Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_8P-64-2024.pdf
PDF · 125.75 KB
Case nature
Subarea
8P/64/2024
Uznesenie
Okresný súd Malacky, vo veci starostlivosti o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, t. č. bytom ako otec, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Malacky, Záhorácka 2942/60A, dieťa rodičov C. C., nar. XX.XX.XXXXtrvale bytom D. E. XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Andrejom Garom, AK so sídlom Bratislava, Štefánikova 14 a F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXX, zastúpeného advokátkou JUDr. Ľubicou Sopkovou, AK so sídlom Malacky, Pribinova 3, za účasti Okresnej prokuratúry Malacky, so sídlom Malacky, Sasinkova 36, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.08.2026 sa navrhovateľka – matka domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 367 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), ktorým by súd dočasne zveril maloletého A. do osobnej starostlivosti matky a otcovi prikázal maloleté dieťa bezodkladne odovzdať matke, a to až právoplatného skončenia konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 8P/64/2024. Zároveň sa matka predmetným návrhom domáha nahradenia súhlasu otca s podaním prihlášky maloletého A. na Základnú školu s materskou školou G. I., D. E. č. 128 ( ďalej len ako „ZŠ D. E.“). Svoj návrh odôvodnila tým, že existujú ďalšie mimoriadne závažné skutkové okolnosti vo veci. Matka uviedla, že dôrazne odmieta ďalej tolerovať stav, v ktorom o zásadných otázkach života maloletého fakticky rozhoduje otec sám, bez jej súhlasu a napriek jej výslovnému nesúhlasu. Má zato, že ak otec rozhodne, že deti matke neodovzdá, jednoducho ich neodovzdá a ak otec rozhodne o ich pobyte, matke oznámi hotový stav. Uviedla, že keď otec plánuje vycestovanie, odmieta jej poskytnúť konkrétne miesto pobytu. Matka uviedla, že počas konania opakovane predkladala konkrétne skutočnosti a dôkazy, ktorými poukazovala na správanie otca, ktoré podľa nej vykazuje znaky agresívneho, nátlakového a manipulatívneho konania vo vzťahu k nej aj k maloletým deťom. Uviedla, že upozorňovala na psychické prežívanie detí, konflikt lojality a najmä na zásadný rozdiel medzi tým, čo A. dokáže povedať bez prítomnosti otca, a tým, ako sa prejavuje v jeho bezprostrednom prostredí. Matka považuje za neprijateľné, ak tieto dôkazy a okolnosti zostávajú prehliadané alebo sa s nimi zaobchádza ako so zanedbateľnými, zatiaľ čo faktické rozhodnutia otca sa v živote detí bezprostredne realizujú a postupne stabilizujú. Matka považuje za mimoriadne závažnú skutočnosť zachytenú počas odborného psychologického vyšetrenia, kedy A. bez prítomnosti otca uviedol, že chce žiť v E. D.. Uviedla, že tento názor maloletý nechcel vysloviť pred otcom, pretože sa obával jeho reakcie, po vyšetrení sa rozplakal zo strachu, aby sa otec nedozvedel, čo povedal. Matka má za to, že nejde o okrajovú poznámku dieťaťa, ale ide o jeho výslovný názor na to, kde chce žiť, sprevádzaný obavou z reakcie rodiča, pri ktorom sa fakticky nachádza. Matka uviedla, že jej maloletý A. telefonoval a oznámil jej, aby pre neho a jeho brata nechodila, pretože údajne chcú ísť na dovolenku a následne jej trasľavým hlasom povedal : „nie mami, nechoď“. Matka uviedla, že odmieta, aby bol každý prejav dieťaťa z prostredia otca bez kritického posúdenia automaticky označený za jeho slobodnú vôľu, keď odborné vyšetrenie súčasne zachytilo jeho strach z otcovej reakcie a jeho výslovné želanie žiť v
E. D.. Matka sa vyjadrila, že trvá na tom, aby jej zákonom chránené rodičovské práva prestali byť ďalej fakticky ignorované a aby súd poskytol maloletému účinnú ochranu skôr, než sa ďalšie jednostranné konanie otca opäť premení na hotový stav. Má za to, že ak existujú konkrétne prejavy strachu dieťaťa, jeho jednoznačne vyslovená vôľa, sporné neodovzdávanie detí, jednostranné rozhodovanie o škole a plánované vycestovanie bez oznámenia konkrétneho miesta pobytu, tieto okolnosti si podľa matky vyžadujú reálnu a bezodkladnú reakciu. Matka poukazuje na to, že čím dlhšie zostáva jednostranné konanie otca bez účinného zásahu, tým väčší priestor vzniká na vytváranie ďalších faktických stavov. Matka uviedla, že presne túto obavu matky potvrdzuje otázka školy, kedy sa otec bez súhlasu matky pokúsil zabezpečiť A. prijatie na Základnú