Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19CoP-60-2023.pdf
PDF · 123.08 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/60/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: C. R. J., L.. XX.XX.XXXX, X. J., L.. XX.XX.XXXX, S. N. J., L.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y., za účasti otca N. J., L.. XX.XX.XXXX, P. J. Y., právne zastúpeného JUDr. Jurajom Špirkom, advokátom, Nerudova 6, 040 01 Košice, o návrhu matky D. Y., L.. XX.XX.XXXX, J. B. XXXX/XX, Y., právne zastúpenej I.. Š. J., J. B. XX, XXX XX T., na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 8P/238/2022-347 zo dňa 22.05.2023 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku III.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Návrh podala matka z dôvodu, že ako rodičia už nežijú v spoločnej domácnosti a matka žiadala, aby súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a upravil styk otca s maloletými deťmi. V priebehu konania matka doplnila svoj návrh tak, že žiadala, aby súd zaviazal prispievať otca na výživu maloletej C. R. sumou vo výške 150 eur mesačne, na výživu maloletej X. sumou vo výške 150 eur mesačne a na výživu maloletého N. sumou vo výške 200 eur mesačne od podania návrhu.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“, „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„I. Zveruje maloletú C. R. J., L.. X.X.XXXX, maloletú X. J., L.. X.X.XXXX a maloletého N. J., L.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
II. Otec je oprávnený stretávať sa s deťmi každý párny víkend v mesiaci, a to v piatok od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod. bez prítomnosti matky tak, že si otec maloleté deti v piatok v poobedňajších hodinách vyzdvihne zo školského a predškolského zariadenia, ktoré navštevujú a po ukončení stretnutia ich odovzdá matke pred jej bydliskom. Otec je oprávnený s maloletými deťmi tráviť každý nepárny rok v čase vianočných prázdnin od 23.12. od 14:00 hod. do 25.12. do 14:00 hod., každý párny rok
počas vianočných prázdnin od 25.12. od 14:00 hod. do 27.12. do 16:00 hod., každý nepárny rok v čase vianočných prázdnin od 30.12. od 16:00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 16:00 hod., počas jarných prázdnin každý rok od pondelka od 16:00 hod. do stredy do 16:00 hod.. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny rok vo Veľkonočný pondelok od 8:30 hod. do 19:00 hod., otec je oprávnený stretávať sa s deťmi každý rok od 1. pondelka v mesiaci júl od 16:00 hod. do piatka toho istého týždňa do 18:00 hod. a od 1. pondelka v mesiaci august od 16:00 hod. do piatka toho istého týždňa do 18:00 hod. Mama je povinná deti na stretnutie pripraviť a včas otcovi odovzdať v mieste bydliska maloletých detí a otec je povinný deti riadne a včas matke vrátiť na tom istom mieste.
III. Otca zaväzuje prispievať na výživu deťom nasledovne: Na výživu C. R. J. sumou po 130,- eur mesačne, na výživu X. J. sumou po 130,- eur mesačne a na výživu N. J. sumou po 140,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť matke vždy do 25. dňa v mesiaci od 20.9.2022. Dlžné výživné za obdobie od 20.9.2022 do 23.5.2023 vo výške 1.433,- eur otec matke zaplatí do 31.8.2023.“
3. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 36, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1 a § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 23, § 40 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rodičia mal. detí nie sú manželia, od septembra 2022 nežijú v spoločnej domácnosti. Mal. deti po odchode otca zostali žiť s matkou, ktorá sa o nich osobne stará a zabezpečuje ich potreby. Vzhľadom na konsenzus oboch rodičov súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec má záujem podieľať sa na ich starostlivosti. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s mal. deťmi, súd zistil, že matka nebráni otcovi v styku s deťmi, deti sa s otcom stretávajú, trávia sa s ním aj celý víkend. Otec žiadal ponechať styk s deťmi neupravený, matka naopak trvala na tom, aby styk otca s deťmi bol súdom upravený podľa jej návrhu. Vzťahy medzi rodičmi sú veľmi konfliktné, podávajú na seba navzájom trestné oznámenia, sú medzi nimi vedené aj iné súdne konania, preto súd rozhodol o úprave styku otca s maloletými deťmi tak ako je uvedené vo výroku II.
