Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-286-2014.pdf
PDF · 89.43 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/286/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: C. X., narodená XX.XX.XXXX, bytom P. S. XXX, zastúpená: JUDr. Dalibor Pavelka, advokát, Pribinova 46, Hlohovec, proti odporkyni: G. H., narodená XX.XX.XXXX, bytom P. S. XXX, o nariadenie predbežného opatrenia v konaní o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 8C/66/2014-24 zo dňa 12. mája 2014 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním uložil odporkyni povinnosť strpieť užívacie právo navrhovateľky k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese P., obec P. S., katastrálne územie P. S., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, prístavby k rodinnému domu súp. č. 203, postavená na parcele č. 445/189 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu polovica k celku a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej (výrok I.). Uložil ďalej odporkyni povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by odporkyňa bránila navrhovateľke alebo obmedzovala navrhovateľku v užívaní tejto nehnuteľnosti vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu polovica k celku a to až do rozhodnutia vo veci samej (výroku II.). Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol (výrok III.). Návrhom zo dňa 21.03.2014 doručeným súdu dňa 25.03.2014 sa navrhovateľka voči odporkyni domáha rozhodnutia, že odporkyňa je povinná navrhovateľke vydať dar, ktorým sú spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese Hlohovec, obec Horné Otrokovce, katastrálne územie Horné Otrokovce zapísanej na liste vlastníctva č. 445/178 v podiele 1/3 vzhľadom k celku a na nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. 383, stavba prístavba k rodinnému domu so súpisným číslom 203, postavená na parcele číslo 445/179 v podiele 1/2 k celku. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že od začiatku chcela svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach odporkyni bezodplatne darovať, avšak odporkyňa sa pred podpisom zmluvy obrátila na navrhovateľku s požiadavkou na uzavretie kúpnej zmluvy s tým, že kúpna cena bude 1 euro. Navrhovateľka uzavretie zmluvy stále podmieňovala zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve dosmrtného užívania nehnuteľností. Zmluva uzavretá medzi navrhovateľkou a odporkyňou dňa 06.05.2013 je tak darovacou zmluvou, ktorá mala byť zastretá kúpnou zmluvou a to výhradne za účelom poskytnutia úveru odporkyni bankou. Navrhovateľka kúpnu zmluvu nikdy nevidela a nikdy nemala možnosť si ju prečítať. Navrhovateľka čelí dennodenne slovným útokom, posmeškom a vulgárnym nadávkam zo strany odporkyne a jej priateľa, ktorý navrhovateľku minimálne trikrát fyzicky napadol. Odporkyňa sa už niekoľko mesiacov správa voči navrhovateľke v hrubom rozpore s dobrými mravmi, preto navrhovateľka listom zo dňa 08.01.2014 vyzvala odporkyňu k vráteniu daru. Súd prvého stupňa mal za osvedčené, že právo, ktorému má byť v tomto konaní poskytnutá ochrana, si vyžaduje nariadenie predbežného opatrenia tak, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov konania. Súd má za osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, keď navrhovateľka osvedčila, že odporkyňa koná tak, že robí faktické úkony, ktoré súd verifikoval, a ktoré by predovšetkým v konečnom dôsledku viedli k zmareniu, sťaženiu, znemožneniu výkonu rozhodnutia vo veci samej, v ktorej sa navrhovateľka po pripustení zmeny návrhu domáha určenia vlastníckeho práva. Súd čiastočne zamietol návrh, nakoľko
