Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_6T-40-2006.pdf
PDF · 86.96 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/40/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a prísediacich Márie Kramárovej a Márie Kissovej v trestnej veci obž. X. B., nar. XX.X.XXXX pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j) Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2005 a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.7.2014, takto
rozhodol:
Podľa § 166 Trestného poriadku, na základe nezmeneného výroku o vine uvedeného v rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 27.3.2007 č. k. 6T/40/2006-2386 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 4.9.2007 sp. zn. 3To/41/2007 sa
obžalovaný: X. B., nar. XX.X.XXXX O. I., trvale bytom X. Č.. XXX, t. č. vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov,
odsudzuje:
Podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2005 s použitím § 35 ods. 2 a § 29 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2005 na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) rokov.
Podľa § 39a ods. 2 písm. c) Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2005 sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do III. nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 55 ods. 1 písm. d) Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2005 sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci:
- 1 ks pánska zimná bunda zn. Northland červenej farby 3/4-vá
- 1 ks voňavka Eternity moment - Calvin Klein
- 1 ks vetrovka zn. NIKE AGG čiernej farby so sivým pásom
- 1 ks parfém HUGO BOSS
- 1 ks taška s nápisom Just-Doint zn. NIKE
- 1 pár rukavíc zn. NIKE čiernej farby
- 1 ks dámske tričko zn. NIKE s dlhým rukávom sivej farby a bielym golierom
- 1 ks zimná dámska bunda zn. nike sivej farby
- 1 ks šuštiaky sivej farby
- 1 ks kapucňa z bundy zn. NIKE
- 1 pár pánske rukavice zn. NIKE čiernej farby
- 1 ks pánska zimná bunda zn. NIKE RVC červenej farby, časť rukávov čierna
- 1 ks športový sveter sivej farby so zelenými pásmi na rukáve
- 1 ks športové nohavice zn. NIKE tmavošedej farby
- 1 ks šiltovka bielej farby s modrým štítom
- 1 ks čiapka tmavej farby
- 1 ks zimný šál sivej farby so strapcami
- 1 ks kapucňa z vetrovky čiernej farby so zipsom
- 1 k vlnený prevliekací šál čiernej farby
- 2 ks odevný štítok
Podľa § 55 ods. 6 Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2005 sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.
odôvodnenie:
Prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava podal na tunajšom súde obžalobu na obvineného X. B. pre spáchanie trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písmeno j) Trestného zákona, trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ako aj pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písmeno b) Trestného zákona. Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 27. 3. 2007 spisová značka 6T/40/2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 4. 9. 2007 spisová značka 3To/41/2007 v bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písmeno j) Trestného zákona, trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písmeno b) Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005. Za to bol odsúdený podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 s použitím § 35 ods. 2 s a § 29 ods. 1 ods. 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 23 rokov. Podľa § 39a ods. 2 písmeno c) Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 bol obžalovaný pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do tretej nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 55 ods. 1 písmeno d) Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 bolo tiež obžalovanému uložený trest prepadnutia veci z uvedených vo výroku tohto rozsudku. Obžalovaný bol zaviazaný nahradiť poškodenej Tatra banke a.s. škodu vo výške 134 837,50 Sk a so zvyškom nároku na náhrady škody bola táto banka odkázaná na občianskoprávne konanie.
Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 10. 12. 2013 spisová značka 30Nt/128/2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 4. 3. 2014 spisová značka 5Tos/29/2014 súd povolil v trestnej veci obžalovaného X.Á. B. obnovu konania v jeho prospech a zároveň zrušilo všetky vyššie uvedené výroky o treste, ktoré mu boli vyššie uvedeným rozsudkom uložené, ako i ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce na zrušené výroky o treste, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Zároveň podľa § 403 Trestného poriadku súd rozhodol o vzatí obvineného do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písmeno c) Trestného poriadku.
Po právoplatnom povolení obnovy konania v prospech obžalovaného súd nariadil a pokračoval na hlavnom pojednávaní, na ktorom vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na nové rozhodnutie a o treste. Na hlavnom pojednávaní súd vypočul obžalovaného X. B. oboznámil ohodnotenie ústavu na výkon trestu odňatia slobody zo dňa 10. 4. 2014 z čísla listu 2542 až 2544, správu o zdravotnom strave obžalovaného podanú ústavom na výkon trestu odňatia slobody a ústav na výkon väzby Leopoldov z čísla listu 2564 a odpis registra trestov obžalovaného. V obžalovanej sa na hlavnom pojednávaní pri svojej výpovedí nevyjadril. Obhajoba uviedla, že súd by mal pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu v zmysle § 40 Trestného zákona, pričom poukazuje na okolnosti prípadu a pomery páchateľa. Pokiaľ ide o okolnosti prípadu, sú tu viaceré nevyjasnené skutočnosti, ktoré vyvolávajú pochybnosti o tom, či obžalovaný spáchal skutok sám, resp. o tom, či ho mohol vôbec spáchať. Už v čase, keď sa mal dopustiť trestných činov trpel vážnymi zdravotnými komplikáciami. Pokiaľ ide o pomery páchateľa, tento bol chorý už v čase spáchania skutku a pribudli mu ďalšie nové choroby počas výkonu trestu.
