Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-23Cb/4/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Haitovej v spore žalobcu: Poliklinika Západ s.r.o., so sídlom Ondavská 4/A, 040 11 Košice, IČO: 36 582 832, právne zastúpeného spoločnosťou: KAIFER advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Fibichova 11, 040 01 Košice, IČO: 36 861 561, proti žalovanej: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, o zaplatenie 14.325,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. -271 zo dňa 15.05.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. -271 zo dňa 15.05.2024 potvrdzuje.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. -271 zo dňa 15.05.2024 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 1.1. Po právnej stránke posúdil súd prvej inštancie spor podľa vyhlášky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kusovej evidencii liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín (ďalej len „“), a (ďalej aj „“). 1.2. Uviedol, že žalobca sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 14.325,86 eur s príslušenstvom, ktorú žalovaná nezaplatila zo žalobcom vystavenej mu faktúry č. 20190050 zo dňa 09.07.2019, splatnej dňa 08.08.2019 na sumu 64.217,01 eur, z ktorej sumy žalovaná uhradila len sumu 49.891,15 eur, za poskytnutú zdravotnú starostlivosť na základe Zmluvy o poskytnutí lekárenskej starostlivosti. Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že žalobca je poskytovateľom lekárenskej starostlivosti a so žalovanou ako zdravotnou poisťovňou má uzatvorenú platnú Zmluvu o poskytovaní lekárenskej starostlivosti č. XXFVZPXXXXXX, v zmysle ktorej sú mu žalovanou uhrádzané plne alebo čiastočne platby z verejného zdravotného poistenia za žalobcom poskytnutú lekárenskú starostlivosť pacientom žalovanej. 1.3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vyhodnotil, že zo Zápisnice o prerokovaní protokolu č. XXXXXXXX vyplýva, že žalobca nepredložil žiadne relevantné doklady, ktoré by mohli zmeniť výsledky zistení uvedených v Protokole o kontrole č. XXXXXXXX dňa 08.02.2019 (ďalej aj „Protokol“), táto skutočnosť vyplýva i z listinného dôkazu „Dožiadanie - stanovisko“, čo podporuje tvrdenie žalovanej, že došlo k ukončeniu kontroly. Súd prvej inštancie ustálil, že reálnym obdobím kusovej a finančnej kontroly evidencie liekov žalovanou bolo časové obdobie odo dňa 02.04.2016 do 27.01.2017 tak, ako sa uvádza v Protokole, s poukazom na skutočnosť, že samotný žalobca v súlade s .7 Všeobecných

zmluvných podmienok (ďalej aj „VZP“) poskytoval žalovanej informácie, listiny, resp. napriek námietkam proti skutočnostiam uvedeným v Protokole, kontrolnej skupine nepredložil listinné doklady v rámci snahy o rozšírenie kontrolovaného obdobia od prvého dňa po ukončení inventúry dňa 29.01.2016 do 27.01.2017. 1.4. Súd prvej inštancie mal za správny výstup kontroly, že žalobca v neprospech žalovanej v období odo dňa 02.04.2016 do 27.01.2017 vykázal 4,04 ks sledovaných produktov, ktorými poskytovateľ v kontrolovanom období nedisponoval a tieto boli žalovanou uhradené v celkovej hodnote 4.673,39 eur, že neviedol riadne a so skutočným stavom kusovú evidenciu liekov, že samotný žalobca v „Námietkach proti skutočnostiam uvedeným v Protokole č. XXXXXXXX zo dňa 08.02.2019“ výslovne priznal nesprávne vedenie kusovej evidencie vo vzťahu k liekom Bartaclude 1mg, Binocrit, Harvoni, Viekirax, Veread, Revlimid 25mg a K. zolendronová, keď v bodoch 4 a 5 námietok uviedol, že skresľoval údaje v systéme kusovej evidencie liekov. 1.5. Konštatoval, že žalovaná si proti pohľadávke žalobcu započítala vzájomnú pohľadávku predstavovanú nárokom na zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti podľa článku II bod 3.13 VZP, ktoré je v zmysle bodu 7.6 VZP považované za podstatné porušenie povinnosti a nárokom na zmluvnú pokutu v zmysle bodu 7.3 VZP za porušenie povinnosti bodu 4.3 VZP. Žalovaná si v Protokole uplatnila zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti podľa článku III bod 3.13 VZP, ktoré je v zmysle bodu 7.6. VZP považované za podstatné porušenie povinnosti, za ktoré si žalovaná môže uplatniť u žalobcu zmluvnú pokutu vo výške úhrady za lekárenskú starostlivosť, ktorú žalobca poskytol poistencom v kalendárnom mesiaci bezprostredne predchádzajúcom mesiacu, v ktorom bola povinnosť porušená, až do výšky 3.319,39 eur. 1.6. Z Protokolu podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovaná si zmluvnú pokutu uplatnila z dôvodu, že poskytovateľ porušil svoju povinnosť viesť riadne a v súlade so skutočným stavom kusovú evidenciu liekov podľa a vyhlášky č. a bodom 3.13. VZP. V nadväznosti na toto opakované porušenie povinnosti podľa bodu 3.13. VZP si následne žalovaná uplatnila 2 sumárne zmluvné pokuty za porušenie povinnosti podľa bodu 3.13. VZP: a) vo vzťahu k 52 baleniam liekov, ktoré na sklade žalobcu na základe skontrolovaných dokladov fyzicky chýbali (poskytovateľ neevidoval výdaj týchto liekov), hoci sumárne žalobca disponoval takým množstvom liekov, aké vykázal žalovanej, žalovaná uložila sumárnu zmluvnú pokutu vo výške 3.319,39 eur, b) vo vzťahu k 13 baleniam liekov, pri ktorých žalobca nenadobudol na sklad také množstvo liekov, aké vykázal žalovanej, uložila žalovaná sumárnu zmluvnú pokutu vo výške 1.653,69 eur (listinný dôkaz Príloha č. 4 Protokolu). 1.7 Súd prvej inštancie skonštatoval, že zmluvnú pokutu si žalovaná uplatnila za porušenie povinnosti podľa bodu 3.13, viesť riadne a v súlade so skutočným stavom kusovú evidenciu liekov v súlade so zákonom, vyhláškou a zmluvou (za chýbajúce lieky na sklade, a lieky ktoré poskytovateľ síce zdravotným poisťovniam vykázal, ale nenadobudol na sklad). Zároveň poukázal na to, že si žalovaná uplatnila u poskytovateľa zmluvnú pokutu v zmysle bodu 7.3 VZP za porušenie povinnosti bodu 4.3 VZP, keďže poskytovateľ vykázal lekárenskú starostlivosť, ktorú neposkytol, a to v sume 9.346,78 eur. 1.8 Vychádzal z toho, že v rámci kontroly bolo zistené, že žalobca v kontrolovanom období nedisponoval takým množstvom liekov, aké vykázal zdravotným poisťovniam. Bolo teda nepochybné, že zo strany poskytovateľa došlo k porušeniu povinnosti podľa bodu 4.3. VZP vykazovať lekárenskú starostlivosť správne, pravdivo a úplne, za porušenie ktorého je žalovaná oprávnená uplatniť si u žalobcu zmluvnú pokutu. Keďže sa lieky na sklade žalobcu nenachádzali, nemohol poskytovateľ takýto neexistujúci liek ani vydať poistencovi žiadnej zdravotnej poisťovne, a ani takýto liek nemohol žalobca vykázať žiadnej zdravotnej poisťovni. VZP určujú výšku zmluvnej pokuty, ktorú si žalovaná môže u žalobcu uplatniť. Táto výška zmluvnej pokuty vychádza z úhrady za daný liek, t. j. z hodnoty lieku, ktorý žalobca vykázal, ale neposkytol. Poukázal na to, že celková hodnota vykázanej lekárenskej starostlivosti, ktorú žalobca vykázal, ale neposkytol (t. j. celková cena neoprávnene vykázaných liekov, ktorými žalobca v kontrolovanom období nedisponoval bola vyčíslená v Prílohe č. 5 Protokolu a predstavuje sumu vo výške 18.140,35 eur (dvojnásobok úhrady za liekov prestavuje sumu vo výške 36.280,70 eur). Uviedol, že žalovaná nevyčíslila výšku zmluvnej pokuty vychádzajúc z celkovej hodnoty neoprávnene vykázaných liekov, ale pri vyčíslení výšky zmluvnej pokuty postupovala tak, že určila percentuálny podiel zdravotnej poisťovne na celkovej úhrade neoprávnene vykázaných liekov, vychádzajúc zo sumárnych údajov vykázanej lekárenskej starostlivosti všetkým zdravotným poisťovniam. Tým určila jednak priemernú cenu lieku (ktorá zodpovedá maximálnej cene lieku určenej v Zozname kategorizovaných liekov), jednak podiel žalovanej na celkovej výške neoprávnenej úhrady za lekárenskú starostlivosť, ktorý pripadá na žalovanú. Žalobca podľa súdu prvej inštancie nenamietal správnosť určenia percentuálneho