v konaní sa navrhovateľka nedomáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti prístavba k rodinnému domu súp. č. 203, na parcele č. 445/179, zapísaná na LV č. 383 v rozsahu 1/1, ale vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku. Preto ak sa navrhovateľka domáha nariadenia predbežného opatrenia ohľadom predmetnej nehnuteľnosti ako výlučného vlastníctva, v tejto časti nie je návrh na nariadenie predbežného opatrenia dôvodný. Právne prvostupňový súd rozhodnutie odôvodnil aplikáciou § 102 ods. 1, § 75 ods. 1, ods. 8, § 76 ods. 1 písm. f), ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa. Svoje odvolanie zdôvodnila tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Súd prvého stupňa neuviedol, z ktorých konkrétnych vecných dôkazov vychádzal pri rozhodnutí o nariadení predbežného opatrenia, akými úvahami sa pri hodnotení týchto dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Z rozhodnutia jej nie je jasné, aké faktické úkony mal súd pri svojom rozhodnutí verifikovať a ako túto verifikáciu vykonal. Takéto odôvodnenie uznesenia je nedostatočné, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Týmto rozhodnutím súd zasiahol do jej práv, pričom dočasne priznal ochranu právam navrhovateľky, ktorej uplatnený nárok v súdnom konaní je toho času len v hypotetickej rovine. Uviedla, že v skutočnosti nie navrhovateľka, ale ona a členovia jej rodiny sú cieľom nestálych útokov zo strany navrhovateľky. Je jej ľúto, že navrhovateľka, ktorá je jej starou mamou, dokázala vyvolať spor ohľadne nehnuteľností, ktoré na ňu kúpnou zmluvou zo dňa 06.05.2013 previedla v súlade s tým, aká bola dohoda všetkých podielových spoluvlastníkov. Práve navrhovateľka iniciovala predaj nehnuteľností s tým, že odporkyni a jej priateľovi umožní nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti a vyriešiť si tak bytovú otázku. Preto po nadobudnutí nehnuteľností investovali do nej nemalé finančné prostriedky, čas a námahu tak, aby zodpovedali dnešnému štandardu bývania. Sama navrhovateľka sa ponúkla, že bude rada, keď nehnuteľnosti prerobia a budú ich užívať. Z nehnuteľnosti sa mala presťahovať do obecného nájomného bytu, kde by mala menšie náklady a nemusela by sa starať o údržbu domu. Zlom nastal potom, ako sa navrhovateľka dozvedela o tom, že odporkyňa je tehotná, začala byť na ňu agresívna, vulgárna a sťažovala jej priebeh tehotenstva, počas ktorého ju i viackrát fyzicky napadla, kedy musela vyhľadať lekárske ošetrenie. Nepochopiteľné a nelogické správanie navrhovateľky sa prejavuje aj neustálym vymýšľaním rôznych útokov na jej osobu a iracionálnymi výpadmi na ňu, jej priateľa a maloleté dieťa. Ona sama nemá dôvod brániť navrhovateľke v užívaní nehnuteľnosti a nerobí žiadne kroky k jej vysťahovaniu. Denne však tŕpne, čo zase navrhovateľka podnikne, či sa ona a jej maloletý syn nestanú objektom fyzických či psychických útokov. Pokojný stav užívania nehnuteľností narúša navrhovateľka vytváraním konfliktných situácií a útokmi na jej dieťa. Nariadené predbežné opatrenie považuje za hlboký zásah do jej práv. Nepovažuje za preukázané, že by navrhovateľka trpela bezprostredne hroziacou ujmou a nie je daný taký stav medzi účastníkmi, ktorý neznesie odklad. Z celej situácie považuje za spornú aj samostatnú opodstatnenosť uplatňovaného nároku. Predbežné opatrenie tiež nemá nadmieru primeranú pomerom obťažovať účastníka, proti ktorému smeruje. Zásah do práv dotknutého účastníka musí byť primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. Rovnako musí byť primeraná aj eventuálna ujma vzniknutá dotknutému účastníkovi. Preto tomuto predbežnému opatreniu nemožno vyhovieť pre prekročenie medzí určených predpokladmi na jeho vydanie.
