Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoCsp-18-2025.pdf
PDF · 132.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B3-44Csp/25/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: G. N., L. XX.XX.XXXX, J. J. XXXX/ XXA, J., o zaplatenie 4.114,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. B3-44Csp/25/2023-113, zo dňa 3. marca 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č. k. B3-44Csp/25/2023-113, zo dňa 3. marca 2025, p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Bratislava IV (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom č. k. B3-44Csp/25/2023-113, zo dňa 03.03.2025 žalobu zamietol. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že zmluvou zo dňa 22.06.2022 postupca UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky odplatne postúpil pohľadávky špecifikované v zmluve na postupníka - žalobcu. Podľa prílohy k zmluve bola postúpená aj pohľadávka voči dlžníkovi - žalovanému zo spotrebného úveru č. R.-XXXXXXXX-XXXX-BRXX-SU. Postúpenie pohľadávky na žalobcu právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému listom zo dňa 27.06.2022, doručovaným na adresu v Bratislave, T. XXXX/XX. Právny predchodca postupcu (UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky) uzatvoril so žalovaným dňa 23.02.2015 zmluvu o úvere č. R.-XXXXXXXX-XXXX-BRXX-SU, na základe ktorej poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver za nasledujúcich podmienok: výška a mena úveru: 6.200,- eur, účel použitia úveru: a) na úhradu jednorazovo splatného poplatku za zriadenie do poistenia schopnosti splácať úver v sume 1.200,- eur, b) bez účelového určenia v sume 5.000,-eur, úroková sadzba: typ FIX, vo výške 5,90 % p. a., úroková sadzba je dohodnutá na celé obdobie splatnosti úveru, úrok z omeškania ku dňu uzavretia tejto zmluvy 5,05 % p. a., spôsob čerpania úveru: jednorazovo bezhotovostne v prospech inkasného účtu, výška splátky: 68,52 eur, 120 anuitných splátok, platobný deň: 2. deň v mesiaci; prvý platobný deň: 02.03.2015, konečná splatnosť úveru do: 02.03.2025, lehota na čerpanie úveru do: najneskôr nasledujúci pracovný deň po podpise zmluvy a súčasnom splnení podmienok čerpania úveru, spôsob splácania: v platobný deň bankovým inkasom z inkasného účtu č. XXXXXXXXXXX/XXXX, celkové náklady dlžníka v deň platnosti tejto zmluvy: 2.072,01 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom: 8.272,01 eur, RPMN: 11,59 % p. a, predpoklady použité na výpočet RPMN: počet splátok, výška splátky, úroková sadzba, poplatok za zaradenie do poistenia (ak je dohodnuté), úver považovaný za vyčerpaný ihneď a v plnej výške,
pričom v prvý platobný deň, je splatná splátka (anuitná), priemerná hodnota RPMN: 16,16% p. a., poistenie schopnosti splácať úver: zmluvné strany dojednávajú poistenie schopnosti splácať úver na celé obdobie splatnosti úveru odo dňa prvého čerpania úveru, v súlade s vyhláseniami a súhlasom uvedeným v článku IX. zmluvy pre poisteného, ktorým je: G. N., rod. N., XXXXXX/XXXX, v rozsahu: súbor poistenia A. poplatok za zaradenie do poistenia je medzi bankou a poisteným dohodnutý ako súčin 0,2% zo sumy úveru podľa bodu 2. písm. b) tohto článku a počtu splátok úveru podľa tohto článku zaokrúhlený matematicky na celé číslo. Poplatok je splatný a banka ho zúčtuje z úveru v prvom poradí pri čerpaní čo i len časti úveru. Poplatky za poskytnutie úveru: 49,61 eur; poplatok je splatný v mesačných splátkach vo výške 0,41 eur na ťarchu účtu v platobný deň. V prípade predčasného splatenia úveru je banka oprávnená zostávajúcu časť neuhradeného poplatku za poskytnutie úveru zúčtovať spolu s predčasnou splátkou úveru, zaslanie upomienok: prvá upomienka 17,- eur, splatná najskôr po 5. kalendárnych dňoch omeškania, druhá upomienka 50,- eur; splatná najskôr po 20. kalendárnych dňoch omeškania, tretia a ďalšia upomienka 50,- eur; splatná v deň odoslania upomienky, zmena zmluvných podmienok 35,- eur; poplatok splatný v deň uzavretia dodatku k zmluve, mimoriadna splátka a predčasné splatenie úveru pri zostávajúcej splatnosti úveru: (i) do 1 roka vrátane: 0,50 % z predčasne splatenej sumy, (ii) nad 1 rok: 1 % z predčasne splatenej sumy; poplatok je splatný v deň mimoriadnej splátky alebo predčasného splatenia úveru, - vklad splátky v hotovosti: 2,- eur za každý vklad; splatný v deň vkladu splátky v hotovosti, vyčíslenie zostatku pohľadávky 20,- eur; poplatok splatný v deň vyhotovenia vyčíslenia zostatku pohľadávky. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 3.630,93 eur.
