Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/66/2014

Potvrdené rozhodnutím 9Co/286/2014
„Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: C. X., narodená XX.XX.XXXX, bytom P. S. XXX, zastúpená: JUDr. Dalibor Pavelka, advokát, Pribinova 46, Hlohovec, proti odporkyni: G. H., narodená XX.XX.XXXX, bytom P. S. XXX, o nariadenie predbežného opatrenia v konaní o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 8C/66/2014-24 zo dňa 12. mája 2014 takto rozhodol: Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Máriou Košťálovou v právnej veci sporu žalobcu: C. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. S. XXX, právne zastúpený: JUDr. Dalibor Pavelka, advokát so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, proti žalovanému: G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. S. XXX, právne zastúpený: JUDr. Juraj Šranko, advokát so sídlom Mostná 29, Nitra, o určenie neplatnosti zmluvy, t a k t o

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

IV. Znalec má voči žalobcovi nárok na zaplatenie znalečného v rozsahu 100% súdom priznaného znalečného.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 21.03.2014 domáhala vrátenia daru, ktorým bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú. P. S., zapísaná na LV č. XXX ako stavba - rodinný dom, súp.č. XXX na parcele č. 445/178 (ďalej aj ako „RD“) v podiele 1/3 a nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú. P. S. zapísaná na LV č. XXX ako stavba - prístavba k rodinnému domu, súp.č. XXX na parcele č. XXX/ XXX (ďalej aj ako „prístavba“) v podiele 1/2 (ďalej spoločne aj ako „nehnuteľnosti“). Svoj návrh odôvodnila tým, že žalovaná ako jej vnučka sa približne 2 roky pred podaním žaloby obrátila na žalobkyňu s tým, že by u nej chcela bývať spolu so svojim priateľom a budú jej pomáhať. Žalobkyňa súhlasila a nasťahovala sa do prístavby, žalovaná s priateľom obývali RD. Na jar 2013 sa na žalobkyňu obrátili ostatní spoluvlastníci nehnuteľností, aby ich vyplatila. Žalovaná v apríli 2013 navrhla, že ich vyplatí, ak jej žalobkyňa daruje jej spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach. Žalobkyňa súhlasila a chcela ich previesť žalovanej bezodplatne na základe darovacej zmluvy. Žalovaná sa pred podpisom zmluvy obrátila na žalobkyňu s požiadavkou na uzavretie kúpnej zmluvy za kúpnu cenu 1,- eur. Žalobkyňa napriek vôli uzatvoriť darovaciu zmluvu s uzavretím kúpnej zmluvy súhlasila, avšak uzavretie zmluvy podmieňovala zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania nehnuteľností. K uzavretiu kúpnej zmluvy došlo tak, že priateľ žalovanej zobral žalobkyňu na obecný úrad, kde sa podpísala na čistý hárok papiera. Zmluvu, ktorú mala podpísať nikdy nevidela a nemala možnosť si ju prečítať. Približne mesiac po povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovanej došlo medzi stranami sporu k zhoršeniu vzťahov, vnučka odmietla dodatočné zriadenie vecného bremena, privolala sanitku a mestskú políciu, aby žalobkyňu odviezli z nehnuteľnosti, žalobkyňa dennodenne čelí slovným útokom a priateľ žalovanej ju minimálne 3x fyzicky napadol. Žalovaná s priateľom bránia žalobkyni užívať spoločnú kuchyňu. Žalobkyňa považuje uzavretú kúpnu zmluvu za simulovaný právny úkon, úmyslom strán bolo uzavrieť darovaciu zmluvu. Žalobkyňa listom zo dňa 08.01.2014 vyzvala žalovanú na vrátenie

daru. Žalobkyňa k žalobe pripojila rozhodnutie Centra právnej pomoci a priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci, dohodu o poskytovaní právnej pomoci, kúpnu zmluvu, rozhodnutie Správy katastra o povolení vkladu, výzvu na vrátenie daru.

2. Podaním doručeným súdu dňa 11.04.2014 žalobkyňa navrhla zmenu žaloby tak, že sa v konaní domáha určenia, že žalobkyňa je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, nakoľko po podaní žaloby zistila, že podpis na kúpnej zmluve jej nepatrí, z čoho vyplýva, že kúpnu zmluvu nikdy nepodpísala. S obsahom zmluvy sa mala možnosť oboznámiť až po viac ako 2 mesiacoch od jej uzavretia. Uznesením zo dňa 07.05.2014 súd pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobkyne.

