Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/179/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, so sídlom Škultétyho 1577/8, Topoľčany, dieťa rodičov – matky: C. A. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, v konaní zastúpená: JUDr. Michal Kuzma, advokát so sídlom Ludanická 33, Chrabrany, a otca: F. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. -7 zo dňa 15.06.2026, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením zo dňa 15.06.2026 súd prvej inštancie návrh zamietol.

2. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa otec domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého počas bežného roka od piatka párneho kalendárneho týždňa od 18:00 hod. do piatka nepárneho kalendárneho týždňa do 18:00 hod., počas vianočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 11:00 hod. do 28.12. do 18:00 hod. a každý párny kalendárny rok od 28.12. od 18:00 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod. a počas veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od Veľkonočného piatka od 15:00 hod. do nasledujúceho utorka do 18:00 hod.. Matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého počas bežného roka od piatka nepárneho kalendárneho týždňa od 18:00 hod. do piatka párneho kalendárneho týždňa do 18:00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok od 23.12. od 11:00 hod. do 28.12. do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 28.12. od 18:00 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod. a počas veľkonočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od Veľkonočného piatka od 15:00 hod. do nasledujúceho utorka do 18:00 hod.. Preberajúci rodič si vyzdvihne maloletého v stanovenom čase v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča. Odovzdávajúci rodič je povinný maloletého v stanovenom čase odovzdať do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ho pripraviť.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení , , , , , (ďalej len „“) a ustanovení , , , , prvej vety, (ďalej len „“).

4. Uviedol, že z obsahu spisu súdu prvej inštancie sp. zn. vyplýva, že na súde prebieha konanie o návrhu otca zo dňa 01.04.2026 na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti a určenia výživného voči matke s tým, že styk matky s maloletým sa neupravuje. Vo veci sa dňa 04.06.2026 konalo

pojednávanie, ktoré bolo vzhľadom na vyjadrenia rodičov odročené na neurčito za účelom vykonania znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológia.

5. Konštatoval, že potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva z ustanovení - Zákona o rodine. Sleduje sa najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý bol ako zásada zakotvená prijatím , ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o rodine. V zmysle uvedenej zásady je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a podobne. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.

6. Vecne zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvodné nariaďovať neodkladné opatrenie. Vo veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti prichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy vtedy, ak je to v záujme maloletých detí, napríklad ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa maloletých detí, čo však z podaného návrhu nevyplýva. Na základe nateraz zisteného skutkového stavu preto súd nemal osvedčenú bezodkladnú potrebu upraviť pomery maloletého dieťaťa. Otec vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil naliehavosť predbežnej úpravy pomerov účastníkov konania ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziace maloletému dieťaťu, ktoré by odôvodňovali okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. V prípade zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je súd povinný skúmať, či je v záujme maloletého dieťaťa takáto úprava práv a povinností k dieťaťu formou striedavej osobnej starostlivosti, čo však súd môže urobiť až po vykonanom dokazovaní vo veci samej a nie neodkladným opatrením. S poukazom na to súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

7. Uznesenie napadol riadnym a včasným odvolaním otec. Poukázal na hodnotiaci úsudok súdu v bode 19. napadnutého rozhodnutia, kde súd absolútne formalisticky a svojvoľne konštatuje, že v danom prípade neexistuje dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom nariadenie neodkladného opatrenia prichádza do úvahy iba vtedy, ak je to v záujme maloletých detí, napríklad ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravý vývin, výchova či výživa maloletých detí, čo však podľa slov súdu splnené nebolo. Mal za to, že tento hodnotiaci úsudok súdu je potrebné v celom rozsahu odmietnuť, keďže zo skutočností vyplývajúcich z podaného návrhu nepochybne vyplýva ohrozenie zdravého vývinu maloletého z dôvodu, že dosiaľ realizovaný aktívny styk maloletého bol s ním ako s jeho otcom na niekoľko mesiacov zo strany matky násilne pretrhnutý. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 19.11.2021, na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 08.09.2022 a na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.02.2006. Zastával názor, že je nepochybne osvedčené ohrozenie zdravého vývinu maloletého dieťaťa, predovšetkým záujem na stretávaní sa s oboma rodičmi, pričom niekoľkomesačná absencia pravidelného osobného kontaktu maloletého s ním a s tým súvisiaca úplná absencia jeho výchovného pôsobenia predstavujú závažný zásah do prirodzeného emocionálneho i psychického vývinu dieťaťa. Uviedol, že si s maloletým budoval dlhoročné vzťahy zakladajúce sa na pevných citových väzbách, pričom od právoplatného skončenia trestného stíhania voči matke (dovtedy matka nemala problém dokonca so širšou realizáciou styku) mu bolo z jej strany znemožnené realizovať akýkoľvek

