Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoCsp/16/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského v sporovej veci žalobcu: COFIDIS, Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve - d´Ascq CEDEX 598 66, Francúzska republika, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, Landererova 12, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 595 628, zastúpeného: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: C. Z., B.. XX.XX.XXXX, X. U. XXX/X, XXX XX X., zastúpenému JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom, so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO: 50490044, o žalobe žalobcu na zaplatenie 609,94 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného na zaplatenie 2.250,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. -146 z 31.5.2021, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. okrem výroku I., ktorým konanie čiastočne zastavil.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie úroku vo výške 16,48 % ročne zo sumy 2.398,51 eur od 22.4.2016 do 29.6.2016, úroku vo výške 16,48 % ročne zo sumy 609,94 eur od 30.6.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.850,35 eur od 21.11.2015 do 21.4.2016, poplatku za oneskorené splátky vo výške 480,- eur, paušálnej náhrady za náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur zastavil (výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.), žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o žalobe žalobcu v rozsahu 100 % (výrok III.), zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 2.250,58 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.250,58 eur od 1.5.2019 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.) a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalovaného v rozsahu 100 % (výrok V.).

2. Zo Zmluvy o úvere č. XXXXX zo dňa 30.1.2014 uzatvorenej medzi spoločnosťou X. X. T., U..H.., U. H. XX J. Y. XX, I., Č. U.-C.-P., L., spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri v Lisabone, číslo zápisu XXXXXXXXX, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby X. X. T., U..H., L. Z. X., U. Q. XX, XXX XX X., N.: XX XXX XXX ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom vyplýva, že veriteľ poskytol žalovanému spotrebiteľský viazaný úver na dobu určitú vo výške 3.342,- eur. V zmluve boli v článku II. v tabuľke uvedené nasledujúce podmienky úveru: Výška každej mesačnej splátky úveru 130,06 eur; Počet všetkých mesačných splátok: 48; deň splatnosti prvej mesačnej splátky: 20.2.2014; Deň splatnosti ostatných mesačných splátok: 20; Doba trvania

zmluvy: 20.1.2018; Ročná úroková sadzba: 16,48 %; Jednorazový spracovateľský poplatok 1.102,86 eur; splatnosť spracovateľského poplatku: započítaný v mesačných splátkach; ročná percentuálna miera nákladov 39 %, pri jej výpočte boli použité predpoklady uvedené v tejto tabuľke vyššie; Priemerná hodnota RPMN pre zodpovedajúci typ úveru, platná ku dňu podpisu zmluvy: 23,83 %; Celková čiastka na úhradu: 6.242,88 eur. Z článku III. Zmluvy o úvere vyplýva, že dlžník sa zaviazal zabezpečiť všetky jeho záväzky voči veriteľovi vyplývajúce z tejto úverovej zmluvy zriadením zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva na vozidlo podpisom príslušnej zmluvy a zabezpečením ručiteľského vyhlásenia za podmienok uspokojujúcich pre veriteľa osobou akceptovateľnou pre veriteľa. Z listu zo dňa 5.4.2016 označeného ako „Upozornenie“ vyplýva, že veriteľ upozornil žalovaného, že vzhľadom na skutočnosť, že nespláca svoje splatné záväzky zo zmluvy o úvere, tak v prípade ak bude v omeškaní s platbou jednej splátky o viac ako tri mesiace, v súlade s bodom 19. všeobecných podmienok zmluvy o úvere vyhlási splatným celý poskytnutý úver spolu s jeho príslušenstvom a bude vymáhať pohľadávku súdnou cestou. Vyzval žalovaného k úhrade splatných pohľadávok. Z listu zo dňa 13.4.2016 označeného ako „Vyhlásenie splatnosti a výzva na úhradu dlžnej sumy“ vyplýva, že veriteľ oznámil žalovanému, že vzhľadom na skutočnosť, že nespláca svoje splatné záväzky zo zmluvy o úvere, je v omeškaní s platbou jednej splátky úveru viac ako 3 mesiace, v súlade s bodom 19. všeobecných podmienok zmluvy o úvere vyhlásil splatným celý poskytnutý úver spolu s jeho príslušenstvom ku dňu 21.4.2016 a vyzval žalovaného k okamžitej úhrade pohľadávky pozostávajúcej z istiny vo výške 2.850,35 eur spolu s dlžným úrokom z úveru a úrokom z omeškania. Z informácie o priebehu výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva zo dňa 20.4.2016 vyplýva, že veriteľ žalovaného informoval o priebehu výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva a to, že motorové vozidlo bolo odobraté dňa 6.4.2016 a odstavené na parkovacej ploche v W., vozidlo bude predávané po uplynutí zákonnej 30 dňovej lehoty odo dňa odobratia vozidla. Podľa výpisu z obchodného registra organizačnej zložky pôvodného žalobcu, táto organizačná zložka od 28.1.2012 do 7.4.2016 mala obchodné meno X. X. T. U..H.., L. Z. X. a od 8.4.2016 do 1.3.2017 X. S., U..H.., L. Z. X.. Ďalej z výpisu vyplýva, že zahraničnou osobou od 8.4.2016 do 1.3.2017 bola osoba s obchodným menom X. S., U..H.. od 14.6.2014 do 7.4.2016 X. X. T. U..H.. a v období 28.1.2012 do 13.6.2014 X. X. T. U..H.. Uvedená organizačná zložka bola dňom 2.3.2017 dobrovoľne vymazaná z obchodného registra. Z časti Ďalšie právne skutočnosti z výpisu z obchodného registra vyplýva, že spoločnosť X. S., U..H.., U. U.J. H. XX J. Y. XX I., L., sa s účinnosťou od 1. decembra 2016 cezhranične zlúčila so spoločnosťou COFIDIS, so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d´Ascq CEDEX 598 66, Francúzska republika, ktorá prevádzkuje svoju činnosť v Slovenskej republike prostredníctvom COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd: Po, vložka č. 3657/B. Spoločnosť COFIDIS ako univerzálny právny nástupca prebrala celé imanie ako aj všetky práva a povinnosti, záväzky a pohľadávky spoločnosti X. S., U..H..

