Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/58/2018

Potvrdené rozhodnutím 9Co/179/2023
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, D. XXXX/XX, právne zastúpený: GARAJ & Partners s.r.o. so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125, proti žalovanému: A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., G. H. I. XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Mejstríkom, advokátom so sídlom Martin, A. Kmeťa 19, IČO: 50 412 272, v konaní o zaplatenie 48.000,17 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 5C/58/2018-1008 zo dňa 22.6.2023, takto rozhodol: Rozsudok prvoinštančného súdu vo výrokoch I. a IV. p o t v r d z u j e . Vo výrokoch II. a III. p o n e c h á v a rozsudok prvoinštančného súdu nedotknutý. Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, D. XXXX/XX, právne zastúpený: GARAJ & Partners s.r.o. so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125, proti žalovanému: A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., l. československej brigády 3240/11, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Mejstríkom, advokátom so sídlom Martin, A. Kmeťa 19, IČO: 50 412 272, v konaní o zaplatenie 48.000,17 eur s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 48 000,17 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 48 000,17 € od 26.9.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo výške 634,44 € zamieta.

III. Návrh žalovaného zo dňa 12.2.2019 na prerušenie konania zamieta.

IV. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou podanou dňa 22.10.2018 žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 48.000,17 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 26.09.2018 a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 634,44 eur. V písomne podanej žalobe uviedol, že strany sporu uzavreli ústnu zmluvu o finančnej výpomoci podľa predmetom ktorej bola finančná výpomoc medzi žalobcom a žalovaným spočívajúca vo vzájomnou poskytovaní finančného plnenia podľa aktuálnych potrieb žalobcu a žalovaného. V zmysle tejto zmluvy sa dohodli, že finančné plnenia si budú vzájomne poskytovať bezhotovostnými prevodmi alebo ich bankovými, či inými účtami. Výška bezhotovostných prevodov bola podľa dohody určovaná príležitostne vopred a po ich vzájomnej dohode. Predmetom zmluvy bola aj dohoda o príležitostných čiastkových úhradách, ktorými dlžník (žalobca aj žalovaný) bude povinný podľa svojich možností uspokojovať pohľadávku veriteľa (žalobca aj žalovaný). Zmluva bola pôvodne uzavretá do konca mesiaca decembra 2016, následne celkovo 3 razy bolo dohodnuté predĺženie doby platnosti o 6 mesiacov (do konca mesiaca júna 2017), o ďalších 6 mesiacov (do konca decembra 2017) a následne do 20.07.2018. V zmysle uvedenej zmluvy žalobca tvrdil, že ako veriteľ má pohľadávku voči žalovanému vo výške 48.000, 17 eur, ktorá vznikla na základe viacnásobných bezhotovostných prevodov alebo rôznymi účtami žalovaného a osobnými účtami žalobcu po vzájomnom započítaní pohľadávok.

2. Na podklade Zmluvy zaslal žalovaný z účtu vedeného v G. G., H. pod číslom: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (ďalej len „účet žalovaného v G.“) žalobcovi na jeho účet vedený v G. G., H. pod číslom: G.

XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (ďalej len „účet žalobcu") bezhotovostne finančné prostriedky v celkovej výške 42.700 eur. Suma v celkovej výške 42.700 eur bola pripísaná na účet žalobcu dňa 19.02.2015 (príloha č. 1). V zmysle zmluvy sa žalobca a žalovaný dohodli, že žalobca vráti finančné prostriedky po častiach (splátkach) podľa potrieb žalovaného a podľa možností žalobcu.

Dňa 12.03.2015 bol vykonaný platobný príkaz na úhradu z účtu žalobcu v prospech účtu žalovaného v G. vo výške 5.000 eur (príloha č. 2).

Žalobca vykonal bezhotovostný prevod vykonaný z účtu žalobcu na úverový účet žalovaného č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (ďalej len „účet žalovaného CFH“) dňa: (i) 10.09.2015 vo výške 195,70 eur (príloha č. 3), a (ii) 07.10.2015 vo výške 195,70 eur (príloha č. 3). Žalovaný bol povinný na účet žalovaného CFH splácať mesačné úhrady úveru na byt (podľa tvrdení žalovaného) bližšie identifikovaný v časti III. tejto žaloby. Predmetný úver bol poskytnutý Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a sprostredkovaný spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.

Bezhotovostné prevody žalobcom na účet žalovaného CFH boli vykonané aj v období od 13.03.2015 do konca mesiaca august 2015, t.j. celkovo bolo vykonaných 6 úhrad vo výške 195,70 eur. Žalobca v predmetnom období vykonal úhrady v celkovej výške 1.174,20 eur (príloha č. 3).

Dňa 26.10.2015 boli z účtu žalovaného v G. pripísané na účet žalobcu ďalšie finančné prostriedky vo výške 5.000 eur (príloha č. 4).

Žalobca v mesiaci november 2015 vykonal úhrady, a to dňa: (i) 11.11.2015 vo výške 195,70 eur na účet žalovaného CFH (príloha č. 3), (ii) 13.11.2015 vo výške 12.000 eur na účet žalovaného v SLSP (príloha č. 4), a (iii) 30.11.2015 vo výške 33.800 eur na účet žalovaného v G. (príloha č. 4). Celkovo v mesiaci november 2015 žalobca poskytol žalovanému bezhotovostnými prevodmi na účet žalovaného CFH a účet žalovaného v G. finančné prostriedky v celkovej výške 45.995,70 eur.

Faktom je, že žalobca a žalovaný sa vždy vopred dohodli na výške jednotlivých splátok alebo na výške každej sumy poskytnutých finančných prostriedkov v zmysle zmluvy. O tom svedčí aj skutočnosť, že finančne prostriedky boli prijímané na účty žalobcu alebo účty žalovaného bez výhrad.

Žalobca dňa 04.12.2015 vykonal platobný príkaz vo výške 195,70 eur (príloha č. 3) na účet žalovaného v CFH. Dňa 22.12.2015 bol vykonaný bezhotovostný vklad žalovaného z účtu žalovaného v G. na účet žalobcu v celkovej výške 13.800 eur (príloha č. 4).

Ku koncu mesiaca december 2015 mal žalovaný pohľadávku voči žalobcovi vo výške 61.500 eur a žalobca mal pohľadávku voči žalovanému vo výške 52.757 eur.

Žalobca následne od januára 2016 do podania žaloby vykonal platobné príkazy na rôzne účty žalovaného, prípadne uspokojoval veriteľov žalovaného nasledujúcim spôsobom:

1. Účet žalovaného v CFH Žalobca v zmysle zmluvy uzavrel dohodu so žalovaným, že bude uspokojovať veriteľa žalovaného. Žalobca uspokojoval veriteľa žalovaného v pravidelných mesačných splátkach od januára 2016 do júla 2018 (vrátane) vo výške 195,70 eur mesačne. Žalobca vykonal celkom 31 úhrad vo výške 195,70 eur, čo činí celkovo 6.066,70 eur (príloha č. 3).

2. Účet žalovaného v G.

Žalobca vykonal platobné príkazy z účtu žalobcu na účet žalovaného v G. od novembra 2016 do júla 2018 v celkovej výške 21.806,15 eur (príloha č. 4). Žalovaný vykonal v zmysle zmluvy dňa 13.03.2017 bezhotovostný vklad na účet žalobcu vo výške 1.500 eur (príloha č. 4).

3. Účet žalovaného, kde uspokojoval veriteľa: Všeobecná úverová banka, a.s.,

ktorý mu sprostredkovane prostredníctvom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., poskytol hypotekárny úver na dom (podľa tvrdení žalovaného). V zmysle zmluvy sa žalobca a žalovaný dohodli, že žalobca bude uspokojovať veriteľa žalovaného. Uspokojovanie veriteľa žalovaného pozostávalo z pravidelných mesačných úhrad na číslo úverového účtu: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Mesačné úhrady vykonávané žalobcom pokrývali splátky žalovaného za hypotekárny úver na dom. Žalobca tak vykonal úhrady v období od 22.05.2017 do 12.07.2018 v celkovej výške 7.366,80 eur z čísla účtu, ktorého je majiteľom: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (ďalej aj ako „účet žalobcu 1“, príloha č. 5). Žalobca v predmetnom období vykonal presne 14 úhrad vo výške 526,20 eur.

4. Účet žalovaného, kde uspokojoval veriteľa - A. G. G. Žalobca a žalovaný sa podľa zmluvy dohodli, že žalobca bude uspokojovať veriteľa žalovaného, konkrétne A. G. G., H.. Mesačné úhrady žalobcu na číslo účtu: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pokrývali pravidelné mesačné splátky žalovaného tomuto veriteľovi. Žalobca z účtu žalobcu vykonal úhrady v období od 12.07.2017 do 12.07.2018 v celkovej výške 1.932 eur (príloha č. 6). Žalobca v predmetnom období vykonal presne 14 úhrad vo výške 138,00 eur.

5. Osobný účet žalovaného vedený Všeobecnou úverovou bankou, a.s. Žalovaný je majiteľom osobného účtu vo F. I. J., H., číslo G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (ďalej len „účet žalovaného vo VÚB"). V období od 22.03.2016 do 13.09.2017 žalobca z čísla účtu žalobcu 1 previedol finančné prostriedky na účet žalovaného vo VÚB v celkovej výške 29.900 eur (príloha č. 7).

V predmetnom období boli pripísané na účet žalobcu 1 z účtu žalovaného vo VÚB finančné prostriedky v celkovej výške 14.000 eur (príloha č. 7).

6. Účet žalovaného, kde uspokojoval veriteľa Slovenská požičovňa Žalobca v období od 22.05.2017 do 12.07.2018 uspokojoval veriteľa žalovaného z účtu žalobcu 1 v pravidelných mesačných splátkach vo výške 310,17 eur mesačne, a to na číslo účtu: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (príloha č. 8). Žalobca v tomto období vykonal celkovo 14 úhrad vo vyššie uvedenej výške, t.j. uspokojil veriteľa žalobcu v celkovej výške 4.342,38 EUR.

7. Úhrady poistného - AXA, pojišťovňa a.s. a NN Životná poisťovňa, a.s. Žalobca vykonal úhrady poistného namiesto žalovaného, a to: a.) poisťovni AXA: (i) dňa 18.12.2017 vo výške 44,20 eur a 125,08 eur, (ii) dňa 12.03.2018 vo výške 100 eur, (iii) dňa 12.06.2018 vo výške 86,81 eur a (iv) dňa 05.03.2018 vo výške 100,81 eur. Celkovo žalobca vykonal úhrady poistného poisťovni AXA za žalovaného v období od 18.12.2017 do 05.03.2018 vo výške 456,90 eur (príloha č. 8).

b.) poisťovni NN Životná poisťovňa: (i) dňa 18.12.2017 vo výške 169,20 eur a (ii) dňa 12.06.2018 vo výške 203,04 eur. Celkovo žalobca vykonal úhrady poistného poisťovni NN Životná poisťovňa za žalovaného v období od 18.12.2017 do 12.06.2018 vo výške 372,24 eur (príloha č. 9).

Žalobca uhradil v zmysle zmluvy v období od 18.12.2017 do 12.06.2018 poistné žalovaného v celkovej výške 829,14 eur.

