Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-1-2026.pdf
PDF · 191.18 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/1/2026
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Janigloša a členiek senátu JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. D. XXXX/X, E. F., právne zastúpený: JUDr. Soňa Soboňová, advokátka, Podzámska 32, Nové Zámky, IČO: 50 364 511, proti žalovanej: G. B., nar. XX. XX. XXXX, C. D. XXXX/X, E. F., právne zastúpená: JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o., Forgáchova bašta 5676/7, Nové Zámky, IČO: 47 237 023, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/93/2023-306 zo dňa 10. októbra 2025, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) vyššie označeným rozsudkom určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu patria:
- byt č. X zapísaný na LV č. XXXXX pre kat. územie E. F., nachádzajúci sa v E. F. E. X. poschodí bytového domu č. súp. XXXX E. H. C. D., vchod č. X so spoluvlastníckym podielom 5933/143239 k celku na spoločných častiach a priestoroch a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve - v trhovej hodnote 96.500,- eur,
- zostatky v I. I. J.. Bratislava: a/ na vkladnej knižke č. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (vrátane podúčtu k nej I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) - v sume 5.262,75 eur, b/ na účte I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX - v sume 3.349,20 eur. (I. výrok). Ďalej súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal vyššie uvedenú nehnuteľnosť (byt č. X) a zostatky na účtoch vedených v I. I. J.. Bratislava s tým, že žalovaná je titulom finančného vyrovnania povinná zaplatiť žalobcovi 52.555,97 eur do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. (II. výrok). Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. (III. výrok) a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky sumu vo výške 364,05 eur do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku (IV. výrok).
2. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil s odkazom a citáciou § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj ako „OZ“), § 4, § 28, § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).
3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobca svojou žalobou voči žalovanej domáhal vyporiadania ich rozvodom zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to tak, že do masy BSM navrhoval určiť byt č. X nachádzajúci sa v bytovom dome č. súp. XXXX E. H. C. D. K. X a zostatky na bankových účtoch strán sporu, pričom ho navrhoval vyporiadať tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej navrhoval prikázať byt č. X nachádzajúci sa v bytovom dome č. súp.
XXXX s tým, že žalovaná bude povinná vyplatiť mu titulom hodnoty bytu sumu 49.000,- eur a z titulu vnosu žalobcu na majetok žalovanej tam uvedené sumy. Tvrdil, že za trvania manželstva strany sporu nadobudli vlastníctvo k vyššie uvedenému bytu č. X, ktorého hodnota je približne 98.000,- eur, polovicu ktorej si voči žalovanej nárokuje a že ďalej do BSM patria zostatky na bankových účtoch strán sporu.
4. Žalovaná s vyporiadaním súhlasila, avšak tvrdila, že pokiaľ ide o byt č. X, ten získala žalovaná ešte so svojím predchádzajúcim manželom v roku 1968 do užívania a zaplatili aj cenu bytu družstvu v roku 1969. Po smrti predchádzajúceho manžela v roku 1970 strany sporu v roku 1971 uzatvorili manželstvo, kúpna zmluva k tomuto bytu bola uzavretá v roku 2004, pričom sa v nej konštatovalo, že kúpna cena bola uhradená dňa 01. 01. 1969, žalobca teda nebol členom družstva a nemal nárok na uzavretie kúpnej zmluvy, bolo iba chybou družstva, že previedlo byt na obe strany sporu, preto má za to, že byt by jej mal byť prikázaný bezodplatne. Pokiaľ ide o zostatky na bankových účtoch, navrhla zistiť ich výšku. Pokiaľ ide o skutočnosti týkajúce sa hotovosti získanej predajom garáže, strany sporu sa zhodli na tom, že každý z nich si ponechal 1 kúpnej ceny garáže.
5. Strany sporu zhodne navrhli, aby o ďalších položkách, o ktorých pôvodne žiadali rozhodovať ako o takých, ktoré patria do masy BSM, súd nerozhodoval, nakoľko ide o položky zanedbateľnej hodnoty.
6. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že manželstvo strán sporu bolo uzavreté dňa 20. 11. 1971 a zaniklo rozvodom dňa 29. 05. 2023. Zo zhodných vyjadrení strán sporu, ktoré si súd prvej inštancie osvojil, a tiež z listinných dôkazov do konania predložených, mal za preukázané, že strany sporu sú bezpodielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedeného bytu č. X, pričom nebolo medzi stranami sporu sporné, že predmetný byt nadobudla do užívania ako členka družstva žalovaná pred uzavretím manželstva strán sporu za okolností, ktoré vo svojich vyjadreniach uvádzala. K tvrdeniu žalovanej, že žalobca nebol členom družstva a nemal nárok na uzavretie kúpnej zmluvy, kde bolo iba chybou družstva, že previedlo byt na obe strany sporu, pričom mala za to, že byt jej mal byť prikázaný bezodplatne, a teda tento nepatrí do BSM strán sporu, súd prvej inštancie uviedol, že s týmto v danej dôkaznej situácii nemožno súhlasiť. S prihliadnutím na § 71 katastrálneho zákona, podľa ktorých údaje katastra sú záväzné pokiaľ sa nepreukáže opak, tento patrí do masy BSM strán sporu. Predmetný byt totiž stále je zapísaný ako BSM strán sporu a súd musí z tejto informácie vychádzať. Žalovanej nič nebránilo v tom, aby na súde podala žalobu o určenie, že je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu, ktorá skutočnosť by zmenila vlastnícke pomery k uvedenému bytu (v prípade, že by žalovaná bola v takom konaní úspešná). Pokiaľ tak však neurobila, súd musí vychádzať z toho, že predmetný byt patrí do BSM strán sporu. Nie je možné iba v rámci prejudiciálnej otázky vyriešiť žalovanou tvrdené skutočnosti o tom, že vlastníčkou bytu je iba ona sama a že teda byt do BSM strán sporu nepatrí. Pokiaľ je byt zapísaný na LV ako patriaci do BSM, je potrebné ho v tomto konaní vyporiadať. S týmto záverom súdu nie je v rozpore ani rozhodnutie ÚS 591/2014. Záver, ktorý toto rozhodnutie prijalo by bol argumentom pre konanie o určenie vlastníckeho práva k predmetnému bytu, nie pre konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, keď súd musí zápis v katastri rešpektovať.
7. Súd prvej inštancie pri určení hodnoty bytu patriaceho do BSM strán sporu vychádzal z hodnoty zistenej znaleckým posudkom vyhotovenom v tomto konaní, pretože iná hodnota nebola v konaní preukázaná a ani stranami konania tvrdená. Ide o ocenenie predmetného bytu ku dňu vyhotovenia uvedeného znaleckého posudku, preto podľa názoru súdu prvej inštancie ide o ocenenie v tomto konaní použiteľné, keď k zásadnej zmene v trhových hodnotách bytov za obdobie od rozvodu manželstva strán sporu nedošlo.
8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že sa strany sporu zhodli na tom, že na účte č. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sa ku dňu právoplatnosti rozvodu ich manželstva nachádzala suma 9.344,84 eur. Z predložených dokladov mal súd prvej inštancie za preukázané, že na účet I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bolo žalovanej poukázané bolestné v sume 5.996,80 eur, ktorá suma do BSM strán sporu nepatrí. Pokiaľ ide o zostatok na účte I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (vrátane podúčtu k nemu I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX), bolo preukázané, že ku dňu rozvodu manželstva strán sporu sa na ňom nachádzala suma 5.262,75,- eur.
9. Pokiaľ ide o žalovanou tvrdenú skutočnosť, a to že žalobca zo spoločných prostriedkov na svoju potrebu použil sumu 1.600,- eur pri svojom odchode na kúpeľné liečenie, tieto skutočnosti v konaní preukázané neboli a súd prvej inštancie preto na toto tvrdenie neprihliadol, rovnako ani na jej tvrdenia
o tom, že žalobca vynakladal spoločné prostriedky na svoje vlastné potreby, napríklad na náklady súvisiace s jeho mimomanželskou známosťou. Išlo totiž o všeobecné tvrdenia žalovanej, ktoré neboli nijako podložené nielen čo do ich základu, ale ani čo do ich výšky a ako na také súd prvej inštancie prihliadnuť nemohol.
10. Pokiaľ ide o finančné prostriedky získané za trvania manželstva strán sporu predajom garáže, tieto si strany sporu podľa ich zhodných tvrdení rozdelili na polovicu a každý z nich svoju časť použil pre svoje potreby ešte za trvania manželstva, ide o prostriedky spotrebované a také, ktoré ku dňu rozvodu manželstva netvorili súčasť BSM strán sporu. Rovnaký záver platí i pre motorové vozidlo strán sporu, ktoré bolo za trvania manželstva predané a peniaze z jeho predaja boli za trvania manželstva spotrebované.
11. Pokiaľ ide o hrobové miesto, resp. náklady na jeho prenájom, ktoré mali byť hradené žalobcom z prostriedkov patriacich do BSM strán sporu ako nájomné za hrob pre L. B., súd prvej inštancie skonštatoval, že odhliadnuc od zanedbateľnej výšky tohto nákladu (ktorý nijako významne neovplyvní výšku finančnej náhrady, ktorú žalovaná má žalobcovi titulom vyporiadania ich BSM uhradiť), je nutné konštatovať, že nešlo o prostriedky vynaložené na majetok žalobcu, na ktoré by súd mal prihliadať v rámci tohto konania, nakoľko sa nimi žiadnym spôsobom majetok žalobcu nezveľadil, navyše išlo o prostriedky bežnej spotreby použité v rámci trvania manželstva strán sporu.
12. Na základe zhodných návrhov strán sporu a aj s prihliadnutím na to, že žalovaná bola nájomníčkou predmetného bytu už pred uzavretím manželstva so žalobcom, súd prikázal byt patriaci do BSM strán sporu do výlučného vlastníctva žalovanej. Na účtoch a vkladnej knižke patriacich žalovanej (I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (vrátane podúčtu k nej I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) sa ku dňu rozvodu manželstva strán sporu nachádzali finančné prostriedky v sume 5.262,75,- eur.