Na žiadosť obhajoby súd zabezpečil z ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom si obžalovaný vykonával trest správu o jeho zdravotnom stave. Zo správy ústavu vyplýva, že menovaný mal v minulosti realizované reumatologických vyšetrenie, ktoré sa bude aj naďalej realizovať v spolupráci s odborným lekárom reumatológom, pravidelne sa kontrolujú aj laboratórne odbery a v januári roku 2014 bol hospitalizovaný na internom oddelení Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne, kde má objednaný už aj termín ďalšej hospitalizácie. Zbor väzenskej a justičnej stráže je schopný zabezpečiť obžalovanému adekvátnu liečbu a zdravotnú starostlivosť. Aktuálny zdravotný stav obžalovaného stabilizovaných. V zdravotná starostlivosť je obžalovanému v ústave poskytovaná v súlade s ustanoveniami zákona o zdravotnej starostlivosti a v súlade s ďalšími právnymi predpismi v sťahujúcimi sa na výkon trestu odňatia slobody a výkon väzby.
Obhajoba v tomto smere uviedla, že i keď správa ústavu na výkon trestu hovorí, že tento mu je schopný poskytnúť primeranú zdravotnú starostlivosť, má zato, že táto liečba nie je postačujúca a adekvátna. Poukazuje na hodnotenie odsúdeného o jeho správaní vo výkone trestu, podľa ktorého bol opakovane odmeňovaný, je pracovne zaradený napriek svojej invalidizácii.
Z písomného hodnotenia ústavu na výkon trestu odňatia slobody zo dňa 10. 4. 2014 vyplýva, že správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu väzby bol na požadovanej úrovni a na rovnakej úrovni bolo i jeho správanie a vystupovanie počas výkonu trestu. Pokyny príslušníkov plnil bez pripomienok, zásady osobnej a kolektívnej jej mal osvojené. Z osobných veciach mal primeraný poriadok, v kolektíve odsúdených konflikty nevyhľadával. Počas dovtedajšieho výkonu trestu bol 8 krát disciplinárne odmenený naposledy 6. 11. 2013 za dlhodobé pozitívne výsledky pri plnení pracovných povinností, disciplinárne potrestaný nebol. V práci vnútornej diferenciácie bol umiestnený diferenciačné skupine „B“. Menovaný bol pracovne zaradený na pracovisku so zameraním na ručné šitie obuvi, nadriadení boli z jeho pracovnú morálku spokojní. K plneniu zadaných úloh pristupoval zodpovedne a zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dodržiaval. Sociálny kontakt udržiaval s rodinou a priateľmi prostredníctvom korešpondencie. Kontakt formou návštev využíval pravidelné s matkou, otcom a sestrou.
Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento bol doposiaľ 3 krát súdne trestaný (vrátane odsúdenia v aktuálnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o treste). V poradí prvé odsúdenie z roku 1995 je zahladené a na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený. V roku 2000 bolo obžalovaný odsúdený Okresným súdom Košice I pre spáchanie trestného činu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 písmeno b) Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky v prvej nápravnovýchovnej skupine, z ktorého výkonu bol podmienečne prepustený 22. 1. 2001 so skúšobnou dobou na 3 roky, osvedčil sa dňa 30.7.2004. Návrhy na vykonanie iných dôkazov obžalovaný, jeho obhajca, ani prokuratúra nemali.
