Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-6-2026.pdf
PDF · 107.88 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/6/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v spore žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, adresa B. XXX, zastúpeného spoločnosťou: AK GG, s.r.o., so sídlom Galanta, Agátová 2513/15, IČO: 50 954 709, proti žalovaným: 1. B. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. XX, 2. D. D. E., nar. XX.XX.XXXX, adresa F. XXX, obaja zastúpení spoločnosťou: GOREJ Legal, s.r.o., so sídlom Košice, Krmanova 14, IČO: 47 231 939, o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 23. septembra 2025, č.k. 100C/20/2024-263, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd odvolanie žalobcu voči výroku I. napadnutého rozsudku o d m i e t a .
II. Vo výroku II. o trovách konania napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e .
III. Žalovaným 1. a 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi p r i z n á v a v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. o trovách konania rozhodol tak, že priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne na základe aplikácie § 42a ods. 1 až 3, § 48 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (v texte aj len OZ), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobca sa žalobou domáhal určenia, že kúpna zmluva uzatvorená medzi G. C. a žalovanými, zavkladovaná pod č. E./XXXX dňa 29.01.2024, je voči žalobcovi neúčinná. Uviedol, že G. C. ako dlžníčke poskytol pôžičku vo výške 28.000,- eur, pričom dlžníčka neuhradila riadne a včas ani prvú splátku. Dlžníčka vlastnila predmetné nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 39/60 k celku, ktorý následne previedla na žalovaných podľa žalobcu s cieľom vyhnúť sa prípadnej úhrade pohľadávky žalobcu. Tým mala úmyselne zmenšiť svoj majetok a znemožniť žalobcovi uspokojenie jeho pohľadávky. Žalovaní uviedli, že odstúpili od kúpnej zmluvy zo dňa 08.11.2023, keďže medzi jej podpisom a vkladom vlastníckeho práva boli na príslušných listoch vlastníctva zapísané viaceré ťarchy, poznámky a plomby, čím sa podľa nich preukázala nepravdivosť vyhlásení predávajúcich o právnom stave nehnuteľností. Kataster pôvodne oznámil nemožnosť zápisu z dôvodu neplatnosti odstúpenia od zmluvy, keďže boli zapísané poznámky obmedzujúce vlastníka a odstúpením by došlo k zmene vlastníckeho práva. Následne tento záver upravil s tým, že odstúpenie je tiež „nakladaním,“ ktorého výsledok nemožno pre uvedenú prekážku zapísať. Žalovaní namietali, že odstúpenie nemožno považovať za také nakladanie s nehnuteľnosťami, ktorému bránia obmedzujúce poznámky zapísané na príslušných LV. Žalovaní následne oznámili, že vo vzťahu k LV č. XXXX, k. ú. E., bol na základe odstúpenia vykonaný spätný zápis pôvodných vlastníkov, t. j. manželov C., keďže na tomto liste vlastníctva totiž nebola zapísaná obmedzujúca poznámka P 239/2024 zapísaná na základe
tohto konania. Podľa žalovaných tým odpadol predmet konania, pretože kúpna zmluva bola zrušená s účinkami ex tunc. Súd následne vyzval žalobcu, aby oznámil, či na podanej žalobe trvá. Žalobca uviedol, že odstúpením od zmluvy a spätným zápisom pôvodných vlastníkov došlo fakticky k splneniu žalobného návrhu, a preto aktuálne ani nie je možné, aby súd určil neúčinnosť predmetnej kúpnej zmluvy medzi G. C. a žalovanými voči žalobcovi, keďže zmluva zanikla od počiatku.
4. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca poskytol G. C. pôžičku 28.000 eur, splatnú v troch splátkach. G. C. spolu s A. C. následne kúpnou zmluvou zo dňa 08.11.2023 previedli predmetné nehnuteľnosti na žalovaných za kúpnu cenu 416.110 eur, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený 29.01.2024. Dňa 13.05.2024 bola uzatvorená dohoda o odstúpení od kúpnej zmluvy pre dodatočne zapísané ťarchy, poznámky a plomby a nepravdivosť vyhlásení predávajúcich. Následne došlo k spätnému zápisu pôvodných vlastníkov nehnuteľností.