13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a s prihliadnutím na to, že každý z manželov má nárok na 1 majetku patriaceho do BSM, súd prvej inštancie skonštatoval, že pokiaľ žalovanej bol prikázaný do vlastníctva byt v celku, žalobcovi náleží z neho 1 jeho hodnoty (48.250,- eur) a tiež mu náleží 1 finančných prostriedkov, ktoré ku dňu rozvodu manželstva strán sporu boli na účtoch strán sporu (okrem bolestného, ktoré je výlučným majetkom žalovanej). Teda z účtu uvedeného v bode 34. rozsudku súdu prvej inštancie po odrátaní bolestného je predmetom BSM suma 3.349,20 eur (z nej náleží žalobcovi suma 1.674,60 eur) a z účtu uvedeného v bode 35. rozsudku súdu prvej inštancie (zostatok 5.262,75 eur) náleží žalobcovi suma 2.631,37 eur, spolu náleží žalobcovi suma 52.555,97 eur, k zaplateniu ktorej sumy súd prvej inštancie žalovanú aj zaviazal.
14. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi v konaní plne úspešnému priznal nárok na plnú náhradu trov konania. Súd prvej inštancie tak urobil z dôvodu, že podstatou celého sporu bolo vyriešenie otázky, či byt, ktorý strany sporu majú podľa LV zapísaný ako predmet ich BSM, je alebo nie je majetkom, ktorý spadá do masy BSM. Táto otázka ako je vyššie uvedené, bola vyriešená tak, že predmetný byt tvorí predmet BSM strán sporu, a to v súlade s tvrdeniami žalobcu, ktorý tým preukázal svoje tvrdenia a uniesol svoje dôkazné bremeno v tomto smere a bol preto úspešný v najpodstatnejšej otázke tohto konania, a preto mal súd prvej inštancie za to, že je namieste priznať mu plnú náhradu trov konania.
15. O trovách konania štátu vo výške 364,05 eur súd prvej inštancie rozhodol podľa § 253 ods. 1 CSP s použitím čl. 4 ods. 2 CSP a zaviazal žalovanú, ktorá bola v časti konania týkajúcej sa určenia, že byt č. 7 zapísaný ako BSM strán sporu patrí do ich BSM neúspešná, k náhrade trov konania, ktoré z rozpočtových prostriedkov platil štát.
16. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonom stanovenej lehote v rozsahu II., III. a IV. výroku žalovaná, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“).
17. Súd prvej inštancie sa, podľa názoru žalovanej, nezaoberal podstatou veci, svoje rozhodnutie v napadnutej časti nedostatočne odôvodnil, čím jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia neuviedol všetky jej zásadne skutkové tvrdenia a argumenty, neuviedol ani listinné dôkazy v spise sa nachádzajúce alebo sa s týmito nevysporiadal a ani ich žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, následne vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, čo viedlo k nesprávnym záverom súdu. Zásadným právnym problémom v tomto súdnom konaní bolo, či byt pripadne do vlastníctva žalovanej za náhradu alebo bez nej. Súd prvej inštancie viaceré dôkazy ani v rozhodnutí nespomenul, s inými sa ani nevysporiadal. Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 537/2012, kde mal byť riešený obdobný problém, kde sa súd prvej inštancie s týmto rozhodnutím Ústavného súdu SR nevysporiadal a neuviedol, z akého dôvodu má v tomto prípade iný názor. Žalobca 52 rokov užíval byt spolu so žalovanou bez toho, aby sa zaslúžil o jeho nadobudnutie. Žalovaná bola celý čas v pracovnom pomere, a to až do dôchodku, doma prala, žehlila, varila, upratovala a starala sa o domácnosť. Žalobca doma najmä pozeral televíziu a venoval sa svojmu koníčku – futbalu. V rozvodovom konaní sa žalovaná dozvedela, že aj žalobca bol celý čas až do dôchodku zamestnaný. Počas manželstva spolu nadobudli záhradu a auto, ktoré už aj predali. Teda ničím výnimočným sa žalobca o majetok nezaslúžil, naopak žalovaná vniesla byt. Žalobca aj v rozvodovom konaní potvrdil, že sa o neho žalovaná starala, aj keď mal a stále má zdravotné problémy. V rozvodovom konaní klamal, keď M. N., s ktorou má milenecký vzťah od roku 2017 alebo 2018, označoval ako kamarátku z detstva, s ktorou sa veľmi nestýkal a bol s ňou len v telefonickom kontakte, čo M. N. vyvrátila vo svojej svedeckej výpovedi dňa 23. 05. 2023 v rozvodovom konaní po poučení súdom podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku, že je povinná vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede a o práve odoprieť výpoveď. V rozvodovom konaní bolo preukázané, že rozvrat manželstva spôsobil sám žalobca. Toto všetko sú faktory, na ktoré mal súd prvej inštancie zo zákona prihliadnuť pri vyporiadaní BSM. Rozvrat manželstva spôsobený niekoľkoročným mimomanželským vzťahom žalobcu je určite faktorom, na ktorý súd má pri vyporiadaní BSM prihliadnuť. Mimomanželský vzťah je vždy spojený s finančnými nákladmi. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku mimomanželský vzťah žalobcu ani nespomenul a už vôbec nezdôvodnil, prečo na náklady na takýto vzťah neprihliadol. Iba uviedol, že išlo iba o všeobecné tvrdenia žalovanej, ktoré neboli ničím podložené. S týmto nie je možné súhlasiť, pretože toto tvrdenie bolo preukázané zápisnicou z rozvodového konania, v ktorom žalobca toto nenamietal. Aspoň čiastočne mal súd túto sumu zohľadniť.
18. Súd prvej inštancie vyslovil právny názor, že v rámci konania o vyporiadanie BSM nie je oprávnený posudzovať, ktoré veci, práva či iné majetkové hodnoty do BSM patria a ktoré nie a riadi sa výlučne zápisom v katastri. Zároveň vyslovil právny názor, že žalovanej nič nebránilo v tom, aby na súde podala žalobu o určenie, že je výlučnou vlastníčkou bytu, z čoho vyvodzuje, že mal súd na mysli, že mala žalobkyňa podať žalobu o určenie, že je výlučnou vlastníčkou bytu. Toto nie je správny právny názor súdu. Zároveň súd vyslovil záver, že nakoľko žalovaná nepodala žalobu o určenie vlastníctva, musí vychádzať z toho, že byt patrí do BSM, a teda, že musí vychádzať zo zápisu v katastri. Pritom žalovaná nespochybňovala platnosť zmluvy, ktorou byt nadobudli. Tieto závery súdu by v praxi znamenali, že aj v odlišných prípadoch, napríklad ak by bol byt alebo akákoľvek nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností na iba jedného z manželov, pričom boli kúpené zo spoločných finančných prostriedkov počas manželstva, tak v konaní o vyporiadanie BSM by druhý z manželov nemohol tvrdiť, že patrí do BSM, a teda by musel súd dôjsť k záveru, že takáto nehnuteľnosť je vo výlučnom vlastníctve toho z manželov, ktorý je zapísaný ako jej vlastník v katastri. Toto nie je správny právny názor súdu. Jedným zo základných zmyslov konania o vyporiadanie BSM je ustáliť masu BSM a posúdiť, v akej miere sa strany pričinili o nadobudnutie, a to bez ohľadu na zápis v katastri a rozhodnúť zákonne a spravodlivo. Žalovaná poukázala na to, že nespochybnila skutočnosť, že byt patrí do BSM. Žalovaná však tvrdí a preukázala, že iba žalovaná sa zaslúžila o to, že ako manželia nadobudli byt do vlastníctva. Nesúhlasila so záverom súdu, že v tomto konaní nie je oprávnený posúdiť, ako sa strany zaslúžili o nadobudnutie bytu, keďže toto posúdenie je zákonný definičný znak tohto konania, obsiahnutý v § 150 Občianskeho zákonníka a tvorí tak esenciu celého konania o vyporiadaní BSM. Súd prvej inštancie úplne vylúčil aplikáciu § 150 Občianskeho zákonníka pretože jedine a výlučne žalovaná sa pričinila o nadobudnutie bytu do vlastníctva. Pokiaľ by zmluvu neboli s bytovým družstvom uzatvorili, aj dnes by žalovaná ako členka bytového družstva byt užívala a žalobca by rozvodom stratil všetky práva k bytu. Žalovaná nepoznala zákony, nevedela, aká je úprava prevodov vlastníctva družstevných bytov, nevedela, že mohla byt nadobudnúť len ona ako členka družstva. Zjavne bolo tiež nevedomosťou NZBD, že pri príprave zmluvy o prevode vlastníctva bytu zaradilo do kupujúcich aj nečlena. Žalovaná nie len tvrdila, žalovaná súdu preukázala listinami že:
- dňa 01. 03. 1966 žalovaná, vtedy ako G. O. s manželom C. O. podali prihlášku za člena Bytového stabilizačného družstva pri Pozemných stavbách, stavebná správa Nové Zámky, keďže C. O. bol zamestnancom Pozemných stavieb a išlo o služobný byt,
- dňa 31. 05. 1966 predstavenstvo družstva schválilo prihlášku,
- dňa 13. 11. 1968 bola vydaná na meno C. O. členská knižka. Členskou knižkou č. 4 vedenou na meno C. O. je preukázané, že predpísaný členský podiel - vklad bol 10.601,- Kčs a tento členský podiel - vklad bol uhradený v roku 1968. Následne po jeho úhrade bol členský podiel odpisovaný, čoho dôkazom sú zápisy v Členskej knižke č. 4,
- dňa 13. 11. 1968 uzatvorili vtedajší manžel žalovanej C. O. s manželkou – žalovanou - Dohodu o užívaní družstevného bytu,
- dňa 01. 07. 1968 družstvo odovzdalo manželom O. 2-izbový byt č. 7 na III. poschodí domu číslo 1 G. E. F., ulica C. D. K. X. P. je byt, ktorý následne po smrti manžela užívala žalovaná so žalobcom,
- dňa 01. 01. 1969 manželia O. zaplatili cenu bytu družstvu,
- dňa 19. 03. 1970 C. O. zomrel a na základe dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva v Nových Zámkoch D 1371/71 zo dňa 04. 10. 1971 zdedila žalovaná okrem iného výhernú vkladnú knižku, všetky nehnuteľnosti, družstevný byt, vinkulovanú vkladnú knižku. Teda jedinou členkou družstva bola po smrti manžela C. O. žalovaná a to od 01. 03. 1966. Teda žalovaná bola ku dňu uzatvorenia manželstva so žalobcom členkou družstva a jedinou nájomníčkou a jedinou užívateľkou bytu č. 7,
- dňa 20. 11. 1971 uzatvorili žalobca a žalovaná manželstvo,
- dňa 19. 01. 1972 v kancelárii družstva vyhotovili zápis o tom, že C. O. zomrel, že následne žalovaná uzatvorila manželstvo so žalobcom a zmenila si meno na Halászová. Predstavenstvo súhlasilo s členstvom žalovanej a tiež s tým, že bude v byte bývať spolu s manželom. Toto bolo zaevidované aj v členskej knižke,
- dňa 02. 03. 2004 bola uzatvorená medzi družstvom a účastníkmi sporu Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu č. X, vklad povolila Správa katastra Nové Zámky v konaní V 3090/2004 dňa 12. 08. 2004. Ako vyplýva z čl. 6 bod 2: „Cenu bytu nadobúdateľ uhradil prevádzajúcemu dňa 01. 01. 1969, čo účastníci tejto zmluvy potvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi na tejto zmluve“.
