Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Csp-62-2016.pdf
PDF · 168.39 KB
Case nature
Area
Subarea
3Csp/62/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobcu: COFIDIS, so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve d´Ascq, CEDEX 598 66, Francúzska republika, konajúcou na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 50595628, so sídlom Einsteinova ulica 11/3677, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, právne zastúpený: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181 proti žalovanému: C. Z., B.. XX.XX.XXXX, X. U.É. XXX/X, XXX XX X., právne zastúpeného: JUDr. Ladislav Riedl, advokát so sídlom Konštantínova 3308/6, 080 01 Prešov, o žalobe žalobcu na zaplatenie 609,94 Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného na zaplatenie 2.250,58 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie úroku vo výške 16,48 % ročne zo sumy 2.398,51 Eur od 22.04.2016 do 29.06.2016, úroku vo výške 16,48 % ročne zo sumy 609,94 Eur od 30.06.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.850,35 Eur od 21.11.2015 do 21.04.2016, poplatku za oneskorené splátky vo výške 480,00 Eur, paušálnej náhrady za náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur z a s t a v u j e .
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o žalobe žalobcu v rozsahu 100 %.
IV. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 2.250,58 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.250,58 Eur od 01.05.2019 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalovaného v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu spoločnosť BANCO COFIDIS, S.A., sídlo Avenida 24 de Julho 98, Lisabon, časť Santos-o-Velho, Portugalsko, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri v Lisabone, číslo zápisu 500280312, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby BANCO COFIDIS, S.A, pobočka zahraničnej banky, sídlo Einsteinova 11, 850 01 Bratislava, IČO: 35 945 745, žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.09.2016 sa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 609,94 Eur spolu s úrokom vo výške 16,48 % ročne zo sumy 2.850,35 Eur od 21.11.2015 do 21.04.2016, t.j. 195,62 Eur, s úrokom vo výške 16,48 % ročne zo sumy 2.398,51 Eur od 22.04.2016 do 29.06.2016, t.j. 73,64 Eur, s úrokom vo výške 16,48 % ročne zo sumy
609,94 Eur od 30.06.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.850,35 Eur od 21.11.2015 do t.j. 59,94 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.614,91 Eur od 22.04.2016 do t.j. 24,36 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 609,94 Eur od 30.06.2016 do zaplatenia, ako aj poplatok za oneskorené splátky vo výške 480,00 Eur a náklady spojené s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva vo výške 649,83 Eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXX zo dňa 30.01.2014 (ďalej len „Zmluva“) uzavretej medzi (pôvodným) žalobcom a žalovaným bol žalovanému zo strany žalobcu poskytnutý úver vo vyše 4.444,86 EUR, za účelom kúpy motorového vozidla značky FIAT GRANDE PUNTO 1.4 8V DYNAMIC, VIN Z., pričom žalovaný bol povinný predmetný úver splácať v mesačných splátkach v zmysle Finančného plánu, ktorý je súčasťou Zmluvy. Žalobca si všetky povinnosti vyplývajúce zo záväzkového vzťahu splnil a vykonal riadne a včas. Predmetný úver bol za účelom zabezpečenia pohľadávok žalobcu zo Zmluvy zabezpečený prostredníctvom Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 30.01.2014 na motorové vozidlo značky FIAT GRANDE PUNTO 1.4 8V DYNAMIC, VIN Z.. Žalovaný bol v zmysle Zmluvy povinný uhradiť žalobcovi celkom 48 splátok, každú vo výške 130,06 Eur, pričom tieto boli splatné vždy k dvadsiatemu dňu príslušného kalendárneho mesiaca v čase od 20.02.2014 do 20.01.2018 v zmysle prílohy - Finančného plánu. Žalovaný uhradil žalobcovi celkovo 21 splátok v zmysle Finančného plánu, avšak ďalšie dohodnuté splátky z uzavretej Zmluvy v lehote ich splatnosti žalovaný neuhradil, preto žalobca listom zo dňa 05.04.2016 upozornil žalovaného na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru spolu s jeho príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú, tento však na predmetné upozornenie nereagoval. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v omeškaní so splátkami úveru viac ako tri mesiace, vyhlásil žalobca podľa bodu 20. Všeobecných podmienok Zmluvy úver, celé jeho príslušenstvo, spolu so všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú, a to k ôsmemu dňu odo dňa odoslania oznámenia o tejto skutočnosti žalovanému, za splatné. Žalobca odoslal žalovanému písomnosť - Vyhlásenie splatnosti a výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 13.04.2016, v ktorej ho vyzval na úhradu pohľadávok, ktoré žalobca voči žalovanému k danému dňu evidoval. Úver, celé jeho príslušenstvo, spolu so všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú, sa stali splatnými 21.04.2016. Aktuálne žalobca účtuje od žalovaného (vzhľadom na uskutočnený výkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva) úhradu splátky pod por. č. 1 až por. č. 43 Finančného plánu a ďalšie dohodnuté splátky z uzavretej Zmluvy v lehote ich splatnosti žalovaný neuhradil a ani neoznámil iné skutočnosti. Aj napriek niekoľkým telefonickým urgenciám zo strany žalobcu, nedošlo do dnešného dňa zo strany žalovaného k úhrade dlžnej sumy, ktorú bol povinný tento uhradiť na základe Zmluvy o úvere č. XXXXX, čím sa dostal do omeškania s plnením splatného peňažného záväzku. Na základe doteraz uvedeného je nepochybné, že žalovaný sa nesplnením si svojho záväzku voči žalobcovi dostal do omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že neuhradením dlžnej sumy vyplývajúcej zo Zmluvy, voči žalobcovi si nesplnil svoj záväzok riadne a včas. Na základe vyššie uvedeného vznikol nárok žalobcu od žalovaného požadovať zaplatenie celkovej sumy neuhradenej istiny, úrokov, úrokov z omeškania, nákladov spojených s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, ako aj ostatných poplatkov. Ročná úroková sadzba úveru dohodnutá v čl. II. Individuálnych podmienkach Zmluvy predstavuje 16,48 % p.a. Vzhľadom na zosplatnenie úveru žalobcom, pristúpil tento k začatiu výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva v zmysle Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Žalobcovi taktiež vznikol v súvislosti so Zmluvou nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutých poplatkov, ako aj nákladov hotových výdavkov spojených s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. V snahe vyriešiť vzniknutú situáciu mimosúdne zaslal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalovanému písomnosť - Predžalobná výzva - pokus o mimosúdne riešenie veci zo dňa 22.08.2016, v zmysle ktorej bola žalovanému poskytnutá lehota 7 dní na úhradu vzniknutého dlhu. Žalovaný predmetnú výzvu preukázateľne prevzal dňa 31.08.2016, avšak dlh z jeho strany do dnešného dňa uhradený nebol. Žalobca si uplatňuje aj paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- Eur, v súvislosti s uplatnením pohľadávky v súlade s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. k § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka.
