Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5P-68-2021.pdf
PDF · 102.48 KB
Case nature
Subarea
5P/68/2021
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: W. K., nar. XX.XX.XXXX a W. K., nar. XX.XX.XXXX, obaja v konaní zastúpení kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Moyzesova 2, Pezinok, deti rodičov: matka B. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. Č.. XX, W., prechodne bytom: R.. N. X, W., a otec W. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Záhradná č. 20, Pezinok, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:
I. Maloleté deti K.: W., nar. XX.XX.XXXX a W., nar. XX.XX.XXXX, sa do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zverujú do osobnej starostlivosti otca.
II. Matka je povinná prispievať na výživu maloletej W., narodenej XX.XX.XXXX sumou 140 eur mesačne a na výživu maloletého W., narodeného XX.XX.XXXX sumou 100 eur mesačne, ktoré sumy je matka povinná zasielať k rukám otca vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 31.05.2021 otec žiadal súd o nariadenie neodkladného opatrenia, obsahom ktorého by bolo zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti. Návrh odôvodnil tak, že s matkou maloletých detí bývali spočiatku v prenájme aj s mal. deťmi, ale keďže ich finančná situácia im naďalej nedovoľovala platiť prenájom, nakoľko ani jeden z nich nemal taký príjem a navyše mali aj dlhy voči banke, rozhodli sa, že sa na krátky čas, pokým nevyriešia ich finančnú situáciu, presťahujú do spoločného prenájmu aj s jeho matkou. Uviedol, že keďže jeho matka je už na dôchodku, mal za to, že by im pomáhala s deťmi, po ich návrate zo školy a škôlky a on s matkou mal. by nerušene mohli pracovať a postupne by sa zbavili dlhov. Uviedol, že po presťahovaní do spoločnej domácnosti k jeho matke začal pozorovať, že matka detí sa začala chovať veľmi zle, priam až agresívne, k jeho matke a neskôr aj k nemu, komunikácia medzi nimi sa začala hrotiť až do osočovania a urážok a takisto sa matka začala chovať aj k maloletým deťom, nemala pre ne pochopenie, nevedela ich objať, milo sa s nimi porozprávať a často krát ich vybila, bez príčiny a to hlavne dcéru, ktorá sa jej začala báť. Keď matku otec prosil, aby svoj hnev a stres neprenášala na deti, osočovala jeho a nadávala mu. Otec uviedol, že napriek všetkým nezhodám medzi nimi sa snažil, aby spolu bývali, aby mal deti v jednej domácnosti spolu s matkou z dôvodu jej výbušnej povahy voči deťom, nakoľko v spoločnej domácnosti vedel deti pred jej spurnou povahou ochrániť. Otec uviedol, že od času, odkedy sa matka s deťmi odsťahovala v roku 2019, začal hlavne na dcére pozorovať psychické problémy, dcéra je neustále vystresovaná, chorľavá a plače, že chce bývať s ním. Uviedol, že keď mu dcéra telefonuje, plače a prosí ho, aby si ju prišiel zobrať a odviedol ju preč od matky, že s ňou už nechce bývať a otec má vždy veľký strach, aby jej matka v amoku neublížila. Uviedol, že syn je ešte malý, ale tiež vníma stresovú situáciu v domácnosti matky a plače aj on. Otec uviedol, že vždy po telefonáte zo strany dcéry je veľmi rozrušený a ak mu matka dovolí, ide pre deti a snaží sa ich upokojiť a mať ich čo najdlhšie. Uviedol, že na tele dcéry spozoroval
