Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-179-2023.pdf
PDF · 98.14 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/179/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, D. XXXX/XX, právne zastúpený: GARAJ & Partners s.r.o. so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125, proti žalovanému: A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., G. H. I. XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Mejstríkom, advokátom so sídlom Martin, A. Kmeťa 19, IČO: 50 412 272, v konaní o zaplatenie 48.000,17 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 5C/58/2018-1008 zo dňa 22.6.2023, takto
rozhodol:
Rozsudok prvoinštančného súdu vo výrokoch I. a IV. p o t v r d z u j e .
Vo výrokoch II. a III. p o n e c h á v a rozsudok prvoinštančného súdu nedotknutý.
Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu .
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalovanému uložil vo výroku I. povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 48 000,17 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 48.000,17 Eur od 26.9.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku II. žalobu vo výške 634,44 Eur zamietol, vo výroku III. návrh žalovaného zo dňa 12.2.2019 na prerušenie konania zamietol, vo výroku IV. žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Zo strany žalobcu bolo uvedené tvrdenie, že uzavrel so žalovaným nepomenovanú zmluvu o finančnej výpomoci v súlade s ust. § 51 Občianskeho zákonníka. Obsah zmluvy žalobca nepreukázal, avšak nesporným bolo, že si strany sporu peniaze požičiavali, následne ich aj vrátili. Súd mal nesporne preukázaný tok finančných prostriedkov žalovaného žalobcovi - 77 000 € a žalobcu žalovanému vo výške 125 000,17 €. Tento tok peňazí, resp. zasielanie si finančných prostriedkov stranami sporu nebolo stranami sporu spochybnené a žalovaný na svoju obranu uvádzal, že finančné prostriedky, ktoré žalobca uplatňuje, mu boli vrátené takým spôsobom, že si ich v hotovosti vybral z pokladne prevádzok žalovaného. Poukazoval na zápisky J. K., ktorá bola v konaní vypočutá ako svedkyňa a na spárovanie platieb, ktoré však žiadnym hodnoverným spôsobom nešpecifikoval, opakovane len poukazoval na platby, ktoré uvádzala J. K. vo svojich zápiskoch. Podľa názoru súdu však tento spôsob úhrady dlhu žalovaného voči žalobcovi nebol preukázaný jednoznačne, hodnoverne tak, by bolo možné jednoznačne naozaj konštatovať, že platby zodpovedali dlhu žalovaného žalobcovi. V tomto smere žalovaný podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno, a preto na túto obranu nebolo možné prihliadnuť. Žalovaný opakovane v priebehu konania poukazoval na listiny, ktoré do spisu nepripojil, prípadne ich v priebehu konania nepreukázal. Na základe uvedeného súd vyhovel žalobe žalobcu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Žalovaný tým, že do konania nepredložil
relevantné účtovné doklady, ako bola kniha tržieb, denné uzávierky z registračnej pokladne a podobne, nemohol postaviť svoju obhajobu len na spárovaní platieb, ktoré nešpecifikuje a len poukáže na to, že zodpovedajú zápiskom J. K.. Obdobie vzájomnej finančnej výpomoci žalobcu a žalovaného bolo špecifikované od roku 2015 do 20.8.2018 a za toto obdobie vyplynuli aj platby, ktoré boli špecifikované tak na strane žalovaného, ako aj žalobcu, ktorých existenciu strany sporu nespochybnili. Rozdiel medzi týmito čiastkami je výška žalovanej sumy. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že pokiaľ plnil za žalovaného tretej osobe, bolo to len platobné miesto, teda tam, kde boli poskytnuté finančné prostriedky žalobcom za žalovaného na základe takto uzavretej dohody a základný vzťah vznikal vždy len medzi stranami sporu. Vzťah medzi stranami sporu bol posúdený v súlade s § 657 Občianskeho zákonníka ako zmluva o pôžičke a z nej plynúce nároky. Žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 48 017 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 26.9.2018 do zaplatenia s tým, že žalobca preukázal súdu výzvu na zaplatenie žalovanej sumy zo dňa 10.9.2018, ktorá bola doručená žalovanému do vlastných rúk 18.9.2018. Od tohto obdobia súd odvíjal splatnosť pôžičky v lehote sedem dní a žiadal úrok od 26.9.2018. Výška úroku z omeškania zodpovedala základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania, kedy bola 0 % a úrok z omeškania bol priznaný v súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 5 percentuálnych bodov. Žalobca si v konaní uplatňoval náklady spojené s uplatnením pohľadávky v súlade s ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka vo výške 634,44 € za úkon právnej služby. V tomto smere súd nevyhovel žalobe, pretože zo strany žalobcu nebolo preukázané, žeby túto finančnú čiastku zaplatil svojmu právnemu zástupcovi a následne by si ju mohol uplatniť v konaní voči žalovanému. V tejto časti bola žaloba zamietnutá. Súd návrh žalovaného zo dňa 12.2.219 na prerušenie konania zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalobca bol v konaní plne úspešný a v časti, kde došlo k zamietnutiu súd to hodnotí ako nepatrnú časť uplatnenej žaloby.