19. Žalobca predložil súdu na pojednávaní dňa 10. 01. 2024 nepravú kópiu návrhu na vklad vlastníckeho práva, ktorá
- nemá stranu, na ktorej sú podpisy navrhovateľov,
- je na nej dopísaný ručne dátum 31. 12. 1998, nie je uvedené, kto ho dopísal a ani dôvod dopísania. Žalovaná sa len domnieva, že ho doplnil zrejme žalobca v záujme spochybniť dátum úhrady ceny bytu. Kedy bola uhradená cena bytu podľa evidencie NZBD vyplýva nie len z návrhu nachádzajúcom sa v katastrálnom spise, ale aj zo zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu nachádzajúcej sa v katastrálnom spise zadováženom ako dôkaz súdom. Žalobca podpísal zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu. Žalobca svojim podpisom potvrdil, že neplatili nič na kúpnu cenu bytu. Žalobca sa pokúšal v konaní fabulovať, ako sa podieľal na zaplatení kúpnej ceny bytu, nič k tomu nepredložil a listiny nachádzajúce sa v súdnom spise potvrdzujú, že nič nevedel na svoje tvrdenia preukázať z jediného dôvodu, a to preto, že nič nezaplatili.
20. Podľa bodu 16. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, z oznámenia NZBD Nové Zámky zo dňa 24. 01. 2024 zistil, že k bytu č. X E. H. C. D. X bol vedený členský podiel v sume 265,68 eur (dátum úhrady nezistený) a majetková účasť v sume 704,08 eur (dátum úhrady nezistený). Po odkúpení bytu do osobného vlastníctva stranami sporu bol dňa 19. 11. 2003 uhradený základný členský vklad v sume 33,20 eur, pričom anuita investičného úveru pripadajúca na daný byt bola zaplatená 01. 01. 1969. Toto zistenie vraj nebolo preukázané žiadnym účtovným dokladom. Žalovaná a listiny, ktoré žalovaná predložila, platbu 33,20 eur ako úhradu základného členského vkladu, popierajú z mnohých dôvodov, napríklad že dňa 19. 11. 2003 nemohla žalovaná zaplatiť 33,20 eur, keďže mena euro bola zavedená od 01. 01. 2009. NZBD o tom ani dôkaz nedoložil. Základný členský vklad k bytu č. X nikdy neexistoval. Žalovaná navštívila Štátny archív pracovisko Nové Zámky, ktorý jej vydal kópiu zoznamu písomností navrhnutých SBDO Nové Zámky na skartáciu, z ktorých vyplýva, že účtovné doklady z rokov 1963 až 1973 boli skartované. Sumár pozostávajúci zo 6 strán, celkom 204 položiek. Teda NZBD nemá účtovné doklady z toho obdobia, len uviedol, že existoval nejaký základný členský vklad 33,20 eur k bytu č. X. Dňa 13. 11. 1968 bola C. O. vydaná Členská knižka č. 4, podľa ktorej C. O., ktorý bol prijatý za člena na členskej schôdzi konanej dňa 31. 05. 1966, mal predpísaný členský vklad 10.601,- Kčs. Predpísaný členský vklad splatil C. O. v celosti v sume 10.601,- Kčs v roku 1968 formou svojpomoci. Následne z neho vykonávalo Stavebné stabilizačné svojpomocné bytové družstvo odpis ročne 0,5 % a potom 1
%. Keď správu bytu prevzalo NZBD, to už odpis do členskej knižky neevidovalo. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku členskú knižku ani nespomenul a už vôbec nezdôvodnil, prečo z nej nevychádzal a prečo ju teda pokladal za bezvýznamnú. Byt nepostavilo Novozámocké bytové družstvo a ani jeho právny predchodca Stavebné bytové družstvo so sídlom v Nových Zámkoch. Byt stavalo „Stavebné stabilizačné svojpomocné bytové družstvo“ zriadené pri Pozemných stavbách, Stavebná správa Nové Zámky. Toto družstvo vzniklo v marci 1966 a v roku 1966 svojim zamestnancom umožnilo prihlásiť sa za člena a túto možnosť využil aj neb. manžel žalovanej C. O., ženatý s manželkou G. O. – žalovanou. Dňa 01. 03. 1966 podali prihlášku za člena a zaplatili zápisné 100,- Kčs. Prihlášku schválilo dňa 31. 05. 1966 predstavenstvo družstva. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku zápis a stanovy ani nespomenul a už vôbec nezdôvodnil, prečo z nich nevychádzal a prečo ich teda pokladal za bezvýznamné. Podľa predložených Stanov Stavebného stabilizačného svojpomocného bytového družstva:
- Bod 11. uvádza, ako družstvo určovalo členský podiel, že na jeho úhradu sa započítavala hodnota prác vykonaných členom družstva, že sa členský podiel znižuje úmerne s opotrebením bytového domu. C. O. na stavbe reálne pracoval a preto Stavebné stabilizačné svojpomocné bytové družstvo hodnotu jeho práce započítala ako splatenie členského podielu a zaevidovalo v členskej knižke.
- Bod 15. Ak zomrie jeden z manželov spoločných členov družstva, ostáva členom a užívateľom bytu druhý pozostalý manžel.
- Bod 16. Ak zomrie člen družstva a ak nejde o spoločné členstvo manželov, prechádza členstvo v družstve a s tým spojené právo užívania družstevného bytu na dediča.
- Bod 24. Rozhodnutím predstavenstva o pridelení bytu a splatením členského podielu vzniká členovi družstva právo, aby mu bol tento družstevný byt (garáž) pridelený do osobného užívania. Teda podmienkou pridelenia bytu do užívania bolo splatenie členského vkladu - podielu. Takýto postup vyplýval aj z ustanovenia § 154 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v roku 1968 až do roku 1990, podľa ktorého členovi stavebného bytového družstva vznikne splatením členského podielu právo, aby mu bol orgánom družstva pridelený do osobného užívania družstevný byt. Teda tak, ako žalovaná doteraz tvrdila, žalovaná mala splatený členský podiel, pretože len vtedy im vznikol nárok na pridelenie bytu. Na toto žalovaná poukazovala už aj v súvislosti so stanovami družstva, z ktorých tiež toto vyplýva.
21. Dňa 27. 08. 1976 Stavebné bytové družstvo občanov Nové Zámky (nástupca Bytového stabilizačného družstva pri Pozemných stavbách, stavebná správa Nové Zámky a predchodca NZBD) vydalo Členskú knižku na meno O. C., ktoré je prečiarknuté a napísané B. G. (opravu vykonala F.), podľa ktorej sa v časti Zápisy o vloženom členskom podiely uvádza, že:
- 30. 09. 1968 bola vykonaná úhrada čl. p. v sume plus 5.000,- Kčs,
- 31. 12. 1968 bola započítaná plus 5.601,- Kčs svojpomoc a stav bol 10.601,- Kčs. Následne sa vykonávali odpisy členského podielu, pričom základom odpisov bol splatený členský vklad 10.601,- Kčs. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku túto členskú knižku ani nespomenul a už vôbec nezdôvodnil, prečo z nej nevychádzal a prečo ju teda pokladal za bezvýznamnú. V tejto Členskej knižke zo dňa 27. 08. 1976 je na str. 4 zápis o užívaní bytu uvedené: Členský podiel z nadobúdacej hodnoty bytu 10.601,- Kčs, amortizácia za dobu od 1968 do 1975 pri 1 % ročne 106,- Kčs, zostatková hodnota čl. podielu k 1975 9.806,- Kčs. Teda ničím nepodložené oznámenie NZBD z 24. 01. 2024, v ktorom sa uvádza, že žalobca a žalovaná dňa 19. 11. 2003 uhradili základný členský vklad v sume 33,20 eur nie je hodnoverným dôkazom o tom, že v čase, kedy ani eurá neboli menou v Slovenskej republike, zaplatili žalobca a žalovaná 33,20 eur ako základný členský vklad a to dokonca, ako sa uvádza, po odkúpení bytu do vlastníctva. Toto nie je pravda. V tomto oznámení zároveň NZBD uvádza, že k bytu č. 7 je vedená majetková účasť na členskom podiely 704,08 eur. K tejto informácii, ktorá nemá žiadny vplyv na vyporiadanie BSM len pre úplnosť uviedla, že z vyjadrenia NZBD - Vyjadrenie správcu k vlastníctvu bytu č. 7 z 13. 12. 2022 jednoznačne vyplýva, že žalobcovi a žalovanej spoločné členstvo manželov nevzniklo, uzatvorením manželstva vznikol spoločný nájom. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že spoločné členstvo v NZBD im nevzniklo a nebolo sporné ani to, že žalobca nebol členom družstva. Listinami je preukázané, že žiadny základný členský vklad v sume 33,20 eur po nadobudnutí vlastníctva bytu žalobca a žalovaná Novozámockému bytovému družstvu neplatili. Dohoda o užívaní družstevného bytu je zo dňa 13. 11. 1968 a mohla byť až potom, keď bol členský podiel zaplatený. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil oznámenia NZBD Nové Zámky zo dňa 24. 01. 2024 a nesprávne z neho vyvodil, že po nadobudnutí vlastníctva bytu žalobca a žalovaná zaplatili základný členský vklad 33,20 eur. Žalobca a žalovaná spolu platili náklady súvisiace s užívaním bytu, čo pokladá žalovaná za prirodzené, keďže služby čerpali. Preto aj žalovaná uviedla, že čo bolo potrebné, to platili. Žalovanej sa staré listiny o platbách a ich predpisoch nezachovali, preukázala však listinami získanými
od susedy C. Q. kalkuláciu úhrady za užívanie bytu zo dňa 13. 01. 1999. Obdobnú kalkuláciu mala aj žalovaná s tým, že v byte bývali 2 osoby a nie 3 ako u Q. a výmera bytu je 59,33 m2.