3. Žalobca v priebehu konania pred začatím pojednávania zobral svoju žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške 16,48 % ročne zo sumy 2.398,51 eur od 22.4.2016 do 29.6.2016, úroku vo výške 16,48 % ročne zo sumy 609,94 eur od 30.6.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.850,35 eur od 21.11.2015 do 21.4.2016, poplatku za oneskorené splátky vo výške 480,- eur, paušálnej náhrady za náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur bez uvedenia dôvodu späť, preto súd na základe tohto dispozitívneho úkonu žalobcu rozhodol o zastavení konania v tejto časti.

4. Predmetná zmluva o úvere je vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu, t.j. dodávateľ a spotrebiteľ, zmluvou spotrebiteľskou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia až 54 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), a to v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. v upravuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmysle odseku 1 musí mať písomnú formu a každá zmluvná strana dostane najmenej jedno vyhotovenie. Zároveň podľa odseku 2 zmluva musí okrem všeobecných náležitostí podľa obsahovať aj ďalšie náležitosti špecifikované v písm. a) až aa). Zároveň predmetný zákon v , , , e), , stanovuje jednotlivé predpoklady, za ktorých sa úver poskytnutý spotrebiteľovi považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nesporne preukázané, že táto neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy podľa citovaného zákona, t.j. nie sú uvedené predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Zo zmluvy o úvere nie je vôbec zrejmé, z akých údajov veriteľ vychádzal pri výpočte RPMN. Uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj podľa transponovanej smernice

Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa 23.4.2008. Zároveň v zmluve o úvere chýba aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona, a síce termín konečnej splatnosti a doba trvania zmluvy. Zmyslom uvedeného ustanovenia zákona je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje časovú špecifikáciu doby trvania zmluvy a zároveň dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. V zmluve je iba uvedené, že doba trvania zmluvy „20/1/2018“, čo nezodpovedá zákonnej požiadavke na uvedenie doby trvania zmluvy, keďže v nej chýba presné časové vymedzenie obdobia trvania zmluvy. Zároveň v zmluve úplne absentuje povinná náležitosť zmluvu označená ako termín konečnej splatnosti. Predmetná zmluva o úvere neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákona a to uvedenie adresy veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že táto náležitosť je splnená tým, že je v zmluve uvedená adresa dodávateľa osobného motorového vozidla H. H. H., H..U.., N.: XX XXX XXX, U. U. D.. T. T. X, XXX XX W., resp. článok 23. Všeobecných podmienok úverovej zmluvy, ktorý obsahuje odkaz na Slovenskú obchodnú inšpekciu. Súd poukazuje na o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorej predávajúci je povinný spotrebiteľa riadne informovať o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť a o vykonávaní záručných opráv. Teda veriteľ bol v zmysle poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi presnú adresu veriteľa, na ktorej môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Predmetná zmluva však uvedenie adresy, na ktorej žalovaný môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť neobsahuje. Vzhľadom na nedodržanie uvedených obligatórnych náležitostí zmluvy o splátkovom úvere, tento sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle citovaného zákona. Keďže poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný ako dlžník bol povinný veriteľovi vrátiť iba ním poskytnutý úver vo výške 3.342,- eur. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, na úhradu dlhu žalovaného bola zúčtovaná celková suma 5.592,58 eur, pozostávajúca z 21. splátok uhradených žalovaným vo výške 2.731,26 eur (21 x 130,06 eur) a z ďalších 22 splátok uhradených výťažkom z predaja vozidla vo výške 2.861,32 eur (22 x 130,06 eur), teda uhradil sumu prevyšujúcu výšku poskytnutého úveru, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Vzájomnou žalobou sa žalovaný domáhal voči žalobcovi vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.250,58 eur ako rozdielu medzi žalobcom poskytnutým úverom vo výške 3.342,- eur a žalovaným zaplatenými splátkami vo výške 2.731,26 eur (splátky č. 1. až 21.) a speňažením zabezpečeného automobilu započítaného veriteľom na úhradu splátok č. XX. až XX. vo výške 2.861,32 eur. Zároveň si žalovaný uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.250,58 eur od druhého dňa po doručení vzájomnej žaloby žalobcovi do zaplatenia, pričom vzájomná žaloba bola žalobcovi doručená dňa 29.4.2019. Vzájomnú žalobu odôvodnil žalovaný tým, že pre nedodržanie zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tento sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a teda žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi iba poskytnutý úver vo výške 3.342,- eur a keďže na úhradu úveru bola započítaná celkovo suma 5.592,58 eur, žalobca sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a toto je povinný žalovanému vydať v zmysle a nasl. .

6. Zo skutkových tvrdení žalobcu v samotnej žalobe, ktoré žalovaný nerozporoval vyplynulo, že žalovaný uhradil žalobcovi celkovo 21. splátok v zmysle Finančného plátnu, t.j. 21 x 130,06 eur = 2.731,26 eur. Ďalšie splátky žalovaný už neuhradil, preto veriteľ dňa 13.4.2016 vyhlásil predčasnú splatnosť a pristúpil k výkonu zabezpečovacieho prevodu práva. Zo skutkových tvrdení žalobcu v podanej žalobe zároveň vyplýva, že veriteľ výťažok z predaja motorového vozidla zaúčtoval na úhradu ďalších splátok úveru a to od č. XX. až XX. v zmysle Finančného plánu, t.j. 22 x 130,06 eur = 2.861,32 eur. Z uvedených skutkových tvrdení samotného žalobcu vyplýva, že na úhradu úveru zúčtoval na úkor žalovaného plnenia v celkovej výške 5.592,58 eur. Z toho vyplýva, že veriteľ na ťarchu žalovaného ako dlžníka prijal plnenia v celkovej výške 5.592,58 eur, čiže viac, než bol povinný uhradiť na základe účastníkmi uzavretého zmluvného úverového vzťahu, ktorý súd vyhodnotil ako bezúročný a bezpoplatkový. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a násl. sa tak žalobca, resp. jeho právny predchodca na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil a to o sumu 2.250,58 eur. Z uvedeného dôvodu súd vzájomnej žalobe žalovaného vyhovel a vyslovil, že žalobca je povinný titulom bezdôvodného obohatenia zaplatiť žalovanému ním žiadanú sumu 2.250,58 eur, ktorá predstavuje

rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 3.342,- eur a úhradami započítanými na splátky úveru a na účet žalovaného vo výške 5.592,58 eur. Žalobca prijal v rozsahu 2.250,58 eur od žalovaného plnenie bez právneho dôvodu a toto je povinný vydať žalovanému. Zároveň súd žalovanému priznal aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.250,58 eur od 1.5.2019 do zaplatenia v súlade s v spojení s Nariadenia vlády SR č. Žalovaný požadoval úrok z omeškania od druhého dňa po doručení vzájomnej žaloby žalovanému do zaplatenia. V zmysle je dlžník v omeškaní, ak svoj dlh nesplní riadne a včas pričom podľa ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Takže v zmysle bol žalobca povinný splniť dlh, vydať bezdôvodné obohatenie, prvý deň po tom, čo ho o plnenie žalovaný ako veriteľ požiadal. Žalobcovi bola vzájomná žaloba doručená dňa 29.4.2019, z čoho následne vyplýva, že dňom 30.4.2019 sa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia stal splatným a až následne dňa 1.5.2019 sa tak žalobca dostal s plnením svojho záväzku do omeškania. Z týchto dôvodov súd vyhovel vzájomnej žalobe aj v časti žiadaného úroku z omeškania.

7. Súd sa musel vyrovnať s námietkou premlčania, ktorú v priebehu konania vzniesol žalobca vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia uplatneného žalovaným vo vzájomnej žalobe. Podľa sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úrok bezdôvodne obohatil, t.j. v subjektívnej premlčacej dobe, najneskoršie sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo, t.j. v objektívnej premlčacej dobe. Začiatok objektívnej a subjektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho začiatku, plynutia aj konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa, keď sa žalovaný dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 31.5.2021 tvrdil, že o skutočnosti, že na úkor žalovaného sa mal žalobca obohatiť sa dozvedel žalovaný od svojho právneho zástupcu po prevzatí zastúpenia a naštudovaní listín, pričom k prevzatiu zastúpenia došlo v zmysle plnej moci dňa 23.4.2019 (č.k. 48 spisu). Teda najskôr 24.4.2019 začala žalovanému plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia a v zmysle by uplynula dňa 23.4.2021 a keďže vzájomná žaloba bola podaná na súd dňa 25.4.2019, v zmysle táto premlčacia doba neuplynula. Súd poznamenáva, že žalobca v žiadne skutkové tvrdenia, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť skôr, ako tvrdil žalovaný, neprodukoval. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú 3-ročnú objektívnu premlčaciu dobu, súd poukazuje na nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia pozostáva z výťažku z predaja osobného motorového vozidla, ktoré bolo započítané na splátky úveru č. XX. až XX. v celkovej výške 2.861,32 eur, pričom k započítaniu výťažku na tieto splátky úveru mohlo dôjsť najskôr v mesiaci máj 2016, keďže v zmysle informácie o priebehu výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva zo dňa 20.4.2016 (odsek 13. odôvodnenia) predmetné motorové vozidlo bolo odobraté dňa 6.4.2016 a odstavené na parkovacej ploche v W. s tým, že predané bude po uplynutí zákonnej 30 dňovej lehoty odo dňa odobratia vozidla, t.j. najskôr 6.5.2016. Teda najskôr 7.5.2016 mohla začať žalovanému plynúť trojročná objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia a v zmysle by uplynula dňa 6.5.2019 a keďže vzájomná žaloba bola podaná na súd dňa 25.4.2019, v zmysle táto premlčacia doba neuplynula.

8. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . Prvoinštančný súd žalovanému priznal voči žalobcovi plnú náhradu trov konania o žalobe žalobcu, keďže súd konanie čiastočne zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom bez procesného zavinenia žalovaného a v prevyšujúcej časti bol žalobca vecne neúspešný, keďže žaloba bola v prevyšujúcej časti zamietnutá. Žalovaný mal v konaní o vzájomnej žalobe voči žalobcovi plný úspech, preto mu voči žalobcovi patrí nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v celom rozsahu.