Z vyššie uvedených skutočnosti vyplýva, že žalobca v období od januára 2016 do júla 2018 v zmysle zmluvy a osobitných dohôd so žalovaným poskytol žalovanému finančné prostriedky v celkovej výške 72.243,17 eur. Žalovaný poskytol žalobcovi finančné prostriedky v období od januára 2016 do júla 2018 vo výške 15.500 eur. Žalovaný mal voči žalobcovi ku koncu roka 2015 pohľadávku vo výške 61.500 eur a žalobca voči žalovanému vo výške 52.757 eur. V predmetnom období vznikla pohľadávka žalovaného voči žalobcovi vo výške 77.000 eur (61.500 eur + 15.500 eur) a pohľadávka žalobcu voči žalovanému vo výške 125.000,17 eur (72.243,17 eur + 52.757 eur). Vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávky spĺňali všetky náležitosti podľa ustanovenia , žalobca jednostranne započítal svoju pohľadávku voči pohľadávke žalovaného, a to prostredníctvom sms správy, telefonátu a osobne za prítomnosti sestry a matky žalovaného ako aj kolegov žalobcu zo spoločnosti EUROGAS - MARTIN, kde žalobca pôsobí ako konateľ. Výsledkom

započítania je pohľadávka žalobcu voči žalovanému a dlh žalovaného voči žalobcovi v celkovej výške 48.000,17 eur. Žalobca a žalovaný sa dohodli, že zmluva, t. j. ich vzájomná finančná výpomoc sa skončí dňa 20.07.2018. Žalobca následne niekoľkokrát vyzval žalobcu k plneniu pohľadávky v celkovej výške 48.000,17 eur. Žalovaný na výzvu žalobcu urobené osobne alebo telefonicky nereagoval. Žalobca vyzval Žalovaného na plnenie písomnou výzvou zo dňa 07.09.2018, ktorú žalovaný prevzal dňa 13.09.2018 (ďalej len „Výzva"; príloha č. 10). Žalovaný neuspokojil pohľadávku žalobcu v dodatočnej lehote na plnenie - sedem dní od prevzatia výzvy, a to ani čiastočne.

3. Súdom bol vo veci vydaný platobný rozkaz dňa 13.11.2018, proti ktorému žalovaný podal odpor s odôvodnením prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V odpore uviedol, že s podanou žalobou vyslovuje nesúhlas. Žalobca tvrdí, že bola ústne uzavretá nepomenovaná zmluva o finančnej pomoci, s týmto žalovaný zásadne nesúhlasil, pretože on od žalobcu finančnú výpomoc nepotreboval. Naopak, bol to žalobca, ktorý ho viackrát v minulosti oslovil o zapožičanie finančných prostriedkov, nakoľko sa poznali a jedna z jeho prevádzok sídlila v nehnuteľnosti žalobcu. Žalobca mu ponúkol služby finančného poradcu. Mal záujem o kúpu rodinného domu pre seba a rodinu. Žalobca mu ponúkol sprostredkovať úver na nehnuteľnosť. Sumu 42.700 eur skutočne, ako žalobca píše v žalobe, previedol na jeho účet z dôvodu, že mal zakúpiť ďalší spoluvlastnícky podiel v hoteli Luna v Martine – Priekope. Tieto peniaze predstavovali úver od VÚB, ktorý sprostredkovala spoločnosť Consumer Finance Holding. Z tohto dôvodu sa aj splátky úveru zaviazal splatiť žalobca. Tiež ďalšie platby, ktoré žalobca realizoval v jeho prospech boli buď splátkami zapožičaných finančných prostriedkov alebo ním vykonané platby uhradené z jeho finančných prostriedkov. Žalobca a ním poverená osoba, p. K. L. – účtovníčka a konateľka spoločnosti EURO – GAS – Martin s.r.o., preberali z prevádzky (Central Bar a Výhrevňa) v období približne od polovice roka 2017 do polovice roka 2018 tržby, z ktorých uvedené platby boli žalobcom realizované. Bolo to z dôvodu, že v tom období hral žalovaný na automatoch a žalobca, ako „finančný poradca“, mu mal „postrážiť“ jeho tržby a príjmy, z ktorých žalobca sľúbil uhradiť chod prevádzok, ako aj záväzky (sociálny, zdravotná posťovňa, tovar, domácnosť, nájom prevádzok atď.) žalovaného. V návrhu je pravdivé jedine tvrdenie žalobcu o tom, že mu požičal sumu 33.800 eur dňa 30.11.2015, ktorá však bola vrátená z časti dňa 22.12.2015 vo výške 13.800 eur a zvyšok bol vracaný v hotovosti do rúk ním poverenej osoby p. L., ktorú nosila matka žalovaného denne. Vrátené finančné prostriedky nemôžu byť opakovane predmetom žaloby. Podľa prepočtov žalovaný tvrdil, že žalobcovi nič nedlžil. Naopak, žalobca sa obohatil na jeho úkor. Žalobca peniaze posielal prevodmi na účet žalované a teraz tvrdí, že ich vlastne požičiaval žalovanému a teraz si ich aj pýta späť. Žalovaný rozporoval dôvod aj výšku žaloby a preto žiadal žalobu zamietnuť. V písomne podanom odpore označil svedkov, ktorých žiadal v konaní vypočuť.

4. Po podaní odporu bol platobný rozkaz uznesením zo dňa 10.01.2019 zrušený.

5. K podanému odporu sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 28.01.2019, kde uviedol, že žalovaný v Odpore neuvádza žiadne relevantne odôvodnené a preukázané skutkové tvrdenia, ktorými by spochybnil dôvodnosť žalovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom. Žalovaný k Odporu predložil jediný dôkazný prostriedok, a to „knihu tržieb“ Žalovaného Žalovaný sa v Odpore žiadnym spôsobom nevyjadril akým spôsobom má Kniha tržieb preukazovať uhradenie žalovanej pohľadávky žalovaným, resp. jednotlivé úhrady bližšie nešpecifikoval. Žalovaný ako fyzická osoba – podnikateľ okrem iného predmetu podnikania poskytuje aj napr. služby rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu v prevádzkarni, v tzv. „Výhrevňa PUB-e“ na ulici Železničná 14, 038 61 Vrútky. V predchádzajúcom období mal zriadenú prevádzku aj na adrese H. B. XX, B. – A.. Žalovaný tvrdí, že úhrady, ktoré vykonával žalobca v zmysle žaloby na jednotlivé účty žalovaného v predmetnom období boli vykonávané aj z tržieb pochádzajúcich zo živnosti. Žalobca upriamuje pozornosť na skutočnosť, že žalovaná pohľadávka vznikla medzi dvomi fyzickými osobami, pričom táto pohľadávka žiadnym spôsobom nesúvisí so živnosťou, t.j. žalovaná pohľadávka nevznikla napr. v dôsledku neuhradených faktúr. Má za to, že neexistuje dôvod, aby tržby zo živnosti boli použité na úhradu žalovanej pohľadávky. Podľa žalobcu si odporujú tvrdenia žalovaného, že bol v dobrej finančnej kondícii a na druhej strane potreboval, aby tretia osoba postrážila jeho tržby. Z verejne dostupných zdrojov je zrejmé, že žalovaný aj ako podnikateľ v predmetnom období neuspokojoval pohľadávky viacerých veriteľov. Žalovaný mal ku dňu 07.09.2018 nedoplatok na sociálnom poistení v celkovej výške 6.202,44 eur, voči žalovanému

ako povinnému bola vedená JUDr. Miroslavom Šutliakom z Exekútorského úradu Liptovský Mikuláš exekúcia evidovaná pod sp. zn. 373 EX 408/2018. Žalovaný taktiež uznal, že mu Žalobca poskytol finančnú výpomoc v celkovej výške 33.800 EUR (30.11.2015), čo potvrdzuje fakt, že žalovaný potreboval finančnú výpomoc od žalobcu. Žalovaný a pani K. L. sú príbuzní, konkrétne sa jedná o sesternicu a bratranca. S ohľadom na fakt, že žalovaný podľahol hazardu využívajúc tržby na tieto účely, poprosil svoju sesternicu o pomoc v súvislosti so živnosťou. Pani K. L. nevystupovala v tomto prípade ako konateľka spoločnosti EURO GAS – MARTIN. Žalovaná pohľadávka nesúvisí s činnosťou spoločnosti EURO GAS. K predloženej knihe tržieb žalobca uviedol, že listinný dôkaz predložený knihou tržieb v zmysle o účtovníctve, jedná sa o zavádzajúce označenie dokumentu žalovaným. Kniha tržieb je len súbor poznámok, ktorý si pre vlastné (interné) potreby vyhotovila pani K. L.. Žalovaným tvrdené úhrady nevyplývajú z Knihy tržieb – úhrady nie je možné spárovať s konkrétnymi dokladmi preukazujúcimi tvrdené úhrady. Žalobca poukázal na povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu. Žalovaný mal v predmetnom období povinnosť evidovať všetky príjmy, vrátane tržieb, a výdavky v registračnej pokladnici. Akékoľvek „účtovné prípady“, akými sú aj hotovostné výbery z registračnej pokladne, musia byť preukázateľne zdokladované a to aj pre súkromné účely. Z knihy tržieb nevyplýva, že by k tomu predložil nejaký príjmový alebo výdavkový doklad. Denné uzávierky by zároveň mali odrážať všetky výbery z registračnej pokladne Žalovaného, čo žalovaný nepreukázal. Pomoc pani K. L. Žalovanému v súvislosti so živnosťou nezbavilo Žalovaného ako podnikateľa povinnosti riadne viesť účtovníctvo vo vzťahu k jeho Živnosti. Z Odporu, ani z Knihy tržieb nie je zrejmé, ktoré bezhotovostné prevody vykonané žalobcom podľa tvrdení žalovaného majú byť splátky Žalobcu, a ktoré prevody sú úhrady z tržieb Žalovaného. Žalobca upriamuje pozornosť na skutočnosť, že bezhotovostné prevody medzi účtami žalobcu a žalovaného v zmysle žaloby sa začali uskutočňovať skôr ako žalovaný vymedzil predmetné obdobie (kniha tržieb predložená od 11.04.2016). Žalovaný v odpore uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená žiadna zmluva o finančnej výpomoci. Žalovaný v odpore uznal svoju finančnú výpomoc vo výške 42.700 EUR, ktorú adresoval žalobcovi a finančnú výpomoc prijatú žalovaným od žalobcu vo výške 33.800 EUR (30.11.2015). Žalovaný zároveň nepoprel existenciu bezhotovostných prevodov medzi rôznymi účtami žalobcu a žalovaného, z čoho vyplýva existencia zmluvy o finančnej výpomoci bližšie špecifikovaná v žalobe. Podľa neho sa jedná o nepomenovanú zmluvu podľa ust. . Žalobca mal za to, že jediným svedkom, ktorý by vedel potvrdiť, vyvrátiť, resp. vysvetliť údaje vyplývajúce z knihy tržieb je účtovníčka, ktorá spravuje účtovníctvo žalovaného a to p. H. D.. Žalobca žiadal, aby žalovaný predložil reálnu knihu tržieb, ktorá spĺňa náležitosti zákona o účtovníctve a vychádza z denných uzávierok z registračnej pokladne žalovaného pochádzajúcich zo žalovaného obdobia.

6. Ako doplnenie žaloby žalobca uviedol návrh alternatívneho petitu, ktorý odôvodnil tým, že žalovaný má dlh voči viacerým veriteľom a existujú dôvodné pochybnosti o tom, či bude schopný uspokojiť pohľadávky ostatných veriteľov, ako aj pohľadávku žalobcu. Žalovaný je vlastníkom rodinného domu zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. F., s príslušenstvom., preto žalobca navrhol tretí alternatívny petit s tým, aby rodinný dom s príslušenstvom tak ako je špecifikovaný na LV č. XXXX, k. ú. F., bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1.

7. Žalobca teda navrhol vydať rozsudok, ktorým bude žalovaný zaviazaný zaplatiť mu žalovanú sumu 48.000,17 eur s príslušenstvom alebo prikázať mu byt žalovaného č. 29 na treťom poschodí stavby bytového domu č. XXXX C. M. K., B., vchod č. 25 s podielom na pozemku a spoločných častiach a zariadeniach domu, k. ú. A., alebo rodinný dom s príslušenstvom zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. F..