3. Na pojednávaní dňa 16.04.2015 žalobkyňa uviedla, že nemala pripravený text zmluvy ani nežiadala žalovanú, aby zmluvu pripravila. Na jar jej žalovaná spolu s priateľom priniesli do izby zmluvu, ktorú žalobkyňa nepozerala, lebo dobre nevidí. Žalovaná jej povedala, aby to podpísala, že prepisujú na seba elektrinu. Po podpise si chcela listinu prečítať, ale žalovaná ju zobrala do izby. Keď listinu podpisovala, určite tam neboli žiadne podpisy. Žalobkyňa bola na obecnom úrade P. S. nechať overiť svoj podpis, v období keď podpísala zmuvu, o ktorej si myslela, že je to prepis elektriny. Pred zamestnankyňou na obecnom úrade pani M. podpísala čistý list. Starostka ju volala, aby si prišla na obecný úrad overiť podpis. Išla tam sama, peši. Starostka, pani M. a ešte jedna pani porovnali jej podpis na zmluve, pani M. jej povedala, že majú zmluvu na prepis domu. Následne jej žalovaná povedala, že už to nie je jej dom, že ju môžu vyhodiť na ulicu. Žalobkyňa ju žiadala, aby tam doplnili, že ju doopatrujú. Na obecnom úrade jej povedali, že kúpnu zmluvu im tam nechala žalovaná. Kúpnu zmluvu si na úrade žalobkyňa nečítala, oni jej povedali, čo tam je. Ešte predtým, ako bola žalobkyňa na obecnom úrade overiť si podpis, bola na obecnom úrade s priateľom vnučky podpísať mu plnú moc, aby mohol žalobkyňu v Nitre zastupovať, pri podpise kúpnej zmluvy na dom, aby sa to mohlo prepísať na vnučku. Následne žalobkyňa uviedla, že priateľ žalovanej mal za ňu podpísať darovaciu zmluvu, avšak ju nepodpísal. Žalobkyňa nevie, aké časové obdobie uplynulo medzi tým, ako na obecnom úrade podpísala čistý hárok papiera a tým, keď sa na obecnom úrade podpísala iba pre porovnanie podpisov s podpisom na listine, ktorá už bola na úrade.

4. Na pojednávaní dňa 16.04.2015 žalovaná uviedla, že kúpnu zmluvu navrhla žalobkyňa, aby to nenapadol jej druhý syn. Dohodla sa aj so svojim otcom, ktorý bol tiež podielový spoluvlastník nehnuteľností, že aj on jej to predá za 1,- eur. Návrh zmluvy vyhotovil JUDr. F.. Zmluvy ako prvý podpísal jej otec, potom ich odniesla žalobkyni večer 10.05.2013, zmluvy jej nechala, nech si ich naštuduje. Žalobkyňa hovorila, že to nemusí pozerať, že to môžu ísť hneď podpísať. Žalobkyňa nepovedala, že chcela darovaciu zmluvu. Žalovaná chodila do práce, nemohla ísť na úrad, žalobkyňa povedala, že to vybaví. Kúpnu zmluvu na úrade nenechávala, vyhotovenia zmlúv mala žalobkyňa, asi o 3 dni išla žalobkyňa na obecný úrad, potom jej volala. Na pojednávaní dňa 16.07.2015 žalovaná uviedla, že žalobkyňa jej volala, že pani na úrade je vybavená a že môžu prísť poobede so žalobkyňou ku nej domov. Kúpnu zmluvu u pani M. podpísala iba žalovaná, žalobkyňa ju podpísala už skôr na obecnom úrade. Pani M. overila iba podpis žalovanej. Potom sa žalovaná žalobkyne pýtala, či zmluvy čítala, ktorá odpovedala, že nepotrebuje nič čítať. Žalobkyňa sama chcela uzavretie kúpnej zmluvy, aby to nenapadol jej druhý syn J. H., s ktorým mala vtedy zlé vzťahy. Žalobkyňa žalovanej výslovne nepovedala, že by chcela v dome zostať a že by sa mala o ňu starať, ale vie, že to brala automaticky, aj žalovaná to brala automaticky. Žalovanú nenapadlo, že by mohli byť medzi nimi potom také zlé vzťahy, a že odišla, rátala s tým, že sa o ňu bude starať. Zhoršenie vzťahov začalo, keď bola v 7. mesiaci tehotenstva, žalobkyňa začala púšťať plyn, zamykať dvere, obmedzovať žalovanú a vyhadzovať ju z domu, sotila ju tak, že išla k lekárovi. Zavolala záchranku, lebo sa žalobkyne bála, prišli aj žalovanej rodičia. Záchranári uviedli, že sa u žalobkyne začína prejavovať starecká demencia a mala by ísť k lekárovi. Viac krát boli volané záchranky, žalobkyňa viac krát žalovanej ubližovala aj po narodení syna, bola volaná aj polícia. Žalobkyňa napchala zápalky do zámku, sypala synovi žalovanej soľ do mlieka. Žalovaná predložila ako dôkaz záznam o zhodnotení zdravotného stavu žalobkyne.