9. Proti rozsudku (okrem výroku o čiastočnom zastavení konania) v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie, vzájomnú žalobu žalovaného zamietne a žalobcovi voči žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

11. Okresný súd svoj záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru odôvodňuje tým, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy podľa ustanovenia , t.j. nie sú v nej uvedené predpoklady na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa názoru súdu zo zmluvy vôbec nie je zrejmé, z akých údajov veriteľ pri výpočte ročnej percentuálnej miery vychádzal a zmluva navyše neobsahuje ich konkrétne vyčíslenie. Žalobca má za to, že uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXX zo dňa 30.1.2014 obsahuje všetky obligatórne náležitosti, a teda aj uvedenie predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Vo vzťahu k povinnosti žalobcu uviesť predpoklady použité pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve, má žalobca za to, že túto svoju povinnosť si v súlade s ustanovením účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy splnil. Úverová zmluva jasne a zrozumiteľne v článku II. Individuálnych podmienok uvádza, že pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov boli žalobcom použité predpoklady uvedené v tabuľke v predmetnom článku zmluvy. Článok II. Individuálnych podmienok označený ako Dohodnuté podmienky úveru obsahuje celkovú výšku istiny spotrebiteľského úveru, výšku mesačných splátok, počet mesačných splátok, splatnosť mesačných splátok, ako aj splatnosť prvej mesačnej splátky a splatnosť poslednej mesačnej splátky, resp. dobu trvania zmluvy a rovnako aj výšku jednorazového spracovateľského poplatku a výšku ročnej úrokovej sadzby. Výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a vysvetlenie jednotlivých predpokladov použitých do vzorca pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov obsahuje aj článok 5. Všeobecných podmienok úverovej zmluvy, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy, ktoré sú dokonca opatrené podpisom žalovaného. Žalobca má za to, že ustanovenie účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy nevyžaduje uvádzať v zmluve konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Predmetné ustanovenie zákona hovorí výlučne o povinnosti uvedenia týchto predpokladov v zmluve, pričom v prípade žalobcu ním uvedené predpoklady použité pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov zo zmluvy jasne vyplývajú.

12. Okresný súd záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ďalej odôvodňuje tým, že v úverovej zmluve chýba aj obsahová náležitosť v zmysle ustanovenia , a to termín konečnej splatnosti a doba trvania zmluvy. Podľa súdu v úverovej zmluve absentuje presne časové vymedzenie obdobia trvania zmluvy a zároveň absentuje termín konečnej splatnosti. Ani s týmto záverom súdu sa žalobca nestotožňuje, nakoľko aj náležitosť podľa ustanovenia účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy je v tomto prípade splnená. Zmluva o úvere č. XXXXX v článku II. upravuje jasným a zrozumiteľným spôsobom deň splatnosti prvej mesačnej splátky (20.2.2014), splatnosť mesačných splátok vždy k dvadsiatemu dňu, a následne dobu trvania zmluvy, ktorú žalobca vymedzuje dátumom do dňa 20.1.2018. Doba trvania zmluvy je v tomto prípade totožná s termínom konečnej splatnosti. Obe tieto náležitosti sú z obsahu úverovej zmluvy zrejmé aj pre priemerného spotrebiteľa, a to aj s poukazom na skutočnosť, že Prílohou zmluvy je Finančný plán, ktorý rovnako vymedzuje splatnosť prvej mesačnej splátky, splatnosť ostatných splátok, ako aj splatnosť poslednej mesačnej splátky. Termín konečnej splatnosti úveru je v uzavretej zmluve medzi žalobcom a žalovaným vyjadrený pre priemerného spotrebiteľa dostatočne zrozumiteľne a dostatočne určito. Nakoľko je v úverovej zmluve stanovený počet splátok, deň ich splatnosti so splatnosťou prvej splátky, ako aj doba trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti je pre bežného spotrebiteľa zrejmý. Termín konečnej splatnosti úveru vyplýva jednak z Individuálnych podmienok Zmluvy o úvere č. XXXXX, ako aj z Finančného plánu, ktorý predstavuje neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

13. Ďalej mal súd za to, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje náležitosť podľa ustanovenia , a to uvedenie adresy veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. S týmto záverom žalobca nesúhlasí a považuje ho za nesprávny, pretože v Individuálnych podmienkach Zmluvy o úvere č. XXXXX zo dňa 30.1.2014 je v článku I. v časti označenej ako Určenie dodávateľa uvedené obchodne meno a tiež adresa predávajúceho, t.j. dodávateľa osobného motorového vozidla - H. H. H., H..U.., N.: XX XXX XXX, U. U. H. Z. H. H. B. D.