5. Súd uviedol, že účelom odporovacej žaloby podľa § 42a OZ je dosiahnuť určenie neúčinnosti právneho úkonu dlžníka, ktorým ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, aby sa veriteľ mohol uspokojiť z toho, čo týmto právnym úkonom ušlo z majetku dlžníka. Aktívne vecne legitimovaným je veriteľ s vymáhateľnou pohľadávkou, pričom k ukráteniu dochádza najmä vtedy, ak právny úkon vedie k zmenšeniu majetku dlžníka a v dôsledku toho veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky. Pasívna vecná legitimácia je upravená v ustanovení § 42a ods. 3 OZ. Žaloba o určenie, že dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi neúčinný, môže byť úspešná len vtedy, ak bola podaná proti osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon uskutočnený. Žaloba o zaplatenie peňažnej náhrady, ktorá je opodstatnená vtedy, ak nie je možné uspokojenie veriteľa z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z majetku dlžníka, musí smerovať voči osobe, ktorej vznikol z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
6. V danom prípade bolo nesporné, že dlžník po tom, ako uzatvoril so žalobcom zmluvu o pôžičke, predal nehnuteľnosti, ktoré mal v podielovom spoluvlastníctve alebo bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaným v prvom a druhom rade ako kupujúcim, čo veriteľ vyhodnotil ako konanie ukracujúce uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Súd však zohľadnil, že žalovaní počas konania uzatvorili s predávajúcimi dohodu o odstúpení, čím došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy s účinkami ex tunc a k obnoveniu vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam tak, akoby k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo. Zánikom kúpnej zmluvy sa konanie o jej neúčinnosti voči žalobcovi stalo bezpredmetným, na čo mal žalobca podľa súdu procesne reagovať späťvzatím žaloby. Súd ho preto vyzval, aby oznámil, či na žalobe trvá. Žalobca síce sám konštatoval nemožnosť určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy a zastával názor, že súd má zastaviť konanie „z hmotnoprávnej stránky“, žalobu však späť nevzal. Podľa súdu bolo na žalobcovi, aby na zánik kúpnej zmluvy a obnovenie stavu, ktorý žalobou sledoval, procesne reagoval späťvzatím žaloby; inak sa vystavil riziku neúspechu v konaní. Keďže žalobu späť nevzal a v čase rozhodovania už kúpna zmluva, ktorej neúčinnosti sa domáhal, neexistovala, súd žalobu zamietol.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovaným ako plne úspešnej strane priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu; o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
8. Voči tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej zmenil tak, že žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100% tak za prvostupňové ako aj za druhostupňové súdne konanie, alebo alternatívne napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
9. Odvolanie odôvodnil tým, že žalobou sa domáhal určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy, ktorou G. C. previedla na žalovaných nehnuteľnosti, resp. svoj spoluvlastnícky podiel. Až počas konania došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy a k spätnému zápisu vlastníckeho práva na pôvodných vlastníkov. Podľa žalobcu tým fakticky došlo k splneniu účelu podanej žaloby, keďže kúpna zmluva zanikla od počiatku a stav, ktorého sa žalobou domáhal, bol dosiahnutý. Zdôraznil, že k odstúpeniu došlo až v máji 2024, teda po podaní žaloby, a preto bola žaloba v čase jej podania dôvodná. Žalobca tvrdil, že konanie nezavinil on, ale žalovaní, za ktorých súčinnosti dlžníčka previedla svoj majetok, pričom podľa neho predmet sporu zavinila nielen dlžníčka, ale aj žalovaní. Bez ich účasti by dlžníčka nemohla previesť svoj majetok spôsobom, ktorý podľa žalobcu ukracoval uspokojenie jeho pohľadávky.