styk s maloletým. Vzhľadom na jeho pozitívny rodičovský vzťah so synom je zrejmé, že matka sa u maloletého podprahovými podnetmi snaží prehĺbiť nezáujem o druhého rodiča, čím bez akéhokoľvek relevantného dôvodu obmedzuje jeho právo zúčastňovať sa na starostlivosti o jeho syna, ku ktorému sa hlási a dokonca niekoľko mesiacov (po skrate matky, kedy zbila ich syna, na základe čoho bolo voči nej začaté trestné stíhanie) mal dočasne zvereného syna do výlučnej osobnej starostlivosti. Zdôraznil, že ak bude vzhľadom na vek maloletého takto náhle vytvorená absencia jeho výchovného vplyvu k nemu aj naďalej pretrvávať, uvedené bude viesť k bezprostrednému oslabeniu (ak nie zániku) dosiaľ vybudovaného harmonického rodičovského vzťahu založeného na aktívnom trávení spoločného času, majúc zásadne negatívny vplyv na zdravý psychický vývoj maloletého. Namietal prílišný formalizmus súdu prvej inštancie, keď veľmi povrchne a bez zohľadnenia rozhodujúcich skutočností konštatoval, že nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Bol toho názoru, že z dôvodu náhlej pretrvávajúcej absencie jeho kontaktu s maloletým je jednoznačne daná potreba bezodkladne upraviť pomery zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Tvrdil, že nevyhnutnosť dočasnej úpravy rodičovských práv a povinností je podčiarknutá predovšetkým chovaním matky, ktorá v zjavnej obave, že v prípade zverenia ich syna do striedavej osobnej starostlivosti by pravdepodobne nemohla počítať s výživným, ktoré je pri súčasnej úprave rodičovských práv a povinností určené, a preto neváha konať v rozpore so záujmami ich syna, aby si naňho zabezpečila výživné. Poukázal na znenie zákona ( ), z ktorého jednoznačne vyplýva právomoc súdu v zákonom odôvodnených prípadoch zveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti formou neodkladného opatrenia. Mal za to, že naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov bola v predmetnej veci dostatočným spôsobom osvedčená. Dlhodobá, už niekoľkomesačná absencia jeho osobného styku s maloletým z dôvodu nedostatku súčinnosti jeho matky má na maloletého zásadne nepriaznivý dopad, a to najmä po emocionálnej a psychickej stránke, pričom maloletý vo svojich vyjadreniach niekoľkokrát priznal, že mu veľmi chýba a že si želá byť s ním v pravidelnom kontakte. Dodal, že s maloletým pred začatím trestného stíhania vedeného voči jeho matke udržiaval každodenný a aktívny kontakt, podieľal sa na jeho výchove a trávil s ním v podstate všetok voľný čas. V dôsledku dlhodobého intenzívneho kontaktu sa medzi ním a maloletým vytvoril pevný rodičovský vzťah založený na vzájomnej dôvere a dlhoročných citových väzbách. Náhle a dlhodobé prerušenie kontaktu medzi ním a maloletým predstavuje závažný dopad na emocionálny vývin maloletého, jeho pocit istoty a stability mať pri sebe oboch rodičov. Vzhľadom na uvedené mal za to, že je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery účastníkov tak, aby bolo obnovené a zachované právo maloletého na kontakt s oboma rodičmi, keďže ďalšie pretrvávanie súčasného stavu až do právoplatného skončenia konania, predovšetkým s poukazom na dĺžku vykonávania nariadeného dokazovania vo veci samej by s vysokou pravdepodobnosťou mohlo viesť k odcudzeniu medzi ním a maloletým, čo nikdy nemôže byť v záujme jeho syna. Súd prvej inštancie vinil z toho, že v rozpore s uplatňovaním doktríny najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, len prísne formalisticky (a nesprávne) prevzal zákonné ustanovenia bez toho, aby ich aplikoval na skutočný stav, z ktorého vyplýva jednoznačná potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Ďalej namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým do právoplatného skončenia konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. zverí maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého počas bežného roka od piatka párneho kalendárneho týždňa od 18:00 hod. do piatka nepárneho kalendárneho týždňa do 18:00 hod., počas vianočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 11:00 hod. do 28.12. do 18:00 hod. a každý párny kalendárny rok od 28.12. od 18:00 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od Veľkonočného piatka od 15:00 hod. do nasledujúceho utorka do 18:00 hod.. Matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého počas bežného roka od piatka nepárneho kalendárneho týždňa od 18:00 hod. do piatka párneho kalendárneho týždňa do 18:00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok od 23.12. od 11:00 hod. do 28.12. do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 28.12. od 18:00 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod. a počas veľkonočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od Veľkonočného piatka od 15:00 hod. do nasledujúceho utorka do 18:00 hod.. Preberajúci rodič si vyzdvihne maloletého v stanovenom čase v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča. Odovzdávajúci rodič je povinný maloletého v stanovenom čase odovzdať do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ho pripraviť.

8. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že návrh na zmenu zverenia maloletého dieťaťa na Okresný súd Nitra podal otec z dôvodu, že v čase podania návrhu, t. j. v apríli 2026 zabezpečoval

starostlivosť o svojho syna výlučne on, a to z dôvodu prebiehajúceho vyšetrovania matky pre údajné neprimerané trestanie maloletého. Skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu však zistené neboli a vec bola postúpená na prejednanie ako priestupok. Vzhľadom na uvedené, bol do spolupráce s rodinou zapojený akreditovaný subjekt, ktorý doposiaľ s rodinou spolupracuje. Dňa 04.05.2026 sa pojednávalo vo veci návrhu otca o zmenu zverenia, kedy bolo pojednávanie odročené na termín 04.06.2026, pričom bolo súdom konštatované, že je potrebné do konania prizvať znalca z odboru psychológia. Vzhľadom na uvedené ako aj skutočnosť, že doposiaľ nebolo rozhodnuté vo veci samej a otec si súbežne podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorá sa stotožňuje s riadnym návrhom, kedy súd potrebuje vykonať dokazovanie prostredníctvom znalca, mal za to, že zamietajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odporučil ho potvrdiť.

9. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že otec v odvolaní nielenže útočí na hodnotiaci úsudok súdu prvej inštancie, ale uchýlil sa ku klamstvám, aby spochybnil napadnuté uznesenie. Ďalej uviedla, že otec si je veľmi dobre vedomý, že okrem návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prebieha na základe jeho návrhu na súde prvej inštancie konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, vedené pod sp. zn. , v ktorom sa otec domáhal najprv zverenia maloletého do svojej výlučnej starostlivosti, neskôr návrh zmenil tak, že sa domáha zverenia maloletého do striedavej starostlivosti, obdobne ako v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. V rámci konania vedeného pod sp. zn. sa uskutočnili dve pojednávania, z ktorých vyplynulo, že otec sa s maloletým aktuálne stretáva podľa rozsudku sp. zn. zo dňa 08.12.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2021, preto jeho tvrdenie, že sa s maloletým nestretáva, je účelovo klamlivé. Dodala, že o stretávaní sa maloletého s otcom má vedomosť aj kolízny opatrovník, preto aj navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Tvrdila, že otec účelovo zavádza súd, že sa s maloletým nestretáva a na podporu svojho tvrdenia sa odvoláva na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , ktoré upravuje stav, kedy neexistuje súdne rozhodnutie o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, a teda za situácie dlhodobej absencie otca pri výchove maloletého. V danom prípade žiadna absencia neexistuje, pretože otec sa s maloletým stretáva každý párny víkend od piatka 17:00 hod. do nedele 17:00 hod.. K tvrdeniu otca o niekoľko mesačnom násilnom pretrhnutí jeho styku s maloletým z jej strany, okrem vedomosti súdu zo svojej činnosti (konanie vedené pod sp. zn. ) a vedomosti kolízneho opatrovníka priložila aj čestné prehlásenie H. A., ktorý potvrdzuje svoju vedomosť o pravidelnom styku otca s maloletým. Poukázala na to, že otec má aktuálne novú partnerku, ktorú v čase podania návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému ešte nemal, takže nielenže sa pravidelne s maloletým stretáva jeho otec, ale dokonca aj v prítomnosti svojej novej partnerky, ktorá by uvedené tiež vedela potvrdiť. Ďalej uviedla, že otec opätovne účelovo zavádza, keď spomína jej trestné stíhanie, avšak zdôraznila, že nebola nikdy trestne stíhaná. Bolo preverované podozrenie školy (novej školy, ktorú maloletý navštevoval necelé dva týždne), že by sa mohla voči nemu dopúšťať protiprávneho konania. Upozornila na to, že voči nej nebolo vznesené obvinenie, ale po preverení skutočností bola vec odstúpená na priestupkové oddelenie, kde nebola ani priestupkovo postihnutá. Faktom zostalo to, že nebola ani trestne stíhaná a ani priestupkovo sankcionovaná, pretože sa informácie uvedené v podnete nepotvrdili. Teda tvrdenia otca o jej údajnom skrate a jej následnom trestnom stíhaní sú opätovne len skreslením reality z jeho strany. Poprela tvrdenie otca, že mal maloletého dočasne niekoľko mesiacov zvereného do výlučnej osobnej starostlivosti. Maloletého mal otec cca 1 mesiac, aj to na základe vzájomnej dohody rodičov, kým sa nepreverí podnet smerujúci voči nej a aj v tom období nebol schopný sa riadne starať o maloletého, pretože ako vypovedal pred Okresným úradom Topoľčany v konaní číslo: OU-TO-OVVS-2026/006992 dňa 09.07.2026, tak keď mu na obed zavolali, aby prišiel pre syna do školy, tak nemohol ísť, lebo už nemohol šoférovať. K argumentu otca ohľadom výživného uviedla, že je riadne zamestnaná ako pedagóg na strednej škole a výživné patriace maloletému používa výlučne v súlade s jeho účelom. Ale je to práve otec, ktorý je dlhodobo dobrovoľne nezamestnaný a podľa jej informácií voči nemu prebieha exekučné konanie pre neplnenie si vyživovacej povinnosti voči svojej dcére, ktorú má s inou matkou. Preto pokiaľ chce otec upozorňovať na výživné je to práve on, kto koná so zištným motívom. Ďalej poukázala na to, že otec počas rozhovoru s jej právnym zástupcom (za jej prítomnosti), na dotaz či je možné jeho návrh na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému vyriešiť rodičovskou dohodou, reagoval tak, že neuzavrie žiadnu rodičovskú dohodu, ktorá nebude obsahovať striedavú starostlivosť, čím dal jasne najavo, že mu nejde o záujem maloletého, ale vyslovene o možnosť zbaviť sa vyživovacej povinnosti. Nebolo jej zrejmé, ako chce otec, ktorý je dlhodobo nezamestnaný, viedol spory s matkou svojej dcéry len kvôli výške výživného a voči ktorému prebieha exekúcia práve z titulu neplatenia výživného zabezpečovať výživu maloletého. Dodala, že nikdy nebránila v styku otca s maloletým a dovolila stretnutia aj nad rámec určený

súdom v rozsudku sp. zn. zo dňa 08.12.2021, avšak sa jednalo najmä o víkendy, kedy po vzájomnej dohode s otcom umožnila jeho styk nad rámec určený súdom. Tvrdila, že od momentu, kedy si otec uvedomil, že by sa takýmto návrhom mohol zbaviť vyživovacej povinnosti sa nezastaví pred ničím. Momentálne bolo v konaní vedenom pod sp. zn. nariadené znalecké dokazovanie, kde sa má maloletý podrobiť znaleckému skúmaniu psychológa, avšak otec namiesto toho, aby sa stopol, tak svoj návrh ešte znásobil návrhom na neodkladné opatrenie. Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