B. D.. T. T. X, XXX XX W.. Určenie a špecifikovanie dodávateľa v článku I. Individuálnych podmienok úverovej zmluvy napĺňa povinnosť žalobcu v úverovej zmluve v súlade s ustanovením účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy uvádzať adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.

14. Okresný súd v dôsledku posúdenia poskytnutého úveru ako bezúročného a bezpoplatkového následne vyhovel vzájomnej žalobe žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.250,58 eur s príslušenstvom. Aby bolo možné hovoriť o bezdôvodnom obohatení, musia byť kumulatívne naplnené viaceré predpoklady. Na vznik právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia je nevyhnutná existencia majetkového prospechu na úkor druhej strany, pričom takýto prospech možno dosiahnuť len plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, prípadne majetkovým prospechom získaným z nepoctivých zdrojov. Žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal existenciu zákonných predpokladov zakladajúcich bezdôvodné obohatenie, pričom z jeho vzájomnej žaloby nebol zrejmý ani skutkový, ako ani právny základ, na ktorom malo bezdôvodné obohatenie nastať. V súvislosti s nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia súd skúmal námietku premlčania vznesenú žalobcom, pričom vyhodnotil, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný, a to ani v časti. Žalobca sa s posúdením vznesenej námietky premlčania súdom nestotožňuje, pričom je naďalej toho názoru, že nárok žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia je v časti premlčaný. Žalovaný si voči žalobcovi uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenie vo výške 2.250,58 eur, pretože z úveru bolo žalobcovi zaplatených 43 splátok po 130,06 eur, kedy pri bezodplatnosti úveru rozdiel medzi poskytnutou sumou vo výške 3.342,- eur a zaplatenou sumou predstavuje práve žalovaným uplatnené bezdôvodné obohatenie. Z finančného plánu a prehľadu úhrad však vyplýva, že žalovaný si nárokoval a súd mu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia priznal vo vzťahu k všetkým uhradeným mesačným splátkam, a teda splátkam, ktoré boli v prospech žalobcu uhradené v období od 11.4.2014 do 25.2.2016. Od uvedeného obdobia, v rámci ktorého žalovaný hradil žalobcovi mesačné splátky, do času podania vzájomnej žaloby. t.j. dňa 24.4.2014, uplynula 3-ročná objektívna premlčacia doba, a preto žalobca považuje nárok žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia z uhradených splátok pod por. č. 1 až 21 za premlčaný.

15. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

16. Odvolací súd prejednal vec podľa a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

18. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení . Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, prípadne ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

19. Súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená zmluva o úvere z 30.1.2014 je zmluvou spotrebiteľskou a správne dospel k záveru, že je namieste aplikovať

v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. k 30.1.2014. Správne preto skúmal, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 tohto zákona.

20. v presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných ( ), musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať.

21. Podľa o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

22. Podľa o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

23. Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až l), , a .

24. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú.

25. Podobne ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd zastáva názor, že zo zmluvy o úvere nie je možné zistiť termín konečnej splatnosti úveru. Tento údaj úplne absentuje, pričom v zmluve je uvedená iba doba trvania zmluvy ako „20/1/2018“. Takýto údaj je podľa názoru odvolacieho súdu nepostačujúci, pretože v ňom chýba presné časové vymedzenie obdobia trvania zmluvy. Ani údaj o počte splátok 48 nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru, nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm. l/, kde sa uvádza aj počet splátok. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru je pre spotrebiteľa dôležitým údajom, a to pri širšom výklade aj z hľadiska rozsahu jeho záväzkov, nakoľko nesplatením svojho dlhu do dátumu konečnej splatnosti úveru sa spotrebiteľ dostáva do omeškania a zo strany veriteľa nastupujú sankčné mechanizmy v podobe rôznych poplatkov, pokút či úrokov z omeškania. Za daného stavu sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o absencii údaja o konečnej splatnosti v zmluve o úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, čo má s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

26. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť ani to, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktorý predpokladá ust. videl taktiež v absencii predpokladov použitých na výpočet RPMN ( ). K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov aj z tohto dôvodu (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 3.11.2016). Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery“

27. Podľa článku 5 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2. Článok 4 ods. 2 tejto Smernice stanovuje, že hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje k definícii hlavného predmetu zmluvy, ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné.

