Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-73-2026.pdf
PDF · 80.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-15C/160/2009
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D., E. C. XX, zastúpeného JUDr. Rudolfom Bezákom, advokátom, Košice, Krmanova 14, proti žalovanému Slovenskému zväzu záhradkárov, základnej organizácii 33-41, F. G. H., XXX XX C. – I., o určenie, že záhrada patrí do záhradkárskej osady 33-41 Sokoľ – Bánová, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu K3-15C/160/2009-177 zo 4.12.2025 Mestského súdu Košice
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku ukladajúcom žalobcovi povinnosť uhradiť znalcovi B. J. odmenu za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 290,09 eur a to do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie uznesením priznal súdnemu znalcovi B. J. odmenu a náhradu hotových výdavkov za znaleckú činnosť spolu v sume 290,09 eur a to za špecifikované položky a samostatným výrokom II. uložil žalobcovi povinnosť uhradiť odmenu vo výške 290,09 eur znalcovi B. J. na ním uvedený účet a to do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Uviedol, že na základe návrhu právnych predchodcov žalobcu K. J. a H. J. uznesením zo dňa 24.7.2017 nariadil znalecké dokazovanie a vypracovaním posudku poveril súdneho znalca B. J., keď zároveň uložil právnym predchodcom žalobcu povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Poukázal na to, že znalec znalecký posudok predložil dňa 31.10.2017 a vyúčtoval si odmenu a náhradu hotových výdavkov spolu vo výške 290,09 eur. Upozornil, že v priebehu konania došlo k zmene v okruhu žalobcov, keď pôvodný žalobca v 1. rade zomrel a H. J. podaním zo dňa 1.12.2018 navrhla pripustiť zmenu na strane žalobcu z dôvodu predaja rozostavanej záhradnej chaty A. B. C., na čo reagoval uznesením zo dňa 3.5.2019 pripustiac vstup nového žalobcu do konania. Tento podaním zo dňa 29.4.2021 vzal žalobu v celom rozsahu späť, vplyvom čoho konanie uznesením zo dňa 1.7.2021 bolo zastavené a preddavok na trovy znaleckého dokazovania bol dňa 2.8.2021 vrátený H. J.. Keďže o výške trov znaleckého dokazovania do právoplatného skončenia sporu rozhodnuté nebolo, rozhodol o výške trov znaleckého dokazovania, ako aj o tom, kto je povinný tieto trovy zaplatiť. Citoval § 260 CSP, § 3 ods. 1, 2, 6 zákona č. 382/2004 Z.z., ako aj § 1 písm. a/, § 2, § 3 ods. 1, § 5, § 14 ods. 3 a § 17 ods. 1 vyhlášky č. 491/2004 Z.z. a po preskúmaní predloženého vyúčtovania toto považoval za súladné so zákonnými ustanoveniami a priznal preto znalcovi odmenu vo výške 290,09 eur. Citoval ďalej § 80 ods. 3, § 251 a § 252 CSP a mal za to, že v danej veci je povinný znášať trovy znaleckého dokazovania žalobca, pretože vykonanie tohto dôkazu navrhli jeho právni predchodcovia a on okamihom vstupu do konania prijal aj jeho stav. To znamená, že všetky hmotnoprávne aj procesnoprávne účinky spojené so začatím konania zostali zachované aj po nástupe nového žalobcu do konania a tento je viazaný aj všetkými procesnými a hmotnoprávnymi úkonmi urobenými jeho procesnými predchodcami. Z ustálenej súdnej judikatúry a praxe vyplýva, že aj trovy konania, ktoré vznikli v priebehu konania ešte procesnému predchodcovi žalobcu sa považujú i za trovy žalobcu nového. Vzhľadom na uvedené zaviazal žalobcu,
aby znalečné vo výške 290,09 eur uhradil znalcovi B. J. na jeho bankový účet. V poučení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že proti nemu nie je prípustné odvolanie.
3. Uznesenie v jeho II. výroku napadol odvolaním žalobca. Navrhol ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Použil pritom odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/ a h/ CSP a odvolanie pokladal za prípustné s odkazom na ust. § 357 písm. m/ CSP. Nesúhlasil s povinnosťou mu uloženou, v zmysle ktorej má nahradiť trovy znaleckého dokazovania priamo znalcovi, keďže tento nie je sporovou stranou. Zadávateľom posudku v predmetnej veci bol súd a on je povinný aj vo vzťahu k úhrade znalečného a to s poukazom na § 2 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. Vytkol súdu prvej inštancie pochybenie, pokiaľ preddavok na trovy znaleckého dokazovania vrátil H. J., keďže preto nebol žiaden dôvod, a to i s odkazom na ust. § 80 ods. 3 CSP.