školu s materskou školou, G. XXX, C. H., pričom rozhodnutie o prijatí bolo po odvolaní matky zrušené; matka má za to, že ak A. do tejto školy nastúpi, začne si tam vytvárať každodenný režim a nové väzby a o niekoľko mesiacov môže byť súd opätovne postavený pred argument, že už si na tento stav zvykol. Matka uviedla, že na jej strane existuje pripravené a funkčné riešenie, A. môže navštevovať ZŠ v D. E., má v tomto prostredí väzby a kontakty a matka mu vie zabezpečiť každodennú školskú dochádzku, prípravu na vyučovanie, dopravu, starostlivosť a stabilný denný režim. Matka má za to, že toto riešenie zároveň korešponduje s tým, čo A. bez prítomnosti otca sám uviedol o mieste, kde chce žiť. Matka uviedla, že rovnako závažná je aktuálna otázka odovzdania detí a plánovaného vycestovania, otec matke oznámil, že deti jej neodovzdá a zostanú u neho. Vyjadrila sa, že pri plánovanom vycestovaní do Českej republiky otec odmietol oznámiť konkrétne miesto ich pobytu a na požiadavku matky reagoval iba tým, že „do CR to nepýtajú“. Matka uviedla, že za týchto okolností s takýmto svojvoľným vycestovaním maloletého A. výslovne nesúhlasí. Matka uviedla, že sa obrátila na sociálnu kuratelu, požiadala o pomoc Komisára pre deti a vzhľadom na aktuálnu situáciu je pripravená obrátiť sa aj na Policajný zbor. Vyjadrila sa, že sa odmieta ďalej iba prizerať tomu, ako je jej rodičovské postavenie fakticky ignorované a ona je nútená až dodatočne namietať rozhodnutia, ktoré už za ňu urobil otec. Matka žiada súd aj kolízneho opatrovníka, aby jej opakované upozornenia, predložené dôkazy a psychické prejavy maloletého A. neprehliadali a nepovažovali ich za okolnosti bez praktického významu. Má za to, že musia byť vyhodnotené vo vzájomných súvislostiach: A. vôľa žiť v E. D., jeho strach z reakcie otca, jeho následný trasľavý telefonát, odmietnutie odovzdania detí, plánované vycestovanie bez konkrétnej informácie o pobyte a pokračujúce jednostranné presadzovanie školy vo C. H.. Matka považuje za neprijateľné, aby sa v konaní fakticky vytváral dojem, že jednostranné rozhodnutia otca majú väčšiu váhu než jej zákonné rodičovské postavenie. Uviedla, že otec nemôže získavať výhodu tým, že najskôr koná bez dohody s matkou, následne vytvorí nový faktický stav a potom sa dovoláva potreby jeho zachovania. Má za to, že ak by súd takémuto postupu neposkytol včasnú a účinnú hranicu, znamenalo by to, že rodič, ktorý nerešpektuje druhého rodiča a koná jednostranne, je v praxi zvýhodnený oproti rodičovi, ktorý sa domáha ochrany zákonnými prostriedkami. Matka považuje za osobitne závažné to, že tvrdenia a dôkazy matky týkajúce sa agresívnych, nátlakových a manipulatívnych prejavov otca, ako aj ich možného vplyvu na maloleté deti, podľa matky doposiaľ neviedli k zodpovedajúcemu ochrannému zásahu. Matka odmieta, aby boli tieto okolnosti odsúvané na okraj, zatiaľ čo faktické rozhodnutia otca sa bezprostredne premietajú do každodenného života A.. Uviedla, že od súdu nežiada ďalšie konštatovanie, že rodičia majú komunikovať, žiada výkon súdnej ochrany, žiada jasnú hranicu, že otec nemôže sám určovať, kde bude A. žiť, kam bude chodiť do školy, kedy bude odovzdaný matke a kam s ním vycestuje, a následne tieto vlastné rozhodnutia prezentovať ako stav, ktorý už nemožno meniť. Matka má za to, že pokračovanie súčasného stavu má každý deň reálne následky a žiada, aby súd rozhodol bezodkladne a zabránil tomu, aby ďalšie plynutie času opäť pôsobilo výlučne v prospech jednostranne vytvoreného stavu. Uviedla, že vzhľadom na bezprostrednosť súčasnej situácie, odmietnutie odovzdania maloletého, plánované vycestovanie, psychický prejav A., jeho jednoznačne vyslovenú vôľu žiť v E. D., jeho strach z reakcie otca, dlhodobé vytváranie faktických stavov zo strany otca a bezprostredne hroziaci vznik ďalšieho takéhoto stavu prostredníctvom školy vo C. H. navrhuje, aby súd bezodkladne vydal uznesenie o neodkladnom opatrení podľa jej návrhu. K návrhu matka pripojila sms komunikáciu medzi ňou a otcom bez datovania, vyhlásenie riaditeľa Základnej školy G. I. v D. E. zo dňa 27.08.2026. 2. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3. Podľa § 325 ods. 1 CSP., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení § 325 ods. 2 CSP, tento však nie je taxatívne daný. Podľa § 325 ods. 2, písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
5. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
6. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
7. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
8. Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
9. Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
10. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa článku 41 ods. 4 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
12. Podľa článku 42 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná. Jej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zákon.
13. Podľa § 35 Zákona č. 33/2005 Z. z. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
14. Súd poukazuje na skutočnosť, že v ustanovení § 35 Zákona o rodine nejde o výpočet taxatívny a teda posúdenie, či ide o podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností, závisí naďalej od súdu. Uvedený exemplifikatívny výpočet však aspoň sčasti objasňuje charakter podstatných vecí práve prostredníctvom uvedených príkladov. Zákonodarca sa pri ich zakotvení inšpiroval doterajšou súdnou praxou, ako aj právnou teóriou (pozri napr. R 8/1971).
15. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu, preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie.
16. Vydanie neodkladného opatrenia je opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi a že účastník nie je obmedzený
spôsobom neprimeraným povahe veci. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia súd skúma aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavno-procesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom predbežného opatrenia.
17. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 203/2011, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 298/2008).
18. Pri prijímaní takéhoto (neodkladného) opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a predbežným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t. j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia.
19. Neodkladné opatrenie slúži bezodkladnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strany sporu. Subjekt navrhujúci vydanie neodkladného opatrenia musí preukázať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán sa rozumie stav vzťahov, ktorý neznesie odklad.
20. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a umožňuje rýchle a pružné riešenie takej situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu v záujme rýchlej a účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov dotknutých osôb. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy a je nevyhnutný okamžitý zásah súdu. Dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia musí existovať v čase, keď súd o neodkladnom opatrení rozhoduje. Posúdenie bezodkladnosti úpravy pomerov je na úvahe súdu, pričom je potrebné starostlivo zvážiť dôsledky, ktoré pre účastníkov konania nariadením neodkladného opatrenia môžu nastať.
21. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je účelom neodkladného opatrenia v prvom rade ochrana maloletých detí. Záujem maloletého dieťaťa je vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine). Medzi záujmami dieťaťa a rodičov musí byť zachovaná rovnováha, pričom pri hľadaní tejto rovnováhy musí byť osobitný význam venovaný najvyšším záujmom dieťaťa, ktoré môžu prevažovať nad záujmami rodiča (Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 379/2010).
22. Podľa článku 5 písm. c), g) h) Dohovoru o právach dieťaťa, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny a podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami.
23. Najlepší záujem maloletého dieťaťa je primárnym kritériom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa maloletého týkajú. Pokiaľ ide o záujem maloletého dieťaťa, súd musí tento vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale s ohľadom na in concreto okolnosti spočívajúce v danosti prípadne v absencii nielen „technických“ podmienok na výchovu, starostlivosť a všestranný vývoj maloletého (bytové predpoklady, dochádzka do školy alebo na voľnočasové aktivity, lekárska starostlivosť a pod.), ale aj vzhľadom na emocionálne (či už pozitívne alebo negatívne) väzby maloletého ku každému z rodičov, zvlášť ak o kvalite týchto väzieb vypovedá nestranné znalecké posúdenie (nález Ústavného súdu SR z 19.9.2018, sp. zn. I. ÚS 216/2018.)
