Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_48Ek-1887-2026.pdf
PDF · 74.64 KB
Case nature
Subarea
48Ek/1887/2026
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., D., E.: XX XXX XXX, Námestie slobody 1, 066 01 Humenné, právne zast.: JUDr. Jana Šepeľová, IČO:50 495 721, Námestie slobody 13/25, 066 01 Humenné, proti povinnému: F. F., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/XX, XXX XX H. I., o vymoženie 1.897,36 Eur, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 23.07.2026 domáhal od povinného vymoženia 1.897,36 Eur na základe exekučného titulu – Uznesenie Mestského súdu Košice sp.zn. 24C/14/2024 zo dňa 10.06.2026, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.07.2026 a vykonateľnosť dňa 18.07.2026 (ďalej len „Exekučný titul“). Dňa 31.07.2026 oprávnený súdu doručil podanie označené ako „čiastočné späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie“, v ktorom oprávnený v časti zaplatenia 1.897,36 Eur svoj návrh vzal späť, nakoľko povinný si povinnosť uloženú exekučným titulom v uvedenej čiastke splnil dňa 28.07.2026, teda po podaní návrhu, a oprávnený naďalej trvá na vykonaní exekúcie v časti trov exekučného konania, t.j. zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní tak, ako boli uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie.
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom. Podľa § 53 ods. 4 veta prvá Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
4. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.
5. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva, to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.
6. Podľa § 48 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
7. Podľa § 48 ods. 4 písm. b) Exekučného poriadku, k návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť listina, ktorou sa preukazuje právne nástupníctvo, ak právne nástupníctvo vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra, postačí na ne odkázať.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 263 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
10. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
11. Súd po preskúmaní predpokladov na vydanie poverenia a oboznámení sa s návrhom na vykonanie exekúcie i jeho prílohami zistil, že v návrhu na vykonanie exekúcie bol ako oprávnený uvedený A. B. C., D., E.: XX XXX XXX, ktorý v konaní pred Mestským súdom Košice sp.zn. 24C/14/2024 zastupoval žalobcu – J. K., nar. XX.XX.XXXX. Výroková časť exekučného titulu určuje povinnosť žalovaného (povinného) zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu: A. B. C., D., E.: XX XXX XXX, náhradu trov konania vo výške 1.897,36 EUR do 3 dní od právoplatnosti predmetného uznesenia.
12. V zmysle ustanovenia § 263 CSP, povinnou náležitosťou uznesenia o výške náhrady trov konania je uvedenie prijímateľa náhrady trov konania, ktorým je advokát, ktorý úspešnú stranu zastupoval. CSP vychádza z konceptu tzv. prísudku, podľa ktorého advokát predstavuje tzv. platobné miesto priznanej náhrady trov konania. Skutočnosť, že súd v základnom (nachádzacom) konaní svojím rozhodnutím určil, že osoba povinná (v základnom konaní žalovaný) je povinný plniť na účet právneho zástupcu oprávneného (v základom konaní žalobca) neznamená, že nárok vyplývajúci z rozhodnutia súdu je nárokom tohto právneho zástupcu. Mestský súd Košice tak výrokom o náhrade trov konania na účet právneho zástupcu vymedzil subjekt (tzv. platobné miesto), ktorému sa trovy konania poukazujú. Takýmto vymedzením subjektu prijímajúceho trovy konania však nedochádza k prechodu nároku na tento subjekt.
13. Súd v tomto smere poukazuje na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 09. 05. 2002, sp. zn. 16Co 77/02, v zmysle ktorého „Ak zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov konania advokát na základe plnej moci, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. To však neznamená, že advokát je vecne legitimovaný v konaní o náhradu trov konania. Nárok na náhradu trov konania má účastník a určenie, že trovy konania sa platia advokátovi predstavuje stanovenie platobného miesta. Advokát preto nemôže vlastným menom tento nárok vymáhať prostredníctvom inštitútu výkonu rozhodnutia.“ Súd taktiež poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. 04. 2004, sp. zn. 4Cdo 122/03, podľa ktorého „Zástupca účastníka konania nie je aktívne legitimovaný vo vlastnom mene vymáhať náhradu trov konania priznaných exekučným titulom tomu účastníkovi, ktorého v súdnom konaní zastupoval, môže tak urobiť len ako zástupca účastníka.“
14. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je osoba, ktorej exekučný titul priznáva istý nárok. Predpokladom aktívnej legitimácie na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je teda oprávnenie navrhovateľa požadovať splnenie nároku priznaného mu exekučným titulom. V prípade, že oprávnená osoba nie je zhodná s označením v exekučnom titule, je povinnou náležitosťou návrhu
pripojenie listiny, ktorou sa preukazuje právne nástupníctvo. Nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie (pričom ide o nedostatok neodstrániteľný) potom je situácia, keď ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, nie je nositeľom toho oprávnenia o ktoré v konkrétnom konaní ide.
15. Oprávnený nepreukázal, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa ustanovenia § 36 Exekučného poriadku. Súd mal za preukázané, že v návrhu na vykonanie exekúcie bol ako osoba oprávnená uvedený právny zástupca A. B. C., D., E.: XX XXX XXX, ktorý v konaní pred Mestským súdom Košice sp.zn. 24C/14/2024 zastupoval žalobcu, ktorý bol procesne úspešný, ktorý však, vzhľadom na uvedené, nebol oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Pri vymáhaní trov konania je v tomto prípade oprávneným žalobca, ktorý má právo domáhať sa splnenia povinnosti ustanovenej exekučným titulom jej núteným výkonom. Uvedenému nasvedčuje aj výrok III. Rozsudku Mestského súdu Košice sp.zn. 24C/14/2024 zo dňa 12.02.2026, ktorým súd „priznáva žalobcovi ako aj štátu nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.“.
16. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že osoba označená v návrhu na vykonanie exekúcie ako „oprávnený“ nie je osobou oprávnenou z exekučného titulu a zároveň k návrhu na vykonanie exekúcie nebola priložená listina preukazujúca právne nástupníctvo (resp. v návrhu nebolo odkázané na nástupníctvo, ktoré by vyplývalo zo zákona alebo z obchodného registra) súd pri rozhodovaní zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s ustanovením § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, preto v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietol.
17. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie..
19. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
20. Oprávnený si návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania. S prihliadnutím na skutočnosť, že došlo k zamietnutiu návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď účastníkom exekučného konania je iba oprávnený a konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal, tak ako je to uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.