10. Žalobca ďalej uviedol, že si nemohol byť právne istý, že ak by po tom, čo žalovaní odstúpili od kúpnej zmluvy, vzal svoju žalobu späť, boli by mu priznané trovy konania. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/77/2025, týkajúce sa prípadu, v ktorom žalobca vzal žalobu späť, pretože žalovaný dobrovoľne splnil to, čoho sa žalobca domáhal, avšak súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov iba v rozsahu 58,64 %. Podľa žalobcu by sa preto späťvzatím žaloby vystavil riziku, že mu trovy konania a právneho zastúpenia nebudú priznané. Žalobca poukázal aj na neúspešné mimosúdne rokovania so žalovanými, ktoré podľa neho stroskotali preto, že žalovaní nechceli zaplatiť trovy konania a právneho zastúpenia ani v minimálnej miere. Zopakoval, že znevýhodnenie veriteľa nezavinil on, ale jeho dlžníčka za pomoci žalovaných. Podľa žalobcu žalovaní nemali etický problém s tým, že dlžníčka chcela predajom nehnuteľností ukrátiť svojich veriteľov, a preto sa správali v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca poukázal tiež na konanie Okresného súdu Trnava sp. zn. 22C/3/2024, ktoré označil za identické s predmetným konaním, v ktorom podľa neho súd nesprávne posúdil počínanie žalovaných a po späťvzatí žaloby žalobcovi nepriznal trovy konania. Aj z tohto dôvodu žalobu v prejednávanej veci nevzal späť. Zdôraznil, že žalovaní neboli bez viny a bez ich súčinnosti by sa dlžníčka žalobcu nevedela zbaviť svojho majetku na úkor žalobcu. Nebyť prevodu spoluvlastníckeho podielu na žalovaných, žalobca by nemal dôvod žalobu podať a nevznikli by mu ani trovy konania. Napadnuté rozhodnutie žalobca považoval za nezákonné a nespravodlivé. Namietal, že jeho dôsledkom je stav, keď dlžník môže za pomoci tretej osoby previesť svoj majetok na úkor veriteľa, pričom tretia osoba môže po podaní odporovacej žaloby od zmluvy odstúpiť bez povinnosti nahradiť veriteľovi trovy vyvolaného konania. Podľa žalobcu pritom ani späťvzatie žaloby nezaručovalo priznanie trov, ako podľa neho vyplýva z rozhodnutí, na ktoré v odvolaní poukázal.
11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní a uviedli, že považujú argumentáciu žalobcu za účelovú a zotrvali na tom, že žalobcovi náhrada trov konania nepatrí. Zdôraznili, že odstúpením od kúpnej zmluvy došlo k jej zrušeniu s účinkami ex tunc, obnovilo sa vlastnícke právo pôvodných vlastníkov a predmet konania o neúčinnosť kúpnej zmluvy tým odpadol. Žalobca sa preto mohol domáhať svojich nárokov voči svojej dlžníčke. Žalovaní tvrdili, že pri nadobúdaní nehnuteľností boli dobromyseľní a o ich následnom zaťažení nevedeli. Dôvodom odstúpenia od kúpnej zmluvy bolo, že medzi jej podpisom a povolením vkladu boli na listoch vlastníctva zapísané viaceré ťarchy, poznámky a plomby, čím sa ukázali vyhlásenia predávajúcich v kúpnej zmluve ako nepravdivé. Podľa žalovaných žalobca napriek vedomosti o odstúpení od zmluvy na žalobe naďalej trval, a preto práve žalobca zavinil značnú časť trov konania. Napadnutý rozsudok považovali za vecne a právne správny a navrhli odvolanie žalobcu zamietnuť a priznať im voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „CSP“), pred vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či má odvolanie zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je vo vzťahu k výroku I. rozsudku potrebné podľa § 386 písm. d) CSP odmietnuť, následne vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozsudku, ktorý má povahu uznesenia po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. m) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) vyhodnotil odvolanie ako nedôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
13. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
14. Podľa § 373 ods. 1 CSP ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
15. Podľa § 386 písm. d) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
16. V podanom odvolaní neuviedol odvolateľ vo vzťahu k výroku I. rozsudku, ktorým súd žalobu zamietol, žiadny konkrétny odvolací dôvod zakotvený v ustanovení § 365 ods. 1 CSP. Odvolacie dôvody predstavujú špecifikáciu toho, v čom odvolateľ považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne. Na to, aby odvolací súd mohol napadnuté rozhodnutie preskúmať, musí poznať vytýkané vady konania alebo rozhodnutia. V danom prípade však žalobca neuviedol žiaden konkrétny nesprávny postup súdu prvej inštancie, ani v čom spočívalo nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Odvolací súd v kontradiktórnom procese nemôže nijakým spôsobom sám namiesto odvolateľa dotvárať odvolanie a domýšľať si, v čom odvolateľ mohol vidieť vady napadnutého rozhodnutia alebo konania. Uvedené sa považuje za neodstrániteľnú vadu podaného odvolania, keď zákonodarca výslovne súdu zakazuje vyzvať na doplnenie odvolacích dôvodov. Odvolací súd preto s použitím citovaného ustanovenia § 386 písm. d) CSP odvolanie žalobcu voči výroku I. rozsudku odmietol.