3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovenia § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, § 53 ods. 9, 10, § 54 ods. 1, § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 1, prvá veta, § 526 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte rozsudku aj „OZ“), § 2 ods. 1, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene (ďalej v texte rozsudku aj „zákon o bankách“ alebo zákon č. 483/2001 Z. z.), § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. 3.2. Poukázal na to, že predmetná zmluva je vzhľadom na jej účastníkov zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ, pretože pri uzavieraní zmluvy právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu podnikateľskej činnosti, poskytoval úvery a žalovaný bol fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorý si vzal úver na osobnú spotrebu. V zmysle podmienok zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch túto zmluvu súd prvej inštancie vyhodnotil ako platne uzavretú. Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu uviedol, že žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby od zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.06.2022, ktorú uzavrel s právnym predchodcom - UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky. V danom prípade išlo o zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá vznikla banke ako veriteľovi voči žalovanému dlžníkovi zo zmluvy o úvere. Vzhľadom na to, že postupcom bola banka a postupníkom bol žalobca, ktorý nemá postavenie banky, a teda nemá povolenie na vykonávanie bankovej činnosti, a zároveň dlžníkom bol klient banky, vzťahujú sa na postúpenie pohľadávky nielen ustanovenia § 53 ods. 9 a § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale aj ustanovenia zákona o bankách - § 92 ods. 8. Pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorou sa postupuje pohľadávka z banky na tretí subjekt, je v zmysle tohto zákona vyžadované splnenie ďalších predpokladov, pričom nesplnenie čo i len jedného z nich spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy v časti postúpenia predmetnej pohľadávky. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, a potom toto postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom, v dôsledku čoho je absolútne neplatné v zmysle § 39 OZ. Takáto neplatnosť sa prejavuje a pôsobí nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči tretím osobám, teda aj voči žalovanému ako dlžníkovi. Ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 OZ nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Následne súd prvej inštancie poukázal na to, že v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách sú stanovené zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky, kedy môže byť banková pohľadávka (alebo jej časť), postúpená a to za kumulatívneho splnenia podmienok, že pohľadávka je splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru Národnej banky Slovenska ako centrálnej banky. Poukázal aj na to, že rovnako ustanovenie § 525 ods. 1 OZ zakazuje postúpiť, okrem iného, také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok, keď sú s nimi neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. a § 91 a nasl. zákona o bankách. Postúpením pohľadávky
z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom
- bankou ako postupcom a dlžníkom. Z tohto dôvodu bolo na mieste vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods.1 OZ bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný namietal, že mu právnym predchodcom žalobcu neboli doručené listiny - výzva pred zosplatnením zo dňa 06.05.2020 a oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 06.07.2020, súd prvej inštancie vyhodnotil tieto listiny ako doručené, keďže boli uložené na pošte na adrese, ktorú žalobca v tom čase mal v Bratislave na T. XXXX/XX, čím boli dané do dispozičnej sféry žalovaného a ako neprevzaté sa vrátili odosielateľovi. Následne súd prvej inštancie odkázal závery z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.03.2022, podľa ktorého z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva „reťazec úkonov, ktoré musia byť naplnené, aby mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Prvý takýto úkon je písomná výzva banky klientovi, že je v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Z obsahu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti síce sekundárne vyplýva, že žalovaní sú pre prípad porušenia v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako 3 mesiace, avšak primárne je predmetom tejto výzvy oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.