Pri rozhodovaní o treste, jeho výške a spôsobe výkonu súd vychádzal najmä z ustanovení §§ 23, 29, 31 a 39a Trestného zákona v znení účinnom do 31. 12. 2005. Nakoľko bol obžalovaný uznaný za vineného z viacerých trestných činov, súd obžalovanému ukladal úhrnný trest odňatia slobody v zmysle § 35 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a to podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. V tomto prípade je najprísnejšie trestným činom trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona, pri ktorom Trestný zákon ukladá súdu povinnosť uložiť výnimočný trest. V zmysle § 29 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa výnimočným trestom rozumie jednak trest odňatia slobody nad 15 až do dvadsiatich piatich rokov, jednak trest odňatia slobody na doživotie. Trest odňatia slobody nad 15 až do dvadsiatich piatich rokoch môže súd uložiť iba vtedy, ak stupeň z nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť je veľmi vysoký a možnosť nápravy páchateľa je obzvlášť sťažená, to neplatí, ak súd ukladá tento výnimočný trest podľa § 43 ods. 1, § 94 ods. 2, § 219 ods. 2 alebo § 259b ods. 2. V zmysle § 35 ods. 2 Trestného zákona, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu a pri obzvlášť závažnom recidivistovi o jednu polovicu. Aplikujúc uvedené ustanovenia Trestného zákona prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v sadzbe 15 až 25 rokov alebo uloženie trestu odňatia slobody na doživotie. Podmienky uvedené v paragrafe 29 ods. 3 Trestného zákona potrebné na uloženie trestu odňatia slobody na doživotie súd pri obžalovanom nezistil. Pri určení výšky výnimočného trestu súd vychádzal jednak zo skutočností, že obžalovaný spáchal viac závažných trestných činov, okrem trestného činu vraždy i trestný čin lúpeže a to kvalifikovaným spôsobom, so zbraňou. Prihliadol rovnako i na to, že obžalovaný bol v minulosti už súdne trestaný a bol vo výkone trestu odňatia slobody. Vzhľadom na to, že po výkone časti trestu odňatia slobody a krátko po uplynutí skúšobnej doby stanovenej pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa obžalovaný dopustil ešte závažnejšej trestnej činnosti, pre akú bol predtým vo výkone trestu odňatia slobody, dospel súd k záveru, že predchádzajúci výkon trestu odňatia slobody nemal na obžalovaného dostatočný výchovný účinok v tom smere, že by ho odradil od ďalšieho páchania trestnej činnosti. Podľa názoru súdu je v tomto prípade najdôležitejším účelom trestu ochrana spoločnosti pred obžalovaným ako páchateľom najzávažnejšej trestnej činnosti a zabránenie obžalovanému v ďalšom páchaní trestnej činnosti. V druhom rade je účelom trestu pokúsiť sa výchovne pôsobiť na obžalovaného, aby viedol riadny život a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Na zabezpečenie naplnenia týchto účelov trestu sledovaných
ustanovením § 23 ods. 1 Trestného zákona súd považoval za potrebné uložiť páchateľovi trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov.
Pokiaľ išlo o návrhy obhajoby týkajúcej sa existencie okolnosti prípadu alebo pomerov páchateľa, ktoré by mohli viesť k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody podľa § 40 Trestného zákona, súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady na takýto postup. Súd nenašiel žiadne okolnosti prípadu, ktoré by mohli mať za následok aplikáciu ustanovení Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody. Predovšetkým treba uviesť, že pri posudzovaní týchto návrhov súd vychádzal z toho, že vina obžalovaného nebola rozhodnutím o povolení obnovy konania žiadnym spôsobom dotknutá. Pri ukladaní trestu súd teda vychádzal z takého skutkového a právneho stavu, ako bol zistený v predchádzajúcich, vyššie citovaných rozhodnutiach tunajšieho súdu a Krajského súdu v Trnave. Nemohol teda prihliadnuť na námietky obhajoby, že existujú viaceré nevyjasnené skutočností, vyvolávajúce pochybnosti o tom, či obžalovaný spáchal skutok sám, respektíve, či ho mohol vôbec spáchať. Rovnako nebola preukázaná existencia pomeru páchateľa, ktoré by obhajobou navrhovaný postup odôvodňovali. Obhajoba u obžalovaného poukazovala na jeho zdravotný stav a tvrdila, že v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody mu nemôže byť poskytnutá dostatočná adekvátna zdravotná starostlivosť. Naproti tomu súd na hlavnom pojednávaní prečítaním listinného dôkazu preukázal, že Zbor väzenskej a justičnej stráže je obžalovanému schopný poskytnúť adekvátnu zdravotnú starostlivosť a túto mu v minulosti, počas výkonu väzby, respektíve počas výkonu trestu odňatia slobody aj poskytoval. I skutočnosť, že počas predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody bol obžalovaný pracovné zaradený a v tejto súvislosti i disciplinárne odmenený, tento záver iba potvrdzuje. Obhajoba tak zostala iba pri tvrdení, ktoré nepodporila žiadnymi dôkazmi a v tomto smere nenavrhla ani žiadne dokazovanie vykonať. Súd tak uzavrel, že zdravotný stav obžalovaného v minulosti, ani v súčasnej dobe nie je dôvodom, pre ktorý by mohlo dôjsť k mimoriadnemu zvýšeniu trestu odňatia slobody v zmysle ustanovenia § 40 Trestného zákona.
Na výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného, ako osobu odsúdenú za trestný čin vraždy podľa § 219 Trestného zákona, zaradil do tretej nápravnovýchovnej skupiny v zmysle § 39 a ods. 2 písmeno c) Trestného zákona.
Popri treste odňatia slobody súd obžalovanému uložil i trest prepadnutia veci, špecifikovaných vo výrokovej časti rozsudku, nakoľko sa jedná o veci ktoré obžalovaný ako páchateľ trestnej činnosti nadobudol za vec, ktorú trestným činom získal. Vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát, nakoľko iné rozhodnutie do úvahy neprichádza na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.