Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/21/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: U.. U. M., nar. XX.X.XXXX, bytom G.-E.-F..8, U. XXXXX, O. spolková republika, právne zastúpený R. kancelária V4 JURISTIC group s.r.o., so sídlom Furdekova 16, Bratislava, IČO: 50 192 205, proti žalovanej: L. P., rod. U., nar. X.X.XXXX, bytom V. XXXX/XXA, K., o vrátenie daru, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu o vrátenie daru zaplatenia sumy 11.000 eur spolu s úrokom z omeškania z a m i e t a .

II. Žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu 9.3.2020 sa proti žalovanej domáhal vrátenia daru vo forme poskytnutého finančného plnenia vo výške 11.000 eur vrátane príslušenstva na tom skutkovom základe, že dňa 6.12.2016 došlo medzi žalovanou ako kupujúcim a U. X. ako predávajúcim k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, pričom v čl. 2 bod 2 predmetnej zmluvy je uvedené „toto plnenie (t.j. kúpnu cenu) môže za kupujúceho poskytnúť aj U. M., nar. XX.X.XXXX a to taktiež prevodom na účet predávajúceho. Predávajúci bude akceptovať takto poskytnuté plnenie rovnako, ako keby ho bol poskytol sám kupujúci“. Uvedenú kúpnu cenu dojednanú v zmluve uhradil práve žalobca priamo predávajúcemu dňa 12.12.2016, a to titulom ústne uzavretej darovacej zmluvy medzi žalovanou ako obdarovanou a žalobcom ako darcom. Hrubého porušenia dobrých mravov sa žalovaná dopúšťala už za trvania manželstva so žalobcom, ktoré bolo často sprevádzané intenzívnymi hádkami, konfliktami, hrubým osočovaním žalobcu a nadávaním, pričom žalovaná sa často bez vedomia žalobcu zdržiavala mimo spoločnú domácnosť. Žalovaná sa dopúšťala takého nemravného konania, že k nevere sa verejne priznala na pojednávaní, na ktorom bolo zároveň manželstvo so žalobcom rozvedené a v dôsledku porušenia manželskej vernosti bol žalobca vystavený neprijateľnému poníženiu a jeho dôstojnosť bola znevážená, pričom je predpoklad, že naďalej aj bude znevažovaná. Nevera, objektívne, je správanie, ktoré sa hrubo prieči dobrým mravom, pričom takéto správanie voči druhému manželovi zakladá právny nárok na vrátenie daru s poukazom na ustanovenie a ďalšieho hrubého porušovania dobrých mravov sa žalovaná dopustila, keď neoprávnene odcudzila rôzne predmety z nehnuteľnosti, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, pričom odcudzené predmety boli zakúpené výlučne z finančných prostriedkov žalobcu. Na výzvu na vrátenie daru zo dňa 10.1.2020 žalovaná nereagovala. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa žalobca domáha vrátenia daru vo forme poskytnutého finančného plnenia vo výške 11.000 eur vrátane príslušenstva.

2. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu 24.6.2020 (č.l. 35) poprela tvrdenia žalobcu o poskytnutom dare vo výške 11.000 eur a po vzájomnej ústnej dohode na účet predávajúcej U. X.. Uviedla, že suma 11 tisíc eur, ktorú žalobca previedol na účet predávajúcej nepatrila žalobcovi, ale