11. Predmetom konania je návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd do právoplatného skončenia konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého počas bežného roka od piatka párneho kalendárneho týždňa od 18:00 hod. do piatka nepárneho kalendárneho týždňa do 18:00 hod., počas vianočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 11:00 hod. do 28.12. do 18:00 hod. a každý párny kalendárny rok od 28.12. od 18:00 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod. a počas veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od Veľkonočného piatka od 15:00 hod. do nasledujúceho utorka do 18:00 hod.. Matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého počas bežného roka od piatka nepárneho kalendárneho týždňa od 18:00 hod. do piatka párneho kalendárneho týždňa do 18:00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok od 23.12. od 11:00 hod. do 28.12. do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 28.12. od 18:00 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod. a počas veľkonočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od Veľkonočného piatka od 15:00 hod. do nasledujúceho utorka do 18:00 hod.. Preberajúci rodič si vyzdvihne maloletého v stanovenom čase v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča. Odovzdávajúci rodič je povinný maloletého v stanovenom čase odovzdať do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ho pripraviť.

12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

13. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

17. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

19. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

20. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým rozhodnutím ako i s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa názoru súdu prvej inštancie potrebné návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia, a v napadnutom uznesení vysvetlil, z akých dôvodov návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel. Odvolací súd v postupe prvoinštančného súdu nezistil žiadne z pochybení vytýkaných odvolateľom a ani s prihliadnutím na jeho odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Nie preto možné dať za pravdu odvolateľovi, ktorý ani v odvolaní neuviedol také relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého uznesenia. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

21. Účelom neodkladného opatrenia je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem, alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia.

22. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením. Potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva z ustanovení Zákona o rodine. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod.. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a záujmom jeho rodičov, pričom mimoriadny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.

23. Neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností jestvujúcich v čase rozhodovania. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava jestvujúcich pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, a to aj bez vykonania potrebného dokazovania.

24. Zákon nepredpokladá, že by súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal vykonávať dokazovanie tak, ako vo veci samej ( ). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín, pričom dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (, , , , ) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu. Ak navrhovateľ neodkladného opatrenia neosvedčí skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia, nemožno tento nedostatok klásť na ťarchu súdu a jeho následného rozhodnutia o zamietnutí návrhu.

25. Ako už bolo uvedené vyššie, nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Vychádzajúc z osvedčených skutkových okolností prejednávaného prípadu vyplývajúcich z obsahu spisu sa odvolací súd bez výhrad zhoduje so súdom prvej inštancie v tom, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorých by bolo nutné v záujme maloletého dieťaťa okamžite zveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, tak ako to navrhoval otec.

26. Pokiaľ ide o tvrdenie otca o ohrození zdravého vývinu maloletého z dôvodu, že doposiaľ realizovaný styk s ním ako jeho otcom bol na niekoľko mesiacov násilne pretrhnutý zo strany matky, takéto tvrdenie nebolo zo strany otca ničím osvedčené. Len samotné tvrdenie bez spoľahlivého podkladu osvedčujúceho túto okolnosť nemôže byť podkladom pre nariadenie ním požadovaného neodkladného opatrenia, ktorým by bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Tu je potrebné poukázať na vyjadrenie matky, ktorá popiera, že by sa styk maloletého s otcom v zmysle ostatného súdneho rozhodnutia nerealizoval. Pokiaľ by prípadne dochádzalo k nerealizovaniu styku otca s maloletým, tak ako to tvrdí otec, na tento účel je možné iniciovať konanie odlišné od konania o nariadení neodkladného opatrenia, a to konanie vykonávacie. Nie je totiž žiadúce sanovať neakceptovanie úpravy výkonu rodičovských práv a povinností stanovenej právoplatným súdnym rozhodnutím formou autoritatívneho zásahu do pomerov účastníkov konania nariadením neodkladného opatrenia.

27. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou otca o prílišnom formalizme a povrchnosti súdu prvej inštancie, ktorý by bez zohľadnenia rozhodujúcich skutočností dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Naopak, s rozhodnutím súdu prvej inštancie sa odvolací súd plne stotožňuje a pokiaľ je aj jeho odôvodnenie stručnejšie, nemožno mu uprieť jeho vecnú správnosť. Je povinnosťou navrhovateľa, aby svoje tvrdenia odôvodňujúceho ním požadované nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne osvedčil, pričom ak si túto svoju povinnosť nesplní, nie je možné viniť súd prvej inštancie z jeho následného rozhodnutia o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

28. Účelom neodkladného opatrenia nie je dosiahnutie zmeny právoplatných súdnych rozhodnutí, ale len rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá neznesie odklad a vyžaduje okamžitý zásah súdu. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení nemôže nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a vyriešiť každú situáciu medzi rodičmi maloletého dieťaťa, respektíve nespokojnosť otca s ním tvrdenou nerealizáciou styku s maloletým (čo matka popierala). Odvolací súd zdôrazňuje, že je potrebné dôsledne rozlíšiť, kedy je na mieste okamžitý autoritatívny zásah súdu odôvodňujúci nariadenie neodkladného opatrenia, a kedy je potrebné vyčkať na rozhodnutie súdu vo veci samej po vykonaní riadneho dokazovania. Neodkladné opatrenie nie je inštitútom slúžiacim na dosiahnutie skoršieho rozhodnutia vo veci.

29. V konaní o zmene úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ktoré aktuálne prebieha pod sp. zn. , súd prvej inštancie vykoná riadne a úplné dokazovanie, na základe ktorého rozhodne o tom, či návrhu otca, ktorý sa domáha zmeny zverenia maloletého dieťaťa vyhovie.

30. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov tak, ako žiadal otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď má za to, že tu nie je a v čase rozhodovania súdu prvého stupňa ani nebola hrozba ujmy na právach maloletého dieťaťa, ktorú by bolo dôvodné odstraňovať formou nariadenia otcom požadovaného neodkladného opatrenia. Je potrebné zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej, preto súd rozhoduje na základe zistených skutočností, ktoré aktuálne neosvedčujú nevyhnutnosť zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, tak ako to v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia otec žiadal, a to zverením maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

31. V súvislosti s napätými vzťahmi rodičov maloletého dieťaťa je potrebné apelovať na nich oboch, aby uprednostnili záujem dieťaťa pred vlastnými záujmami, snažili sa o čo najrýchlejšie a pokojné doriešenie ich vzájomného vzťahu a súčasne aj v záujme maloletého dieťaťa rešpektovali vzájomné práva ako rodičov, ktorí sú si vo výkone rodičovských práv a povinnosti rovnocenní. Obom rodičom musí byť zrejmé, že maloleté dieťa potrebuje pre svoj ďalší zdravý vývin predovšetkým kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi podporujúci vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre spoločné dieťa a minimalizujúci negatívny dopad prebiehajúcich konaní na psychiku dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa je, aby malo vytvorený blízky emocionálny vzťah k obom svojím rodičom, pričom tí by nemali brániť vytvoreniu a rozvíjaniu tohto vzťahu. Je nežiaduce, aby dieťa bolo vystavované konfliktu lojality k rodičom a ovplyvňované negatívnymi vzťahmi medzi nimi. V záujme zdravého vývinu maloletého dieťaťa je potrebné, aby sa obaja rodičia snažili o budovanie a podporovanie nielen ich vlastného vzťahu s maloletým dieťaťom, ale aj vzťahu druhého rodiča s maloletým dieťaťom.

32. Na základe uvedeného, keďže neboli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, majúc na zreteli najlepší záujem maloletého dieťaťa ako prvoradé hadisko pri rozhodovaní, odvolací súd napadnuté zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa , potvrdil, keď odvolacie argumenty otca vyhodnotil ako neopodstatnené.

33. Ďalšie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci za nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , ).

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( , ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).