24. Všeobecný súd teda zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6MCdo/5/2012 z 28. novembra 2012)
25. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej a obmedzí sa len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom je vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ (rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 16CoP 53/2016 z 24. augusta 2016).
26. Všetky pre nariadenie neodkladného opatrenia rozhodujúce skutočnosti zisťuje všeobecný súd z návrhu a jeho príloh; v prípade nariadenia neodkladného opatrenia prvoinštančným súdom dokonca bez procesnej účasti ostatných účastníkov konania. Z uvedeného, prirodzene, vyplýva potreba, aby samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. dôvody v ňom uvedené boli objektívne presvedčivé a argumentačne dostatočné, čo kladie zvýšené nároky na samotného navrhovateľa (Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 527/2024-14 z 2. októbra 2024).
27. Z obsahu spisu a z rozhodovacej činnosti okresného súdu vo veci starostlivosti o maloletého A. (a jeho brata G.) vyplýva a je nesporné, že naposledy o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému G. vo veci samej bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. 8P/22/2023-50 zo dňa 23.05.2023, právoplatným a vykonateľným dňa 26.05.2023, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli maloletý A. a jeho starší brat G. zverení do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí a zároveň bol upravený jeho styk s maloletými deťmi. Na tunajšom súde v súčasnosti prebieha pod sp. zn. 8P/64/2024 konanie o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a o nahradenie súhlasu otca na zmenu trvalého bydliska maloletých detí, ako aj o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. V rámci tohto konania Okresný súd Malacky uznesením č. k. 8P/64/2024-156 zo dňa 12.09.2024 v spojení s opravným uznesením č. k. 8P/64/2024-180 zo dňa 16.09.2024, na čas do právoplatného skončenia konania vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 8P/64/2024, uložil matke povinnosť odovzdať maloleté deti do osobnej starostlivosti otca, maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti otca, uložil matke povinnosť počnúc vydaním neodkladného opatrenia prispievať na výživu maloletého G. sumou 70,- Eur mesačne a na maloletého A. sumou 70,- Eur mesačne, ktoré bude platiť k rukám otca, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, pozastavil účinnosť rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 8P/22/2023-50 zo dňa 23.05.2023 vo výroku o výživnom pre maloleté deti a udelil namiesto matky súhlas so vzdelávaním maloletých detí v Základnej škole G. H., so sídlom G. H. J. XX. Na základe odvolania matky Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 15CoP/204/2024-587 zo dňa 20.12.2024 predmetné uznesenie Okresného súdu Malacky v spojení s opravným uznesením v časti výroku o odovzdaní maloletých detí a o udelení súhlasu namiesto matky so vzdelávaním maloletých detí v Základnej škole G. H. potvrdil, v časti výroku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti otca a o určení výživného pre maloleté deti zo strany matky zmenil tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a v časti výroku o pozastavení účinnosti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 8P/22/2023-50 zmenil tak, že pozastavil účinnosť rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 8P/22/2023-50 zo dňa 23.05.2023 vo výrokoch o zverení maloletých detí, o výživnom na maloleté deti a o styku otca s maloletými deťmi. Okresný súd Malacky na základe návrhu otca uznesením č. k. 21Em/7/2024-26 zo dňa 30.09.2024 nariadil výkon predmetného neodkladného opatrenia núteným odňatím maloletých detí matke dňa 30.09.2024 v čase o 09.00 hod. v mieste bydliska detí v E. D., alternatívne v mieste školského zariadenia v D. E., ktoré deti navštevujú, nariadený výkon rozhodnutia v daný deň aj zrealizoval. Proti tomuto uzneseniu podala matka odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 13CoE/14/2024-116 zo dňa 16.12.2024 odmietnuté. Z obsahu súdnych spisov vo veci starostlivosti o (obe) maloleté deti B. vyplýva, že maloletý A. je od 30.09.2024 na základe vyššie citovaných uznesení tunajšieho súdu uznesenia v dočasnej osobnej starostlivosti otca. Uznesením č. k. 8P/80/2026-16 zo dňa 10.06.2026 tunajší súd zamietol návrh matky (doručený súdu dňa 12.05.2026) na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd nahradil súhlas otca so zápisom maloletého A., na plnenie povinnej školskej dochádzky v Základnej škole s materskou školou G. I., D. E. J. XXX, v školskom roku 2026/2027; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.07.2026. Uznesením č. k. 8P/139/2026-24 zo dňa 27.08.2026 súd vo výroku I. nahradil súhlas matky s podaním prihlášky maloletého A. na Základnú školu s materskou školou, so sídlom C. H., G. K. J. XXX a vo
výroku II. konanie o návrhu otca na nahradenie súhlasu matky (vo veci samej) prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 8P/64/2024.
