Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-33Cb/17/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: A. B. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom D. XX/X, XXX XX E. - D., zastúpený ČOLLÁK & PARTNERI advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice - mestská časť Staré mesto, IČO: 45946868, proti žalovanej: F. G., narodená XX.XX.XXXX, bytom Slovenského Národného Povstania 24 A, 044 42 Rozhanovce, zastúpená JUDr. Tomášom Sabadošom, LL.M., advokátom so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice - mestská časť Staré mesto, IČO: 51855496, o zaplatenie 44.079,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice, č.k. -369 zo dňa 11.02.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice, č.k. -369 zo dňa 11.02.2025.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 44.079,64 eur s 8 % úrokmi z omeškania ročne od 01.01.2019 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi proti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 44.079,64 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.

3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že nárok vyplýva z písomnej Dohody o vyrovnaní zo dňa 22. marca 2017. Predmetom dohody o vyrovnaní bolo uznanie záväzku žalovanej uhradiť žalobcovi odplatu za prevod časti obchodného podielu žalobcu ako spoločníka v obchodnej spoločnosti v relevantnom čase, a to spoločnosti: VABO Trade, s.r.o., IČO: 36 608 181 v celkovej výške 50% určenému ako podiel vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti (3.319,39/6.638,78). K prevodu uvádzanej časti obchodného podielu došlo na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej medzi žalobcom ako prevodcom a spoločníkom spoločnosti VABO Trade, s.r.o., teda predchádzajúcim vlastníkom obchodného podielu v rozsahu 3.319,39 eur k základnému imaniu vo výške 6.638,78 eur a žalovanou ako nadobúdateľkou. K zmene v zápise v Obchodnom registri došlo ku dňu 10. mája 2017 (výmaz žalobcu) v prospech žalovanej (ku dňu 11. mája 2017). Uvedené skutočnosti teda vyplývajú priamo z verejne dostupného výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Košice I, v ktorom je uvádzaná obchodná spoločnosť zapísaná. Žalovaná sa predmetnou zmluvou zaviazala zaplatiť žalobcovi za vyššie uvádzaný prevod obchodného podielu odplatu v celkovej výške 44.079,64 eur. V

zmysle jej vlastného obsahu ide o nepomenovaný kontrakt, uzatvorený podľa ustanovenia . Na základe tohto skutkového stavu má žalobca za to, že disponuje voči žalovanej pohľadávkou vo výške 44.079, eur.

4. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že nárok žalobcu vyplývajúci z prevodu obchodného podielu v spoločnosti VABO Trade, s.r.o. považuje za vysporiadaný v celom rozsahu. Uviedla, že si nie je vedomá, že by ku dňu tohto podania mala voči žalobcovi akékoľvek neuhradené záväzky. O tejto skutočnosti svedčí aj fakt, že pred podaním žaloby žalovaná nikdy nebola zo strany žalobcu vyzývaná na úhradu akýchkoľvek splatných záväzkov voči žalobcovi. Žalovanú o neopodstatnenosti nároku žalobcu utvrdzuje aj skutočnosť, že žaloba bola podaná len krátko pred uplynutím premlčacej lehoty, pričom žalobca svoj nárok opiera výlučne o jediný dôkaz, a to Dohodu o urovnaní zo dňa 22.03.2017. Žalovaná preto v celom rozsahu rozporuje nárok žalobcu uplatnený v tomto súdnom konaní. Súčasne žalovaná považuje Dohodu o urovnaní zo dňa 22.03.2017 za neurčitú, nejasnú a nezrozumiteľnú, navyše postrádajúcu zákonom predpísané formálne a obsahové náležitosti. V zmysle zákona a ustálenej judikatúry možno urovnať iba taký záväzok, ktorý je v čase spísania dohody o urovnaní medzi stranami sporný alebo o ktorom možno mať dôvodné pochybnosti. Žalovaná zdôrazňuje, že v Dohode o urovnaní zo dňa 22.03.2017 nie je riadne špecifikovaný záväzok, ktorý sa mal touto Dohodou urovnať. Vzhľadom na absenciu základných formálnych a obsahových náležitostí považujeme Dohodu o urovnaní zo dňa 22.03.2017 za zmätočnú, nejasnú a z toho dôvodu aj absolútne neplatnú v celom rozsahu. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaná navrhla, aby konajúci súd žalobu zamietol v celom rozsahu a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním (oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, výsluchom strán sporu a svedkov ) zistil skutkový stav, podľa ktorého:

5.1. Žalobca (ako prevádzajúci) a žalovaná (ako nadobúdateľ) uzatvorili dňa 20.03.2017 Zmluvu o prevode obchodného podielu podľa . Z predmetnej zmluvy zistil, že:

- Podľa článku 1. odsek 1.3 Výška obchodného podielu prevádzajúceho je 3.319,39 eur, t.j. 50% z celkového základného imania spoločnosti, pričom prevádzajúci prevádza na nadobúdateľa celý svoj obchodný podiel vo výške 3.319,39 eur.

- Podľa článku 1. odsek 1.4 Valné zhromaždenie súčasne vyslovilo súhlas s prevodom podielu predstavujúceho sumu 3.319,39 eur na nadobúdateľa.

- Podľa článku 2. odsek 2.1 Prevádzajúci prevádza celý svoj obchodný podiel vo výške 6.638,78 eur na nadobúdateľa a nadobúdateľ tento obchodný podiel od prevádzajúceho preberá. S prevodom obchodného podielu prechádzajú na nadobúdateľa všetky práva a povinnosti spoločníka obchodnej spoločnosti.

- Podľa článku 2.2 Prevod obchodného podielu sa uskutočňuje bezodplatne.

- Podľa článku 2.3 Nadobúdateľ vyhlasuje, že pristupuje k spoločenskej zmluve o založení obchodnej spoločnosti VABO Trade, s.r.o.

- Podľa článku 3.3 Zmluvné strany prehlasujú, že sa so zmluvou o prevode obchodného podielu dôkladne oboznámili a jej obsahu porozumeli, súhlasia s ním a na znak súhlasu s ňou ju vlastnoručne podpisujú. Podpisy na tejto Zmluve boli úradne osvedčené dňa 24.04.2017.

5.2. Ďalej súd zistil, že žalobca (ako veriteľ) a žalovaná (ako dlžník) uzatvorili dňa 22.03.2017 Dohodu o vyrovnaní. V zmysle Predmetu dohody sa Zmluvné strany dohodli na tom, že dôjde k vyrovnaniu záväzku dlžníka, ktorý vznikol ako odplata spoločníka spoločnosti VABO Trade, s.r.o. (dlžníka) druhému spoločníkovi (veriteľ) za ponechanie 50% podielu spoločnosti. Táto dohoda je výlučne dohodou medzi dvoma fyzickými osobami. Táto dohoda neovplyvňuje zmluvu o tichom spoločenstve, ktorá je podpísaná súčasne s touto dohodu. Výška hodnoty vyrovnania bola stanovená na 44.079,64 eur. Táto suma bude vyrovnaná najneskôr do 31.12.2018. Spôsob splácania tejto sumy je výlučne na dohode zmluvných strán a nemusí byť vyplatená výlučne v peniazoch. Presný termín a spôsoby splácania si zmluvné strany dohodnú v splátkovom kalendári. Podpisy boli overené notárom dňa 22.03.2017.

5.3. Z výpisu z obchodného registra mal súd za preukázané, že žalobca bol spoločníkom obchodnej spoločnosti VABO Trade, s.r.o. v čase od 01.06.2006 do 10.05.2017 a žalovaná bola spoločníčkou obchodnej spoločnosti VABO Trade, s.r.o. v čase od 11.05.2017 do 22.12.2017.

5.4. Súd mal za nesporné uzatvorenie Zmluvy o prevode obchodného podielu, Dohody o vyrovnaní a pravosť podpisov na týchto dokumentoch. Za spornú považoval platnosť právneho úkonu - Dohody o vyrovnaní a z toho vyplývajúca povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 44.079,64 eur.

6. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení , ,, a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

6.1. Z hľadiska právneho posúdenia sa súd prvej inštancie vyporiadal s otázkou charakteru uzavretej Dohody o vyrovnaní, a to najmä z pohľadu právnej kvalifikácie tejto dohody ako tzv. nepomenovanej zmluvy v zmysle ustanovenia . Uviedol, že nepomenovaná zmluva predstavuje právny úkon, ktorý nie je výslovne upravený v obchodnom práve, avšak jeho platnosť a účinnosť nevyplýva z toho, že by neexistoval právny základ pre jej uzatvorenie. Naopak, je nevyhnutné sústrediť sa na to, či spĺňa základné predpoklady zmluvy, ako sú určenie predmetu záväzku a jednoznačná vôľa strán. V tejto súvislosti poukázal na to, že podľa je možné uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je výslovne upravená v zákone, pokiaľ nie je v rozpore s právnym poriadkom a jej obsah je dostatočne určitý. Právny poriadok nezakazuje uzatvárať zmluvy, ktoré nemajú určený konkrétny typ v predpisoch, pokiaľ sa dá jasne identifikovať ich obsah a účel. Tento prístup je v súlade s obchodnoprávnou zásadou zmluvnej voľnosti, ktorá umožňuje stranám dohodnúť sa na podmienkach aj pre zmluvy, ktoré nie sú priamo označené v právnych normách. V súdnej praxi je uznávané, že nepomenované zmluvy môžu mať charakter kombinovaných alebo zmiešaných zmlúv, ktoré obsahujú prvky rôznych typov právnych úkonov. Tieto zmluvy nie sú nevyhnutne v rozpore so zákonom, ak ich obsah neporušuje zásady právnej istoty a určitého a zrozumiteľného vyjadrenia vôle strán. Súd konštatuje, že zmluva, ktorá nespadá do vyčerpávajúceho zoznamu typických zmlúv, môže byť platná, ak sú splnené požiadavky týkajúce sa určitého a zrozumiteľného vyjadrenia zámeru strán a neodporuje to verejnému poriadku.

6.2. V prípade Dohody o vyrovnaní medzi žalobcom a žalovanou súd prvej inštancie uviedol, že obsah tejto dohody je jasne definovaný a určuje konkrétny záväzok žalovanej voči žalobcovi. Táto dohoda, aj keď nie je špecificky pomenovaná v právnych predpisoch, jasne vyjadruje zámer strán o prevode obchodného podielu, pričom súhlas medzi účastníkmi bol jednoznačne vyjadrený a potvrdený podpisom, ktorý nebol žalovanou v priebehu konania vôbec spochybnený. Tieto okolnosti jasne ukazujú, že ide o platnú nepomenovanú zmluvu, ktorá spĺňa podmienky vyžadované právnym poriadkom.

6.3. Ďalej súd uviedol, že v predmetnom prípade neexistujú žiadne relevantné právne námietky týkajúce sa neplatnosti zmluvy, ktoré by prichádzali do úvahy. Podľa vyjadrení strán bola Dohoda o vyrovnaní uzavretá medzi stranami slobodne, na základe vzájomnej vôle, ktorá vyjadruje úmysel strán dosiahnuť dohodu o vyrovnaní ich vzájomných záväzkov. Z predložených dokumentov vyplýva, že neporušuje dobré mravy a jej obsah je v súlade s platnými právnymi predpismi, neexistujú žiadne námietky týkajúce sa nedostatku právnej spôsobilosti strán, nátlaku alebo podvodu, ktoré by mohli znižovať platnosť Dohody o vyrovnaní. Aj keď Dohoda o vyrovnaní nie je pomenovaná ako konkrétna zmluva v zmysle , jej účel a predmet sú zjavné - vyrovnanie vzájomných záväzkov. Podľa zásady zmluvnej slobody môžu strany slobodne určiť obsah svojich záväzkov, pokiaľ tento obsah nie je v rozpore s kogentnými normami právneho poriadku, teda pravidlami, ktoré nemôžu byť predmetom dohody. V tomto prípade predmet dohody - vyrovnanie záväzkov medzi stranami - je právne možný a neporušuje žiadne kogentné ustanovenia zákona. Navyše, platnosť zmluvy musí byť hodnotená aj z hľadiska ochrany právnej istoty strán. Ak strany uzavreli dohodu, ktorá spĺňa podmienky platnosti zmluvy (výslovná a nepochybná vôľa strán, právne možné plnenie, neporušenie zákona ani dobrých mravov), nie je dôvod pochybovať o jej platnosti. Žiadne okolnosti v danom prípade nenasvedčujú tomu, že by bola táto Dohoda o vyrovnaní neplatná alebo v rozpore s právnymi predpismi.