jej. Peniaze boli jej, tie si požičala od L. G. za účelom kúpy salónu. Tieto peniaze neboli darom od žalobcu. Pred kúpou salónu 6.12.2016 sedeli v kaviarni spolu s predávajúcou a prítomný bol aj žalobca. Pôžičku si vybavila pred týmto stretnutím a na tomto stretnutí mala peniaze u seba k dispozícii a pred predávajúcou ich vytiahla z kabelky, išlo o sumu 11.000, ktorá slúžila na kúpu salónu. Tieto peniaze odovzdala žalobcovi, aby zo svojho účtu zaplatil kúpu salónu, pretože si to výslovne želal. Predávajúca mala vedomosť, že financie patria jej, pretože sa jej zverila, že na nákup salónu si bude požičiavať od známej. Kúpnu zmluvu vypracovala predávajúca, žalobca uviedol, že chce byť zapísaný v tejto kúpnej zmluve, nakoľko povedal, že úhradu za kúpu salónu zrealizuje on. Medzi ňou a žalobcom k žiadnej ústnej dohode o dare nedošlo, jeho tvrdenia sa nezakladajú na pravde a v čase, keď kupovala salón ani manželia neboli a peniaze si na nákup salónu požičala. Žalobca jej doslova vliezol do života, neustále opakoval, aké silné má kontakty a pokiaľ ide o porušenie dobrých mravov, tak počas manželstva dochádzalo z jeho strany k neustálemu porušeniu a to tým, že dlhú dobu ju terorizoval psychicky aj fyzicky. Sama podala žiadosť o rozvod začiatkom roka 2019 a následne túto zobrala späť. Suma 11.000 eur, ktorú poukázal žalobca na účet predávajúcej za salón bola jej vlastníctvom, resp. pôžičkou, preto to nemohol byť dar od žalobcu. Pokiaľ si našla počas manželstva priateľa, toto jej konanie vyplynulo zo správania žalobcu voči jej osobe. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že zmluva o pôžičke zo dňa 5.12.2016 je dodatočne vytvorený dôkaz, ktorý žalovaná predložila s úmyslom zavádzať súd, keď zmluva o pôžičke obsahuje rozhodcovskú doložku a má zato, že vyššie uvedený dokument bol aktualizovaný a zverejnený až po dátume 1.1.2017. Žalovaná sa k nevere priznala a zotrval na podanom návrhu.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení 24.7.202020 (č.l. 56) udáva, že tvrdenia žalobcu o dare nie sú pravdivé s tým, že išlo o peniaze, ktoré si požičala od Jany Lovasovej za účelom kúpy salónu. Vypísali s veriteľkou prostredníctvom tlačiva na internete a následne spísali zmluvu o pôžičke a uznaní záväzku. Popierala tvrdenie, že peniaze jej daroval žalobca.

5. Súd vykonal dokazovanie v neprítomnosti žalobcu a to výsluchom žalovanej, oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

6. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na skutkovom a právnom odôvodnení žaloby a domáhal sa vrátenia daru pre hrubé porušenie dobrých mravov žalovanej ako obdarovanej. Na doplnenie uviedol, že žalovaná počas trvania manželstva otehotnela, žalobca nie je otcom dieťaťa a z tohto titulu má zato, že dar, ktorý poskytol žalobca žalovanej vo výške 11 tisíc, je oprávnený žiadať naspäť. Tvrdenia, že poskytol žalovanej finančný dar preukazuje výpisom z jeho bankového účtu o úhrade 12.12.2016 tejto sumy na účet príjemcu U. X.. Tvrdil, že darca sa dohodol so žalovanou, že jej zaplatí 11 tisíc darom, a to z dôvodu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcou dňa 6.12.2016, kde konkrétne v čl. 2 bod 2 je uvedené, že toto plnenie môže za kupujúceho poskytnúť aj žalobca.

7. Žalovaná zotrvala na svojich vyjadreniach. S návrhom nesúhlasila, uviedla, že peniaze, ktoré použila na zaplatenie salónu mala požičané od švagrinej a s tým, že žiadne peniaze jej žalobca neposkytol darom a od neho žiaden dar nedostala. Je to úplný výmysel.

8. Z kúpnej zmluvy zo dňa 6.12.2016 uzavretej medzi predávajúcou U. X. a žalovanou ako kupujúcou súd zistil, že predmetom kúpy boli špecifikované hnuteľné veci a kúpna cena hnuteľností bola dohodnutá zmluvnými stranami celkovo vo výške XX.XXX eur, ktorú kupujúci zaplatí predávajúcemu na uvedený účet najneskôr v deň podpisu tejto zmluvy a toto plnenie môže za kupujúceho poskytnúť aj U. M., taktiež prevodom na uvedený účet; predávajúci bude akceptovať takto poskytnuté plnenie rovnako ako keby ho bol poskytol sám kupujúci. Zmluva je podpísaná oboma zmluvnými stranami tak predávajúcim ako i kupujúcim (dôkaz produkovaný žalobcom č.l. 7). Žalobca na kúpnej zmluve nie je identifikovaný ako zmluvná strana a ani zmluvu nepodpísal.