4. Krajský súd v Košiciach aj vzhľadom na obsah poučenia obsiahnutého v napadnutom uznesení sa zaoberal prípustnosťou opravného prostriedku proti danému typu uznesenia.
5. Podľa § 357 písm. m/ CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.
6. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) rozhoduje sudca (ako tomu bolo aj v prejednávanej veci) a proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) odvolanie žalobcu meritórne a dospel k záveru, že toto nie je opodstatnené.
7. Súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením rozhodol o výške znalečného a zároveň žalobcovi uložil povinosť uhradiť odmenu za vypracovanie znaleckého posudku znalcovi B. J..
8. Odvolací súd má za to, že znalec má v konaní o náhradu jeho trov postavenie procesnej strany a z tohto procesného postavenia mu vyplýva i nárok na náhradu tých trov, ktoré mu vypracovaním znaleckého posudku vznikli.
9. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
10. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Podľa článku 4 ods. 1 základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
13. Podľa § 253 ods. 2 CSP, ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania.
14. Podľa § 258 ods. 2 CSP náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov súd prizná aj znalcovi, ak bol vyslúchnutý podľa § 208 ods. 3.
15. Z obsahu spisu je zrejmé, že právny predchodcovia žalobcu K. J. a H. J. podaním zo 6.4.2017 žiadal doplniť geometrický plán zhotoviteľa B. J. k ním podanému znaleckému posudku č. 07/14.
16. Súd prvej inštancie uznesením 15C/160/2009-71 z 24.7.2017 ustanovil v konaní súdneho znalca B. J., uložil mu doplniť geometrický plán zo dňa 26.11.2016 a žalobcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť zložiť spoločne a nerozdielne preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume 250,- eur.
17. Uznesením 15C/160/2009-143 z 3.5.2019 súd prvej inštancie pripustil, aby do konania namiesto žalobkyne H. J. vstúpil A. B. C. a dňa 2.8.2021 prvoinštančný súd zložiteľom vrátil sumu 250,- eur.
18. Nie je sporné, že znalec na podklade uznesenia súdu doplnil geometrický plán k znaleckému posudku č. 7/2014 (viď č.l. 81 a nasl. súdneho spisu), s čím mu vznikli trovy.
19. Skutočnosť, že súd prvej inštancie pôvodne zložený preddavok na trovy znaleckého dokazovania vrátil pôvodnej žalobkyni automaticky neznamená, že trovy znaleckého dokazovania znáša štát.
20. Civilný sporový poriadok na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016 už neobsahuje ustanovenie obdobné ustanoveniu § 141 ods. 4 OSP, podľa ktorého platilo, že trovy dôkazov, ktoré neboli kryté preddavkom, hradil štát. Strany musia v súvislosti so znaleckým dokazovaním zohľadniť, že štát vo všeobecnosti neznáša trovy dôkazu vrátane trov znaleckého dokazovania. To platí aj v prípade, ak trovy znaleckého dokazovania nie sú podľa § 253 ods. 2 CSP preddavkované. Pokiaľ nedošlo k vysporiadaniu preddavku pred rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, musí byť oprávnenej osobe riadne priznaný nárok na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP proti konkrétnej sporovej strane. V zásade platí, že trovy dokazovania je povinná nahradiť strana, ktorú zaväzuje povinnosť nahradiť trovy konania ako celku v nadväznosti na procesný neúspech alebo zavinenie zastavenia konania. To platí všeobecne, teda aj o trovách presahujúcich hodnotu zloženého preddavku (k tomu pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok, Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 905 a 906).
21. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd po preskúmaní postupu súdu prvej inštancie dospel k záveru, že jeho rozhodnutie nie je svojvoľné, nevychádzajúce z procesnej úpravy a je založené na interpretácii právnej normy, ktorá je podopretá racionálnou argumentáciou. Aktuálny žalobca je právnym a procesným nástupcom pôvodných žalobcov, ktorí navrhli vykonať znalecké dokazovanie a svojímm podaním zo dňa 4.5.2021 (viď č.l. 160 súdneho spisu) procesne zavinil zastavenie konania. Znalcovi preukázateľne vznikli náklady v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku a tak súd prvej inštancie dôvodne zaviazal k ich úhrade priamo žalobcu, v dôsledku dispozitívneho úkonu ktorého došlo k zastaveniu konania. Aj keď súd prvej inštancie pri vrátení preddavku na trovy znaleckého dokazovania pôvodným žalobcom mohol postupovať aj inak, teraz preskúmavané rozhodnutie možno považovať za ústavne konformné a riešiace vzniknutú procesnú situáciu (k tomu pozri napr. uznesenie ÚS SR sp. zn. II.ÚS/236/2019 z 12.9.2019).
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).