2. Pôvodný žalobca podaním doručeným súdu dňa 30.01.2019 zobral žalobu čiastočne späť a to v časti úroku vo výške 16,48 % ročne zo sumy 2.398,51 Eur od 22.04.2016 do 29.06.2016, úroku vo výške 16,48 % ročne zo sumy 609,94 Eur od 30.06.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.850,35 Eur od 21.11.2015 do 21.04.2016, poplatku za oneskorené splátky vo výške 480,00 Eur, paušálnej náhrady za náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur. V časti, ktorej žalobca vzal žalobu späť, žiadal konanie zastaviť. Zároveň žiadal, aby súd žalobe v ostatnej časti vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 609,94 Eur spolu s úrokom vo výške 16,48 % ročne zo sumy 2.850,35 Eur od 21.11.2015 do 21.04.2016, s úrokom z omeškania
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.614,91 Eur od 22.04.2016 do 29.06.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 609,94 Eur od 30.06.2016 do zaplatenia, náklady spojené s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva vo výške 649,83 Eur.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 25.04.2019, v ktorom uviedol, že v žalobe sa celkom nedôvodne tvrdí, že mu bolo poskytnutých 4.444,86 Eur za účelom kúpy osobného motorového vozidla Fiat Grande Punto, pretože obsah Zmluvy o úvere tomuto nezodpovedá. Je zrejmé, že výška poskytnutého úveru bola 3.342,00 Eur. Jednorazový spracovateľský poplatok bol uvedený v sume 1.102,86 Eur a mimo toho, že nemá opodstatnenie, predstavuje 1/3 poskytnutej sumy. To je absolútne neprijateľný postup veriteľa, ktorý nebude vedieť obhájiť. Napriek tomu, že Zmluva o úvere má dovetok „Individuálne podmienky“, na tejto adhéznej zmluve nie je individuálne zhola nič, preto v prípade spracovateľského poplatku ide o nekalú klauzulu s poukazom na § 53 ods. 4 písm. t) OZ, nakoľko požaduje od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Podľa jeho zistení, napr. Tatra banka pri poskytnutí sumy 15.000,- € žiada spracovateľský poplatok vo výške 300,- €, čo taktiež nemá logiku, ale ten pomer medzi oboma uvedenými sumami je zjavne iný, ako si vymienil žalobca. Obsah všeobecných podmienok ani nemá záujem dešifrovať a to z dôvodu použitia miniatúrneho písma. Úver je ex lege považovaný za bezúročný a bez poplatkov keďže úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a takýto dôsledok predpokladá § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. (ďalej len „ZOSÚ“) v písm. b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Napriek tomu, že vidí ako súčasť príloh žaloby Finančný plán (súhrnný prehľad platieb), o jeho existencii nie je v Zmluve ani zmienka, preto nebol do nej žiadnym spôsobom inkorporovaný. Nie je podpísaný, datovaný ani individuálne vymedzený, preto sa na neho nemôže prihliadať a medzi ostatnými dôkazmi pôsobí ako vyrobený dodatočne. Pretože podľa žaloby z úveru bolo zaplatených 43 splátok po 130,06 Eur, spolu 5.592,58 Eur, pri bezodplatnosti úveru rozdiel medzi sumou poskytnutou 3.342,00 Eur a zaplatenou 5.592,58 Eur, predstavuje vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu o sumu 2.250,58 Eur a túto žiada späť. Na záver uviedol, že čo sa týka nárokov žalobcu uvedeného v ČI. IV žaloby, t.j. hotové náklady spojené s predajom automobilu, tieto vznikli výlučne z obchodných vzťahov s jednotlivými obchodníkmi a nemajú oporu v Zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva z neuvedeného dňa. Preto je veriteľ povinný znášať ich sám bez refundácie. Navrhol žalobu zamietnuť a na základe vzájomnej žaloby uložiť žalobcovi povinnosť vydať žalovanému bezdôvodné obohatenie vo výške 2.250,58 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.250,58 Eur, od druhého dňa po doručení vzájomnej žaloby žalovanému do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
4.1. Pôvodný žalobca v podaní doručenom súdu dňa 10.06.2019 k podaniu žalovaného (odsek 3. odôvodnenia), ktoré mu bolo doručené dňa 29.04.2019 uviedol, že s podaným vyjadrením žalovaného nesúhlasí, pričom tvrdenia v ňom uvedené považuje za nesprávne, mylné a účelové. Žalobca z uvedeného dôvodu popiera nárok žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.250,58 Eur s príslušenstvom, a to v celom rozsahu. Ďalej uviedol, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXX zo dňa 30.01.2014 boli žalobcom žalovanému poskytnuté prostriedky v celkovej výške 4.444,86 Eur pozostávajúce z istiny úveru vo výške 3.342,00 Eur a jednorazového spracovateľského poplatku vo výške 1.102,86 Eur. Žalobca so žalovaným dojednali výšku spracovateľského poplatku uvedeného v článku II. Individuálnych podmienok úverovej zmluvy v súlade s článkom 19. Všeobecných podmienok, pričom na základe dohody bol jednorazový spracovateľský poplatok započítaný do mesačných splátok. Žalobca podotkol, že jednorazový spracovateľský poplatok bol započítaný v rámci mesačných splátok so súhlasom žalovaného rovnomerne, a teda žalovaný už pri podpise úverovej zmluvy mal vedomosť o započítaní jednorazového spracovateľského poplatku, pričom bez jeho súhlasu by k tomuto započítaniu nedošlo. Žalobca dodal, že spracovateľský poplatok je poplatkom, v dôsledku zaplatenia ktorého bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver, čo znamená, že žalovanému v postavení spotrebiteľa bolo zo strany žalobcu poskytnuté plnenie v podobe obstarania a poskytnutia peňažných prostriedkov. Jednorazový spracovateľský poplatok súvisí s trovami pri uzatvorení zmluvy, prípravou, vypracovaním úverovej zmluvy, ako aj ďalších zmluvných dokumentov a tiež s nákladmi súvisiacimi s uzatvorením úverovej zmluvy. 