podielu žalovanej na vykázaných liekoch, ani určenú priemernú cenu liekov, ale namietal iba spôsob výpočtu zmluvnej pokuty. Súd prvej inštancie konštatoval, že objektívne nie je možné postupovať iným spôsobom pri vyjadrení podielu jednotlivých zdravotných poisťovní na rozdiele v baleniach neoprávnene vykázaných liekov. Z inventúrnych záznamov, z kontroly skladových zásob, potvrdených žalobcom a z pohybov liekov na sklade (príjem a výdaj liekov) vyplývali podľa súdu prvej inštancie závery, ktoré uviedla žalovaná v Protokole, pričom tieto skutočnosti žalobca žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil. 1.9 S poukazom na uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie zmluvné pokuty za vyčíslené správne na základe Oznámenia žalovanej o jednostrannom započítaní pohľadávok č. 1263/LV/2019 za pohľadávky spôsobilé na započítanie s pohľadávkou žalobcu v časti, v akej sa vzájomne kryli a riadne započítané. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie dospel k právnemu názoru, že keďže pohľadávka žalobcu v sume 14.325,86 eur, ako časť z celkovej fakturovanej sumy vo výške 64.217,01 eur v zmysle faktúry č. 201900050 zo dňa 09.07.2019, splatnej dňa 08.08.2019, za poskytnutú lekárenskú starostlivosť v mesiaci jún 2019 zanikla započítaním, nebolo ju možné priznať v tomto súdnom konaní, čo viedlo k zamietnutiu žaloby. 1.7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s a úspešnej žalovanej priznal právo náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Mal za to, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. 1 písm. h/ ). 2.1. Súd prvej ištancie podľa žalobcu neúplne, ako aj nesprávne zistil skutkový stav veci, nakoľko nevyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo a ani v ich vzájomnej súvislosti, nesprávne vec právne posúdil a napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko sa v odôvodnení nevysporiadal so všetkými relevantnými dôkazmi, ani so skutočnosťami namietanými žalobcom a ani jeho celou argumentáciou, čím je napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnený a nesie v sebe prvky arbitrárnosti. 2.2. Žalobca poukázal na to, že pred samotným konaním, ako aj v konaní, a aj vo svojom vyjadrení zo dňa 04.04.2024 spochybnil faktúru žalovanej č. 18780100 znejúcu na „paušál“, nakoľko plnenie označené vo faktúre č. 18780100 ako „Paušály“ sa nemôže zhodovať so žalovanou tvrdeným nárokom zo zmluvnej pokuty uvedenej v Protokole, keďže takéto rôznorodé gramatické označenia plnení ako „paušály“ a na druhej strane „zmluvná pokuta“ sú obsahom nestotožniteľné a vychádzajú z rozdielnych základov. Navyše ani Zmluva o poskytovaní lekárenskej starostlivosti v znení neskorších dodatkov a ani VZP, neobsahujú žiadne plnenie (resp. nárok na plnenie) v rozsahu označenia ako „paušály“. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí s touto jeho námietkou nijakým spôsobom nevysporiadal, čo podľa neho spôsobilo nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. 2.3. Časové obdobie, ktoré súd prvej inštancie ustálil ako reálne obdobie kusovej a finančnej kontroly evidencie liekov žalovanou od 02.04.2016 do 27.01.2017 bolo podľa žalobcu absolútne nesprávne, založené na nesprávnom vyhodnotení dôkazov a porušení pravidiel formálnej logiky, pričom uvedený záver súdu prvej inštancie bol podľa žalobcu v rozpore aj s obsahom zistení a vyjadrení žalovanej a správaní sa žalovanej počas kontroly, ako aj z obsahu spísanej zápisnice z prejednania námietok k Protokolu. Žalobca konštatoval, že už v priebehu súdneho konania vo svojich vyjadreniach poukazoval na skutočnosť, že samotná žalovaná po vydaní Protokolu sama zmenila obdobie, pre ktoré je potrebné vykonať kontrolu u žalobcu odôvodňujúc, že časové obdobie vykonania kontroly uvedené v predmetnom Protokole odo dňa 02.04.2016 do 27.01.2017 je nesprávnym obdobím, nakoľko nie je možné vychádzať zo stavu zásob žalobcu ku koncu dňa 01.04.2016 alebo 02.04.2016, z ktorých vychádzala pri vyhotovení Protokolu žalovaná. 2.4. Podľa žalobcu bolo zrejmé, že po vydaní Protokolu bolo samotnou žalovanou zmenené časové obdobie kontroly, čo malo svoje následky a vplyv na zistenia ohľadom rozsahu stavov a skladových zásob ku rozhodným dňom ohraničenia takto na novo určeného a rozšíreného obdobia, a teda aj ohľadne rozsahu vydania liekov pacientom, ako aj vo vzťahu k prijatiu liekov na sklad počas takto určeného rozšíreného kontrolovaného obdobia. 2.5. Uviedol, že skutočne došlo k zmene kontrolovaného časového obdobia v rámci kontroly vykonávanej žalovanou u žalobcu, čo malo na seba naviazať aj následky v podobe zmeneného rozsahu zisťovaných stavov a skladových zásob ku dňu začiatku nového kontrolovaného časového obdobia, t. j. ku dňu

