Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Ek-1764-2019.pdf
PDF · 114.6 KB
Case nature
Subarea
23Ek/1764/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 53 255 739, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX C., právne zast.: JUDr. Tamás Puskás, advokát, so sídlom Jókaiho ul 24, 945 01 Komárno, IČO: 42 162 891, o vymoženie 3 949,37 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Martin Dobrodenka, so sídlom exekútorského úradu Blahova 13, 909 01 Skalica, pod sp. zn. 396EX 182/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnený má nárok na náhradu výdavkov za zastupovanie advokátom v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 106,27 eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu.
III. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 9.10.2019, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 3 949,37 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, sp. zn. SRSAspA 00749/18 zo dňa 22.3.2019, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 3.9.2019, a ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre Arbitráž (ďalej len ,,exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 9.3.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Martina Dobrodenku, so sídlom exekútorského úradu Blahova 13, 909 01 Skalica (ďalej len ,,súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod spisovou značkou 396EX 182/20.
3. Povinný podľa doručenky nachádzajúcej sa v spise prevzal Upovedomenie o začatí exekúcie dňa 29.4.2020. Dňa 17.3.2026 podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu návrh na zastavenie exekúcie adresovaný na exekútorský úrad, t.j. po uplynutí zákonnej lehoty na podanie tohto návrhu podľa ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Keďže povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, takto podaný návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok
4. Povinný prostredníctvom právneho zástupcu v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, cit.: „Exekúcia prebieha na základe rozhodnutia vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre Arbitráž v rozhodcovskom konaní č. SRSAspA 007749/18 zo dňa 22.03.2019. Poukazujeme však na to, že exekučný titul je materiálne nevykonateľný a na jeho základe nie je možné viesť exekúciu. Rozhodcovský súd totiž nemal právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Exekúcia prebieha na základe
spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Podľa vnútroštátneho práva sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 54 ods. 1 OZ nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 OZ ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V tomto výpočte je výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka - požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva nedáva zmluvným stranám na výber riešenie sporov cestou príslušného súdu. Spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde. Ak by aj dojednaná rozhodcovská zmluva pripúšťala právo žalobcu obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky, rozhodovacia prax súdov zastáva názor, že o neprijateľnú rozhodcovskú doložku v spotrebiteľskej zmluve ide aj vtedy ak spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom. Ak by totiž podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol následne nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Pokiaľ by mal povinný spotrebiteľ postavenie žalovaného, tak v prípade žaloby na rozhodcovskom súde by si už nemohol zvoliť všeobecný súd. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v OZ je poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike, ako členskom štáte Európskej únie, minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje Smernica Rady 93/13/EHS. Vychádza sa pritom zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. V predmetnej veci bola uzavretá formulárová zmluva, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Rozhodcovskú doložku mohol teda oprávnený len ako celok odmietnuť alebo prijať vo formulovanom znení. Faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo zmluvy, je v tomto prípade oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti povinného, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a preto je v zmysle Občianskeho zákonníka neplatná. Povinný sa tak bez svojej vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tým, že takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ neplatná. Ak teda nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Predmetný rozhodcovský rozsudok je tak nulitným aktom, ktorý nevyvoláva právne účinky.“ Vzhľadom na uvedené skutočnosti povinný navrhoval, aby súd exekúciu zastavil.
5. Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, cit.: „Návrh povinného na zastavenie exekúcie je zo dňa 17.03.2026. Exekučné konanie začalo už v roku 2020. Upovedomenie o začatí exekúcie muselo byť povinnému doručené najneskôr v roku 2021, kedy súdny exekútor vydal exekučný príkaz zrážkami zo mzdy, ktorého podmienkou je doručenie Upovedomenia o začatí exekúcie. V rámci upovedomenia o začatí exekúcie bol povinný upozornený na možnosť podať námietky voči exekúcii v lehote 15-dní. V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný v súlade s § 61k ods. 3 Exekučného poriadku namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. V rámci návrhu na zastavenie exekúcie povinný namieta len skutočnosti, ktoré nastali pred uplynutím lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie plynúcej po doručení Upovedomenia o začatí exekúcie. Tieto námietky sú procesne neprípustné preto oprávnený navrhuje, aby na ne súd neprihliadal. Nad rámec vyššie uvedeného z opatrnosti poukazujem na nedôvodnosť námietok povinného. Rozhodcovská Zmluva je uzatvorená formou samostatného dokumentu. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne. Listina s názvom Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne iné dojednania okrem rozhodcovskej zmluvy. To znamená, že spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Rozhodcovské konanie je jedným zo zákonom upravených spôsobov riešenia sporov. Ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu. Vzhľadom na to, že zákon
č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZSRK“) umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok prejednané na rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona, nie je možné pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok vydaný podľa ZSRK nebol považovaný za exekučný titul, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. Uvedené vyplýva aj z dôvodovej správy k ZSRK, v zmysle ktorej je účelom návrhu zákona vytvoriť osobitný druh mimosúdneho riešenia sporov blízky rozhodcovskému konaniu, ktorý umožní riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie ochrany práv spotrebiteľa.(...) Ďalším dôvodom je potreba zosúladenia vnútroštátneho právneho poriadku s právnymi aktmi Európskej únie v tejto oblasti. Zároveň poukazujem aj na možnosť spotrebiteľa domáhať sa zrušenia Rozhodcovského rozsudku na všeobecnom súde, o ktorej bol povinný poučený tak v rozhodcovskej zmluve ako aj v samotnom rozhodcovskom rozsudku. V súhrne teda povinný uzatvoril s oprávneným vedome a dobrovoľne samostatnú rozhodcovskú zmluvu, bez námietok prijal vydaný Rozhodcovský rozsudok a bez námietok prijal Upovedomenie o začatí exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný a zároveň s ohľadom na zásadu práva patria bdelým a ustanovenie § 61k ods. 3 Exekučného poriadku neprípustný. Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasí. Zároveň vyčíslujeme účelne vynaložené trovy oprávneného vo výške 106,28 € s DHP v súlade s ust. § 199a Zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene doplnení ďalších zákonov, ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej služby vo výške 86,77 € s DPH a z jedného režijného paušálu k úkonu právnej služby vo výške 19,51 € s DPH za rok 2025 (vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).“
6. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného k tomuto návrhu na rozhodnutie súdu dňa 1.4.2026.
7. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.
8. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
9. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
10. Podľa § 57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.
11. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 13. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 14. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak a) ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3. 15. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 16. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 17. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
18. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.
19. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment doručenia návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal.
20. Súd sa ako prvou otázkou zaoberal, či boli splnené podmienky na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, a to najmä či je návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a či bol podaný v lehote. Z predložených dokumentov mal súd za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie prevzal povinný dňa 29.4.2020, čo mal súd preukázané aj z predloženej doručenky. Zároveň mal súd preukázané, že dňa 17.3.2026 podal povinný na poštovú prepravu návrh na zastavenie exekúcie adresovaný na exekútorský úrad, čiže povinný podal návrh na zastavenie exekúcie bez mála 6 rokov po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho takýto návrh v zmysle § 61k ods. 4 Exekučného poriadku nemá odkladný účinok. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie povinným od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie je 15 dní, pričom táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať. V exekučnom konaní je tiež vylúčené odpustiť zmeškanie lehoty, a preto nie je možné ani odpustiť zmeškanie lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie.
21. Súd poukazuje na skutočnosť, že povinný môže podať v priebehu exekučného konania viacero návrhov na zastavenie exekúcie. Právne skutočnosti (dôvody na zastavenie exekúcie) musí však povinný uplatniť včas. Pravidlá včasného uplatnenia skutočností sú nasledovné. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie musí povinný uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne. Súd návrh vecne vyhodnotí tak, ako keby predmetné tvrdenie neobsahoval. Procesný úkon povinného (návrh na zastavenie exekúcie) je teda v predmetnej časti neúčinný. Dôsledkom nie včasného predloženia právnej skutočnosti (dôvodu na zastavenie exekúcie) je zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie. Ak je návrh exekučným súdom zamietnutý preto, že právna skutočnosť bola predložená oneskorene, hoci tu dôvod na zastavenie exekúcie je, považuje sa suma vymožená od povinného za bezdôvodné obohatenie. Vymoženie pohľadávky, ktorá zanikla už skôr z iného právneho dôvodu, prichádza do úvahy najmä vtedy, keď exekučný súd inak dôvodný návrh na zastavenie exekúcie zamietne iba preto, že bol podaný oneskorene. Exekučný súd exekúciu zastaví, aj keď povinný právnu skutočnosť neuplatnil včas, len pokiaľ ide o dôvod, pre ktorý je potrebné zastaviť exekúciu aj bez návrhu. V predmetnom prípade sa však nejedná o právnu skutočnosť, pre ktorú je potrebné zastaviť exekúciu aj bez návrhu.