4.2. Pokiaľ žalovaný namieta veľkosť písma použitého vo Všeobecných podmienkach úverovej zmluvy, tak žalobca ani s týmto vyjadrením nesúhlasí, nakoľko zastáva názor, že text Všeobecných podmienok úverovej zmluvy, ako aj ostatné zmluvné dokumenty sú písane veľkosťou písma, ktoré je voľným okom
dobre čitateľné a veľkosť písma spĺňa požiadavky stanovené zákonom. V súvislosti s uvedeným žalobca poukazuje na ustanovenie § 1b nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka č. 87/1995 Z.z., v zmysle ktorého: „Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm.“ Zákonodarca stanovil a presne vymedzil minimálnu výšku písma až novelou účinnou od 01.06.2014, pričom do toho času zákon veľkosť písma týmto spôsobom neobmedzoval. Napriek uvedenému má žalobca za to, že zmluvná dokumentácia je v súlade so zákonom, nakoľko veľkosť písma v úverovej zmluve, a to či už v rámci Individuálnych alebo Všeobecných podmienok prevyšuje zákonom stanovenú veľkosť 1,9 mm. 4.3. Žalobca nesúhlasí ani s vyjadrením žalovaného, že tento považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, keďže neobsahuje náležitosti podľa ustanovenia § 9 os. 2 písm. c) a písm. k) zákona č129/2010 Z.z.. Žalobca má za to, že žalovaný vo svojom vyjadrení vychádza z nesprávnych skutkových záverov, pretože v Individuálnych podmienkach Zmluvy o úvere č. XXXXX zo dňa 30.01.2014 je v článku I. v časti označenej ako Určenie dodávateľa uvedené obchodné meno a tiež adresa predávajúceho, t.j. dodávateľa osobného motorového vozidla - AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s., IČO: 35 858 699, so sídlom a zároveň aj adresou na uplatnenie nárokov ul. Medzi mostami 5, 040 01 Košice. Zároveň žalobca poukázal aj na článok 23. Všeobecných podmienok úverovej zmluvy, ktorý obsahuje adresu Slovenskej obchodnej inšpekcie, na ktorú sa môže žalovaný v postavení spotrebiteľa obrátiť za účelom kontroly dodržiavania povinností žalobcu v postavení veriteľa: „Kontrolu nad dodržiavaním povinností vyplývajúcich Veriteľovi zo zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá má sídlo na adrese Prievozská 32, P.O. Box 5, 820 07 Bratislava 27.“ Žalobca má za to, že úverová zmluva v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy jasným a zrozumiteľným spôsobom upravuje údaje o výške, počte a termínoch splátok, ktoré sú obsiahnuté priamo v úverovej zmluve, konkrétne v článku II., kedy sa žalovaný so žalobcom dohodol splatiť poskytnuté peňažné prostriedky v 48 mesačných splátkach vo výške 130,06 EUR, splatných vždy k dvadsiatemu dňu v mesiaci. Splatnosť prvej mesačnej splátky bola zmluvnými stranami stanovená ku dňu 20.02.2014 a splatnosť poslednej mesačnej splátky ku dňu 20.01.2018. Zmluva taktiež rozlišuje jednotlivé splátky na istinu, úroky, iné poplatky a tiež poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, pričom všetky tieto informácie zreteľne vyplývajú z Finančného plánu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. 4.4. Ďalej uviedol, že žalovaný vo vyjadrení tiež namieta Finančný plán (súhrnný prehľad platieb), nakoľko o jeho existencií nie je v zmluve žiadna zmienka, nie je podpísaný ani datovaný, a preto sa neho nemôže prihliadať. Žalobca považuje vyššie uvedené tvrdenie za mylné a nesprávne. Predmetný finančný plán je neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, ktorý tvorí jej prílohu a je s ňou pevne spojený. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné, aby finančný plán, ktorý je súčasťou zmluvy, bol osobitne podpísaný a osobitne datovaný, nakoľko tvorí so zmluvou jeden celok. 4.5. Žalobca nárok žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.250,58 Eur s príslušenstvom popiera čo do dôvodu a aj čo do výšky. Žalobca namieta nielen právny dôvod údajného bezdôvodného obohatenia, ale aj samotnú výšku vyčíslenú žalovaným. Žalobca je presvedčený, že z jeho strany k obohateniu na úkor žalovaného nedošlo. Aby bolo možné hovoriť o bezdôvodnom obohatení, musia byť kumulatívne naplnené viaceré predpoklady. Na vznik právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia je nevyhnutná existencia majetkového prospechu na úkor druhej strany, pričom takýto prospech možno dosiahnuť len plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, prípadne majetkovým prospechom získaným z nepoctivých zdrojov. Podľa názoru žalobcu žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal existenciu zákonných predpokladov zakladajúcich bezdôvodné obohatenie, pričom z jeho vyjadrenia nie je zrejmý ani skutkový, ako ani právny základ, na ktorom malo bezdôvodné obohatenie nastať. Žalovaný, resp. jeho právny zástupca doposiaľ nešpecifikoval a nekonkretizoval skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodu čoho je potrebné nárok žalovaného v celom rozsahu zamietnuť. 