22. Súd prvej inštancie zadal vyhotovenie znaleckého posudku, čo pokladá žalovaná za neefektívne a nadbytočné najmä pri otázke 1. a 2., pokiaľ ide o tento spor. Podrobne sa žalovaná vyjadrila k ZP dňa 14. 04. 2025 a tohto vyjadrenia sa pridržiava.
23. Súd prvej inštancie nevykonal dôkaz, ktorý žalovaná navrhla podaním zo dňa 14. 04. 2025. Advokátka žalovanej navštívila Štátny archív pracovisko v Nových Zámkoch a preštudovala spisy, ktoré môže archív poskytnúť bádateľom na študovanie, nemôže však bádateľom vydávať kópie týchto listín. Z nich advokátka zistila, že v Štátnom archíve v Nitre – pracovisko Nové Zámky sa nachádzajú listiny preukazujúce, ako prišlo k zlúčeniu Stavebného stabilizačného svojpomocného bytového družstva pri Pozemných stavbách, n.p. Stavebno-výrobná správa Nové Zámky so Stavebným bytovým družstvom občanov Nové Zámky a tiež, že C. O. nebol vedený v zozname neplatičov. K zlúčeniu bol vypracovaný zoznam neplatičov, C. O. ani žalovaná sa v ňom nenachádzajú a tento zoznam sa v archíve nachádza. Zároveň bolo advokátke žalovanej oznámené, že súd môže o vydanie listín požiadať a archív pre súdne účely listiny vydáva. Preto navrhla, aby súd zadovážil:
- Uznesenie Db 323/146/73, ktoré vydal Mestský súd Bratislava, ktorým nariadil výmaz Stavebného stabilizačného svojpomocného bytového družstva pri Pozemných stavbách, n.p. Stavebno-výrobná správa Nové Zámky po zlúčení so: STAVEBNÉ BYTOVÉ DRUŽSTVO OBČANOV Nové Zámky podľa návrhu z 15. 01. 1973
- Z knihy: ZÁPISNICE SBDO 1972-73 č.1., 2., 3.:
- Pozvánka na zasadnutie predstavenstva SBDO v Nových Zámkoch na 09. 01. 1973 k nej str. 8 – ad 6. Návrh úloh na zlučovanie družstiev
- Pozvánka na zasadnutie predstavenstva SBDO v Nových Zámkoch na 12. 04. 1973 k nej Zoznam nedoplatkov Z týchto dôkazov by súd zistil, že C. O. a ani žalovaná neboli vedení ako neplatiči, teda mali splatený základný členský vklad – podiel a mali zaplatené všetky náklady súvisiace s nájmom.
24. Súd prvej inštancie vôbec neprihliadol a nevyhodnotil, okrem dôkazov, ktoré už uviedla, ani nasledovné dôkazy:
- Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu podpísaná 02. 03. 2004, v ktorej v čl. 6 bod 2 je uvedené: „Cenu bytu nadobúdateľ uhradil prevádzajúcemu dňa 01. 01. 1969, čo účastníci tejto zmluvy potvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi na tejto zmluve“. Dňa 01. 01. 1969 bola žalovaná manželkou C. O., teda žalobca sa nijako nepodieľal na nadobudnutí vlastníctva bytu platbou kúpnej ceny,
- Dohoda o užívaní družstevného bytu zo dňa 13. 11. 1968,
- Členská knižka C. O. zo dňa 13. 11. 1968,
- Rozhodnutie Štátneho notárstva v Nových Zámkoch D 1371/71, podľa ktorého žalovaná nadobudla členské práva a práva s členstvom spojené, teda aj právo užívať byt č. 7 – vyjadrené v dedičskom rozhodnutí slovami, že nadobudla družstevný byt,
- Členská knižka žalobkyne G. B. zo dňa 27. 08. 1976 so vznikom členstva 01. 03. 1966,
- Vyjadrenie správcu NZBD k vlastníctvu bytu č. X zo dňa 13. 12. 2022,
- Rozvodový spis OS NZ 16Pc/110/2022, v ktorom bolo preukázané, že žalobca zavinil rozvrat manželstva a nepoprel tvrdenie žalobkyne, že si vzal so sebou do N. 1.600,- eur a z N. sa už domov nikdy nevrátil. Všetky listiny, ktoré súd ignoroval preukazujú, že je dôvod aplikovať na tento prípad rozhodnutie Ústavného súdu SR – I. ÚS 537/2012. Súd prvej inštancie však aj toto odignoroval.
25. Žalovaná pokladá povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 52.555,97 eur za rozhodnutie, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka, keď vôbec neprihliadol k tomu, že výlučne žalovaná sa zaslúžila o nadobudnutie bytu do vlastníctva, že žalovaná mala toto vlastníctvo, vyjadrené formou členstva v družstve spojeného s nájmom tohto bytu už v roku 1969 a nič na tom nezmenil podpis zmluvy o prevode vlastníctva bytu z roku 2004, v ktorej sa konštatovalo, že kúpna cena bola zaplatená v roku 1969, teda v čase manželstva žalovanej s neb. C. O.. Žalovanej patrilo právo nakladať s bytom ako s vlastným aj pred uzatvorením zmluvy o prevode vlastníctva bytu, k čomu je bohatá judikatúra, pričom tento prevod nepodliehal súhlasu družstva. Teda jedinou zmenou je, že po uzatvorení zmluvy o prevode vlastníckeho práva k družstevnému bytu už
neplatili žalobca a žalovaná nájomné. Teraz by mala zaplatiť žalobcovi sumu 48.250,- eur určenú súdom ako nárok spojený s vyporiadaním bytu. Toto rozhodnutie je amorálne, nezodpovedá základným princípom CSP, napr. čl. 2, keďže so spravodlivosťou nemá nič spoločné a neaplikuje ustanovenie § 150 CSP, podľa ktorého súd prihliada na to, ako sa strana zaslúžila o nadobudnutie majetku. Tento majetok mala žalovaná pred uzatvorením manželstva. Nárok uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva k družstevnému bytu mala jedine a výlučne žalovaná, žalobca ho nemal, pretože nebol členom družstva a nemal tak členské práva k tomuto družstevnému bytu. Platnosť uzavretej zmluvy nezakladá spätne nárok žalobcu na jej uzavretie, čo nevylučuje, že žalobca mohol zmluvu platne uzavrieť. Naopak, tento nárok mala iba žalovaná, a to výlučne z titulu jej členstva v družstve. Z tohto možno vyvodiť, že nadobudnutie predmetného bytu je výlučne vnosom žalovanej a nie je žiadny zákonný dôvod pre to, aby polovicu jeho všeobecnej hodnoty žalovaná zaplatila žalobcovi titulom vyporiadania.
26. Záverom navrhla, aby odvolací súd vydal nasledovný rozsudok: Súd mení rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 13C/93/2023-306 zo dňa 10. 10. 2025 vo výroku II. tak, že súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje byt č. X zapísaný na LV č. XXXXX pre kat. územie E. F., nachádzajúci sa v E. F. E. X. poschodí bytového domu č. súp. XXXX E. H. C. D., vchod č. X so spoluvlastníckym podielom 5933/143239 k celku na spoločných častiach a priestoroch a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve a zostatky na účtoch vedených v I. I. J.. Bratislava, ktoré sú uvedené v bode I. písm. a/, písm. b/ výroku tohto rozsudku s tým, že žalovaná je titulom finančného vyrovnania povinná zaplatiť žalobcovi 4.307,97 eur do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Súd mení rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 13C/93/2023-306 zo dňa 10. 10. 2025 vo výroku III. tak, že súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Súd mení rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 13C/93/2023-306 zo dňa 10. 10. 2025 vo výroku IV. tak, že žalobca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky 364,05 eur do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
27. K odvolaniu sa žalobca vyjadril vo svojom podaní zo dňa 25. 11. 2025. Žalobca uviedol, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky zásadné otázky, ktoré boli v konaní sporné. Súd prvej inštancie sa v rozsudku riadne vysporiadal s tým, z akého dôvodu považuje nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania, za súčasť BSM a tento svoj záver riadne oprel o vykonané dôkazy, ktoré v tomto smere považoval za podstatné. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, podporenej závermi Ústavného súdu SR, jednoznačne vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. S poukazom na uvedené žalobca skonštatoval, že nie je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.