2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalovaný, z dôvodov, uvedených v § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP. Ako priamy dôkaz o tom, že žaloba je nedôvodná a nemá oporu ani v skutkovom základe ako ho opísal žalobca a ani právnom základe, poskytol žalovaný súdu "knihu tržieb" ručne písanú svedkyňou K.. Žalobca navyše potvrdil, že vykonával množstvo finančných operácií a úkonov za žalovaného, a takisto za týmto účelom úkoloval jemu spriaznené osoby (preberanie tržieb, vykonávanie úhrad za žalovaného a následné presné zaznamenávané zápisy odovzdané žalovanému svedkyňou K. v deň, keď znova prevzal kontrolu nad svojimi prevádzkami). Žalovaný zopakoval a dal odvolaciemu súdu do pozornosti, že v konaní je potrebné preskúmať ním tvrdené skutočnosti, a to tie, že v rámci svojich podaní spároval platby a aj ich súdu rozpísal a v písomnej podobe tvoria súčasť spisového materiálu a hlavne a korešpondujú s jeho tvrdeniami, že kniha tržieb vedená žalobcom spolu s K. obsahujú strhávanie hotovosti z tržieb vyprodukovaných prevádzkami žalovaného za to, keď žalobca platil za žalovaného zo svojho účtu jeho splátky rôznym inštitúciám. Aj keď žalobca spochybňuje váhu kníh tržieb, ktoré nazýva iba "poznámkami resp. zápiskami", ich pravosť predsa priznal ako ich priznala aj priama pisateľka pani K.. Dokonca uviedla, že ich viedla pre vlastnú potrebu. A teda de facto pre potrebu toho, aby žalobca mohol mať úplný prehľad nad kontrolou prevádzok žalovaného. Žalobca po celý čas "spolupráce" klamal a zavádzal žalovaného. Žalovaný poukazoval predovšetkým na výpoveď svedkyne K., ako i výpovede jeho pracovníčok, emaily, nahrávky, predložené potvrdenia, z ktorých vyplýva, že v rozhodnom období brával žalobca, ktorý vyplácal od tovaru všetko, z hotovostnej tržby uhrádzal aj jeho záväzky, ktoré sú predmetom žaloby. Platby, ktoré si hotovostne brali žalobca a ním poverené osoby, sú odpísané v knihe tržieb alebo v stĺpci "A. kredit", tak ako sú spárované a odpísané žalované platby. Žalovaný označil aj farebne pre úplný prehľad a pochopenie toho, čo sa snaží päť rokov preukázať a na základe čoho by mal súd žalobu zamietnuť. Jedná sa napríklad o prílohu č. 2 k odvolaniu, kde žalobca napríklad zobral z hotovosti žalovaného dňa 11.4.2018 138,- EUR a dokonca sv. K. v rámci zápisov poznačila aj "PSS" teda splátku za Prvú stavebnú sporiteľňu, o deň neskôr, dňa 12.4.2018 žalobca uhradil túto sumu zo svojho účtu v prospech žalovaného a teraz ju ako aj ostatné iné platby od neho v predmetnom konaní nezákonne vymáha. Následne na demonštráciu uvádza žalovaný, že napríklad dňa 17.4.2018 si vzal žalobca z hotovosti žalovaného sumu 838,- EUR a zo svojho účtu zaplatil dve splátky úveru za žalovaného v takej hodnote. Žalobca sa vtisol do priazne žalovaného, že mu pomôže v správe vlastných prevádzok a záver bol taký, že žalovaný dlhuje žalobcovi bezmála 50.000,- Eur. Žalobca so svojimi blízkymi osobami vstúpili do podnikania žalovaného, nakladali s jeho finančnými prostriedkami, preto považoval rozhodnutie prvoinštančného súdu za prekvapivé. Kniha tržieb, alebo zápis o tržbách bol realizovaný od 6.8.2017 a bol odovzdaný žalovanému 21.7.2018 po ukončení spolupráce. Tento dokument obsahuje príjem finančnej hotovosti a výdavky žalovaného.