Navrhovateľka sa k odvolaniu odporkyne písomne vyjadrila. Argumentovala, že súd nariadeným predbežným opatrením navrhovateľke garantoval užívacie právo v časti nehnuteľnosti, o ktorú prišla v dôsledku podvodného konania odporkyne, na ktorú je z hľadiska naliehavosti bytovej potreby nevyhnutne odkázaná. Odporkyňa uvádza, že to práve ona je obeťou útokov zo strany navrhovateľky. Argumentuje tiež, že nehnuteľnosti od navrhovateľky nadobudla riadnou kúpnou zmluvou. Odporkyňa však opomenula uviesť, že spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach od ostatných spoluvlastníkov nadobudla za reálnu kúpnu cenu a nie za jedno euro tak, ako to bolo v prípade navrhovateľky. Trvala na tom, že vždy mala záujem zabezpečiť si na nehnuteľnosti právo doživotného bývania a užívania a záväzok, aby ju odporkyňa dochovala a pochovala. Navrhovateľka nemala vôľu predať si strechu nad hlavou za jedno euro bez toho, aby mala zabezpečené iné bývanie, resp. aby nebolo o ňu na starobu postarané. Tvrdenia odporkyne ohľadom jej údajných útokov zo strany navrhovateľky sa nezakladajú na pravde. Problém je ten, že navrhovateľka je sama a odporkyňa je s druhom, teda sú vždy v presile vo veci tvrdenia, kto koho napadol. Zo strany odporkyne nebola na miesto nikdy volaná štátna polícia, ale príslušníci Mestskej polície z Veľký Rypnian, t.j. zo susedného okresu, ktorí sa poznajú s odporkyňou, keďže z tejto obce ona pochádza. Na rozdiel od odporkyne má navrhovateľka za to, že predbežné opatrenie bolo nariadené dôvodne, pretože by tu mohla vzniknúť na strane navrhovateľky ujma, ktorú by nebolo možné následne napraviť. Predbežné opatrenie len deklaruje faktický stav, na základe ktorého odporkyňa užíva prednú časť nehnuteľnosti (rodinný dom) a navrhovateľka užíva zadnú
časť nehnuteľnosti (prístavbu). Predbežným opatrením preto nedochádza k žiadnemu neprimeranému zásahu do práv odporkyne.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal vec postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho podľa ustan. § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.).
Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 8C/66/2014 je návrh navrhovateľky o vrátenie daru, ktorý odporkyňa nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 06.05.2013. V priebehu konania súd prvého stupňa uznesením zo dňa 07.05.2014 pripustil zmenu petitu o určenie, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností v príslušnom podiele. Navrhovateľka po začatí konania požiadala súd o nariadenie predbežného opatrenia, ktorému návrhu súd vyhovel a poskytol navrhovateľke ochranu v uložení povinnosti odporkyni strpieť užívacie právo navrhovateľky k sporným nehnuteľnostiam, ako i povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by odporkyňa bránila navrhovateľke alebo navrhovateľku obmedzovala v užívaní týchto nehnuteľností a to všetko až do rozhodnutia vo veci samej.
Odporkyňa sa v odvolacom konaní domáha zamietnutia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia preto, že toto nepovažuje za dôvodné a na druhej strane rozhodnutie súdu je podľa jej názoru nepresvedčivé a nepreskúmateľné.
Predmetom odvolacieho konania sú napadnuté výroky I. a II. predmetného uznesenia, pričom vo zvyšnej zamietajúcej časti nebolo rozhodnutie súdu prvého stupňa napadnuté odvolaním a preto je právoplatné.
Predmetom tohto konania je vrátenie daru, resp. určenie vlastníckeho práva navrhovateľky k sporným nehnuteľnostiam.
Z obsahu spisu vyplýva, že účastníčky dňa 6. 5. 2013 uzavreli kúpnu zmluvu, navrhovateľka ako predávajúca a odporkyňa ako kupujúca, v ktorej sa dohodli na prevode nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľky a to rodinný dom, súp. číslo 203 nachádzajúci sa na parc. č. 445/178, zapísaný na LV č. 347, katastrálne územie Horné Otrokovce v rozsahu 1/3 v pomere k celku a prístavba k rodinnému domu súp. č. 203 na parc. č. 445/179, zapísaná na LV č. 383 za dohodnutú kúpnu cenu 1 euro. Kúpnu zmluvu uzavrel aj G. H. ako predávajúci 2. (predmetom tohto konanie nie je ním prevádzaný podiel na nehnuteľnosti). Z výpisu z katastra nehnuteľností LV č. 383 vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti - prístavba k rodinnému domu súp. č. 203, na parcele č. 445/179 je odporkyňa vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/4 k celku a J. H. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4 k celku.
Navrhovateľka má v predmetnej nehnuteľnosti trvalé bydlisko, v nehnuteľnosti - v jej prístavbe fakticky žije, iné bývanie zabezpečené nemá. Kúpnou zmluvou zo dňa 6. 5. 2013 previedla svoju nehnuteľnosť odporkyni za jedno euro a aktuálne sú medzi účastníčkami sporu pri užívaní nehnuteľností, toho času evidenčne vo vlastníctve odporkyne, vážne nezhody.