28. Po oboznámení sa s návrhom matky zo dňa 28.08.2026 ako aj s obsahom kompletného spisového materiálu týkajúceho sa maloletého A., najmä spisom tunajšieho súdu sp. zn. 8P/64/2024, ale aj sp. zn. 8P/80/2026 (neodkladné opatrenie – nahradenie súhlasu otca) a 8P/139/2026 (neodkladné opatrenie – nahradenie súhlasu matky) a vykonanom dokazovaní v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný pre absenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov a neosvedčenia bezprostrednej hroziacej ujmy/škody vyplývajúcich zo skutočností matkou tvrdených.
29. Súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia samozrejme nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, preto je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti (§ 326 ods. 1 a 2 CSP). Chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej škody/ujmy nemožno ničím nahradiť, pretože je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko ide o opatrenie, ktoré je namieste nariadiť len vtedy, ak je práve kvôli zabráneniu skutočne hroziacej konkrétnej škode/ujme potrebné okamžite zasiahnuť súdnym rozhodnutím (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/40/2024 zo dňa 30.01.2025). Rovnako Ústavný súd SR zdôraznil, že v tomto štádiu sa rozhoduje na podklade osvedčenia, teda bez vykonania dokazovania (rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 20/2025 zo dňa 14.01.2025); v praxi to znamená, že návrh musí obsahovať také skutkové tvrdenia a listiny (dôkazy), z ktorých je zrejmá potreba rýchlej a dočasnej ochrany maloletého; samotné domnienky bez osvedčenia nestačia.
30. Podľa názoru súdu matka žiadnym spôsobom nepreukázala existenciu bezodkladnej potreby dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa a to jeho dočasným zverením do starostlivosti matky do času právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 8P/64/2024 a prikázaním otcovi maloletého matke odovzdať a tiež nahradením súhlasu otca s podaním prihlášky maloletého A. na ZŠ D. E.. Matka vo svojom návrhu tvrdí, že prišlo k ďalším mimoriadne závažným skutkovým okolnostiam - otec odmietol odovzdať maloleté dieťa matke, otec plánoval vycestovať s deťmi do zahraničia bez uvedenia miesta pobytu, maloletému A. sa zhoršil psychický stav, dieťa jednoznačne prejavilo vôľu žiť s matkou, ale obáva sa reakcie otca. Matka má za to, že otec dlhodobo fakticky vytvára stavy, ktoré plynutím času pôsobia výlučne v prospech takéhoto otcom jednostranne vytvoreného stavu, pričom bezprostredne hrozí vznik ďalšieho takého stavu prostredníctvom nástupu maloletého do školy vo C. H.. Súd v nadväznosti na uvedené považuje takéto tvrdenia matky za neosvedčené – matka síce predložila súdu sms - komunikáciu s otcom, z tejto sa však nedá vyvodiť, z akého obdobia táto komunikácia pochádza. Je z nej zrejmé dohadovanie sa rodičov o „zbytku prázdnin, dovolenke detí s otcom, o potrebe súhlasu matky s vycestovaním detí na dovolenku do Českej republiky, že deti zostanú do konca prázdnin s otcom, lebo o to tak samé chcú, vyhrážky matky trestnoprávnymi konzekvenciami voči všetkým, ktorí otcovi pomáhajú...