6.4. Súd prvej inštancie zároveň zdôraznil, že pri posudzovaní platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov z rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít SR vyplýva zásada priority výkladu právneho úkonu v prospech zachovania jeho platnosti v záujme zachovania právnej istoty dotknutých strán sporu.

Neplatnosť právneho úkonu má byť výnimkou a nie zásadou. Zmyslom priority výkladu právnych úkonov v prospech ich platnosti je odstraňovanie právneho formalizmu zasahujúceho do zmluvnej slobody účastníkov právneho úkonu vychádzajúc z princípov zmluvnej slobody, princípu autonómie zmluvných strán, ako aj povahy súkromného práva. Výklad práva pri priznávaní súdnej ochrany má plniť korekčnú a preventívnu funkciu, a to voči takým právnym úkonom súkromnoprávnej povahy, ktoré by vzhľadom na všeobecne akceptovateľné morálne a mravné etické hodnoty nespravodlivo zvýhodňovali, resp. znevýhodňovali niektorú stranu sporu zmluvného vzťahu (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ). Uprednostňovanie výkladu smerujúceho k neplatnosti zmluvy pred výkladom zakladajúcim jej platnosť nie je ústavne konformné (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , ). Súd sa týmito zásadami riadil pri posudzovaní námietok žalovanej týkajúcich sa neplatnosti Dohody o vyrovnaní. Nakoniec súd v tejto veci tiež zohľadnil, že zmluvná voľnosť účastníkov nie je neobmedzená, ale vyžaduje, aby zmluva spĺňala všeobecné podmienky platnosti právnych úkonov, medzi ktoré patrí aj určenosť obsahu a vôľa účastníkov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že Dohoda o vyrovnaní je právne platnou nepomenovanou zmluvou, ktorá je v súlade s a ďalšími relevantnými právnymi predpismi. Táto dohoda je platná, účinná a záväzná, a preto je žalovaná povinná splniť záväzok, ktorý z nej vyplýva. V tomto smere tak súd potvrdil, že žalobca má právo požadovať plnenie podľa tejto Dohody a jeho nárok je právne podložený.

6.5. Z hľadiska uplatneného príslušenstva súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko je žalovaná v omeškaní s úhradou dlžnej sumy, má žalobca v súlade s v spojení s nariadenia vlády SR č. právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávky žalobcu, t.j. zo sumy 44.079,64 eur od 01.01.2019 do zaplatenia v 8%-nej zákonnej výške. Zároveň súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu hotových nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle vo výške 40,- eur s tým, že výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanovila vláda Slovenskej republiky v nariadením č. .