5. Na pojednávaní dňa 20.10.2015 boli ako svedkovia vypočutí H. M., pracovníčka obecného úradu, G. H., syn žalobkyne a otec žalovanej a K. K., priateľ žalovanej. H. M. uviedla, že si nepamätá čo konkrétne overovala a kedy to bolo. Po nahliadnutí do overovacej knihy uviedla, že overenie podpisov urobila, keďže je tam jej podpis. Určite tam bola žalobkyňa, keď je tam uvedená, a žalovaná. Ak niekto nemôže v pracovnom čase, vezme overovaciu knihu domov. Myslí si, že overenie podpisu žalobkyne bolo na obecnom úrade. Žalobkyňa, žalovaná a jej priateľ chodili na úrad častejšie, aj za pani starostkou, vybavovali nejaké pozemky alebo dom, nevie to určite. Nebola prítomná hovoru, ani sa jej žalobkyňa

nikdy nepýtala, čo je kúpna zmluva, darovacia zmluva. Nevie, akú listinu overovala, vždy pozrie prvú stranu a napíše do overovacej zmluvy, o čo sa jedná. Nie je pravda, že by v jej prítomnosti za prítomnosti starostky robili porovnanie podpisu alebo že by urobila overenie podpisu na čistý list. G. H. uviedol, že žalobkyňa chcela previesť nehnuteľnosti kúpnou zmluvou, aby to nenapadol jeho brat. Dával overovať svoj podpis na zmluve po tom, ako to podpísala žalobkyňa a žalovaná. Žalobkyňa nikdy nepovedala synovi o svojich plánoch, kde bude žiť, on so žalovanou jej povedali, že v dome má právo dožitia. Žalobkyňa následne zavolala svojho druhého syna, ktorý ju prišiel vysťahovať a dal ju do domova dôchodcov. Asi rok po podpise zmluvy zobrali žalobkyňu na psychiatriu, bola tam 2 týždne. Keď prevzal zmluvy od dcéry na podpis, zmluvy boli zviazané. K. K. uviedol, že pokiaľ ide o kúpnu zmluvu, oslovila ho žalobkyňa, že chce, aby s ňou išiel podpísať kúpnu zmluvu. On nemal žiadnu písomnosť, musela ich mať žalobkyňa. Odviezol ju na obecný úrad a potom domov, p. M. jej tam overovala podpis, o zmluve sa so žalobkyňou nerozprával. Nikdy nemal za žalobkyňu nič podpisovať a nikdy na neho nebola spísaná plná moc. Keď žalovaná otehotnela, vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou sa zhoršili. Na obecnom úrade videl, ako žalobkyňa podpisuje kúpnu zmluvu, stál pri nej.