28. Žalovaná poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 537/2012, v zmysle ktorého je súd povinný pri vyporiadaní BSM prihliadnuť na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci, pričom v prípade, ak sa jeden z manželov výlučne alebo v prevažnej miere zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci, prikáže vec do výlučného vlastníctva tomuto manželovi bez toho, aby bol druhému manželovi povinný vyplatiť finančnú čiastku. Žalovaná následne komplikovane a zdĺhavo zopakovala svoju argumentáciu, ktorú použila už v konaní pred súdom prvého stupňa – táto je v celosti obsahom jej písomných podaní tvoriacich súčasť spisu, ako aj jej ústnych vyjadrení pred súdom. V prvom rade je nutné poukázať na fakt, že je to samotná žalovaná, ktorá v odvolaní konštatuje (a potvrdzuje), že žalobca 52 rokov spolu s ňou nehnuteľnosť užíval. Žalovaná však naďalej tvrdí, že keďže sa žalobca nezaslúžil o jej nadobudnutie, nemá žiadny právny nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu za prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej. Kým je možné prisvedčiť správnosti tohto tvrdenia žalovanej v časti, v ktorej konštatuje, že žalobca neprispel a nepodieľal sa na nadobudnutí členského podielu v družstve, ktoré bolo predpokladom získania užívacieho práva k nehnuteľnosti, nie je možné v nijakom smere sa stotožniť so žalovanou tvrdenou neexistenciou nároku žalobcu na vyrovnací podiel titulom prikázania nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva. V prvom rade je nutné uviesť, že žalobca sa v rovnakej miere, ak nie vo vyššej miere ako žalovaná, pričinil o nadobudnutie nehnuteľnosti, hoci nemal účasť na nadobudnutí členského podielu v družstve, pretože splatenie členského vkladu nebolo jedinou podmienkou vyžadovanou právnymi predpismi pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Splatenie členského vkladu v družstve oprávňovalo člena len k užívaniu nehnuteľnosti, ktorá však bola naďalej vlastníctvom družstva. V tomto smere preto nie je možné hovoriť o nadobudnutí nehnuteľnosti výlučne žalovanou, pretože žalovaná
nenadobudla splatením členského vkladu v družstve nehnuteľnosť, ako takú, ale len užívacie právo k nej. Podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva k družstevnému bytu bolo tiež splácanie investičného úveru a následne vyplatenie zostatkovej hodnoty nehnuteľnosti pred jej nadobudnutím do vlastníctva. Bola to samotná žalovaná, ktorá vo svojej výpovedi dňa 15. 05. 2024 pred súdom prvej inštancie výslovne uviedla, že: „Spolu sme zaplatili čo bolo treba“ a „Byt sme rekonštruovali, platili sme to zo spoločných peňazí, a to si aj rozdelíme, mám to všetko popísané. Keď sme tam so žalobcom spolu bývali platili sme v jednej sume nájomné aj splátky a všetko čo bolo treba, taktiež zo spoločných peňazí.“ Nie je preto jasné, z čoho žalovaná následne vyvodzuje, že žalobca, hoci sa nezaslúžil o nadobudnutie členského podielu v družstve a užívacích práv k bytu, nemá žiaden nárok na vyrovnací podiel z nehnuteľnosti, do ktorej rekonštrukcie po uzatvorení manželstva so žalovanou investoval svoje vlastné finančné prostriedky a rovnako sa podieľal na splátkach investičného úveru za túto nehnuteľnosť (čo koniec koncov potvrdila aj samotná žalovaná) a na vyplatení jej zostatkovej hodnoty (37.885,- Sk). Práve splatenie investičného úveru a zostatkovej hodnoty nehnuteľnosti boli pritom nevyhnutnými podmienkami pre nadobudnutie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva. Žalobca sa preto bezpochyby zaslúžil nie len o nadobudnutie nehnuteľnosti, ale aj o jej udržanie tak, ako to predpokladá právna veta žalovanou citovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 537/2012. Rovnako je nutné zdôrazniť, že dohoda o užívaní družstevného bytu bola žalovanou a jej nebohým manželom uzatvorená v roku 1968, kedy im bol byt odovzdaný do užívania, pričom strany sporu uzatvorili manželstvo už v novembri 1971. Tzn. že žalovaná užívala byt spoločne so žalobcom počas väčšiny času, v rámci ktorého bola držiteľkou nehnuteľnosti. Je tiež nezanedbateľným fakt, že ku dňu uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu žalobca spoločne so žalovanou užíval (a splácal) nehnuteľnosť už 33 rokov. Je teda nepochybné, čo súd prvej inštancie celkom správne vyhodnotil, že žalobca sa rozhodujúcim spôsobom zaslúžil tak o nadobudnutie nehnuteľnosti do vlastníctva strán sporu, ako aj o jej udržanie, a preto v tomto smere je žalovanou poukazované rozhodnutie Ústavného súdu SR na prejednávanú vec neaplikovateľné.
29. Čo sa týka tvrdenia žalovanej uvádzaného v odvolaní, podľa ktorého bola žalovaná celý čas až do dôchodku v pracovnom pomere, doma prala, žehlila varila, upratovala a starala sa o domácnosť a žalobca mal údajne najmä pozerať televíziu a venovať sa svojmu koníčku – futbalu, tak toto tvrdenie je neprípustnou novotou v odvolacom konaní. Žalovaná ani jedenkrát ani v písomných podaniach a ani pred súdom neuviedla nič podobné, dokonca sama potvrdila, že manželia hradili všetko spoločne. Žalobca sa navyše ostro ohradzuje voči tvrdeniu, že mal doma najmä pozerať televíziu, keď celý život pracoval a všetky peniaze odovzdával žalovanej na chod domácnosti – bol to teda najmä žalobca, ktorý financoval celý chod domácnosti so žalovanou. Rovnako žalobca uvádza, že údajný jeho „koníček“ – futbal predstavoval pre žalobcu taktiež výkon zárobkovej činnosti, keďže ho roky trénoval a aj z tejto činnosti mal príjem. Žalobca počas celého života pracoval na to, aby mohol (okrem iného) splácať a zveľaďovať nehnuteľnosť, v ktorej so žalovanou žili, a z ktorej mu teraz žalovaná nechce vyplatiť ani euro. Na tomto mieste preto žalobca kladie otázku, koho postoj a konanie sa v tomto smere javí ako nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi?
30. Žalovaná ďalej nepochopiteľne a neustále opakuje, že žalobca si našiel „milenecký vzťah“, ktorú skutočnosť mal podľa nej súd pri vyporiadaní BSM rovnako zohľadniť. Tvrdenia žalovanej v tomto smere sú nie len nepravdivé, ničím nepodložené a kompletne fabulované, ale dokonca úsmevné – žalobca mal v čase rozvodového konania v roku 2023 už 74 rokov, a preto hovoriť v tomto veku o mileneckom vzťahu je absolútne odtrhnuté od reality. Ako to žalobca vypovedal aj v rozvodovom konaní, ktorá skutočnosť je síce pre tunajšie konania nepodstatná, ale napriek tomu ju zopakuje, odišiel bývať k pani N. z dôvodu, že rapídne zhoršenie jeho zdravotného stavu (mozgová mŕtvica s ochrnutím častí tela) bolo vyvolané aj jeho zlým psychickým stavom a za tento zodpovedala v najväčšej miere práve žalovaná, ktorá v spoločnej domácnosti strán sporu neustále vytvárala hostílne prostredie a žalobca, ktorý má mimoriadne citlivú povahu, toto psychicky nesmierne zle znášal. Žalobca má však, na rozdiel od žalovanej, ktorá sa evidentne nevie vyrovnať s odchodom žalobcu z domácnosti, minulosť už uzavretú a nebude neustále opakovať a vysvetľovať, aká bola realita jeho vzťahu so žalovanou, okrem iného aj z dôvodu, že tieto skutočnosti nemajú pre tunajšie konanie žiadnu relevanciu a pre žalobcu sú len bolestnou a traumatickou spomienkou na najhoršie obdobie života, ktoré sa takmer skončilo jeho smrťou. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovanou prezentované domnelé náklady na mimomanželský vzťah žalobcu zostali v rovine nepreukázaných a ničím nepodložených tvrdení a preto nebolo možné na ne prihliadnuť.
31. Žalovaná uviedla, že za nesprávny považuje aj právny názor súdu prezentovaný v rozsudku, podľa ktorého je nutné pri vyporiadaní BSM vychádzať z údajov katastra, ktoré sa vyznačujú zásadou hodnovernosti až do momentu preukázania opaku. Nakoľko súčasný zápis v katastri svedčí v prospech strán sporu, ktorí sú evidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania, súd uzavrel, že nehnuteľnosť je nutné považovať za súčasť BSM. S týmto právnym záverom sa žalovaná nestotožnila, avšak paradoxne odvolaním nenapadla výrok I. rozsudku, ktorým došlo k ustáleniu masy BSM. Nie je preto zrejmé, voči čomu vlastne smeruje žalovanou prezentovaná argumentácia o nesprávnosti ustálenia masy BSM súdom prvej inštancie, keď žalovaná nenapadla odvolaním ten výrok rozsudku, ktorý sa masy BSM týka.