otlačky ruky po bitke zo strany matky. Otec uviedol, že keď je dcéra dlhší čas s matkou, zhoršuje sa jej aj prospech v škole, matka sa jej dostatočne nevenuje a tak dcéra zanedbáva svoje školské povinnosti, je vystresovaná a nesústredená. Otec má za to, že v dôsledku správania sa matky môže dôjsť k priamemu ohrozeniu maloletých, a to po psychickej a fyzickej stránke a preto považuje za nevyhnutné upraviť rodičovské práva a povinnosti neodkladným opatrením, a to minimálne do času, kým nedôjde k právoplatnému rozhodnutiu o úprave rodičovských práv a povinností vo veci samej, pričom uvedený postup bol navrhnutý aj pracovníčkami ÚPSVaR v Pezinku, ktoré vykonali pohovor s oboma deťmi a dali otcovi za pravdu, že aspoň dcéra by mala žiť v spoločnej domácnosti s ním. Pracovníčky ÚPSVaR upozornili otca na psychické problémy dcéry, hlavne na neprekonateľné nezhody dcéry s matkou. Dcéra im v pohovore jednoznačne uviedla, že nechce žiť s matkou. Naliehavosť predmetného návrhu otec zdôraznil aj tým, že on ako otec žije v neustálom strachu a napätí o život, zdravie a predovšetkým priaznivý psychický vývoj maloletých detí, ktoré sú vystavované psychickému a stresovému vypätiu, ktoré evidentne nie je a ani nemôže byť v ich prospech. Uviedol, že o tomto správaní matky k maloletým deťom vedia aj priami susedia, ktorí počujú neustále krik a plač detí z bytu, kde bývajú deti s matkou. Otec uviedol, že bez prítomnosti matky sú deti šťastné a spokojné, dcére sa vždy zlepší prospech v škole aj jej zdravotný stav, preto z dôvodu, že maloleté deti sú neustále vystavované agresívnemu a nekontrolovateľnému správaniu matky navrhol, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým budú maloleté deti zverené do jeho osobnej starostlivosti. Otec podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s návrhom vo veci samej, v rámci ktorej navrhol, aby súd zveril maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti, aby súd určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia, aby zaviazal matku maloletých platiť výživné na maloletú W. vo výške 140 eur mesačne a na maloletého W. v sume 100 eur mesačne a aby styk mal. detí s deťmi neupravoval.
2. Súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:
3. Otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal v priebehu meritórneho konania vedeného na základe návrhu matky podaného dňa 14.04.2021 na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a určenie výživného, v rámci ktorého je termín pojednávania vytýčený na deň 30.06.2021. Matka meritórny návrh odôvodnila tak, že s otcom maloletých detí žili 10 rokov, z toho vzťahu sa dňa XX.XX.XXXX narodila maloletá dcéra W. K. a dňa XX.XX.XXXX sa narodil maloletý syn W. K.. Uviedla, že v auguste 2019 musela opustiť spoločnú domácnosť z dôvodu dlhodobých názorových nezhôd na rodinné spolužitie, o maloleté deti sa odvtedy stará ona a otec maloletých detí na výživu ničím neprispieva, pričom je zamestnaný vo firme F., Mäsiarstvo V..T..Š. XX, XXX XX W.. Matka uviedla, že je momentálne zamestnaná ako výrobca lokší firma B. E., X. R., E. X,XXX XX B. X. a jej príjem za rok 2020 je 739,--€ v čistom. Uviedla, že poberá prídavky na deti vo výške 47,-€, úľavu na dani poberá otec detí. Uviedla, že od času, ako sa odsťahovala, jej otec detí finančne vôbec neprispieva a finančne jej pomáhajú jej mama a brat ( ktorý jej hneď na začiatku zaplatil 2-dvojmesačné nájomné ktorý tiež zakúpil pre maloletú Petru počítač a tlačiareň), pomáhajú jej hlavne finančne, ale aj nákupom oblečenia, obuvi, a tiež učebných pomôcok. Matka uviedla, že od roku 2021 má zvýšené nájomné na sumu 310,-€ a tiež sa jej zvýšili náklady na stravovanie dcéry Petry, pretože jej bola zistená potravinová alergia, a preto sa nemôže stravovať v školskej jedálni a jedlo jej musí matka pripravovať doma. Matka navrhla, aby súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a aby zaviazal otca maloletých detí prispievať na výživu maloletej W. sumou 140 eur mesačne a na maloletého W. sumou 100 eur mesačne.