“ Vzhľadom na citované súd prvej inštancie konštatoval, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku; touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 OZ ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný; tieto listiny predpoklad samostatnej výzvy podľa ustanovenia § 92 ods.8 zákona o bankách nespĺňajú. V tomto smere žalobca v konaní nepreukázal splnenie predpokladov pre platné postúpenie pohľadávky banky pred postúpením pohľadávky. 3.3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že z upomienky č. 2 - výzva na úhradu záväzku zo dňa 06.05.2020 (uložená na pošte dňa 14.05.2020) je zrejmé, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že napriek predchádzajúcej výzve nedošlo k úhrade jeho záväzku predstavujúceho nezaplatenú splátku úveru, ktorý mu poskytli na úverovom účte číslo XXXXXXXXXX, kde ku dňu 06.05.2020, celkový zostatok istiny úveru predstavuje sumu 3.453,17 eur, a celková omeškaná čiastka ("Dlžná suma") predstavuje sumu 138,52 eur s tým, že ho žiada o okamžitú úhradu spolu s poplatkom za túto upomienku bezhotovostným prevodom alebo hotovostným vkladom najneskôr v lehote 3 dní odo dňa doručenia tejto výzvy na inkasný účet v zmysle zmluvy o úvere, resp. aby za účelom úhrady dlžnej sumy kontaktoval zamestnancov obchodného miesta banky, ktoré mu úver poskytlo. Zároveň žalovaného upozornil, že ak dlžnú sumu neuhradí ani v lehote do troch mesiacov od prvého omeškania so zaplatením splátky, bude banka požadovať zaplatenie celého zostatku úveru spolu s jeho príslušenstvom aj pred časom dohodnutým v zmluve o úvere a pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere bude vymáhať využitím dostupných právnych prostriedkov, resp. prostredníctvom tretej osoby. Právny predchodca žalobcu následne adresoval žalovanému oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru č. R.-XXXXXXXX- XXXX-BRXX-SU zo dňa 06.07.2020 (uložené na pošte 13.07.2020), v ktorom mu oznámil, že napriek výzvam z 14.04.2020, 07.05.2020, 04.06.2020 na zaplatenie omeškaných platieb s upozornením, že ak dlžnú sumu neuhradí ani v lehote troch mesiacov od prvého omeškania so zaplatením splátky, bude banka požadovať zaplatenie celého zostatku úveru spolu s jeho príslušenstvom aj pred časom dohodnutým v zmluve o úvere. Banka preto využila oprávnenie požadovať zaplatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom a úver sa stal splatným dňa 06.07.2020. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024 v ktorom bol vyslovený záver, že „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 a § 53 ods. 9 OZ, pre platný právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“ Špecifikácia splátky, pre ktorú veriteľ mieni pristúpiť k zosplatneniu úveru už vo výzve podľa § 53 ods. 9 OZ, resp. v oznámení o mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje spotrebiteľovi právnu istotu, že vec bude spravodlivo rozhodnutá; špecifikácia splátky pre spotrebiteľa predstavuje podklad pre procesnú obranu. Zároveň, uvedenie splátky, pre ktorú sa dlh zosplatňuje, neumožňuje veriteľovi dotvárať skutkový stav takým spôsobom, aby bolo možné následne polemizovať, pre ktorú splátku veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru, pokiaľ ho zosplatnil platne. Bez uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil
zosplatniť nie je výzva na zaplatenie dostatočne určitá a teda dostatočne určitým nie je ani právny úkon, ktorým veriteľ realizoval predčasné zosplatnenie úveru. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca síce v spore uviedol, že je nepochybné, že v čase vyhlásenie mimoriadnej splatnosti bol žalovaný v omeškaní s plnením splátok, 02.03.2020, 02.04.2020, 02.05.2020 a 02.06.2020, avšak táto skutočnosť zo žalobcom predložených dôkazov nevyplýva, keď vo výzve zo 06.05.2020 právny predchodca žalobcu uviedol len, že „celkový zostatok istiny úveru predstavuje sumu 3 453,17 eur a celková omeškaná čiastka ("Dlžná suma") predstavuje sumu 138,52 eur, z toho: omeškaná splátka istiny 102,23 eur, omeškané úroky 34,81 eur, úroky z omeškania 0,66 eur, omeškané poplatky 0,82 eur, omeškané poistné 0,00 eur.“ Následne v oznámení o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru č. R.-XXXXXXXX- XXXX-BRXX-SU zo dňa 06.07.2020 právny predchodca žalobcu uviedol, že: „Vzhľadom ku skutočnosti, že ste dohodnutý splátkový kalendár nedodržali, banka vás písomnými výzvami zo dňa 14.04.2020, 07.05.2020, 04.06.2020 vyzvala na zaplatenie omeškaných platieb s upozornením, že ak dlžnú sumu neuhradíte ani v lehote troch mesiacov od prvého omeškania so zaplatením splátky, bude banka požadovať zaplatenie celého zostatku úveru spolu s jeho príslušenstvom aj pred časom dohodnutým v zmluve o úvere. Zo znenia výzvy a ani z oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nebol zjavný údaj o konkrétnej splátke, pre ktorú bola vyhlásená predčasná splatnosť predmetného úveru. Preto súd prvej inštancie ustálil, že žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca, pred postúpením pohľadávky na žalobcu písomne vyzval žalovaného na splnenie peňažného záväzku, že túto výzvu odoslal a doručil žalovanému, a preto je zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 22.06.2022 v časti postúpenia pohľadávky voči žalovanému absolútne neplatná podľa § 39 OZ pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., Písomné oznámenie pôvodného veriteľa, UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. žalovanému o postúpení pohľadávky zo dňa 27.06.2022 nebolo výzvou, akú predpokladá § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. okrem iného aj preto, že táto písomnosť bola vyhotovená až po postúpení pohľadávky. 3.4. Súd prvej inštancie sa taktiež zaoberal námietkou premlčania nároku žalobcu, ktorú vzniesol žalovaný. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/143/2022 zo dňa 23.05.2023, v ktorom dospel najvyšší súd k záveru, že podľa § 103 OZ plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 OZ (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených troch mesiacov od omeškania uplynula tiež 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvýkrát (§ 101 OZ). Vzhľadom na uvedené, keď malo dôjsť k zosplatneniu celého úveru pre nezaplatenie splátky splatnej 02.03.2020, a premlčacia doba začne plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených troch mesiacov od omeškania uplynula tiež 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa, potom premlčacia doba začala v danom prípade plynúť od 03.06.2020, uplynula by 03.06.2023. Keďže žalobu podal žalobca na súd dňa 30.4.2023, námietka premlčania vznesená žalovaným je nedôvodná. 3.5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 OZ). Preto sa vo vzťahu k oznámeniu a vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 06.07.2020, zaoberal tým, či právny predchodca žalobcu zosplatnil v súlade s cit. ustanovením. V tomto smere bol v úverovej zmluve dohodnutý ako deň splatnosti splátky vždy 2. deň v mesiaci, teda právny predchodca žalobcu mal oprávnenie zosplatniť úver do 1.7.2020, pričom tak urobil až listom zo0 6.07.2020.
4. Vzhľadom na skutočnosti, keď žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky a teda nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, súd prvej inštancie žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol. O nároku žalovaného na náhradu trov konania s poukázaním na jeho plný úspech v spore súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP). Keďže ale žalovaný na pojednávaní výslovne uviedol, že mu trovy v súvislosti s konaním nevznikli, súd prvej inštancie mu náhradu trov konania nepriznal.