6. Súd v konaní ustanovil znalca, ktorému uložil vyjadriť sa, či podpis na kúpnej zmluve je podpisom žalobkyne a stranám uložil, aby na výzvu znalca predložili originály písomností podpísaných žalobkyňou v rokoch 2012 - 2014. Znalkyňa Mgr. K. J. vyhotovila vo veci znalecký posudok č. XX/XXXX., v ktorom uviedla, že sporný podpis na kúpnej zmluve, ktorej kópiu posudzovala pravdepodobne nie je pravým podpisom žalobkyne. Spresniť záver skúmania by bolo možné po predložení originálu kúpnej zmluvy. K záverom znalkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla vyhotovenie dodatku k znaleckému posudku s tým, aby znalkyňa skúmala podpis na oboch vyhotoveniach kúpnej zmluvy, originálny podpis žalobkyne v osvedčovacej knihe. Znalkyňa vyhotovila doplnenie znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorá na základe výsledkov písmoznaleckého skúmania uviedla, že sporné podpisy na kúpnej zmluve, ako aj plnomocenstvách, na ktorých sa nachádzal podpis, ktorý mal patriť žalobkyni, pravdepodobne vyhotovila žalobkyňa. Sporné podpisy pravdepodobne vyhotovil totožný pisateľ a podpisy pravdepodobne vyhotovila pisateľka, od ktorej boli predložené ukážky podpisov. K výsledkom doplneného znaleckého posudku sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá rozporuje závery znaleckého posudku z dôvodu, že plnomocenstvá, ktoré boli predložené znalkyni, a ktoré boli porovnávané s podpisom na kúpnej zmluve, žalobkyňa nepodpísala. Zotrváva na záveroch pôvodného znaleckého posudku. Žalovaná sa k námietkam žalobkyne vyjadrila a uviedla, že znalkyňa podpis na kúpnej zmluve porovnávala nielen s podpisom na plnomocenstve, ale aj s pôvodným porovnávacím materiálom. Žalobkyňa uviedla, že je osobou v hmotnej núdzi a pre prípad neúspechu v konaní navrhuje, aby súd náhradu trov konania žalovanej nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi (najmä kúpnou zmluvou, rozhodnutím správy katastra o povolení vkladu, výzvou na vrátenie daru), výsluchom svedkov, znaleckým dokazovaním, ako aj celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav: Žalobkyňa a žalovaná sa v roku 2013 dohodli na bezodplatnom prevode spoluvlastníckych podielov na rodinnom dome a prístavbe vo vlastníctve žalobkyne na žalovanú. Žalobkyňa a žalovaná sa následne dohodli na uzavretí kúpnej zmluvy za 1,- eur, pričom medzi stranami sporu zostalo sporné, z akého dôvodu sa rozhodli uzavrieť kúpnu zmluvu. Žalobkyňa a žalovaná mali v čase, keď sa dohodli na prevode vlastníckeho práva dobré vzťahy a bývali spoločne v RD s prístavbou, následne došlo k ich zhoršeniu, pričom každá zo strán viní zo zhoršenia vzťahov druhú stranu. Žalobkyňa sa v konaní domáhala spočiatku vrátenia daru na základe uzavretej kúpnej zmluvy ako simulovaného právneho úkonu, následne určenia vlastníckeho práva z dôvodu, že kúpnu zmluvu nepodpísala. Na základe kúpnej zmluvy došlo k prevodu vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach na žalovanú. Medzi stranami zostalo sporné, či došlo k podpisu kúpnej zmluvy žalobkyňou. Žalobkyňa tvrdí, že v čase, kedy malo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy, žalobkyňa podpísala zmluvu, o ktorej si myslí, že bola zmluva na prepis elektriny. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa bola v predmetnom období overiť podpis na obecnom úrade. Vyjadrenia strán sporu a svedkov sa rôznia v okolnostiach podpisu zmluvy (kedy zmluvu podpísala žalobkyňa, či vedela, čo podpisuje, či zmluvu čítala, či bol na zmluve najskôr podpis G.a H.a alebo tento zmluvu podpísal až po žalobkyni), ako aj okolnostiach overenia podpisu žalobkyne. Žalobkyňa uviedla, že na obecnom úrade jej pri overení podpisu povedali, že ide o kúpnu zmluvu na prepis domu. Zo znaleckého posudku po vypracovaní doplnku vyplýva, že podpis na zmluve pravdepodobne je podpisom žalobkyne.