8. Na pojednávaní konanom dňa 19.06.2019 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že strany uzvreli ústnu zmluvu o finančnej výpomoci, ktorá obsahom a účelom podobá zmluve o pôžičke a podľa žalobcu bola uzavretá platne. Za žalované obdobie žalobca zaslal na účet žalovaného celkovo 125.017 eur a žalovaný na účet žalobcu 77.000 eur. uvedené prevody boli prijímané bez výhrad. Tieto finančné toky medzi účtami strán sporu nemohli nastať bez predchádzajúcej dohody alebo uzavretej zmluvy. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že neexistovala žiadna, ani ústna, zmluva o finančnej výpomoci. Strany sporu sa nedohodli, že si budú vzájomne poskytovať plnenia tak, ako to tvrdí žalobca. Žalobca cielene využíval dôverčivosť žalovaného plynúcu z toho, že sa viac rokov poznali. Žalobca vystupoval ako osoba pohybujúca sa v oblasti finančného poradenstva a prezentoval svoj úmysel finančne pomáhať žalovanému a to formou správy financií. Žalobca poznal prevádzky žalovaného a to Výhrevňu a Central bar vo Vrútkach, ich situáciu a finančnú kondíciu a pod rúškom

pomoci organizácie a spravovania financií ho zavádzal vo výške splátok, jeho pravidelných výdavkov ako boli úvery, poistky a ostatné. Vyvrcholilo to tým, že približne od polovice roku 2017 začal žalobca fyzicky preberať, kontrolovať a „dozerať“ na príjmy a výdaje žalovaného a fakticky s p. L. spravovali prevádzky žalovaného. Tieto osoby disponovali dennými tržbami z prevádzok s tým, že viedli presné zápisy o príjmoch a výdajoch žalovaného, ktoré boli pripojené k odporu voči platobnému rozkazu. V zásade to spočívalo v tom, že žalobca spočítal a skontroloval tržby s tým, že odoberal peniaze na výdavky žalovaného, tieto si ponechával. Zároveň vykonával úhrady výdavkov zo svojho účtu a tieto platby, ktoré však vždy boli pokryté z tržieb žalovaného, teraz žaluje. Žalované čiastky sú v podstate úhrady za žalovaného, čomu však predchádzala skutočnosť, že žalobca mal od žalovaného finančné prostriedky vždy pokryté práve z tržieb prevádzok vopred. Na tomto pojednávaní žalobca potvrdil, že v roku 2015 oslovil žalovaného s pomocou o pôžičku. Asi o pol roka on sám mal investičný zámer, kde potreboval finančné prostriedky, zase mu zase poskytol žalobca. Od roku 2017 bol finančným poradcom žalovaného. Zotrval na tom, že v období 2015 - 2018 poskytol žalovanému sumu 125017 eur a žalovaný vrátil 77000 euro. Rozdiel medzi týmito sumami žiadal vrátiť. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že v minulosti bol medzi nimi priateľský vzťah, dôveroval žalobcovi. Na svoje meno vybavil pre žalobcu úver vo výške 42.700 eur, ktoré následne boli prevedené žalobcovi. Úver bol splácaný tak, že mu žalobca dával mesačné splátky. Na poskytnutie úveru bol založený byt jeho matky. Pokiaľ si on pýtal peniaze, tak len v súvislosti s kúpou domu, kedy mu žalobca dal finančné prostriedky 33.800 eur, čo bral tak, že žalobca mu vracia peniaze z úveru. Následne došlo k tvrdeniu o splátkach úveru zo strany žalobcu.

9. Zo strany žalovaného boli predložené listinné doklady, ktoré žiadal žalobca na preukázanie žalovaným tvrdených skutočností. Zo strany žalovaného, aj na výzvu súdu, mala byť predložená kniha tržieb za roky 2015 -2018, denné uzávierky z registračnej pokladne žalovaného, mesačné kontrolné výkazy k dani z pridanej hodnoty súvisiacej s podnikateľskou činnosťou žalovaného za žalované obdobie. Zo strany žalovaného boli predložené listinné dôkazy a to prehľad tabuliek od účtovníčky za rok 2015 – 2018, príjmy od spoločnosti Heineken a DOXX na súkromný aj podnikateľský účet a mesačné kontrolné výkazy k DPH.

10. K predloženým listinným dokladom sa k pojednávaniu konanom dňa 05.02.2020 vyjadrila právna zástupkyňa žalobcu a tvrdila, že žalovaný opomenul predložiť denné uzávierky z registračnej pokladne, knihu tržieb, ktorá spĺňa náležitosti zákona o účtovníctve, akékoľvek iné dôkazy, ktoré by preukazovali ním tvrdené skutočnosti, jeho tvrdenia, že bezhotovostné prevody niektoré alebo čiastočne mohli byť vykonávané z hotovosti, ktorú mal odovzdať údajne žalobcovi. Žalovaný ďalej žiadnym spôsobom nespároval bezhotovostné platby, na základe ktorých žalobca žaluje s dokladmi, ktoré vyplývajú zo zákona o účtovníctve a ktoré by boli relevantnými na preukázanie nakladania s hotovosťou, ktorú žalovaný mal mať v rámci svojej podnikateľskej činnosti na prevádzke.

11. Právny zástupca žalovaného uviedol, že p. C. a p. L., boli tí, ktorí spravovali príjmy a výdaje žalovaného. V tomto prípade žalobca mal uhrádzať podľa tvrdení žalovaného všetky platby, či už to boli podnikateľské alebo osobné záväzky. . A. L. robila vlastnoručné záznamy a bola súdu predložená ňou písaná evidencia. Žalovaný predložil aj spracovaný prehľad odkazujúci na predmetnú evidenciu, ktorú viedla p. L.. V ňom sú uvedené čiastky a dátumy, v ktorých bral žalobca z príjmov žalovaného hotovosť. Túto hotovosť si teda vždy podľa potreby zobral, ekvivalente v hotovosti uhradil záväzok za žalovaného zo svojho účtu a teraz to od neho vymáha titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný nedlhuje žalobcovi žiadnu finančnú čiastku. Žiadal preukázať svedeckými výpoveďami, že žalobca na pravidelnej báze bral hotovosť z nej uhrádzal výdavky žalovaného a tieto si teraz v rámci žaloby uplatňuje.

12. Na pojednávaní ako svedkyňa bola vypočutá p. K. L., ktorá vo vzťahu k stranám sporu uviedla, že žalovaný je jej bratranec a žalobca je jej kolega v spoločnosti. V období augusta 2017 a júla 2018 ju požiadal žalovaný, aby som mu pomáhala s financiami, lebo značnú časť peňazí prehral v automatoch a potreboval, aby tie peniaze kontrolovala. On bol živnostník a ona vo vzťahu k nemu som nebola v žiadnom pracovnoprávnom alebo inom vzťahu. Situácia bola taká, že večer prišla, zobrala hotovosť, všetko si zapisovala pre svoju osobnú potrebu, na základe jeho pokynov potom hradila výdavky, ktoré tiež zapisovala. Žalovaný bol živnostník, ktorý z tohto účtu, ktorý mal ako živnostník hradil aj svoje osobné veci, čo myslela som to tak, že z hotovosti, ktorú ona prevzala, sa hradili aj jeho osobné veci napríklad úver, poistku. Pokiaľ sa jednalo o jeho účet, bola disponentom na podnikateľskom

účte za uvedené obdobie, nie však celé. Z účtu sa hradili veci napríklad nájom, zdravotné poistenie a podobne pokiaľ tam boli peniaze, pretože na tomto účte boli aj exekúcie. Peniaze z pokladne vyberali zamestnanci žalovaného, tieto jej dávali v hotovosti na základe súpisky. Peniaze, ktoré preberala si nedávala podpisovať ani jednotlivé výdavky, ktoré hradila, až na konci, potom, keď sa chcel žalovaný od všetkých dištancovať, mu dala podpísať zostatok peňazí, išlo o malú hotovosť a stravné lístky. Uviedla, že je účtovníčka, ale žalovanému účtovníctvo nerobila, lebo mal svoju účtovníčku p. D.. Žalovaný mal dve prevádzky, jedna bola vo Výhrevni, a druhá v sídle spoločnosti, kde bola aj p. L.. Do Výhrevne som chodila pre peniaze, pokiaľ išlo o druhú prevádzku, tam mu pomáhala mama, chodila upratovať, a tieto peniaze dávala mama potom jej. Zápisky si robila do zošita aj tabuľky s tým, že v zošite sú uvedené len výdaje na osobnú potrebu, prevažne a v tabuľke je to tá časť - odložené z tržby. Peniaze dávala na základe pokynu žalovaného, ktoré boli buď telefonicky, sms-kou alebo aj osobne. Nenakladala s peniazmi na základe vlastného uváženia. Pokiaľ si prebral peniaze, nekontrolovala na aký účel ich použil, zapísala to, čo povedal. Ak mala napríklad zaniesť peniaze na prevádzku, zaniesla ich a tam odovzdala. Uhrádzala náklady, ktoré boli, ale nebol dostatok prostriedkov na úhradu všetkých nákladov a výdavkov, prvoradý bol tovar. V danom období nebol žalovaný v dobrej finančnej kondícií, lebo tam boli aj exekúcie. Režijné náklady mesačne boli do 14000 eur vrátane jeho osobných výdavkov plus išlo o nákup tovaru, ktorý sa objednával denne. Mesačne to bolo od 15.000 eur do 16.000 eur v silnejších mesiacoch, v slabších mesiacoch od 12.000 eur do 13.000 eur. V danom období, kedy viedla financie a pomáhala, bolo nepriaznivé to, že mal dlhy z predchádzajúceho obdobia a nedokázal zaplatiť aktuálne výdavky a aj predchádzajúce dlhy, na to nezarobil. Pre peniaze do prevádzky chodila až po 23:00 hod., niekedy keď nemohla išiel p. C., ktorý jej peniaze ráno odovzdal a ona si ich zaznačila. Peniaze jej odovzdal aj so súpiskou, ktorú mu dali pracovníci. Peniaze nepoužíval pre svoju vlastnú potrebu. Spoločnosť Doxx mala v jeho prevádzkach výherné automaty s tým, že žalovaný dostával mesačne províziu za to, že tie automaty tam mali a pokiaľ boli výhry z automatov vyššie, tak ich dostal na účet, aby ich vyplatil výhercovi. Spoločnosť Heineken vyplácala jedenkrát ročne províziu za odobratý tovar. Peniaze mali chodiť na firemný účet, ale či skutočne prišli, k tomu sa vyjadriť nevedela. Tržby v mesiaci boli od 19.000 do 28.000 eur spolu za obidve prevádzky. Originál evidencie, ktorú si robila, uviedla, že nemá. Podľa nej bol jeho jediný príjem zo živnosti, takto to uvádzal v daňovom priznaní. Pokiaľ za obdobie, keď mu pomáhala mu vzniklo manko, bolo to preto, že mal väčšie záväzky ako mal príjmy. Svedkyňa tvrdila, že žalovaný mal záväzky z roku 2016, možno aj staršie. V roku 2016 prišli exekúcie, blokované boli účty aj v roku 2017, takže všetko v podnikaní v poriadku nebolo. Vedela, že meškal aj s nájomným železniciam, išlo o staršie obdobie. Sám jej volal, aby uhradila nájomné, aby nedostal výpoveď. Dlhoval v danom období aj sociálke, čo je možné preveriť z ich internetovej stránky. K výpovedi svedkyne žalovaný uviedol, že podnikateľskú činnosť vykonával samostatne. A. L. mu len pomáhala a to na základe ústnej dohody. Keď išiel na dovolenku asi 10 dní ponúkli sa mu, že sa mi budú starať o financie, a že budú úhrady načas. Keďže to fungovalo aj potom spolupráca pokračovala.