“ nie je zrejmé, kedy uvedená komunikácia medzi rodičmi prebiehala, ako a kedy deti trávili čas s matkou, či matka komunikovala s otcom zmenu školy, či si pýtala jeho súhlas so zmenou školy a aké bolo stanovisko otca, aká konkrétna ujma maloletému hrozí . Zároveň tunajší súd musí konštatovať, že o sčasti podobnom návrhu matky rozhodol uznesením č.k. 8P/80/2026-16 zo dňa 10.06.2026, ktorým zamietol návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia vo veci nahradenia súhlasu otca so zápisom maloletého A. na plnenie povinnej školskej dochádzky na Základnej škole s materskou školou G. I., D. E. J. XXX. Matka na podobnom skutkovom základe (ukončenie štvrtého ročníka základnej školy a s tým spojený nástup na pokračovanie povinnej školskej dochádzky, zhoršenie prospechu dieťaťa, zhoršené správanie dieťaťa) žiadala o nahradenie súhlasu otca ako zákonného zástupcu so zápisom dieťaťa na vyššie uvedenú školu, k návrhu nedoložila žiadne listinné dôkazy. Súd návrh matky zamietol pre absenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov a neosvedčenia bezprostrednej hroziacej ujmy vyplývajúcich zo skutočností matkou tvrdených. V odôvodnení predmetného uznesenia súd okrem iného poukázal na skutočnosť, že sa javí ako vysoko pravdepodobné, že matka svojím návrhom chce docieliť odňatie maloletého A. z prostredia vplyvu otca aj napriek tomu, že v (základnom) konaní vedenom pod sp. zn. 8P/64/2024 bolo nariadené znalecké dokazovanie na preukázanie najlepšieho výchovného prostredia pre maloleté deti a preukázanie schopnosti rodičov akceptovať druhého rodiča v živote maloletých detí; toto konanie nie je doposiaľ
právoplatne skončené, pričom v danom čase bol všetkým účastníkom doručený znalecký posudok vypracovaný ustanoveným znalcom vo veci. Matka voči predmetnému uzneseniu odvolanie nepodala, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.07.2026. Takisto aj v tomto konaní súd konštatuje, že matkou tvrdené skutočnosti o bezprostredne hroziacej ujme maloletého zostávajú iba v rovine tvrdení matky, maloletý A. je s matkou v kontakte, je v takom veku, že sa ...“začína v posudzovaní morálneho aspektu odpútavať a nazerá aj na aspekt subjektívneho hodnotenia a morálneho zvažovania...dokáže sa vyjadriť bez intrapsychickej tenzie len v prípade, že jeho názor či postoj je v konsenze sa daným rodičom...jedná sa o konflikt lojality, kedy nechce maloletý svojím postojom si túžbou rodiča zraniť alebo o neho prísť...je vystavený vleklým konfliktom rodičov, kedy vyjadrenie jeho postoja koriguje z dôvodu obáv zranenia citov rodičov...maloletý sa identifikuje s osobami oboch rodičov...má k obom rovnako blízky vzťah a zraňuje ho, ak záujmy rodičov nie sú naplnené resp. sú hatené druhým rodičom...má vybudovanú citovú vzťahovú väzbu k obidvom rodičom...“ – znalecký posudok č. 65/2026 znalca PhDr. F. E.. Z uvedeného je zrejmé, z čoho matka čerpala svoje tvrdenie, že maloletý A. pociťuje z otca strach resp. ako otec ohrozuje maloletého. Zo záverov znalca naopak vyplýva, že maloletého zraňujú vyjadrenia oboch rodičov a ich konfliktný vzťah. Takisto sa javí skôr postoj matky, ktorým ohrozila záujem maloletého dieťaťa – maloletý A. ukončil vzdelávanie v škole v mieste svojho aktuálneho bydliska, táto je však iba v rozsahu 1. až 4. ročníka, následne spádovou školou pre maloletého je základná škola vo C. H., do ktorej aj otec podal prihláškou maloletého, matka však s týmto nesúhlasila a podala sťažnosť voči rozhodnutiu školy o prijatí maloletého, pre ktorú riaditeľka školy následne svoje rozhodnutie zrušila – maloletý tak zostal bez možnosti ďalšieho – povinného – školského vzdelávania. Táto skutočnosť vyvolala potrebu ďalšieho súdneho rozhodnutia – súd musel uznesením č. k. 8P/139/2026-24 zo dňa 27.08.2026 nahradiť súhlas matky s podaním prihlášky maloletého A. na spádovú školu - Základnú školu s materskou školou so sídlom C. H..