01.02.2016, a možných iných záverov vo vzťahu k možnému vyčísleniu zmluvnej pokuty zo strany žalovanej, čo sa však nestalo, a ktorá skutočnosť zostala na strane súdu prvej inštancie nepovšimnutá. Mal za to, že súd prvej inštancie pri vyhodnocovaní kontrolovaného časového obdobia v rámci kontroly vykonávanej žalovanou u žalobcu vychádzal iba z údajov v Protokole, pričom opomenul zmenu kontrolovaného obdobia po vydaní Protokolu samotnou žalovanou, ktorá zmenila (rozšírila) kontrolované obdobie tak, ako bolo uvedené v emaile žalovanej zo dňa 18.4.2019, ako aj v Zápisnici o prerokovaní Protokolu. 2.6. Ak súd prvej inštancie v bode 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku a v ďalšom mal za to, že žalobca nepredložil kontrolnej skupine, napriek námietkam proti skutočnostiam uvedeným v Protokole, listinné doklady v rámci snahy o rozšírenie kontrolovaného obdobia od prvého dňa po ukončení inventúry dňa 29.01.2016 do 27.01.2017, žalobca uviedol, že nie je pravda, že by nepredkladal kontrolnej skupine ďalšie doklady, týkajúce sa rozšíreného kontrolovaného časového obdobia. Ďalšie doklady predložil, o čom svedčí aj zápis v Zápisnici o prerokovaní Protokolu na strane 2 dole v poslednom odseku, z ktorého podľa neho vyplynulo, že žalobca pred spísaním Zápisnice o prerokovaní Protokolu doložil stavy z fyzickej kontroly stavu zásob ku dňu 29.01.2016, resp. za obdobie odo dňa 29.01.2016 do 01.04.2016. Žalobca uviedol, že uvedené skutočnosti uvádzal vo svojich vyjadreniach, pričom súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nijako na tieto ním tvrdené a preukázané skutočnosti nereagoval a vo vzťahu k nim ani nijako rozhodnutie neodôvodnil, avšak je nepochybné, že obsah dôkazu, a to zápisnice o prerokovaní Protokolu bolo v priamom rozpore so zisteniami súdu prvej inštancie ohľadne nepredloženia dokladov k rozšírenému kontrolovanému obdobiu. 2.7. Žalovaná podľa žalobcu nijako ani nepreukázala skutočnú výšku sumy (ceny) žalobcom žalovanej vykazovaných liekov, ktoré aj žalovaná mala žalobcovi uhradiť. Zmluvná pokuta sa však v zmysle bodu 7.3 VZP vypočítava zo sumy hodnoty lieku, ktorú žalobca vykázal žalovanej, a nie z nejakej priemernej ceny liekov, ako to akceptoval súd prvej inštancie pri výpočte zmluvnej pokuty žalovanou, pričom súd prvej inštancie takýto záver dostatočne a ani dôveryhodne neodôvodnil. Súd prvej inštancie podľa žalobcu nijako v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, ako bolo možné vzhľadom na obsah VZP a Zmluvy o poskytovaní lekárenskej starostlivosti, a to najmä na obsah bodu 7.3 VZP, vypočítavať zmluvnú pokutu z nejakých priemerných cien, a nie z hodnoty ceny liekov, ktoré boli vykazované žalobcom žalovanej pre potreby úhrady žalobcom zo strany žalovanej. 2.8. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie v bode 25. odôvodnenia poukázal na listinný dôkaz „Dožiadanie - stanovisko“ zo dňa 29.04.2019, konciopovaný konateľom žalobcu, z ktorého uviedol citáciu vyjadrenia V.. Q., pričom podľa neho nebolo zrejmé, vo vzťahu k akým úvahám a záverom majúc vplyv na rozhodnutie mal mať súd prvej inštancie za významnú túto časť textu takéhoto dôkazu a že bolo nepochybné, že nejde o dôkaz spôsobilý založiť oprávnenosť žalovanej na uloženie zmluvných pokút žalobcovi. 2.9. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa sústredil len na konštatovanie o správnosti vykonanej kontroly žalovanou u žalobcu, avšak bez toho, aby vyhodnotil a vysporiadal sa s podstatnými skutočnosťami uvádzanými žalobcom počas konania, a to najmä vo vyjadrení zo dňa 04.04.2024, v ktorom spochybňoval zmluvnú pokutu čo do dôvodnosti aj výšky, pričom poukázal na bod 7.3. VZP, v zmysle ktorého sa zmluvná pokuta vypočítava zo sumy hodnoty lieku, ktorú žalobca vykázal žalovanej, a nie z nejakej priemernej ceny liekov, žalovaná nepreukázala výšku ceny konkrétnych liekov, ktoré mal žalobca ako poskytovateľ vykázať žalovanej, ale neposkytol v rámci lekárenskej starostlivosti a z ktorých mala vychádzať pri výpočte zmluvnej pokuty - uvádzala len priemerné ceny liekov. 2.10. Žalobca namietal aj druhú časť zmluvnej pokuty uplatnenej žalovanou v zmysle bodu 7.6 VZP z titulu domnelého porušenia povinnosti uvedenej v bode 3.13 VZP, kde je uvedená kumulatívna povinnosť sprístupniť poisťovni na jej požiadanie riadne a v súlade so skutočným stavom vedenú kusovú evidenciu liekov pre možnosť vykonania kontroly a jej riadne vedenie s poukazom na vymedzenie obsahu porušených povinností podľa bodu 3.13 VZP, pre ktoré si uplatnila zmluvnú pokutu v zmysle bodu 7.6 VZP na str. 6 bod 2 pod písm. a/ a b/ majúc za to, že nemožno skutkovo stotožňovať skutkové podstaty dvoch rôznych porušení povinnosti, ktoré sa viažu samostatne a iba výlučne na možnosť uplatnenia jednej z týchto dvoch druhov zmluvných pokút, a to porušenie povinnosti podľa bodu 4.3 VZP na uplatnenie zmluvnej pokuty výlučne podľa bodu 7.3 VZP a porušenie povinnosti podľa bodu 3.13 VZP na uplatnenie zmluvnej pokuty výlučne podľa bodu 7.6 VZP.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov konania. Mala za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a právnym záverom.