4.6. Žalobca z dôvodu opatrnosti takisto vnáša námietku premlčania, nakoľko je dôvodné predpokladať, že právo na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. vrátenia vzájomných nárokov je v časti premlčané. Žalovaný si voči žalobcovi uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.250,58 EUR, pretože z úveru bolo žalobcovi zaplatených 43 splátok po 130,06 EUR, kedy pri bezodplatnosti úveru rozdiel medzi poskytnutou sumou vo výške 3.342,00 EUR a zaplatenou sumou predstavuje práve žalovaným uplatnené bezdôvodné obohatenie. Z finančného plánu
a prehľadu úhrad však vyplýva, že žalovaný si nárokuje vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k všetkým uhradeným mesačným splátkam, a teda splátkam, ktoré boli v prospech žalobcu uhradené v období od 11.04.2014 do 25.02.2016. Od uvedeného obdobia, v rámci ktorého žalovaný hradil žalobcovi mesačné splátky, do času podania vzájomnej žaloby, t.j. dňa 24.04.2014, uplynula 3-ročná objektívna premlčacia doba, a preto žalobca považuje nárok žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia z uhradených splátok pod por. č. 1 až 21 za premlčané. 4.7. Uviedol, že v závere vyjadrenia žalovaný namieta aj nárok žalobcu na náklady spojené s predajom automobilu, pretože tieto vznikli výlučne z obchodných vzťahov s jednotlivými obchodníkmi a nemajú oporu v Zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Vyššie uvedený názor žalovaného je opätovne nesprávny a irelevantný. V zmysle článku I. odsek 1.7 Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 30.01.2014 sa žalovaný so žalobcom dohodli, že žalovaný je povinný splatiť aj všetky náklady, ktoré veriteľovi vzniknú pri výkone zabezpečovacieho prevodu podľa odseku 2.5 zmluvy. Žalobcovi nárok na úhradu nákladov spojených s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva vyplýva zároveň aj zo zákona, konkrétne ide o ustanovenie § 553d ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.
5. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 04.11.2019 uviedol, že jednorazový spracovateľský poplatok bol uvedený v sume 1.102,86 Eur a mimo toho, že nemá opodstatnenie, predstavuje 1/3 poskytnutej sumy. Žalobca tvrdí, že tento poplatok zahŕňa trovy pri uzatvorení zmluvy, prípravu, vypracovanie úverovej zmluvy, ako aj ďalšie zmluvné dokumenty a tiež náklady súvisiace s uzatvorením úverovej zmluvy. Ide o nekalú klauzulu s poukazom na § 53 ods. 4 písm. t) OZ, nakoľko požaduje od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že poplatok bol započítaný do mesačných splátok. Finančný plán (súhrnný prehľad platieb) predložený žalobcom ale dáva jasne najavo, že mesačná splátka sa skladá z istiny a úroku úhrne vo výške 127,06 Eur mesačne. Ak by rozpočítal spracovateľský poplatok vo výške 1.102,86 Eur na 48 mesiacov, mesačne by sa započítavalo 22,98 Eur. Teda žalobca započítaval tento poplatok ako úrok, pretože okrem istiny je to jediná položka vo Finančnom pláne. To následne vedie k záveru, že ročná úroková sadzba je neprimerane nízka, a to vo výške 16 %, práve z dôvodu rozdelenia odplaty na takto enormný poplatok a úroky. V konečnom dôsledku sa jedná o neprijateľnú podmienku a zároveň sám veriteľ zarátal jeho splácanie na úrok, naozajstná úroková sadzba podľa kalkulačky je 34 % ročne. Teda ide o zjavnú úžeru. Ďalej uviedol, že žalobca vzniesol námietku premlčania, ale táto nemôže byť dôvodná. V žalobe uvádza, že žalovaný zaplatil 21 mesačných splátok, kým vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Zaplatených teda bolo 2.731,26 Eur. Následne speňažením zabezpečeného automobilu zarátal veriteľ úhrady na ďalších 22 splátok, čo je tvrdenie obsiahnuté v žalobe. Teda išlo o úhradu 2.861,32 Eur. A toto druhé plnenie bolo vykonané nie skôr ako v máji 2016. Napriek absencii platobnej histórie, vychádzajúc z listiny nazvanej Informácia o priebehu výkonu zabezpečovacieho prevodu právu, po odstavení vozidla 06.04.2016, sa začne so speňažovaním automobilu po 30 dňoch, teda najskôr v máji 2016. Protižaloba bola na súd podaná 24.04.2019, teda menej než tri roky od vzniku bezdôvodného obohatenia. Z dôvodu opatrnosti uviedol, že žalobcom je v tejto fáze konania iná spoločnosť ako tomu bolo ku dňu podania žaloby. Podľa obchodného registra: Skončenie iného obdobného konania: S účinnosťou od 1.12.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu BANCO COFIDIS, S.A., so sídlom Avenida 24 de Julho 96, Lisabon, Portugalsko, ako zanikajúcej spoločnosti a COFIDIS SA, so sídlom 61 Avenue Halley, Parc de la Haute Borne, 59866 Villeneuve-d' Ascq CEDEX, Francúzsko, ako nástupníckej spoločnosti, ktorá uskutočňuje činnosť na území SR prostredníctvom COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Einsteinova ulica 11/3677, 85101 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50595628.