4. Vo veci samej sa dňa 31.05.2021 konalo súdne pojednávanie, ktoré bolo následne odročené na termín 30.06.2021. Na pojednávaní matka uviedla, že chce, aby boli deti zverené do jej starostlivosti a otec aby jej platil výživné na mal. W. 140 euro a na mal. W. 100 euro. Uviedla, že už 3 roky s otcom mal. detí spolu nežijú a otec na detí za tie 3 roky ani raz neprispel na ich výživu. Uviedla, že býva v podnájme, kde mesačne platí spolu s energiami 310 euro. Maloletá W. navštevuje 4. ročník ZŠ na Bielenisku Pezinok, má problémy s pečeňou a má alergie, náklady na maloletú vyčíslila nasledovne: náklady na domácnosť 100 euro, strava doma 120 euro, oblečenie, obuv 60 euro, škola 15 euro, drogéria 25 euro, zdravotná starostlivosť 25 euro, lieky 15 euro, kultúra šport 10 euro, voľnočasové aktivity 7 euro, spolu 377 euro. Maloletý W. navštevuje MŠ na Cajlanskej Pezinok, je zdravý a má s ním bežné výdavky, ktoré vyčíslila nasledovne: náklady na domácnosť 100 euro, strava doma 120 euro, oblečenie, obuv 60 euro, strava v škôlke 29 euro, lieky 15 euro, kultúra šport 10 euro, voľnočasové aktivity 7 euro, spolu 351 euro. Uviedla, že maloleté deti každý víkend trávia čas s otcom. Uviedla, že dcéra sa momentálne učí zle, dostáva zlé známky a snaží sa učiť s ňou, aby zlé známky nedostávala, potvrdila, že ju sem tam udrela. Matka uviedla, že má za to, že dcéra chce ísť preto otcovi, lebo otec začal deťom kupovať darčeky. Matka
uviedla, že vníma to, že sa k dcére nespráva najlepšie, ale snaží sa aby spolu vychádzali, neodcudzuje ju a ani ju neodháňa. Matka uviedla, že súhlasí s tým, aby si otec zobral maloletú do rozhodnutia vo veci samej, aby sa upokojila situácia. Právna zástupkyňa otca uviedla, že trvajú na podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, aby deti boli zverené do výchovy otca a aby matka bola zaviazaná vyživovacou povinnosťou v sume 140 eur na mal. W. a v sume 100 eur na mal. W.. Uviedla, že ak by súd nezveril obe deti do výchovy otca, žiadajú, aby zveril do jeho výchovy aspoň maloletú W., na základe pohovoru s kolíznym opatrovníkom. Uviedla, že maloletá nežije u matky vo vhodnom prostredí, a majú za to, že podlieha psychickému tlaku a niekedy aj fyzickému týraniu, s tým, že otec mal. má v mobile odfotený dôkaz o tom, ako malá mala odtlačenú ruku na tele, na chrbte. Maloletá pravidelne telefonuje otcovi, aby si ju zobral, že s ním chce žiť, jej rozhovor je plačlivý až zajakavý. Otec z tejto situácie nemá dobrý pocit, má strach o zdravie oboch detí. Otec má strach o psychický vývoj hlavne u mal. dcéry, ktorá sa zhoršila v škole, je z nej smutné dievča. Otec uviedol, že sú to dva roky odvtedy, čo matka od neho odišla. Uviedol, že jej síce na mal. neprispieval, avšak každý týždeň robil nákupy, dával jej gastrolístky, všetko bolo v poriadku, ale pred nejakým časom to skončilo. Uviedol, že keď aj kúpil nejaké oblečenie alebo topánky, všetko bolo zlé, deti mu to museli vrátiť. Keď prišiel s nákupom pre mal. W. so špeciálnymi potravinami tak mu to matka hodila tak, že skoro zranila syna. Uviedla, že keď príde za deťmi, hneď začnú obe plakať, hodia sa mu okolo pásu, že chcú ísť s ním, hlavne mal. Petra sa mu sťažuje, že matka ju bije, keď niečo nespraví. Uviedol, že je úplne normálne, že deti sa medzi sebou handrkujú. ale vždy si to odnesie dcéra a syn, hoci nie je psychicky šikanovaný, tiež chce ísť k otcovi. Kolízny opatrovník uviedol, že čo sa týka návrhu matky vo veci samej, neodporúčajú zverenie mal. detí do jej starostlivosti, vzhľadom na to, čo zistili šetrením, a síce, že zo strany matky dochádza k psychickému a fyzickému týraniu maloletej, ktorá má strach z matky, o čom pri pohovore sama vypovedala, maloletá žiada, aby bola zverená otcovi. Čo sa týka maloletého W., tento sa nevyjadril, vôbec nereagoval, keď sa ho pýtali, preto sa kolízny opatrovník k nemu nevedel vyjadriť, avšak podľa vyjadrenia otca obe deti chcú ísť k nemu. Kolízny opatrovník uviedol, že sa dotazovali aj na Základnej škole, ktorú navštevuje maloletá, kde sa vyjadrili, že dieťa je nešťastné, že je to veľmi smutné dievča a za poslednú dobu sa jej zhoršili známky, absolvovala prvú hodinu u školského psychológa. Uviedol, že obyvatelia bytovky vypovedali, že v bytovke u matky je pravidelne večer krik, počujú, ako matka kričí na dcéru a počujú zvuky, ktoré sú podobné plieskaniu, ale nevedia posúdiť, či ide o bitku. Počujú tiež plač dieťaťa, ktoré volá tatinka. Kolízny opatrovník na základe zistených skutočností doporučil návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovieť.
5. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
6. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
9. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
13. Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
14. Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
15. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
16. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
17. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
18. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
19. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
20. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
21. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
24. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
25. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
27. Podľa § 65 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní
28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
29. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom i v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť zväčša dočasnou alebo provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, ako aj po ňom nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti a zjednodušenia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má väčšinou predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej; pri relevantných skutočnostiach, z ktorých súd vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postačuje ich osvedčenie (tzn. stav vysokej miery pravdepodobnosti) z dostupných dôkazných prostriedkov.
30. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania, len na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré sú predmetom riadneho (plnohodnotného) dokazovania v meritórnom konaní.
31. Súd po oboznámení sa s obsahom návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov dospel k záveru, že návrh otca je dôvodný. Súd má za to, že otec osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov (medzi maloletými deťmi a rodičmi). Súd pri rozhodovaní zobral do úvahy najmä stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý sa na pojednávaní dňa 31.05.2021 vyjadril, že odporúča návrhu otca vyhovieť a neodporúča zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky vzhľadom na to, že šetrením bolo zistené, že zo strany matky dochádza k psychickému a fyzickému týraniu detí. Súd tiež v neposlednom rade zobral do úvahy aj vyjadrenie maloletých detí, ktoré pri pohovore s kolíznym opatrovníkom uviedli, že chcú žiť s otcom. Otec žiadal neodkladným opatrením zveriť maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti najmä z dôvodu, že od času, kedy sa matka s deťmi od neho odsťahovala, pozoruje hlavne na maloletej dcére psychické problémy a má veľký strach o jej ďalší
zdravý fyzický, psychický a sociálny vývoj, ak bude naďalej vyrastať v domácnosti matky. Vzhľadom na výsledky šetrenia kolízneho opatrovníka v rodine matky má súd za to, že táto obava otca je dôvodná. Z predložených dôkazov vyplýva, že maloleté deti žijú u matky v stresujúcom prostredí, ktoré negatívne vplýva na ich zdravý vývoj, zdravotný stav detí ako aj na prospech maloletej v škole, preto má súd za to, že bezodkladná úprava pomerov medzi maloletými deťmi a rodičmi je potrebná a vydanie takéhoto rozhodnutia je dôvodné, účelné a žiaduce a bude v najlepšom záujme maloletých detí. Súd neodkladným opatrením zároveň vzhľadom na to, že maloleté deti zveril neodkladným opatrením do starostlivosti otca, zaviazal matku povinnosťou platiť výživné na maloletú W. v sume 140 eur a na maloletého W. v sume 100 eur. V časti určenia povinnosti matke platiť výživné na maloleté deti, súd zdôrazňuje, že neodkladným opatrením možno nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Súd sa stotožnil s návrhom právneho zástupcu otca predneseným na pojednávaní na určenie výživného, nakoľko navrhované výživné v sume 140 eur mesačne na maloletú Petru a v sume 100 eur mesačne na maloletého Petra vyhodnotil ako primerané, vzhľadom na predložené vyčíslené náklady na maloleté deti v meritórnom konaní. Súd zdôrazňuje to, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie ako v prípade meritórneho konania, v rámci ktorého je termín pojednávania vytýčený na deň 30.06.2021. Súd zdôrazňuje, že v konaní vo veci samej bude rozhodovať o komplexnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností otca a matky k maloletým deťom podľa výsledkov dokazovania.
32. O trovách konania súd rozhodne v meritórnom rozhodnutí (§ 58 Civilného mimosporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho doručenia [§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku].
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).