3.1. Z napadnutého rozsudku podľa žalovanej nepochybne vyplýva, že podľa názoru súdu prvej inštancie, pohľadávka žalobcu v sume 14.325,86 eur, ako časť z celkovej fakturovanej sumy vo výške 64.217,01 eur v zmysle faktúry č. 2019000050 zo dňa 09.07.2019, splatnej dňa 08.08.2019, za poskytnutú lekárenskú starostlivosť v mesiaci jún 2019 zanikla započítaním na základe Oznámenia žalovanej o jednostrannom započítaní pohľadávok č. 1263/LV/2019. Uviedla, že nebolo preto pravdivé tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie sa s námietkou žalobcu nijako nevysporiadal. Pokiaľ ide o samotné tvrdenie žalobcu o neplatnosti započítania, toto tvrdenie nebolo podľa žalovanej pre konanie relevantné, nakoľko slovo použité vo faktúre nemôže mať na vznik alebo zánik pohľadávky, ani na jej započítanie žiaden vplyv, keďže faktúra je iba účtovný doklad. Z Oznámenia o jednostrannom započítaní pohľadávok zo dňa 06.08.2019 podľa žalovanej nepochybne vyplývalo, že žalovaná voči žalobcovi eviduje pohľadávku v sume 14.325,86 eur, vyplývajúcu z Protokolu, pričom špecifikácia tejto pohľadávky je obsiahnutá v predmetnom Protokole. Z Oznámenia o jednostrannom započítaní pohľadávok zároveň nepochybne vyplývalo, že žalovaná započítava túto pohľadávku s pohľadávkou žalobcu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vyúčtovanú faktúrou č. 20190050. Zostatok pohľadávky po započítaní v sume 49.891,15 eur žalovaná uhradila žalobcovi v lehote splatnosti. 3.2. Podľa názoru žalovanej je jednostranné započítania pohľadávok zo dňa 06.08.2019 platné a námietky tvrdené žalobcom nemajú na platnosť započítania žiaden vplyv. 3.3. Z predložených dôkazov bolo podľa žalovanej nepochybné, že žalovaná ustálila kontrolované obdobie na základe tvrdení a dokladov predložených samotným žalobcom. Dodala, že v úvode kontroly si vyžiadala od žalobcu dátum poslednej inventúry, aby na jej základe mohla skontrolovať pohyb liekov v období medzi vykonaním inventúr, pričom správnosť určenia kontrolovaného obdobia podľa nej vyplývala aj z dôkazu predloženého žalovanou - Zoznam inventúr, ktorý potvrdzuje správnosť určenia kontrolovaného obdobia. Žalobca až následne, po vykonaní kontroly začal kontrolované obdobie namietať (doposiaľ bez akéhokoľvek dôkazu o nesprávnosti určenia kontrolovaného obdobia). 3.4. V Zápisnici bol podľa žalovanej zhrnutý priebeh kontroly, kde boli v rámci odseku „Priebeh prerokovania“ uvedené jednotlivé skutočnosti a tvrdenia žalovanej a žalobcu. Na skutočnosť, že žalobca neviedol riadne a v súlade so skutočným stavom kusovú evidenciu liekov, a teda ani na výšku uplatnenej zmluvnej pokuty, by podľa žalovanej nemalo žiaden vplyv ani rozšírenie kontrolovaného obdobia. Žalobca v námietkach k Protokolu namietal potrebu rozšírenia kontrolovaného obdobia iba vo vzťahu k niektorým kontrolovaným produktom, pričom do dnešného dňa ani v rámci námietok, ani v rámci prerokovania Protokolu, a ani v rámci súdneho konania neuviedol, čo presne rozporuje, a v čom považuje závery kontroly za nesprávne. Žalovaná poukázala na to, že v námietkach iba veľmi všeobecne uviedol, že nesedia počiatočné stavy štyroch prípravkov, pričom k ostatným zisteným skutočnostiam sa vôbec nevyjadril. 3.5. Žalovaná nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že si uplatnila zmluvnú pokutu duplicitne, ak uložila dve zmluvné pokuty za porušenie povinnosti podľa bodu 3.13 VZP, v zmysle ktorých je poskytovateľ povinný viesť riadne a v súlade so skutočným stavom kusovú evidenciu liekov a systém kusovej evidencie sprístupniť zdravotnej poisťovni na požiadanie tak, aby zdravotná poisťovňa mohla účinne skontrolovať správnosť predpisovania a výdaja, overiť skutočnosť, či poskytovateľ v kontrolovanom období disponoval humánnym liekom v množstve a cene zodpovedajúcej množstvu a cene vykázanej zdravotnej poisťovni a jednu zmluvnú pokutu za porušenie bodu 4.3. VZP, podľa ktorej je poskytovateľ povinný vykazovať lekárenskú starostlivosť poskytnutú v zúčtovacom období správne, pravdivo a úplne. Žalovaná uviedla, že si uplatnila zmluvnú pokutu podľa bodu 3.13 VZP samostatne za dve skupiny liekov, ktoré sa nijako, ani čiastočne neprekrývajú, pričom spôsob uloženia zmluvnej pokuty je podrobne opísaný v Protokole a zároveň uložila zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti podľa bodu 4.3. VZP, t.j. za porušenie úplne inej povinnosti, ako je uvedená v bode 3.13 VZP. 3.6. Podľa jej názoru si zmluvnú pokutu uplatnila u žalobcu riadne, v súlade s ustanoveniami a Zmluvou o poskytovaní lekárenskej starostlivosti (vrátane VZP), uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Takto uplatnenú zmluvnú pokutu riadne a platne započítala s pohľadávkou poskytovateľa na úhradu lekárenskej starostlivosti. 3.7. Tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní žalovaná považovala za nedôvodné a zároveň namietala, že všetky tvrdenia uvedené v odvolaní smerujú iba k odvolaciemu dôvodu podľa , okrajovo k odvolaciemu dôvodu podľa , pričom odvolací dôvod podľa žalobca vo svojom odvolaní bližšie nezdôvodnil a uvádza ho iba formálne. Čo sa týka odvolacieho dôvodu podľa , žalobca podľa žalovanej namietal iba nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku a nevysporiadanie sa so všetkými námietkami žalobcu v odôvodnení napadnutého rozsudku.