5. Proti rozsudku v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1. CSP písm. b), f), písm. h) podal žalobca odvolanie. Namietal, že nie je možné stotožniť s právnym názorom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého
bolo vo výzve podľa ust. § 53 ods. 9 OZ ako aj v oznámení o uplatnení práva podľa ust. § 565 OZ potrebné špecifikovať, s ktorou splátkou je žalovaný v omeškaní. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024 a poznamenal, že v súčasnosti existuje zásadný rozpor ohľadom náležitostí/obsahu zosplatňujúcej výzvy (resp. aj výzvy, ktorá zosplatneniu predchádza), kedy dochádza z dôvodu (diametrálne) odlišného posudzovania predmetnej právnej otázky súdmi na všetkých úrovniach k právnej neistote na strane subjektov súkromnoprávnych vzťahov v širšom rozsahu. Podľa jeho názoru bolo nutné v tejto súvislosti zdôrazniť, že výlučne právny názor vyjadrený senátom 1Cdo vo vyššie označenom uznesení možno ohľadom riešenia tejto právnej otázky považovať za vecne správny, majúci podklad v dotknutých ustanoveniach OZ, ale aj všeobecnej aplikačnej praxe súdov za obdobie od prijatia znenia § 53 ods. 9 OZ (t. j. od 01.11.2008 ako § 53 ods. 8 resp. 01.07.2011 do 31.10.2024 ako § 53 ods. 9 OZ v posudzovanom znení). Ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s posúdením súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého je veriteľ časovo limitovaný na využitie práva na zosplatnenie úveru. Poukázal na to, že v prípade splnenia podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ, a teda keďže v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti boli splnené podmienky na uplatnenie práva podľa § 565 OZ (keďže sa platobná disciplína žalovaného neobnovila), postupca nebol povinný opätovne vyzývať žalobcu podľa § 53 ods. 9 OZ. Nestotožnil sa tak so závermi súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých je za splnenia podmienok podľa ustanovenia § 53 ods. 9 OZ právo veriteľa na uplatnenie práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti časovo obmedzené, a to napriek tomu, že podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ zostali zachované (platobná disciplína dlžníka sa neobnovila). Dodal, že veriteľ nie je povinný uvádzať konkrétnu splátku, pre ktorú sa veriteľ chystá, prípadne pre ktorú veriteľ pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru. Žalobca ďalej v nadväznosti na rozhodnutie súdu prvej inštancie uviedol, že určenie, pre nezaplatenie ktorej konkrétne určenej splátky nastalo zosplatnenie dlhu, je právnym posúdením, je teda výhradne na posúdení súdu a žalobca nemá povinnosť vec právne kvalifikovať, ale len skutkovo vymedziť, čo napokon aj bezpochyby urobil. Závery súdu prvej inštancie tak sú v priamom rozpore s procesným kódexom a napokon aj vykonaným dokazovaním v konaní. Predniesol názor, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti konkrétne, ktorá splátka mimoriadnu splatnosť vyvolala, naopak, dovolací súd o predmetnej otázke už rozhodol, a to tak, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, nie je podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť vo výzve v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ alebo v zmysle ust. § 565 OZ konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Dodal, že špecifikácia splátky by bola navyše nadbytočná, keďže z platnej právnej úpravy a aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednoznačne vyplýva, že vždy môže ísť len o splnenie jednej konkrétnej vymedzenej splátky pre nesplnenie ktorej veriteľ zosplatnil celý úver (02.04.2020), ako aj to, že po uplynutí 3 mesiacov sa začína plynutie premlčacej doby. Žalobca odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2020, sp. zn. 4Cdo/9/2017, uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5CoCsp/12/2023, zo dňa 30.08.2024, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 27CoCsp/1/2024 z 30.01.2024, uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 12CoCsp/39/2022 z 31.08.2023, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17CoCsp/7/2023 z 24.10.2023. Poznamenal pri tom, že predmetnú otázku posudzovali súdy približne od roku 2008 do roku 2024 a z rozhodovacej praxe súdov (na všetkých úrovniach) pre banky požiadavka na špecifikáciu splátky vo výzve zosplatňujúcej resp. pred zosplatnením nevyplynula, pričom až v roku 2024 došlo k zásadnej zmene pri posudzovaní obsahu predmetného ustanovenia. Aj keď sa súdna prax môže v čase vyvíjať, nová argumentácia konajúceho súdu pre posudzovanie (ne)platnosti uvedených právnych úkonov (výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ a zosplatnenia podľa ust. § 565 OZ) za danej situácie predstavuje podľa žalobcu zásadný zásah do právnej istoty veriteľov, ktorému podľa názoru žalobcu intenzitou nekorešponduje potrebná ochrana spotrebiteľa. Predmetnú problematiku posudzoval dovolací súd pri riešení právnej otázky premlčania (výsledkom čoho bol aj judikát publikovaný pod č. R 29/2023, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020), kedy nevyhnutne musel dovolací súd posudzovať aj náležitosti jednotlivých výziev (ak posudzoval začiatok plynutia premlčacej doby), pričom nedospel k záveru o tom, že by zákon veriteľovi ukladal povinnosť uviesť rozhodnú splátku v tej-ktorej výzve. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že predmetné znenie Občianskeho zákonníka bolo s účinnosťou od 01.11.2024 novelizované, pri čom v zmysle novelizovaných ustanovení § 53 ods. 9 a 10 OZ je zrejmé, že ani po ich novelizácii nebude „obligatórnou“ náležitosťou výzvy uvedenie konkrétnej splátky, resp. jej špecifikácia, ale postačujúcim údajom na platné zosplatnenie bude uvedenie sumy, s ktorou je dlžník v omeškaní. Následne žalobca doplnil, že výzvy veriteľa sú pre spotrebiteľa dostatočným spôsobom určité a je jasný prejav vôle veriteľa, ktorý využil svoje právo zosplatniť úver po predchádzajúcej výzve na zaplatenie omeškaných splátok. Prejav vôle je totiž neurčitý len v tých prípadoch, pokiaľ je neistý jeho obsah. Z obsahu uvedených úkonov je však celkom zrejmý úmysel veriteľa, t. j. upozornenie dlžníka v súlade s ust.