9. Z detailu transakcie UniCredit Bank zo dňa 18.12.2019 súd zistil, že platiteľ - vlastník účtu (žalobca) previedol sumu 11.000 eur na účet príjemcu (účet totožný s uvedeným účtom predávajúceho v kúpnej zmluve) dňa 12.12.2016, detail transakcie kúpna zmluva -L. (dôkaz produkovaný žalobcom č.l. 6).

10. Z uznania záväzku zo dňa 23.7.2020 súd zistil, že žalovaná týmto uznáva záväzok vo výške 11 tisíc eur, ktorý vznikol na základe pôžičky zo dňa 5.12.2016 od L. G. na dobu 5 rokov za účelom kúpy salónu a záväzok je splatný do 5.12.2021 (dôkaz produkovaný žalovanou č.l. 59)

11. Podľa a , darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

12. Darovacia zmluva je taká jednostranne zaväzujúca zmluva, na základe ktorej jedna strana (darca) odovzdá na úkor svojho majetku druhej strane (obdarovaný) bezplatne a bez právnej povinnosti majetkové hodnoty s úmyslom rozmnožiť jej majetok a druhá strana prijíma takéto plnenie ako bezodplatné. Z uvedeného vyplýva, že medzi základné náležitosti darovania patrí uzavretie darovacej zmluvy, ktorá predstavuje právny titul darovania a odovzdanie predmetu daru obdarovaného. Vecnoprávne účinky darovacej zmluvy, ktorej predmetom je hnuteľná vec nastávajú až odovzdaním predmetu daru do vlastníctva obdarovaného, darovacia zmluva vzniká súhlasným prejavom vôle darcu a obdarovaného. Základnými pojmovými znakmi darovacej zmluvy sú predmet daru, bezplatnosť a dobrovoľnosť.

13. Podľa , darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

14. Citované ustanovenie upravuje osobitný spôsob zániku právneho vzťahu z darovania. K zániku darovacieho vzťahu dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojim správaním voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Domáhanie sa vrátenia daru je jednostranným právnym úkonom darcu, ktorý smeruje k tomu, aby obdarovaný vrátil dar.

15. Podľa , , súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

16. V prejednávanej veci žalobca si na základe rozhodujúcich skutočností v podanej žalobe voči žalovanej uplatnil nárok na vrátenie daru vo forme poskytnutého peňažného plnenia vo výške 11.000 eur vyplývajúci z ústne uzavretej darovacej zmluvy so žalovanou, ktorý dar poskytol formou zaplatenia kúpnej ceny zo zmluvy uzavretej medzi žalovanou a treťou osobou s poukazom na článok 2, že toto plnenie môže za kupujúceho poskytnúť aj žalobca prevodom na účet predávajúceho. Žalovaná v priebehu celého konania uzavretie ústnej darovacej zmluvy a poskytnutie finančného daru popierala, žiadne finančné prostriedky darom od žalobcu neprijala.

17. V žalobe musí žalobca uviesť pravdivé a úplné opísanie skutočností, z ktorých je zrejmé, aké právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva si žalobca žalobou uplatňuje a na základe akých skutočností. Judikatúra vymedzuje rozhodujúce skutočnosti ako údaje, ktoré sú nutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na základe ktorého uplatňuje svoje nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu; teda vymedzí predmet konania po skutkovej stránke ().