22. Platná právna úprava obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody na zastavenie exekúcie neuplatnil včas.
23. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, pričom povinný v návrhu nenamieta skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie a nejedná sa ani o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
24. Zároveň súd konštatuje, že ak by aj bol návrh povinného na zastavenie exekúcie podaný v zákonnej lehote, súd by ho zamietol ako nedôvodný. V danom prípade však súd nevzhliadol žiadny dôvod na zastavenie exekúcie.
25. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal neplatnosť rozhodcovskej doložky, na podklade ktorej bolo vedené rozhodcovské konanie, výsledkom ktorého bol rozhodcovský rozsudok, ktorý v tomto konaní predstavuje exekučný titul. Z tohto dôvodu súd rozhodcovskú doložku z hľadiska jej platnosti preskúmal.
26. Súd v prvom rade poukazuje na to, že už v štádiu posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie skúmal, či sú podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie splnené, pričom dospel k záveru o splnení zákonom ustanovených podmienok a poverenie na vykonanie exekúcie vydal. Konkrétne sa súd zaoberal ustanovením § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, keď exekučný súd je v spotrebiteľskom spore povinný skúmať, či 1/ spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, či 2/ rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, či 3/ rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, a napokon či 4/ rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a je vykonateľné.
27. Súd počas posudzovania návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že povinný dňa 23.12.2011 uzavrel spotrebiteľskú zmluvu so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, za účelom poskytnutia finančných prostriedkov povinnému, pričom povinný porušil zmluvne dohodnuté podmienky splácania úveru a bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy.
28. Súd tiež zistil, že pohľadávka vyplývajúca z tejto zmluvy bola postúpená na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 35 724 803 a to Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 26.11.2015. V dôsledku toho, že došlo k postúpeniu pohľadávky vystupuje ako oprávnený v tomto exekučnom konaní práve spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 35 724 803.
29. Súd tiež preskúmaním spisu zistil, že po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky s novým oprávneným, teda so spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava
- Ružinov, IČO: 35 724 803 dostal povinný možnosť podpísať s novým veriteľom (oprávneným) dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, pričom túto dohodu dňa 14.3.2017 podpísal, čím uznal dlh voči oprávnenému a zaviazal sa hradiť tento dlh v splátkach. V súvislosti s dohodou o uznaní dlhu dostal povinný možnosť podpísať spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej by v prípade sporu vyplývajúceho z dohody o uznaní dlhu rozhodoval rozhodcovský súd. Súd má za preukázané, že povinný dňa 14.3.2017 spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu podpísal.
30. Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďaľej ako ,,ZSRK“) v ustanovení § 3 uvádza, čo musí spotrebiteľská rozhodcovská zmluva obsahovať, teda aké sú jej obligatórne náležitosti a tiež čo sa v nej nachádzať nesmie.
31. Po posúdení spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy súd dospel k záveru, že bola uzavretá písomne, je obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a neobsahuje dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním, pričom povinný ju potvrdil svojím podpisom. Súd má za preukázané, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dostatočne zrozumiteľná, písmo v nej má dostatočnú veľkosť, tzn., že nesplýva s ostatnými zmluvnými dojednaniami, obsahuje identifikačné
údaje zmluvných strán, označenie spotrebiteľskej zmluvy na spor, na ktorý sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, pričom v tomto prípade ide o Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. XXXXXXX zo dňa 14.3.2017, rozhodcovská doložka tiež obsahuje označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla, webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len „rokovací poriadok“), ako aj aktuálne údaje a adresu pre elektronickú komunikáciu a tiež obsahuje poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1 ZSRK. Rozhodcovská doložka tiež obsahuje ustanovenie, ktoré pojednáva o možnosti jej uzatvorenia, nie o povinnosti túto zmluvu uzatvoriť a tiež umožňuje spotrebiteľovi riešiť spor s dodávateľom prostredníctvom všeobecného súdu.
