Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12CoP-119-2026.pdf
PDF · 248.9 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/119/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Janka Grečmal a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. X.XX.XXXX, obe bytom ako matka, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov – matka: C. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D., E. XXXX/XX, právne zastúpená: JUDr. Mgr. Radoslava Ivanová, advokát so sídlom Potočná 191/39, Skalica, a otec: F. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XX, právne zastúpený: JUDr. Kristína Žúrková, advokátka so sídlom Holíč, Nám. Sv. Martina 9, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti a vzájomnom návrhu otca na úpravu styku s maloletými deťmi, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 25P/68/2025-158 zo dňa 11.2.2026 v časti výrokov I., II., III., IV. a VI., takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutých častiach výrokov I., II., III., IV., VI. v zamietajúcej časti návrhu matky a v závislom výroku VII. a VIII. p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. súd zvýšil výživné otca na maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne a na maloleté dieťa C. B., nar. X.XX.XXXX zo sumy 130,- eur mesačne na sumu 260,- eur mesačne, a to s účinnosťou od 7.7.2025, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Výrokom II. určil, že nedoplatok na zročnom bežnom výživnom za obdobie od 7.7.2025 do 31.1.2026 na maloletú A. v sume 871,04 eura je otec povinný zaplatiť k rukám matky v lehote 60 dní od vykonateľnosti rozsudku. Výrokom III. určil, že nedoplatok na zročnom bežnom výživnom za obdobie od 7.7.2025 do 31.1.2026 na maloletého C. v sume 884,89 eura je otec povinný zaplatiť k rukám matky v lehote 60 dní od vykonateľnosti rozsudku. Výrokom IV. súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom C. B., nar. X.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom nasledovne:
- vždy druhú kalendárnu nedeľu v mesiaci od 11.00 hod. do 18.00 hod.
- počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok dňa 25.12. od 11.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok dňa 26.12. od 11.00 hod. do 18.00 hod.
- počas veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok vo Veľkonočnú nedeľu od 11.00 hod do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok vo Veľkonočný pondelok od 11.00 hod. do 18.00 hod.
- počas letných prázdnin každý párny kalendárny rok od posledného pondelka v mesiaci júl od 10.00 hod. do piatka do 18.00 hod. toho istého kalendárneho týždňa a každý nepárny kalendárny rok od prvého pondelka v mesiaci august od 10.00 hod. do piatka do 18.00 hod. toho istého kalendárneho týždňa.
2. Otec je povinný maloleté dieťa prevziať v mieste bydliska matky, pričom matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať v mieste bydliska matky a otec je
povinný maloleté dieťa matke v určenom čase na rovnakom mieste odovzdať matke. Počas vianočných, veľkonočných sviatkov a letných prázdnin sa nebude realizovať bežná úprava styku otca s maloletým dieťaťom. Výrokom V. styk otca s maloletým dieťaťom A. B., nar. XX.XX.XXXX sa na žiadosť rodičov neupravil. Výrokom VI. vo zvyšnej časti súd návrh matky a vzájomný návrh otca zamietol. Výrokom VII. rozhodol, že tým mení rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 2P/35/2021-63 zo dňa 8.3.2022 v časti bežného výživného otca na maloleté deti a úpravy styku otca s maloletými deťmi a výrokom VIII. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 24 ods. 5, § 25 ods. 1, 2, § 36, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine (zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a vecne tým, že zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania súd vyvodil záver, že návrhy rodičov sú čiastočne dôvodné. V danom konaní sa jedná o zmenu výživného na maloleté dieťa, preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by bola podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného je nutné rozumieť základné potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky a podobne, ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Výraznou mierou sú potreby maloletého dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov. Možnosti a schopnosti povinného sú dané jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.
4. Súd konštatoval, že u oboch maloletých detí došlo k zmene pomerov, nakoľko od poslednej úpravy výživného uplynuli takmer štyri roky a táto zmena je závažnejšieho a výrazného významu. Zmena pomerov na strane maloletých detí súvisí jednak s ich vyšším vekom, kedy objektívne dochádza k zvýšeniu výdavkov na stravu, oblečenie, hygienické potreby, ale tiež záujmy a voľnočasové aktivity, pričom zmena nastala aj v súvislosti s prechodom na vyšší stupeň školského systému. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že matke vzrástli náklady na starostlivosť o maloleté deti, ich osobné potreby a celkový rozvoj. Pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti maloletá A. navštevovala X. ročník H. I. D. G. D. a maloletý C. bol žiakom X. ročníka. V školskom roku 2025/2026 je maloletá študentkou X. ročníka X-XXXXXXX J. K. J. G. J. a maloletý C. je žiakom X. ročníka L. K. M. G. D. G. D.. Mesačné výdavky na starostlivosť o maloletú A. v celkovej výške 545,50 eura matka vyčíslila v návrhu nasledovne: vreckové 160,- eur, ubytovanie na internáte 67,- eur, strava doma 50,- eur, strava v škole 60,- eur, cestovné mestskej hromadnej dopravy (ďalej len MHD) v J. 15,- eur, učebnice a pomôcky do školy 10,- eur, hygienické potreby 50,- eur, krúžky a ZRPŠ 18,50 eura, mobil 15,- eur (na pojednávaní upresnila 16,- eur), oblečenie a obuv 50,- eur, kultúra, voľnočasové aktivity 35,- eur, ostatné (lieky, vitamíny) 15,- eur. Okrem toho mala matka jednorazové výdavky, a to na dioptrické okuliare 208,- eur, lyžiarsky kurz 170,- eur a výbavu na kurz 135,- eur, tanečný kurz 190,- eur, či školské výlety a iné. Na pojednávaní dňa 3.12.2025 špecifikovala, že maloletá A. už nemá výdavok na ZUŠ, krúžky a ZRPŠ platí 70,- eur ročne. Z vreckového si maloletá hradí raňajky, desiatu, olovrant, večeru, drobnosti. K sume za oblečenie a obuv uviedla, že za posledné obdobie jej kúpila prezuvky do školy, prezuvky na internát, tenisky na telesnú, domáce prezuvky, úbor do školy, úbor do posilňovne, letné topánky. K výdavkom na lieky sa vyjadrila, že investuje do prevencie, kupuje vitamín C a rôzne vitamíny podľa potreby. Hygienické potreby sú v sume 50,- eur, maloletá je v puberte, kupuje si drahšiu kozmetiku, minulý mesiac si kúpila kozmetiku v sume 30,- eur, ďalej je tam zubná kefka, sprchový gél, šampón, toaletný papier, mydlo, voňavka, sprej, deodorant, hygienické potreby, toto všetko potrebuje aj na internát. Maloletá chodí domov na dva
víkendy, aj menej, začala v J. brigádovať. Na pojednávaní dňa 11.2.2026 uviedla, že sa zvýšil poplatok za internát na sumu 70,- eur a za električenku na sumu 20,- eur, matke by sa mal od februára zvýšiť nájom na sumu 586,- eur. Nevyhnutné mesačné výdavky na uspokojovanie základných potrieb maloletého C. vyčíslené v celkovej sume 300,50 eura matka v návrhu špecifikovala nasledovne: vreckové 20,- eur, strava doma 100,- eur, strava v škole 5,- eur, cestovné MHD 30,- eur, učebnice a pomôcky do školy 13,- eur, hygienické potreby 30,- eur, krúžky a ZRPŠ 12,50 eura, knihy 10,- eur, oblečenie a obuv 30,- eur, kultúra a voľnočasové aktivity 35,- eur, ostatné (lieky, vitamíny) 15,- eur. Okrem toho matka znáša jednorazové výdavky na školské výlety a vreckové v sume 100,- eur. K výdavkom na maloletého C. na pojednávaní doplnila, že v hygienických potrebách je zahrnutá zubná pasta, kefka, voňavka, deodorant, kozmetika na pleť. Maloletý navštevuje už šiesty rok ZUŠ, od marca 2025 platí 45,- eur polročne, ZRPŠ na celý rok 50,- eur. V sume za knihy sú zarátané aj hry do počítača, kúpila knihu za 18,50 eura a hra ohľadom Robloxu alebo Minecraftu stála 20,- eur. K nákladom na oblečenie uviedla, že maloletý má dospelácku veľkosť nohy. Dáva maloletému vreckové 5,- eur každý týždeň, tiež chodí do kina alebo s kamarátmi von. Strihanie 8,- až 10,- eur mesačne.
5. Otec spochybnil časť výdavkov matky na maloleté deti, pričom ich uznal vo výške 300,- eur mesačne na maloletú A. a vo výške 180,- eur mesačne na maloletého C.. Pri maloletej A. neuznal výdavky na krúžky a ZRPŠ v sume 18,50 eura (náklad na ZRPŠ nevzniká, lebo ho platí len starší súrodenec navštevujúci tú istú školu a otec nemá vedomosť o tom, že by maloletá navštevovala krúžky), lieky a vitamíny v sume 15,- eur (maloletá je zdravá, nemá dlhodobé zdravotné problémy) ani hygienické potreby v sume 50,- eur, ktoré si podľa otca maloletá platí sama z vreckového a nemá žiadne kožné problémy. Na oblečenie a obuv uznal náklady max. v mesačnej výške 20,- eur (maloletá nevykonáva aktívne žiadny šport a na oblečenie nie je náročná) a na stravu doma 30,- eur mesačne. Poukázal, že maloletá trávi u matky minimum času, len dva víkendy v mesiaci. U maloletého C. mesačné náklady uznal vo výške 8,- eur na hygienické potreby, 10,- eur na oblečenie a obuv, vreckové a voľnočasové aktivity 25,- eur mesačne. Výdavky na krúžky a ZRPŠ neuznal, nakoľko matka nepreukázala, akú sumu na ZRPŠ vynaložila a otec nemá vedomosť, že by maloletý C. navštevoval krúžky. Knihy maloletý nečíta, preto tento výdavok neuznal a taktiež ani výdavok na lieky a vitamíny v sume 15,- eur mesačne, nakoľko maloletý nebýva chorý, ani nie je sledovaný v žiadnej odbornej ambulancii. Súd uvádza, že matka riadne preukázala vynaloženie niektorých výdavkov na maloletú A., ktoré otec namietal, resp. považoval za nepreukázané, a to sumu vreckového, poplatky za stravovanie v škole a ubytovanie na internáte či platby za električenku. Náklady na učebnice a pomôcky v škole a mobil otec nerozporoval, preto ich súd ako primerané a odôvodnené výdavky akceptoval v plnej výške. Matka preukázala aj platby ZRPŠ za prvý polrok školského roka 2025/2026 v sume 35,- eur (20,- eur + 15,- eur), čo predstavuje 7,- eur mesačne (70,- eur za celý školský rok / 10 mesiacov). Pokiaľ ide o výšku nákladov na oblečenie a obuv v sume 50,- eur mesačne, možno konštatovať, že táto suma predstavuje primeraný výdavok na dieťa (dievča) vo veku XX rokov. Taktiež podľa názoru súdu možno akceptovať výdavok na kultúru a voľnočasové aktivity vo výške 35,- eur mesačne, v súlade s potrebou kultúrneho vyžitia maloletej a udržiavania sociálnej interakcie. Pokiaľ ide o výšku vreckového 40,- eur týždenne, je potrebné zohľadniť, že maloletá študuje na strednej škole mimo miesta svojho bydliska v hlavnom meste, kde sú životné náklady všeobecne na vyššej úrovni. Z vreckového si maloletá uhrádza aj stravu počas pobytu na internáte (v škole má zabezpečené len obedy), preto súd tento výdavok považuje za adekvátny veku a odôvodneným potrebám maloletej. Podľa názoru súdu možno akceptovať aj výdavky na vitamíny v sume 15,- eur mesačne. Napriek tomu, že maloletá je zdravé dieťa, nemá vážne zdravotné problémy, ani nie je sledovaná v odborných ambulanciách, súd považuje za správne a odôvodnené vynakladať primerané náklady na prevenciu pred chorobami a ochranu zdravia v podobe zakupovania vitamínových doplnkov, keď pri liečbe ochorení by boli výdavky nepochybne vyššie. Zohľadniac všeobecné poznatky o cenách tovarov suma 15,- eur mesačne sa javí ako primeraná na obstaranie základných vitamínov. Súd však uvádza, že nemožno akceptovať v celom rozsahu výdavky na maloletú A. uvedené matkou, a to na stravu v domácnosti v sume 50,- eur mesačne, keď maloletá trávi doma len dva víkendy v mesiaci, aj to nie vždy a náklady na hygienické potreby v sume 50,- eur mesačne. Otec považuje za akceptovateľnú sumu 30,- eur mesačne na zabezpečenie stravovania počas pobytu maloletej v domácnosti, s čím sa stotožňuje aj súd. Pokiaľ ide o hygienické potreby, matka uviedla, že maloletá si kupuje drahšiu kozmetiku, avšak dôvod matka nevysvetlila. Súd má za to, že akceptovať možno len náklady na nevyhnutné a odôvodnené hygienické potreby a produkty, nie položky nadštandardné, pokiaľ k ich používaniu neexistujú objektívne dôvody (alergie, kožné choroby, pleťové problémy atď.). Navyše je potrebné poznamenať, že väčšinu hygienických a kozmetických potrieb nie je potrebné zakupovať každý mesiac (zubná kefka, pasta, šampón, sprchový gél, deodorant, pleťová kozmetika), ale v intervale približne každé tri mesiace. Súd
má za to, že primerané náklady na hygienické potreby pre maloletú A. sú vo výške cca 30,- eur mesačne. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd ustálil výšku odôvodnených výdavkov na maloletú A. v sume 494,- eur mesačne.
