Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-133-2026.pdf
PDF · 165.74 KB
Case nature
Subarea
14CoP/133/2026
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX a 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja t.č. bytom ako matka, obaja zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica ako opatrovníkom, deti matky: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/X, D. D., t.č. G. XX, D. D., právne zast.: JUDr. Monika Dunajská, advokátka, so sídlom Cesta na štadión 842/3, Banská Bystrica, a otca: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/X, D. D., právne zast.: JUDr. Ida Cabanová, advokátka, so sídlom Mičinská cesta 35, Banská Bystrica, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 38P/58/2026–291 zo dňa 02.06.2026, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 38P/58/2026–291 zo dňa 02.06.2026 p o t v r d z u j e .
Návrh matky na pribratie komisára pre deti do konania z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení poukázal okresný súd na návrh, ktorým sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil styk maloletých detí B. s otcom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý týždeň v kalendárnom roku v utorok od 16:30 hod. do 18:30 hod. a vo štvrtok od 16:30 hod. do 18:30 hod. v Centre pre deti a rodiny D. D., so sídlom I. XX, D. D., a to za prítomnosti odborného pracovníka daného zariadenia. Matka vo svojom návrhu okrem iného uviedla, že vzhľadom na aktuálny stav vo veci styku otca s maloletými deťmi, správanie sa otca pri styku a starostlivosti o maloleté deti, zabezpečenie ich bezpečnosti, reakcie otca na žiadosti a prosby matky, ako aj prejavy maloletých detí pri styku má za to, že došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej novú dočasnú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v otázke styku nariadením neodkladného opatrenia a výchovného opatrenia.
3. Otec vo vyjadrení k návrhu nesúhlasil s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Matka vo svojom návrhu uvádza skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde a ktoré sú značne prekrútené tak, aby boli na prospech matky. Matka navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodov, že otec sa údajne k nej ako osobe správa vulgárne, agresívne a ku vzťahu k deťom nedbá na ich zdravotné obmedzenia a na možné komplikácie, údajne voči nim používa vulgarizmy a manipulatívny jazyk s cieľom diskreditovať osobu matky a jej partnera A. E.. Tieto vyjadrenia matky sú podľa otca vymyslené a manipulatívne prekrútené tak, aby vyhovovali matke maloletých detí, ktorá sa od rozvodu snaží otcovi
sťažovať jeho osobný život neustálym manipulovaním jeho osoby a v prípade, že otec má iný názor, už je pre matku agresor, manipulátor a otec, čo nedbá na výchovu a zdravie ich spoločných detí.
4. Okresný súd mal za osvedčené, že maloleté deti B. boli rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 38P/157/2023 zo dňa 15.03.2024, ktorým súd schválil dohodu rodičov o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, zverené do osobnej starostlivosti matky a zároveň bol upravený styk maloletých detí s ich otcom. Následne Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom sp. zn. 38P/34/2025 zo dňa 28.05.2025 schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej došlo k zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti a k rozšíreniu styku maloletých detí s ich otcom. Okresný súd poukázal na § 325 ods. 1 CSP s tým, že neodkladné opatrenie predstavuje výnimočný procesný inštitút, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov v situáciách, ktoré neznesú odklad. Matka sa návrhom domáhala dočasnej úpravy styku otca s maloletými deťmi formou asistovaného styku v Centre pre deti a rodiny D. D., čo odôvodnila najmä dlhodobo konfliktnou komunikáciou medzi rodičmi, nevhodným správaním otca voči jej osobe, nerešpektovaním zdravotného stavu maloletého C. zo strany otca, neinformovaním matky zo strany otca ohľadom stravovania a zdravotného stavu maloletého C., ako aj negatívnym psychickým vplyvom otca na maloleté deti. Čo sa týka maloletej A., matka tvrdila, že maloletá sa otca bojí a zároveň tvrdila, že otec pred maloletou používa vulgarizmy adresované matke. Okresný súd nemal za osvedčené, že maloletá A. má v súčasnosti strach z otca takej intenzity, ktorý by odôvodňoval bezodkladné obmedzenie styku maloletej s otcom v zmysle návrhu matky. Uvedené nevyplýva ani z opatrovníkom vykonaného pohovoru s maloletou zo dňa 15.05.2026. Súdu je ale zrejmé, že vzťah medzi maloletou a otcom je aktuálne negatívne ovplyvnený rodičovským konfliktom, do ktorého je maloletá vťahovaná obidvomi rodičmi. Matka sa pred opatrovníkom vyjadrila, že maloletá počúva vulgarizmy na osobu matky zo strany otca, pričom uvedený tlak zo strany otca na dieťa by mal trvať už 3 roky. Matkou namietané konanie otca bolo teda podľa vyjadrenia matky prítomné už v čase poslednej úpravy styku maloletých detí s ich otcom, keď matka pristúpila k rodičovskej dohode, v zmysle ktorej došlo aj k rozšíreniu styku maloletých detí s ich otcom. Z vyjadrenia matky je zrejmé, že matkou namietané správanie otca má dlhodobejší charakter a nejde o náhle vzniknutý stav vyžadujúci bezodkladný zásah súdu. Opatrovník síce poukázal na narušený vzťah maloletej A. k otcovi, ako aj na negatívny dopad konfliktu rodičov na psychické prežívanie maloletých detí, avšak zároveň dospel k záveru, že aktuálne nie je potrebné upravovať styk otca s deťmi formou asistovaného styku. Z matkou predložených videonahrávok okresný súd nemal za osvedčené, že by maloletá mala výslovný strach zo styku s otcom. Napríklad na videonahrávke č. 4, o ktorej matke uviedla, že je zo dňa 21.04.2026, je maloletá pred odovzdaním otcovi na styk pozitívne naladená, maloletá si poskakuje. Na videonahrávke č. 11, o ktorej matka uviedla, že je zo dňa 11.09.2025, po návrate maloletej od otca, sa matka vypytuje maloletej, či jej otec hovoril na mamičku niečo také, čo sa jej nepáčilo. Následne matka za maloletú uvádza: ,,To, čo, že mamičke sa všetko vráti.“ Na videonahrávke č. 2, o ktorej matka uviedla, že je zo dňa 18.04.2026, matka sa maloletej pýta, že či je smutná, na čo maloletá reaguje, že nie je smutná, že sa nudí. Na otázku matky, či sa teší k ockovi maloletá uvádza: ,,Už som ti to povedala.“ Na čo matka uvádza maloletej: ,,Netešíš sa.“ Ďalej matka maloletej uvádza: ,,Teba trápi, čo ti povedal, že?“ Z videonahrávok je zrejmé, že maloletá A. spontánne neprodukuje negatívne vyjadrenia smerom k otcovi a taktiež z videonahrávok nevyplýva, že by maloletá prežívala intenzívny strach z otca, ktorý by bol dôvodom pre obmedzenie styku s otcom. Zároveň z videonahrávok je zrejmé, že matka maloletej kladie sugestívne otázky, na ktoré si matka aj sama za maloletú odpovedá.
