Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_3Tos-60-2021.pdf
PDF · 76.38 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/60/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného O. K., v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 12.03.2021 pod sp. zn. 29PP/31/2021, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 01.06.2021 takto
rozhodol:
I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu.
II. Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods. 1, ods. 2, § 67 ods.1 Trestného zákona sa žiadosť odsúdeného O. K., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený:
- rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 6T/40/2006 zo dňa 31.07.2014, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresného súdu bol odsúdený O. K. podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 66 ods. 1, § 67 ods.1, § 66 ods. 2 Tr. zák. podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý vykonáva v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na základe rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 31.07.2014 pod sp. zn. 6T/40/2006 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava zo dňa 25.11.2014 sp. zn. 3To/112/2014, v trvaní 20 (dvadsať) rokov nepodmienečne so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny, pre spáchanie trestného činu vraždy podľa § 219 ods.1, ods.2 písm. j) Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a inú trestnú činnosť.
Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. mu bola okresným súdom určená skúšobná doba v trvaní 7 rokov, v zmysle § 68 ods.1 Tr. zák. uložený probačný dohľad na 3 roky a podľa § 51 ods.4 písm. k) Tr. zák. uložená i povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Okresný súd odôvodňoval svoje rozhodnutie (v rozsahu č.l. 46-48 spisu) kumulatívnym splnením všetkých troch zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie ako i poskytnutím šance odsúdenému preukázať polepšenie pri určení dlhšej skúšobnej doby.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť okresný prokurátor, ktorú následne písomne odôvodnil samostatným písomným podaním.
V odôvodnení sťažnosti namietal, že odsúdený O. K. podľa jeho názoru nespĺňa zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie najmä s poukazom na jeho málo kritický postoj k trestnej činnosti, ktorú spáchal, a za ktorú zároveň vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody, ďalej len čiastočným plnením programu zaobchádzania, vyplývajúcim z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS, jeho formálnym
a zároveň tendenčným prispôsobením sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody, ale najmä s poukazom na závažný charakter trestnej činnosti (trestný čin vraždy, trestný čin lúpeže, trestný čin porušovania domovej slobody), pre ktorú momentálne vykonáva 20 ročný nepodmienečný trest odňatia slobody.
Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že predmetné trestné činy spáchal len krátko po skončení skúšobnej doby predchádzajúceho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, z čoho je zrejmé, že podmienečné prepustenie u neho nesplnilo požadovaný účel prevýchovy a preto navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnuť.
Obhajca odsúdeného k sťažnostným námietkam prokurátora uviedol, že vzhľadom k tomu, že odsúdený bol počas výkonu 20x disciplinárne odmenený, jeho správanie je bezproblémové, k svojim povinnostiam pristupuje zodpovedne, odsúdený si dostatočne uvedomuje nesprávnosť svojho konania a z nijakého vykonaného dôkazu nevplýva, že by proces vnútornej premeny odsúdeného neprebehol, je toho názoru, že okresný súd postupoval v súlade so zákonom, keď žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie vyhovel.
Krajský súd ako nadriadený súd okresnému súdu podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť okresného prokurátora je dôvodná.
Krajský súd v prvom rade konštatuje, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného O. K. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa k priebehu svojho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie. K splneniu zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie podľa § 67 ods. 1 Tr. zák. krajský súd uvádza, že splnenie formálnej podmienky z pohľadu dĺžky doteraz vykonaného trestu odňatia slobody bolo preukázané tak, ako to konštatoval i súd prvého stupňa v napadnutom uznesení. Krajský súd sa však nestotožnil s ďalšími závermi súdu prvého stupňa v tom smere, že u odsúdeného boli splnené obidve materiálne podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v podobe polepšenia sa počas výkonu trestu a očakávania vedenia riadneho života.
Krajský súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že o výmere trestu, teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného, rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane ale zákonodarca ustanovil možnosť predčasného podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i kratším výkonom trestu, než ho uložil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení a pri nadväzujúcom plnení povinností odsúdeného a jeho správaním preukazujúcim polepšenie dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode pred vykonaním celého trestu.
Zákonodarca neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného (Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. <. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť...), ale ponecháva výlučne na úvahu súdu na základe dôkazov posúdiť, či výchovný účel dovtedy vykonaného trestu odňatia slobody, teda aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby vykonal celý uložený trest odňatia slobody.