6. Pri nákladoch na maloletého C. súd neakceptoval cestovné v MHD vo výške 30,- eur mesačne vzhľadom k tomu, že maloletý navštevuje školu v mieste bydliska a jej vzdialenosť neodôvodňuje používanie MHD. Navyše je nelogické, aby maloletý vynakladal mesačne vyššie výdavky na cestovanie MHD ako jeho sestra v hlavnom meste. Súd súhlasí s námietkou otca proti výške nákladov na hygienické potreby, ktoré možno akceptovať vo veku maloletého C. v sume 20,- eur mesačne, a to s poukazom na dôvody, ktoré súd uviedol aj pri maloletej A.. Pokiaľ ide o platby ZRPŠ a krúžky, matka preukázala úhradu ZRPŠ 50,- eur, t.j. 5,- eur mesačne a za návštevu ZUŠ platí 45,- eur polročne, t.j. 9,- eur mesačne (2 x 45,- eur / 10 mesiacov školského roka), výdavok vyčíslený matkou na sumu 12,50 eura preto možno akceptovať v plnom rozsahu. Súd považuje za primerané aj výdavky na knihy v priemernej sume 10,- eur mesačne vzhľadom k tomu, že podľa vysvetlenia matky sú v tejto sume zahrnuté aj náklady na obstaranie počítačových hier. V tejto voľnočasovej aktivite maloletého podporuje aj otec, keďže podľa potvrdení o platbách maloletému taktiež prispel k zakúpeniu PC a počítačových hier (č.l. 119, 120). Suma nákladov na oblečenie a obuv pre maloletého C. vo výške 30,- eur mesačne sa súdu javí ako primeraná veku a odôvodneným potrebám dieťaťa, keďže je vo vývoji a potreba zakúpenia väčšieho alebo sezónneho oblečenia a obuvi môže nastať aj viackrát do roka. Napokon súd akceptoval aj výdavky na vitamíny v mesačnej sume 15,- eur, a to z rovnakých dôvodov ako pri mal. A.. Náklady na voľnočasové aktivity možno podľa uváženia súdu uznať v sume 20,- eur s poukazom na to, že maloletý dostáva aj vreckové a vzhľadom na jeho vek, kedy si stále plní povinnú školskú dochádzku, by mala byť jeho prioritou príprava do školy. Súdu sa javí ako neadekvátne, aby maloletý vynakladal na voľnočasové aktivity rovnaké náklady ako maloletá A., ktorá je vo veku blízkom dospelosti. Súd ešte uviedol, že k nákladom, ktoré matka vyčíslila na maloletého C., je potrebné prirátať aj pomernú časť nákladov na domácnosť (nájom), nakoľko maloletý býva v spoločnej domácnosti s matkou. Nájomné uhrádza matka v sume 500,- eur mesačne (matkou avizované zvýšenie nájomného súd nemal ku dňu rozhodovania preukázané) a väčšinu mesiaca má domácnosť troch členov (maloletá A. sa zdržiava doma len pár dní v mesiaci). Pomerná časť nákladov na bývanie pre maloletého C. je v sume 166,- eur mesačne, ktorú je potrebné prirátať k nákladom na starostlivosť o maloletého. Celkovú výšku odôvodnených výdavkov na maloletého C. tak súd ustálil na sumu 411,50 eura mesačne.
7. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Matka je momentálne zamestnaná v spoločnosti N., D. na polovičný pracovný úväzok, kde má dohodnutý hrubý príjem vo výške 500,- eur mesačne. Podľa výplatných pások jej bola vyplatená čistá mzda v sume 433,- eur. Okrem toho poberá rodinné prídavky na tri deti, t.j. spolu vo výške 180,- eur mesačne, pričom plnoletej dcére O. celú sumu príspevku posiela na účet. Podľa vyjadrenia matky na informatívnom stretnutí rodičov matka poberá aj daňový bonus na deti vyplácaný raz ročne. Pravidelné mesačné výdavky matky sú vo výške cca. 955,- eur, z toho nájom 500,- eur, mobil, internet 65,- eur, drogéria a hygiena 100,- eur, strava 150,- eur, oblečenie 40,- eur, pohonné hmoty 80,- eur, lieky a vitamíny 20,- eur. Okrem toho má jednorazové ročné výdavky na povinné zmluvné poistenie motorového vozidla 111,36 eura a poplatky za komunálny odpad 109,50 eura. Na domácnosť jej prispieva priateľ sumou 200,- eur až 300,- eur mesačne. Do septembra matka pracovala v spoločnosti P., D., kde dosahovala priemerný zárobok 669,93 eura v čistom, prácu zanechala podľa jej tvrdenia z dôvodu, že zamestnávateľ jej riadne nevyplácal mzdu, podnet na inšpektorát práce nepodala. Súd konštatoval, že na strane matky vzhľadom na jej aktuálne príjmy nenastala výrazná zmena pomerov oproti poslednej úprave vyživovacej povinnosti, nakoľko pri poslednej úprave výživného mala príjem 450,- eur mesačne. Súd však poznamenal, že matka nepreukázala žiaden objektívny dôvod (napr. zdravotné obmedzenia), pre ktorý je zamestnaná len na čiastočný pracovný úväzok. Povinnosťou každého rodiča je venovať úsilie zabezpečovaniu výživy svojich detí, ktoré ešte nie sú schopné samé sa živiť a sú odkázané v plnej miere na svojich rodičov.
8. Súd mal za to, že na strane povinného otca nastala podstatná zmena pomerov. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti (v roku 2022) mal príjem u toho istého zamestnávateľa vrátane daňového bonusu v priemernej mesačnej výške cca 1.608,- eur. Súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzal zo súčasného čistého príjmu otca vypočítaného za obdobie august 2024 až júl 2025, t.j. zo sumy 2.024,39 eura (č.l. 35). Súd poznamenal, že neakceptoval výhrady otca voči výške jeho príjmu, keď na účet je mu vyplácaná suma znížená o sumu stravného v zamestnaní a príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie, nakoľko tieto položky patria medzi výdavky otca. Pre účely výpočtu výživného je
rozhodujúca výška preukázaného čistého príjmu rodiča. Otec vyčíslil svoje mesačné nálady vo vyjadrení k návrhu nasledovne: strava 250,- eur, PHM 60,- eur, oblečenie, obuv, kozmetika, pracie prostriedky 50,- eur, príspevok priateľke na bývanie 140,- eur, úrazové poistenie 10,- eur, poistenie osobných vecí a karty 7,49 eura, výživné pre O. 200,- eur, výživné maloletá A. a maloletý C. 280,- eur, mobilný paušál + splátka telefónu + O2Tv + poistenie 5,- eur + maloletý C. paušál 22,- eur mesačne celkom vo výške 75,50 eura, PZP ročne 82,08 eura, životné poistenie štvrťročne 79,67 eura. Ďalej uhrádza náklady na nehnuteľnosti, ktoré vlastnia s matkou každý v 1, a to plyn 50,- eur, elektrina 14,- eur, voda 15,49 eura štvrťročne, daň z nehnuteľnosti 29,94 eura ročne, poplatky TKO 15,- eur ročne. Možno teda konštatovať, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k zvýšeniu na strane jeho výdavkov, keďže v súčasnosti otec býva s priateľkou, ktorej prispieva na domácnosť a okrem toho uhrádza poplatky spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti vo Vrádišti. Podstatná zmena pomerov však spočíva vo zvýšení jeho príjmu. Súd konštatoval, že je v schopnostiach a možnostiach povinného otca plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vo väčšom rozsahu ako doteraz. V čase posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti mal príjem nižší cca o 400,- eur, jeho priemerný mesačný príjem mu tak výraznejšie vzrástol. Súd zobral do úvahy takisto celkovú životnú úroveň otca. ktorý je spoluvlastníkom staršieho rodinného domu so záhradou v obci G., zároveň je vlastníkom motorového vozidla zn. Ford Fiesta, rok výroby 2007. Má stredoškolské vzdelanie v odbore elektrikár, pracuje v odbore. Zdravotný stav má dobrý. Konštatoval, že osobné a majetkové pomery otca tak možno považovať za dobré.
9. Povinný otec uhrádza na maloleté deti výživné v sume 150,- eur mesačne na maloletú A. a 130,- eur mesačne na maloletého C.. Na výživu maloletých detí nad rámec určeného výživného k rukám matky neprispieva, deťom však zakupuje darčeky a prispieva im na jednorazové zvýšené výdavky. Doložením potvrdení o platbách z účtu otec preukázal úhrady v prospech maloletej A. vo výške 100,- eur dňa 8.7.2025 a v sume 50,- eur dňa 5.8.2025. V konaní bolo zhodným tvrdením účastníkov konania preukázané, že obaja rodičia majú ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére O., ktorá zatiaľ nedokončila štúdium na K.. Otec platí O. výživné určené rozhodnutím súdu vo výške 200,- eur mesačne. Žiadnemu z rodičov ďalšia vyživovacia povinnosť od posledného rozhodovania o výživnom nepribudla, obaja majú teda tri vyživovacie povinnosti.