5. Tvrdenia matky týkajúce sa prístupu otca k zdravotnému stavu maloletého C. boli zo strany otca spochybnené. Otec uviedol, že zdravotný stav maloletého rešpektuje, je si vedomý jeho diagnóz a poskytuje mu primeranú starostlivosť. Samotná existencia rozdielnych názorov rodičov na spôsob starostlivosti o maloleté dieťa, ako ani konfliktná komunikácia medzi rodičmi bez ďalšieho neodôvodňujú nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Z vyjadrení rodičov a nimi predložených dôkazov vyplýva, že maloletý C. má kožné problémy (ekzém) aj po návrate od otca k matke a rovnako aj po odovzdaní maloletého na styk s otcom. Matka vo svojom návrhu poukázala na incident zo dňa 21.04.2026, kedy otec odmietol poskytnúť matke informáciu o expirácii lieku Epi pen, ktorý je nevyhnutný pre maloletého v prípade anafylaktického šoku. Matka maloletého odovzdala na styk s otcom spolu s Epi penom, ktoré bolo v držbe matky. Po styku otec matke odmietal vrátiť Epi pen a za prítomnosti polície jej následne vrátil Epi pen s dátum spotreby 02/2026. Okresný súd považuje konanie otca, ktorý mal počas približne dvoch mesiacov realizácie styku s maloletým C. k dispozícii expirovaný Epi pen, za neprípustné a za pochybenie otca pri zabezpečovaní riadnej starostlivosti o zdravotný stav maloletého, a to bez ohľadu na skutočnosť, že maloletý v uvedenom období anafylaktický šok
neprekonal. Otec ako zodpovedný rodič je povinný dbať na to, aby mal počas realizácie styku vo svojej domácnosti zabezpečené všetky lieky a zdravotné pomôcky nevyhnutné na ochranu zdravia a života maloletého dieťaťa. Napriek uvedenému však okresný súd nepovažoval za primerané riešenie vzniknutej situácie obmedzenie styku maloletého s otcom v zmysle návrhu matky. Podľa vykonateľného rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 38P/34/2025 zo dňa 28.05.2025 je matka povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a styk otca s maloletými deťmi umožniť. V zmysle ustálenej judikatúry slovenských súdov príprava maloletého dieťaťa na styk s rodičom nezahŕňa len jeho psychickú prípravu na realizáciu styku, ale aj jeho organizačnú a praktickú prípravu, spočívajúcu v zabezpečení všetkých vecí potrebných vzhľadom na vek, zdravotný stav a individuálne potreby maloletého dieťaťa (liekov, školských pomôcok, hygienických potrieb, obľúbených vecí najmä pri menších deťoch a ďalších nevyhnutných osobných vecí). Matka vo svojom vyjadrení uviedla, že jej žiadnym súdnym rozhodnutím nebola výslovne uložená povinnosť odovzdávať maloletého C. otcovi spolu s Epi penom. Povinnosť odovzdať otcovi spolu s maloletým dieťaťom aj Epi pen však priamo vyplýva z povinnosti riadne pripraviť maloleté dieťa na styk s druhým rodičom. Epi pen predstavuje zdravotnú pomôcku nevyhnutnú pre prípad náhlej a potenciálne život ohrozujúcej alergickej reakcie maloletého dieťaťa, pričom jeho dostupnosť počas styku je nevyhnutná na zabezpečenie ochrany zdravia a života maloletého C.. Nemožno preto akceptovať formalistický výklad, podľa ktorého by matka bola povinná odovzdať maloleté dieťa na styk bez zabezpečenia jeho základných zdravotných potrieb len z dôvodu, že takáto povinnosť nebola explicitne uvedená vo výroku súdneho rozhodnutia. Uvedeným výkladom však okresný súd nepripisuje matke zodpovednosť za situáciu vzniknutú dňa 21.04.2026, ako ani za obdobie po expirácii predmetného Epi penu, keďže matka v uvedenom období nemala vedomosť o tom, že Epi pen mal dátum expirácie 02/2026, keďže jej otec túto informáciu neposkytol. Za primerané riešenie vzniknutej situácie preto okresný súd považuje, aby matka maloletého C. na styk s otcom odovzdávala spolu s funkčným a neexpirovaným Epi penom, a to v prípade, ak otec nebude mať vo svojej domácnosti zabezpečený vlastný neexpirovaný Epi pen určený pre potreby maloletého počas realizácie styku.
6. Okresný súd konštatoval, že návrh matky smeruje k významnému zásahu do doterajšieho rozsahu styku otca s maloletými deťmi, keďže navrhuje jeho obmedzenie na asistovaný styk za prítomnosti odbornej osoby. Takýto zásah je možné realizovať len pri dostatočne osvedčenom ohrození maloletých detí, pričom v konaní o neodkladnom opatrení neboli tvrdenia matky osvedčené v takej miere, aby odôvodňovali okamžitú zmenu existujúcej úpravy styku. Súd zároveň konštatuje, že posúdenie vzájomných vzťahov rodičov, ich výchovných schopností, zdravotného stavu maloletého dieťaťa, ako aj miery prípadného negatívneho pôsobenia jednotlivých rodičov na maloleté deti si vyžaduje rozsiahlejšie dokazovanie, ktoré presahuje rámec konania o neodkladnom opatrení. Za danej situácie matka neosvedčila existenciu takých okolností, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov formou nariadenia neodkladného opatrenia, ani to, že vzniknutú situáciu medzi rodičmi nemožno riešiť menej reštriktívnym spôsobom než je obmedzenie styku maloletých detí s ich otcom. Preto okresný súd návrh zamietol. Za zisteného skutkového stavu súd zároveň nepovažoval za potrebné v súčasnosti súdnym rozhodnutím neodkladne a dočasne meniť miesto odovzdávania maloletých detí na styk s otcom v zmysle odporúčania opatrovníka, a to v školskom a predškolskom zariadení, keďže nie je vylúčené, že sa na takejto zmene rodičia dohodnú aj bez ingerencie súdu.
7. Podľa okresného súdu maloleté deti nesmú byť vystavované pretrvávajúcemu konfliktu medzi rodičmi ani vťahované do vzájomných sporov rodičov. Je povinnosťou oboch rodičov, aby svoje osobné nezhody riešili mimo prítomnosti maloletých detí a aby deti nezaťažovali konfliktami, ktoré patria výlučne do sféry vzťahu medzi rodičmi. Nie je potrebné, aby rodičia zisťovali od maloletých detí, čo o nich hovorí druhý rodič, kritizovali správanie druhého rodiča pred maloletými deťmi, prípadne deti stavali do pozície sprostredkovateľov vzájomnej komunikácie alebo ich nútili zaujať stanovisko na stranu jedného z rodičov. Takéto konanie predstavuje pre maloleté deti neprimeranú psychickú záťaž, ktorá môže narúšať ich emocionálnu stabilitu a negatívne vplývať na ich vzťah k obom rodičom a aj k sebe navzájom. Napriek narušeným vzťahom sú obaja rodičia povinní vzájomne komunikovať aspoň v rozsahu nevyhnutnom na riadne zabezpečovanie potrieb maloletých detí. Povinnosť rodičov spolupracovať a vymieňať si základné informácie týkajúce sa maloletých vyplýva z ich spoločnej rodičovskej zodpovednosti a z povinnosti konať v najlepšom záujme maloletých detí. Ak rodičia nie sú schopní sa navzájom informovať ohľadom maloletých detí pri odovzdávaní maloletých na styk bez toho, aby došlo medzi nimi ku konfliktu pred maloletými deťmi, mali by zvážiť odovzdávanie si informácii písomnou formou.
8. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti, v ktorom súd sleduje najmä ochranu záujmu maloletého dieťaťa a nie procesný úspech rodičov, a preto nepovažoval za spravodlivé ukladať jednému z rodičov povinnosť nahradiť druhému trovy konania.
9. Proti tomuto uzneseniu podala matka odvolanie, v ktorom namietala, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a dospel k nesprávnym skutkovým aj právnym záverom. Zároveň namietala porušenie práva na spravodlivý proces, keďže rozhodnutie podľa jej názoru neobsahovalo dostatočné a presvedčivé odôvodnenie ku všetkým podstatným okolnostiam prípadu. Poukázala najmä na to, že súd sa dostatočne nevysporiadal s otázkou naliehavosti nariadenia neodkladného opatrenia a s dôkazmi, ktoré predložila na preukázanie ohrozenia záujmov maloletých detí. Vo vzťahu k maloletej A. matka tvrdila, že súd nesprávne posúdil potrebu bezodkladnej úpravy styku otca s dcérou. Zdôraznila, že hoci nevhodné správanie otca voči nej a deťom malo dlhodobý charakter, zásadnou novou okolnosťou bolo vyjadrenie samotnej maloletej, ktorá krátko pred podaním návrhu začala hovoriť o strachu z otca. Podľa matky práve táto zmena predstavovala náhle vzniknutý stav, vyžadujúci okamžitú ochranu dieťaťa. Uvádzala, že maloletá bola pri stretnutiach s otcom vystavená stresu, neistote a obavám z jeho nepredvídateľného správania. Otec sa mal opakovane vyjadrovať vulgárne na adresu matky aj v prítomnosti detí, prejavovať agresivitu a neschopnosť ovládať svoje emócie. Matka zdôrazňovala, že práve dlhodobé vystavovanie dieťaťa takémuto správaniu vyústilo do strachu maloletej z otca. Namietala, že okresný súd síce konštatoval narušený vzťah medzi otcom a dcérou, avšak bez logického vysvetlenia dospel k záveru, že nie je potrebné dočasne upraviť spôsob realizácie styku. Podľa jej názoru by práve asistovaný styk za prítomnosti odborníka predstavoval vhodný nástroj na obnovu vzťahu medzi otcom a dcérou a súčasne by zabezpečil ochranu psychického zdravia maloletej. Odvolateľka zároveň zdôraznila, že okresný súd sa dostatočne nezaoberal dôkazmi preukazujúcimi nevhodné správanie otca. V konaní predložila viaceré videozáznamy zachytávajúce komunikáciu medzi rodičmi, z ktorých podľa nej vyplývalo vulgárne, arogantné a agresívne správanie otca. Poukázala aj na lekársku správu, v ktorej bola zaznamenaná jeho verbálna agresivita. Argumentovala, že tieto dôkazy jednoznačne podporovali jej tvrdenia o tom, že otec nedokáže ovládať svoje správanie a nevhodným spôsobom komunikuje aj pred maloletými deťmi. Za významnú považovala aj zápisnicu z prípadovej konferencie na ÚPSVaR, z ktorej vyplývalo, že otec bol počas stretnutia upozorňovaný na zvyšovanie hlasu a nevhodné prejavy správania. Podľa matky tým potvrdil, že svoje emócie nedokáže kontrolovať ani v kontakte s odbornými pracovníkmi, čo len posilňovalo obavy o vplyv jeho správania na maloleté deti. Súčasne poukazovala na jeho odmietavý postoj k spolupráci s matkou a k prípadnému poradenstvu nariadenému súdom. Vo vzťahu k maloletému C. považovala matka rozhodnutie okresného súdu za ešte závažnejšie. Tvrdila, že súd síce označil konanie otca za neprípustné a za pochybenie pri zabezpečovaní riadnej starostlivosti o zdravotný stav maloletého, avšak napriek tomu nevyvodil žiadne dôsledky. Matka uvádzala, že otec mal počas približne dvoch mesiacov vo svojej domácnosti expirovaný EpiPen, ktorý maloletý vzhľadom na svoje zdravotné problémy nevyhnutne potreboval mať k dispozícii pre prípad anafylaktického šoku. Zdôraznila, že otec o expirácii vedel, matku na túto skutočnosť neupozornil a podľa jej názoru sa ju dokonca snažil uviesť do omylu o skutočnom dátume expirácie lieku. Poukázala na to, že maloletý už v minulosti EpiPen musel použiť a jeho nedostupnosť by mohla viesť k bezprostrednému ohrozeniu života dieťaťa. Z tohto dôvodu označila záver súdu o neexistencii naliehavej potreby ochrany za nelogický a odporujúci zásade najlepšieho záujmu dieťaťa. Matka nesúhlasila s argumentáciou súdu, podľa ktorej by postačovalo, aby pri odovzdávaní maloletého poskytovala otcovi vlastný neexpirovaný EpiPen. Pripomenula, že už v minulosti zabezpečila jedno pero pre domácnosť otca, avšak po zistení jeho expirovania bol otec ochotný používať jej vlastné pero a následne jej ho odmietol vrátiť. Tvrdila, že k jeho odovzdaniu došlo až po zásahu polície. Podľa jej názoru táto udalosť preukazovala nezodpovedný prístup otca k zdravotnému stavu dieťaťa a zároveň spochybňovala možnosť spoľahnúť sa na dobrovoľné plnenie jeho povinností. Zdôraznila, že nikdy nežiadala úplné obmedzenie styku otca so synom, ale len jeho dočasné vykonávanie pod dohľadom odborníka, ktorý by zabezpečoval ochranu zdravia dieťaťa a dohliadal na dodržiavanie potrebných opatrení. Ďalej poukázala na skutočnosť, že po zamietnutí návrhu na neodkladné opatrenie umožnila realizáciu styku podľa pôvodného režimu, avšak maloletý C. odmietol s otcom odísť. Podľa jej tvrdení sa otec nijakým spôsobom nesnažil maloletého motivovať alebo presvedčiť a bez ďalšieho odišiel iba s maloletou A.. Následne mal na prípadovej konferencii vyhlásiť, že ak maloletý C. odmietne stretávanie, má záujem len o kontakt s dcérou. Matka z uvedeného vyvodzovala, že otec neprejavoval skutočný záujem o budovanie vzťahu so synom a že jeho deklarovaný záujem o deti nebol úprimný.