31. Súd poukazuje, že aktuálne je vo veci samej nariadený termín pojednávania na deň 15.10.2026, pričom samotné konanie sa nachádza v takom štádiu, že je možné dôvodne očakávať, že súd na základe doposiaľ vykonaného dokazovania rozhodne vo veci samej, nevidí ani záujem maloletého dieťaťa na akútnej zmene prostredia.
32. Súd poukazuje, že pri svojom rozhodovaní ohľadne ďalšieho vzdelávania nielen maloletého A. rovnako aj v uznesení č.k. 8P/80/2026-16 zo dňa 10.06.2026 (voči ktorému sa matka neodvolala) zohľadnil skutočnosť, ktorú zobral na zreteľ nielen tunajší súd, ale rovnako tak aj odvolací súd v konaní o nahradení súhlasu matky – zápis a plnenie povinnej školskej dochádzky maloletého G. – súrodenca maloletého A., že maloletý je dočasne v osobnej starostlivosti otca, je preto v záujme maloletého, aby navštevoval základnú školu v mieste svojho bydliska; súd konštatoval, že rozhodne nie je v záujme maloletého, aby navštevoval základnú školu v D. E., ktorá je od jeho bydliska vzdialená cca 200 km, bolo by nemysliteľné, aby maloletý denne cestoval do takto vzdialenej základnej školy. Túto skutočnosť zohľadnil aj Krajský súd v Trnave, pričom v uznesení č. k. 12CoP/205/2025-107 zo dňa 27.11.2025 rozhodol o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č. k. 8P/50/2025-24 zo dňa 07. mája 2025 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Malacky č. k. 8P/50/2025-93 zo dňa 17.09.2025, kedy dal tunajšiemu súdu za pravdu, zároveň vo výroku III. Daného uznesenia uložil otcovi maloletého G. (súrodenca maloletého A.) povinnosť v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať návrh vo veci samej o nahradenie súhlasu matky so vzdelávaním maloletého G. na Základnej škole, L. XX, G..
33. Súd zároveň konštatuje, že s poukazom na rozhodovaciu prax (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 16CoP/53/2016 zo dňa 24.08.2016) má zato, že dočasná ochrana subjektívneho práva rodiča by bola v danom prípade (nariadením predmetného neodkladného opatrenia) v rozpore so subjektívnym záujmom maloletého dieťaťa, ktorý musí byť pri rozhodovaní dominantný. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloleté dieťa vyplýva, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej a obmedzí sa len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom vždy je potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. V tomto smere možno konštatovať, že samotným zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedochádza k novému zásahu do existujúceho rozsahu práv a povinností účastníkov, ale naopak k zachovaniu doterajšieho právneho a faktického stavu do času, kým bude možné o úprave pomerov rozhodnúť vo veci samej. Takýto
postup preto sám osebe nepredstavuje zásah do práv niektorého z účastníkov nad nevyhnutnú mieru, keďže ním nedochádza k autoritatívnej zmene výkonu rodičovských práv a povinností, ale k dočasnému zachovaniu existujúcej úpravy (nariadenej nateraz neodkladným opatrením). Legitímnym cieľom predmetného rozhodnutia (zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) je predovšetkým ochrana najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, zabezpečenie stability a kontinuity jeho pomerov (súrodenecké väzby, priateľské väzby, povinná školská dochádzka, bydlisko, prostredie, záujmové krúžky a iné) a predchádzanie vzniku ujmy, ktorá by mohla vzniknúť v dôsledku neodkladnej alebo predčasnej zmeny jeho osobnej starostlivosti, a to najmä v čase, kedy matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala tri dni pred samotným začiatkom školského roka 2026/2027; pokiaľ matka bola toho názoru, že je nevyhnutné, aby maloletý A. navštevoval školu v mieste jej terajšieho bydliska a nie v mieste svojho aktuálneho bydliska, nič jej nebránilo, aby podala odvolanie voči rozhodnutiu, ktorým súd zamietol jej predchádzajúci návrh na vydanie neodkladného opatrenia takmer totožného znenia ( v tomto návrhu matka doplnila petit o výrok o povinnosti otca odovzdať maloletého A. do jej starostlivosti – v tomto kontexte sa tak javí, že matka potrebovala donútiť súd, aby o jej návrhu rozhodol v skrátenej – 7-dňovej lehote, čo by podaním návrhu iba na nahradenie súhlasu otca v takejto lehote nedosiahla).
