Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Pc/11/2024

Uznesenie

Okresný súd Ružomberok v právnej veci navrhovateľa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, občan Ukrajinskej republiky, trvale bytom B. XXXX/XX, C. D., proti manželke navrhovateľa: E. A., nar. XX.XX.XXXX, občianka Ukrajinskej republiky, bytom ul. F. G. XX/X, XX-XXX H., I. J., v konaní o rozvod manželstva, takto

rozhodol:

I. Súd konanie zastavuje.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.03.2024 sa navrhovateľ domáhal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s jeho manželkou E. A., nar. XX.XX.XXXX uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v Liptovskom Mikuláši. V návrhu uviedol, že sú obaja ukrajinský štátny príslušníci, pričom s manželkou sa poznali pred uzatvorením manželstva 23 rokov a už mali jedno manželstvo uzatvorené XX.XX.XXXX a rozvedené 2011, ale celý čas do uzatvorenia manželstva bývali v jednej domácnosti. Majú spolu dve deti, t.č. plnoleté. Posledné dva spoločné roky bývali v prenajatom trojizbovom byte na adrese B. XXXX/XX, C. D., pričom od decembra 2022 bývali v rôznych bytoch. V júny 2023 manželka odišla zo Slovenska do Poľska, kde aj teraz žije a pracuje v H..

2. Podaním doručeným súdu dňa 08.04.2024 manželka navrhovateľa uviedla, že teraz žije v Poľsku, v meste H. na adrese: K. F. G. XX/X, XX-XXX H..

3. Podľa (ďalej len „“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

4. Podľa (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

5. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

6. Podľa , ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

7. dbá o to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne ustanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady sa nazývajú procesné podmienky konania. Takouto procesnou podmienkou je aj právomoc súdu, ktorej nedostatok nemožno odstrániť. Súd je vždy povinný právomoc skúmať ex offo. Právomocou súdu rozumieme vymedzenie okruhu vecí, ktoré súdy prejednávajú a rozhodujú. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, napríklad tým, že nie je daná právomoc slovenského súdu konať a rozhodnúť vo veci, takéto konanie vykazuje nedostatky, a preto sa nemôže uskutočniť a je potrebné ho zastaviť.

8. V posudzovanej veci súd z obsahu spisu zistil, že navrhovateľ a rovnako tak jeho manželka sú štátnymi občanmi Ukrajinskej republiky. Navrhovateľ žije na Slovensku, kde pracuje a má trvalý pobyt, pričom manželka navrhovateľa žije a pracuje od júna roku 2023 v Poľskej republike. Vzhľadom k existencii medzinárodného prvku v konaní o rozvod manželstva (štátne občianstvo účastníkov konania a pobyt účastníkov konania), súd v prvom rade skúmal, či má právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Súd pri skúmaní otázky právomoci konať vo veci vychádzal zo skutočnosti, že medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík bola uzatvorené dvojstranná medzinárodná zmluva o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach zverejnená vyhláškou ministerstva zahraničných vecí , pričom Slovenská republika ako jedna z nástupníckych krajín Československej socialistickej republiky a Ukrajinská republika ako jedna z nástupníckych krajín Zväzu sovietskych socialistických republík potvrdili platnosť tejto dvojstrannej zmluvy.

9. Podľa čl. 26 ods. 1 vyhlášky ministerstva zahraničných vecí o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach (ďalej len „ “) rozvod manželstva sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej občanmi sú manželia v čase podania návrhu.

10. Podľa čl. 27 ods. 1 Zmluvy o právnej pomoci, na rozvod manželstva v prípade uvedenom v článku 26 ods. 1 je daná právomoc orgánov tej zmluvnej strany, ktorej občanmi sú manželia v čase podania návrhu. Ak obaja manželia majú v čase podania návrhu bydlisko na území druhej zmluvnej strany, je daná právomoc aj orgánov tejto zmluvnej strany.

11. Vyššie citovaný článok 27 ods. 1 Zmluvy o právnej pomoci stanovuje kritérium, podľa ktorého sa určuje právomoc súdov vo veciach rozvodu manželstva. Základným určovateľom je rovnaká štátna príslušnosť účastníkov konania, ku ktorej sa v prípade právomoci súdov štátu, ktorých účastníci konania občanmi nie sú, pridružuje bydlisko obidvoch manželov na území tohto štátu. Pojem bydlisko nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky žiadnym spôsobom definovaný. Ústavný súd SR vo svojom náleze sp.zn. definoval bydlisko materiálne, t.j. podľa toho, kde sa v skutočnosti účastník zdržuje s trvalým úmyslom. V posudzovanej veci mal súd z obsahu spisu jednoznačne preukázané, že účastníci konania sú štátnymi občanmi Ukrajiny, ktorí do júna 2023 spoločne bývali na území Slovenska, kedy sa manželka navrhovateľa odsťahovala do Poľska, kde býva a pracuje, čo vyplýva z predloženého návrhu, ako aj s vyjadrenia manželky navrhovateľa. Rovnako tak z lustrácie z registra obyvateľov vyplynulo, že navrhovateľ je k trvalému pobytu na území Slovenskej republiky prihlásený od 27.10.2023, od ktorého dátumu mu bolo udelené aj povolenie na pobyt, ktoré je platné do 26.10.2028. V prípade manželky navrhovateľa, povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky jej skončilo dňa 15.02.2024, pričom nedošlo k jeho ďalšiemu predĺženiu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že manželka navrhovateľa nemá na území Slovenskej republiky bydlisko. V zmysle citovaných ustanovení je nevyhnutné konštatovať, že nie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie vo veci, nakoľko ani jeden z účastníkov konania nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a na území Slovenskej republiky nemajú bydlisko obaja manželia.

12. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že vo veci rozvodu manželstva účastníkov konania nemá právomoc konať a rozhodnúť, a preto súd konanie o rozvod manželstva podľa zastavil.

17. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš ( v spojení s a ).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Podľa , , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.