10. Na strane maloletých detí preukázateľne došlo k podstatnej zmene pomerov uplynutím času štyroch rokov od ostatnej úpravy výživného, kedy matke vzrástli náklady na starostlivosť o maloleté deti, čo odôvodňuje zvýšenie výživného otca. Súd za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia považoval vyšší vek a fyzickú vyspelosť maloletých detí a s tým spojené vyššie životné náklady (zvýšené stravovacie nároky, výdavky na ošatenie, hygienu, voľnočasové aktivity), ako aj prechod na vyšší stupeň štúdia, s ktorým sú spojené zvýšené výdavky na ich starostlivosť a všestranný vývoj. Uvedené možno považovať za objektívne skutočnosti, na základe ktorých dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol o zvýšení výživného otca na maloletú A. zo sumy 150,- eur na sumu 300,- eur mesačne a na maloletého C. zo sumy 130,- eur na sumu 260,- eur mesačne, a to s účinnosťou od 7.7.2025, t.j. od podania návrhu, pričom vo zvyšku návrh zamietol. Matka podľa názoru súdu nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemohla podať návrh na zvýšenie výživného skôr. Pri naplnení zákonných podmienok je potrebné podať návrh na úpravu výživného bez zbytočného odkladu, t.j. vyžaduje sa zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky. Argument o nedostatku finančných prostriedkov neobstojí vzhľadom na skutočnosť, že v takýchto prípadoch je možné využiť služby centra právnej pomoci. Relevantným dôvodom by mohol byť zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, prípadne konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie). Pokiaľ matka poukázala na násilie zo strany otca počas spolužitia a z toho prameniace obavy podať návrh na súd, súd nemal preukázané, že otec pokračoval v hrubom správaní či vyhrážaní matke po tom, čo ukončili spolužitie, trestné oznámenie na otca nepodala. Zo správy z poradenského procesu vyplýva, že situácia sa upokojila po tom, čo matka s deťmi opustila spoločnú domácnosť, pričom v súčasnosti sú s otcom len v minimálnom kontakte. Operáciu žlčníka matka podstúpila tesne pred podaním návrhu, ani tento dôvod preto nemôže obstáť.
11. S poukazom na skutočnosť, že súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca spätne s účinnosťou od 7.7.2025, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 7.7.2025 do 31.1.2026 vo výške 871,04 eura na maloletú A. a v sume 884,89 eura na maloletého C.. V uvedenom období maloletej A. vznikol nárok na výživné v celkovej sume 2.071,04 eura (t.j. výživné za 6 dní v mesiaci júl 2025 v sume 29,04 eura, keď súd vychádzal zo sumy 4,84 eura na deň, za 25 dní v mesiaci júl 2025
v sume 242,- eur, keď súd vychádzal zo sumy 9,68 eura na deň a za mesiace august 2025 až január 2026 celkovo v sume 1.800,- eur), pričom otec uhradil na výživnom sumu 1.200,- eur (za obdobie júl 2025 až január 2026, t.j. 7 x 150,- eur + 150,- eur uhradených nad rámec výživného, viď č.l. 156), teda nedoplatok za uvedené obdobie predstavuje sumu 871,04 eura. Maloletému C. za rozhodné obdobie vznikol nárok na výživné v celkovej sume 1.794,89 eura (t.j. výživné za 6 dní v mesiaci júl 2025 v sume 25,14 eura, keď súd vychádzal zo sumy 4,19 eura na deň, za 25 dní v mesiaci júl 2025 v sume 209,75 eura, keď súd vychádzal zo sumy 8,39 eura na deň a za mesiace august 2025 až január 2026 celkovo v sume 1.560,- eur), pričom otec uhradil na výživnom sumu 910,- eur (za obdobie júl 2025 až január 2026, t.j. 7 x 130,- eur), teda nedoplatok za uvedené obdobie predstavuje sumu 884,89 eura. Vzhľadom na výšku nedoplatkov, majetkové pomery otca a výšku tvrdených výdavkov (v sume cca. 1.200,- eur mesačne vrátane platieb výživného) má súd za to, že otec má dostatočný príjem na vytvorenie finančnej rezervy potrebnej na úhradu nedoplatku na výživnom, z ktorého dôvodu nevyhovel jeho návrhu na úhradu nedoplatku v splátkach, ale určil dlhšiu 60-dňovú lehotu na splnenie povinnosti.
12. Pokiaľ ide o určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k jeho príjmu, súd vychádzal z metodiky vypracovanej Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá zohľadňuje vek dieťaťa a počet vyživovacích povinností povinného rodiča. V jej zmysle konštatuje, že stanovené výživné je primerané schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca a zohľadňuje vyššie uvedené kritériá, keďže predstavuje 15 % u maloletej A. a 13 % u maloletého C. z príjmu otca ustáleného na účely výpočtu výživného na sumu 2.024,39 eura (viď bod 27. odôvodnenia). Súd určil sumu výživného v maximálnej výške v zmysle uvedenej metodiky, a to najmä s poukazom na odôvodnené výdavky maloletých detí, ktoré súd ustálil v sume 494,- eur u maloletej A. a 411,50 eura u maloletého C., ako aj s poukazom na tú skutočnosť, že na výdavkoch maloletých detí by sa mala finančne podieľať aj matka, keď úroveň jej osobnej starostlivosti o deti vzhľadom na ich vek už nie je taká intenzívna. Súd si je vedomý aj mimoriadnych výdavkov maloletých detí, ktoré majú príležitostný jednorazový charakter (napr. lyžiarsky kurz, školské výlety), na ich úhrade sa však podieľal aj otec. Zároveň je potrebné konštatovať, že sa nejedná o opakované výdavky, z ktorého dôvodu nemajú na stanovenie výšky vyživovacej povinnosti podstatnejší vplyv. V tejto súvislosti súd považoval za potrebné uviesť, že pri určovaní výšky výživného sa prihliada aj na tú skutočnosť, do akej miery sú potreby maloletého dieťaťa hradené zo štátnych sociálnych dávok (napríklad z rodinných prídavkov). Súd zistil, že matka poberá na obe maloleté deti rodinné prídavky v sume 60,- eur mesačne. Po ich odpočítaní zo sumy odôvodnených výdavkov maloletých detí sa potom rodičia musia spoločne podieľať na finančnom zabezpečovaní potrieb maloletej A. sumou vo výške 434,- eur a u maloletého C. vo výške 351,50 eura. Výživné určené otcovi vo výške 300,- eur pre maloletú A. a vo výške 260,- eur pre maloletého C. tak predstavuje vyšší podiel otca na úhrade týchto výdavkov, keď matka si svoju vyživovaciu povinnosť sčasti plnení osobnou starostlivosťou o maloleté deti, vo väčšej miere u maloletého C., ktorý býva s matkou v spoločnej domácnosti. Súd dodal, že rozsudky o výživnom sú v zmysle ustanovenia § 44 CMP predbežne vykonateľné (t.j. ich doručením). Otec je teda povinný platiť súdom stanovené výživné ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku (t.j. nie sú viazané na jeho právoplatnosť).
13. Samostatným výrokom súd upravil styk otca s maloletým C., a to najmä z toho dôvodu, že otec o úpravu styku požiadal a navrhovaný styk je v minimálnom rozsahu. Od návrhu na úpravu styku s maloletou A. otec upustil, súd teda na žiadosť rodičov styk otca s maloletou A. neupravil. Napriek tomu, že matka a kolízny opatrovník žiadali neupravovať aj styk otca s maloletým C., táto možnosť prichádza do úvahy len v prípade, ak žiadny z rodičov o úpravu styku nežiada a zároveň je objektívne preukázané, že je vysoko pravdepodobné dosiahnutie vzájomnej dohody medzi rodičmi o stretávaní nerezidentného rodiča s maloletým dieťaťom. V danom prípade však otec tvrdil, že mu viackrát nebol umožnený styk s maloletým C.. Hoci z výpovedí účastníkov vyplynulo, že otec žiadal matku o realizáciu styku s maloletými deťmi len minimálne, nevylučuje to zmenu postoja otca, ktorý v súčasnosti prejavuje záujem o stretávanie sa s maloletým C.. Zo vzájomnej elektronickej komunikácie medzi rodičmi a medzi matkou a deťmi (č.l. 140, č.l. 141) vyplynulo, že matka určila podmienky styku otca s maloletým C. a podmieňovala styk maloletej A. svojím dovolením, hoci táto už je vo veku blízkom dospelosti a k otcovi chcela ísť dobrovoľne. Forma ich komunikácie nasvedčuje, že dosiahnutie dohody medzi rodičmi môže byť spojené s komplikáciami a nemusí byť vždy výsledkom kompromisu obidvoch rodičov, preto súd dospel k záveru, že úprava styku otca s maloletým C. je potrebná. Bude tak zabezpečený pravidelný styk maloletého dieťaťa s otcom vo vopred určených termínoch, čím odpadne potreba vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom termínu styku či nutnosť zadováženia súhlasu matky s návštevou maloletého u otca. Súd zároveň zobral zreteľ na názor maloletého, ktorý sa pred súdom síce vyjadril,
že súčasný stav mu vyhovuje, avšak na druhej strane bol pripravený a nemal problém ani s možnosťou úpravy jeho styku s otcom vrátane prespania v jeho domácnosti (vid č.l. 152). Súd mal tak za to, že úprava styku maloletého s otcom je v súlade s jeho najlepším záujmom. Na základe uvedených skutočností súd upravil bežný styk otca s maloletým C. každú druhú kalendárnu nedeľu v mesiaci od 11.00 hodiny do 18.00 hodiny. Čo sa týka mimoriadneho styku počas sviatkov a prázdnin súd v prevažnej miere vyhovel návrhu otca s tým, že mierne skrátil otcom navrhovaný čas skončenia styku počas veľkonočných sviatkov z dôvodu, že v prípade vrátenia maloletého dieťaťa matke o 20.00 hod. by maloletý nemal dostatok času na vykonanie večernej hygieny a úkonov spojených s prípravou na spánok. Taktiež skrátil navrhovanú úpravu styku počas posledného júlového a prvého augustového týždňa, a to na dĺžku pracovného týždňa od pondelka do piatka najmä z dôvodu, že doteraz stretnutia otca s maloletým prebehli bez prespania (ako sa vyjadril samotný maloletý, viď č.l. 152), preto je podľa názoru súdu vhodné upraviť styk v kratšom rozsahu, t.j. v danom prípade na štyri prespania, pričom vo zvyšnej časti vzájomný návrh otca na úpravu styku zamietol.
14. Ďalším výrokom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 2P/35/2021-63 zo dňa 8.3.2022 v časti bežného výživného otca na maloleté deti a úpravy styku otca s maloletými deťmi.
15. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné účastníkovi trovy konania priznať.