34. Tunajší súd takisto poukazuje na skutočnosť, že plnenie ďalšej školskej dochádzky maloletého A. v súčasnosti nie je ohrozené – základná škola v Malých Levároch, ktorú maloletý A. navštevoval, poskytovala vzdelanie do 4. ročníka a spádovou školou pre druhý stupeň vzdelávania pre deti s bydliskom v G. H. je Základná škola s materskou školou C. H., G. XXX.
35. Súd nad rámec poučuje matku a jej právneho zástupcu, že účelom neodkladného opatrenia nie je predčasne rozhodnúť o otázkach, ktoré sú predmetom konania vo veci samej, ani obchádzať meritórne rozhodovanie súdu. Rozhodnutie o zverení maloletých detí, ako aj o ďalších otázkach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, si vyžaduje náležité objasnenie skutočného stavu veci a posúdenie všetkých relevantných okolností v riadnom konaní. Skutočnosť, že súd v tejto fáze nepristúpil k novej úprave pomerov neodkladným opatrením, zároveň nepredurčuje výsledok konania vo veci samej. O nariadení neodkladného opatrenia možno uvažovať len v prípade, ak sú splnené zákonné podmienky, existuje skutočná a bezprostredná potreba dočasnej úpravy pomerov a nemožno vyčkať na rozhodnutie vo veci samej. Samotný nesúhlas rodičov s aktuálnou situáciou, ich značná frustrácia, absolútna neschopnosť oboch rodičov pokúsiť sa o produktívnu a prospešnú komunikáciu v prospech maloletých detí bez neustáleho zapájania ich vlastných pocitov krivdy a výčitiek z minulosti, vzájomné nerešpektovanie toho ktorého rodiča, jednostranné tvrdenia rodičov, ani snaha dosiahnuť prostredníctvom neodkladného opatrenia zverenie maloletých detí, či nahradenie súhlasu druhého rodiča, neodôvodňujú jeho nariadenie samotné. Neodkladné opatrenie nesmie suplovať dokazovanie ani prejudikovať výsledok konania vo veci samej. O otázke zverenia maloletých detí bude súd rozhodovať až na základe výsledkov vykonaného dokazovania a po náležitom objasnení skutkového stavu, bez ohľadu na to, ktorému z rodičov budú maloleté deti napokon zverené. Neodkladné opatrenie je výnimočným inštitútom a slúži na riešenie situácií, ktoré skutočne neznesú odklad. Je v záujme všetkých účastníkov, najmä však samotných maloletých detí, aby súd rozhodol vo veci samej; je vysoko pravdepodobné, že vydanie nového neodkladného opatrenia vo veci osobnej starostlivosti o maloletého A. by spôsobilo ďalšie predĺženie rozhodovania vo veci samej – vyvolalo by určite odvolanie druhého rodiča – matka podala svoj návrh do konania samotného, v tomto konaní aj súd o návrhu matky rozhodoval. Zároveň súd poukazuje, že pokiaľ by súd návrhu matky vyhovel, prišlo by práve k ohrozeniu záujmov maloletého A. – prišlo by k oddeleniu maloletých detí, čo naozaj nie je v najlepšom záujme ani jedného zo súrodencov.
36. K subjektívnym pocitom matky a jej osobnému hodnoteniu správania otca sa súd vyjadrovať nebude, nakoľko tieto skutočnosti samy osebe nemajú vplyv na rozhodnutie súdu v predmetnom konaní.
37. Nad rámec uvedeného však súd, aj napriek tomu, že matka je v konaní zastúpená advokátom, považuje za potrebné matku poučiť, že pokiaľ otec neodovzdal maloleté dieťa/deti v čase a za podmienok dohodnutých medzi rodičmi, resp. určených vykonateľným rozhodnutím súdu, môže matka uplatniť svoje právo podaním návrhu na výkon rozhodnutia na tunajšom súde, ak sú na takýto postup splnené zákonné podmienky.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, trojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.