§ 53 ods. 9 OZ na to, že je v omeškaní po dobu viac ako 3 mesiacov, je z neho zrejmá aj celková výška jeho omeškania a rovnako upozornenie na to, že v prípade, ak omeškané plnenie neuhradí v dodatočnej lehote, je veriteľ oprávnený žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Žalobca následne vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, poukázal na skutočnosť, že postupca dodržal všetky podmienky, ktoré mu ust. § 92 ods. 8 zákon o bankách ukladá. Poznamenal, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol postupcom vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to výzvou zo dňa 06.05.2020 aj výzvou zo dňa 06.07.2020. Poukázal pri tom aj na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 9Cdo/165/2022, 8Cdo/169/2020, 1Cdo/154/2022), ktorá pripúšťa, aby za výzvu na plnenie podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách bolo možné považovať aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, avšak iba za súčasnej podmienky, že jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie. Ďalej poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoCsp/38/2024, zo dňa 29.11.2024, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11CoCsp/2/2024, zo dňa 11.09.2024, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11CoCsp/31/2023, zo dňa 26.02.2024. Podľa žalobcu postup súdu prvej inštancie, ktorým si „upravil“ zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách v rozpore so zákonom, keď uviedol, že žalobca nepreukázal súdu existenciu výzvy postupcu v zmysle ust. § 92 ods.8 zákona o bankách, i napriek tomu, že vyššie súdne autority považujú za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru bol v priamom rozpore s ústavným princípom trojdelenia moci, na základe ktorého právomoc meniť zákony prináleží moci zákonodarnej (nie moci súdnej). Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nevyžaduje žiadnu výlučnú a samostatnú písomnú výzvu postupcu pred postúpením pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo dňa 07.02.2018, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.06.2017. sp. zn. II. ÚS 796/2016-65, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z o dňa 27.05.2020, sp. zn. 4Cdo/9/2017. Na základe uvedeného žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie, respektíve aby ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
8. Súd prvej inštancie správne, so zreteľom na osoby subjektov konania a čas uzavretia úverovej zmluvy, podriadil prejednávaný právny vzťah pod režim zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v spojení so zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, pričom správne vyhodnotil postavenie žalovaného ako úverového dlžníka - spotrebiteľa. Skutkové zistenia, ku ktorým súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania, korešpondujú s obsahom spisu a poskytujú dostatočný skutkový podklad pre meritórne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s právnym posúdením veci, teda so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
9. Skúmanie existencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu predstavuje nevyhnutnú súčasť každého súdneho konania, pričom súd je povinný jej existenciu preskúmať ex offo, bez ohľadu na procesnú aktivitu strán. Nedostatok vecnej legitimácie je dôvodom na zamietnutie žaloby.
10. Žalobca odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu od postúpenia pohľadávky zo strany právneho predchodcu, spoločnosti UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky. Postúpením pohľadávky dochádza k zmene v osobe veriteľa, pričom do existujúceho záväzkového vzťahu vstupuje namiesto pôvodného veriteľa nový veriteľ. Táto zmena sa nedotýka samotného obsahu záväzku ani práv a povinností dlžníka, a preto sa na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky nevyžaduje súhlas dlžníka. Občiansky zákonník však pre zmluvu o postúpení pohľadávky vyžaduje písomnú formu a zároveň vymedzuje pohľadávky, ktoré postúpiť nie je možné. Osobitné právne predpisy môžu stanoviť ďalšie, špecifické podmienky platnosti postúpenia pohľadávky.