17. Pokiaľ ide o výrok II. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, odvolateľ namieta predovšetkým to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že žalobca zavinil konanie. Boli to práve žalovaní, za ktorých pomoci sa dlžníčka snažila zbaviť svojho majetku. Žalobca si tak nemohol byť právne istý, že ak by po tom, ako žalovaní odstúpili od kúpnej zmluvy zobral žalobu späť, tak by mu boli priznané trovy konania, keďže by nedosiahol úspech vo veci.
18. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že odvolacie dôvody žalobcu pramenia z nepochopenia mechanizmu rozhodovania o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania a v prípade, ak súd rozhodne rozsudkom vo veci samej. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení § 255 ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP)). Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická pre sporové konania sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t. j. víťazstvom) v spore. U žalovaného pôjde o plný úspech vo veci vtedy, ak súd žalobu zamietne (tak ako je tomu aj v prejednávanej veci). Vychádzajúc z ust. § 256 ods. 1 CSP (ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane), zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa prejavuje práve v cit. ust. § 256 ods. 1 CSP a uplatňuje sa vtedy, ak je konanie zastavené, najmä z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom. Procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany.
19. V danom prípade je z obsahu odôvodnenia rozsudku nepochybné, že žalovaní počas konania uzatvorili s predávajúcimi dohodu o odstúpení, čím došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy s účinkami ex tunc a k obnoveniu vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam tak, akoby k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo. Zánikom kúpnej zmluvy sa konanie o jej neúčinnosti voči žalobcovi stalo bezpredmetným, na čo mal žalobca podľa súdu procesne reagovať späťvzatím žaloby. Keďže žalobca žalobu späť nevzal a v čase rozhodovania už kúpna zmluva, ktorej neúčinnosti sa domáhal, neexistovala, súd žalobu zamietol. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie považoval žalovaných za plne úspešnú stranu konania a priznal im právo na náhradu trov konania v celom rozsahu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Na uvedenom postupe súdu prvej inštancie odvolací súd nevidí žiadnu vadu.
20. Vzhľadom na konanie žalovaných spočívajúce v uzavretí dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy, súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby oznámil, či na žalobe trvá. Žalobca síce sám konštatoval nemožnosť určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy a zastával názor, že súd má zastaviť konanie „z hmotnoprávnej stránky“, žalobu však späť nevzal. V tomto smere odvolací súd akcentuje, že zastavenie konania je spôsob procesného rozhodnutia (na rozdiel od rozsudku, ktorý je rozhodnutím meritórnym), ktorého príčina spočíva v dôvodoch, v dôsledku ktorých v konaní už nemožno pokračovať, napr. ak spor nepatrí do právomoci súdu, ak strana nemá procesnú subjektivitu, ak dôjde k späťvzatiu žaloby, atď. Keďže teda neexistoval žiaden dôvod, v dôsledku ktorého by nemohol v konaní pokračovať, nemohlo dôjsť ani k zastaveniu konania, súd preto posúdil dôvodnosť žaloby a o trovách konania správne rozhodol v súlade so zásadou úspechu vo veci, nebolo teda namieste zaoberať sa otázkou zavinenia zastavenia konania.