32. K neustále opakovanému tvrdeniu žalovanej, že malo byť pochybením Novozámockého bytového družstva, IČO: 34 122 711 (ďalej len „NZBD“), ako prevodcu v zmysle zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 12. 01. 2004, že uzatvoril zmluvu aj so žalobcom, ako nadobúdateľom, a nie len so žalovanou, žalobca opakovane a v súlade so svojou doterajšou argumentáciou v konaní uvádza, že v zmysle ustanovenia § 704 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred uzavretím manželstva, vznikne obom manželom spoločný nájom bytu uzavretím manželstva. Podľa odseku 2 predmetného ustanovenia, to isté platí, ak vzniklo pred uzavretím manželstva niektorému z manželov právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu. Podľa § 176 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase, kedy strany sporu uzatvorili manželstvo (20. 11. 1971), ak nadobudol právo užívať byt niektorý z manželov pred uzavretím manželstva, vznikne obom manželom právo spoločného užívania tohto bytu uzavretím manželstva. Podľa odseku 2 predmetného ustanovenia, to isté platí, ak vzniklo pred uzavretím manželstva niektorému z manželov právo na pridelenie družstevného bytu. V zmysle ustanovenia § 175 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia manželstva medzi stranami sporu, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na pridelenie družstevného bytu, vznikne s právom spoločného užívania i spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne (k tomu porovnaj § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení). Ako to bezpochyby vyplýva zo skutkových okolností veci, strany sporu uzatvorili manželstvo dňa 20. 11. 1971 – k tomuto dátumu sa následne stal členom družstva aj žalobca, a to v rozsahu spoločného nájmu (užívania) bytu, nakoľko mu vznikol nárok na spoločné užívanie bytu titulom uzatvoreného manželstva so žalovanou. Nie je preto pravdou, že by družstvo pochybilo v čase, kedy došlo k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 12. 01. 2004, nakoľko v danom čase bol členom družstva už aj žalobca, a to z dôvodu uzatvorenia manželstva so žalovanou. Aj v prípade, ak by tomu tak nebolo, podľa stanov družstva platných v čase uzatvorenia zmluvy, členstvo v bytovom družstve nepredstavovalo podmienku pre platné uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu a zároveň ani nebolo vyžadované k tomu, aby bola nehnuteľnosť nadobudnutá manželmi do BSM, a to ani v prípade, ak jeden z manželov nebol členom bytového družstva. Rovnako zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách, ako ani zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré právne predpisy upravujú prevod vlastníctva k tzv. družstevným bytom, neobsahujú žiadne také ustanovenie, v zmysle ktorého by nehnuteľnosť (družstevný byt) mohol nadobudnúť do výlučného vlastníctva len člen družstva, ako nájomca družstevného bytu, žiadajúci o prevod vlastníctva k tomuto bytu. Z uvedeného dôvodu preto nie je ani vylúčené dispozičné právo člena družstva (nájomcu družstevného bytu) nadobudnúť byt do BSM za predpokladu, že sa tak sám rozhodne, a že aj jeho manžel, ktorému dňom uzatvorenia manželstva s členom družstva a nájomcom družstevného bytu vzniklo právo spoločného užívania bytu (R 34/1983) prejaví podpisom zmluvy o prevode vlastníctva vôľu nadobudnúť byt do BSM. Tento právny názor vyplýva aj z aktuálneho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 10. 2021, sp. zn. 2Cdo/7/2019. K obdobnému záveru (za v podstate totožnej právnej úpravy danej otázky v Českej republike) dospel aj veľký senát Najvyššieho súdu Českej republiky v rozsudku zo dňa 11. 01. 2012, sp. zn. 31Cdo/51/2010. Je zjavné, že samotná žalovaná svojím podpisom zmluvy o prevode vlastníctva k družstevnému bytu prejavila svoju slobodnú, vážnu, určitú, zrozumiteľnú a jednoznačnú vôľu nadobudnúť byt do BSM, t. j. sama chcela, aby žalobca a v jednej osobe aj jej vtedajší manžel, nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti.
33. Žalovaná ďalej opakovane uvádza všetky listinné dôkazy, ktoré boli v konaní produkované, pritom ani jeden z týchto dôkazov nie je spôsobilý zmeniť právny záver o tom, že žalobca má nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu zo všeobecnej trhovej hodnoty nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania, poníženej o všeobecnú trhovú hodnotu členského vkladu, na úhrade ktorého sa podieľala výlučne žalovaná so svojím nebohým manželom C. O.. Táto skutočnosť medzi stranami od počiatku
nebola spornou - žalobca nikdy neupieral žalovanej výlučný vnos do nehnuteľnosti, predstavujúci splatený členský vklad, pričom práve za účelom ustálenia jeho hodnoty navrhoval žalobca vypracovať v konaní znalecký posudok, ktorý poskytol odpoveď na otázku, aká bola všeobecná trhová hodnota členského podielu v bytovom družstve v čase, kedy došlo k jeho nadobudnutiu žalovanou a jej nebohým manželom C. O.. Žalobca v konaní od počiatku tvrdil, s ktorou argumentáciou sa napokon stotožnil aj súd prvej inštancie, že od všeobecnej trhovej hodnoty nehnuteľnosti ku dňu vyporiadania BSM je nutné odpočítať všeobecnú trhovú hodnotu členského vkladu žalovanej a jej nebohého manžela, ktorá predstavuje výlučný vnos žalovanej do BSM. Tento svoj záver žalobca opieral o uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 20. 04. 2016, sp. zn. I. ÚS 238/2016, ktorý potvrdzuje správnosť tohto názoru žalobcu, ergo aj správnosť záverov súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Súd prvej inštancie preto nebol v rozsudku ďalej povinný skúmať údaje členskej knižky a tieto zahrnúť do odôvodnenia rozsudku, pretože práve údaje z členskej knižky boli podkladom pre v konaní vypracovaný znalecký posudok, ktorý nebol žiadnym právne relevantným spôsobom zo strany žalovanej spochybnený.
34. Žalovaná nedokázala v konaní preukázať a ani nijako podložiť svoje tvrdenie o splatení celej ceny nehnuteľnosti, vrátane anuity investičného úveru, k roku 1969 tak, ako to tvrdí. Zo samotnej zmluvy o prevode vlastníctva k družstevnému bytu vyplýva, že strany sporu nadobudli nehnuteľnosť za sumu 37.885,- Sk, ktorá predstavovala splatený investičný úver spolu s jeho príslušenstvom (teda zostatkovú hodnotu nehnuteľnosti) k 31. 12. 2003. Aj samotná žalovaná potvrdila, že spoločne so žalobcom splácali počas spoločného užívania nehnuteľnosti zo spoločných peňazí investičný úver a náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti (nájomné). Z členskej knižky predloženej do konania nijakým spôsobom nevyplýva úhrada žiadnej inej čiastky, okrem sumy vo výške 10.601,- Kčs, ktorá predstavovala (zhodne s tvrdeniami strán sporu) sumu vyplatenú nebohým C. O. a žalovanou za členský podiel v družstve – táto suma bola zhodnotená vo vypracovanom znaleckom posudku a pri výpočte vyrovnacieho podielu započítaná na súčasnú trhovú hodnotu nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie v tomto smere preto postupoval správne a zákonne vyhodnotil všetky skutočnosti a dôkazy produkované stranami v konaní, s ktorými sa aj náležite vysporiadal.
35. Žalovaná v odvolaní uvádza, že podmienkou pridelenia bytu do užívania bolo splatenie členského vkladu – podielu, pričom členovi stavebného bytového družstva vznikne splatením členského podielu právo, aby mu bol orgánom družstva pridelený do osobného užívania byt. V tomto smere sa žalobca v absolútnej miere stotožňuje s tvrdením žalovanej, pričom si dovoľuje upriamiť pozornosť žalovanej, ako aj odvolacieho súdu, na pojem „osobné užívanie.“ Ako to už bolo uvedené aj vyššie, splatením členského vkladu člen družstva nenadobudol k družstevnému bytu vlastníctvo, ale len užívacie právo, tzn. že splatením členského vkladu ako takého nedošlo ešte k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť musela byť zo strany člena družstva následne naďalej splácaná, aby došlo k úplnému splateniu investičného úveru na nehnuteľnosť a až následne, po splatení tohto úveru a jeho príslušenstva mohol člen družstva požiadať o prevod nehnuteľnosti do osobného vlastníctva za zostatkovú hodnotu nehnuteľnosti, ktorá musela byť zo strany člena družstva vyplatená ešte pred prevodom. V prejednávanej veci presne toto aj nastalo, kedy po smrti manžela žalovanej sa uzavretím manželstva so žalovanou stal žalobca spoločným užívateľom družstevnej nehnuteľnosti a spoločne so žalovanou postupne splácal investičný úver na túto nehnuteľnosť. Po splatení úveru a zostatkovej hodnoty nehnuteľnosti vo výške 37.885,- Sk (ku dňu 31. 12. 2003) následne strany spolu spoločne nehnuteľnosť nadobudli do osobného vlastníctva – bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa deklaroval, že bol so žalovanou oslovený na odkúpenie nehnuteľnosti za zostatkovú hodnotu už v roku 1998, avšak stranám sporu trvalo približne 4 roky, kým nazbierali požadovanú čiastku (sumu rovnajúcu sa zostatkovej hodnote nehnuteľnosti vyčíslenej družstvom). S ohľadom na fakt, že žalobca užíval nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu, spoločne so žalovanou od roku 1971 až do augusta 2022, pričom sa spolupodieľal na splácaní investičného úveru na nehnuteľnosť, ktorý bol hradený z prostriedkov patriacich do BSM, a zároveň aj na výplate zostatkovej hodnoty nehnuteľnosti, je nepredstaviteľné prijatie právneho záveru, že nehnuteľnosť by v rámci vyporiadania BSM mala pripadnúť do výlučného vlastníctva žalovanej bez toho, aby bola povinná žalobcovi vyplatiť vyrovnací podiel.
36. K listinnému dôkazu, ktorý bol do konania predložený zo strany NZBD dňa 24. 01. 2024 – Oznámenie, a ktorý žalovaná spochybňuje (okrem iného) v časti úhrady sumy 33,20 eur, ako spoločného členského vkladu strán sporu, žalobca uvádza, že žalovaná neprodukovala v konaní žiadny relevantný dôkaz o opaku, t. j. že by uvedená suma uhradená stranami sporu nebola. Argumentácia žalovanej v tomto smere je preto právne neúčinná.
