Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoE-27-2020.pdf
PDF · 99.39 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/27/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Bibiána Ťažiarová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Ing. E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X, J., zastúpený: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, Bratislava, IČO: 47 238 232, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Pavel Šajánek, Exekútorský úrad so sídlom Ružová 5, Skalica, pod sp. zn. EX 18/2009, o vymoženie 1.585,54 eura, trov konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 7Er/944/2009-43 zo dňa 12. novembra 2019, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
II. Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
III. Súdu prvej inštancie sa nariaďuje v úvodnej časti (záhlaví) napadnutého uznesenia vykonať opravu označenia sp. zn. exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou § 243b ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 58 ods. 5 a § 196 zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len EP), čl. 17 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a vecne tým, že podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 19.08.2009 súdny exekútor súdu navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu, že od oprávneného obdržal návrh na zastavenie predmetnej exekúcie. V návrhu na zastavenie exekúcie oprávnený uviedol, že od exekútor mu doručil správu, že šetrením nebol zistený žiaden majetok povinného podliehajúci exekúcii. Na základe týchto skutočností oprávnený navrhol exekúciu zastaviť. Existencia nedostatku majetku musí byť podložená šetrením exekútora. Po preskúmaní podnetu exekútora na zastavenie exekúcie a po oboznámení sa s ostatným spisovým materiálom, ako aj samotným spisom súdneho exekútora súd zistil, že vykonaným šetrením majetkových pomerov povinného nebol zistený žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý podlieha exekúcii a z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku. Súd dospel k záveru, že zákonné podmienky pre zastavenie exekúcie sú v danom prípade splnené. Účel exekúcie, ktorým je nielen úhrada jej trov, ale aj uspokojenie pohľadávky oprávneného je v danom prípade pre nemajetnosť povinného objektívne nesplniteľný, preto súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia exekúciu zastavil. Voči prebiehajúcej exekúcii podal povinný dňa 29.12.2015 námietky. Z dôvodu hospodárnosti konania súd o námietkach povinného nerozhodoval z dôvodu, že súd prebiehajúcu exekúciu zastavil. O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia a predloženia exekučného spisu súdnym exekútorom.
2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, ktorý navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť. Namietal skutočnosť, že súd rozhodoval na základe návrhu zrejme pôvodného oprávneného z
roku 2009, pričom na základe návrhu oprávneného rozhodol o zmene účastníka konania uznesením zo dňa 08.03.2019. Súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného podaného pred desiatimi rokmi, počas ktorých mohlo dôjsť a preukázateľne aj došlo k zmene majetkových pomerov povinného. Na účet oprávneného boli poukázané vymožené finančné prostriedky z predmetnej exekúcie. Podstatným dôkazom absentujúceho dôvodu zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. 818 v katastrálnom území Banka. Podľa oprávneného tak nie je naplnený dôvod na zastavenie exekúcie pre nedostatok majetku povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP. Oprávnený zároveň poukázal na to, že povinný podal námietky proti exekúcii dňa 23.12.2015, o ktorých súd doposiaľ nerozhodol.
3. K odvolaniu sa vyjadril povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V prvom rade poukázal na skutočnosť, že návrh na zastavenie exekúcie podal oprávnený a keďže jeho návrhu bolo vyhovené, nemá v zmysle § 359 CSP právo podať odvolanie. V ďalšom nesúhlasil s názorom oprávneného, že u povinného absentujú dôvody na zastavenie exekúcie, nakoľko v súčasnosti je vlastníkom nehnuteľnosti. Podľa povinného v prípade exekúcie je potrebné vychádzať zo skutkového stavu v čase podania návrhu na zastavenie exekúcie, keďže samotný návrh oprávneného zohľadňuje stav v danom čase. Súd je povinný skúmať dôvodnosť návrhu podaného oprávneným ku dňu podania návrhu. Povinný ďalej uviedol, že vo veci je daný dôvod na zastavenie exekúcie aj podľa § 57 ods. 1 písm. a) EP v znení účinnom do 31.10.2010, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa doposiaľ nestalo vykonateľným. Poukázal na materiálnu a formálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Uviedol, že v roku 1989 emigroval s celou rodinou do Kanady a na Slovensko sa vrátil až v septembri 2014, pričom v rozhodnom období nebol ani občanom SR. V období od 01.01.1995 do 31.12.2004 nebol a nemohol byť povinne zdravotne poistený v SR. Všeobecná zdravotná poisťovňa považovala povinného za svojho poistenca len na základe svojej chybnej evidencie nezohľadňujúcej skutočný stav, pričom sa vôbec nezaujímala, či povinný žije v SR, a to napriek tomu, že musela vedieť, že dlhodobo nečerpal žiadnu zdravotnú starostlivosť a vedela, že zásielky adresované povinnému sa vracajú ako neprevzaté z dôvodu, že adresát je neznámy. Povinný poukázal na § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), pričom konštatoval, že v roku 2008, kedy bol vydaný a doručovaný platobný výmer bol už občanom Kanady trvalo žijúcim v Kanade, pričom na Slovensku sa nezdržiaval. Platobný výmer nemohol byť povinnému s poukazom na § 24 ods. 2 Správneho poriadku efektívne doručený uplatňujúc fikciu doručenia, a teda platobný výmer nemohol nadobudnúť formálnu vykonateľnosť. Záverom svojho vyjadrenia povinný navrhol, aby odvolací súd odvolanie oprávneného v zmysle § 389 písm. b) CSP odmietol, príp. aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 58 ods. 5 EP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 a contrario CSP) dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.