16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka maloletých proti výrokom I., II, III., IV. a VI. výrokovej časti uvedeného rozsudku z dôvodov, že: a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, c) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti za nesprávne. Nesprávnosť napadnutého rozhodnutia vyplýva najmä z viacerých pochybení súdu prvej inštancie pri zisťovaní a hodnotení skutkového stavu, pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov a pri procesnom postupe súdu. súd prvej inštancie rozhodoval arbitrárne, keďže súd svoje rozhodnutie žiadnym presvedčivým spôsobom neodôvodnil a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s argumentmi, ktoré na podporu svojich návrhov a tvrdení uvádzala matka, súd prvej inštancie pri rozhodovaní o úprave styku mal. C. s otcom nezohľadnil dostatočne názor maloletého C. a ignoroval názor kolízneho opatrovníka, súd prvej inštancie pri rozhodovaní nesprávne zohľadnil okolnosti, pre ktoré matka žiadala priznať výživné spätne. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené a celkové vyznenie odôvodnenia je nepresvedčivé. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ktoré skutkové a právne závery boli pre rozhodnutie súdu prvej inštancie rozhodujúce a prečo súd rozhodol tak ako rozhodol. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatuje, že pri rozhodovaní o úprave styku maloletého C. s otcom vychádzal okrem iného aj z názoru mal. C., ktorý súd zisťoval osobným výsluchom maloletého. Súd sa však žiadnym spôsobom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal so skutočnosťou, prečo nebral názor maloletého do úvahy, ktorý (pozn. podľa nahrávky z výsluchu maloletého C.) vyjadril jednoznačný názor, že situácia, kedy styk s otcom upravený nemá, mu vyhovuje a túto meniť nechce. Rovnaký postoj, teda aby súd neupravoval styk maloletého C. s otcom, na pojednávaní konanom dňa 11.2.2026 prezentoval aj kolízny opatrovník, ktorý má povinnosť zastupovať v predmetnom konaní maloleté dieťa. Súd sa však v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, prečo sa odchýlil od názoru maloletého a návrhu kolízneho opatrovníka a styk určil. Nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie spočívajú najmä v tom, že súd nesprávne vyhodnotil záujem maloletého dieťaťa a taktiež nesprávne vyhodnotil aj názor maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že pri rozhodovaní o úprave styku maloletého C. s otcom zobral na zreteľ názor maloletého. Súčasne súd uvádza, že maloletý C. vo svojej výpovedi pred sudcom uviedol, že nemá problém s prespaním u otca a je na to pripravený. Matka v tomto smere namieta, ako súd dospel k predmetnému záveru, že maloletý C. je na to pripravený a nemá s tým problém. Podľa názoru matky bol do takejto odpovede mal. C. vmanévrovaný nevhodným spôsobom položenými otázkami a dochádza prekrúcaniu skutočného názoru mal C.. Maloletý C. sa jednoznačne pred kolíznym opatrovníkom ako aj pred sudcom vyjadril, že sa s otcom nechce viac stretávať a súčasná situácia mu vyhovuje. Otec ani neprejavoval väčší záujem o stretávanie s maloletým C. a keď občasne otec prejavil záujem o stretnutie s maloletým C., matka mu nikdy v styku s maloletým nebránila. Súčasne je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že uvedené rozhodnutie o úprave styku nie je v najlepšom
záujme maloletého C.. Maloletý C. sa dostáva do citlivého veku v období dospievania, kedy nútený styk maloletého C. s otcom môže byť kontraproduktívny a môže vzťahy medzi maloletým a otcom poškodiť. V tejto súvislosti matka poukazuje aj na závery z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva. Matka poukazuje aj na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, a to (Voleský proti Českej republike, rozsudok z 29. 6. 2004, ods. 118 a Pedovič proti Českej republike, rozsudok z 18. júla 2006, ods. 109, v ktorým ESĽP vyslovil záver, že „Povinnosť štátnych orgánov prijať také opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s dieťaťom, ktorí nežijú spoločne, však nie je absolútna a porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených osôb predstavujú dôležitý faktor. Štátne orgány síce majú vyvíjať snahu, aby tejto spolupráci napomohli, ale ich povinnosť použiť donucovacie prostriedky nemôže byť neobmedzená; musia brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a osobitne na najlepší záujem dieťaťa a jeho práva, ktoré mu priznáva článok 8 Dohovoru. Najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodič.“ Pri určení miery prihliadania na zistený názor by súdy mali zohľadňovať vek a vyspelosť konkrétneho dieťaťa. Ústavný súd ČR sa v tejto súvislosti pri prejednaní veci týkajúcej sa maloletého vyjadril: „Názor dieťaťa, ktoré sa vekom blíži plnoletosti, nie je možné v zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa opomenúť v žiadnom konaní pred všeobecnými súdmi, ktoré sa týka rozhodovania o jeho živote. To sa týka aj konania o nariadenie predbežného opatrenia (v slovenskej právnej úprave „neodkladného opatrenia“). Táto všeobecná požiadavka sa premieta do povinnosti všeobecných súdov spoľahlivo zistiť názor mladého človeka podľa čl. 9 ods. 2 DPD a čl. 12 ods. 2 DPD, a rovnako do povinnosti súdu považovať jeho prianie za zásadné vodítko pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu, a to osobitne za predpokladu, že je mladý človek schopný názor na jeho najlepší záujem vyjadriť a vnímať jeho následky, nemá výchovný problém a schopnosti oboch rodičov zaistiť starostlivosť o dieťa sú v zásade rovnocenné. Úprava starostlivosti o maloletých blížiacich sa veku plnoletosti, ktorá by bola proti riadne zistenému názoru dieťaťa, za situácie, keď nie sú dané špecifické okolnosti rozumne odôvodňujúce odchýlenie sa od vyjadreného názoru, predstavuje zásah do súkromného a rodinného života dieťaťa v zmysle čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a porušuje princíp najlepšieho záujmu dieťaťa podľa čl. 3 ods. 1 DPD.“ (Nález ÚS ČR zo dňa 18.12.2014, sp. zn. I. ÚS 1708/14, nález ÚS ČR zo dňa 3. 3. 2021, sp. zn. II. ÚS 1338/20) Z uvedenej citácie rozhodnutia Ústavného súdu ČR vyplýva, že ak je dieťa natoľko rozumovo a emocionálne vyspelé, že je schopné posúdiť dosah svojich rozhodnutí, pričom nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by vyjadrené názory dieťaťa neboli autentické alebo, že by jeho vôľa bola účelovo a systematicky normovaná zo strany tretích osôb, je potrebné názor dieťaťa považovať za podstatnú skutočnosť ovplyvňujúcu rozhodnutie súdu, a to najmä v kontexte najlepšieho záujmu dieťaťa. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že rozhodnutie súdu o úprave styku, za situácie, kedy mal. C. nechcel úpravu styku (súčasne to navrhoval aj kolízny opatrovník), nie je v najlepšom záujme dieťaťa. Ďalej konštatuje, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď dospel k záveru, že v danom prípade nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného spätne za obdobie aj pred podaním návrhu. Ako matka vo svojom výsluchu uviedla a ako vyplýva z listinných dôkazov, bolo preukázané, že matka bola nútená opustiť spoločnú domácnosť v roku 2021 aj s troma maloletými deťmi z dôvodu násilného správania zo strany otca. Po tom ako matka opustila spoločnú domácnosť otec vymenil zámky na spoločnej nehnuteľnosti a zamedzil tak matke prístup k bývaniu, v dôsledku čoho bola matka povinná zabezpečiť bývanie v nájomnom byte pre seba aj svoje deti. Z uvedeného dôvodu matka nedisponovala finančnými prostriedkami na to, aby si mohla finančne dovoliť adekvátnu právnu pomoc. Súčasne otec vedel, že maloletá A. ako aj maloletý C. začali navštevovať gymnázium (pozn. mal. A. v J.) avšak matky sa nikdy nespýtal či nevzrástli náklady na deti a ani neprispieval vyšším výživným. Matka tak znášala zvýšené výdavky sama alebo s pomocou nového partnera alebo starého otca maloletých detí. Z uvedeného, podľa názoru matky, vyplýva záver, že v prejednávanom prípade boli okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňovali priznanie výživného na mal. A. s účinnosťou od 1.9.2023 a na mal. C. s účinnosťou od 1.9.2024. Napriek tomu, že súd prvej inštancie mal preukázané všetky okolnosti spolužitia v minulosti, bráneniu v užívaní spoločnej nehnuteľnosti, nezáujem otca o maloletého C., aj napriek tomu súd na daný skutkový stav nesprávne aplikoval ustanovenia § 24 a ustanovenia § 77 Zákona o rodine. Porušenie ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa spočíva najmä v tom, že súd nerešpektoval názor maloletého C., v dôsledku čoho rozhodol o úprave styku maloletého C. s otcom, pričom takto určený styk je v rozpore článkom 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Takýto záver vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Rozhodnutie súdu prvej inštancie teda vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na vyššie uvedené žiada, aby odvolací súd tomuto odvolaniu vyhovel a rozhodol tak, že napadnutý rozsudok zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
17. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletých. Uviedol, že s odvolaním matky nesúhlasí a pridržiava sa skutočností uvedených v jeho písomných vyjadreniach a ústnych prednesoch na pojednávaniach, ako aj predložených listinných dôkazov. Z bodu 32 odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd sa zaoberal aj názorom matky a kolízneho opatrovníka, ktorí žiadali styk neupraviť, pričom súd jednoznačne uviedol, že táto možnosť prichádza do úvahy len v prípade, ak žiadny z rodičov o úpravu styku nežiada a zároveň je objektívne preukázané, že je vysoko pravdepodobné dosiahnutie vzájomnej dohody medzi rodičmi o stretávaní nerezidentného rodiča s maloletým dieťaťom. Negatívny postoj matky k otcovi je zrejmý počas celého konania a schopnosť matky dohodnúť sa s otcom je značne obmedzená. Sám súd vychádzal aj zo správ na čl. 140 a čl. 141, kedy matka určovala podmienky styku s maloletým C. a podmieňovala styk maloletej A. svojím dovolením, hoci táto už je vo veku blízkom dospelosti a k otcovi chcela ísť dobrovoľne. Má za to, že matke v prvom rade nejde o záujem maloletých detí, vždy ich používala ako nástroj na presadzovanie svojej vôle smerom k otcovi. Deti vystavuje neustálemu konfliktu lojality, kedy sa majú rozhodnúť, či chcú len matku a ak nie, tak nech idú k otcovi. Nič uprostred pre matku neexistuje. Chce uchrániť maloletého C. pred neustálym „vyberaním si“ medzi rodičmi. Tak ako uviedol už skôr, staršia dcéra bola prinútená opustiť domácnosť matky, so starším synom matka na veľmi dlhé obdobie prerušila kontakt (ak sa J. chcel stretnúť s mal. C., muselo tak byť len na parkovisku alebo u neho). Mladšie deti tento spôsob správania sa matky vnímajú a snažia si ju čo najmenej rozhnevať. Tento model „výchovy“ nepreferuje a vníma ho ako škodlivý. Styk s maloletým C. a maloletou A. nebol v pôvodnom konaní osobitne upravený, keďže sa predpokladalo, že rodičia budú schopní dohodnúť sa na jeho realizácii. Tento predpoklad však nekorešponduje s tvrdeniami matky o jeho údajnom „násilnom správaní“, pretože takéto tvrdenia sú nezlučiteľné s predstavou, že rodičia budú schopní dosiahnuť dohodu bez ďalšej súdnej úpravy. Preto opätovne dôrazne odmieta takéto tvrdenia matky, nakoľko nie sú ničím podložené a preukázané. Ak by matka vnímala najlepší záujem dieťaťa v tom, že ako rodičia nebudú v permanentnom konflikte, čo môže mať jednoznačne pozitívny vplyv na mal. C., do odvolania by nikdy nenapísala, že považuje jeho návrh na úpravu styku iba za účelový, aby „matke otec robil zle“. Uvedenému skutočne nerozumie, nakoľko na jednej strane matka hovorí, že nebol rešpektovaný názor maloletého a na druhej strane jasne potvrdila, že jej inými slovami