5. Pri určení výživného pre maloleté deti súd skúmal možnosti, schopnosti oboch rodičov poskytovať maloletým deťom výživu a zabezpečovať ich potreby. Matka v súčasnosti poberá rodičovský príspevok vo výške 412,60 eur mesačne, prídavky na 3 deti vo výške 180 eur mesačne. Uviedla príjem z podnikateľskej činnosti vo výške 7.000 eur mesačne. Matka v súčasnosti vykonáva samostatne zárobkovú činnosť ako účtovníčka, je 100 % vlastníkom spoločnosti S. V. D..O..M... Matka súdu predložila špecifikované doklady o výdavkoch na deti, bývanie, úhrady spojené so školou, súkromnou škôlkou a súkromnými jasľami. Otec súdu predložil dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 28.12.2022, z ktorej vyplýva, že pracuje v spoločnosti J. D..O..M.. ako vodič 10 hodín týždenne za odmenu 4,023 eur v hrubom, mesačne vo výške 160,92 eur. Okrem toho je spoločníkom v spoločnosti F. D..O..M.. Súd zistil, že otec bol postupne v rokoch 2006-2019 konateľom v 11 obchodných spoločnostiach. Po rozchode s matkou mal. detí si zaobstaral luxusné motorové vozidlo zn. C. R.. Uviedol, že ho má bezodplatne požičaný od kamaráta. Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že často platil pokuty za dopravné priestupky, aj 500 eur jednorazovo. V priebehu konania vystupoval otec ako človek s nízkym príjmom, avšak súd prihliadal na jeho celkovú životnú úroveň, neuveril jeho tvrdeniam, že bezodplatne dostal do užívania luxusné motorové vozidlo, že bezodplatne mu bolo realizované finančne náročnejšie tetovanie. Otec dostatočne neobjasnil súdu ani pôvod financií vo výške 4.000 eur, ktoré boli poslané na účet mal. dcéry. Matka žiadala priznať výživné pre všetky 3 mal. deti spolu vo výške 500 eur mesačne, otec uhrádza po 300 eur mesačne. Súd pri určení výšky výživného vzal do úvahy, že otec je zdravý, neuviedol vážne zdravotné problémy a je schopný pracovať aj v širšom rozsahu ako 10 hodín týždenne. Podľa jeho životnej úrovne je zrejmé, že aj pracuje, resp. dosahuje príjem iným spôsobom, preto súd vychádzal pri určení výživného z výšky priemernej mzdy v SR za rok 2022 vo výške 1.304 eur mesačne, t.j. v čistom 1.043 eur mesačne, ktorú je otec schopný vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dosiahnuť. Zároveň súd konštatoval, že výživné pre mal. C. R. zo strany otca vo výške 130 eur mesačne predstavuje 11 % z čistého príjmu otca (z priemernej mzdy v hospodárstve v SR v čistom), pre mal. X. vo výške 130 eur mesačne, čo predstavuje 11 % z čistého príjmu otca a pre mal. N. vo výške 140 eur mesačne, čo predstavuje 12 % z čistého príjmu otca, keďže mal. N. má vyššie náklady v súvislosti s návštevou súkromných jaslí. Súd zdôraznil prioritu výživného pred inými výdavkami rodičov. Takisto nevzal do úvahy skutočnosť, že voči otcovi sú vedené exekučné konania. Zároveň súd poukázal, že za obdobie od 20.9.2022, t.j. od dňa podania návrhu, do dňa 23.5.2023 (rozhodnutie súdu
prvej inštancie) vznikol otcovi dlh na výživnom v celkovej výške 1.433 eur, pričom započítal v jednotlivých mesiacoch uhradené výživné otcom. Dlžné výživné súd uložil otcovi zaplatiť do 31.8.2023.
III. Obsah odvolania otca a vyjadrení účastníkov konania
6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, a to proti výroku III. Poukázal, že matka sama vlastným rozhodnutím a svojimi príjmami nastavila deťom nadštandard, a to súkromnú škôlka a súkromné jasle. Matka poberá daňový bonus cca 600 eur mesačne, rodinné prídavky cca 180 eur mesačne a rodičovský príspevok vo výške 380 eur mesačne. Zdôraznil, že v čase, kedy žili spolu v spoločnej domácnosti, otec sa o deti staral osobne, aby mohla matka pracovať, nakoľko otec má len základné vzdelanie, nemôže vykonávať odborné práce či vykonávať pracovné zameranie so špecializáciou, aj počas spolužitia pracoval s matkou ako šofér, aj teraz pracuje ako šofér. Automobil využíva na pracovné účely do J.. Spoločnosť F. D..O..M.. nemá žiadne príjmy, je dlhodobo neaktívna, nevykonáva žiadnu činnosť, má dlhy voči Sociálnej poisťovni a voči finančnej správe daňový nedoplatok. Otec doložil čestné prehlásenie na preukázanie tvrdenia, že tetovanie mu urobil kamarát bezodplatne, takisto osobný automobil má požičaný zadarmo. Osobné motorové vozidlo C. R. je rok výroby 2017, má najazdených 250.000 km, takže ťažko možno hovoriť o luxusnom aute, ako to prezentovala matka. K lustrácii z výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov otec uviedol, že po rozchode dostal 2x pokutu 200 eur a 1x v sume 100 eur, pričom ich neuhradil, nakoľko nemal na to financie.