13. Dňa 05.02.2020 bol žalovaný opätovne vyzvaný, aby predložil denné tržby z registračnej pokladnice za obdobie rokov 2015 do júla 2018 a knihu tržieb za rovnaké obdobie.

14. Na návrh žalobcu bola v konaní opätovne vypočutá ako svedkyňa p. K. L. a uviedla, že svoju osobnú evidenciu viedla pre svoju osobnú potrebu. Mala slúžiť iba jej, aby tam bolo zachytené to, čo si pán žalovaný žiadal vyplatiť, nemalo to byť posúvané inde. Pokiaľ ide o požičiavanie peňazí medzi C. a E., nebola pri tom a nevie sa k tomu vyjadriť. Tak ako poznala prevádzku Trnovca, nemal na zaplatenia ani réžie a výdavkov. Pokiaľ išlo o tržby a výdaje z týchto nebol schopný splácať výdavky. Daňové priznanie bolo mínusové, takže to nebolo ani na jeho osobnú spotrebu, nieto ešte na úhrad pôžičiek. V tej dobe bol hazardný hráč, následne sa k tomu vyjadriť nevedela.V bežnom živote mu chýbali peniaze, preto si požičiaval, aj na úhradu domácich záväzkov, aj firemných. A. E. ako živnostník účtuje v jednoduchom účtovníctve, za rok 2017 mal hospodársky výsledok -17.000 eur. Nikdy však nevidela potvrdenie z registračnej pokladne. Podľa nej v rámci hazardu prehral asi okolo 40.000 eur. Túto informáciu mala od neho. Rozprávala sa s ním preto o tom, lebo mu začali chodiť exekúcie. Videla, že si prevádzal peniaze z firemného účtu na osobný. Dvakrát finančne Trnovcovi pomohla aj ona sama. Celkovo išlo o okolo 1.500 eur. pomoc, ktorú mu poskytovala, ukončili, pretože sa nezhodli na postupe uhrádzaní ani jeho záväzkov. Nemala vedomosť o účtovníctve a ani o registračnej pokladni. Odovzdávanie finančnej hotovosti, ktorá jej bola dávaná pracovníkmi, prijímala na základe súpisky od pracovníkov z prevádzky. Boli to peniaze z dennej prevádzky. Svedkyňa ďalej uviedla, že režijné náklady, ktoré žalovaný mal boli okolo 14.000 eur, mimo nákladov na tovar. Tento bol mesačne od 14.000 do 15.000 eur. Tržby boli do 28.000 eur – 30.000 eur mesačne (na oboch prevádzkach).

Nevedela sa vyjadriť, či mal žalovaný aj iné príjmy Príjem z Heinekenu bol príjem súvisiaci so živnosťou, nebol to osobný príjem. Čo sa týka peňazí z DOXX, tak na účet dostával peniaze za tržby. Ona teda pracovala tak, že pokiaľ jej jeden deň bola daná hotovosť, na druhý deň ich dala na to, čo bolo treba, resp. to na čo uviedol žalovaný. K výpovedi svedkyne právny zástupca žalovaného uviedol, že pri prvej svedeckej výpovedi svedkyňa uviedla, že žalovaný dostával províziu za automaty a takisto aj spoločnosť Heineken raz ročne vyplácala provízie.

15. Ďalšou svedkyňou, ktorá bola navrhnutá na výsluch, bola svedkyňa F. D.. Uviedla, že bola zamestnankyňou obidvoch strán sporu, v čase výsluchu bola na materskej dovolenke. Zamestnaná bola ako čašníčka, najprv pracovala len vo Výhrevni a potom v Central bare. Prvýkrát nastúpila asi 5 - 6 rokov dozadu. Najprv mala zmluvu s p. E., zamestnancom p. C. bola pred materskou. Účtovala a večernú uzávierku robili tak, že si ju prebral p. E.. On disponoval s peniazmi, vyplácal mzdy aj tovar. Keď nastúpila druhýkrát do Výhrevne bol tam už aj p. C.. Nevedela uviesť, aký vzťah mal C. s E.. Už tam v tej dobe bola aj súpiska, všetko sa pekne písalo, peniaze preberal p. C. alebo p. K. alebo p. C. starší. Všetko sa kontrolovalo, bolo to tak zaužívané. Súpiska je rozpísaním peňazí, predtým sa to písalo len do zošita. Od p. C. chodili peniaze na tovar so súpiskou. V prevádzke mali registračnú pokladňu. Hotovosť odkladali do peňaženky, ktorá bola v šuflíku za barom. Mali len jednu, nenosili ju pri sebe. Toto bolo v prvom období, keď tam pracovala. V druhom období si peňaženku kúpila. Pri inventúrach zistili, že mali problémy. Pamätala si, že mali 300eur v peňaženke, za barom bol len p. E. a zmizlo 100 eur. Odvtedy si peňaženky brávali so sebou, do šuflíka odkladali len väčšie bankovky. Mali zošit, kde sa zapisovalo na inventúre, koľko si p Trnovec zobral. Keď tam pracoval p. C., tak on pýtal peniaze od nás a my sme to zapisovali. V inventúrach sme išli väčšinou do mínusu a nerozumeli prečo. Svedkyňa uviedla, že p. E. si ľúbil ťuknúť do automatu. K rozsahu tržieb uviedla, že soboty boli najslabšie, vtedy mali asi 1.000 eur, v týždni to bolo omnoho viac.

16. Ďalšou svedkyňou, ktorá bola v konaní vypočutá, bola L. N., zamestnankyňa, ktorá 8 rokov pracovala pre p. E. vo Výhrevni a posledný rok to bolo pre oboch (aj pre p. C.). V pracovnej zmluve sa to neprejavilo. Keď bol Trnovec sám, tak sa tržby rátali len keď bola inventúra. Keď boli obaja, peniaze sa rátali denne. S E. bola inventúra počas týždňa viackrát. Peniaze dávali do pohárika tak, aby ich nebolo vidno. Keď boli obaja, tak si po peniaze večer chodili len oni dvaja alebo p. C. st. a p. K.. Keď tam obaja neboli, chodil len Peťo (Trnovec). V prvom období peniaze chýbali aj na inventúre, nesedela, aj v automatoch chýbali občas peniaze. Zvlášť boli peniaze v automatoch a zvlášť na prevádzku, keď chýbali, peniaze sa miešali. Posledné tri roky už nie je zamestnaná ani u jedného z nich. Ak chýbali peniaze počas inventúry, bolo to na každej inventúre inak, niekedy 15 eur, niekedy 70 eur. V druhom období, keď už bol toho prítomný aj Nahálka, spisovala sa tržba každý deň, tento si ju prepočítal, nepamätala si, či sa to zapisovalo do registračnej pokladne, ale táto tam bola. Nepamätala si, či sa denne robili uzávierky z pokladne. Tržba bola v šuflíku, prístup mali všetci (zamestnanci + p. Trnovec + p. Nahálka). Výber z pokladne sa zapisoval, snažili sa, aby to bolo vždy. Dosť často tam peniaze chýbali, asi sa tam všetko nezapisovalo. Pokiaľ sa vedela vyjadriť, tak v krčme to dobre nefungovalo, tržby boli nízke. Piatky boli najsilnejšie. Mzdy im najprv vyplácal p. E., neskôr to bol Nahálka. Ak si Trnovec zobral peniaze z tržby, tak to zapísal.

17. Ďalšia zamestnankyňa, ktorá bola vypočutá, bola p. O. P., ktorá pracovala v prevádzke Výhrevňa. V čase výpovede už zamestnankyňou nebola. Svoje pôsobenie vo Výhrevni rozdelila na to, kedy pracovala s E. a následne aj s C.. V prvom období sa tržba sa neodovzdávala denne, nechávala sa v zásuvke. Inventúra sa nerobila denne, peniaze nesedeli, manká mávali vo výške cca 50 eur. Prístup do šuflíka sme mali my čašníčky a vedúci (Trnovec). V druhom sa po tržbu chodilo denne. Keď boli inventúry, chodili traja – Nahálka, Nahálka st. a p. E.. Peniaze z tržby dávali do šuflíka, kde bola kasa. Prístup mali čašníčky a p. E.. Svedkyňa tvrdila, že E. si občas zobral peniaze zo šuflíka, povedal im to a nezapísal to ako výdaj. Denné tržby boli cez týždeň asi 500 – 700 eur denne, v piatky viac. Tovar uhrádzal v prvom období p. E., druhýkrát p. C.. A. C. to vyplatil buď vo Výhrevni alebo v Centrali, nevyplával to z peňazí z tržby.

18. Stranami sporu bolo navrhnuté, aby v konaní bola vypočutá svedkyňa a to účtovníčka žalovaného p. D.. Pretože táto bola podrobne vypočutá v súvisiacom konaní , jej výpoveď bola oboznámená v prejednávanom spore, pretože podľa názoru súdu jej vyjadrenie k predmetu sporu bolo v tomto smere dostatočné. Svedkyňa Q. D. bola vypočutá dňa 14.03.2019 v konaní sp. zn.

, kde po poučení svedka uviedla, že pomáhala p. E. pri spracovávaní účtovníctva a pri kontrole tohto účtovníctva. Zistila, že záväzok voči vzťahu k žalobcovi (v konaní spoločnosti EUROGAS MARTIN, s.r.o – konateľkou spoločnosti K. L. a B. C.) narastá a preto urobila také odsúhlasenie ako sa to medzi účtovníkmi robí. Odsúhlasenie záväzkov, ktoré odpísala, kde napísala žalobcovi, aké eviduje stavy a žiadala, aby takýto stav, ktorý im zaslala, odsúhlasili, či aj oni rovnaký evidujú. Nepamätala si, či sa jej vrátil, ale záväzok, ktorý bol v konaní kde bola vypočutá, evidovala, podľa nej, stále. Zostávali faktúry v rokoch 2017 – 2018 ako neuhradené, predtým takéto stavy neboli, záväzky sa vždy vyrovnali. K vyrovnávaniu a účtovaniu vždy došlo na základe nejakého dokladu, ktorý dostala, buď to bol vklad na účet žalobcu alebo to bolo v hotovosti, čo bolo málokedy, ale aj o tom bol vždy doklad a bolo to vložené do pokladne. Keď takýto doklad dostala, zaúčtovalo sa to. Pokiaľ by doklad nebol, zostal by záväzok visieť ako neuhradený. Doklady o úhradách jej nosil väčšinou p. E., párkrát to bol aj p. C. ako štatutárny zástupca žalobcu v tom konaní. Doklady o úhradách p. L. nenosila. Svedkyňa uviedla, že žalovaný predkladal zaúčtovanie tržieb, pásku z registračnej pokladne za každý mesiac (nie denné pásky) a to zúčtovala do tržieb, čo bola tržba pre odvod DPH. O finančnú kondíciu žalovaného v roku 2017 -2018 sa nikdy nezaujímala. Bola prekvapená neuhradením faktúr, ktoré viedla ako odsúhlasenie pohľadávok, pretože pred týmto obdobím bolo všetko uhradené. Stíhalo sa to platiť, či už išlo o záväzky alebo odvody. Hospodársky výsledok za rok 2017 u žalovaného bol – 17.000 eur. svedkyňa uviedla, že evidovala nejaké vklady, bolo ich pár a sú tam kópie na účet žalovaného. V evidencii to viedla ako vklad na účet p. E.. Svedkyňa uviedla, že u p. E. sa viedlo jednoduché účtovníctvo. Išlo o taký spôsob, že asi buď mal nejaké pôžičky alebo niečo také, čo bolo vkladané na podnikateľský účet, resp. vkladané do pokladne a tak sa mohlo stať, potom tie výdaje boli vyššie ako boli príjmy z podnikateľskej činnosti a preto vznikol rozdiel -17.000 eur. ona sa nezaujímala o to, kto mu tie vklady do pokladne ako osobný vklad dával. V roku 2018 dávala vklady p. R., priateľka p. E.. Vedela aj, že v roku 2018 sa niektoré veci platili z jej účtu a že dávala vklady veľké sumy do pokladne v prospech žalovaného, aby mohli byť aj záväzky žalobcu uhradené.