prekáža strata kontroly nad stanovovaním podmienok pre stretávanie sa s maloletým a tým jej má robiť „zle“. Ďalej matka tvrdí, že rozhodnutie nie je v najlepšom záujme maloletého C., dostáva sa do citlivého veku v období dospievania, kedy nútený styk maloletého C. s otcom môže byť kontraproduktívny a môže vzťahy medzi maloletým a otcom poškodiť. Toto tvrdenie matky sa neopiera o žiadne relevantné dôkazy, zo žiadnych tvrdení nevyplýva, že by pravidelné stretávania mali negatívny vplyv na dieťa. Matka nechce pripustiť, že styk maloletého C. s otcom práve v tomto veku môže byť pre neho prínosom. Súd jasne vo svojom odôvodnení identifikoval problém stretávania sa otca s maloletým keď uviedol, že tak bude zabezpečený pravidelný styk maloletého dieťaťa s otcom vo vopred určených termínoch, čím odpadne potreba vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom termínu styku či nutnosť zadováženia súhlasu matky s návštevou maloletého u otca. Matka poukázala na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva a to Voleský proti Českej republike, rozsudok zo dňa 29.06.2024, ods. 118. Je však potrebné uviesť, že tento nie je možné na prejednávanú vec aplikovať, veci spolu skutkovo nesúvisia, rozhodnutie pojednáva o dopadoch dĺžky konania na právo sťažovateľa na rešpektovanie jeho rodinného života v súvislosti s výkonom rozhodnutia. Rovnako tak poukazuje na to, že matkou uvedený nález Ústavného súdu ČR zo dňa 03.03.2021, sp. zn. II. ÚS 1338/20 sa rovnako tak nedá aplikovať na uvedený prípad. Záujem maloletého dieťaťa, ktorý je najdôležitejším aspektom súdneho rozhodovania, je prežívať čo možno najkľudnejšie detstvo za výchovného pôsobenia oboch rodičov, bez neustálych konfliktov medzi nimi (nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 1708/14). Matka rovnako poukázala aj na nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 1708/14 (ktorý cituje), pričom závery uvedené v jej odvolaní nie je možné použiť, nakoľko ústavný súd vyčítal súdu nižšieho stupňa nezisťovanie názoru maloletých detí ich výsluchom pred súdom, čo sa v tomto prípade nestalo, súd riadne vypočul maloleté dieťa – za prítomnosti kolízneho opatrovníka, súd ho náležitým spôsobom vyhodnotil a zdôvodnil. Judikatúra Najvyššieho súdu SR zdôrazňuje, že najlepší záujem dieťaťa sa posudzuje aj s ohľadom na právo dieťaťa na rodinný život podľa čl. 8 Dohovoru a na právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov podľa čl. 7 a 9 Dohovoru o právach dieťaťa. Ústavný súd SR zároveň vyžaduje, aby súdy hodnotili najlepší záujem dieťaťa konkrétne, adresne a so zreteľom aj na emocionálne väzby dieťaťa ku každému z rodičov. Pri XX-XXXXXX synovi je preto potrebné posudzovať nielen technické podmienky styku, ale aj význam stabilného, pravidelného a vývinovo primeraného kontaktu s otcom ako rodičom, ktorý sa podieľa na jeho výchove, formovaní identity, sociálnom dozrievaní a vytváraní mužského rodičovského vzoru. Je preto presvedčený, že rozhodnutie súdu v časti IV. výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom je v jeho najlepšom záujme. Matka ďalej vo svojom odvolaní uvádza, že súd dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, keď dospel k záveru, že v danom prípade nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného spätne za obdobie aj pred podaním návrhu. Dovoľuje si upriamiť pozornosť na to, že matka už vo svojom návrhu zo dňa 01.07.2025 neuviedla ani jeden dôvod hodný osobitného zreteľa pre priznanie výživného spätne. Obmedzila sa len na uvedenie ustanovenia zákona. Neskôr začala svoje tvrdenia prispôsobovať. Je dôležité zdôrazniť, že počas celého konania matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa žiadnym prípustným spôsobom. Hovorí o nemožnosti podať návrh na zvýšenie výživného (napríklad na informatívnom stretnutí dňa 02.10.2025) z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Toto však nemožno zohľadňovať ako dôvod osobitného zreteľa (vzhľadom na možnosť požiadať Centrum právnej pomoci o bezplatnú právnu pomoc) a rovnako tak nepredložila ani jeden relevantný dôkaz. Rovnako tvrdila, že bola pod vplyvom agresie, dokonca mala XX rokov žiť v prostredí domáceho násilia. Toto jej tvrdenie opäť dôrazne odmieta, ak by bola obeťou nejaké trestného činu, tento mala riešiť na polícii. Toto však nikdy neurobila, nakoľko to jednoducho nie je pravda. Dokonca na informatívnom stretnutí rodičov uviedla, že bolo pre ňu veľmi ťažké, aby prišla. Psychické problémy však podľa jej vyjadrenia na pojednávaní dňa 03.12.2025 u lekára neriešila. Súd však sám môže posúdiť štýl komunikácie matky s otcom prostredníctvom SMS správ, z ktorých je možné nadobudnúť dojem, že nejde o človeka, ktorý by mal niekedy týmto spôsobom trpieť. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia byť preukázané, ide o výnimočnosť, ktorú matka nepreukázala. Cieľom tohto ustanovenia je predovšetkým zamedziť špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti o to viac, ak sa matka bez dôvodu sama vzdala výhodnejšieho zamestnania. Neexistuje žiadny rozumný dôvod pre zvýšenie výživného na maloleté deti spätne. Záverom uviedol, že matka neopustila spoločnú domácnosť náhle, odišla do vopred vybraného bytu, nesťahovala sa s dvomi taškami (ako tvrdila), ale s vopred pripravenou dodávkou a autami. Nešlo o hocijaký byt – vybraný z núdze, ale o byt, v ktorom aj po tých rokoch žije dodnes. Matke nič nebráni v vstupe do rodinného domu, v tomto nebýva už niekoľko rokov a v poslednom čase nadobudol dojem, že je s vecami v dome hýbané. Matka sa opätovne môže do tohto domu aj nasťahovať, môže sa aj na nákladoch podieľať. Nič a nikto jej v tom nebráni.
18. Matka svojím podaním odvolaciemu súdu došlým 21.08.2026 doplnila svoje odvolanie a uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie je v rozpore s ust. § 62 ods. 2 a ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, keď nezohľadňuje skutočnosť, že životná úroveň otca je podstatne lepšia než životná úroveň ako matky tak aj mal. detí. Súčasne rozsudok súdu prvej inštancie nezohľadňuje skutočnosť, že osobnú starostlivosť o mal. deti zabezpečuje prakticky výlučne matka. Rozsudok súdu prvej inštancie je tiež v rozpore s ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine, keď súd nezohľadnil odôvodnené potreby maloletých detí. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd zisťoval skutočný stav veci len formálne a zo zisteného skutočného stavu veci pri svojom rozhodnutí nevychádzal. Súd nevychádzal zo svojich zistení, ale zistenia prispôsobil Metodike Ministerstva spravodlivosti. Mal. A. je počas týždňa na internáte, pričom je všeobecne známe, že v súvislosti s pobytom na internáte sú zvýšené náklady. Mal. A. tak musí mať veľa vecí zakúpených ako doma tak aj na internáte. Nie je možné súhlasiť s tým, že by výdavky 50,-Eur mesačne na hygienické potreby predstavovali nadštandardnú sumu. Už len kúpa hygienických vložiek predstavuje každý mesiac orientačne výdavok v sume 10,-Eur. Mimo tohto každomesačného výdavku si mal. A. kupuje ako telové hygienické potreby, tak aj dekoratívnu kozmetiku. Má za to, že životná úroveň otca umožňuje, aby boli mal. A. hradené aj tieto výdavky. Mal. A. má problematickú a aknóznu pleť a z tohto dôvodu jej musí kupovať prípravky z Avonu a značky CeraVe. Súd nesúhlasil s mesačnými výdavkami na stravu mal. A. doma v sume 50,-Eur. S uvedeným názorom súdu nie je možné súhlasiť. Pokiaľ mal. A. docestuje domov, vždy jej následne na cestu na internát pripraví jedlo. Suma 50,-Eur nezahŕňa teda len jedlá konzumované doma, ale aj ďalšiu stravu, ktorú jej pripraví a zbalí na internát. Na oblečenie a obuv mal. A. vynakladá mesačne sumu 50,-Eur. Má však na to, že s ohľadom na životnú úroveň otca a na vek mal. A. predstavuje primeranú sumu na výdavky spojené s oblečením suma 70,-Eur mesačne. Pokiaľ aj súd konštatuje, že u mal. A. už nie je osobná starostlivosť taká významná, ona je tým rodičom, ktorý uhrádza bežné výdavky mal. A., komunikuje so školou, či rieši prípadné problémy. Okrem výdavkov, ktoré boli uvedené zhora, u mal A. medzitým vznikli výdavky na gynekologickú starostlivosť (návšteva gynekológa 25,- Eur, gyn. prípravky v lekárni, ktoré jej odporučil lekár a nie sú hradené poisťovňou. Ak si od otca pýta aspoň čiastočnú úhradu týchto výdavkov, otec nie je ochotný na ne prispieť s argumentom, že všetky výdavky pokrýva výživné. Rovnako administratívne poplatky s vydaním dokladov (Pas, OP, Vodičský), platila vždy ona, otec sa na týchto poplatkoch nijako nepodieľa. Takisto nevyhnutné výdavky, ktoré vznikajú počas roka v škole, jednorazové platby za exkurzie, výstavy, výlety, ktoré deti absolvujú v rámci vyučovania hradí výhradne ona. Otec uviedol sumy, ktorými prispel len A. vo forme vreckového, ktoré však mal. A. rovnako dáva na uvedené akcie aj ona. Tiež sú zvýšené výdavky na cestovanie. Otec sa nikdy nepodieľal na doprave mal. A. z vlaku domov a naopak. Vlakové spojenie do P. je dosť
nespoľahlivé. Veľa krát nemala mal. A. (alebo predtým aj O.) prípoj z P. do D., alebo tam je minimálne hodinové čakanie, čo v zimnom období a hlavne vo večerných hodinách predstavuje pre mladé dievča riziko. V príjmoch jej a otca mal. detí existuje výrazný nepomer – otec mal. detí má príjem 2.042,-Eur, jej príjem bol v čase rozhodnutia súdu v sume približne 500,-Eur (v súčasnosti je nezamestnaná). Je zrejmé, že aj po zohľadnení osobnej starostlivosti sa nemôže podieľať na výdavkoch na mal. deti v obdobnej miere ako otec. Súd túto skutočnosť nezohľadnil. Pokiaľ sú zistené výdavky na mal. A. v sume 434,-Eur a na mal. C. v sume 351,50 Eur (po zohľadnení prídavku na deti, inak celkovo 411,50 Eur), je zrejmé, že jej výdavky na mal. deti sú limitované predovšetkým jej príjmami a sumou pôvodne určeného výživného. S ohľadom na jej príjem je možné, aby deťom uhrádzala ich najnutnejšie potreby. Má za to, že otec mal. detí má nadštandardný príjem, a teda je právom detí, aby bolo možné uspokojovať ich potreby v rozsahu väčšom než nevyhnutnom. Jej finančné prostriedky umožňujú, aby boli vynakladané finančné prostriedky na kúpu jeho oblečenia priemerne 30,-Eur mesačne. Samotný súd konštatuje, že mal. C. je potrebné kupovať oblečenie aj viackrát do roka. Suma 30,-Eur mesačne na oblečenie mal. C. nepochybne nereflektuje, že otec mal. C. zarába 2.042,-Eur mesačne. Poplatok na stravu na mal. C. mesačne v sume 100,-Eur (aj keď má zabezpečené v škole obedy), predstavuje 25,-Eur na týždeň, čo nepochybne predstavuje len minimálnu sumu na zabezpečenie plnohodnotnej stravy. Výdavky na deti sú limitované hlavne platbou vysokého nájmu, v ktorom býva už skoro 5 rokov nie z vlastnej rozmarnosti, ako na to stále protistrana poukazuje, ale vzhľadom na to, že otec mal. A. jej odmieta vydať kľúč od ich nehnuteľnosti. Nie je pravdou tvrdenie otca, že za celý rok je treba maloletému C. dokúpiť tak maximálne ponožky alebo trenírky. Tiež mal. C. sa začal holiť a musela mu kúpiť holiaci strojček primerane jeho veku a potrebám, v sume 56,- Eur. Položka na stravu pre C. sa za dobu od podania návrhu markantne zvýšila, má nároky na stravovanie ako dospelá osoba. Súd tak pri svojom rozhodnutí nepochybne nerešpektoval zákonné ustanovenie, v zmysle ktorého má mal. dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča. Nie je možné súhlasiť so zistením súdu o výdavku otca na domácnosť jeho priateľky v sume 140,- Eur. Toto je absolútne nezrozumiteľné. Otec výlučne sám užíva nehnuteľnosť v ich podielovom spoluvlastníctve, do ktorej jej zamedzil prístup, a navyše uhrádza náklady na ďalšiu domácnosť. Ak súd poukazuje na tú skutočnosť, že na nájomné jej prispieva priateľ, a aj na spoločné výdavky v domácnosti, tak má z tohto dôvodu zarátať do otcovho príjmu aj príjmy jeho priateľky, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti. Určená suma výživného zohľadňuje iba náklady na bežné výdavky, nezohľadňuje náklady na mimoriadne výdavky. Je pritom zrejmé, že počas starostlivosti o mal. deti dochádza aj k mimoriadnym výdavkom. Pri mimoriadnych výdavkoch (lyžiarske kurzy, škola v prírode, tanečný kurz, výlet do Anglicka, ktorý mal. A. tento rok v máji absolvovala v sume 1200,- Eur), kde pri týchto poplatkoch vznikajú ďalšie náklady na vybavenie na tieto akcie. Bežné mesačné výživné určené súdom nepokryje ani bežné mesačné výdavky, ktoré musí na deti vynaložiť, nie to ešte mimoriadne výdavky. Nie je možné súhlasiť s tým, že priznanie výživného nebolo určené od 01.09.2023, resp. 01.09.2024. V dôvodovej správe k zákonu č. 36/2005 Z. z. k ust. § 77 sa uvádza: „Cieľom doplnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa v odseku 1 ako podmienky na priznanie výživného je zdôrazniť výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne po začatí konania a zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Súd bude skúmať dôvody, ktoré bránili oprávnenému rodičovi uplatniť zákonný nárok ihneď po tom, ako povinný rodič prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť.“ Súd tak bol povinný skúmať, či uplatnenie nároku na priznanie zvýšeného výživného z jej strany, predstavuje špekuláciu či zneužívanie danej možnosti. V tomto smere súd však žiadnym spôsobom neskúmal, či jej návrh predstavuje zneužitie alebo špekuláciu a rozsudok z tohto pohľadu neodôvodnil. Jej strach a obavy z podania žiadosti o zvýšenie výživného dokazuje aj fakt, akým spôsobom bolo vedené súdne pojednávanie. Nebolo jej súdu umožnené relevantne vysvetliť výdavky okolo detí. Musela počas súdneho konania čeliť osočovaniu zo strany ako otca, tak jeho právnej zástupkyne. Nie je možné ani súhlasiť s vyjadrením súdu, že by hrubé správanie otca počas spolužitia v spoločnej domácnosti nemalo postačovať na preukázanie dôvodnosti priznania výživného spätne. Je všeobecne známe, že pre obete domáceho násilia trvá dlhšiu dobu, pokým sa vôbec rozhodnú odísť zo spoločnej domácnosti, k oznámeniu domáceho násilia na polícii častokrát vôbec nedôjde, konfrontácia obetí domáceho násilia s útočníkom predstavuje pre tieto osoby sekundárnu viktimizáciu. Z dôvodu extrémneho stresu na pojednávaní na Okresnom súde Senica neuviedla resp. nespomenula si na všetky dôvody, pre ktoré nepodala žiadosť o zvýšenie výživného skôr. Medzi tieto dôvody nepochybne patrila aj ťažká choroba a následné úmrtie jej matky, ako aj prestup detí na stredné školy a všetky starosti okolo toho, ktoré spočívali výhradne na jej pleciach a pre ktoré v tom období nemala myšlienky ani psychickej sily na podanie žiadosti. Nemala vedomosť o tom, že je možné požiadať o pridelenie advokáta Centrom právnej pomoci. Snažila sa vždy v prvom rade zabezpečiť všetky potreby detí. Žiadosť o zvýšenie výživného, ako aj všetky podklady k podaniu návrhu riešila so svojím bývalým právnym zástupcom v mesiaci február 2025, o čom svedčí aj dátum splnomocnenia,
ktoré s ním podpisovala začiatkom február 2025. Mala za to, že návrh bude bezodkladne podaný na súd. Vzhľadom k zdravotným problémom, ktoré riešila od 03/2025 a vyústili operáciou, svojho právneho zástupcu medzitým nekontaktovala. Po jej operácii v mesiaci jún 2025 sa dozvedela u svojho právneho zástupcu, že návrh nedoručil na súd z osobných dôvodov - narodilo sa mu dieťa. Má za to, že konanie otca voči mal. deťom a ponechanie všetkej starostlivosti o deti na ňu, môže z jeho strany považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Nesúhlasí ani s rozhodnutím o úprave styku otca k mal. C.. V prvom rade je z postupu otca zrejmé, že nejde o úprimný záujem o mal. C., ale o účelovú reakciu na jej návrh na zvýšenie výživného. Súd nerešpektoval záujem maloletého dieťaťa ani rozsah vykonaného dokazovania, keď nezohľadnil názor kolízneho opatrovníka ani názor maloletého dieťaťa. Navyše, z jej výsluchu jednoznačne vyplynulo, že otec mal. detí sa o stretávanie s deťmi zaujíma iba minimálne. Napriek tejto skutočnosti určil súd styk nadštandardným spôsobom, a to počas letných prázdnin aj s prespatím v trvaní kalendárneho týždňa, hoci doteraz mal. C. u otca neprespával vôbec a ani v zmysle rozsudku súdu prvej inštancie nebude u otca prespávať po celý rok. Poukazuje na tú skutočnosť, že súd nebral do úvahy skutočný názor maloletého C., ktorý sa viackrát vyjadril že na častejšom stretávaní s otcom nemá záujem a že mu to vyhovuje v takomto režime ako je to momentálne, ako aj tú skutočnosť že mal. C. u otca prespávať nechce. Na mal. C. otec vytvára psychický nátlak, ktorý si však počas jeho detstva k nemu nevytvoril žiadny citový vzťah. Výsluch mal. C. súdom bol vedený účelovo. Sudca mal. C. kládol navádzacie otázky k odpovedi, t.j. svojimi otázkami už dopredu navádzal mal. C. k odpovedi. Týmto spochybnil a prekrútil názor a výpoveď mal. C.. Mal. C. sa opakovane vyjadril, že súčasné stretávanie s otcom mu vyhovuje a nič na tom nechce meniť. Súd pri svojom rozhodnutí vôbec nebral do úvahy jej argumenty, ani názor mal. C. a odporúčania kolíznej opatrovníčky. Jednoznačne bral do úvahy iba účelové požiadavky otca. Mal. C. bude mať v novembri tohto roka XX rokov, teda nadobudne trestno-právnu zodpovednosť. Vo vzťahu k uvedenému Okresný súd Nové Zámky uviedol v rozhodnutí sp. zn. 7P/174/2012 uviedol: „Ak slovenský právny poriadok na jednej strane považuje XX-XXXXX deti za trestne zodpovedné, je potrebné deťom starším ako XX rokov priznať právo vyjadriť sa k tomu, akým spôsobom chcú žiť, za situácie, keď ich rodičia nežijú spolu. Takéto dieťa navyše nemožno nútiť, aby sa stretávalo s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti proti vôli dieťaťa. Podľa slovenského právneho poriadku (Občiansky zákonník, ZoR) maloleté dieťa nie je v konaní o úprave práv a povinností rodičov k nemu objektom, ale subjektom práva – ako subjekt právnych vzťahov je procesne zastúpené kolíznym opatrovníkom.“ Pokiaľ aj súd mal za to, že nebude prihliadať na názor maloletého dieťaťa, bol povinný taký odklad náležite a presvedčivo odôvodniť. Rozsudok v tejto časti nespĺňa požadované náležitosti. V ďalšom zopakovala svoju argumentáciu v časti úpravy styku otca s maloletým.
19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníčkou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletých nie je dôvodné.
20. Matka návrhom vo veci samej žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX na sumu 350,- eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2023 a na maloletého C. B., nar. X.XX.XXXX na sumu 230,- eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2024. Otec v rámci svojho vyjadrenia podal návrh na úpravu styku s obomi maloletými deťmi, čo odôvodnil tým, že v súčasnej dobe nevedia s matkou konštruktívne komunikovať. Styk navrhol upraviť každý párny kalendárny týždeň v nedeľu od 11.00 hod. do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok dňa 25.12. od 11.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok dňa 26.12. od 11:00 hod. do 18.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok vo Veľkonočnú nedeľu od 11.00 hod do 20.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok vo Veľkonočný pondelok od 11:00 hod. do 20.00 hod., počas letných prázdnin každý párny kalendárny rok v júli počnúc posledným júlovým pondelkom od 10.00 do nedele do 18.00 hod. toho istého týždňa a každý nepárny kalendárny rok v auguste počnúc prvým augustovým pondelkom od 10:00
hod. do nedele 18:00 hod. toho istého týždňa s tým, že otec si maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku maloleté deti v určenom čase na rovnakom mieste matke odovzdá. Neskôr otec netrval na úprave styku s maloletou A. a zmenil petit v časti úpravy bežného styku s maloletým C. na druhú nedeľu v mesiaci od 11.00 hod. do 18.00 hod. a osobitný styk v zmysle písomného vyjadrenia (č.l. 155). Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o zmene vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti ako aj súvislé výroky o zročnom výživnom (výroky I., II., III., VI.) a o úprave styku otca s maloletým C. (výrok IV.) ako aj závislé výroky VII. a VIII.
21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
22. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
24. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
27. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
28. Odvolací súd v celom rozsahu preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre meritórne rozhodnutie, pričom sa vysporiadal s podstatnými argumentmi účastníkov konania a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné:
29. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ZoR).
30. V prejednávanej veci bolo predmetom konania zvýšenie výživného na mal. A. a maloletého C. a preto v zmysle ustanovenia § 157 CMP bolo povinnosťou súdu zisťovať a následne vyhodnocovať zmenu pomerov a mohol zvýšiť výživné len v prípade, ak vykonaným dokazovaním mal preukázanú podstatnú zmenu okolností, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie výživného, pričom zmena rozsudku je vždy prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne, okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných nákladov.
31. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa a jednak na strane povinného rodiča. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na vek a zdravotný stav dieťaťa, fyzickú a duševnú vyspelosť, spôsob a rozsah jeho prípravy na budúce povolanie a ďalšie okolnosti. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len na uspokojovanie všetkých jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv) ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Potreby oprávneného dieťaťa sa však vždy posudzujú s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb voči ktorým majú vyživovaciu povinnosť, je tiež potrebné zohľadniť starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného rodiča sa prihliada tiež na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. V jednotlivých konaniach sa vždy vychádza z konkrétnych zistených skutkových okolností a vo všeobecnosti je možné konštatovať, že v prípadoch kedy povinní rodičia majú vyšší príjem a sú majetní, ich deti následne dostávajú vyššie výživné, ktoré pokrýva nie len tie najzákladnejšie výdavky detí ale aj výživné, z ktorého sa hradia aj vyššie uvedené ďalšie výdavky oprávnených detí a tvoria sa im aj úspory. V prípadoch, kedy sú zárobkové pomery rodičov minimálne a sú nemajetní, deti takýchto rodičov získavajú zväčša výživné, ktoré sotva postačuje na platenie najzákladnejších potrieb. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že rodič sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
32. Podstatou odvolacích námietok matky v časti vyživovacej povinnosti bolo poukázanie na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú priznanie výživného tri roky spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine a neskôr aj to, že pokiaľ ide o výdavky na maloleté deti, tieto úvahy súdu sú nepreskúmateľné, a namietala ich výšku, ale aj to, že súd neprihliadol na mimoriadne výdavky.
33. Rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. 2P/35/2021-63 zo dňa 08.03.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.03.2022, bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletých detí a schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli maloleté deti O. B., nar. XX.XX.XXXX, A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej O. sumou 200,- eur mesačne, maloletej A. sumou 150,- eur mesačne a maloletého C. sumou 130,- eur mesačne k rukám matky. Styk otca s maloletými deťmi nebol upravený.
34. Zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania súd vyvodil záver, že návrhy rodičov sú čiastočne dôvodné. Súd prvej inštancie konštatoval, že u oboch maloletých detí došlo k zmene pomerov, nakoľko od poslednej úpravy výživného uplynuli takmer štyri roky a táto zmena je závažnejšieho a výrazného významu. Zmena pomerov na strane maloletých detí súvisí jednak s ich vyšším vekom, kedy objektívne dochádza k zvýšeniu výdavkov na stravu, oblečenie, hygienické potreby, ale tiež záujmy a voľnočasové aktivity, pričom zmena nastala aj v súvislosti s prechodom na vyšší stupeň školského systému. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že matke vzrástli náklady na starostlivosť o maloleté deti, ich osobné potreby a celkový rozvoj. na strane matky vzhľadom na jej aktuálne príjmy nenastala výrazná zmena pomerov oproti poslednej úprave vyživovacej povinnosti,
nakoľko pri poslednej úprave výživného mala príjem 450,- eur mesačne. Súd však poznamenal, že matka nepreukázala žiaden objektívny dôvod (napr. zdravotné obmedzenia), pre ktorý je zamestnaná len na čiastočný pracovný úväzok. Povinnosťou každého rodiča je venovať úsilie zabezpečovaniu výživy svojich detí, ktoré ešte nie sú schopné samé sa živiť a sú odkázané v plnej miere na svojich rodičov. Mal za to, že na strane povinného otca nastala podstatná zmena pomerov. Spočíva vo zvýšení jeho príjmu. Súd prvej inštancie konštatoval, že je v schopnostiach a možnostiach povinného otca plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vo väčšom rozsahu ako doteraz. V čase posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti mal príjem nižší cca o 400,- eur, jeho priemerný mesačný príjem mu tak výraznejšie vzrástol. Súd zobral do úvahy takisto celkovú životnú úroveň otca, ktorý je spoluvlastníkom staršieho rodinného domu so záhradou v obci G., zároveň je vlastníkom motorového vozidla zn. Ford Fiesta, rok výroby 2007. Má stredoškolské vzdelanie v odbore elektrikár, pracuje v odbore. Zdravotný stav má dobrý. Konštatoval, že osobné a majetkové pomery otca tak možno považovať za dobré. Na strane maloletých detí preukázateľne došlo k podstatnej zmene pomerov uplynutím času štyroch rokov od ostatnej úpravy výživného, kedy matke vzrástli náklady na starostlivosť o maloleté deti, čo odôvodňuje zvýšenie výživného otca. Súd za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia považoval vyšší vek a fyzickú vyspelosť maloletých detí a s tým spojené vyššie životné náklady (zvýšené stravovacie nároky, výdavky na ošatenie, hygienu, voľnočasové aktivity), ako aj prechod na vyšší stupeň štúdia, s ktorým sú spojené zvýšené výdavky na ich starostlivosť a všestranný vývoj. Uvedené možno považovať za objektívne skutočnosti, na základe ktorých dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine.
35. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol o zvýšení výživného otca na maloletú A. zo sumy 150,- eur na sumu 300,- eur mesačne a na maloletého C. zo sumy 130,- eur na sumu 260,- eur mesačne, a to s účinnosťou od 7.7.2025, t.j. od podania návrhu, pričom vo zvyšku návrh zamietol. Matka podľa názoru súdu nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemohla podať návrh na zvýšenie výživného skôr. Pri naplnení zákonných podmienok je potrebné podať návrh na úpravu výživného bez zbytočného odkladu, t.j. vyžaduje sa zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky. Argument o nedostatku finančných prostriedkov neobstojí vzhľadom na skutočnosť, že v takýchto prípadoch je možné využiť služby centra právnej pomoci. Relevantným dôvodom by mohol byť zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, prípadne konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie). Pokiaľ matka poukázala na násilie zo strany otca počas spolužitia a z toho prameniace obavy podať návrh na súd, súd nemal preukázané, že otec pokračoval v hrubom správaní či vyhrážaní matke po tom, čo ukončili spolužitie, trestné oznámenie na otca nepodala. Zo správy z poradenského procesu vyplýva, že situácia sa upokojila po tom, čo matka s deťmi opustila spoločnú domácnosť, pričom v súčasnosti sú s otcom len v minimálnom kontakte. Operáciu žlčníka matka podstúpila tesne pred podaním návrhu, ani tento dôvod preto nemôže obstáť.
36. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že tak u maloletých, ako aj u otca maloletých od posledného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodnila zvýšenie vyživovacej povinnosti na strane otca.
37. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutočností tvrdených a preukázaných zo strany rodičov a vysporiadal sa aj s relevantnými námietkami a argumentáciou rodičov k výdavkom maloletých. Pokiaľ matka maloletých namieta výšku nákladov na stravu a hygienické potreby maloletej, samotná matka neuviedla dôvod drahšej kozmetiky, ako uviedol súd prvej inštancie, navyše otec poprel, že by mala maloletá kožné problémy, preto tvrdenia matky o potrebe zvýšených výdavkov na hygienické potreby maloletej nie sú opodstatnené. Pokiaľ ide o stravu, z vykonaného dokazovania vyplýva, že maloletá nie každý víkend trávi doma, a pokiaľ matka pripraví jedlo pre maloletú na internát, má aj odvolací súd za to, že celkovo dané výdavky neprekračujú sumu 30 eur mesačne, pričom súd prvej inštancie sa jasne a zrozumiteľne vyjadril aj k ďalším výdavkom mal. A. ako napr. na hygienu v bode 24, na ktorý odkazuje a s ktorým sa stotožňuje. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne vysvetlil aj ktoré výdavky a v akej výške považuje za primerané u maloletého C.. Je nutné si uvedomiť, že nie všetky položky sa dajú vypočítať presne a vychádza sa pritom z toho, čo je v konaní preukázané a tiež z aplikačnej praxe. Pokiaľ matka poukazuje na to, že súd síce zohľadnil bežné náklady, ale nevysporiadal sa s mimoriadnymi výdavkami, ani v tomto smere nie je námietka matky dôvodná. Súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení, že si je vedomý aj mimoriadnych výdavkov maloletých detí, ktoré majú príležitostný jednorazový charakter (napr. lyžiarsky kurz, školské výlety), na ich úhrade
sa však podieľal aj otec. Zároveň je potrebné konštatovať, že sa nejedná o opakované výdavky, z ktorého dôvodu nemajú na stanovenie výšky vyživovacej povinnosti podstatnejší vplyv. V tejto súvislosti súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že pri určovaní výšky výživného sa prihliada aj na tú skutočnosť, do akej miery sú potreby maloletého dieťaťa hradené zo štátnych sociálnych dávok (napríklad z rodinných prídavkov). S uvedeným názorom súdu prvej inštancie sa stotožňuje aj odvolací súd a tiež uvádza, že v súvislosti s výživným sa automaticky počíta aj s mimoriadnymi výdavky (na ktoré poukazovala matka napr. aj v súvislosti s gynekologickými problémami maloletej) a pre účely výpočtu výživného je rozhodujúca výška preukázaného čistého príjmu rodiča. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, avšak uvedené neznamená, že automaticky má byť výživné vyššie, ale rovnako je dôležité prihliadať na to, či výdavky, ktoré rodičia vynakladajú na maloleté deti sú nevyhnutné a mali by sa odvíjať práve od životnej úrovne a možností a schopností rodičov. Pokiaľ to možnosti a schopnosti rodičov nedovoľujú, je nutné, aby sa aj výdavky na maloleté deti týmto prispôsobili. Preto pokiaľ aj maloletá v prevažnej miere trávi čas na internáte, uvedené neznamená, že musí mať veľa vecí zakúpených ako doma tak aj na internáte, musí mať vodičské oprávnenie, chodiť na exkurzie, turistický kurz a pod. Matka poukazuje aj na rozdielnosť príjmov u rodičov, tu je nutné poukázať na správnosť záveru súdu prvej inštancie v tom, že matka nepreukázala žiaden objektívny dôvod (napr. zdravotné obmedzenia), pre ktorý bola v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie zamestnaná len na čiastočný pracovný úväzok. Povinnosťou každého rodiča je venovať úsilie zabezpečovaniu výživy svojich detí, ktoré ešte nie sú schopné samé sa živiť a sú odkázané v plnej miere na svojich rodičov.
38. Matka namietala aj tvrdenie súdu o výdavkoch na domácnosť priateľky. Je nutné uviesť, že pri výživnom sa vždy zohľadňuje príjem povinného rodiča a súd prvej inštancie správne uviedol, že podstatná zmena pomerov na strane otca spočíva vo zvýšení jeho príjmu a z uvedeného príjmu súd prvej inštancie aj vychádzal. Skutočnosť, že matka nevyužíva majetok patriaci do BSM v tejto veci nie je súd oprávnený riešiť, avšak je na nej, aby sa s otcom maloletých dohodli, resp. vec riešili súdnou cestou, nakoľko týmto strácajú obaja rodičia.
39. Odvolací súd má teda za to, že súd prvej inštancie správne posúdil okolnosti relevantné pre zmenu vyživovacej povinnosti, pričom vychádzal aj z Metodiky pre výpočet výživného rodičov k deťom, tzv. tabuľkové výživné“ vydanej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a nemožno sa stotožniť s argumentáciou matky, žeby súd prvej inštancie prispôsobil výdavky Metodike pre výpočet výživného. Z aktuálnej súdnej praxe vyplýva, že výživné, ktoré hradí povinný rodič, by malo predstavovať 20 % až 30 % jeho čistého príjmu na všetky ním vyživované osoby (por. napr. rozhodnutia č. k. 11CoP/50/2021 z 30. novembra 2021, č. k. 26CoP/26/2021 z 19. mája 2021, č. k. 24CoP/64/2020 z 10. marca 2021, č. k. 23CoP/87/2018 z 20. mája 2019) a hoci súd nevylučuje aj odklon od tejto praxe, je to v osobitných individuálnych prípadoch, o ktorý však nejde, keďže také dôvody z vykonaného dokazovania zistené neboli.
40. Mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, a teda v rámci dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Uvedené platí aj v procese aplikácie právnych noriem, medzi ktoré v danom prípade patrí aj ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine upravujúce počiatok povinnosti platiť výživné na maloleté dieťa. V zmysle § 77 ods. 1 vety druhej a tretej ZoR, výživné možno priznať odo dňa začatia súdneho konania, pričom výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
41. Podľa dôvodovej správy k § 77 ZoR cieľom doplnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa v odseku 1 ako podmienky na priznanie výživného je zdôrazniť výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne po začatí konania a zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Súd má preto pri požiadavke na spätné priznanie výživného skúmať dôvody, ktoré bránili oprávnenému rodičovi uplatniť zákonný nárok ihneď po tom, ako povinný rodič prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť
podľa konkrétnych okolností prípadu. Výnimočným dôvodom nebude neznalosť možnosti uplatňovať si výživné. Obdobne to bude v praxi sa často vyskytujúcich prípadoch, keď medzi rodičmi dôjde k osobným konfliktom a tento inštitút využívajú ako formu osobnej pomsty a snahy vyťažiť od druhej strany najvyššiu možnú sumu, neraz aj bez ohľadu na skutočné záujmy dieťaťa.