Matka v odvolaní namietala aj postup Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorého vyjadrenie obsahovalo viaceré nepresnosti, rozpory a zavádzajúce tvrdenia. Podľa jej názoru úrad nesprávne interpretoval charakter podaných podnetov, zľahčoval nevhodné správanie otca zachytené na videozáznamoch a vytváral dojem, že otec mal dostatočné vedomosti o zdravotnom stave maloletého C., hoci podľa nej tomu tak nebolo. Zároveň tvrdila, že pracovníci úradu postupovali neobjektívne, zvýhodňovali otca a matke neumožnili oboznámiť sa so všetkými dokumentmi nachádzajúcimi sa v spise. V dôsledku toho považovala vyjadrenia a podklady ÚPSVaR za nedôveryhodné a nespôsobilé slúžiť ako rozhodujúci podklad pre zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Matka zdôraznila, že cieľom návrhu nebolo obmedzovať účasť otca na živote detí, ale zabezpečiť ochranu ich psychického zdravia, života a bezpečnosti. Bola presvedčená, že predloženými dôkazmi dostatočne osvedčila existenciu dôvodov na dočasnú zmenu spôsobu realizácie styku formou asistovaných kontaktov. Namietala, že okresný súd nevenoval dostatočnú pozornosť princípu najlepšieho záujmu dieťaťa a bagatelizoval zistené pochybenia otca. Z tohto dôvodu navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, prípadne vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. Súčasne navrhla pribratie komisára pre deti do konania s cieľom zabezpečiť účinnejšiu ochranu práv a záujmov maloletých detí.
10. Otec maloletých detí sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky stotožnil s rozhodnutím okresného súdu a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. Uviedol, že súd prvej inštancie riadne vyhodnotil všetky predložené dôkazy, dostatočne sa vysporiadal s tvrdeniami matky a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Podľa jeho názoru preto nemohlo dôjsť k porušeniu práva matky na spravodlivý proces ani k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu. Vo vzťahu k maloletej A. otec popieral tvrdenia matky, že by sa dcéra bála otca alebo že by ich vzájomný vzťah bol narušený. Tvrdil, že maloletá nikdy nemala problém realizovať styk s otcom, mala ho rada a ich vzťah bol dlhodobo bezproblémový. Za nepravdivé označil tvrdenia matky o tom, že pred deťmi používal vulgarizmy alebo sa správal nevhodným spôsobom. Podľa jeho názoru matka svoje tvrdenia nijako relevantne nepreukázala a neuniesla dôkazné bremeno. Argumentoval, že komunikácia, ktorú matka predkladala ako dôkaz, pochádzala prevažne zo staršieho obdobia, často ešte z času rozvodu rodičov. Súčasne tvrdil, že prípadný stres alebo neistota maloletej nevyplývali zo správania otca, ale z konania matky, ktorá mala pred deťmi o otcovi hovoriť negatívne, navádzať ich proti nemu a vytvárať u nich pochybnosti o jeho vzťahu k nim. Podľa otca sa negatívne prejavy detí objavovali len v prítomnosti matky, zatiaľ čo počas styku s otcom sa neprejavovali a deti sa u neho cítili dobre. Otec zdôrazňoval, že matka podávala voči nemu množstvo podaní a oznámení, ktoré považoval za účelové a šikanózne. Tvrdil, že sa prostredníctvom rôznych podnetov snažila vytvárať obraz nezodpovedného rodiča a dosiahnuť obmedzenie jeho kontaktu s deťmi. Podľa jeho názoru sa matka systematicky usilovala o odlúčenie detí od otca a svoje tvrdenia prispôsobovala tomuto cieľu bez ohľadu na záujem maloletých detí. K lieku EpiPen uviedol, že matka nesprávne interpretovala svoje rodičovské povinnosti, keď odmietala odovzdávať maloletého na styk spolu s potrebnými liekmi. Zdôraznil, že podľa rozhodnutia súdu bola povinná riadne pripraviť dieťa na styk, čo zahŕňalo aj odovzdanie všetkých potrebných zdravotných pomôcok vrátane EpiPenu. Podľa jeho názoru to bola práve matka, ktorá od apríla do júna 2026 znemožňovala výkon styku tým, že liek otcovi neodovzdávala a následne argumentovala jeho absenciou ako dôvodom na obmedzenie styku. Za nelogický označil aj návrh matky na asistovaný styk s cieľom dohľadu nad používaním liekov, keďže podľa neho práve matka bola osobou, ktorá otcovi odmietala tieto lieky poskytovať. Tvrdil tiež, že matka považovala EpiPen za svoj majetok, hoci išlo o zdravotnú pomôcku predpísanú maloletému dieťaťu. K udalosti, keď maloletý C. odmietol odísť s otcom na styk, uviedol, že išlo o dôsledok predchádzajúceho viac ako mesačného prerušenia kontaktu, za ktoré podľa neho niesla zodpovednosť matka. Tvrdil, že syna nechcel brať násilím, preto rešpektoval jeho momentálne rozhodnutie a zobral len maloletú A.. Zároveň poukázal na to, že pri ďalšom stretnutí už maloletý C. styk s otcom absolvoval a následne sa mu od otca nechcelo vracať. Podľa názoru otca matka svojim správaním a otázkami pred dieťaťom zvyšovala jeho neistotu a podporovala odmietanie kontaktu s otcom. Otec sa tiež vyjadril k činnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Na rozdiel od matky považoval postup pracovníkov úradu za objektívny a nestranný. Poukázal na to, že všetky podnety matky boli zo strany ÚPSVaR preverené a úrad nezistil také pochybenia na strane otca, ktoré by odôvodňovali zásah do jeho rodičovských práv. Zdôraznil, že pracovníci úradu odporučili obnovenie realizácie styku podľa právoplatného rozhodnutia súdu a neidentifikovali dôvody na jeho obmedzenie. Tvrdenia matky o zaujatosti úradu preto označil za neodôvodnené. K osobe matky otec poukázal na znalecký posudok vypracovaný v roku 2024 v rámci trestného konania, podľa ktorého mala matka vykazovať znaky nezrelej osobnosti, zvýšenej emocionálnej lability, sugestibility a sklonu k dramatizácii udalostí. Na základe
záverov znalca tvrdil, že výpovede matky bolo potrebné posudzovať s opatrnosťou, keďže existovala zvýšená možnosť ich skreslenia alebo ovplyvnenia. Zároveň uviedol, že matka už v minulosti voči nemu opakovane podávala trestné oznámenia a rôzne podnety, ktoré podľa jeho tvrdenia neviedli k preukázaniu protiprávneho konania z jeho strany. Otec zotrval na názore, že matka v konaní nepreukázala existenciu takých okolností, ktoré by odôvodňovali vydanie neodkladného opatrenia alebo obmedzenie jeho styku s maloletými deťmi. Tvrdil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vecne správne, vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu a rešpektovalo najlepší záujem maloletých detí. Navrhol preto, aby odvolací súd uznesenie v celom rozsahu potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.
11. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že odporúča súdu vyššej inštancie rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 38P/58/2026 z dňa 02.06.2026 ako vecne správny potvrdiť. Úrad má za to, že okresný súd po zhodnotení všetkých dôkazov dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci. Sociálnym zisťovaním úrad nezistil nedostatky v starostlivosti rodičov, ktoré by odôvodňovali dozor tretej osoby pri styku otca s mal. deťmi, pričom zotrváva na vyjadrení z dňa 25.5.2026. Dňa 19.5.2026 bolo vydané odporúčanie úradu na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v Centre pre deti a rodiny J. terénnou formou so zameraním na individuálnu prácu s rodičmi so zapojením maloletých detí, pričom dňa 11.6.2026 prebehla na pôde úradu prípadová konferencia za účasti centra a oboch rodičov a dobrovoľná spolupráca rodičov s centrom bola začatá spolu so stanovením úloh pre zainteresované subjekty. Súčasne úrad zaslal na vedomie súdu vyjadrenia zaslané matke, ktoré súvisia s namietanými skutočnosťami matky a sú obsahom odvolania matky zo dňa 29.5.2026 voči uzneseniu okresného súdu, a vyjadrenie adresované kancelárii Komisára pre deti zo dňa 6.7.2026.
12. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na podanom odvolaní proti uzneseniu okresného súdu a naďalej považovala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný a dostatočne preukázaný. Nesúhlasila s tvrdeniami otca uvedenými vo vyjadrení k odvolaniu a označila ich za nepravdivé, zavádzajúce a účelové. Správanie otca nebolo v súlade so záujmami maloletých detí a mohlo negatívne vplývať na ich zdravie, bezpečnosť a psychický vývoj. Z tohto dôvodu naďalej žiada, aby styk otca s deťmi prebiehal za prítomnosti tretej osoby. Odmietla tvrdenia, podľa ktorých mala voči otcovi viesť šikanózne konanie prostredníctvom podávania podnetov na štátne a iné orgány. Uviedla, že na jeho správanie reagovala len v situáciách, keď považovala za potrebné chrániť svoje deti a riešiť vzniknuté problémy zákonnou cestou. Rovnako namietala proti opakovanému poukazovaniu otca na znalecký posudok o jej psychickom stave. Zdôraznila, že tento posudok bol vypracovaný v inom konaní a nesúvisel so starostlivosťou o maloleté deti ani s posudzovaním jej rodičovských schopností. Poukázala tiež na to, že zo záverov posudku vyplývalo, že bola schopná správne vnímať a interpretovať realitu, netrpela psychózou a nebol u nej zistený sklon ku konfabuláciám. Preto považovala argumentáciu otca založenú na tomto posudku za nerelevantnú. Matka nesúhlasila s tvrdením, že dôvody návrhu na neodkladné opatrenie sa týkali iba maloletého C.. Uvádzala, že návrh odôvodňovala aj situáciou maloletej A., ktorá mala podľa nej opakovane prejavovať strach z otca. Príčinu videla najmä v jeho nevhodnom, agresívnom a vulgárnom správaní, ktorého sa mal dopúšťať aj v prítomnosti detí. Tvrdila, že A. jej bez nátlaku opakovane hovorila o nepríjemných pocitoch, ktoré v nej vyvolávalo otcovo správanie a spôsob komunikácie voči matke. Podľa matky sa vzťah medzi otcom a dcérou postupne zhoršoval, pričom dieťa pociťovalo stres a neistotu. Za najvhodnejšie riešenie preto považovala asistovaný styk, ktorý by mohol napomôcť obnoveniu vzájomného vzťahu a zároveň by zabezpečil odborný dohľad nad priebehom stretnutí. V súvislosti s maloletou A. matka poukazovala aj na vykonaný pohovor dieťaťa so sociálnou pracovníčkou. Tvrdila, že obsah tohto pohovoru nebol rodičom sprístupnený, pričom mohol obsahovať dôležité informácie o postoji dieťaťa k otcovi a dôvodoch narušeného vzťahu. Preto navrhla, aby sa odvolací súd oboznámil s celým obsahom pohovoru a vyhodnotil všetky zistenia týkajúce sa psychického prežívania maloletej. Matka rovnako odmietla tvrdenia otca, že pred deťmi nepoužíval vulgárne výrazy a nesprával sa agresívne. Tvrdila, že v konaní predložila viacero dôkazov vrátane videozáznamov a listinných podkladov, ktoré mali potvrdzovať jeho arogantné, vulgárne a konfliktné správanie. Poukázala aj na lekársku správu a ďalšie situácie, počas ktorých mal byť otec upozorňovaný na nevhodný spôsob komunikácie. Podľa jej názoru tieto okolnosti svedčili o tom, že otec nedokázal dostatočne ovládať svoje emócie ani v prítomnosti tretích osôb, a preto existovalo riziko, že podobne sa správal aj pred deťmi. Za nepravdivé označila matka tvrdenia, že maloleté deti navádzala alebo manipulovala proti otcovi. Vysvetľovala, že deti jej po stretnutiach prirodzene rozprávali svoje zážitky a pocity. Niektoré ich
vyjadrenia následne zaznamenávala preto, aby mala dôkazy na podporu svojich tvrdení v súdnom konaní. Odmietala, že by ich navádzala na určité odpovede alebo sa snažila ovplyvňovať ich názor na otca. Výrazne sa ohradila aj voči tvrdeniam, že sa snažila deti od otca odcudziť. Po rozvode podporovala kontakt detí s otcom, uzavrela dohodu o styku a v minulosti dokonca sama iniciovala jeho rozšírenie. Zdôrazňovala, že opakovane motivovala deti, aby na stretnutia s otcom chodili, aj keď samy prejavovali neochotu. Podľa jej názoru už samotná skutočnosť, že nežiadala zákaz styku, ale iba jeho realizáciu za asistencie tretej osoby, dokazovala, že jej cieľom nebolo prerušenie vzťahu medzi otcom a deťmi. Hlavným záujmom podľa nej bola ochrana ich zdravia a psychického vývoja. Tvrdila, že dôvera voči otcovi bola zásadne narušená po incidente týkajúcom sa lieku EpiPen, ktorý mal byť v čase pobytu dieťaťa u otca po expirácii. Podľa jej názoru otec situáciu zľahčoval, neinformoval ju o nej a tým vystavil maloletého riziku ohrozenia zdravia. Uvádzala, že práve táto udalosť bola jedným z hlavných dôvodov, prečo sa rozhodla podať návrh na neodkladné opatrenie. Počas obdobia do rozhodnutia súdu deťom neumožňovala pobyt u otca bez svojej prítomnosti, pričom otcovi ponúkala možnosť stretávať sa s deťmi za jej prítomnosti, čo však odmietol. Tvrdila, že otcovi nikdy nebránila v prístupe k tomuto lieku a po obnovení styku mu poskytla vlastné EpiPen pero, aby malo dieťa potrebnú zdravotnú ochranu. Ani po opätovnom obnovení styku nezaznamenala zmenu v prístupe otca k zdravotným potrebám maloletého C.. Poukázala na ďalší pobyt dieťaťa u otca, po ktorom sa malo vrátiť so zhoršenými prejavmi alergie. Podľa matky otec neposkytol dostatočné informácie o priebehu starostlivosti a nereagoval primerane na vzniknuté zdravotné komplikácie. Z týchto udalostí vyvodila záver, že otec si stále neuvedomuje závažnosť zdravotného stavu syna a nebol schopný zabezpečiť primeranú starostlivosť bez odbornej kontroly.
13. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) po zistení, že odvolanie podal oprávnený účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP) uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne rozhodnutie. Krajský súd zároveň podľa § 12 ods. 2 CMP nevyhovel návrhu matky na pribratie komisára pre deti do konania.
14. Podľa § 12 ods. 2 CMP, súd môže uznesením pribrať do konania aj iný subjekt, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
15. Matka v podanom odvolaní navrhla pribrať do konania komisára pre deti, čo odôvodnila zabezpečením ochrany oboch maloletých detí. Poukázala pritom na vyjadrenie Úradu komisára pre deti, podľa ktorého môže súdu navrhnúť pribratie komisára pre deti do prebiehajúceho súdneho konania. K tomuto návrhu odvolací súd uvádza, že Civilný mimosporový poriadok neustanovuje bližšie podmienky, ktoré môžu viesť ku vzniku potreby pribrať do konania komisára pre deti. S ohľadom na všeobecný účel konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je nepochybné, že takýmto dôvodom by mala byť ochrana záujmov maloletého dieťaťa, presadzovanie ktorých je v súvislosti s určitými okolnosťami konkrétneho prípadu ohrozené alebo sťažené. Odvolací súd v okolnostiach prejednávanej veci takéto dôvody nezistil, keďže sa nejedná o žiadne osobitné alebo neštandardné konanie, v ktorom by bolo možné považovať ochranu a presadzovanie záujmov maloletých detí bez účasti komisára za ohrozené alebo sťažené (obdobne uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14CoP/25/2024). Odvolací súd preto procesný návrh matky na pribratie komisára pre deti do konania zamietol.
16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
18. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
19. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
20. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
21. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého uznesenia okresného súdu a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení uznesenia okresným súdom, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 170/2005 nie je pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom uznesení okresného súdu. Odvolací súd si na základe vykonaného odvolacieho prieskumu osvojil vecné závery, o ktoré súd prvej inštancie zamietnutie návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia oprel.
22. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom, ktorý slúži na poskytnutie rýchlej, efektívnej, ale len dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania. Ide o opatrenie, ktoré právne vzťahy medzi účastníkmi nerieši definitívne. Rozhodovanie súdu formou neodkladného opatrenia by malo byť považované za výnimočné, keďže neodkladným opatrením súd rozhoduje v podstate bez podrobnej znalosti skutočného stavu veci, len na základe skutočností, ktoré osvedčil navrhovateľ neodkladného opatrenia, resp. vyplynuli z vyjadrenia ďalšieho účastníka konania, ak už mal možnosť sa k veci vyjadriť, resp. vyplynuli zo spisového materiálu. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia totiž prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplných skutkových zistení, čo je dané aj tým, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým matka žiadala, aby súd rozhodol o úprave styku otca s maloletými deťmi, bol súd prvej inštancie povinný rozhodnúť najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu (§ 328 ods. 2 CSP). Pre nariadenie neodkladného opatrenia teda nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
23. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého uznesenia je koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Odôvodnenie rozhodnutia je presvedčivé, premisy v ňom zvolené, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia uznesenia je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. V konaní, ktoré začalo na základe návrhu matky, boli zo strany súdu prvej inštancie matke doručené všetky vyjadrenia otca aj kolízneho opatrovníka, na ktoré matka aj písomne reagovala. Z procesného postupu súdu prvej inštancie tak s prihliadnutím na uvedené a na dostatočné odôvodnenie odvolaním napadnutého uznesenia nevyplýva akýkoľvek zásah do práva matky na spravodlivý proces.
24. V odvolacom konaní odznela tiež námietka nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej právnej veci nenastala. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, z ktorých konkrétnych skutočností súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a ako vec právne posúdil, keď rozhodol o zamietnutí návrhu matky.
25. Odvolací súd sa po posúdení návrhu matky, jej odvolania a vyjadrení tak otca ako aj matky v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a jeho odôvodnením. V posudzovanej veci odvolací súd zastáva názor, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorým sa matka domáhala, aby súd oproti aktuálne platnej úprave výrazne obmedzil stretávanie sa otca s mal. deťmi. Odvolací súd má v danej veci za to, že na nariadenie neodkladného opatrenia neboli dané zákonné dôvody, keď tu absentuje potreba bezodkladnej úpravy. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa, že konanie o neodkladnom opatrení nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej, ktoré nasleduje po riadne vykonanom dokazovaní. Neodkladná úprava má opodstatnenie tam, kde bez neodkladného, rýchleho zásahu súdu hrozí dieťaťu nenapraviteľná ujma, alebo ak by bez nariadenia neodkladnej úpravy ujma dieťaťu nastala. Táto skutočnosť však nebola v posudzovanom prípade osvedčená.
26. V podanom odvolaní matka spochybnila konanie kolízneho opatrovníka, ktorý podľa nej vo svojom vyjadrení zavádza, je neobjektívny, zamlčuje podstatné skutočnosti, vykonáva kroky v prospech otca a obchádza princíp rovnosti účastníkov konania. K uvedeným námietkam odvolací súd uvádza, že pokiaľ matka spochybňovala konkrétne fyzické osoby vykonávajúce v mene kolízneho opatrovníka jednotlivé úkony, tak odvolací súd pripomína, že za kolízneho opatrovníka je ustanovený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, teda nie jeho konkrétny zamestnanec. Funkciou a úlohou kolízneho opatrovníka pritom je chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. V zmysle § 73 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele (zákon č. 305/2005 Z.z.) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka podľa osobitného predpisu, pričom týmto osobitným predpisom je práve § 31 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.). Zároveň na základe zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele úrad zabezpečuje sústavnú ochranu života, zdravia a priaznivého vývinu dieťaťa (§ 73 ods. 2 písm. c/). Záujem dieťaťa, tak ako to má na zreteli zákon o rodine v najširšom slova zmysle, možno pre účely výkonu funkcie kolízneho opatrovníka chápať ako zabezpečenie priaznivého a všestranného psychického, fyzického a sociálneho vývinu dieťaťa, najmä uspokojovaním jeho potrieb. Možnosť vzniesť námietku zaujatosti voči kolíznemu opatrovníkovi nie je upravená v žiadnom právnom predpise a nie je teda daná kompetencia súdu o takejto možnosti rozhodnúť. V prípade, že by účastníci súdneho konania namietali alebo vyjadrili nespokojnosť s postupom orgánu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka, je potrebné rozlíšiť, či podanie smeruje proti konaniu fyzickej osoby, ktorá zastupuje orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately na základe plnej moci, alebo podanie smeruje proti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako kolíznemu opatrovníkovi. V prípade, ak námietka smeruje proti fyzickej osobe – zástupcovi, ktorý zastupuje orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, posúdiť postup zamestnanca je oprávnený príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
27. Odvolací súd pritom nezistil také skutočnosti, ktoré by vierohodne preukazovali tvrdenia matky v rovine neobjektivity ustanoveného kolízneho opatrovníka a vykonávania úkonov v prospech otca. Správy kolízneho opatrovníka vychádzajú zo zisťovania pomerov, z komunikácie s rodičmi, z vyjadrení maloletej A., ktoré boli okresnému súdu predložené a ktoré okresný súd hodnotil spolu s ostatnými dôkazmi. Skutočnosti, ktorých vyhodnotenie a posúdenie zo strany kolízneho opatrovníka matka spochybňuje, napríklad vulgárne správanie sa otca, či okolnosti ohľadom odovzdania a vrátenia expirovaného pera EpiPen, nie sú ani podľa názoru odvolacieho súdu takého charakteru, že by mali mať podstatný dopad na nosný záver kolízneho opatrovníka v tom smere, že v starostlivosti rodičov neboli zistené tak závažné nedostatky, ktoré by mohli mať za následok obmedzenie rozsahu a dozor tretej osoby pri styku otca s maloletými deťmi. Odvolací súd obdobne ako súd prvej inštancie nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by bolo namieste nebrať závery vyjadrenia kolízneho opatrovníka ako relevantné.