7. Otec si prenajal byt, aby mohol s deťmi tráviť čo najviac času cez víkendy, voľno a cez pracovný týždeň. Exekúcie, ktoré má, nie sú staré, poukázal na to, že daňový úrad mu dňa 29.11.2022 vydal daňovú exekučnú výzvu na úhradu daňového nedoplatku vo výške 2.819,65 eur, ak nezaplatí tento daňový nedoplatok v lehote, vydá daňový úrad exekučný príkaz na vykonanie daňovej exekúcie zadržaním vodičského preukazu. Otec zdôraznil, že výška výživného ho nemá dostať do existenčných problémov. Momentálne je schopný platiť výživné vo výške 300 eur mesačne na všetky 3 maloleté deti spolu. Otec je toho názoru, že súd pri určení vyživovacej povinnosti k mal. deťom neprihliadal v dostatočnej miere na majetkové pomery oboch rodičov. Poukázal, že matka má doriešenú otázku bývania, nakoľko je výlučnou vlastníčkou 3-izbového bytu v Y., v ktorom aj s deťmi býva. Otec nemá doriešenú otázku bývania, rieši ju prenájmom 2-izbového bytu v Y., aby bol čo najbližšie pri deťoch. Otec nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani podiel na nehnuteľnostiach, nemá žiadne úspory, nevlastní žiadne osobné motorové vozidlo, ani iné žiadne hnuteľné veci vyššej hodnoty. Zdôraznil, že matka v návrhu zo dňa 20.9.2022 nežiadala žiadne výživné na deti, následne vo vyjadrení zo dňa 14.10.2022 opätovne nežiadala výživné, ale navrhla striedavú formu starostlivosti o deti. Vo vyjadrení zo dňa 15.03.2023 žiadala výživné na všetky deti vo výške 500 eur mesačne a podaním zo dňa 17.04.2023 upravila petit o výživnom vo výške 600 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu. Podľa názoru otca súd preto nesprávne určil dlžné výživné, keďže matka návrhom na úpravu petitu žiadala výživné až od 17.04.2023.
8. Na základe týchto skutočností otec navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v časti čo do výroku III. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie; alternatívne, aby zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti čo do výroku III. tak, že otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. C. R. J. sumou vo výške 100 eur mesačne, na výživu mal. X. J. sumou 100 eur a na výživu mal. N. J. sumou 100 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť matke vždy do 25-teho dňa v mesiaci. Dlžné výživné za obdobie od 17.04.2023 do 23.05.2023 vo výške 300 eur má otec zaplatiť matke do 31.12.2023.