19. Aj v tomto konaní žalovaný uviedol, že žalobca z jeho finančnými prostriedkami disponoval a hospodáril. Mal k dispozícii jeho finančné prostriedky a p. L. mala hradiť záväzky žalovaného vo vzťahu k žalobcovi. Mala na to jeho splnomocnenie, aby tak urobila a mala aj splnomocnenie k podnikateľskému účtu žalovaného. Aj v tomto konaní žalovaný poukázal na výpoveď p. L., ktorá uviedla, že nosila tržby žalovaného do banky a uhrádzala jeho záväzky. Jeden z takýchto krokov teda vkladanie peňazí na účet žalovaného vo svojej výpovedi na tomto pojednávaní p. L. aj potvrdila, kde uviedla, že hotovosť, ktorú získala zrejme išlo o tržbu, vložila na účet žalovaného. Uviedla, že išlo o peniaze od zamestnancov, čo brala ako tržbu. A. L. uviedla, že finančné prostriedky večer zobrala, zrejme od zamestnancov, z dôvodu, aby hotovosť (tržbu) žalovaný do rána neminul na automatoch a následne ráno jej potom povedal na čo má tieto finančné prostriedky použiť.

20. Z výsluchu strán sporu, svedkyne L. ako aj účtovníčky p. D. bolo nesporne zistené, že finančné prostriedky, ktoré pochádzali z podnikateľskej činnosti žalovaného (tržby z jeho prevádzok), v určitom období preberala p. L. a C. (otec a aj syn) a to so súhlasom žalovaného. Spôsob, akým boli evidované tieto finančné prostriedky, čo sa týkalo knihy tržieb, účtovných uzávierok za každý deň, bolo v konaní sporné, pretože niektoré veci sa uhrádzali v hotovosti, doklady sa mali zaúčtovať, ale v tomto smere žiadna systematická práca robená nebola. A. L. tvrdila, že nemala žiadne oficiálne oprávnenie disponovať s peniazmi žalovaného i keď mala k dispozícii prístup na jeho účet, teda bola disponentkou. Je zrejmé, že žalovaný pochybil, keď takýmto spôsobom nechal tretej osobe disponovať s jeho peniazmi a za uvedené konanie je potom už len vec následku takéhoto konania a nie zodpovednosti za takéto konanie. Podľa názoru súdu určite tretie osoby bez akéhokoľvek oprávnenia a následne zodpovednosti mali mať prístup k peniazom žalovaného z jeho podnikania a pokiaľ im to, žalovaný umožnil, sám sa vystavil riziku vzniku problémom, resp. dlhov.

21. Základným predpokladom posúdenia oprávnenosti žaloby žalobcu bolo ustáliť, či reálne došlo k uzatvoreniu zmluvy o finančnej výpomoci medzi stranami sporu. Žalobca svoj nárok odvodzoval od ústne uzavretej zmluvy o finančnej výpomoci, ktorá bola niekoľkokrát predlžovaná. Podľa žalobcu malo ísť o zmluvu o vzájomnom poskytovaní finančného plnenia podľa aktuálnych potrieb žalobcu a žalovaného, ktorá podľa žalobcu mala byť uzavretá dňa19.02.2015, kedy boli poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi zo strany žalovaného vo výške 42.700 eur (išlo o úver čerpaný žalovaným). Následne táto zmluva mala byť podľa žalobcu uzavretá do konca decembra 2016, následne sa

podľa neho trikrát predlžovala to do konca júna 2017, do konca decembra 2017 a do 20.07.2018. Skutočnosti, ktoré mali preukázať uzavretie zmluvy o finančnej výpomoci boli len poskytované finančné prostriedky vzájomne si stranami sporu, k čomu priložil výpisy z účtov. Zo strany žalovaného bola popretá skutočnosť, že by bola ústne uzavretá zmluva o finančnej výpomoci ako to tvrdil žalobca. Medzi stranami naozaj došlo k poskytovaniu finančných prostriedkov a žalovaný nepoprel tie skutočnosti, že na účty boli zaslané finančné prostriedky tak žalobcovi, ako i na jeho účet, avšak naviac tvrdil, že za obdobie, kedy žalobca, jeho otec a spoločníčka vo firma žalobcu p. L., sa podieľali na spravovaní finančných prostriedkov z podnikania žalovaného takým spôsobom, že finančné prostriedky v hotovosti z prevádzok žalovaného boli doručované týmto osobám zamestnancami žalovaného a z takto hotovostne vybratých peňazí mali byť hradené výdavky žalovaného. Žalobca tvrdil, že išlo len o vyplácanie záväzkov žalovaného, ktoré mal z podnikateľskej činnosti a pokiaľ žalovaný nemal finančné prostriedky, tak ich uhrádzal žalobca sám.

22. V celom spore bolo nesporné a strany sporu to nepopreli, že žalobca spolu so svojim otcom a p. L. vstúpili do podnikania žalovaného bez akýchkoľvek písomných oprávnení, nakladali s finančnými prostriedkami žalovaného bez akejkoľvek zodpovednosti, ktorá by pre nich vyplynul z vlastného postupu pri nakladaní s finančnými prostriedkami. Je pravdou to, že toto im žalovaný umožnil a následne potom musel niesť aj následky, ktoré vyplynuli z činnosti uvedených osôb v jeho podnikaní. Podľa názoru súdu, žalovaný pochybil v tom, že bez akéhokoľvek oprávnenia, zodpovednosti, písomného poverenia nechal žalobcovi, jeho otcovi a p. L. disponovať s finančnými prostriedkami z podnikania žalovaného a potom je aj na žalobcovi, ktorý takýto postup prijal s vedomím si, že ako finančný poradca, ktorý poskytoval finančné poradenstvo iným subjektom vedel, že takýto postup musí viesť s určitosťou k nezrovnalostiam a ťažkému preukazovaniu nakladania s finančnými prostriedkami. Čas, kedy p,. L. vstupovala do prevádzok žalovaného bolo obdobie od júna 2017 do júla 2018, nesporné bolo, že si robila aj zápisky z prijímania peňazí, ktoré boli predložené tak, že sú od augusta 2017 do 21.07.2018 Nahálkovci (žalobca a jeho otec) začali vstupovať do prevádzok v rovnakom období ako p. L.. Ak to bolo skôr, toto súdu preukázané nebolo. Žalovaný tvrdil, že od 06.08.2017 do 19.07.2018 hotovosť z jeho prevádzok bola vo výške 88.591,60 eur, čo preukazoval mailami zo strany žalobcu, ktoré žalobca posielal žalovanému. Žalobca spôsobu nakladania s peniazmi uviedol, že keď zobral peniaze z pokladne žalovaného, nikam to nevyznačil, len ich p. L. odovzdal a tak to robil jeho otec, aj p. L., keď zobrali peniaze z pokladne tvrdiac, že nerozhodovali o peniazoch a ani o úhradách. Peniaze si brali so súpiskou, ktorú podpísal zamestnanec žalovaného o nakladaní s takto prevzatými peniazmi mal rozhodovať žalovaný.

23. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca nepreukázal uzavretie zmluvy o finančnej výpomoci tak, ako to tvrdil. Išlo o jednotlivé pôžičky, ktoré si vzájomne poskytovali. Jednotlivé kroky, ktoré boli robené, napr. že žalovaný si zobral úver 42.700 eur, ktorý previedol na účet žalobcu dňa 19.02.2015 a tento úver bol splácaný spôsobom, že žalobca zasielal mesačné splátky na účet žalovaného a to len do určitej doby. Súd mal preukázané, že došlo k prevodu finančných prostriedkov zo žalobcu na žalovaného a aj naopak. Obdobie, ktoré zahŕňalo prevod týchto finančných prostriedkov bolo obdobie od 19.02.2015 do 20.07.2018.

24. Súd mal nesporne preukázané, že žalovaný žalobcovi zaslal finančné prostriedky nasledovne: 19.02.2015 42.700 eur (získané úverom poskytnutý žalovanému), 26.10.2015 5.000 eur, 22.12.2015 13.800 eur, 23.03.2016 13.000 eur, 13.03.2017 1.500 eur, 07.08.2017 1.000 eur. celkovo išlo o sumu 77.000 eur.

25. Žalobca na účet žalovaného zaslal 23.03.2016 13.000 eur nasledovne: 12.03.2015 5.000 eur, 10.09.2015 195,70 eur (v tejto výške išlo o splátky úveru), 07.10.2015 195 eur, od 13.03.2015 do augusta 2015 6x 195,70 eur = 1.174,20 eur, 11.11.2015 195,70 eur, 13.11.2015 12.000 eur, 30.11.2015 33.800 eur, 04.12.2015 195,70 eur. Od januára 2016 do júla 2018 31 x 195,70 eur = 6.066,70 eur a za obdobie od novembra 2016 do júla 2018 v dielčich čiastkach sumu 21.806,15 eur. V období od 22.05.2017 do 12.07.2018 sumu 7.366,80 eur na účet žalovaného. Išlo o 14 úhrad vo výške 526,20 eur (splátky úveru), od 12.072017 do 12.07.2018 sumu 1.932 eur veriteľovi žalovaného a to PSS, a.s. 14 úhrad po 138 eur, od 22.05.2017 do 12.07.2018 veriteľovi žalovaného Slovenská požičovňa 14 úhrad po 310,17 eur mesačne = 4.342,38 eur, úhrady poistného AXA poisťovňa, a.s. od 18.12.2017 do 05.03.2018 vo výške 456,90 eur, poisťovni NN životná poisťovňa, od 18.12.2017 do 12.06.2018 372,24 eur.