4. Ďalšie vyjadrenia strán podané neboli.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa , viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné doplniť, ani znovu zopakovať a vo veci rozhodol postupom podľa v spojení s verejným vyhlásením rozsudku, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Podľa odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ktorý vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, jeho výsledky správne vyhodnotil a na jeho základe dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci a svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, s odôvodnením ktorého sa stotožňuje a odkazuje naň ( ). Po preskúmaní obsahu spisu v rozsahu podaného odvolania odvolací súd konštatuje, že nezistil pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok bol vydaný na podklade správneho postupu, správne zisteného skutkového stavu veci a na základe správneho právneho posúdenia zhromaždených dôkazov. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery.

10. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, čím tak namietal, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), odvolací súd uvádza, že tento nedostatok nemožno napadnutému rozsudku vyčítať. 10.1. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , ). 10.2. Odvolací súd pripomína, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. ). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 16.11.2011). 10.3. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v celom jeho kontexte spĺňa náležitosti odôvodnenia vyplývajúce z , keďže zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov

na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej je konzistentné, logické a presvedčivé, čím ho nemožno považovať za nepreskúmateľný.

11. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení a . 11.1. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Napadnutému rozsudku nemožno vytknúť, že by súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení a , alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

12. Súd prvej inštancie na základe správne ustáleného skutkového stavu, vyplývajúceho z posúdenia nároku žalobcu, aplikoval správne ustanovenia právnej úpravy, tieto aj správne interpretoval, a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Do^kazy hodnotil podlˇa svojej u´vahy, kazˇdy´ do^kaz jednotlivo a vsˇetky do^kazy v ich vza´jomny´ch su´vislostiach tak, ako to prikazuje . Dal odpovedˇ na tie ota´zky sporovy´ch stra´n, ktore´ maju´ pre vec podstatny´ vy´znam, pri´padne dostatocˇne objasnˇuju´ skutkovy´ a pra´vny za´klad rozhodnutia. Zistenia su´du prvej inštancie maju´ vecne´ a logicke´ zakotvenie vo vykonany´ch do^kazoch, a prijate´ skutkove´ a pra´vne za´very su´ odo^vodnene ´ zrozumitelˇne a v su´lade s usta´lenou su´dnou praxou, pri su´cˇasnom zohlˇadneni´ ochrany subjekti ´vneho pra´va oboch sporovy´ch stra´n, ich rovnosti v uplatneni´ pra´va, ochrany ich opra´vnenej do^very v pra´vo, ako i predvi´datelˇnosti su´dneho rozhodnutia. Preto odvolaci´ su´d prebera´ v celom rozsahu su´dom zisteny´ skutkovy´ stav, ktory´ vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci.

13. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že medzi práva sporovej strany nepatrí vyhovenie všetkým návrhom na vykonanie dokazovania. Je na súde zvážiť, či navrhnutý dôkaz považuje za relevantný na zistenie skutkového stavu bez dôvodných pochybností a tento dôkaz následne vykonať. 13.1. Dokazovanie je cˇastˇ obcˇianskeho su´dneho konania, v ra´mci ktorej si su´d vytva´ra poznatky, potrebne´ na rozhodnutie vo veci (, ). Pra´vomoc konatˇ o veci, ktorej sa na´vrh ty´ka, v sebe obsahuje i pra´vomoc posu´ditˇ to, cˇi a ake´ do^kazy na zistenie skutkove´ho stavu su´ potrebne´ a aky´m spo^sobom sa zabezpecˇi´ do^kaz na jeho vykonanie (I. ). Su´d v civilnom sporovom konaní nie je viazany´ na´vrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinny´ vykonatˇ vsˇetky navrhovane´ do^kazy. Posu´denie na´vrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktore´ z nich budu ´ v ra´mci dokazovania vykonane´, je vzˇdy vecou su´du ( ), a nie strán sporu. 13.2. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.

14. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva. Súd prvej inštancie správne postupoval pri vykonávaní dokazovania. Rozdelenie dôkazného bremena medzi stranami v spore závisí na tom, ako vymedzuje relevantná právna norma práva a povinnosti strán. 15. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že medzi práva sporovej strany nepatrí vyhovenie všetkým návrhom na vykonanie dokazovania. Je na súde zvážiť, či navrhnutý dôkaz považuje za relevantný na zistenie skutkového stavu bez dôvodných pochybností a tento dôkaz následne vykonať. 15.1. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada, čo znamená, že strany sú v ňom povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé následky, ide teda o tú stranu, ktorá existenciu takýchto skutočností tvrdí. Ak strana sporu neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, vychádza súd pri zisťovaní skutkového stavu z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, ako aj zo skutkových zistení založených na zhodnom tvrdení strán sporu.