5. Predtým, ako odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania oprávneného, považoval za potrebné vyjadriť sa k námietke povinného prezentovanej vo vyjadrení k odvolaniu, ktorá sa týka neprípustnosti podania odvolania oprávneným. Podľa povinného tým, že návrh na zastavenie exekúcie podal oprávnený a tomuto návrhu prvoinštančný súd vyhovel, nemá oprávnený právo podať voči uzneseniu o zastavení exekúcie odvolanie, a preto má byť odvolanie odmietnuté. Odvolací súd sa s uvedeným názorom nestotožňuje z dôvodu, že súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, t. j. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že prvoinštančný súd rozhodol o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného na základe podnetu súdneho exekútora zo dňa 14.08.2009, ktorý navrhol exekúciu zastaviť, nakoľko mu bol doručený návrh právnej predchodkyne oprávneného na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, ktorý k podnetu súdny exekútor zároveň priložil. Nakoľko súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP pre nemajetnosť povinného, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. c) EP (zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie), je v zmysle § 58 ods. 5 EP proti tomuto uzneseniu prípustné odvolanie, ktoré v danom prípade môže podať oprávnený.
6. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 05.02.2009 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 21.04.2009 vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 07.05.2009. Exekučným titulom v predmetnej veci je platobný výmer č. k. PV 201/02315/2008 zo dňa 17.09.2008 vydaný Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočkou Trnava. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.08.2009 požiadal súdny exekútor o zastavenie exekúcie, čo odôvodnil tým, že právny predchodca oprávneného mu doručil návrh na zastavenie exekúcie, ktorý v prílohe zasiela a žiada, aby súd prvej inštancie exekúciu zastavil a právneho predchodcu oprávneného zaviazal na úhradu trov exekúcie. Z obsahu návrhu právneho predchodcu oprávneného Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. na zastavenie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 14.08.2009 vyplýva, že právny predchodca oprávneného dňa 10.08.2009 obdržal od súdneho exekútora správu, že šetrením nebol u povinného zistený žiaden majetok podliehajúci exekúcii. Na základe týchto skutočností navrhuje v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) EP exekúciu zastaviť. Uznesením sp. zn. 7Er/944/2009 zo dňa 08.03.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.04.2019, prvoinštančný súd pripustil, aby do konania na strane oprávneného na miesto doterajšieho oprávneného, Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vstúpil ako oprávnený, Slovenská konsolidačná, a.s. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP.
7. V prejednávanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný súdnemu exekútorovi dňa 05.02.2009, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí v zásade podľa predpisov účinných do 31.10.2013 (§ 243b ods. 1 EP).