21. Žalobca svoju úvahu, že si nemohol byť istý, či mu v prípade zastavenia konania budú priznané trovy konania, odôvodnil s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn.: 7Co/77/2025. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že vo vyššie uvedenej veci Krajského súdu v Nitre išlo o úplne odlišnú situáciu. V konaní si žalobca uplatnil okrem istiny aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky, pričom v dôsledku čiastočného plnenia zo strany žalovaného, došlo k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu a zastaveniu konania, pričom súd priliehavo zameral svoju pozornosť na to, či žalobca zavinil zastavenie konania iba vo vzťahu k istine, ale osobitne aj vo vzťahu k nároku žalobcu na náklady spojeným s uplatnením pohľadávky. Odvolací súd nevidí v otázke rozhodovania o trovách konania medzi závermi súdu Krajského súdu v Nitre a v tu prejednávanej veci žiadnu paralelu ani podobnosť. Jednak v tu prejednávanej veci k zastaveniu konania nedošlo, teda ani nebol dôvod skúmať zavinenie žalovaných na zastavení konania, jednak aj keby žalobca vzal žalobu späť pre správanie žalovaných (odstúpenie od kúpnej zmluvy s následkom spätného zápisu vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti), potom by bolo ich zavinenie na zastavení konania jednoznačné.
22. Ako, odvolací súd uviedol vyššie, pokiaľ súd rozhoduje rozsudkom vo veci samej, otázka zavinenia „konania“ (ako uviedol odvolateľ) je úplne bez významu, okrem ojedinelých prípadov, ktoré môžu mať opodstatnenie v použití ust. § 257 CSP (výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa). Odvolateľ však v podanom odvolaní netvrdí, že súd prvej inštancie mal vo veci toto ustanovenie aplikovať, alebo že by reálne existovali dôvody na jeho aplikáciu. Uviedol len to, že žalovaní podľa jeho názoru nemali etický problém s tým, že dlžníčka chcela ukrátiť svojich veriteľov, keď na nich previedla nehnuteľnosti, čiže sa správali v rozpore s dobrými mravmi.
23. Odvolací súd zdôrazňuje, že na aplikáciu ust. § 257 CSP je potrebné ustáliť, že v prejednávanej veci existujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie slúži predovšetkým na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy nedostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil, na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. V danej veci však okolnosti prípadu nenasvedčujú tomu, že by existovali dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovaným. Potencionálny subjektívny postoj žalovaných k prevodu nehnuteľností z dlžníčky na nich samých sa nijakým spôsobom nedotýka otázky spravodlivého usporiadania veci. Navyše, pokiaľ žalovaní neboli v žiadnom vzťahu k žalobcovi, ale boli na strane kupujúcich vo vzťahu k dlžníčke - predávajúcej (teda ich zaväzovala povinnosť zaplatiť kúpnu cenu dlžníčke), ťažko konštatovať, že by sa dopustili akéhokoľvek správania v rozpore s dobrými mravmi priamo voči žalobcovi. Úmysel a konanie dlžníčky – p. C., nemožno s konaním žalovaných stotožňovať, ani im pričítať na ťarchu. Hoci je potrebné konštatovať, že žalobca bol nútený domáhať sa ochrany svojich práv odporovacou žalobou, akonáhle žalovaní dobrovoľne vykonali úkony smerujúce k tomu, aby vlastníčkou nehnuteľností bola opäť dlžníčka, stratila odporovacia žaloba žalobcu opodstatnenie a význam, preto správny procesný postup žalobcu mal spočívať v späťvzatí žaloby. Keďže tak žalobca (po riadnom upozornení súdom prvej inštancie) neučinil, hoci tak učiniť mal a mohol, potom sa sám vystavil riziku, že bude v konaní vo veci samej považovaný za stranu neúspešnú a náhrada trov konania mu tak patriť nebude. Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že na uvedenom závere odvolacieho súdu nič nemení ani to, že v obdobnej veci sp. zn.: 22C/3/2024 (na ktorú poukázal žalobca) okresný súd Trnava ust. § 257 CSP aplikoval (ide o rozhodnutie, ktoré nebolo napadnuté odvolaním a teda ani nebolo preskúmané odvolacím súdom). Navyše, aj samotný okresný súd Trnava vo veci sp. zn.: 22C/3/2024 v bode 27. odôvodnenia skonštatoval, že ani jedna zo strán nezavinila začiatok civilného sporového konania a obe strany boli vzájomne súčinné (žalovaní takisto odstúpili od právneho úkonu, ktorého neúčinnosti sa žalobca domáhal – pozn. odv. súdu).
24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd posúdil odvolanie v celom rozsahu ako nedôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku II. podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
25. V zmysle § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
26. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešným žalovaným 1 a 2 priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, s tým, že odvolací súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 257 CSP.
28. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. (§ 160 ods. 2 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).