Z opatrnosti navrhol, aby prvoinštančný súd po vrátení veci započítal vo vzťahu k pohľadávke žalobcu čiastku, predstavujúcu úrok, ktorý musí žalovaný zaplatiť v rámci hypotekárneho úveru, ktorý si zobral vo výške 42.700,- Eur a požičal ho v celosti žalobcovi. Dúfal, že na základe dôkazov by mu mal odvolací súd uveriť a rozsudok prvoinštančného súdu zmeniť, žalobu zamietnuť, priznať mu právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa opätovne vráti k zápiskom p. K., ktoré sú prakticky ničím nehovoriacim dôkazom. Tieto zápisky nemožno považovať za relevantné, už i z toho dôvodu, že boli zo strany žalovaného opravované, bolo do nich dopisované, čo sám žalovaný niekoľkokrát potvrdil. Do konania nebol predložený originál, vyhotovený p. K., pričom správnosť a hodnovernosť zápiskov nebola nikdy preukázaná. Žalovaný odmietal predložiť reálnu knihu tržieb, spĺňajúcu náležitosti v zmysle zákona o účtovníctve a denných uzávierok z registračnej pokladne. Na jednej strane predložil zhluk nekompletných dokumentov, z ktorých jeho bonita nevyplývala a následne nebol jednotný vo vyjadreniach, či vôbec bol alebo nebol bonitným, či bol alebo nebol hazardným hráčom. Na jednej strane žalovaný tvrdil, že mal finančnú hotovosť v nejakej výške, avšak jej existenciu, výšku nikdy nepreukázal, nepreukázal ani ako ju minul, spotreboval. Za potrebné považoval zdôrazniť, že zo strany žalovaného nebola spárovaná žiadna bezhotovostná platba, z ktorej pozostáva žalobcom uplatnený nárok, nebola preukázaná súvislosť medzi žalovaným tvrdenými hotovostnými úhradami z údajných tržieb alebo nejakej hotovosti, ktorú mala v nejakom období p. K. spravovať. Za absolútne irelevantné považoval sprostredkovanie úverov, či už zo strany žalobcu alebo inej osoby tretím osobám. S poukazom na ust. § 366 CSP žiadal, aby odvolací súd na žalovaným predložené účtovné závierky za rok 2016 a 2017 neprihliadal. Rozsudok prvoinštančného súdu žiadal ako správny potvrdiť.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu ako správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom v zmysle § 220 CSP odôvodnil.
6. Z ust. § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vyplýva, že súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
7. Podľa § 215 ods. 2 CSP skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
8. Základom rozhodovania súdu je dokazovaním zistený skutkový stav vo veci. Znamená to, že súd pri rozhodovaní nemôže vychádzať len z tvrdení strán sporu, ale celkových výsledkov dokazovania.
9. Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorá je tradične chápaná tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou strán sporu.
10. V prejednávanej veci žalobca tvrdil, že vynaložil finančné prostriedky v prospech žalovaného a za žalovaného a doložil o tom príslušné výpisy z účtov, ktoré ním vykonané platby deklarovali. Bolo preto povinnosťou žalovaného preukázať, že takto vynaložené finančné prostriedky žalobcovi vrátil a predložiť o tom konkrétne dôkazy.