26. Súdu bola predložená zmluva o poskytnutí hypotekárneho úveru uzavretá medzi veriteľom VÚB, a.s. a klientom A. E., ktorý získal úver na základe tejto zmluvy vo výške 42.700 eur. Celková čiastka, ktorá v súvislosti s týmto úverom musí byť zaplatená je 70.452 eur. zmluva bola uzavretá dňa 02.02.2015 s tým, že zároveň bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorú vo VÚB, a.s. uzavrela B. E. (matka žalovaného), ktorá svojou nehnuteľnosťou ručila za záväzok žalovaného. Z tohto úveru boli finančné prostriedky dňa 19.02.2015 vo výške 42.700 eur zaslané na účet žalobcu ako pôžička. V priebehu konania strany sporu nešpecifikovali v akej výške má byť táto pôžička vrátená, ale z logiky veci vyplýva, že pokiaľ si žalovaný zobral úver, ktorý v celom rozsahu poskytol žalobcovi a žalobca za určité obdobie aj v mesačných splátkach splácal tento úver, nemôže byť vrátená len časť poskytnutého úveru 42.700 eur, tá pôžička predstavuje sumu 70.452 eur, pretože takúto pôžičku si zobral žalovaný, aby mohol poskytnúť žalobcovi 42.700 eur. Toto uvádza súd preto, aby bolo zrejmé, aká časť pôžičky z tohto vyplynula pre žalovaného ako aj pre žalobcu. Mesačné splátky poskytoval žalobca tak, že splácal mesačne 195,70 eur a posielal tieto peniaze na účet žalovaného a to ale len do júla 2018. Následne už finančné prostriedky na splácanie úveru neposielal a za obdobie od poskytnutia pôžičky do júla 2018 mal súd preukázané, že zo strany žalobcu bolo zaplatených 40 splátok po 195,70 eur, teda 7.828 eur. Z uvedeného vyplynulo, že pokiaľ žalovaný je povinný vrátiť úver vo výške 72.452 eur a žalobca z titulu splátok zaplatil sumu 7.828 eur (tieto si v žalobe započítal), tak, aby žalobca vrátil žalovanému finančné prostriedky z tohto právneho vzťahu, zostal pri matematickom výpočte tohto plnenia rozdiel 27.752 eur ako nesplatená časť úveru. Pre upresnenie – úver 42.700 eur žalovanému s povinnosťou vrátiť 72.452 eur, žalobca zaplatil 40 x 195,70 eur = 7.828 eur. Rozdiel, ktorý žalobca pri uplatnení svojho nároku voči žalovanému neuviedol bol 27.752 eur (70.452 – 42.700 eur), teda rozdiel zo sumy, ktorú žalobca neuviedol ako rozdiel medzi hodnotou úveru, ktorý je potrebné splatiť oproti poskytnutej sume, t. j. 27.752 eur, ktoré do žaloby žalobca neuviedol, ale z predložených listinných dôkazov ako i z logiky veci vyplýva, že táto finančná čiastka musí byť započítaná pri uplatnení pôžičky medzi stranami sporu, pretože úver, ktorý čerpal žalovaný, boli finančné prostriedky pre žalovaného a tieto mali hodnotu nie 42.700 eur, ale 70.452 eur s čím bol žalobca uzrozumený, lebo pomáhal vybavovať tento úver a ako finančný poradca mal vedomosti o čerpaní úverov.

27. Obsah zmluvy o finančnej výpomoci nebol dostatočne preukázaný a keďže v tomto smere dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, bolo jeho povinnosťou vysporiadať sa s vlastným tvrdením za situácie, kedy žalovaný poprel tvrdenia žalobcu o existencii zmluvy o finančnej výpomoci. Podľa žalobcu mala táto zmluva byť uzavretá 19.02.2015, kedy získal finančné prostriedky žalobca od žalovaného vo výške 42.700 eur, avšak toto žiadnym hodnoverným spôsobom nebolo preukázané, že by nebola uzavretá zmluvy o finančnej výpomoci. Tu môže byť konštatované len to, že bola uzavretá zmluva o pôžičke. Z obsahu tejto zmluvy nevyplynul spôsob úhrady, teda vrátenia požičaných peňazí, rozsah a ani obdobie. Je pravdou, že žalovaný prevody na účty nikdy nespochybnil. Jednotlivé pôžičky, ktoré si vzájomne strany sporu poskytovali, mohli byť hodnotené len samostatne s prihliadnutím na spôsob vrátenia tak, ako to bolo uvedené len prevodmi na účet z účtu žalobcu a žalovaného a vzájomne. Pri plnení zo strany žalovaného bolo tvrdené, že všetky pôžičky, celú požičanú sumu od žalovaného, vrátil, okrem platieb na jeho účet aj spôsobom, že žalovaný mal prostredníctvom iných osôb a to p. L. a svojho otca, zobrať hotovostnú platbu z pokladní v jeho prevádzkach a z tohto si uhrádzali aj poskytnuté finančné prostriedky, ktoré boli žalobcom uhrádzané za žalovaného, napr. poistky a pod., a teda týmto spôsobom zaplatil žalovaný žalobcovi všetky požičané peniaze. V tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania tej skutočnosti, že z hotovostných peňazí braných z jeho prevádzok prostredníctvom tretích osôb, t.j. žalobcu a p. L. a p. C. G., peniaze boli použité aj na vrátenie toho, čo žalobca platil za žalovaného. Čo sa týka p. L., tá v kópii predložila zápisky, ktoré sama viedla. Išlo len o jej pomocné zápisy, ktoré viedla ako evidenciu prijatých a vynaložených peňazí, avšak z tohto súd nemohol vyvodiť žiadny konzekventný postup prijímania peňazí a používania peňazí, pretože p. L. robila len dielčie zápisy, pre súd nie vždy zrozumiteľné. Sama však po spochybnení zápisov predložených žalobcom nepredložila svoje zápisky v originály na porovnanie, príp. identifikovať jednotlivé platby. Pokiaľ p. L., vypočutá v konaní ako svedkyňa, chcela naozaj pomôcť svojmu príbuznému a to žalovanému s tvrdením, že je gembler a aby neminul všetky peniaze, mala postupovať inak, pretože čo sa týka vedenia spoločnosti, je znalou osobou, sama je konateľkou spoločnosti EUROGAS MARTIN, s.r.o. spolu so žalobcom. Jedna prevádzka žalovaného sídlila v objekte spoločnosti, ktorej konateľkou bola p. L.. Jej postup a spôsob nakladania s peniazmi sa javí súdu nepreukázateľný, nehodnoverný, ale pre posúdenie žaloby žalobcu, táto skutočnosť nebola rozhodujúca, ani nemohla byť preukazujúca vrátenie peňazí zo strany žalovaného žalobcovi.

Žalobca neustále poukazoval na to, že v mesiacoch jún 2017 – júl 2018 žalovaný nemal dostatok finančných prostriedkov a podľa jeho vlastnej účtovníčky bol v mínuse 17.000 eur za rok 2017. Na to žalovaný uviedol, že v roku 2016 skončil s výsledkom + 17.404,84 eur, pričom jeho obrat v danom roku bol 276.855,30 eur. Tieto údaje oznámil z preukázateľného zdroja. Preukázateľné pravdivé bolo aj tvrdenia žalobcu, že za uvedené obdobie nemal príjmy len z prevádzok, ale aj príjmy z ďalšej činnosti a to zo spoločnosti Heineken a spoločnosti DOXX.

28. Súd poukazuje v tomto smere aj na hodnotené svedecké výpovede žalobcom. Pokiaľ sa jednalo o pracovníčky žalovaného k spôsobu odovzdávania a nakladania s peniazmi v čase, kedy tieto finančné prostriedky v prevádzkach žalovaného vyberali žalobca, A. L. a otec p. žalobcu. Svedkyne, ako pracovníčky žalovaného, vedeli len popísať systém prijímania peňazí od zákazníkov a ich odovzdanie žalovanému, resp. tretím osobám, ktoré pre peniaze po ukončení smeny chodili.

29. Žalobca uviedol že uzavrel so žalovaným zmluvu o finančnej výpomoci podľa .

30. Podľa (nepomenovaná zmluva), účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

31. Pokiaľ by strany sporu mali uzavrieť zmluvu o finančnej výpomoci, ktorá je v upravená ako nepomenovaná zmluvu, bolo by predovšetkým v záujme žalobcu, aby takáto zmluva bola presne špecifikovaná, pretože ide o zmluvu, ktorá nie je typovo zmluvou pomenovanou, keď má konkrétnu úpravu ku typovým zmluvám. Nepomenovaná zmluva vyžaduje, aby bol preukázaný obsah zmluvy, čo je samozrejme na stranách sporu, aby toto bolo jednoznačné a aby z takejto zmluvy mohli vyplynúť práva a povinnosti ako z každej inej občianskoprávnej zmluvy. Nepomenovaná zmluva vznikne až na základe dohody jej účastníkov o podstatných záležitostiach zmluvy, t. j. o právach a povinnostiach, ktoré sú dôležité z hľadiska prejavov ich vôle a títo zároveň musia prejaviť vôľu, že proces vzniku zmluvy je ukončený. Musí byť teda zjavné, či došlo k dohode o všetkých podstatných častiach zmluvy alebo že o ostatných častiach zmluvy sa uskutoční ďalšie rokovanie alebo či zostávajúca časť zmluvy bude určená inak. V každom prípade musí byť jasné, či ide o nepomenovanú zmluvu alebo len o akúsi prípravu zmluvy. To má význam nielen z hľadiska posúdenia vzniku nepomenovanej zmluva, ale aj z hľadiska určenia jej neplatnosti. Z uvedeného vyplýva, že v prvom rade je rozhodujúci obsah toho, čo si zmluvné strany dohodli. Až, ak nie je v určitej otázke účastníkmi nič dohodnuté, použijú sa na záväzkovo právny vzťah, ktorý vznikol z nepomenovanej zmluvy analogicky tie ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzkový vzťah obsahom a účelom im najbližší. Ustálený právny názor je, že pre právne vzťahy vyplývajúce z innominantných zmlúv je rozhodujúci obsah zmluvy (vlastného zmluvné dojednania), teda to, ako sú vymedzené vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán a takto stanovené povinnosti sú potom pre ne záväzné.

32. Zo strany žalobcu bolo uvedené tvrdenie, že uzavrel so žalovaným nepomenovanú zmluvu o finančnej výpomoci v súlade s ust. . Pokiaľ išlo o špecifikovaný obsah zmluvy, teda o stanovenie práv a povinností, ktoré by zo zmluvy vyplynuli pre zmluvné strany, v tomto smere sa zúžil žalobca len na to, že si požičajú peniaze podľa potreby. Nič iné z podania a vyjadrení žalobcu k tejto zmluve uvedené nebolo. Žalovaný poprel, že by bola uzavretá zmluva o finančnej výpomoci s obsahom takým, že keď bude jeden z nich potrebovať peniaze, budú mu poskytnuté. V tomto smere nebola prezentovaná ani vôľa strán, ktorá by spočívala v dohode o povinnosti vrátiť peniaze, resp. kedy majú byť peniaze vrátené, v akom rozsahu, v akom časovom období. Zo strany žalobcu bolo špecifikované obdobie, ktoré stanovil obdobím, kedy malo dôjsť k finančnej výpomoci medzi zmluvnými stranami tak, že toto obdobie trvalo od 19.02.2015 do obdobia, kedy medzi stranami sporu vznikol konflikt v súvislosti s už uvedeným nakladaním finančnými prostriedkami v prevádzkach žalovaného žalobcom. Teda, nedošlo tu k dohode, že by mali nejaké finančné prostriedky, ktoré by si požičali, sa mali niekedy vrátiť, ale tým obdobím, kedy mali byť finančné prostriedky vrátené podľa žalované bolo obdobie, kedy došlo k ukončeniu vzájomnej spolupráce, pričom toto ukončenie bolo v podstate konfliktom, ktorý vznikol medzi stranami sporu. Obsah zmluvy, podľa názoru súdu, žalobca nepreukázal. Nesporné však bolo, že si strany sporu požičiavali peniaze a následne si ich vrátili. Problém však nastal v spore predovšetkým v tom, akým spôsobom vrátil finančné prostriedky žalovaný žalobcovi. Tento problém jednoznačne vyplynul z toho, že žalovaný umožnil, aby v jeho prevádzke finančné prostriedky,