37. Žalobcovi nie je ďalej zrejmé, aký vplyv na meritum veci by malo posúdenie otázky, ohľadne ktorej žalovaná odvolaním namieta nevykonanie dokazovania, a síce, že C. O., teda nebohý manžel žalovanej, nebol neplatičom a mal splatený členský vklad. Žalobca opakovane zdôrazňuje, že v konaní nenamietal skutočnosť, že splatený členský vklad je výlučným vnosom žalovanej do BSM a od počiatku konania tento žiadal pri výpočte výšky vyrovnacieho podielu započítať na súčasnú trhovú hodnotu nehnuteľnosti. Ohodnotenie predmetného členského vkladu bolo predmetom znaleckého dokazovania a súd sa následne s jeho výsledkami v rozsudku riadne vysporiadal. Argumentácia žalovanej v tomto smere je preto absolútne nezrozumiteľná a súd prvého stupňa postupoval v konaní správne, keď nevykonal žalovanou navrhnuté dokazovanie, pretože by bolo vo vzťahu k posudzovanej otázke nadbytočné a nehospodárne.
38. Tvrdenie žalovanej uvádzané v bode 8. písm. d) odvolania podľa ktorého: „Žalovanej patrilo právo nakladať s bytom ako s vlastným aj pred uzatvorením zmluvy o prevode vlastníctva bytu, k čomu je bohatá judikatúra, pričom tento prevod nepodliehal súhlasu družstva“ je absolútne nesprávne a zavádzajúce. Je síce pravdou, že žalovaná mohla v čase pred uzatvorením zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu disponovať s nehnuteľnosťou, ale len formou prevodu užívacích práv k družstevnému bytu – nakoľko žalovaná pred uzatvorením zmluvy o prevode vlastníctva sama nebola vlastníkom nehnuteľnosti, nebola oprávnená na iného prevádzať vlastnícke práva k nej, ale len práva užívacie, a to na základe zmluvy o prevode členských práv a povinností. Uzatvorenie zmluvy o prevode členských práv a povinností však štandardne podliehalo schváleniu príslušného družstva, ktorého členom sa nadobúdateľ po uzatvorení zmluvy o prevode členských práv a povinností stal. Ak podľa názoru žalovanej existuje na túto otázku iný právne záväzný názor najvyšších súdnych inštancií vyplývajúci z „bohatej judikatúry“, mala tento v odvolaní zodpovedajúcim spôsobom prezentovať aj s odkazom na túto „bohatú judikatúru.“ Žalovaná sa v odvolaní snaží navodiť stav, akoby jej nehnuteľnosť patrila už pred uzatvorením zmluvy o prevode vlastníctva, ktorý právny názor je však nesprávny a v rozpore s realitou. A contrario s názorom žalovanej žalobca opakovane zdôrazňuje, že nehnuteľnosť bola vlastníctvom družstva až do momentu riadneho splatenia investičného úveru a jeho príslušenstva, následného vyplatenia zostatkovej hodnoty nehnuteľnosti a uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva k družstevnému bytu, ktorý právny záver je podporený aj listinnými dôkazmi produkovanými v konaní.
39. Žalobca v závere svojho vyjadrenia poukázal na to, že žalovaná vo svojom odvolaní nikde neosvedčila založenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, ktorý spočíva v tom, že súd prvej inštancie použil pri posudzovaní prejednávanej otázky nevhodné ustanovenie právneho predpisu, príp. postupoval podľa nesprávneho právneho predpisu, ako celku. Podľa názoru žalobcu, súd pri rozhodovaní vychádzal zo správne použitých právnych predpisov a ich jednotlivých ustanovení, z ktorého dôvodu žalobca považuje tento odvolací dôvod za neexistentný.
40. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilný sporový poriadok rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
41. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie napadnutého rozsudku (§ 387 CSP) a ani na jeho zmenu (§ 388 CSP). Dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
42. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
43. Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že sa žalobca svojou žalobou voči žalovanej domáhal vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to tak, že do masy BSM
navrhoval určiť byt č. X nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX na ulici C. D. K. X, E. F., a tiež zostatky na bankových účtoch strán sporu, pričom predmetný byt navrhoval vyporiadať tak, že bude prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanej s tým, že žalovaná bude povinná vyplatiť mu titulom hodnoty predmetnej nehnuteľnosti vyrovnací podiel v sume 49.000,- eur. Žalobca v podanej žalobe uvádzal aj ďalšie položky, ktoré navrhoval vyporiadať (vnos výlučných finančných prostriedkov žalobcu, náklady na zveľadenie hrobového miesta, vratky titulom úhrady nákladov za užívanie nehnuteľnosti, dôchodok za mesiac august 2022, zostatky na bankových účtoch vyčíslených ku dňu 31. 08. 2022, po odpočítaní vnosu finančných prostriedkov žalovanej na majetok v BSM, nákladov vynaložených na majetok vo výlučnom vlastníctve žalobcu a nákladov vynaložených na spoločný majetok, znášaných výlučne žalovanou), následne na pojednávaní nariadenom na deň 10. 01. 2024 uviedol, že najväčším problémom vyporiadania je predmetný byt a potom sú tu zostatky na bankových účtoch, pričom navrhol nároky v minimálnych hodnotách ako aj ďalšie drobné položky menších hodnôt neriešiť.
44. Žalovaná v konaní tvrdila, že pokiaľ ide o byt č. X, ten získala žalovaná ešte so svojím predchádzajúcim manželom v roku 1968 do užívania a zaplatili aj cenu bytu družstvu v roku 1969. Po smrti predchádzajúceho manžela v roku 1970 strany sporu v roku 1971 uzatvorili manželstvo, zmluva o prevode vlastníctva k tomuto bytu bola uzavretá v roku 2004, pričom sa v nej konštatovalo, že kúpna cena bola uhradená dňa 01. 01. 1969, žalobca teda nebol členom družstva a nemal nárok na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, kde bolo iba chybou družstva, že previedlo byt na obe strany sporu, preto mala za to, že byt by jej mal byť prikázaný bezodplatne, keďže predstavuje jej výlučný vnos do BSM. Na pojednávaní nariadenom na deň 10. 01. 2024 súhlasila s tým, že základom sporu je predmetný byt a pokiaľ ide o ďalšie drobné položky, tieto navrhla riešiť iba v prípade, že sa súd prvej inštancie nestotožní s jej argumentáciou týkajúcou sa predmetného bytu.
45. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené v odseku 1 tohto rozhodnutia. Z dôvodu odvolania podaného žalovanou je vec predmetom prieskumu odvolacím súdom.
46. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že základnou požiadavkou na zákonné a spravodlivé súdne rozhodnutie je jeho preskúmateľnosť a riadne odôvodnenie v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Súd je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako sa vysporiadal s podstatnými skutkovými a právnymi tvrdeniami strán sporu. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie týmito zákonnými požiadavkami dôsledne neriadil.
47. K námietke žalovanej týkajúcej sa mimomanželského vzťahu žalobcu a výdavkov, ktoré mal v súvislosti s týmto vzťahom vynakladať, odvolací súd uvádza, že samotná existencia mimomanželského vzťahu, ako ani skutočnosť, že by tento vzťah bol prípadne príčinou alebo jednou z príčin rozvratu manželstva, bez ďalšieho neodôvodňuje odklon od zásady rovnosti podielov pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vyporiadanie BSM je primárne majetkovým konaním. Pri úvahe o prípadnej disparite podielov súd vychádza najmä z toho, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, ako sa staral o rodinu a spoločnú domácnosť a ako si plnil svoje hospodárske povinnosti. Účelom vyporiadania BSM nie je morálne sankcionovať jedného z manželov za jeho správanie ani určovať výšku jeho podielu ako formu „trestu“ za prípadný mimomanželský vzťah. Z uvedeného samozrejme automaticky nevyplýva, že pri vyporiadaní BSM nemožno prihliadnuť na žiadne majetkové dôsledky správania jedného z manželov. Od samotného morálneho hodnotenia mimomanželského vzťahu je potrebné odlíšiť tvrdenie, že jeden z manželov počas trvania manželstva použil konkrétne spoločné finančné prostriedky na osobnú potrebu spojenú s konkrétnym vzťahom. Takáto okolnosť môže byť právne významná nie z dôvodu existencie mimomanželského vzťahu ako takého, ale z dôvodu preukázaného zásahu do spoločného majetku a spoločného hospodárenia manželov. Na jej zohľadnenie je však potrebné preukázať najmä pôvod použitých finančných prostriedkov v BSM, ich výšku alebo aspoň určiteľný rozsah, čas a účel ich použitia, ako aj to, že išlo o výdavky vynaložené na osobnú potrebu žalobcu na úkor spoločného majetku alebo potrieb rodiny. Samotná svedecká výpoveď o existencii mimomanželského vzťahu tieto majetkové skutočnosti bez ďalšieho nepreukazuje. Odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, že v tomto prípade išlo o tvrdenia žalovanej všeobecnejšieho charakteru, ktoré neboli náležite v konaní podložené, či už do ich základu alebo konkrétnej výšky.
48. Odvolací súd ale považuje za nesprávny a mechanický záver súdu prvej inštancie, ktorý s odkazom na ustanovenie § 71 Katastrálneho zákona (zák. č. 162/1995 Z. z.) konštatoval, že nehnuteľnosť patrí do BSM, keďže je takto zapísaná na liste vlastníctva a túto bez ďalšieho vyporiadal spôsobom uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie opomenul, že zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností zakladá podľa § 70 ods. 2 Katastrálneho zákona iba vyvrátiteľnú právnu domnienku správnosti zapísaných údajov, ktorá navyše rieši len otázku samotného vlastníckeho statusu nehnuteľnosti, no nerieši a ani nemôže riešiť otázku spôsobu finančného vyporiadania tohto majetku podľa Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že byt je v katastri zapísaný v režime BSM (resp. že bol v roku 2004 takto nadobudnutý), nezbavuje súd povinnosti aplikovať § 150 Občianskeho zákonníka, kedy je súd v zmysle citovaného ustanovenia povinný v plnom rozsahu sa vysporiadať aj s argumentáciou žalovanej ohľadom ňou tvrdených skutočností týkajúcich sa nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti, a to bez ohľadu na evidenčný stav zápisu v katastri nehnuteľností, ktorý takúto zákonnú povinnosť súdu nijako neanuluje.