6. Súd uznesením zo dňa 22.04.2021 č.k. 3Csp/62/2016-134 postupom podľa § 64 a nasl. C.s.p. rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalobcu a to spoločnosťou COFIDIS, so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve d´Ascq, CEDEX 598 66, Francúzska republika, konajúcou na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 50595628, so sídlom Einsteinova ulica 11/3677, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že v prípade, ak počas konania zanikne strana sporu, teda dôjde k zániku právnickej osoby vystupujúcej na strane žalobcu alebo žalovaného, súd na základe toho, či zaniknutá právnická osoba má právneho nástupcu alebo nie, rozhodne o zastavení konania (ak strana zanikla bez právneho nástupcu) alebo o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom. Súd mal preukázané, že žalobca zanikol zlúčením so spoločnosťou COFIDIS, so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve d´Ascq, CEDEX 598 66, Francúzska republika,
konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 50595628, so sídlom Einsteinova ulica 11/3677, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, ktorá sa stala jeho právnym nástupcom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd podľa § 64 C.s.p. rozhodol tak, že pokračuje v konaní so spoločnosťou COFIDIS, so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve d´Ascq, CEDEX 598 66, Francúzska republika, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 50595628, so sídlom Einsteinova ulica 11/3677, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka ako právnym nástupcom žalobcu. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.04.2021.
7. Súd vo veci nariadil viaceré pojednávania. Na pojednávaní nariadenom na deň 31.05.2021 právny zástupca žalovaného uviedol, že keďže bol splnomocnený klientom na zastupovanie tzv. pasívneho sporu, v danom momente bolo záujmom žalovaného iba uplatniť všetky námietky voči žalobe, ktoré by mu boli na prospech. Po posúdení priložených listín k žalobe ho oboznámil s tým, že je možnosť tento spor preklopiť do aktívnej sféry a že podľa jeho názoru je to práve žalobca, ktorý sa bezdôvodne obohatil na úkor žalovaného. S tým klient súhlasil. Iba udelením plnomocenstva dňa 23.04.2019 a následným oboznámenia sa s priloženými listinami, vie odôvodniť začiatok plynutia subjektívnej lehoty, keďže pôvodne zastúpenie nemalo súžiť na podanie žaloby, t.j. klient nevedel, že niečo takéto si cestou súdu môže uplatniť. Teda nárok, ktorý uplatňuje vzájomnou žalobou.
8. Na pojednávanie nariadené na deň 31.05.2021 súd riadne a včas predvolal právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného, pričom pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalovaného. Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť ospravedlnil písomným podaním súdu doručeným dňa 28.05.2021 s tým, že žiadal pojednávať a vec rozhodnúť v jeho neprítomnosti. Keďže boli splnené procesné podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listín a to zmluvy o úvere, prílohy, všeobecných podmienok, štandardných informácií o spotrebiteľskom úvere, zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, upozornenia, vyhlásenia splatnosti a výzvy na úhradu dlžnej sumy, informácii o priebehu výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, faktúr, zoznamu vozidiel dodaných do Aukčného centra, predžalobnej výzvy, výpisu z obchodného registra, výpočtu RPMN pre spotrebiteľské úvery, priemerných úrokových sadzieb, úverovej kalkulačky, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
10. Zo Zmluvy o úvere č. XXXXX zo dňa 30.01.2014 uzatvorenej medzi spoločnosťou BANCO BANIF MAIS, S.A., sídlo Avenida 24 de Julho 98, Lisabon, časť Santos-o-Velho, Portugalsko, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri v Lisabone, číslo zápisu 500280312, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby BANCO BANIF Mais, S.A, pobočka zahraničnej banky, sídlo Einsteinova 11, 850 01 Bratislava, IČO: 35 945 745 ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom vyplýva, že veriteľ poskytol žalovanému spotrebiteľský viazaný úver na dobu určitú vo výške 3.342,00 Eur. V zmluve boli v článku II. v tabuľke uvedené nasledujúce podmienky úveru: Výška každej mesačnej splátky úveru 130,06 Eur; Počet všetkých mesačných splátok: 48; deň splatnosti prvej mesačnej splátky: 20.02.2014; Deň splatnosti ostatných mesačných splátok: 20; Doba trvania zmluvy: 20.1.2018; Ročná úroková sadzba: 16,48 %; Jednorazový spracovateľský poplatok 1.102,86 Eur; splatnosť spracovateľského poplatku: započítaný v mesačných splátkach; ročná percentuálna miera nákladov 39 %, pri jej výpočte boli použité predpoklady uvedené v tejto tabuľke vyššie; Priemerná hodnota RPMN pre zodpovedajúci typ úveru, platná ku dňu podpisu zmluvy: 23,83 %; Celková čiastka na úhradu: 6.242,88 Eur. Z článku III. Zmluvy o úvere vyplýva, že dlžník sa zaviazal zabezpečiť všetky jeho záväzky voči veriteľovi vyplývajúce z tejto úverovej zmluvy zriadením zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva na vozidlo podpisom príslušnej zmluvy a zabezpečením ručiteľského vyhlásenia za podmienok uspokojujúcich pre veriteľa osobou akceptovateľnou pre veriteľa.