9. K odvolaniu otca zaslala vyjadrenie matka, v ktorom sa podrobne zaoberala všetkými námietkami otca. K príjmu, ktorý uviedla v návrhu, poukázala, že ide o hrubé príjmy podľa daňových priznaní za rok 2021. Špecifikovala, že jej príjem zo samostatne zárobkovej činnosti je 310,94 eur mesačne, príjmy z obchodnej spoločnosti S. V., D..O..M.. sú vo výške 737,08 eur mesačne, príjmy zo spoločnosti B. D..O..M.. vo výške 72,66 eur mesačne, rodičovský príspevok v sume 412,60 eur mesačne, rodinné prídavky v sume 180 eur mesačne, teda spolu príjmy mesačne vo výške 1.713,28 eur. Otec počas spolužitia s matkou súhlasil, aby mal. deti navštevovali súkromnú škôlku, a to z dôvodu, aby matka mohla pracovať a zabezpečiť rodine príjem. K tvrdeniu otca, že má základné vzdelanie a nemôže vykonávať odborné práce či vykonávať pracovné zameranie so špecializáciou, matka poukázala, že otec sa všemožnými argumentmi snažil presvedčiť súd, že nemá príjmy, že všetky hodnotnejšie veci má požičané alebo ich dostal bezodplatne len preto, aby nebol zaviazaný hradením výživného, resp. aby
platil výživné v minimálnej výške. Matka skonštatovala, že otec mal. detí v mesiaci júl 2023 absolvoval zahraničnú dovolenku na ostrove Q. so svojou novou priateľkou. Pritom otcom deklarovaný mesačný príjem vo výške 160 eur nepokryje ani výšku nájmu v sume 430 eur, ktorý hradí za prenajatý byt. Zdôraznila, že otec od vydania súdneho rozhodnutia odo dňa 22.05.2023 ani raz nevyužil svoje právo styku s mal. deťmi. Domáhal sa stretnutia s deťmi v čase 28.07. až 30.7.2023, aj keď bol vopred matkou informovaný, že vtedy bude matka s deťmi na dovolenke v Q.. Otec vôbec nepreukázal, že sa snaží splácať exekúcie, dlh voči daňovému úradu nesplatil v celej výške. Matka má za to, že ide o tzv. staré exekúcie, ktoré sú v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z. zastavené, pretože uplynula rozhodná doba od doručenia poverenia súdnemu exekútorovi. Tieto exekúcie sa zastavujú ex lege, tzn., že nie sú k tomu potrebné žiadne súdne rozhodnutia. K tvrdeniu otca, že výživné možno priznať v zásade len odo dňa podania návrhu, pričom matka žiadala prvýkrát priznať výživné podaním až zo dňa 17.04.2023, matka dôvodila, že konanie vo veciach starostlivosti súdu o mal. deti patrí medzi tzv. nesporové konania a súd môže prekročiť návrhy účastníkov v zmysle § 40 CMP. Matka nežiadala priznať výživné tri roky spätne, ako mylne uvádza otec. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. potvrdil.
10. K vyjadreniu matky zaslal otec repliku, v ktorej uviedol, že zotrváva na všetkých skutočnostiach uvedených v odvolaní, ako aj na všetkých svojich písomných a ústnych vyjadreniach počas konania. Nie je pravdou, že matka zarába 1.713 eur mesačne, matka je konateľkou v 3 obchodných spoločnostiach, robí účtovníctvo vyše 80 klientom, jej mesačný príjem je omnoho vyšší ako sama uvádza. Otec má za to, že súd neoprávnene vychádzal pri určení výživného z priemernej mzdy v SR, väčšina Slovákov, nie to ešte Y., sa k takejto mzde ani nepribližuje. Už v prvých mesiacoch platenia tak vysokého výživného otcovi spôsobila existenčné problémy, bol nútený začiatkom augusta vypovedať zmluvu o nájme, presťahovať sa k priateľke, letná dovolenka bola hradená jeho priateľkou z jej osobného účtu, o čom otec predložil faktúru. Nie je pravdou tvrdenie matky, že otec nevyužil svoje právo na styk s mal. deťmi. Naopak, matka zabraňuje kontaktu otca s deťmi, zobrala im telefón, aby otec nemohol cez videohovor a sms komunikovať s deťmi tak, ako to mali zaužívané dlhodobo. Opätovne zdôraznil, že tetovanie mu kamarát vykonal bezodplatne, pokuty neboli za rozhodné obdobie, išlo o staré pokuty; otec bol oklamaný, podvedený, okradnutý matkou, ktorá je aktuálne neoprávnene vlastníčkou hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí, trestné oznámenie podané matkou na otca bolo zastavené. Otec vložil do matkinej firmy svoje vlastné finančné prostriedky a nie je už konateľom. Matka od začiatku vedie voči otcovi množstvo právnych krokov len aby mu sťažila život. Matka je účtovníčkou, jej príjmy vzrastajú. S najmladším synom bol otec na materskej dovolenke, a keď matka navrhla, aby navštevoval súkromnú škôlku ako 10-mesačný, súhlasil, lebo chcel pre syna to najlepšie. Vtedy mal otec inú finančnú situáciu ako teraz, s deťmi má veľmi dobrý vzťah, venuje im všetok voľný čas. Otec posiela na deti výživné v takej výške, v akej môže. To, že raz poslal 300 eur mesačne, nemôže byť pre súd smerodajné. Otec má veľké existenčné problémy, nemá z čoho uhradiť dlžné výživné, ktoré ani doposiaľ neuhradil, lebo nemá z čoho. Zotrval na svojich tvrdeniach.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože jeho argumentácia bola vecne
správna, objektívna, presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré uvádza v odvolaní odvolateľka vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.
14. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov. Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným. Napokon je potrebné dodať, že terajšia právna úprava vyplývajúca z Civilného sporového poriadku, konkrétne z ust. § 387 ods. 3, umožňuje odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie, z čoho vyplýva, že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala možnosť konať na súde, a to obzvlášť s poukazom i na ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, v rámci ktorého odvolací súd nie je viazaný jednak odvolacími dôvodmi a ani rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní odvolateľom, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky, za daných skutkových okolností, na stanovenie rozsahu výživného zo strany otca tak, ako ho stanovil súd prvej inštancie .
16. Odvolací súd argumentuje, že určenie výšky vyživovacej povinnosti súdom v prípade ak sa rodičia nedohodli, vychádza zo skutočnosti, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, a že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z uvedeného vyplýva, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obaja rodičia dieťaťa, pričom platí, že súd individuálne skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Pod pojmom „schopnosti a možnosti“ sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča, ale súd komplexne posudzuje jeho možnosti. Je to tak z dôvodov, aby sa rodič nemohol zbavovať vyživovacej povinnosti voči dieťaťu napr. tým, že prijme finančne nevýhodnejšie zamestnanie alebo sa stane dobrovoľne nezamestnaným, príp. sa zbavuje svojho majetku. Možnosti a schopnosti rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne, na základe jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna, závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, zdravotného stavu a podobne. V tejto súvislosti nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho-ktorého dieťaťa, a potreby detí v istom veku sa môžu odlišovať. Celkové mesačné náklady na dieťa predstavujú všetky výdavky, ktoré zabezpečujú aspoň základné potreby dieťaťa, ako napr. strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť a pod.
17. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd považuje napadnutý rozsudok vo výrokoch o výživnom a dlžnom výživnom za vecne správny. Súd prvej inštancie správne o výške výživného rozhodoval v súlade s ustanoveniami § 62, § 75 Zákona o rodine. Ohľadne skutkových otázok posudzovaných súdom prvej inštancie neučinil odvolací súd odlišný skutkový záver. Vo vzťahu k rozsudku o stanovení rozsahu výživného a následne dlžného výživného odvolací súd preberá súdom
prvej inštancie zistený skutočný stav veci a nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov odchýliť, príp. zopakovať alebo doplniť dokazovanie.
18. Otec zastáva názor, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí spolu v sume 400 eur mesačne na všetky 3 deti, konkrétne na mal. C. R. vo výške 130 eur mesačne, na mal X. vo výške 130 eur mesačne a na mal. N. vo výške 140 eur mesačne. Zdôraznil, že má len základné vzdelanie, nevlastní žiadne hnuteľné a nehnuteľné veci, nemá vyriešenú otázku bývania, nemá žiadne úspory, ani osobné motorové vozidlo. Zdôraznil, že matka na začiatku konania nepožadovala žiadne výživné na mal. deti.
19. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že maloleté deti sú stále osobami oprávnenými z výživného a sú odkázané na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany oboch rodičov. Tak ako súd prvej inštancie, ani odvolací súd neuveril tvrdeniam otca, že jeho jediným príjmom je príjem z dohody o pracovnej činnosti zo dňa 28.12.2022, z ktorej vyplýva, že pracuje v spoločnosti J. D..O..M.. na pozícii vodič 10 hodín týždenne za odmenu 4,023 eur v hrubom, teda mesačne vo výške 160,92 eur. Otec nepredložil žiadne dôkazy o tom, aby mal také zdravotné obmedzenia, aby nemohol pracovať viac ako 10 hodín týždenne.
20. S prihliadnutím na dôsledne zistený skutkový stav odvolací súd konštatuje, že je správne a dôvodné aplikovať princíp potenciality príjmu. Pri uplatnení daného princípu potenciality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.02.2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018).
21. Princíp potenciality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu, súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021).