49. Napriek vyššie uvedenému je odvolací súd tiež toho názoru, že uvedená nehnuteľnosť spadá do BSM, a to aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R11/2022 zo dňa 27. 10. 2021 (prijatom v konaní sp. zn. 2Cdo/7/2019 a potvrdenom v novšom rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/17/2024 zo dňa 26. 06. 2024), ktorý výslovne judikoval, že neplatnosť zmluvy o nadobudnutí vlastníckeho práva k družstevnému bytu, nárok na prevod ktorého mal v zmysle § 28 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov len jeden z manželov, nezakladá skutočnosť, že zmluvu ako nadobúdatelia uzatvorili obaja manželia. Ak člen družstva (v tomto prípade žalovaná) súhlasil s tým, aby bol do zmluvy o prevode zapísaný aj druhý manžel (žalobca), a obaja prejavili vôľu nadobúdať byt spoločne, byt sa dňom vkladu do katastra nehnuteľností stal súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Tvrdenie o „chybe družstva“ neobstojí, nakoľko žalovaná zmluvu podpísala a tým prejavila slobodnú vôľu disponovať svojím právom na prevod tak, že byt nadobudnú spoločne. Skutočnosť, že byt patrí do BSM, však automaticky rozhodne neznamená to, že žalobca má nárok na čistú polovicu hodnoty bytu bez zohľadnenia predchádzajúcich práv žalovanej, ktoré táto v konaní tvrdí. Súd prvej inštancie sa dopustil v tomto smere omylu, keď stotožnil otázku zaradenia bytu do BSM s otázkou spôsobu jeho vyporiadania a zohľadnenia vnosu. Žalovaná totiž od začiatku konania konzistentne tvrdila, že žalobca nebol členom družstva, nemal teda nárok na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníckeho práva k družstevnému bytu, kde táto skutočnosť síce nezakladá neplatnosť zmluvy o prevode, avšak podľa tvrdenia žalovanej nepochybným prínosom žalovanej do BSM bolo to, že jej členský podiel bol použitý na získanie vlastníctva družstevného bytu. Teda, že sa výlučne žalovaná zaslúžila o nadobudnutie družstevného bytu do vlastníctva. Žalovaná teda žiada zákonnú kompenzáciu za to, že do nadobudnutia tohto spoločného bytu vložila svoje výlučné majetkové právo (členský podiel). Na takýto nárok sa žiadna určovacia žaloba nevyžaduje a súd prvej inštancie bol povinný sa s ním priamo v tomto konaní meritórne a preskúmateľne vysporiadať. Súd prvej inštancie sa však s touto argumentáciou žalovanej v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nevysporiadal, nijako ju právne neposúdil a nevysvetlil, z akého dôvodu tieto skutočnosti pri vyporiadaní BSM nezohľadnil. Odôvodnenie, ktoré odignoruje podstatnú časť procesnej obrany strany sporu a nevyhodnocuje ňou predložené dôkazy, zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia, čím bolo žalovanej odopreté právo na spravodlivý proces (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP). Ustanovenie § 150 CSP, podľa ktorého súd prihliada na to, ako sa strana zaslúžila o nadobudnutie majetku, v tomto prípade nebolo dôsledne aplikované. Súd prvej inštancie úplne opomenul nejakým spôsobom vyhodnotiť podstatnú časť listinných dôkazov predložených žalovanou v konaní, či návrhov dôkazov žalovanej. Zo zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 12. 01. 2004, či z návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pritom vyplýva aj tá skutočnosť, že cena bytu mala byť bytovému družstvu uhradená už dňa 01. 01. 1969, teda pred uzavretím manželstva so žalobcom, čo malo byť potvrdené aj podpismi na zmluve. V tejto súvislosti sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal ani s protiargumentáciou žalobcu o investíciách do bytu, či tvrdeniu, že nehnuteľnosť bola nadobudnutá po tom, čo bol počas manželstva splatený investičný úver, na splácaní ktorého sa mal podieľať. Súd prvej inštancie nezisťoval, či z predložených dôkazov vyplývajú konkrétne investície, prípadne tá skutočnosť, že na byte v čase manželstva viazol nejaký investičný úver, v akej bol výške, prípadne z akých prostriedkov bol splácaný. Odôvodnenie súdu prvej inštancie neobsahuje žiadnu úvahu o tom, ako boli tieto skutočnosti tvrdené stranami sporu a predložené dôkazy k nim vyhodnotené, a prečo z nich súd prvej inštancie pri finančnom vyporiadaní nevyvodil žiadne právne následky. Posúdenie týchto skutočností môže mať vplyv na prípadné určenie rozsahu tvrdeného vnosu žalovanej.
50. Odvolací súd nemôže opomenúť ani nečitateľnosť procesného postupu súdu prvej inštancie pri nariadení a následnom vyhodnotení znaleckého dokazovania. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie uložil ustanovenému znalcovi odpovedať na tri konkrétne otázky: 1. určiť všeobecnú trhovú hodnotu členského podielu v bytovom družstve v čase, keď došlo k jeho nadobudnutiu žalovanou a jej nebohým prvým manželom (rok 1968), 2. určiť, koľko percent zo všeobecnej trhovej hodnoty členského podielu v bytovom družstve predstavoval členský vklad uhradený žalovanou a jej nebohým manželom, a 3. určiť súčasnú trhovú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti. Takto naformulované zadanie znalcovi odvolaciemu súdu čiastočne indikujú, že súd prvej inštancie pôvodne zamýšľal zaoberať sa obranou žalovanej a vyriešiť otázku ňou tvrdeného vnosu. Pri konečnom rozhodovaní vo veci samej však súd prvej inštancie na prvé dve otázky v zásade rezignoval, v odôvodnení rozsudku ich nijako nevyhodnotil a nevysvetlil, prečo považoval za potrebné sa nimi zaoberať, keď do odôvodnenia rozsudku prevzal výlučne tretiu odpoveď znalca (súčasnú trhovú hodnotu bytu), ktorú bez ďalšieho rozdelil na polovicu a uložil žalovanej povinnosť vyplatiť žalobcovi 50 % z tejto sumy. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že byt patrí do BSM a jeho súčasná hodnota sa má mechanicky deliť rovným dielom (50:50), potom bolo nariadenie znaleckého dokazovania na zistenie cien a percentuálnych pomerov z roku 1968 nelogické. Ak by mala byť predmetom znaleckého dokazovania hodnota prípadného vnosu žalovanej, zadanie súdu prvej inštancie sa minulo s rozhodujúcim časovým okamihom jeho skutočného vnesenia do BSM (rok 2004, kedy došlo k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníctva bytu). Postup súdu prvej inštancie, ktorý najprv nariadi znalecké dokazovanie k určitému okruhu otázok, aby následne mechanicky rozdelil len súčasnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti, je v tomto smere nevysvetlený, nepredvídateľný a zakladá tiež nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.
51. Odvolací súd vyhodnotil vyššie uvedené skutočnosti v rámci prvoinštančného konania za otázky podstatného významu pre spravodlivé rozsúdenie veci, na ktoré bol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku povinný poskytnúť dostatočne presvedčivú odpoveď. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však takáto odpoveď nevyplýva. Pri uvedenom spôsobe vyporiadania nie je zrejmý záver, prečo argumentácia žalovanej neobstála, v podstate sa s ňou súd prvej inštancie nijako nevysporiadal, čím súd prvej inštancie zaťažil svoje rozhodnutie vadou v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Pre účely naplnenia práva na spravodlivý proces a tomu prislúchajúceho práva na riadne odôvodnenie rozsudku sa vyžaduje, aby odôvodnenie rozsudku bolo výsledkom právno-analytickej činnosti, ktorá následne podlieha prieskumu súdov vyššieho stupňa. Ak určitý záver nedisponuje dostatočným argumentačným základom súdu prvej inštancie, je potom vylúčená aj možnosť riadneho odvolacieho prieskumu odvolacím súdom pre nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku. S poukazom na uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako celok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil (vrátane závislých výrokov o trovách konania a trovách štátu) a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd doplňujúco uvádza, že hoci odvolanie žalovanej smerovalo výslovne iba proti výrokom II., III. a IV. napadnutého rozsudku, v konaní o vyporiadanie BSM sa v zmysle § 379 písm. c) CSP uplatňuje výnimka z viazanosti rozsahom odvolania. Rozhodnutie o vyporiadaní BSM tvorí jednotný a nedeliteľný celok. Z tohto dôvodu jednotlivé výroky rozsudku súdu prvej inštancie nenadobudli samostatnú právoplatnosť, a preto bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť ako celok (vrátane výroku o určení rozsahu masy BSM) a vec vrátiť súdu prvej inštancie, aby o celom predmete BSM v novom konaní nanovo a komplexne rozhodol (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/91/2020 zo dňa 23. 09. 2021).
52. V ďalšom konaní súd prvej inštancie dôsledne zohľadní odvolacím súdom vytknuté nedostatky a viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) sa náležite a preskúmateľným spôsobom vysporiada s právnou argumentáciou žalovanej týkajúcou sa jej výlučného vnosu, ako aj tomu zodpovedajúcou argumentáciou žalobcu. Súd prvej inštancie v odôvodnení nového rozhodnutia jasne a logicky uvedie, z akých konkrétnych dôvodov argumentácia tej-ktorej strany sporu obstojí, resp. neobstojí, na základe čoho po doplnení potrebného dokazovania nanovo a komplexne vyporiada bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, osobitne vo vzťahu k spornému bytu č. X, keďže aj z vyjadrenia strán sporu v konaní pred súdom prvej inštancie vyplýva, že práve táto položka predstavuje vo svojej podstate základ sporu, pričom vo vzťahu k vyporiadaniu peňažných prostriedkov z účtov neboli v odvolacom konaní vznesené konkrétne námietky a tieto sa v prevažnej miere týkali vyporiadania predmetného bytu.
53. V zmysle § 396 ods. 3 CSP rozhodne o trovách pôvodného konania i odvolacieho konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci samej.
54. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).