11. V danom prípade bolo pre platné postúpenie spornej pohľadávky nevyhnutné splniť aj podmienky ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré v zásade vylučuje postúpenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pokiaľ úver nie je po konečnej splatnosti alebo pokiaľ sa nestal predčasne splatným na základe riadne vyhlásenej mimoriadnej splatnosti. Keďže ide o pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné preskúmať, či došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej
(predčasnej) splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu v súlade s § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ môže uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka len za predpokladu, že spotrebiteľa vopred, v zákonom stanovenej lehote, upozornil na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. V spotrebiteľských vzťahoch je vyhlásenie predčasnej splatnosti prípustné iba vtedy, ak je dlžník v omeškaní so splnením splátky dlhšie ako tri mesiace a ak bol zároveň veriteľom upozornený na možnosť uplatnenia tohto práva najmenej 15 dní pred jeho realizáciou.
12. Z listu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 06.07.2020 o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nevyplýva konkretizácia splátky, pre nezaplatenie ktorej bolo k zosplatneniu pristúpené. Absencia tejto konkretizácie znemožňuje preskúmať splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. V právnej vete judikátu R 34/2025 bol vyslovený právny názor, podľa ktorého bez uvedenia konkrétnej splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, nie je možné spoľahlivo posúdiť, či boli splnené zákonom ustanovené podmienky, najmä uplynutie lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Právny úkon, ktorý splátku nekonkretizuje, je preto potrebné považovať za neurčitý a v dôsledku toho neplatný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prípadne za úkon odporujúci účelu zákona so sankciou neplatnosti podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd považuje právny názor prezentovaný v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024, ako aj v niektorých rozhodnutiach krajských súdov, podľa ktorého sa pre platnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nevyžaduje uvedenie konkrétnej splátky, na ktoré poukazoval žalobca, za prekonaný judikátom R 34/2025. Z uvedených dôvodov je vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v tejto preskúmavanej veci potrebné považovať za neplatné pre neurčitosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V dôsledku neplatného zosplatnenia neboli splnené zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., a preto nedošlo k platnému prevodu spornej pohľadávky na žalobcu. Za týchto okolností žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný, a odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o dôvodoch pre zamietnutie žaloby.
13. V období od podania odvolania žalobcom až po rozhodnutie odvolacieho súdu, došlo k zjednoteniu súdnej praxe NS SR aj v otázke týkajúcej sa výzvy banky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Otázka spočívala v tom, či táto výzva musí byť vydaná ako samostatný úkon, alebo či môže byť zahrnutá do oznámenia o predčasnom zosplatnení úveru, ktoré zároveň obsahuje výzvu na zaplatenie pohľadávky. Názor, na ktorý poukazoval žalobca, vyjadrený aj v uznesení NS SR sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27.09.2023, bol prekonaný rozhodnutím veľkého senátu Občianskoprávneho kolégia NS SR sp. zn. 1VCdo/4/2025 zo dňa 30.07.2025, zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR pod č. R 38/2025. V právnej vete tohto rozhodnutia NS SR sa uvádza: „Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný.“ Odvolací súd preto potvrdzuje právny záver súdu prvej inštancie, že pre účely posúdenia platnosti postúpenia spornej pohľadávky nie sú oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný, ani výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka postačujúce ako samostatná výzva podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Tento právny záver zároveň podporuje predchádzajúci záver súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, že sporná pohľadávka nebola na žalobcu podľa zmluvy o postúpení zo dňa 23.06.2022 platne postúpená a žalobca preto nie je v spore aktívne vecne legitimovaný.
14. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vo výrokovej časti vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015>).
15. Judikatúra súdov, vrátane judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby odôvodnenie rozhodnutia obsahovalo odpoveď na každý jednotlivý argument účastníka konania (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku zo dňa 29.05.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III.). Odvolací súd preto, s ohľadom na uvedené, nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj inými námietkami odvolania.
16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 CSP. Žalovaný mal aj v odvolacom konaní plný úspech, avšak podľa obsahu súdneho
spisu mu v odvolacom konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli. V takom prípade je v súlade s článkom 17 základných zásad CSP, ktorý vyjadruje princíp procesnej ekonómie potrebné rozhodnúť priamo tak, že sa úspešnej strane náhrada trov konania nepriznáva. Tento postup korešponduje aj s ustálenou judikatúrou, napr. uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).