ktoré vznikli z tržieb po ukončení pracovnej doby, čo bolo vo večerných hodinách, v určitom období vyberala p. L., žalobca a jeho otec. Tento spôsob „spolupráce“ trval takmer rok. Je nesporné, že finančné prostriedky, ktoré v prevádzkach žalovaného boli po ukončení konkrétnej pracovnej doby boli týmito osobami, resp. ešte aj matkou žalovaného, ktorá ich nosila p. L., vybraté. Podľa názoru súdu jednoznačne zle zadokumentované, pretože súdu boli predkladané len poznámky p. L., kde si to písala bez akéhokoľvek parafovania alebo overenia týchto príjmov žalovaným, resp. inou osobou okrem p. L.. Z tohto nebolo možné dosledovať, akým spôsobom boli tieto finančné prostriedky použité. Tvrdenia p. L., že ich používala len v súlade s pokynmi žalovaného, žiadnym spôsobom preukázané nebolo, ale žalovaný taktiež nepreukázal, akým spôsobom boli použité peniaze, ktoré by si on z týchto tržieb zobral, resp. čo z nich bolo uhradené. Opakovane súd poukazuje na to, že žalovaný umožnil takýmto spôsobom nakladať so svojimi finančnými prostriedkami, ktoré získal v podnikateľskej činnosti, umožnil nakladať s peniazmi osobám, ktoré neniesli žiadnu zodpovednosť za to, akým spôsobom nakladali s finančnými prostriedkami. Tento postup bol z ich strany nepreukázateľný, podložený len zápiskami, ktoré nemali žiadnu overiteľnú hodnovernosť. Potom vznikol zásadný problém, ktorý bol v spore, a to, že z týchto peňazí mali byť v hotovosti vrátené požičané finančné prostriedky od žalobcu. Žalobca tvrdil, že uhrádzal dlhy žalovaného tak, ako to súdu preukázal, čo bolo jednoznačne možno zistiť, že uhrádzal za žalovaného finančné prostriedky zo svojho účtu. Žalovaný na toto tvrdil, že mu vrátil tieto finančné prostriedky z hotovostných peňazí, ktoré mal z tržieb. Tu je však zásadný problém pre žalovaného preukázať túto skutočnosť. Tým, že dal výpisky p. L. a potom sumár tržieb, ktoré mali byť predkladané žalobcom žalovanému (to, čo bolo následne predložené na USB kľúči a vytlačené do spisu), avšak tu chýba jednoznačne preukázateľná súvislosť, že z peňazí z tržieb, ktoré prevzali tretie osoby, boli zaplatené peniaze žalobcovi v hotovosti. V tomto smere, podľa názoru súdu, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno.

33. Pri rozhodovaní vo veci samej súd teda vychádzal z preukázaných finančných tokov peňazí medzi účtami žalobcov a žalovaného, ktoré boli možné hodnotiť ako jednotlivé pôžičky splatnosť ktorých strany sporu nepreukázali, avšak tu bolo potrené vychádzať z toho, že pokiaľ medzi stranami sporu nebola dohodnutá lehota splatnosti, je dlžník povinný splatiť dlh k prvému dňu po tom, čo ho o to plnenie veriteľ požiadal.

34. Podľa , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

35. Jednotlivé finančné plnenia, ktoré boli prevádzané z účtu žalobcu na žalovaného a zo žalovaného na účet žalobcu stranami sporu spochybnené neboli a z tohto súd teda vychádzal pri priznaní dlhu, ktorý si uplatnil žalobca, avšak s tým rozdielom, že úver, ktorý bol poskytnutý žalovanému vo výške 42.700 eur bol čerpaný z podnetu žalobcu a tieto finančné prostriedky dňa 19.02.2015 následne boli aj prevedené žalobcovi, ktorý ich mal splácať, avšak dlh, ktorý vznikol v súvislosti s čerpaním tohto úveru nebol vo výške 42.700 eur, ale pri zachovaní všetkých podmienok zmluvy o úvere, konečná splatnosť úveru bola vo výške 70.452 eur. Rozdiel teda oproti sume, ktorú poskytol žalovaný po poskytnutí úveru žalobcovi 42.700 eur a celkovej výške úveru, ktorý vyplynul z úverovej zmluvy bol 27.752 eur. Z tejto čiastky časť žalobca preukázal, že splácal jednotlivé plnenia a to mesačné splátky vo výške 195,70 eur mesačne. Z listinných dôkazov, ktoré mal súd predložené, žalobca zaplatil splátky vo výške 7.828 eur, celkovo 40 splátok, tieto si v žalobe započítal. Rozdiel, ktorý zostal bol v sume 70.452 – 42.700 = 27.752 eur, čo z titulu poskytnutia úverovej zmluvy, ktorá výlučne bola použitá pre potreby žalobcu zostáva zaplatiť naviac žalovanému sumu 27.752 eur. Išlo o čiastku, ktorú si žalobca žiadnym spôsobom nikde nezapočítal, v podstate ju obišiel s tým, že zobral si len peniaze z istiny, ktoré však nepredstavovali len sumy čistého vyplatenia úveru, čo je pri všetkých úverových zmluvách jednoznačné, že sa nespláca len poskytnutý úver, ale aj úroky s tým spojené ďalšie zmluvne dojednané čiastky, čo v danom prípade predstavovalo sumu 70.452 eur.

36. Žalobca si v priebehu konania uplatňoval alternatívne petity a to možnosť plnenia aj prikázaním bytu, resp. domovej nehnuteľnosti. K tejto skutočnosti sa právna zástupkyňa žalobcu na poslednom pojednávaní vyjadrila, že netrvajú na alternatívnom petite a žiadajú priznať len finančné prostriedky. Toto svoje vyjadrenie žiadnym spôsobom neodôvodnila.

37. Žalobca preukázal súdu výzvu na zaplatenie žalovanej sumy zo dňa 10.09.2018, ktorá bola doručená žalovanému do vlastných rúk 18.09.2018 a do tohto obdobia je možné odvíjať až splatnosť jednotlivých pôžičiek. Pretože žalobca uložil žalovanému lehotu na zaplatenie 7 dní a žiadal úrok od 26.09.2018, bolo sa možné stotožniť s tým, že toto obdobie je obdobie, kedy sa dostal žalovaný do omeškania s plnením. Úrok z omeškania bol priznaný v súlade s ust. , a Nariadenia Vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, v tomto konkrétnom prípade bola úroková sadzba 0 %.

38. Proti rozhodnutiu súdu zo dňa 17.3.2022 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 18.5.2022 žalobca aj žalovaný podali odvolanie. Na základe uvedeného odvolania krajský súd svojim rozhodnutím zo dňa 18.1.2023 rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd síce vykonal vo veci dostatočne, pomerne rozsiahle a podrobné dokazovanie. Na podklade výsledkov vykonaného dokazovania však nedospel k správnym skutkovým zisteniam a následne vec i nesprávne právne posúdil, najmä v rozsahu žalobcom uplatnenej a prvoinštančným súdom nepriznanej sumy 27 752,00 €. Prvoinštančný súd dospel k presvedčeniu a nesporne považoval za preukázané, že žalovaný zaslal žalobcovi od januára 2016 do júla 2018 v objeme 77 000 € ( 61 500 € a 15 500 € ) žalobca žalovanému vo výške 125 017 € ( 72 243,17 € + 52 057 € ). I keď nepovažoval obsah zmluvy o finančnej výpomoci za dostatočne preukázané pripustil konštatáciu, že bola uzavretá zmluva o pôžičke s obsahu, ktorej vyplynul spôsob úhrady vrátenia požičaných peňazí, rozsah a obdobie. Zároveň uznal, že žalovaný prevody na účte nikdy nespochybnil. Žalobca v konaní preukázal, že zo svojho účtu uhrádzal záväzky žalovaného i vo vzťahu k tretím subjektom, avšak žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal svoje tvrdenie prezentované v konaní o tom, že takto poskytnuté finančné prostriedky zo strany žalobcu žalobcovi skutočne vrátil. V konečnom dôsledku však prvoinštančný súd s prihliadnutím na úverovú zmluvu uzavretú medzi A. E. a Všeobecnou úverovou bankou, a.s. zo dňa 2.2.2015 na podklade ktorej VÚB, a.s., ako veriteľ poskytla A. E. ako klientovi úver vo výške 42 700 € a uzavrel, že vzhľadom na v zmluve uvedenú celkovú sumu úveru, ktorú má dlžník veriteľovi vrátiť vo výške 70 452 € nebolo možné vyhovieť žalobe žalobcu v celom rozsahu, ale priznaný nárok krátil o sumu 27 752 €, ako rozdiel medzi žalobcom v konaní uplatnenou sumou 48 017 € a rozdielom súm 70 452 € mínus 42 700 €. Na podklade uvedeného možno konštatovať, že prvoinštančný súd pokiaľ krátil plnenie žalobcu uplatnené v konaní sám, bez akéhokoľvek dispozitívneho, či už procesného alebo hmotnoprávneho úkonu žalovaného započítal domnelú pohľadávku žalovaného 27 752 €, oproti pohľadávke uplatnenej žalobcom v konaní, čím nielenže nahradil procesnú aktivitu žalovaného, ale namiesto žalovaného postupoval v zmysle ust. a voči žalobcovi uplatnil jeho domnelú pohľadávku, o ktorej sa žalovaný v konaní ani nezmienil.

39. Prvoinštančný súd vykonal úkony započítania i napriek tomu, že proti splatnej pohľadávky nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Nebola zohľadnená situácia, že fixácia úrokovej sadzby bola dohodnutá na tri roky, t.j. po troch rokoch sa úroková sadzba, ktorá bola splatná ku dňu schválenia úveru mení v priebehu trvania úverového vzťahu a závisí od výšky úrokov, ktoré sa menia v priebehu trvania úverového vzťahu. Na podklade uvedeného možno uzavrieť, že momentálne nie je možné určiť celkovú čiastku, ktorú bude povinný žalovaný v zmysle úverovej zmluvy uhradiť. Táto bude špecifikovaná až v budúcnosti a až v budúcnosti sa stane splatnou. Na podklade uvedeného preto nemohlo dôjsť k započítaniu pohľadávky s poukazom na ust. , druhá veta . So zohľadnením, že žalobca odvolanie podal proti všetkým výrokom rozsudku prvoinštančného súdu, teda aj proti výroku, ktorým súd v časti jeho žaloby vyhovel a z rozhodnutia prvoinštančného súdu nebolo zrejmé vo vzťahu, ku ktorým pohľadávkam uplatneným žalobcom proti žalovanému započítanie uplatnil, odvolací súd zrušil rozsudok prvoinštančného súdu v celom rozsahu.

40. Po rozhodnutí odvolacím súdom boli právni zástupcovia strán sporu vyzvaní, aby oznámili súdu, či majú ešte nejaké návrhy na vykonanie dokazovania. Právny zástupca žalovaného do spisu pripojil odovzdávajúci protokol zo dňa 21.7.2018 o odovzdávaných písomnostiach, hotovosť, stravné lístky podpísaný žalovaným a K. L., mail, ktorý poslala K. L. ( v konaní vypočutá ako svedkyňa ) sestre žalovaného niekoľko dní po ukončení spolupráce strán sporu.

Právny zástupca žalobcu oznámil súdu, že v rámci dokazovania navrhuje vypočuť žalobcu ku skutkovým okolnostiam týkajúcich sa záverov vyplývajúcich z uznesenia odvolacieho súdu a výsluch žalovaného,

ak v priebehu výsluchu žalobcu vyvstane potreba doplňujúcich otázok. Iné návrhy na vykonanie dokazovania nemal.