32. Súd rozhodcovskú spotrebiteľskú zmluvu posúdil v zmysle § 3 ods. 1 až 6 zákona o spotrebiteľských rozhodcovských sporoch a dospel k záveru, že obsahuje všetky zákonom stanovené predpoklady, neprieči sa dobrým mravom ani žiadnym spôsobom neznevýhodňuje povinného. Súd má za to, že povinný mohol odmietnuť rozhodcovskú zmluvu podpísať, nakoľko išlo o zmluvu na samostatnom dokumente, ktorý si povinný mohol preštudovať a samostatne dospieť k záveru, či chce alebo nechce doložku podpísať. Súd konštatuje, že ide o individuálne dojednanú zmluvu, ktorej podpísanie mohol povinný odmietnuť.
33. Súd zároveň k námietke povinného ohľadom neplatnosti rozhodcovskej doložky dodáva, že povinný mal možnosť uplatniť svoje námietky v žalobnej odpovedi, kde sa mohol vyjadriť ku skutočnostiam uvedeným v žalobe pred vydaním exekučného titulu, a zároveň pokiaľ povinný nesúhlasil s predmetným exekučným titulom (rozhodcovským rozsudkom) mal možnosť v zmysle poučenia tohto rozhodcovského rozsudku v zákonom stanovenej lehote podať na príslušný všeobecný súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorú však nevyužil. Na základe toho trvajú aj naďalej akékoľvek nároky oprávneného vyplývajúce z tohto exekučného titulu.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne a teda založila aj právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť a preto by nebolo z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy možné exekúciu zastaviť ani v prípade, ak by bol návrh na zastavenie exekúcie podaný v zákonnej lehote.
35. Vo vzťahu k obrane povinného súd ďalej uvádza, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).
36. Záverom súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného, nakoľko súd tieto nepovažoval za rozhodné pre posudzovanie jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).
37. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, pričom povinný v návrhu nenamieta skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie a nejedná sa ani o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť a v spojení so skutočnosťou, že súd aj bez návrhu (ex offo) nezistil žiadny dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie
v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku zamietol. (výrok I. tohto rozhodnutia)
38. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
39. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
40. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
41. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
42. Podľa § 199e veta prvá Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
43. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
44. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhlášky“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
45. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
46. Podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
47. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
49. Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, oprávnenému podľa ustanovenia § 199d ods. 1 Exekučného poriadku vznikol nárok na náhradu výdavkov spojených s jeho zastupovaním v prebiehajúcej exekúcii. Právny zástupca oprávneného si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia spojených s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie spolu vo výške 106,28 eur. Súd spätným výpočtom na základe § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky, zistil, že vyčíslené trovy právneho zastúpenia nie sú v súlade s predmetným ustanovením. Súd vychádzajúc zo sumy istiny vo výške 3 949,37 eur aplikujúc ustanovenie § 10 ods. 2 v spojení s § 13a ods. 2 písm. c) a § 18 ods. 3 Vyhlášky dospel k záveru, že odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, za vyjadrenie k návrhu
povinného na zastavenie exekúcie, predstavuje sumu vo výške 70,54 eur. Na základe toho sčítaním jednotlivých položiek v rámci trov právneho zastúpenia súd dospel k sume vo výške 106,27 eur (jeden úkon právnej služby vo výške 70,54 eur + režijný paušál za rok 2026 vo výške 15,86 eur + 23 % DPH). Na základe vyššie uvedeného preto súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 199d ods. 1 Exekučného poriadku a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania spojených so zastupovaním oprávneného v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, vo výške odmeny za jeden úkon právnej služby, za vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, spolu vo výške 106,27 eur. Po právoplatnosti tohto uznesenia vydá súd dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, ktorým bude povinný zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia oprávnenému. (výrok II. tohto rozhodnutia)
50. Keďže exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol, pričom povinný si nárok na náhradu trov exekučného konania za právne zastúpenie v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie ani neuplatnil, súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie nepriznal. (výrok III. tohto rozhodnutia)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.