22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Otec dostatočne nepreukázal súdu dôvody, pre ktoré nemôže vykonávať prácu vodiča viac ako 10 hodín týždenne. Z jedinej správy, ktorú otec súdu predložil, vyplýva, že otec mal urobiť prudký pohyb, mal bolesti, čo lekár uzavrel ako cervikobrachiálny syndróm. Skutočnosť, že otec má dlhodobé zdravotné problémy s chrbticou, resp. že podstupuje nejakú liečbu, z ktorej vyplýva, že nemôže vykonávať aj iné zamestnanie ako vodiča, otec súdu neodôvodnil žiadnymi listinnými dôkazmi, že skutočne si aj iné zamestnanie hľadal. Otec si musí uvedomiť, že nesie svoju rodičovskú zodpovednosť na zabezpečenie nevyhnutných životných podmienok svojich maloletých detí. Ide o základnú rodičovskú povinnosť a zodpovednosť, k čomu musí svoj život aj patrične prispôsobiť. Odvolací súd nenašiel vo vykonanom dokazovaní zistenia, ktoré by smerovali k tomu, že nie je v schopnostiach a možnostiach povinného otca dosahovať vyšší príjem a zlepšiť svoju majetkovú situáciu tak, aby zabezpečil odôvodnené potreby svojich maloletých detí. Otec tvrdil, že vzhľadom na jeho vek XX rokov, zdravotný stav - problémy s chrbticou, nemôže zdvíhať ťažké predmety, že vždy pracoval iba ako šofér, že nemá iné skúsenosti z iného povolania, má len základné vzdelanie, nemá žiadne jazykové schopnosti okrem slovenčiny, nie je schopný nájsť si inú lepšie platenú prácu. Odvolací súd poukazuje, že z jeho činnosti je mu známe, že na portáli profesia.sk, resp. na verejne dostupných zdrojov na internete je možné nájsť pracovné ponuky na pozíciu: vodič, v ktorých je medzi požiadavkami na zamestnanca uvedené základné vzdelanie a mzdové podmienky od 1.400 eur mesačne brutto pre Prešovský kraj až po 1.600-3.000 eur mesačne brutto ako vodič pre územie celej SR. Zhodne súd prvej inštancie vychádzal z potenciálneho príjmu
otca 1.043 eur mesačne v čistom. Otec nemá zníženú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, preto je v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať príjem zo zárobkovej činnosti, a tak si zabezpečiť finančné prostriedky na svoju výživu, ako aj výživu všetkých svojich mal. detí.
24. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ako je jedlo, ošatenie, obuv a pod., ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa, jeho kultúrne, rekreačné potreby a pod. Ak sú reálne možnosti oprávnených rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať až v budúcnosti. Prezentované výdavky špecifikované matkou v konaní na zabezpečovanie výživy mal. detí nevybočujú z rámca potrieb iných detí na rovnakom stupni školského vzdelávania, preto o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd.
25. Ďalším rozhodným individuálnym kritériom, na ktoré je potrebné prihliadnuť, je aj miera osobnej starostlivosti o maloleté deti, ktorá je kladená na úroveň aj finančného plnenia zo strany rodiča, ktorý ten výkon zabezpečuje. Vo výraznej miere osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka. Pri stanovení rozsahu výživného je dôvodné prihliadnuť na mieru osobnej starostlivosti matky a absencia nemateriálneho plnenia v podobe rovnakej miery osobnej starostlivosti by zo strany otca pochopiteľne a rozumne mala byť kompenzovaná plneniami materiálnymi, konkrétne napr. platením výživného vo zvýšenej miere. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu výživy (uznesenie Ústavného súdu SR republiky z 10.11.2011, sp.zn. IV.ÚS 489/2011).
26. Odvolacia námietka otca, že súd prvej inštancie v rozpore so zákonom uložil povinnosť otcovi zaplatiť matke dlžné výživné za obdobie od 20.09.2022 do 23.05.2023 vo výške 1.433 eur, keďže matka žiadala určiť výživné až v priebehu konania a prvýkrát požiadala o výživné na mal. deti úpravou petitu až vo vyjadrení od 17.04.2023, je nedôvodná. Súd prvej inštancie správne poukázal, že v zmysle § 40 Civilného mimosporového poriadku súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac než čoho sa domáha aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Súd nie je viazaný ani navrhovanou výškou výživného vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. V zmysle § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine možno výživné priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Matka však žiadala priznať výživné odo dňa podania návrhu a súd prvej inštancie rozhodol v súlade s vyššie uvedeným ustanovením Zákona o rodine.
27. Ani narodenie ďalšieho dieťaťa otca dňa XX.XX.XXXX a skutočnosť, že dňa 15.08.2023 bol na jeho majetok vyhlásený konkurz, ako otec uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 21.2.2024, nie je dôvodom na neplatenie výživného zo strany otca na maloleté deti v tomto konaní.
28. V zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti má zo zákona prednosť pred inými výdavkami povinnej osoby, preto aj odvolací súd námietky otca, že sú proti nemu vedené exekúcie, považuje za nedôvodné.
29. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku III. ako vecne správny postupom vyplývajúcim z § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.
30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP v spojení s § 58 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa § 55 CMP.
31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).