K otázke posudzovania preukázania polepšenia krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa, navonok prejavuje v jeho správaní. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení treba práve rozlišovať, kedy je správanie a plnenie povinností vo výkone trestu iba prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného v prostredí ústavu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného, ktoré oprávňujú predpokladať, že aj v budúcnosti bude viesť riadny život. Preto správanie odsúdeného vo výkone trestu a plnenie povinností sú síce neopomenuteľnými, ale nie však jedinými hľadiskami, z ktorých možno usudzovať na jeho polepšenie. Aby bolo možné zodpovedne posúdiť, či odsúdený preukázal polepšenie, je nevyhnutné napríklad poznať, čo bolo u neho príčinou páchania trestnej činnosti a aký je jeho reálny postoj k jej
spáchaniu. O to viac táto potreba vyvstáva u odsúdeného, ktorý sa dopustil závažnejšej trestnej činnosti ako v prejednávanom prípade.
V hodnotení ústavu na výkon trestu sa uvádza, že odsúdený je nekritický, resp. málo kritický k trestnej činnosti, ktorú spáchal.
Krajský súd k tomuto uvádza, že takýto jeho postoj s prihliadnutím aj na charakter trestnej činnosti, ktorej sa dopustil (vražda mladej ženy s úmyslom získať majetkový prospech) nemôže byť prejavom polepšenia a nedáva dostatočnú záruku, že by po prepustení na slobodu viedol riadny život, keď si svoje negatívne konanie a jeho dôsledky ani po vykonaní väčšej časti uloženého trestu odňatia slobody stále dostatočne neuvedomuje.
Pritom platí, že ak súd nezistí „polepšenie sa“ odsúdeného, nemôže ani dospieť k záveru, že by odsúdený po podmienečnom prepustení viedol riadny život.
Krajský súd pripomína, že zmyslom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné prepustenie je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Takou okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam, je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného vrátane jeho trestnej minulosti. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať i doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti.
Krajský súd považuje nápravu odsúdeného O. K. za podstatne sťaženú už najmä z pohľadu povahy spáchaných trestných činov, pre ktoré vykonáva trest odňatia slobody, nakoľko Trestný zákon <. výslovne určuje, že pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva (§ 66 ods. 2 Tr. zákona).
K argumentom súdu prvého stupňa v napadnutom uznesení ( o poskytnutí šance viesť odsúdenému riadny život vzhľadom na jeho riadne správanie sa vo výkone trestu plnením svojich povinností ) je potrebné dodať, že odsúdený sa trestnej činnosti dopustil len krátko po uplynutí skúšobnej doby predchádzajúceho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody a teda je zrejmé, že odsúdený zo strany spoločnosti resp. súdu už dostal reálnu šancu preukázať polepšenie a nápravu, no túto (svoju šancu) nielenže nevyužil, ale práve naopak, preukázal to, že toto poskytnutie dôvery nemalo na neho žiadny prevýchovný účinok, nakoľko následne na to spáchal najzávažnejšiu formu trestnej činnosti, akým je trestný čin vraždy.
Preto ani doposiaľ získaných 20 odmien za riadne plnenie si pracovných povinností odsúdeným nie je takou podstatnou okolnosťou, ktorá by mohla mať pozitívny vplyv na elimináciu jeho recidívy do budúcna.
Vyššie uvedené skutočnosti preto podľa názoru krajského súdu nedávajú dostatočnú záruku, že protiprávne konanie odsúdeného sa už nebude opakovať.
Účelom trestu je aj ochrana spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti a trest má odrádzať aj ostatných členov spoločnosti od páchania trestných činov.
Aj ústav na výkon trestu pritom konštatuje len čiastočné plnenie cieľov stanovených programom zaobchádzania, resocializačná prognóza sa javí vzhľadom na hodnotenie rizika sociálneho zlyhania ako menej priaznivá. Je preto v záujme dovŕšenia nápravy odsúdeného a splnenia účelu uloženého trestu odňatia slobody, aby uložený trest odňatia slobody ďalej vykonával v rozsahu, ako mu bol uložený odsudzujúcim rozhodnutím súdu.
Z takto rozvedených dôvodov preto rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.