11. Z listu zo dňa 05.04.2016 označeného ako „Upozornenie“ vyplýva, že veriteľ upozornil žalovaného, že vzhľadom na skutočnosť, že nespláca svoje splatné záväzky zo zmluvy o úvere, tak v prípade ak bude v omeškaní s platbou jednej splátky o viac ako tri mesiace, v súlade s bodom 19. všeobecných
podmienok zmluvy o úvere vyhlási splatným celý poskytnutý úver spolu s jeho príslušenstvom a bude vymáhať pohľadávku súdnou cestou. Vyzval žalovaného k úhrade splatných pohľadávok.
12. Z listu zo dňa 13.04.2016 označeného ako „Vyhlásenie splatnosti a výzva na úhradu dlžnej sumy“ vyplýva, že veriteľ oznámil žalovanému, že vzhľadom na skutočnosť, že nespláca svoje splatné záväzky zo zmluvy o úvere, je v omeškaní s platbou jednej splátky úveru viac ako 3 mesiace, v súlade s bodom 19. všeobecných podmienok zmluvy o úvere vyhlásil splatným celý poskytnutý úver spolu s jeho príslušenstvom ku dňu 21.04.2016 a vyzval žalovaného k okamžitej úhrade pohľadávky pozostávajúcej z istiny vo výške 2.850,35 Eur spolu s dlžným úrokom z úveru a úrokom z omeškania.
13. Z informácie o priebehu výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva zo dňa 20.04.2016 vyplýva, že veriteľ žalovaného informoval o priebehu výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva a to, že motorové vozidlo bolo odobraté dňa 06.04.2016 a odstavené na parkovacej ploche v Košiciach, vozidlo bude predávané po uplynutí zákonnej 30 dňovej lehoty odo dňa odobratia vozidla.
14. Podľa výpisu z obchodného registra organizačnej zložky pôvodného žalobcu, táto organizačná zložka od 28.01.2012 do 07.04.2016 mala obchodné meno Banco Banif Mais S.A., pobočka zahraničnej banky a od 08.04.2016 do 01.03.2017 BANCO COFIDIS, S.A., pobočka zahraničnej banky. Ďalej z výpisu vyplýva, že zahraničnou osobou od 08.04.2016 do 0103.2017 bola osoba s obchodným menom BANCO COFIDIS, S.A. od 14.06.2014 do 07.04.2016 Banco Banif Mais S.A. a v období 28.01.2012 do 13.06.2014 Banco Banif Mais S.A. Uvedená organizačná zložka bola dňom 02.03.2017 dobrovoľne vymazaná z obchodného registra. Z časti Ďalšie právne skutočnosti z výpisu z obchodného registra vyplýva, že spoločnosť BANCO COFIDIS, S.A., so sídlom Avenida 24 de Julho 96 Lisabon, Portugalsko, sa s účinnosťou od 1. decembra 2016 cezhranične zlúčila so spoločnosťou COFIDIS, so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d´Ascq CEDEX 598 66, Francúzska republika, ktorá prevádzkuje svoju činnosť v Slovenskej republike prostredníctvom COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd: Po, vložka č. 3657/B. Spoločnosť COFIDIS ako univerzálny právny nástupca prebrala celé imanie ako aj všetky práva a povinnosti, záväzky a pohľadávky spoločnosti BANCO COFIDIS, S.A.
15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
21. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov,18aa) k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
22. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)
23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 144 Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť.
25. Podľa § 145 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
26. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z 1vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
27. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
28. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
29. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
30. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
31. Žalobca v priebehu konania pred začatím pojednávania zobral svoju žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške 16,48 % ročne zo sumy 2.398,51 Eur od 22.04.2016 do 29.06.2016, úroku vo výške 16,48 % ročne zo sumy 609,94 Eur od 30.06.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.850,35 Eur od 21.11.2015 do 21.04.2016, poplatku za oneskorené splátky vo výške 480,00 Eur, paušálnej náhrady za náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur bez
uvedenia dôvodu späť, preto súd na základe tohto dispozitívneho úkonu žalobcu podľa § 145 C.s.p. rozhodol o zastavení konania v časti ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku.
32. Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostal predmetom konania nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy vo výške 609,94 Eur spolu s úrokom vo výške 16,48 % ročne zo sumy 2.850,35 Eur od 21.11.2015 do 21.04.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.614,91 Eur od 22.04.2016 do 29.06.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 609,94 Eur od 30.06.2016 do zaplatenia, nákladov spojených s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva vo výške 649,83 Eur.