8. Podľa , Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

9. Súd v konaní skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu a dospel k záveru, že samotná skutočnosť, že žalobkyňa tvrdí, že je vlastníčkou nehnuteľností, pričom na liste vlastníctva je ako vlastníčka zapísaná žalovaná, zakladá naliehavý právny záujem žalobkyne. Súd následne posúdil žalobu vo veci samej, dospel k záveru, že je nedôvodná, a z toho dôvodu žalobu výrokom I. zamietol. Súd mal v konaní preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovanou bola uzavretá kúpna zmluva, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva na žalovanú, pričom zmluvu podpísala aj samotná žalobkyňa. K uvedenému záveru súd dospel na základe znaleckého dokazovania, výsluchu svedkov, ako aj samotných vyjadrení žalobkyne. Zo znaleckého dokazovania po doplnení pôvodného znaleckého posudku vyplynulo, že podpis na kúpnej zmluve pravdepodobne je podpisom žalobkyne. Súd vzal pri rozhodovaní do úvahy námietky žalobkyne, že rozporuje podpis na plnomocenstvách predložených žalovanou, avšak zo znaleckého posudku vyplýva, že znalkyňa porovnávala jednotlivé sporné podpisy (na kúpnej zmluve a plnomocenstvách) medzi sebou a následne ich porovnávala s porovnávacím materiálom, ktorý mala k dispozícii. Nedostatky porovnávacieho materiálu (nedostatok podpisov v origináli) nie je možné pripísať na ťarchu žalovanej. Zo svedeckých výpovedí rovnako súdu vyplynulo, že žalobkyňa kúpnu zmluvu podpísala. Hoci sa svedecké výpovede v jednotlivých okolnostiach (uvedených v bode 7. tohto rozhodnutia) rôznia, čo možno pripísať odstupu času medzi okolnosťami, o ktorých vypovedali a svedeckou výpoveďou, z každej výpovede súdu vyplýva, že žalobkyňa kúpnu zmluvu podpísala resp. zo žiadnej výpovede súdu nevyplýva, že by žalobkyňa zmluvu nepodpísala. Z výpovede svedkyne H. M. vyplýva, že táto overila podpis na kúpnej zmluve. Podpis čistého hárku papiera svedkyňa rozporuje. Z výpovede svedka K.a K.a vyplýva, že žalobkyňa bola na obecnom úrade za účelom overenia podpisu na kúpnej zmluve a videl, ak žalobkyňa kúpnu zmluvu podpísala. Rovnako uvedený záver vyplýva súdu aj zo samotných vyjadrení a návrhov žalobkyne, ktorá sa návrhom na začatie konania domáhala vrátenia daru na základe uzavretej kúpnej zmluvy a následne uvádzala, že k uzavretiu zmluvy nedošlo. Rovnako uvádzala, že mala záujem kúpnu zmluvu uzavrieť, podpisovala nejakú zmluvu, o ktorej nevie, čo bolo jej obsahom, overovala podpis na obecnom úrade, pričom pri overení podpisu jej pracovníčka obecného úradu povedala, že ide o kúpnu zmluvu. Tvrdenia žalobkyne týkajúce sa podpisu čistého listu na obecnom úrade, neboli v konaní preukázané. Žalobkyňa nenavrhla na preukázanie týchto tvrdení žiaden dôkaz a zo žiadnych vykonaných dôkazov táto skutočnosť nevyplynula. Naopak, zo svedeckej výpovede H. M. vyplýva, že toto tvrdenie žalobkyne je nepravdivé. Súd posúdil všetky dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru tak, ako je uvedený vyššie, že žalobkyňa podpísala kúpnu zmluvu, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva.

10. Podľa (ďalej len “”), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa ustanovenia , keď plne úspešnej strane v konaní priznal plnú náhradu trov konania. Súd v konaní nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, keď nepriznanie nároku na náhradu trov konania je možné iba vo výnimočných prípadoch. Za dôvod hodný osobitného zreteľa pritom nie je možné považovať samotnú skutočnosť, že žalobkyňa je osobou v hmotnej núdzi. Hoci je žalobkyňa osobou vyššieho veku, v konaní bola od začiatku právne zastúpená. O výške náhrady trov konania žalobcov bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Podľa ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

Podľa ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

O nároku štátu na náhradu trov konania, ktoré vznikli súdu zaplatením znalečného zo štátnych prostriedkov rozhodol súd podľa pomeru úspechu strán sporu vo veci tak, že štát má voči v konaní plne neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Pri rozhodovaní o nároku na znalečné (ktoré nebolo do rozhodnutia súdu zaplatené) súd aplikoval rovnaké východiská ako pri rozhodovaní o náhrade trov konania strán sporu a štátu, uvedené vyššie, t.j. pomer ich úspechu a neúspechu. Nebolo pritom možné prihliadať na skutočnosť, že žalobkyňa je zo zákona oslobodená od súdnych poplatkov, pretože od účinnosti je možné prihliadať na oslobodenie strany od súdneho poplatku iba v prípade ukladania povinnosti strane zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().