18. Súd skúmal zákonné predpoklady pre priznanie práva na vrátenie daru a posudzoval, či existoval právny dôvod, zmluvné dojednanie medzi darcom a obdarovaným, pričom vznik darovacej zmluvy predpokladá nielen dohodu strán, ale aj odovzdanie predmetu daru obdarovanému a až prijatím tohto daru sa stáva vzťahom právnym, teda vzťahom darovacím. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že k uzavretiu darovacej zmluvy došlo a že obdarovaný dar prijal. Žalobca odvodzoval uplatnený nárok z darovacej zmluvy a domáhal sa vrátenia tohto daru. Súd poukazuje na znenie článku 8 Základných princípov , teda na to, že žalobca je v žalobnom návrhu povinný označiť skutkové tvrdenia, ktoré majú odôvodňovať jeho uplatnený nárok, čo do dôvodu, ako aj výšky a súčasne má dôkaznú povinnosť, t.j. označiť alebo predložiť dôkazy preukazujúce jeho skutkové tvrdenia. Súd viazaný dispozičnou zásadou konkrétne viazaný návrhom o právne významných skutočnostiach, z ktorých žalobca vyvodzuje uplatnený nárok po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie je právne dôvodné žalobcovi priznať uplatňované peňažné plnenie na ním tvrdenom skutkovom základe.

19. Možno totiž konštatovať, že žalobca v konaní neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý bol spôsobilý bezpečne preukázať sporné skutkové tvrdenie žalobcu o uzavretí darovacej zmluvy medzi stranami sporu. Len samotné poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom tretej osobe nebolo spôsobilé preukázať žalobcom tvrdený titul tohto poskytnutia. Skutočnosť, že žalobca realizoval úhradu kúpnej ceny za kupujúceho na účet predávajúceho, ešte sama o sebe nepreukazuje vznik darovacej zmluvy a nemožno z toho vyvodzovať, že tým došlo k prijatiu daru žalovanou od darcu. Žalovaná sa nebránila, že kúpna cena bola vyplatená z účtu žalobcu na účet predávajúcej, avšak poskytnuté finančné prostriedky z účtu žalobcu na tento účel boli jej, pričom pre posúdenie otázky dôvodnosti návrhu žalobcu ich vzájomné vzťahy ohľadom vyplatenej kúpnej ceny, či a aká suma bola z peňazí žalovanej použitá, sú irelevantné. Podľa názoru súdu predmetom darovania nie je platenie cudzieho dlhu, a to ani proti veriteľovi, ani hlavnému dlžníkovi, pretože veriteľ dostáva to, čo mal dostať podľa zmluvy alebo dostať z iného dôvodu. Ten, kto poskytol plnenie za iného, má právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia od toho, za koho plnil. Skutková podstata podľa je naplnená za predpokladu, že ten, kto plnil inému (poskytol mu plnenie, ktoré má majetkovú hodnotu), túto povinnosť nemal a plnil namiesto toho, kto bol na toto plnenie povinný (t.j. namiesto dlžníka), pričom medzi subjektmi, medzi ktorými došlo k plneniu, bolo zrejmé, že sa plní za iného.

20. Súd nemôže priznať niečo iné než požadoval žalobca, teda žalovanému nemôže uložiť inú ako žalobcom navrhovanú povinnosť alebo nemôže žalobcovi priznať síce požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu ako bol žalobcom vymedzený. Súd tak nemá povinnosť (a opak by bol v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov v konaní) so žalobcom predložených a označených dôkazov odvodzovať skutkové tvrdenia, ktoré neboli žalobcom produkované a na základe týchto žalobcovi priznať síce uplatnený nárok, avšak uplatnený na základe iného žalobcom tvrdeného skutkového stavu.

21. Žalobcu tak v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdenej darovacej zmluvy ako titulu, od ktorého odvodzoval uplatnené právo. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená bola v konaní i preukázaná. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal ním tvrdený právny dôvod (titul) na vrátenie daru, ktorého peňažného plnenia sa od žalovanej podanou žalobou domáhal, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 22. O trovách konania súd rozhodol podľa (o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, pričom vznik trov konania na jej strane z obsahu spisového materiálu nevyplýva a je v súlade s základných princípov zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že nárok na náhradu trov konania nepriznáva (uznesenie NS SR sp. zn. ). Preto súd žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (, ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).