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
9. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Z citovaného § 57 ods. 1 písm. h) EP vyplýva, že jedným z dôvodov zastavenia exekúcie je i nemajetnosť povinného, ktorá znamená, že povinný nemá žiadny majetok, alebo že povinný síce má majetok, ale iba takej malej hodnoty, že jeho exekúciou sa nedosiahne uspokojenie ani trov exekúcie. Bolo by potom nehospodárne viesť takú exekúciu, ktorá by nielenže neviedla k uspokojeniu vykonateľnej pohľadávky oprávneného, ale pre neexistenciu, resp. existenciu len nepatrného majetku povinného, by z majetku povinného nemohli byť uhradené ani náklady spojené s vykonaním exekúcie. Rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného však predpokladá, že nemajetnosť je spoľahlivo zistená. Pre rozhodnutie súdu o (ne)zastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania. Vo všeobecnosti súd môže prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, alebo tie, ktoré sa s určitou mierou pravdepodobnosti môžu v budúcnosti vyskytnúť. Predmetné ustanovenie Exekučného poriadku neustanovuje ako podmienku zastavenia exekúcie to, že nemožno očakávať, že povinný určitý majetok nadobudne v blízkej budúcnosti. Naopak, výslovne sa v ňom ustanovuje, že majetok povinného v súčasnosti nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Predpokladom zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného je dôsledné prešetrenie majetkových pomerov povinného zo strany súdneho exekútora. Výsledky vykonaného šetrenia majetku povinného musia viesť k jednoznačnému záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zistenia súdneho exekútora o nemajetnosti povinného musia byť jednak preukázané a jednak aktuálne, aby na ich základe exekučný súd mohol exekúciu zastaviť.
11. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení konštatuje, že po preskúmaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a po oboznámení sa s ostatným spisovým materiálom, ako aj samotným spisom súdneho exekútora, zistil, že vykonaným šetrením majetkových pomerov povinného nebol zistený žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý podlieha exekúcii a z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku. Súd preto dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie. Odvolací súd sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, pretože nemajetnosť povinného nebola v konaní jasne preukázaná. Hoci prvoinštančný súd v rozhodnutí uviedol, že sa oboznámil so spisom súdneho exekútora, z obsahu súdneho spisu nepochybne vyplýva, že exekučný spis nemal súd prvej inštancie v čase rozhodovania vôbec pripojený. Do rozhodnutia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie nevyplýva z obsahu súdneho spisu, že by bol exekučný spis súdu prvej inštancie súdnym exekútorom predložený, prípadne, že by si ho prvoinštančný súd vyžiadal. Úprava súdu prvej
inštancie zo dňa 12.11.2019 týkajúca sa zaslania rozhodnutia o zastavení exekúcie účastníkom konania a súdnemu exekútorovi síce obsahuje pokyn na vrátenie exekučného spisu súdnemu exekútorovi za účelom vyčíslenia jeho trov (č. l. 46 spisu), avšak žiadna doručenka, z ktorej by vyplývalo, že exekučný spis bol súdnemu exekútorovi po rozhodnutí súdu o zastavení exekúcie vrátený, sa v spise nenachádza. V súdnom spise sa po vydaní odvolaním napadnutého uznesenia nachádzajú iba elektronické doručenky o doručení súdnych písomnosti v elektronickej podobe. Exekučný spis bol predložený súdu prvej inštancie až dňa 12.12.2019 (č. l. 52 spisu), t. j. po rozhodnutí o zastavení exekúcie. Súd prvej inštancie tak konštatoval nemajetnosť povinného bez toho, aby sa oboznámil s výsledkami vykonaných šetrení, t. j. bez toho, aby mal nemajetnosť povinného riadne preukázanú. Odvolací súd zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného po uplynutí viac ako desiatich rokov od doručenia podnetu súdneho exekútora. Preto bolo preukázanie aktuálnych majetkových pomerov povinného nevyhnutné, nakoľko počas tohto obdobia mohlo dôjsť k ich zmene. Po oboznámení sa s exekučným spisom bolo zistené, že sa v ňom nachádzajú výsledky vykonaných šetrení majetkových pomerov povinného z obdobia roku 2015, z ktorých zároveň vyplýva, že povinný bol v danom období vlastníkom nehnuteľnosti evidovaných na LV č. XXX pre obec J., kat. úz. J.. Zároveň z exekučného spisu vyplýva, že spoločnosť E., a.s v roku 2017 oznámila súdnemu exekútorovi, že účty povinného boli zrušené, pričom prostriedky vo výške 262,20 eura vinkulujú na vinkulačnom podúčte povinného, a preto žiadajú o zaslanie exekučného príkazu, resp. príkazu na odblokovanie účtu. Nakoľko súd prvej inštancie nemal exekučný spis pripojený, nemohol sa s uvedenými skutočnosťami vysporiadať a posúdiť tak, či na strane povinného existujú také majetkové pomery, ktoré odôvodňujú zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzatvára, že odvolanie oprávneného je v tomto smere dôvodné.
12. Nakoľko prvoinštančný súd v konaní neaplikoval § 57 ods. 1 písm. c) EP, hoci podľa názoru odvolacieho súdu sa na vec vzťahuje a je pre rozhodnutie rozhodujúce, v zmysle § 382 CSP vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k možnému použitiu tohto ustanovenia.