7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala žalovaná včas odvolanie z odvolacích dôvodov uvedených v a . Odvolateľka navrhla rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, prípadne rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8.1. Žalovaná v odvolaní uviedla, že predmetná Dohoda je zmätočná a neurčitá, je vnútorne rozporná a je rozpornou aj vo vzťahu k ďalším listinám, ktoré s ňou súvisia. Poukázala na to, že zo zmluvy o prevode obchodného podielu, vyplývajú zásadné pochybnosti vo vzťahu k listine označenej ako Dohoda o vyrovnaní zo dňa 22.03.2017. Akcentovala na skutočnosť, že samotná Zmluva o prevode obchodného podielu v čl. 2 bode 2.2 uvádza, že prevod obchodného podielu sa uskutočňuje bezodplatne a druhou veľmi podstatnou skutočnosťou je, že uvedená Zmluva o prevode obchodného podielu bola podpísaná dňa 24.04.2017 (obidva podpisy osvedčené na matrike s uvedením, že v obidvoch prípadoch došlo k podpisu pred zamestnancom matriky) teda neskôr ako Dohoda (podpis osvedčený na notárskom úrade s uvedením, že k podpisu listiny došlo priamo na notárskom úrade). Podľa odvolateľky o tom, že Dohoda nie je zrozumiteľná svedči hlavne jej vnútorná rozpornosť. V uvedenej Dohode je uvedené, že presný termín a spôsoby splácania si zmluvné strany dohodnú v splátkovom kalendári. Žiaden splátkový kalendár medzi zmluvnými stranami dohodnutý nebol. Jednotlivé ustanovenia Dohody sú izolované a nemajú oporu v žiadnych ostatných dôkazoch predložených žalobcom. Naopak, ostatné listiny Dohode priamo odporujú. Súčasne zdôraznila, že ak žalobca chcel obchádzať svojim konaním - Dohodou zákon, tak toto jeho konanie nemôže požívať právnu ochranu. Práva a povinnosti zmluvných strán sú dohodnuté v Zmluve o prevode obchodného podielu. Ustanovenia Dohody tejto zmluve výslovne odporujú, sú s ňou v rozpore. Súd nemôže poskytovať právnu ochranu nepoctivému konaniu. Zároveň uviedla, že podpisovala papiere, ale nevie, čo som podpisovala, pretože jej bolo povedané, že berie na seba firmu, lebo syn nemohol zobrať, lebo bol v osobnom bankrote. Nikto jej nepovedal, že je dlžná a že podpisuje „nejaký papier“ za účelom dania nejakých peňazí niekomu. S obsahom Dohody nebola vôbec oboznámená.

Nakoniec odvolateľka zdôraznila, že už z predošlých jej vyjadrení je zrejmé, že jej vôľa nebola podpísať predmetnú Dohodu, a to obzvlášť s prihliadnutím na tú skutočnosť, že Zmluva o prevode obchodného podielu bola uzavretá v podobe, kedy prevod bol bezodplatný. Zmluva o prevode obchodného podielu upravovala vzťahy v kontexte prevodu obchodného podielu a táto bola predložená aj Obchodnému registru.

9. K doručenému odvolaniu žalobca uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo celkom zreteľne a jasne preukázané, aké postavenie a úlohy mala Dohoda o vyrovnaní v dotknutých vzťahoch medzi žalobcom a žalovanou, pričom rovnako, v konaní pred súdom prvej inštancie bola celkom zreteľne pomenovaná a preukázaná aj kauza uzatvárania dohody. Rovnako, aj s uvedenými argumentami sa súd prvej inštancie komplexne vysporiadal a vysvetlil, že predmetná dohoda o vyrovnaní ako právny úkon celkom zreteľne súvisela s relevantnými vzťahmi, žalovanej argumentácia o „nevedomosti toho, čo podpisuje“ nebola v konaní preukázaná, pričom uvedené platí aj na pozadí podnikateľských skúseností žalovanej. Ďalej uviedol, že v konaní bolo celkom zreteľne preukázané, že predmetná dohoda o vyrovnaní bola samostatným právnym úkonom v relevantných korporátnych vzťahoch, hovorila o podmienkach prevodu vlastníckeho práva k obchodnému podielu žalobcu z neho na žalovanú a o súvisiacej povinnosti žalovanej zaplatiť v zmysle predmetnej Dohody dohodnutú odplatu. Právny úkon bol úplne jasným aj v dohode o tom, že konkrétny spôsob zaplatenia si môžu dohodnúť strany následne. Aj z uvedeného dôvodu, bola v súvislosti s týmto právnym úkonom realizovaná súvisiaca zmluva o prevode obchodného podielu formulovaná spôsobom bezodplatného prevodu medzi žalobcom a žalovanou. Konštatoval, že ak bola medzi žalobcom a žalovanou dohodnutá odplata za podiel v Dohode o vyrovnaní, nebola už následne obsahom zmluvy o prevode obchodného podielu. Všetky kontexty uvedenej logickej následnosti krokov a skutočností v objektívnej realite boli v konaní preukázané, súdom akceptované, a súd ich pri rozhodovaní vo veci samej aj náležite zohľadnil.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávania podľa . Odvolanie prejednal podľa až , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa a a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

11. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle . Odvolateľ ako odvolacie dôvody uvádza dôvod uvedený v , t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

12. Odvolací dôvod podľa , je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. o vykonávaní dokazovania.

13. Odvolací dôvod podľa , je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil

iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

14. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke krajského súdu.

15. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalovanou tvrdených odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, vychádzajúc z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.

16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne. Odvolací súd si osvojil dostatočné a riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v podstatnom odkazuje ( ), pričom odvolacie dôvody tvrdené žalovanou v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené.

17. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovanej, odvolací súd uvádza:

17.1. Podstatou odvolania žalovanej boli jej tvrdenia, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil platnosť Dohody, keď neprihliadol na skutočnosť, že táto je zmätočná, neurčitá, vnútorne rozporná a že absentovala jej vôľa dohodu podpísať. V danom prípade, vzhľadom na to, že vzťah strán sporu je vzťahom obchodnoprávnym, odvolací súd najskôr všeobecne uvádza, že pri výklade prejavu vôle je potrebné vychádzať zo zásad upravených v , , . Pri aplikácii uvedených interpretačných pravidiel sa preto musia vziať do úvahy všetky okolnosti, ktoré súvisia s prejavom vôle, teda okolností, za ktorých bola vôľa prejavená. Pri výklade prejavu vôle sa prihliada na samotné rokovanie o uzavretí zmluvy a na následné správanie strán, ak to povaha veci pripúšťa. Ustanovenia a formulujú výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby prípadné pochybnosti o obsahu právneho úkonu odstránil výkladom, založeným na tom, že popri jazykovom vyjadrení právneho úkonu zachyteného slovne podrobí skúmaniu aj vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachyteného v zmluve musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska vzájomnej nadväznosti požitých pojmov), či systematickými (z hľadiska radenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho na základe vykonaného dokazovania je potrebné posúdiť aká bola skutočná vôľa strán v okamihu uzatvárania zmluvy, pričom podmienkou k prihliadnutiu na vôľu účastníka je, aby nebola v rozpore s tým, čo plynie z jazykového vyjadrenia úkonu. V konkrétnom, z hľadiska prejavu vôle žalovanej a jej obrany, však odvolací súd nesúhlasí s jej tvrdením, že Dohoda je izolovaná, bez súvisu so Zmluvou o prevode obchodného podielu. I v samotnom odvolaní žalovaná uviedla, že úkony, ktoré boli realizované, boli v úmysle nadobudnutia obchodného podielu, keďže tento nemohol nadobudnúť jej syn, ktorý bol v osobnom bankrote. Uvedená skutočnosť sa potom premietla i do zápisu v obchodnom registri, keď od 11.05.2017 do 22.12.2017 bola spoločníčkou danej spoločnosti. Neobstojí tak tvrdenie žalovanej, že tieto dva úkony boli realizované mimo sféry jej vplyvu a poznania, o to viac, že z časového hľadiska na seba nadväzovali, pri podpise Zmluvy o prevode dňa 20.03.2017 a Dohody dňa 22.03.2017. Je otázne s akými motiváciami a predstavami vstupovala každá zo strán sporu do predmetných zmluvných vzťahov, ako aj mierou uvedomenia si prinášajúcich rizík, avšak tieto atribúty nemôžu viesť následne k záveru o neplatnosti právneho úkonu. Ani skutočnosť, že prevod obchodného podielu bol v Zmluve dohodnutý bezodplatne, bez ďalšieho neznamená, že následne nemôžu obchodný partneri nanovo upraviť svoje vzťahy novými dohodami.

17.2. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie pre rozhodnutie dostatočne zistil skutkový stav a dospel k správnemu právnemu záveru, že stranami sporu bola uzavretá nepomenovaná zmluva, na základe ktorej bola žalovaná povinná plniť. Z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. Súd prvej inštancie jednak všeobecne v bodoch 41 a 46 odôvodnenia, ako aj konkrétne v bodoch 42, 43, 44 a 45 odôvodnenia formuloval svoje právne závery tak, že sú zrozumiteľné a pre rozhodnutie dostatočné. Napadnuté rozhodnutie nemožno považovať ani za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Navyše súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí poukazoval práve na tie zákonné a zmluvné ustanovenia, ktoré boli v prejednávanom prípade relevantné pre rozhodnutie, pričom naplnenie odvolacích dôvodov žalovaná nepreukázala, preto podľa odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).