16. K námietke žalobcu, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom zo správnych skutkových zistení vyvodil súd prvej inštancie správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená, navyše v odvolaní žalovaný neuviedol, v čom vidí nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie. Odvolacie námietky žalobcu však smerovali k tomu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ku hodnoteniu dôkazov súdom prvej inštancie, nie k nesprávnemu právnemu posúdeniu.

17. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky je držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti povinný na účely evidencie humánnych liekov používať systém kusovej evidencie, ktorý umožňuje potrebnú identifikáciu každého lieku pri jeho príjme do lekárne, uchovávaní v lekárni a pri výdaji pacientovi.

18. Podľa bodu 3.13 VZP, Poskytovateľ je povinný viesť riadne a v súlade so skutočným stavom kusovú evidenciu liekov a systém kusovej evidencie sprístupniť zdravotnej poisťovni na požiadanie tak, aby zdravotná poisťovňa mohla účinne skontrolovať správnosť predpisovania a výdaja, overiť skutočnosť, či poskytovateľ v kontrolovanom období disponoval humánnym liekom v množstve a cene zodpovedajúcej množstvu a cene vykázanej zdravotnej poisťovni.

19. Podľa bodu 4.3. VZP, Poskytovateľ je povinný vykazovať lekárenskú starostlivosť poskytnutú v zúčtovacom období správne, pravdivo a úplne.

20. Žalobca v odvolaní namietal, že v konaní spochybňoval faktúru žalovanej č. 18780100, nakoľko plnenie označené v nej ako „Paušály“ sa nemôže zhodovať so žalovanou tvrdeným nárokom zo zmluvnej pokuty uvedenej v Protokole, keďže tieto pojmy sú obsahom nestotožniteľné a ani Zmluva o poskytnutí lekárskej starostlivosti a ani VZP pre lekárenskú starostlivosť neobsahujú žiadne plnenie ako „paušály“, pričom súd prvej inštancie sa podľa žalobcu s touto jeho námietkou nevysporiadal.

20.1. Odvolací súd poukazuje na to, že táto námietka žalobcu nie je dôvodná, nakoľko súd prvej inštancie sa so žalovanou uplatnenou zmluvnou pokutou v napadnutom rozsudku vysporiadal a pokiaľ sa nevyjadril k žalobcom uvedenému pojmu „Paušály“ vystavenej žalovanou na sumu 14.325,86 eur, odvolací súd v zmysle dodáva, že aj keď je vo Faktúre č. 18780100 zo dňa 07.06.2019 so splatnosťou dňa 08.07.2019 na sumu 14.325,86 eur uvedené „Paušály“, v poznámke pod tým je uvedené: „Faktúra k Zápisnici o prerokovaní protokolu č. 18780100“, z čoho nepochybne vyplýva, že ide o zmluvnú pokutu v sume 14.325,86 eur uvedenú aj v Zápisnici o prerokovaní Protokolu zo dňa 05.06.2019. Slovo použité vo faktúre nemôže mať na vznik alebo zánik pohľadávky, ani na jej započítanie žiaden vplyv, keďže faktúra je iba účtovný doklad. 20.2. Z Oznámenia o jednostrannom započítaní pohľadávok zo dňa 06.08.2019 tak nepochybne vyplýva, že žalovaná voči žalobcovi eviduje pohľadávku v sume 14.325,86 eur, vyplývajúcu z Protokolu, pričom špecifikácia tejto pohľadávky je obsiahnutá v predmetnom Protokole. Z Oznámenia o jednostrannom započítaní pohľadávok zároveň nepochybne vyplývalo, že žalovaná započítala túto pohľadávku s pohľadávkou žalobcu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vyúčtovanú faktúrou č. 20190050.