33. Súd na základe vykonaného dokazovania konštatuje, že predmetná zmluva o úvere je vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu, t.j. dodávateľ a spotrebiteľ, zmluvou spotrebiteľskou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka a zároveň zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a to v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
34. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 upravuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmysle odseku 1 musí mať písomnú formu a každá zmluvná strana dostane najmenej jedno vyhotovenie. Zároveň podľa odseku 2 zmluva musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať aj ďalšie náležitosti špecifikované v písm. a) až aa). Zároveň predmetný zákon v § 11 ods. 1 písm. a), b), c), d) e), f), g) stanovuje jednotlivé predpoklady, za ktorých sa úver poskytnutý spotrebiteľovi považuje za bezúročný a bez poplatkov.
35. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nesporne preukázané, že táto neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, t.j. nie sú uvedené predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Zo zmluvy o úvere nie je vôbec zrejmé, z akých údajov veriteľ vychádzal pri výpočte RPMN. V zmluve o úvere je síce ohľadne predpokladov použitých na výpočet RPMN uvedené, že „pri jej výpočte boli použité predpoklady uvedené v tejto tabuľke vyššie“, avšak nie sú uvedené konkrétne vyčíslené predpoklady, z ktorých veriteľ vychádzal pri výpočte RPMN. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je jedným z najdôležitejších údajov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, keďže sú v ňom zohľadnené všetky náklady, ktoré musí dlžník, t.j. spotrebiteľ za úver veriteľovi, t.j. dodávateľovi zaplatiť. Preto pri údaji o ročnej percentuálnej miere nákladov zákon stanovuje povinnosť uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet a teda nepostačuje uviesť len samotnú jeho výšku (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/7/2017 zo dňa 6.4.2017). Uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008 a to v článku 10 ods. 2 písm. g) podľa ktorého: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery;“.
36. Zároveň v zmluve o úvere chýba aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona, a síce termín konečnej splatnosti a doba trvania zmluvy. Zmyslom uvedeného ustanovenia zákona je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje časovú špecifikáciu doby trvania zmluvy a zároveň dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. V zmluve je iba uvedené, že doba trvania zmluvy „20/1/2018“, čo nezodpovedá zákonnej požiadavke na uvedenie doby trvania zmluvy, keďže v nej chýba presné časové vymedzenie obdobia trvania zmluvy. Zároveň v zmluve úplne absentuje povinná náležitosť zmluvu označená ako termín konečnej splatnosti.
37. Ďalej má súd za to, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákona a to uvedenie adresy veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že táto náležitosť je splnená tým, že je v zmluve uvedená adresa dodávateľa osobného motorového vozidla AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s., IČO: 35 858 699, so sídlom ul. Medzi mostami 5, 040 01 Košice, resp. článok 23. Všeobecných podmienok úverovej zmluvy,
ktorý obsahuje odkaz na Slovenskú obchodnú inšpekciu. Súd poukazuje na § 18 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorej predávajúci je povinný spotrebiteľa riadne informovať o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť a o vykonávaní záručných opráv. Teda veriteľ bol v zmysle § 9 ods. 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi presnú adresu veriteľa, na ktorej môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Predmetná zmluva však uvedenie adresy, na ktorej žalovaný môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť neobsahuje.
38. Vzhľadom na nedodržanie vyššie uvedených obligatórnych náležitostí zmluvy o splátkovom úvere, tento sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona.
39. Keďže poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný ako dlžník bol povinný veriteľovi vrátiť iba ním poskytnutý úver vo výške 3.342,00 Eur. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, na úhradu dlhu žalovaného bola zúčtovaná celková suma 5.592,58 Eur, pozostávajúca z 21. splátok uhradených žalovaným vo výške 2.731,26 Eur (21 x 130,06 Eur) a z ďalších 22 splátok uhradených výťažkom z predaja vozidla vo výške 2.861,32 Eur (22 x 130,06 Eur), teda uhradil sumu prevyšujúcu výšku poskytnutého úveru, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
40. Vzájomnou žalobou sa žalovaný domáhal voči žalobcovi vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.250,58 Eur ako rozdielu medzi žalobcom poskytnutým úverom vo výške 3.342,00 Eur a žalovaným zaplatenými splátkami vo výške 2.731,26 Eur (splátky č. 1. až 21.) a speňažením zabezpečeného automobilu započítaného veriteľom na úhradu splátok č. 22. až 42. vo výške 2.861,32 Eur. Zároveň si žalovaný uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.250,58 Eur od druhého dňa po doručení vzájomnej žaloby žalobcovi do zaplatenia, pričom vzájomná žaloba bola žalobcovi doručená dňa 29.04.2019. Vzájomnú žalobu odôvodnil žalovaný tým, že pre nedodržanie zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tento sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a teda žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi iba poskytnutý úver vo výške 3.342,00 Eur a keďže na úhradu úveru bola započítaná celkovo suma 5.592,58 Eur, žalobca sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a toto je povinný žalovanému vydať v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