13. Oprávnený na základe výzvy odvolacieho súdu uviedol, že berie návrh svojho právneho predchodcu Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. zo dňa 14.08.2009 na zastavenie exekúcie späť. Zároveň poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP a nie podľa § 57 ods. 1 písm. c) EP, pričom podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) a písm. c) EP nie sú splnené. Povinný v písomnom vyjadrení nenamietal použitie § 57 ods. 1 písm. c) EP, avšak opätovne poukázal na skutočnosť, že odvolanie oprávneného by malo byť v zmysle § 386 písm. b) CSP odmietnuté.
14. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) EP exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
15. Exekučné konanie sa v zásade riadi dispozičným princípom. Z dispozičného princípu vyplýva, že oprávnený (jeho právny predchodca), ktorý iniciuje začatie exekučného konania, je oprávnený iniciovať aj jeho skončenie, a to podaním návrhu na zastavenie exekúcie. Podmienkou pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) EP je podanie návrhu na zastavenie exekúcie tým subjektom, ktorý podal návrh na vykonanie predmetnej exekúcie (resp. jeho právnym predchodcom). Tzn. oprávnený (resp. jeho právny predchodca) bez akýchkoľvek procesných prekážok môže navrhnúť zastavenie exekúcie, pričom exekučný súd neskúma dôvody návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, čo vyplýva z dispozičného charakteru tohto procesného úkonu. V prípade, ak oprávnený (resp. jeho právny predchodca) podá návrh na zastavenie exekúcie, niet procesného dôvodu, pre ktorý by sa malo v exekúcii pokračovať. Exekúcia sa v takomto prípade musí zastaviť.
16. Ako už bolo vyššie uvedené, dňa 14.08.2009 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh právneho predchodcu oprávneného na zastavenie exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) EP. Podľa odvolacieho súdu právny predchodca oprávneného tak prejavil svoju vôľu nepokračovať v exekúcii. Exekučný poriadok neuvádza dôvod, pre ktorý môže oprávnený navrhnúť zastavenie exekúcie, preto takým dôvodom môže byť dôvod, ktorý zodpovedá inému písmenu § 57 ods. 1 EP alebo iný dôvod, ktorý v zákone výslovne uvedený nie je, prípadne oprávnený môže navrhnúť zastavenie exekúcie aj bez uvedenia dôvodu. Dôvodom zastavenia exekúcie je však už samotná skutočnosť, že jej zastavenie oprávnený (resp. jeho právny predchodca) navrhol. Právny predchodca oprávneného svojím podaním
doručeným súdnemu exekútorovi dňa 14.08.2009 jasne prejavil vôľu exekúciu zastaviť, preto mal súd prvej inštancie exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. c) EP.
17. V súvislosti so späťvzatím návrhu na zastavenie exekúcie zo strany oprávneného v podaní zo dňa 13.05.2021, odvolací súd uvádza, že na toto späťvzatie nie je možné prihliadať, nakoľko Exekučný poriadok ani iný právny predpis takéto späťvzatie výslovne nepripúšťa. Uvedený záver podporuje aj uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 423/2011 - 14 zo dňa 04.10.2011, podľa ktorého „je notorietou, že právne účinky každého procesného úkonu účastníka súdneho konania, ak spĺňa zákonom ustanovené formálne náležitosti, nastávajú v momente, keď sa prejav vôle účastníka dostane do dispozičnej sféry konajúceho súdu. Zároveň platí, že po tomto momente (teda ex post) už nemožno účinne právne relevantným spôsobom uskutočnený procesný úkon odvolať (k tomu pozri napr. aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Obo 27/98 zverejnené pod č. R 60/1999).“
18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne vo výroku podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
19. V odvolacom konaní úspešnému povinnému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP voči v odvolaní neúspešnému oprávnenému v plnom rozsahu. Nakoľko si však povinný nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
20. Odvolací súd zároveň nariadil vykonanie opravy v úvodnej časti (záhlaví) písomného vyhotovenia napadnutého rozhodnutia pri označení sp. zn. exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora z dôvodu, že obsahuje chybu v písaní (v súlade s § 224 s poukazom na § 234 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie uviedol sp. zn. exekučnej veci, pod ktorej je vedená u súdneho exekútora „EX 218/2019“, pričom správne má byť uvedené „EX 18/2009“.
21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).