42. Matka sama vo svojom návrhu žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť počnúc 01.09.2023 a počas konania poukazovala na to, že návrh nepodala skôr, lebo bola v ťaživej situácie, bola pod vplyvom agresie otca, lebo sa zo dňa na deň odsťahovala zo spoločnej domácnosti , musela si hľadať podnájom a nemala dostatok finančných prostriedkov na to, aby si mohla zaplatiť advokáta. Tiež to, že mala strach podať návrh na zvýšenie výživného. Neuviedla však také dôvody, ktoré možno označiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by jej súd mal priznať výživné spätne od 01.09.2023. Takýmto dôvodom by bola objektívna alebo subjektívna prekážka výnimočného charakteru, ktorá by bránila podaniu návrhu na začatie konania, čo ale v prejednávanej veci preukázané nebolo. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že pri naplnení zákonných podmienok je potrebné podať návrh na úpravu výživného bez zbytočného odkladu, t.j. vyžaduje sa zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky. Argument o nedostatku finančných prostriedkov neobstojí vzhľadom na skutočnosť, že v takýchto prípadoch je možné využiť služby centra právnej pomoci a neobstojí ani nevedomosť matky o tejto možnosti. Relevantným dôvodom by mohol byť zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, prípadne konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a odvolací súd odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie . Matke tak nič nebránilo skoršiemu iniciovaniu konania vo veci zvýšenia vyživovacej povinnosti. Pokiaľ matka v doplnení odvolania tvrdí, že súd žiadnym spôsobom neskúmal, či jej návrh predstavuje zneužitie alebo špekuláciu a rozsudok z tohto pohľadu neodôvodnil, je možné sa s uvedeným stotožniť, avšak uvedené nemôže zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Zákon výslovne uvádza za akých okolností je možné priznať výživné spätne a uvedeným sa súd prvej inštancie zaoberal. Súd prvej inštancie sa tvrdeniami matky a dôvody, pre ktoré žiadala priznať výživné spätne riadne zaoberal a ani odvolací súd nevidí dôvody pre iné rozhodnutie. Na ďalšie tvrdenia uvádzané v doplnení odvolania ako ťažká choroba (ku ktorej sa už vyjadril súd prvej inštancie) a následné úmrtie jej matky, ako aj prestup detí na stredné školy a všetky starosti okolo toho, ktoré spočívali výhradne na jej pleciach odvolací súd neprihliadol, keďže tieto dôvody tiež nemohli zmeniť rozhodnutie a odvolací súd len pripomína, že opomenutie, resp. dôvody pre ktoré nepodal návrh na súd jej právny zástupca tiež nemožno zohľadniť ako dôvod pre priznanie výživného spätne. Pokiaľ by mal súd brať do úvahy ako dôvod pre jeho priznanie ponechanie všetkej starostlivosti o deti na ňu, a podľa nej môže zo strany otca považovať toto za konanie v rozpore s dobrými mravmi, k uvedenému odvolací súd len udáva, že ide o bežnú prax, s ktorou sa súdy stretávajú často a pokiaľ by zákonodarca mal toto považovať za dôvod, pre ktorý je možné priznať výživné aj spätne, uviedol by to ako jeden z dôvodov.
43. Odvolacie námietky matky smerovali aj k úprave styku otca s maloletým C.. Namietala predovšetkým to, že súd neprihliadol na názor maloletého dieťaťa, keď maloletý sa jednoznačne vyjadril pred kolíznym opatrovníkom ako aj pred sudcom, že sa s otcom nechce viac stretávať a súčasná situácia mu vyhovuje a má za to, rozhodnutie o úprave styku nie je v najlepšom záujme maloletého C..
44. V zmysle článku 9 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty musia rešpektovať právo dieťaťa, ktoré je oddelené od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma rodičmi, okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
45. Právo styku vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, keď v zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov /Gorgulu v. Nemecko- Aplikácia no.74969/01/, resp. že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča /Hansenová v. Turecko, Aplikácia no. 36141/97/.
46. Pri rozhodovaní príslušných orgánov verejnej moci týkajúcom sa detí musí byť ich najlepší záujem prvoradým hľadiskom rozhodovania, čo vyplýva aj z Charty základných práv Európskej únie, kde podľa
čl. 24 ods. 2 „pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa“.
47. Princíp (najlepšieho) záujmu dieťaťa nie je presne vymedzený, pretože ide o komplexný, pružný a adaptabilný pojem, čo znamená, že jeho obsah sa má určiť podľa okolností prípadu, t. j. podľa konkrétnej situácie dotknutého dieťaťa. Blaho dieťaťa všeobecne zahŕňa základné materiálne, telesné, vzdelávacie a emocionálne potreby ako aj potrebu lásky a bezpečia. Posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa musí zahŕňať aj vyhodnotenie bezpečnosti dieťaťa, tzn. práva dieťaťa na ochranu pred všetkými formami telesného alebo duševného násilia, zneužívania alebo ubližovania. Bezpečnosť a integrita dieťaťa sa musia posudzovať v danom čase; uplatňovanie zásady prevencie si však žiada aj posúdenie možnosti rizika a ublíženia v budúcnosti. Štát má dohliadať na riadne plnenie práva rodičov na starostlivosť o dieťa. Ak rodičia ohrozujú blaho svojich detí, štát musí konať v najlepšom záujme dieťaťa. Názory a stanoviská dieťaťa sú dôležitým faktorom pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa. Deti majú právo vyjadriť svoj názor slobodne, bez akéhokoľvek tlaku a manipulácie. Každý prípad si vyžaduje dôkladné psychosociálne zhodnotenie rôznych faktorov, ktoré môžu prispievať k narušeniu vzťahu rodič - dieťa. u viacerých metód terapie.
48. Pre dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia o úprave styku rodičov s dieťaťom je potrebné zo strany konajúceho súdu (resp. zainteresovaných orgánov verejnej moci) zohľadniť predovšetkým nasledujúce kritériá: - existenciu pokrvného puta medzi dieťaťom a jeho zverenie do starostlivosti usilujúcimi osobami,
- mieru zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej- ktorej osoby, - schopnosť iných osôb usilujúcich o zverenie dieťaťa do starostlivosti zaistiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby, - prianie dieťaťa (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 56/2017 z 19. januára 2017). Pri rozhodovaní musí súd prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, ako aj na právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom.
49. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
50. V tejto súvislosti odvolací súd ešte uvádza, že esenciálnym a primárnym kritériom pri všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa detí musí byť vždy najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorý sa podľa ESĽP skladá z dvoch zložiek. Na jednej strane vyžaduje udržiavanie väzieb dieťaťa s jeho rodinou, okrem prípadov, keď sa konkrétna rodina preukáže ako nevhodná. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť pretrhnuté iba vo veľmi výnimočných prípadoch a musí byť vykonané všetko v záujme zachovania osobných vzťahov a ak je to vhodné, v záujme obnovy rodiny. Na druhej strane je v záujme dieťaťa, aby bola jeho výchova zabezpečená v stabilnom prostredí a rodičom nemôže byť podľa čl. 8 dohovoru umožnené uplatňovať opatrenia, ktoré by mohli poškodiť zdravie alebo vývoj dieťaťa (rozhodnutie vo veci Neulinger a Shuruk proti Švajčiarsku zo 6. júla 2010, sťažnosť č. 41615/07, bod 136). Článok 8 dohovoru tak vyžaduje zo strany orgánov verejnej moci rozhodovanie zachovávajúce rovnováhu medzi záujmami dieťaťa a záujmami rodičov, osobitná pozornosť v tomto procese však musí byť venovaná najlepšiemu záujmu dieťaťa, ktorý v závislosti na jeho povahe a význame môže nad záujmami rodičov prevážiť (rozhodnutie vo veci Sahin proti Nemecku z 8. 7. 2003, sťažnosť č. 30943/96, bod 66).
51. Za predpokladu, že je dieťa dostatočne rozumovo a emocionálne vyspelé, je nutné jeho prianie považovať za zásadné vodítko pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu. Súčasne však nie je možné, aby všeobecné súdy postoj dieťaťa bez ďalšieho prevzali a aby svoje rozhodnutie založili iba na jeho prianí a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmov. Názor dieťaťa je treba zohľadňovať veľmi citlivo, pretože dieťa samo nemusí byť ani vo vyššom veku schopné plne odhadnúť dopad svojho postoja. (Uznesenie Ústavného súdu ČR zo dňa 10.01.2023, sp. zn. II. ÚS 2628/22) Dieťa má teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti musí mať preto zabezpečenú možnosť v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Svoje právo vychovávať dieťa realizuje rodič predovšetkým prostredníctvom stretnutí s dieťaťom. Z uvedeného dôvodu súd rozhodujúci vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom musí vždy dôsledne rešpektovať právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a jeho právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvomi rodičmi ako je zakotvené v § 24 ods. 5 Zákona o rodine. Pri rozhodovaní súd musí teda vždy dbať na zachovanie vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom a vždy prihliadať na jeho záujem, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu medzi rodičom a dieťaťom v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva.
52. Ako vyplýva z obsahu spis, maloletý bol pred súdom prvej inštancie vypočutý a vyjadril svoj názor aj k úprave styku s otcom. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie má za to, že v danom prípade je s ohľadom na vykonané dokazovanie potrebné a žiadúce upraviť styk otca s maloletým hoci len v minimálnom rozsahu ako to učinil súd prvej inštancie a v podrobnostiach odkazuje na bod 32 odôvodnenia súdu prvej inštancie. Jednoznačne bolo preukázané, že styk otca s maloletým prebieha iba minimálne, pričom k tomu, aby sa vzťah otca a syna rozvíjal je potrebné, aby styk prebiehal na pravidelnej báze aspoň dva krát do mesiaca. Vo veci neboli zistené skutočnosti, pre ktoré by sa styk nemohol realizovať, avšak vzhľadom na doterajší spôsob komunikácie medzi rodičmi je nutná úprava styku tak ako uviedol už súd prvej inštancie. Nemožno sa stotožniť s názorom matky v tom, že súd neprihliadol na názor maloletého, nakoľko tak ako je uvedené už vyššie, názor dieťaťa je treba zohľadňovať veľmi citlivo, pretože dieťa samo nemusí byť ani vo vyššom veku schopné plne odhadnúť dopad svojho postoja. Maloletý C. hoci uviedol, že doterajší styk mu postačuje, pokiaľ nie je dostatočne motivovaný a podporovaný k styku zo strany aj matky, je možné sa stotožniť s názorom otca v tom, že môže pociťovať konflikt lojality, najmä pokiaľ samotná matka má k otcovi negatívny postoj. Maloletý C. sám uviedol, že sa nebráni aj širšiemu styku s otcom a tvrdenie matky v tom, že pokiaľ uviedol, že nemá problém s prespaním u otca, mal byť v manévrovaný do tejto odpovede nevhodným spôsobom (nevhodným spôsobom kladené otázky), odvolací súd sa s týmto nestotožňuje. Je nutné poukázať na to, že nešlo o výsluch maloletého, ale o zisťovanie jeho názoru a za podmienok, aby sa maloletý cítil čo najkonformnejšie. Z uvedeného dôvodu aj otázky zo strany zákonného sudcu na maloletého mali maloletému uľahčiť odpoveď a zároveň mu nebránili uviesť svoje vlastné pocity, postoje a názory. Pokiaľ sa maloletý C. pred kolíznym opatrovníkov vyjadril inak, uvedené neznamená, že jeho názor vyjadrený pred súdom je nie pravdivý, resp. učinený pod nátlakom. Naopak matka by mala dbať a dôsledne rešpektovať právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a jeho právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi ako je zakotvené v § 24 ods. 5 Zákona o rodine.
53. V súvislosti s matkiným prejavom nespokojnosti s namietaným rozsudkom okresného súdu (že je nie dostatočne odôvodnený, arbitrárny) odvolací súd ešte konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti, čo v danom prípade splnené bolo.
54. Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci za nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/2004, III. ÚS 20 9/2004, II. ÚS 200/2009). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu matky už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
55. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach za vecne správny a odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach výrokov I., II., III., IV. a VI. v zamietajúce časti návrhu matky a v závislom výroku VII. a VIII. ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
56. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
57. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).