41. Následne súd nariadil pojednávanie na 27.4.2023 na ktorom právny zástupca žalobcu uviedol, že sa chce vyjadriť k predloženému odovzdávajúcemu protokolu zo strany žalovaného, ktorý podľa neho nie je novým dôkazom s tým, že sa súd s ním už oboznámil. Žalovaný ho predložil do konania spolu s podaním zo dňa 18.2.2020, k čomu sa žalobca vyjadril. Tento odovzdávajúci protokol je ničím nehovoriacim dôkazom, v konečnom dôsledku nič nepreukazuje a nič z neho nevyplýva. Teda už v predchádzajúcom konaní mal súd preukázané, že týmto bezhotovostným prevodom medzi účtami žalobcu a žalovaného došlo, a teda z neho vznikla žalovaná pohľadávka, túto skutočnosť mal za preukázanú aj odvolací súd, tak teda v tomto kontexte pokračovať. Ak žalovaný predkladá zase takýto dôkaz, tak má za to, že buď nech predloží denné zápisy z registračnej pokladne, ktoré už predtým niekoľkokrát opomenul predložiť i na základe výzvy súdu, a teda preukáže, že sa naozaj jedná o tie tržby na ktoré stále poukazuje, inak je to pre žalobcu nič nehovoriacim dôkazom., ktorý nepreukazuje skutočnosti tvrdené žalovaným. Čo sa týka mailu, ktorý poslala svedkyňa L. sestre žalovaného, jedná sa len o nejakú časť tohto mailu, teda nejaký úvod a záver v ňom absentuje. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že je to mail medzi dvoma osobami, ktoré nie sú účastníkmi tohto konania, resp. sporovými stranami. Žalobca nevie čo týmto mailom chcel žalovaný preukázať. Je tam aj skutočnosť o tom, že žalovaný prehral peniaze v bankomatoch. Spomínané bolo, že išlo o peniaze vo výške 1-izbového bytu. Okrem iného preukazuje skutočnosť, že nejaká pohľadávka vznikla aj tretej osobe K. L. voči žalovanému, čo nie je predmetom tohto konania. Právny zástupca žalobcu navrhol, aby na tieto dôkazy súd neprihliadol, nakoľko nie sú relevantnými dôkazmi. Čo sa týka záverov krajského súdu, pokiaľ išlo o právny základ žaloby, právny zástupca žalobu zotrval na tom, že bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva o finančnej výpomoci a na základe nej boli potom uskutočnené nejaké ústne dohody, čo po celý čas tvrdil a na základe toho prebiehali finančné, bezhotovostné transakcie. Účel plnenia si vždy žalobca so žalovaným dohodli, že koľko a kam má ísť peňazí. Žalobca svojvoľne neuhrádzal hypotéku, poistenie, prípadne iné plnenia. Bola dohoda medzi žalobcom a žalovaným, že žalobca vykoná úhradu v prospech osôb za žalovaného, ale tá tretia osoby bola platobné miesto, ktoré žalovaný určil vopred žalobcovi. Započítanie medzi stranami sporu bolo robené priebežne, aby si vedeli pozrieť, akú majú bilanciu, kto je v pluse a kto v mínuse, čo spočiatku aj fungovalo. Následne došlo to do štádia, že bezhotovostné plnenia poskytoval len žalobca, žalovaný nie a ten zápočet bol robený priebežne a v závere bol urobený kvôli preukázaniu skutočného rozdielu, aby bolo naozaj skutkovo preukázané to, že existovala ústna dohoda o finančnej výpomoci na základe ktorej boli uskutočnené nejaké dohody, aby bolo zrejmé, aký je existujúci rozdiel. Týmto podľa žalobcu je preukázaná aj ústna zmluva o finančnej výpomoci a nezatajil žiadny bezhotovostný prevod, ktorý prijal v prospech svojho účtu od žalovaného. Medzi stranami sporu nikdy nebolo riešené odkiaľ majú finančné prostriedky, ktoré si vzájomne požičiavajú, napr. žalobca sumu 33 800€ mal tiež z úveru.

42. Právny zástupca žalovaného uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach a písomných stanoviskách s tým, že všetky žalované čiastky boli uhradené zo strany žalovaného, a to takým spôsobom, že každú úhradu, ktorú učinil žalobca za žalovaného si následne vybral z hotovosti žalovaného. O týchto úkonoch viedla svedkyňa L. vlastnoručné zápisy. Spárovaním týchto zápisov je možné preukázať, že žalobca má všetko uhradené. V zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu navrhol právny zástupca žalovaného, aby súd započítal úroky, ktoré má platiť pán E. banke, aby sa to započítalo voči nároku pána C. (bez akejkoľvek číselnej špecifikácie započítania).

43. Žalovaný k mailu, ktorý bol predložený ako mail zaslaný pani L., sestre žalovaného sa vyjadril tak, že bola rodina oboznámená o nejakých bezhotovostných a hotovostných prevodov medzi ním, pani L. a pánom C., ktoré poukazovali na to, že vôbec nezhodujú s tými, o ktoré je momentálne žalovaný. Poukázal na to, že dokázal spárovať tie čiastky, ktoré žalobca žaluje, ktoré žiada vrátiť.

44. Žalobca uviedol, že žiadnu finančnú hotovosť z prevádzok žalovaného neprijal, robil kuriéra, takže doniesol peniaze pani L., ktorá nimi následne uhrádzala platby s tým, že táto nemala prístup k výpisom z jeho účtov.

45. Pred novým rozhodnutím po zrušení prvostupňového súdu odvolacím súdom boli zopakované listinné dôkazy, keď boli opätovne zopakované dôkazy, ktoré sa v spise nachádzali. V podstate všetky boli k prvému rozhodnutiu zo dňa 17.3.2022, pretože strany sporu, resp. právny zástupca žalovaného predložil len listinné doklady, ako súčasť podania zo dňa 10.3.2023, z ktorých časť už sa v spise nachádzala. Pokiaľ predkladal právny zástupca žalovaného dôkaz na pojednávaní dňa 31.05.2023, a to komunikáciu medzi svedkyňou L. N. a sestrou žalovaného S. E., tak tento dôkaz doniesol na pojednávanie v jednej kópii, a to v čase, kedy už strany sporu predniesli záverečné reči. V tomto štádiu konania už na tento listinný dôkaz nebolo možné prihliadnuť, pretože nebol priestor, aby sa s ním oboznámil dostatočne súd a ani protistrana, ktorá opakovane poukazovala na koncentráciu konania. Ak by bolo potrebné tento listinný dôkaz do spisu pripojiť a oboznámiť, bolo by potrebné odročiť pojednávanie a nariadiť ďalšie, čo vzhľadom na doterajší priebeh konania a prednes strán sporu, že nemajú ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania na pojednávaní konanom dňa 27.4.2023 nebolo možné prihliadať.

46. S prihliadnutím na dokazovanie, ktoré bolo vykonané do rozhodnutia súdu ku dňu 17.3.2022 žiadna zo strán sporu nespochybnila rozsah vykonaného dokazovania. Opakovane sa nevyjadrovala k výsluchu svedkov, listinám, ktoré boli predložené. Pokiaľ zo strany súdu bol riešený zdroj úveru, z ktorého finančné prostriedky poskytol žalovaný žalobcovi s poukazom na právny názor odvolacieho súdu, táto skutočnosť prvostupňovým súdom už riešená a zohľadňovaná nebola. Pokiaľ právny zástupca žalovaného navrhol na pojednávaní započítať úroky, ktoré má platiť pán E. banke tak, aby sa to započítalo voči nároku pána C.. Žiadnu bližšiu špecifikáciu výšky započítania, ustálenia splatnosti, právny zástupca žalovaného nešpecifikoval, a preto na túto skutočnosť súd neprihliadol.

47. Súd mal nesporne preukázaný tok finančných prostriedkov žalovaného žalobcovi - 77 000 € a žalobcu žalovanému vo výške 125 000,17 €. Tento tok peňazí, resp. zasielanie si finančných prostriedkov stranami sporu nebolo stranami sporu spochybnené a žalovaný na svoju obranu uvádzal, že finančné prostriedky, ktoré žalobca uplatňuje, mu boli vrátené takým spôsobom, že si ich v hotovosti vybral z pokladne prevádzok žalovaného. Poukazoval na zápisky K. L., ktorá bola v konaní vypočutá ako svedkyňa a na spárovanie platieb, ktoré však žiadnym hodnoverným spôsobom nešpecifikoval, opakovane len poukazoval na platby, ktoré uvádzala K. L. vo svojich zápiskoch. Podľa názoru súdu však tento spôsob úhrady dlhu žalovaného voči žalobcovi nebol preukázaný jednoznačne, hodnoverne tak, by bolo možné jednoznačne naozaj konštatovať, že platby zodpovedali dlhu žalovaného žalobcovi. V tomto smere žalovaný podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno, a preto na túto obranu nebolo možné prihliadnuť. Žalovaný opakovane v priebehu konania poukazoval na listiny, ktoré do spisu nepripojil, prípadne ich v priebehu konania nepreukázal. Na základe uvedeného súd vyhovel žalobe žalobcu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Žalovaný tým, že do konania nepredložil relevantné účtovné doklady, ako bola kniha tržieb, denné uzávierky z registračnej pokladne a podobne, nemohol postaviť svoju obhajobu len na spárovaní platieb, ktoré nešpecifikuje a len poukáže na to, že zodpovedajú zápiskom K. L.. Obdobie vzájomnej finančnej výpomoci žalobcu a žalovaného bolo špecifikované od roku 2015 do 20.8.2018 a za toto obdobie vyplynuli aj platby, ktoré boli špecifikované tak na strane žalovaného, ako aj žalobcu, ktorých existenciu strany sporu nespochybnili. Rozdiel medzi týmito čiastkami je výška žalovanej sumy. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že pokiaľ plnil za žalovaného tretej osobe, bolo to len platobné miesto, teda tam, kde boli poskytnuté finančné prostriedky žalobcom za žalovaného na základe takto uzavretej dohody a základný vzťah vznikal vždy len medzi stranami sporu.

Vzťah medzi stranami sporu bol posúdený v súlade s ako zmluva o pôžičke a z nej plynúce nároky.

Súd poskytol žalovanému na jeho obranu dostatočný priestor v rámci ktorého žalovaný predkladal dôkazy, ktorými nevedel preukázať ním tvrdené skutočnosti, preto skonštatovaním neunesenia dôkazného bremena tak, ak to bolo konštatované aj v rozhodnutí odvolacieho súdu bolo možné žalobe vyhovieť. Žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 48 017 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 26.9.2018 do zaplatenia s tým, že žalobca preukázal súdu výzvu na zaplatenie žalovanej sumy zo dňa 10.9.2018, ktorá bola doručená žalovanému do vlastných rúk 18.9.2018 a od tohto obdobia je možné odvíjať už splatnosť pôžičky, pričom žalobca uložil žalovanému lehotu na zaplatenie sedem dní a žiadal úrok od 26.9.2018, s čím bolo možné sa stotožniť s tým, že toto obdobie je obdobím, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením. Výška úroku z omeškania zodpovedala

základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania, kedy bola 0 % a úrok z omeškania bol priznaný v súlade s ust. , a nariadenia vlády SR č. vo výške 5 percentuálnych bodov. Žalobca si v konaní uplatňoval náklady spojené s uplatnením pohľadávky v súlade s ust. vo výške 634,44 € za úkon právnej služby. V tomto smere súd nevyhovel žalobe, pretože zo strany žalobcu nebolo preukázané, žeby túto finančnú čiastku zaplatil svojmu právnemu zástupcovi a následne by si ju mohol uplatniť v konaní voči žalovanému. V tejto časti bola žaloba zamietnutá.

48. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 18.12.2022 súd návrh žalovaného zo dňa 12.2.219 na prerušenie konania zamietol. Z obsahu spisu nebolo zrejmé, že sa strany sporu proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku odvolali, pretože odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa ako taký. Súd prvého stupňa preto návrh na prerušenie konania zamietol aj v rozhodnutí vo veci samej po zrušení odvolacieho súdu s poukazom na dôvody dopĺňacieho rozsudku ( čl. 892 a 893).

49. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. a žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalobca bol v konaní plne úspešný a v časti, kde došlo k zamietnutiu súd to hodnotí ako nepatrnú časť uplatnenej žaloby. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.