41. Zo skutkových tvrdení žalobcu v samotnej žalobe, ktoré žalovaný nerozporoval vyplynulo, že žalovaný uhradil žalobcovi celkovo 21. splátok v zmysle Finančného plátnu, t.j. 21 x 130,06 Eur = 2.731,26 Eur. Ďalšie splátky žalovaný už neuhradil, preto veriteľ dňa 13.04.2016 vyhlásil predčasnú splatnosť a pristúpil k výkonu zabezpečovacieho prevodu práva. Zo skutkových tvrdení žalobcu v podanej žalobe zároveň vyplýva, že veriteľ výťažok z predaja motorového vozidla zaúčtoval na úhradu ďalších splátok úveru a to od č. 22. až 43. v zmysle Finančného plánu, t.j. 22 x 130,06 Eur = 2.861,32 Eur. Z uvedených skutkových tvrdení samotného žalobcu vyplýva, že na úhradu úveru zúčtoval na úkor žalovaného plnenia v celkovej výške 5.592,58 Eur. Z toho vyplýva, že veriteľ na ťarchu žalovaného ako dlžníka prijal plnenia v celkovej výške 5.592,58 Eur, čiže viac, než bol povinný uhradiť na základe účastníkmi uzavretého zmluvného úverového vzťahu, ktorý súd vyhodnotil ako bezúročný a bezpoplatkový. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka a násl. sa tak žalobca, resp. jeho právny predchodca na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil a to o sumu 2.250,58 Eur. Z uvedeného dôvodu súd vzájomnej žalobe žalovaného vyhovel a vyslovil, že žalobca je povinný titulom bezdôvodného obohatenia zaplatiť žalovanému ním žiadanú sumu 2.250,58 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 3.342,00 Eur a úhradami započítanými na splátky úveru a na účet žalovaného vo výške 5.592,58 Eur. Žalobca prijal v rozsahu 2.250,58 Eur od žalovaného plnenie bez právneho dôvodu a toto je povinný vydať žalovanému. Zároveň súd žalovanému priznal aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.250,58 Eur od 01.05.2019 do zaplatenia v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Žalovaný požadoval úrok z omeškania od druhého dňa po doručení vzájomnej žaloby žalovanému do zaplatenia. V zmysle § 517 Občianskeho zákonníka je dlžník v omeškaní, ak svoj dlh nesplní riadne a včas pričom podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Takže v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka bol žalobca povinný splniť dlh, vydať bezdôvodné obohatenie, prvý deň po tom, čo ho o plnenie žalovaný ako veriteľ požiadal. Žalobcovi bola vzájomná žaloba doručená dňa 29.04.2019, z čoho následne vyplýva, že dňom 30.04.2019 sa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia stal splatným a až následne dňa 01.05.2019 sa tak žalobca dostal s
plnením svojho záväzku do omeškania. Z uvedených dôvodov súd vyhovel vzájomnej žalobe aj v časti žiadaného úroku z omeškania tak, ako bol uplatnený vo vzájomnej žalobe.
42. Súd sa musel vyrovnať s námietkou premlčania, ktorú v priebehu konania vzniesol žalobca vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia uplatneného žalovaným vo vzájomnej žalobe. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úrok bezdôvodne obohatil, t.j. v subjektívnej premlčacej dobe, najneskoršie sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo, t.j. v objektívnej premlčacej dobe. Začiatok objektívnej a subjektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho začiatku, plynutia aj konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu.
43. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa, keď sa žalovaný dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 31.05.2021 tvrdil, že o skutočnosti, že na úkor žalovaného sa mal žalobca obohatiť sa dozvedel žalovaný od svojho právneho zástupcu po prevzatí zastúpenia a naštudovaní listín, pričom k prevzatiu zastúpenia došlo v zmysle plnej moci dňa 23.04.2019 (č.k. 48 spisu). Teda najskôr 24.04.2019 začala žalovanému plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia a v zmysle § 122 Občianskeho zákonníka by uplynula dňa 23.04.2021 a keďže vzájomná žaloba bola podaná na súd dňa 25.04.2019, v zmysle § 122 Občianskeho zákonníka táto premlčacia doba neuplynula. Súd poznamenáva, že žalobca v žiadne skutkové tvrdenia, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť skôr, ako tvrdil žalovaný, neprodukoval.
44. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú 3-ročnú objektívnu premlčaciu dobu, súd poukazuje na nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia pozostáva z výťažku z predaja osobného motorového vozidla, ktoré bolo započítané na splátky úveru č. 22. až 43. v celkovej výške 2.861,32 Eur, pričom k započítaniu výťažku na tieto splátky úveru mohlo dôjsť najskôr v mesiaci máj 2016, keďže v zmysle informácie o priebehu výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva zo dňa 20.04.2016 (odsek 13. odôvodnenia) predmetné motorové vozidlo bolo odobraté dňa 06.04.2016 a odstavené na parkovacej ploche v Košiciach s tým, že predané bude po uplynutí zákonnej 30 dňovej lehoty odo dňa odobratia vozidla, t.j. najskôr 06.05.2016. Teda najskôr 07.05.2016 mohla začať žalovanému plynúť trojročná objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia a v zmysle § 122 Občianskeho zákonníka by uplynula dňa 06.05.2019 a keďže vzájomná žaloba bola podaná na súd dňa 25.04.2019, v zmysle § 122 Občianskeho zákonníka táto premlčacia doba neuplynula.
45. Z vyššie uvedených dôvodov má súd za to, že námietka premlčania vznesená žalobcom voči právu žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je dôvodná.
46. Podľa § 262 ods.1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
49. V zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p. súd žalovanému priznal voči žalobcovi plnú náhradu trov konania o žalobe žalobcu, keďže I. výrokom súd konanie čiastočne zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom bez procesného zavinenia žalovaného (§ 256 ods. 1 C.s.p.) a v prevyšujúcej časti bol žalobca vecne neúspešný, keďže žaloba bola II. výrokom v prevyšujúcej časti zamietnutá (§ 255 ods. 1 C.s.p.).
50. Žalovaný mal v konaní o vzájomnej žalobe voči žalobcovi plný úspech vo veci, preto mu v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení § 255 ods. 1 C.s.p. priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v celom rozsahu.
51. O samotnej výške týchto trov konania o žalobe žalobcu ako aj o vzájomnej žalobe žalovaného bude v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).