11. Prvoinštančný súd vykonal dokazovanie v zmysle procesných návrhov strán sporu, avšak ani dokazovaním sa žalovaným tvrdené skutočnosti o tom, že nároky žalobcu boli uspokojené, preukázať nepodarilo a ním podané odvolanie vyznelo rozporuplne a zmätočne. Na jednej strane totiž žalovaný v podanom odvolaní vytýkal súdu, že neprihliadol na dokazovaním zistený stav a skutočnosti o tom, že pohľadávky žalobcu boli uspokojené, na druhej strane sám z opatrnosti vzniesol námietku započítania a žiadal započítať svoju pohľadávku z úrokov úveru proti pohľadávkam žalobcu.
12. Podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne
kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav, smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
13. Započítanie je teda jeden zo spôsobov zániku záväzkov a predstavuje náhradnú formu splnenia dlhu.
14. Na jednej strane teda žalovaný v konaní tvrdil, že pohľadávky žalobcu zanikli ich splnením, teda si žalobca v konaní uplatnil pohľadávky neexistujúce (§ 559 OZ), na druhej strane pripustil, že žalobca a žalovaný majú proti sebe vzájomné pohľadávky a vykonal jednostranný započítací právny úkon. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že na to, aby právne účinky započítania nastali, sa mimo iného vyžaduje existencia prejavu, smerujúceho k započítaniu ako jednostranného právneho úkonu, z obsahu ktorého musí byť zrejmé, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej výške a proti ktorej pohľadávke veriteľa smeruje. Zároveň tento prejav nemožno urobiť skôr, než sa pohľadávky stretnú, v opačnom prípade účinky započítania nenastanú. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že v prípade započítacieho prejavu ide o jednostranný právny úkon, pre platnosť ktorého sa vyžadujú náležitosti v zmysle § 34 a nasl. OZ.
15. Tieto náležitosti započítací prejav, vykonaný žalovaným v podanom odvolaní ako i v priebehu prvoinštančného konania neobsahoval.
16. K tvrdeniam žalovaného o tom, že pohľadávky žalobcu boli z jeho strany uhradené, a teda zanikli splnením, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že i napriek tomu, že žalobca finančné prostriedky žalovanému poskytoval ako podnikateľovi na vykrytie jeho podnikateľskej činnosti a záväzkov s podnikateľskou činnosťou súvisiacich, v konaní nepredložil jediný relevantný účtovný doklad, ktorým by svoje tvrdenia o tom, že pohľadávky žalobcu boli uspokojené, podložil.
17. Podľa zákona o účtovníctve jednoznačne platí, že každá účtovná jednotka, teda každý podnikateľ je povinný doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi a že účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách môže vykonať iba na základe účtovných dokladov teda jednoznačne platí zásada dokladovosti. Účtovný doklad jednak dokladuje účtovný prípad, dokumentuje skutočnosť, ktorá je predmetom účtovníctva, preukazuje vznik, obsah, podstatu, súvislosti a zároveň dokladuje účtovný zápis v účtovných knihách. Žiaden účtovný zápis nemôže byť vykonaný v účtovných knihách bez doloženia účtovného dokladu. Aj opravný účtovný zápis musí byť doložený účtovnými dokladmi.
18. To znamená, že prvoinštančný súd správne neprihliadal na knihu tržieb v konaní žalovaným predloženú, nakoľko táto nespĺňala žiadne náležitosti vyplývajúce zo zákona o účtovníctve, neobsahovala žiadne z povinných údajov podľa § 10 Zákona o účtovníctve.
19. Na zaznamenanie pohybu peňažných prostriedkov na bankovom účte slúži výpis z bankového účtu, na zaznamenanie pohybu peňažných prostriedkov v hotovosti slúžia príjmové a výdavkové pokladničné doklady. Ak teda žalovaný chcel v konaní preukázať, že žalobcom v konaní uplatnené pohľadávky uhradil, relevantnými dokladmi na preukázanie tejto skutočnosti bol buď výpis z bankového účtu alebo výdavkový pokladničný doklad, na ktorom by bol zaznamenaný konkrétny účtovný prípad. Ak teda aj bol v knihe tržieb zaznamenaný určitý účtovný prípad a tento nebol doložený príslušným účtovným dokladom, znamená to, že z hľadiska nesenia dôkazného bremena nemôže mať takýto záznam žiadnu relevanciu.
20. Vo väzbe na uvedené v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany prvoinštančného súdu, odvolací súd jeho rozhodnutie ako správne postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
21. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, v nadväznosti na čo mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP).
22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)