28. Požiadavka transparentnosti zmluvných podmienok by nemala byť obmedzená len na ich zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska, ale naopak, vzhľadom na to, že systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s podnikateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, najmä pokiaľ ide o úroveň informovanosti, táto požiadavka jasného a zrozumiteľného vypracovania zmluvných podmienok, a teda transparentnosti stanovená Smernicou sa musí chápať široko. Vzhľadom na cieľ ochrany spotrebiteľa pred nespravodlivými úverovými podmienkami a na to, aby sa mu umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy, dlžník musí pri uzavretí zmluvy poznať všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku.

29. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť ich matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov uvedenej v zmluve mohol posúdiť správnosť tejto náležitosti zmluvy. Bez príslušného matematického výpočtu, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN, nie je spotrebiteľ schopný preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN, ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom.

30. Rovnako s neuvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení spája následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

31. V závislosti od vyššie uvedeného nebolo potrebné skúmanie ďalších okolností, o ktoré sa oprel súd prvej inštancie pri posúdení predmetného úveru ako úveru bezúročného a bez poplatkov, a to v súvislosti s uvedením adresy veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, pretože samotná okolnosť absencie konečnej splatnosti úveru v spojení s absenciou predpokladov pre výpočet RPMN, postačuje pre tento záver (§ 9 ods. 2 písm. f), k) a § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ).

32. Keďže poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný bol povinný vrátiť iba poskytnutý úver vo výške 3.342,- eur. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, na úhradu dlhu žalovaného bola zúčtovaná celková suma 5.592,58 eur, pozostávajúca z 21. splátok uhradených žalovaným vo výške 2.731,26 eur (21 x 130,06 eur) a z ďalších 22 splátok uhradených výťažkom z predaja vozidla vo výške 2.861,32 eur (22 x 130,06 eur). Žalovaný teda uhradil sumu prevyšujúcu výšku poskytnutého úveru. Správne preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

33. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

34. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

35. Podľa , bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

36. Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

37. Žalovaný uhradil žalobcovi celkovo 21. splátok v zmysle Finančného plátnu, t.j. 21 x 130,06 eur = 2.731,26 eur. Ďalšie splátky žalovaný už neuhradil, preto veriteľ dňa 13.4.2016 vyhlásil predčasnú splatnosť a pristúpil k výkonu zabezpečovacieho prevodu práva. Veriteľ výťažok z predaja motorového vozidla zaúčtoval na úhradu ďalších splátok úveru, a to od č. XX. až XX. v zmysle Finančného plánu, t.j. 22 x 130,06 eur = 2.861,32 eur. Žalobca na úhradu úveru zúčtoval na úkor žalovaného plnenia v celkovej výške 5.592,58 eur, z čoho vyplýva, že veriteľ na ťarchu žalovaného ako dlžníka prijal plnenia v celkovej výške 5.592,58 eur, čiže viac, než bol povinný uhradiť na základe úverového vzťahu, ktorý bol vyhodnotený ako bezúročný a bezpoplatkový. Žalobca, resp. jeho právny predchodca sa tak na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil o sumu 2.250,58 eur. Správne preto prvoinštančný súd vzájomnej žalobe žalovaného vyhovel keď vyslovil, že žalobca je povinný titulom bezdôvodného obohatenia zaplatiť žalovanému sumu 2.250,58 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 3.342,- eur a úhradami započítanými na splátky úveru vo výške 5.592,58 eur. Žalobca prijal od žalovaného plnenie v rozsahu 2.250,58 eur bez právneho dôvodu a toto je povinný vydať žalovanému.

38. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú 3-ročnú objektívnu premlčaciu dobu, táto, ako správne uviedol súd prvej inštancie, mohla začať žalovanému plynúť najskôr 7.5.2016, a uplynula by 6.5.2019, ale keďže vzájomná žaloba bola podaná 25.4.2019, k jej uplynutiu nedošlo.

39. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalobcu z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Za tejto situácie odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku I., ktorým konanie čiastočne zastavil, postupom podľa ako vecne správny potvrdil.

40. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a , podľa ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (, ).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).