28. Vychádzajúc z uvedených zhodnotení odvolací súd vo vzťahu k odvolacím námietkam matky, ktoré sú čo do tvrdení o ohrození maloletých detí otcom totožné s tvrdeniami v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, uvádza, že sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý potrebu nariadenia neodkladného opatrenia nezistil. Pokiaľ matka argumentovala strachom maloletej A. zo stretnutí s otcom, odvolací súd po oboznámení sa s videonahrávkami predloženými matkou obdobne ako súd prvej inštancie konštatuje, že z týchto tvrdenia matky o strachu maloletej z otca nemožno mať za osvedčené. Z videonahrávok plynie, že maloletá bezprostredne pred tým, ako má otec deti od matky vyzdvihnúť, neprejavuje žiadne známky strachu či obáv, je pozitívne naladená a veselo poskakuje. Zároveň odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že z nahrávok vyplývajú sugestívne otázky matky na maloletú smerujúce k vysloveniu obáv z otca, na ktoré si matka aj sama odpovedá. Otec pritom tieto a aj ďalšie tvrdenia matky výslovne poprel, a preto ich ani na účely rozhodovania o neodkladnom opatrení nemožno bez ďalšieho brat za osvedčené. Napriek uvedenému je však potrebné odvolacím súdom konštatovať, že otec sa vo vzťahu k matke správa neprimerane, vystupuje vulgárne a nepatrične zvyšuje hlas, čo maloleté deti nepochybne vnímajú a čo negatívne vplýva na ich pocity a vzťah k otcovi. Aj z vyjadrenia kolízneho opatrovníka je zrejmé, že správanie sa otca vo vzťahu k matke a zvyšovanie hlasu tak vo vzťahu k matke ako aj k maloletým už negatívne ovplyvnilo vzťah maloletej A. k otcovi. Ani podľa názoru odvolacieho súdu však aktuálna situácia nesignalizuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Napriek tomu odvolací súd na otca apeluje, aby svoje správanie zmenil tak, aby deti takémuto emocionálnemu stresu nevystavoval, keďže nie je možné vylúčiť, že do budúcnosti s prihliadnutím na najlepší záujem maloletých detí bude dôvodné do rozsahu a spôsobu styku otca s deťmi práve z tohto dôvodu zasiahnuť.
29. Vo vzťahu k maloletému C. matka potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodňovala tvrdeniami o nezodpovednom konaní, zanedbávaní jeho zdravotného stavu, pričom zvýrazňovala situáciu, ktorá nastala ohľadom expirovaného pera EpiPen. Odvolací súd vo vzťahu k predmetnému peru v celom rozsahu odkazuje na závery súdu prvej inštancie. Je nepochybné, že otec kontrolu času expirácie pera zanedbal a situáciu riešil až potom, ako ho na expirované pero upozornila matka. Jednalo sa o jednorazové zlyhanie otca, ktoré otec, ako vyplýva z jeho vyjadrenia, následne aktívne riešil s lekárkou maloletého C.. Ani odvolací súd tak nie názoru, že by sa zo strany otca jednalo o také pochybenie, ktoré by ho do budúcna malo výrazne obmedziť v jeho styku s maloletým. Je však namieste na otca apelovať, aby svoju starostlivosť o maloletého C. realizoval zodpovedne a s prihliadnutím na jeho zdravotný stav zabezpečil všetky potrebné opatrenia aj na riešenie možných krízových situácií. V prípade opakovaných zlyhaní otca totiž nemožno vylúčiť zásah do rozsahu jeho styku a starostlivosti o maloleté deti. Čo sa týka námietok matky ohľadom zdravotného stavu maloletého C. a zhoršenia prejavov jeho ekzému počas starostlivosti otca, poukazuje odvolací súd na fotografie predložené obidvomi rodičmi, ktorými rovnako otec osvedčoval tvrdenie o obdobnom stave maloletého pri jeho odovzdaní na styk otcovi.
30. Odvolací súd prízvukuje, že aj hodnotenie otázky nedostatkov starostlivosti rodiča je nutné podrobiť kritériu najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. V zmysle zákonnej úpravy je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní o všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Najlepší záujem dieťaťa vyhodnocuje súd v každej jednotlivej veci osobitne, za pomoci kritérií demonštratívne vymedzených zákonodarcom v čl. 5 zákona o rodine. Každé dieťa má pritom prezumovaný záujem udržiavať a rozvíjať väzby so svojimi rodičmi, a preto musí súd dbať o to, aby, ak tomu nebránia závažné prekážky, bolo rešpektované právo dieťaťa na starostlivosť poskytovanú rodičom. Osobná starostlivosť rodiča je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou iného, dostatočne silného legitímneho záujmu a konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané.
31. Je potrebné uviesť, že pri rozhodovaní príslušných orgánov verejnej moci týkajúcom sa detí, musí byť ich najlepší záujem prvoradým hľadiskom rozhodovania, z ktorého princípu posudzovanej veci potom odvolací súd vychádzal. Uvedené potvrdzuje v priestore Európskej únie napr. aj Charta základných práv Európskej únie, v ktorej podľa čl. 24 ods. 2 „pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa“. Kontakt rodičov s ich maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi; považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práva práv dieťaťa upravených v zákone o rodine. Právo na styk rodiča s maloletým dieťaťom vyplýva z čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z Dohovoru o právach dieťaťa, kde v čl. 7 je upravené ako právo
dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval: „je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich rodičov (Gorgula vs. Nemecko - č. 744969/01), dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča.“ (Hansenová vs. Turecko - č. 36141/97). Dočasné obmedzenie alebo úplný zákaz stretávania sa s jedným z rodičov je výnimočným riešením a vážnym zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený okolnosťami na strane dieťaťa, ktoré sú natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Súd musí vždy prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, predovšetkým na jeho zdravý psychický a fyzický vývoj, a teda zabezpečenie jeho riadnej výchovy. Záujem dieťaťa však nie je možné stotožniť so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia. Styk rodiča s maloletým dieťaťom má zabrániť tomu, aby maloleté dieťa neprimerane silne pociťovalo absenciu rodiča, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, ako aj tomu, aby rodič nestratil akýkoľvek kontakt a dosah na výchovné pôsobenie na dieťa, pokiaľ nie je tohto práva pozbavený, obmedzený alebo toto právo nemá pozastavené.
