Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-110-2026.pdf
PDF · 67.98 KB
Case nature
5Tos/110/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci odsúdenej A. B., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu odsúdenej o upustenie od výkonu ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou, o sťažnosti odsúdenej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 02.07.2026 č.k. 12Nt/16/2026-30, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20.08.2026 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdenej A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava (ďalej len „prvostupňový súd“) rozhodol podľa § 447 ods. 1 Trestného poriadku tak, že zamietol návrh odsúdenej A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., X. XXXX XXX/XX, t. č. v ÚVTOS Nitra – Chrenová (ďalej len „odsúdená“) o upustenie od výkonu ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou, ktoré jej bolo uložené rozsudkom prvostupňového súdu, sp. zn. 3Tk/1/2020 zo dňa 13.05.2020. 2. Proti uvedenému uzneseniu podala odsúdená v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. 3. V sťažnosti odsúdená uviedla, že vo výkone trestu sa nachádza od 13.05.2020, pričom väzba jej bola zarátaná od 21.08.2019. Poukázala na skutočnosti zo svojej žiadosti a požiadala o jej prešetrenie, poprípade úplné zrušenie ochranného liečenia. Uvádza, že v napadnutom uznesení sú klamlivé informácie o jej dĺžke trestu, ktorá je 13 rokov a 4 mesiace a od začiatku jeho výkonu je v minimálnom stupni stráženia. Poprípade žiada súd o prekvalifikovanie ústavnej liečby na ambulantnú. 4. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 psím. c) Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. 5. Krajský súd v Trnave (ďalej len „sťažnostný súd“) na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému odsúdená podala sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. 6. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdenej zo dňa 15.05.2026 na upustenie od výkonu ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou. 7. V odôvodnení napadnutého uznesenia prvostupňový súd uviedol, že v prípade odsúdenej nie sú splnené zákonné podmienky na upustenie od výkonu ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou. Prvostupňový súd poukázal na to, že odsúdená doposiaľ ani nezačala s výkonom uloženého ochranného liečenia, a to z objektívnych dôvodov. Ďalej skonštatoval, že výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody ani čiastočne nenahrádza výkon ochranného liečenia, pretože predovšetkým program zaobchádzania v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody a prípadná liečebná metóda, či postup pri absolvovaní protialkoholickej liečby je nepochybne iný a je zameraný na dve úplne odlišné situácie. S poukazom na § 74 ods. 6 Trestného zákona ďalej uvádza, že z obsahu spisového materiálu
zistil, že odsúdenej bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou v nadväznosti na závery znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v priebehu prípravného konania v pôvodnom súdnom konaní. Odsúdená svoj návrh odôvodnila len jej zaradením v ústave v rámci výkonu trestu odňatia slobody, účasťou na rozhovoroch so psychologičkou a absolvovaním liečenia v roku 2018 a následnou návštevou psychiatra. Podľa názoru prvostupňového súdu abstinencia vo výkone trestu odňatia slobody je odlišná od abstinencie na slobode, keďže vo výkone trestu ide o vynútenú abstinenciu v chránenom priestore (v priestoroch ústavu na výkon trestu odňatia slobody), ktorá nepredstavuje zmenu vo vzťahu k znalcom detekovanej závislosti odsúdenej, a to ani uplynutím dlhšieho času vo výkone trestu odňatia slobody. Vynútená abstinencia počas výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody predstavuje situáciu, kedy je odsúdená izolovaná od spoločnosti a vonkajších podnetov, a nie je tak možné objektívne zhodnotiť, či s ohľadom na jej rozvinutú závislosť je jej pobyt vo výkone väzby, resp. trestu, postačujúcim na upustenie od výkonu ochranného liečenia. Počas výkonu trestu odňatia slobody nie je odsúdená vystavovaná záťažovým situáciám, ktoré by súd presvedčili o tom, že výkon ochranného liečenia nie je potrebné, t. j. že došlo k zániku okolností, pre ktoré bolo uložené toto ochranné liečenie, a že odsúdená je, aj bez potreby jeho výkonu, schopná viesť abstinujúci život. 8. Sťažnostný súd preskúmavajúc napadnuté uznesenie, ako i príslušný na vec vzťahujúci sa spisový materiál dospel k záveru, že prvostupňový súd postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ rozhodol o zamietnutí návrhu odsúdenej na upustenie od výkonu ochranného liečenia. Odôvodnenie prvostupňového súdu považuje sťažnostný súd za správne, pričom úvaha prvostupňového súdu vychádza z logického zhodnotenia zistených skutočností a dôkazov, ktoré boli v tomto konaní vykonané. 9. Sťažnosť podanú odsúdenou považuje sťažnostný súd za nedôvodnú. 10. Z ustanovenia § 74 ods. 6 Trestného zákona je zrejmé, že od výkonu uloženého ochranného liečenia je možné upustiť len v tom prípade, ak ešte predtým, než bolo s výkonom tohto liečenia započaté, dôjde k zániku okolností, pre ktoré bolo uložené, čiže ak vlastne odpadnú dôvody, ktoré k uloženiu ochranného liečenia viedli. 11. Vykonaným dokazovaním bola ustálená tá skutočnosť, že odsúdená doposiaľ nenastúpila na výkon nariadeného ochranného protialkoholického liečenia. Súd teda nemá k dispozícii žiadne dôkazy o tom, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo ochranné liečenie odsúdenej uložené, teda príslušné odborné lekárske vyjadrenie o priebehu liečenia odsúdenej, ako aj o tom, či ochranné liečenie splnilo svoj cieľ, resp. či ochranné liečenie je naďalej účelné. Aj sťažnostný súd konštatuje, že vynútená abstinencia (v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody sa jednoznačne jedná o vynútenú abstinenciu) od alkoholu nie je automatickým predpokladom úspešnej abstinencie aj v civilných podmienkach. Rozhodujúcou nie je ani dĺžka vynútenej abstinencie. 12. Z týchto dôvodov ani sťažnostný súd nemohol vyhovieť žiadosti odsúdenej o upustenie od výkonu nariadeného ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou, pričom rozhodovanie o zmene takto uloženého liečenia na ambulantnú formu je bezpredmetné, pretože tak, ako je to už vyššie uvedené, odsúdená ešte ani čiastočne neabsolvovala ústavné ochranné liečenie. 13. Skutočnosti uvádzané odsúdenou v sťažnosti (nesprávne označenie výmery trestu a zaradenia do ústavu na výkon trestu) považuje sťažnostný súd len na pisárske chyby, ktoré nemajú vplyv na zákonnosť a správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu. 14. S poukazom na uvedené, sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdenej, nakoľko táto nebola dôvodná.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.