Podľa § 102 ods. 1 veta prvá OSP ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 74 ods. 1 OSP pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený.
Podľa § 75 ods. 1 OSP predbežné opatrenie súd nariadi na návrh. Pritom návrh má podľa § 79 ods. 1 OSP obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.
V zmysle § 76 ods. 4 OSP súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania, pričom o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov (ods. 8 cit. ust.).
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) OSP súd môže predbežným opatrením nariadiť účastníkovi, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal.
Podľa § 76 ods. 4 OSP ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné (§ 75 ods. 6 OSP). Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku predbežného opatrenia vznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
V danom prípade zatiaľ predbežne v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania by bolo predčasné tvrdiť, že nárok uplatňovaný žalobou o určenie vlastníckeho práva navrhovateľky je očividne vylúčený, čím možno mať právo navrhovateľky pre potreby predbežného opatrenia za osvedčené.
Navrhovateľka rozsiahlou argumentáciou podoprela svoj právny názor o potrebe nariadenia tohto predbežného opatrenia a dostatočne osvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Z obsahu spisového materiálu, z predloženej kúpnej zmluvy i z korešpondencie zaslanej navrhovateľkou odporkyni mal odvolací súd preukázanú dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia. V návrhu vo veci samej, resp. i v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka tvrdí tak významné skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver o potrebe nariadenia predbežného opatrenia za účelom stabilizácie pomerov účastníkov tak, aby sa mohlo predmetné právo judikovať bez toho, aby nastala v právnych vzťahoch medzi účastníkmi taká zmena pomerov, ktorá by mohla vyvolať nenapraviteľný alebo ťažko napraviteľný stav. Preto bol podľa odvolacieho súdu naplnený i druhý zo základných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, a to nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ak by k nariadeniu predbežného opatrenia nedošlo.
Nariadeným predbežným opatrením sa zároveň nevytvorí žiaden nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov a v dôsledku neho nenastane ani neprimeraná ujma na právach odporkyne (i keď odporkyňa na ujmu vo svojom odvolaní poukazuje, ničím ju nepreukázala a ani nekonkretizovala).
Pritom sama odporkyňa tvrdí, že navrhovateľke v užívaní prístavby nebráni a i faktický stav je taký, že ona užíva rodinný dom a navrhovateľka prístavbu. Z korešpondencie navrhovateľky zaslanej odporkyni však vyplývajú problémy spojené v súvislosti s týmto užívaním a odporkyňa nepreukázala ani v odvolacom konaní, že by sa tieto skutočnosti nezakladali na pravde, nepredložila o tom žiaden dôkaz,
ktorý by potvrdil, že je to práve navrhovateľka, ktorá na nehnuteľnosti pri užívaní prístavby, prípadne v medziľudských vzťahoch medzi účastníkmi, vyvoláva konflikty.
Preto mal odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, preukázanú naliehavú potrebu nariadenia tohto predbežného opatrenia za účelom stabilizácie pomerov účastníkov, keďže odporkyňa predmetnú časť nehnuteľnosti - prístavbu neužíva, na jej právach nenastane žiadna neprimeraná ujma, naopak, zabezpečí sa týmto nerušené užívanie nehnuteľnosti navrhovateľkou a priestor na adekvátne vyriešenie sporu účastníkov v súlade so zákonom a požiadavkou spravodlivosti súdneho konania a konečného rozhodnutia vo veci samej.
Pokiaľ odvolateľka poukazuje na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ani táto jej námietka neobstojí, nakoľko ustanovenie § 76 ods. 4 OSP výslovne upravuje, že ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, skonštatuje to v odôvodnení a ďalšie dôvody súd nemusí uvádzať. Súd prvého stupňa teda postupoval v súlade s citovaným ustanovením zákona.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu i odvolací súd zhodne s prvostupňovým bol toho názoru, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie predmetného predbežného opatrenia. Odvolací súd preto vo výroku vecne správne uznesenie súdu prvého stupňa osvojujúc si správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa s použitím ustanovenia § 219 ods. 1. OSP potvrdil.
O náhrade trov konania o nariadenie predbežného opatrenia včítane trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v už prebiehajúcom základnom konaní (§ 145, § 151 ods. 1 a § 224 ods. 1 OSP).
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.