32. Odvolací súd zdôrazňuje, že dieťa má právo byť vychovávané oboma rodičmi a pre jeho zdravý psychický vývin je potrebné zachovať jeho pravidelný kontakt s oboma rodičmi. Matkou požadovaný asistovaný styk vo všeobecnosti predstavuje výrazný zásah do rodičovských práv a ak je navyše obmedzený na len na 4 hodiny týždenne (utorok a štvrtok od 16:30 do 18:30hod.) jednalo by sa v porovnaní so základným princípom rovnomernej účasti obidvoch rodičov na starostlivosti o dieťa o obmedzenie, ktoré sa prakticky blíži vylúčeniu rodiča zo života detí (obdobne rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. II.ÚS 894/25 zo dňa 30. 7. 2025). Odvolací súd je tak názoru, že je potrebné, aby naďalej styk otca s deťmi v doterajšom rozsahu. Odvolací súd na tomto mieste len primerane a podporne poukazuje aj Nález Ústavného súdu ČR z 24. septembra 1998, sp zn. III. ÚS 125/98, v zmysle ktorého „Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto takisto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je - ani pri plnom rešpektovaní práv samých maloletých - zákonného, o to menej ústavného právneho dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený.“, ako i na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 38/2021-51 zo dňa 15.04.2021, v ktorom Ústavný súd SR uviedol, že „Nízky vek dieťaťa, možná manipulácia zo strany jedného z rodičov, animozitné vzťahy medzi rodičmi, možné snahy fakticky nahradiť pokrvného rodiča novým partnerom sú všetko okolnosti, ktoré musia mať pri zisťovaní skutočného stavu veci mimoriadnu relevanciu a súd ich musí brať na zreteľ. Je ústavne neakceptovateľné, ak namiesto rozvíjania prepotrebného vzťahu sa dostávajú do popredia prvky odlučovania a vzďaľovania rodiča a dieťaťa, pričom čas plynie osobitne nevýhodne pre odlúčeného rodiča. Uvedené môže spôsobiť navždy nereparovateľný stav, keďže v čase, keď sa vzťahy a dôvera medzi rodičmi a ich potomkami budujú, jeden z rodičov bude len v pozícii čakateľa na meritórne súdne rozhodnutie. Podľa Ústavného súdu SR neodkladné opatrenia vo veciach maloletých sú značných zásahom do rodinného života a skutočne by k nim malo prichádzať len v odôvodnených prípadoch. Zakazovanie styku alebo jeho obmedzenie na úplné minimum by malo byť z ústavnoprávneho hľadiska len v pozícii prostriedku ultima ratio“.
33. Tak zásadné obmedzenie styku rodiča s maloletým dieťaťom, aké požadovala matka, predstavuje výnimočný zásah do rodinného života, ktorý je prípustný len vtedy, ak je to aktuálne nevyhnutné v záujme dieťaťa a ak táto nevyhnutnosť vyplýva z osvedčených okolností. Táto línia vyplýva zo súhrnného judikatórneho záveru Najvyššieho súdu SR publikovaného k opatrovníckym veciam, podľa ktorého je výrazné obmedzenie osobného kontaktu rodiča s dieťaťom výnimočným riešením a musí byť viazané na nevyhnutnosť v záujme dieťaťa. Zároveň z ústavného rámca ochrany rodičovstva a rodinného života vyplýva, že právna úprava styku má podporovať zachovanie a udržiavanie rodinných väzieb a súd pri zásahoch do styku musí postupovať obozretne, primerane a s dôsledným, podrobným odôvodnením. Odvolací súd primerane a podporne poukazuje aj na závery Ústavného súdu Českej republiky, ktorého judikatúra dlhodobo akcentuje, že úplný zákaz alebo neprimerané obmedzenie styku bez vážnych dôvodov nie je ústavne udržateľné (len primerane sp.zn. III. ÚS 125/98). Osobitne významná je aj línia, podľa ktorej výrazné obmedzenie styku musí byť sprevádzané konkrétnym výhľadom jeho postupného rozširovania; v opačnom prípade sa zásah môže prakticky blížiť vylúčeniu rodiča zo života dieťaťa (len primerane sp.zn. II. ÚS 894/2025). Hoci nejde o záväzné rozhodnutia pre slovenské súdy, ide o
ústavnoprávne kompatibilné východiská, ktoré posilňujú požiadavku proporcionality aj v slovenskom právnom prostredí.
34. Podľa odvolacieho súdu tvrdenia, od ktorých matka odvodzuje potrebu zásahu súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia, je potrebné hodnotiť aj v kontexte matkou navrhovaného petitu neodkladného opatrenia, kde, ako už bolo uvedené, matka žiadala oproti pôvodnému rozhodnutiu zúžiť styk otca na každý utorok a štvrtok od 16:30 hod. do 18:30 hod., čo predstavuje rozsah času otca stráveného s maloletými 4 hodiny týždenne, teda spolu 16 hodín v kalendárnom mesiaci. Na takýto výrazný zásah a zásadné obmedzenie rozsahu stretávania sa otca s maloletými nemal odvolací súd obdobne ako súd prvej inštancie naplnené predpoklady v rozsahu potrebnom pre prijatie neodkladnej úpravy. Odvolací súd v tomto smere zvýrazňuje, že takéto zásadné zúženie styku otca s maloletými deťmi by mohlo mať do budúcnosti na vzťah otca s deťmi negatívny vplyv. Je potrebné zvýrazniť, že otec v podaných vyjadreniach tvrdenia matky poprel. Aj s prihliadnutím na tieto vyjadrenia otca je odvolací súd názoru, že matka neosvedčila, že by v zmysle aktuálne platnej úpravy styku otca s maloletým mali byť práva maloletých výrazným spôsobom ohrozené natoľko, že by bolo potrebné bezodkladne upraviť styk otca formou nariadenia neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že zásah súdu do výkonu rodičovských práv a povinností formou neodkladného opatrenia by mal nastať len v mimoriadnych prípadoch, čo nebolo v prejednávanej veci splnené.
35. Vychádzajúc z prezentovaných zhodnotení sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keď nezistil dôvody pre vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by bol zmenený rozsah a spôsob styku mal. detí s otcom. V konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nebola v zákonom požadovanej miere a intenzite osvedčená jedna zo zákonom vyžadovaných podmienok pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie takých skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Aktuálna úprava vytvára otcovi priestor pre styk s maloletými v potrebnom rozsahu, vytvára podmienky pre kontinuitu poskytovania starostlivosti maloletým aj zo strany otca a umožňuje udržiavať a rozvíjať vzťah detí aj s rodičom, ktorému nie sú deti zverené do výchovy. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie, ktorým okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, potvrdil ako vecne správne cez úpravu ust. § 387 ods. 1, 2 CSP s tým, že v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu. Odvolací súd pritom považuje za potrebné zvýrazniť, že jeho závery sú konštatované výlučne pre účely rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
36. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP za aplikácie § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
37. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.