21. V bode 2/ a 3/ odvolania žalobca namietal nesprávne ustálenie reálneho obdobia vykonanej kontroly žalovanou odo dňa 02.04.2016 do 27.01.2017 a že žalobca napriek námietkam proti Protokolu nepredložil listinné doklady v rámci snahy o rozšírenie kontrolovaného obdobia od prvého dňa po ukončení inventúry dňa 29.01.2017 do 27.01.2017, a túto skutočnosť mal súd prvej inštancie podľa žalobcu nedostatočne odôvodniť, keďže došlo k zmene kontrolovaného časového obdobia v rámci vykonávanej kontroly žalovanou u žalobcu, čo malo na seba naviazať aj následky v podobe zmeneného rozsahu zisťovaných stavov a skladových zásob ku dňu 01.02.2016 a možných iných záverov vo vzťahu k možnému vyčísleniu zmluvnej pokuty. Namietal tiež záver súdu prvej inštancie v bode 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že žalobca nemal predložiť kontrolnej skupine listinné doklady v rámci snahy o rozšírenie kontrolovaného obdobia od prvého dňa po ukončení inventúry dňa 29.01.2016 do 27.01.2017, napriek skutočnostiam uvedeným v Zápisnici o prerokovaní Protokolu a poukázal na stranu 2 posledný odsek tejto Zápisnice, pričom záver súdu prvej inštancie považoval za nesprávny, založený na nesprávnom vyhodnotení dôkazov a mal za to, že súd prvej inštancie po zlom vyhodnotení kontrolovaného časového obdobia sa nevenoval následkom spojeným s novým rozšíreným kontrolným obdobím vo vzťahu k zisteným stavom a skladovým zásobám, čo malo zakladať nesprávne právne posúdenie veci. 21.1. Odvolací súd k týmto odvolacím námietkam uvádza, že súd prvej inštancie sa uvedenými skutočnosťami zaoberal v bodoch 25. a 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku a ustálil, že reálnym obdobím kusovej a finančnej kontroly evidencie liekov žalovanou je obdobie 02.4.2016 - 27.01.2017, vychádzajúc z mailovej dokumentácie, ale najmä zo Zápisnice o prerokovaní Protokolu s poukazom na to, že malo dôjsť k ukončeniu kontroly, t.j. nebolo rozšírené kontrolované obdobie aj napriek snahe žalovaného, ktorý nemal zo strany žalobcu doložené všetky relevantné doklady pre takto rozšírené obdobie k dátumu 29.01.2016. 21.2. Pokiaľ žalobca poukazuje na znenie Zápisnice o prerokovaní Protokolu, v tejto je okrem iného uvedené: „Poskytovateľ bol písomne informovaný, aby predložil len tie doklady, ktoré sa týkajú rozšírenia kontrolovaného obdobia, od prvého pracovného dňa po ukončení inventúry dňa 29.01.2016 do 02.04.2016. Poskytovateľ požadované dokumenty nepredložil v požadovanom rozsahu.“ Ďalej je uvedené, ktoré kusové evidencie pre materiál za obdobie od 29.01.2016 do 01.04.2016 z informačného systému zostavy, pričom v bode 2/ Zápisnice je uvedené, že žalovaná mala za to, že ak neboli korektné stavy zásob po ukončení „regulárnej“ inventúry dňa 1.4.2016, nie je možné vychádzať zo stavov zásob generovaných informačným systémom „ku koncu dňa“ 01.04.2016 a 02.04.2016, pretože nie sú rovnako fyzicky skontrolované. Zo Zápisnice tiež vyplýva, že na základe písomného oznámenia žalobcu zo dňa 02.05.2019, nemohol žalobca dodať v termíne doklady pre rozšírenie kusovej a finančnej kontroly z dôvodu personálnych zmien v lekárni a tak kontrolná skupina po prehodnotení predložených dokladov v námietkach finančnú a kusovú kontrolu u poskytovateľa lekárenskej starostlivosti ukončila. Bol vyslovený záver, že žalobca s námietkou nepredložil žiadne relevantné doklady, ktoré by mohli zmeniť výsledky zistení uvedené v Protokole. 21.3. Odvolací súd tak poukazuje na skutočnosť, že nebolo sporné, čo konštatoval aj súd prvej inštancie, že bola snaha zmeniť, resp. rozšíriť obdobie kontroly, avšak z dokazovania vyplynulo, že kontrola za rozšírené obdobie nemohla byť dokončená pre nedostatok podkladov k jej vykonaniu a vychádzalo sa z kontroly vykonaných dokladov, za obdobie, za ktoré ich mala žalovaná k dispozícii. 21.4. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie v bode 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca napriek námietkam k Protokolu nepredložil kontrolnej skupine listinné doklady v rámci snahy

o rozšírenie kontrolovaného obdobia. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie v uvedenom bode 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku, vychádzajúc zo Zápisnice o prerokovaní Protokolu neuviedol, že žalobca nepredlžil vôbec žiadne doklady, ale že nepredložil žiadne „relevantné“ doklady, ktoré by mohli zmeniť výsledky zistení uvedených v Protokole.

22. Zároveň je potrebné uviesť, že žalobca ani v priebehu súdneho konania nepredložil žiadne konkrétne tvrdenia a k nim prislúchajúce dôkazy, ktorými by preukázal, že kontrola nebola vykonaná správne a že v Protokole a Zápisnici obsiahnuté závery sú z vecného hľadiska nesprávne. Obmedzil sa iba na tvrdenie o neplatnosti kontrolovaného obdobia a nesprávnosti uloženia zmluvnej pokuty.

23. Treba uviesť, že žalobca neviedol riadne a v súlade so skutočným stavom kusovú evidenciu liekov, a teda ani na výšku uplatnenej zmluvnej pokuty by nemalo žiaden vplyv ani rozšírenie kontrolovaného obdobia. Žalobca v námietkach k Protokolu namietal potrebu rozšírenia kontrolovaného obdobia iba vo vzťahu k niektorým kontrolovaným produktom, pričom do dnešného dňa ani v rámci námietok, ani v rámci prerokovania Protokolu a ani v rámci súdneho konania neuviedol, čo presne rozporuje, a v čom považuje závery kontroly za nesprávne. V námietkach iba veľmi všeobecne uviedol, že nesedia počiatočné stavy štyroch prípravkov, pričom k ostatným zisteným skutočnostiam sa vôbec nevyjadril.

24. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie v bode 25. odôvodnenia poukazuje na listinný dôkaz „Dožiadanie -stanovisko“ zo dňa 29.04.2019 koncipovaný konateľom žalobcu, z ktorého uviedol citáciu vyjadrenia V.. Q., pričom nie je zrejmé, vo vzťahu k akým úvahám a záverom majúc vplyv na rozhodnutie mal mať súd prvej inštancie za významnú túto časť textu takéhoto dôkazu a že je nepochybné, že nejde o dôkaz spôsobilý založiť oprávnenosť žalovanej na uloženie zmluvných pokút žalobcovi. 24.1. Súd prvej inštancie však žalobcom označené znenie bodu 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol ako jeden z dôkazov uvedených v odôvodnení rozhodnutia, z ktorých mal pri rozhodovaní vychádzať ohľadom kontrolovaného obdobia, a nie samotného nároku na zmluvnú pokutu, a vyhodnotenie zhrnul v predovšetkým v bode 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku.

25. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že sa sústredil len na konštatovanie o správnosti vykonanej kontroly žalovanou u žalobcu, avšak bez toho, aby vyhodnotil a vysporiadal sa s podstatnými skutočnosťami uvádzanými žalobcom počas konania, a to najmä vo vyjadrení zo dňa 04.04.2024, v ktorom spochybňoval zmluvnú pokutu čo do dôvodnosti aj výšky, pričom poukázal na bod 7.3. VZP, v zmysle ktorého sa zmluvná pokuta vypočítava zo sumy hodnoty lieku, ktorú žalobca vykázal žalovanej, a nie z nejakej priemernej ceny liekov, žalovaná nepreukázala výšku ceny konkrétnych liekov, ktoré mal žalobca ako poskytovateľ vykázať žalovanej, ale neposkytol v rámci lekárenskej starostlivosti a z ktorých mala vychádzať pri výpočte zmluvnej pokuty a uvádzala len priemerné ceny liekov. Aj z týchto dôvodov považoval napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný. 25.1. Odvolací súd poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania vyplývalo, že v rámci kontroly vykonanej žalovanou bolo zistené, že žalobca ako poskytovateľ v kontrolovanom období nedisponoval takým množstvom liekov, aké vykázal zdravotným poisťovniam, čím došlo k porušeniu jeho povinnosti podľa bodu 4.3. VZP vykazovať lekárenskú starostlivosť správne, pravdivo a úplne, a za porušenie ktorej povinnosti je zdravotná poisťovňa oprávnená uplatniť si u poskytovateľa zmluvnú pokutu. Žalobca navyše v priebehu konania túto skutočnosť ani relevantným spôsobom nespochybňoval, namietal v podstate len nesprávny spôsob uloženia mu zmluvnej pokuty. Celková hodnota vykázanej lekárenskej starostlivosti, ktorú poskytovateľ vykázal, ale neposkytol, t.j. celková uhradená cena neoprávnene vykázaných liekov, ktorými žalobca v kontrolovanom období nedisponoval, bola vyčíslená v Prílohe č. 5 k Protokolu v sume 18.140,35 eur a dvojnásobok úhrady za lieky predstavuje sumu 36.280,70 eur. Žalovaná pri vyčíslení výšky zmluvnej pokuty určila percentuálny podiel zdravotnej poisťovne na celkovej úhrade neoprávnene vykázanej lekárenskej starostlivosti vykázanej všetkým zdravotným poisťovniam.

26. Žalobca namietal aj druhú časť zmluvnej pokuty uplatnenej žalovanou v zmysle bodu 7.6 VZP z titulu domnelého porušenia povinnosti uvedenej v bode 3.13 VZP, kde je uvedená kumulatívna povinnosť sprístupniť žalovanej na jej požiadanie riadne a v súlade so skutočným stavom vedenú kusovú evidenciu liekov pre možnosť vykonania kontroly a jej riadne vedenie s poukazom na vymedzenie obsahu porušených povinností podľa bodu 3.13 VZP, pre ktoré si uplatnila zmluvnú pokutu v zmysle bodu 7.6 VZP na str. 6 bod 2 pod písm. a/ a b/ majúc za to, že nemožno skutkovo stotožňovať skutkové podstaty dvoch rôznych porušení povinnosti, ktoré sa viažu samostatne a iba výlučne na možnosť uplatnenia jednej z týchto dvoch druhov zmluvných pokút, a to porušenie povinnosti podľa bodu 4.3 VZP

na uplatnenie zmluvnej pokuty výlučne podľa bodu 7.3 VZP a porušenie povinnosti podľa bodu 3.13 VZP na uplatnenie zmluvnej pokuty výlučne podľa bodu 7.6 VZP. 26.1. Podľa bodu 3.13 VZP poskytovateľ je povinný viesť riadne a v súlade so skutočným stavom kusovú evidenciu liekov, zdravotníckych pomôcok a diedetických potravín a systém kusovej evidencie sprístupniť poisťovni na požiadanie tak, aby poisťovňa mohla účinne skontrolovať správnosť predpisovania a výdaja, overiť skutočnosť, či poskytovateľ v kontrolovanom období disponoval humánnym liekom, zdravotníckou pomôckou a diedetickou potravinou v množstve a cene zodpovedajúcej množstvu a cene vykázanej poisťovni. Podľa bodu 4.3 VZP poskytovateľ je povinný vykazovať lekárenskú starostlivosť poskytnutú v zúčtovacom období správne, pravdivo a úplne lekárenská starostlivosť je vykázaná správne, pokiaľ ju poskytovateľ vykázal v súlade so všeobecne záväznými predpismi Zmluvou a VZP. 26.2. Žalovaná si uplatnila voči žalobcovi zmluvnú pokutu v zmysle bodu 7.3 VZP za porušenie povinnosti podľa bodu 4.3 VZP v sume 9.346,78 eur, keďže žalobca ako poskytovateľ lekárenskej starostlivosti vykázal lekárenskú starostlivosť, ktorú neposkytol, v zmysle bodu 7.6 VZP za porušenie povinnosti žalobcom podľa bodu 3.13 VZP v sume 3.319,39 eur za porušenie povinnosti viesť riadne a v súlade so skutočným stavom kusovú evidenciu liekov, zdravotníckych pomôcok, keď zostatok liekov predstavoval rozdiel medzi príjmami a výdajmi lekárne a v sume 1.659,69 eur, pretože žalobca nedisponoval v kontrolovanom období takým množstvom sledovaných liekov, aké vykázal zdravotným poisťovniam. 26.3. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zdravotná poisťovňa môže lekárni (poskytovateľovi lekárenskej starostlivosti) uložiť viacero zmluvných pokút, zmluvné pokuty nie sú limitované jedným paušálnym stropom ako správne pokuty, ale každé samostatné porušenie povinnosti môže byť sankcionované. Ak lekáreň poruší zmluvu v rôznych časoch alebo v rôznych bodoch poisťovňa má právo udeliť zmluvnú pokutu za každý prípad osobitne. Žalovaná nevyčíslila výšku zmluvnej pokuty vychádzajúc z celkovej hodnoty neoprávnene vykázanej lekárenskej starostlivosti, ale pri vyčíslení výšky zmluvnej pokuty postupovala maximálne transparentne tak, že určila percentuálny podiel žalovanej na celkovej úhrade neoprávnene vykázanej lekárenskej starostlivosti, vychádzajúc zo sumárnych údajov vykázanej lekárenskej starostlivosti všetkým zdravotným poisťovniam. Tým určila jednak priemernú cenu lieku (ktorá bola skutočne uhradená žalobcovu a ktorá zároveň neprevyšuje maximálnu cenu lieku určenú v Zozname kategorizovaných liekov), jednak podiel žalovanej na skutočnej celkovej výške úhrady za neoprávnene vykázanú lekárenskú starostlivosť, ktorý pripadá na zdravotnú poisťovňu.

27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa a ako vecne správny potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody.

28. O trova´ch odvolacieho konania odvolaci´ su´d rozhodol podlˇa v spojeni´ s a a v odvolacom konaní u´spesˇnej žalovanej nepriznal na´rok na na´hradu trov odvolacieho konania, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by jej trovy konania vznikli (rozhodnutie č. R 72/2018 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 8/2018).

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha ( ).