrdenia od septembra 2021 (vyjadrenie žalobkyne č.l. 358 spisu), pričom organizácia už v čase dania výpovede žalobkyni vedela o tom, že toto miesto v novom školskom roku bude treba obsadiť, nie je teda zrejmé, či túto pracovnú pozíciu nemožno vnímať ako voľné pracovné miesto s náplňou práce vhodnou aj pre žalobkyňu.

69. Napokon zostala neobjasnená dostatočne aj okolnosť, že podľa tvrdenia žalobkyne bol počet PZ už na začiatku školského roka , a preto zámer zriaďovateľa týkajúci sa zníženia počtu PZ bol naplnený už pred daním výpovede žalobkyni.

70. Na základe uvedeného treba konštatovať, že existujú teda pochybnosti o správnosti rozsahu vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie za účelom vyporiadania sa so všetkými námietkami žalobkyne, a teda aj o správnosti skutkových zistení uvedených v napadnutom rozhodnutí, a teda aj celkovej preskúmateľnosti tohto rozhodnutia súdu prvej inštancie.

71. Preto postupom podľa , odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

72. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie zaoberať sa vecou v kontextoch vyššie uvedených, ktoré doposiaľ objasnené neboli a aj z vlastnej iniciatívy vykonať dokazovanie za účelom úplného zistenia skutkového stavu. Za tým účelom sa súd prvej inštancie oboznámi a zabezpečí do spisu návrh na optimalizáciu počtu zamestnancov z 03.01.2018, vydaným PSK za účelom zistenia, či predmetná organizačná zmena z 11.04.2019 bola skutočne v súlade s týmto organizačným opatrením nadriadeného orgánu, teda zriaďovateľa žalovaného. V tomto zmysle bude potrebné sa zaoberať námietkami žalobkyne spočívajúcimi v tom, že ku dňu 24.05.2021 pracovalo u žalovaného 25 PZ vrátane žalobkyne, teda rozviazaním pracovného pomeru so žalobkyňou klesol počet PZ nie na 27, ako bol zámer vyplývajúci z organizačných zmien v rozhodnutí č. X/XXXX, ale na počet 24 PZ. Ak bol ku dňu výpovede dosiahnutý stav 25 PZ bolo to nad rámce plánovaných organizačných zmien v rozhodnutí č. X/XXXX, pretože plánovaný optimalizovaný stav 27 PH bol dosiahnutý už v roku 2019.

73. Ďalej sa súd prvej inštancie bude zaoberať pracovnou pozíciou školský digitálny koordinátor a zistí, kedy vo vzťahu k tejto práci bolo žalovanému zrejmé, že bude v organizačnej štruktúre od septembra 2021, aké kvalifikačné predpoklady pre výkon tejto práce sa vyžadovali a či v skutočnosti nebolo žalovanému zrejmé už v čase dania výpovede žalobkyni, že takáto funkcia sa bude od nového školského roka otvárať, nakoľko v tomto zmysle by bolo možné aj túto pozíciu považovať za prácu potenciálne vhodnú pre žalobkyňu, ak jej potreba bola zrejmá už v čase dania výpovede žalobkyni. Súd prvej inštancie bude verifikovať aj stanovisko žalovaného spočívajúce v tom, že pre prácu učiteľa informatiky žalobkyňa nespĺňala kvalifikačné predpoklady a za tým účelom si ozrejmí, aké konkrétne kvalifikačné predpoklady sa na výkon tejto práce viazali a aké kvalifikačné predpoklady mala žalobkyňa.

74. V kontexte dvoch rozhodujúcich dokumentov, ktoré sú právne významné pre rozhodnutie v tejto veci, teda v kontexte Návrhu na optimalizáciu počtu zamestnancov z 03.01.2018 (vydaného PSK) a rozhodnutia o organizačnej zmene z 11.04.2019 bude sa súd prvej inštancie zaoberať námietkami žalobkyne spočívajúcimi v údajnom diskriminačnom odnímaní vyučovacích hodín žalobkyni, ich prideľovaní iným pedagogickým zamestnancom za účelom znižovania úväzku žalobkyne, ktoré malo podľa jej názoru diskriminačný charakter a nemalo racionálnu základňu v nutnosti danej práve vyššie uvedenými dokladmi. Za tým účelom sa súd prvej inštancie bude bližšie zaoberať tým, či sú pravdivé tvrdenia žalobkyne spočívajúce v prideľovaní nadčasových hodín iným pedagogickým zamestnancom (A. M., B. L., A. K., N. B. a B. I.), pričom v zmysle vyššie uvedeného vyhodnotí, či takéto napĺňanie úväzkov týchto iných pedagogických zamestnancov bolo nutnosťou, alebo tak, ako to posudzuje žalobkyňa, len účelovým a diskriminačným správaním sa žalovaného vo vzťahu k jej osobe. Všetky tieto tvrdenia žalobkyni je potrebné verifikovať podrobným stanoviskom žalovaného vrátane predloženia príslušných dokladov svedčiacich o nutnosti takéhoto postupu a o skutočnom naplnení úväzkov týchto iných pedagogických zamestnancov a to tak v rovine ich normálneho plného úväzku, a prípadne aj nadčasových hodín.

75. Až po takto doplnenom dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.

76. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

77. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).