Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 426/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. marca 2012 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja

Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť dr. A. M., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. D., P.,

vo veci namietaného porušenia a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s právom na konanie

pred miestne príslušným súdom v konaní vedenom Krajským súdom v Prešove pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosti dr. A. M. n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.

-14 z 29. septembra 2011 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť

dr. A. M., K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v súvislosti s právom na konanie pred miestne

príslušným súdom v konaní vedenom Krajským súdom v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

pod sp. zn. .

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) prerokoval

ústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ podaním z 15. novembra

2011 a tiež krajský súd vo vyjadrení z 18. októbra 2011 vyslovili súhlas, aby sa upustilo

od ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení

nachádzajúcich sa v jeho spise.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 1. decembra 2010 podal na miestnom

príslušnom Okresnom súde Košice II žalobu, ktorou sa domáhal ochrany osobnosti,

duševného vlastníctva, autorských práv, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy. Prípisom

Okresného súdu Košice II sp. zn. zo 7. decembra 2010 bolo sťažovateľovi

dané na vedomie, že jeho právna vec bola v zmysle § 105 ods. 1 a 2 z dôvodu uvedeného v

(ďalej len „OSP“) postúpená

Okresnému súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“), keďže sťažovateľ sa zdržiava na adrese

J. 221. Podľa sťažovateľa tým bolo už v zárodku porušené jeho právo na spravodlivé súdne

konanie a na prerokovanie veci v primeranej lehote. Sťažovateľ 13. decembra 2010 doručil

do podateľne Okresného súdu Košice II odvolanie proti postúpeniu spisu okresnému súdu.

Odvolanie adresoval nadriadenému Krajskému súdu v Košiciach v zmysle

s vedomím, že ak účastník postúpenie namieta do 15 dní od doručenia, súd prihliada

na miestnu príslušnosť podľa . Odvolanie sťažovateľa však

Krajskému súdu v Košiciach predložené nebolo a spis bol podľa neho protiprávne

odstúpený 3. januára 2011 okresnému súdu. Uznesením krajského súdu č. k.

-43 z 5. mája 2011 bolo vyslovené, že na konanie je miestne príslušný

okresný súd. Krajský súd teda vôbec nevzal do úvahy, že sťažovateľ má bydlisko v K.,

a preto nesprávne aplikoval ustanovenie . Udaná kontaktná

adresa J. 221 bola aktuálna v čase podania žaloby a po nej, ale nemala vplyv na trvalý pobyt

sťažovateľa. Proti uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ 15. mája 2011 dovolanie.

Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 27. júla 2011 bolo dovolacie konanie

zastavené pre absenciu funkčnej príslušnosti.

Sťažovateľ navrhol vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených práv tým, že v jeho veci má konať miestne nepríslušný okresný súd,

a to v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. s tým, aby bolo

uznesenie krajského súdu z 5. mája 2011 zrušené. Zároveň požadoval priznanie náhrady

trov právneho zastúpenia advokátom vo výške 223,44 €.

Z vyjadrenia predsedu kolégia krajského súdu sp. zn. Spr 10146/2011 z 18. októbra

2011 doručeného ústavnému súdu 7. novembra 2011 vyplýva, že krajský súd prípisom

z 10. februára 2011 vyžiadal vyjadrenie k postúpeniu veci od žalovaného z dôvodu, že

prípisom o postúpení veci, ktorý bol daný na vedomie sťažovateľovi a žalovanému, nedošlo

k poučeniu účastníkov konania o práve vyjadriť sa k postúpeniu veci v lehote 15 dní podľa

ustanovenia , t. j. či s postúpením súhlasia. Keďže toto poučenie chýbalo,

krajský súd žalovaného poučil o možnosti vyjadriť sa k postúpenej veci. Podľa názoru

krajského súdu s poukazom na ustanovenie a je na konanie miestne

príslušný okresný súd. Okolnosti uvádzané sťažovateľom sú nedôvodné, a preto sťažnosť

navrhuje zamietnuť.

Z repliky sťažovateľa z 15. novembra 2011 doručenej ústavnému súdu toho istého

dňa vyplýva, že údaj, podľa ktorého sťažovateľ v žalobe uviedol ako bydlisko a zároveň

kontaktnú adresu J. 221, je nepravdivý, pretože ako trvalé bydlisko označil adresu v K.

Nezohľadnením tejto rozhodujúcej skutočnosti došlo k porušeniu označených práv

sťažovateľa.

Podanú sťažnosť, uznesenie ústavného súdu č. k. -14 z 29. septembra

2011, vyjadrenie predsedu kolégia krajského súdu a repliku sťažovateľa ústavný súd doručil

aj M. K. (ďalej len „žalovaný“), keďže rozhodnutím vo veci samej by mohol byť aj on

dotknutý vo svojich právach.

Z vyjadrenia žalovaného z 28. novembra 2011 doručeného ústavnému súdu

2. decembra 2011 vyplýva, že sťažovateľ býva v J. už asi 25 rokov. Má tam dom, čo môžu

potvrdiť občania obce. Necíti sa byť v konaní pred všeobecnými súdmi pasívne

legitimovaný. V spore nejde o ochranu osobnosti, ale o sporné skutočnosti vyplývajúce

zo zmluvy o dielo pri vydaní knihy obcou J.

Z repliky sťažovateľa z 19. decembra 2011 doručenej ústavnému súdu toho istého

dňa vyplýva, že vyjadrenie žalovaného považuje za účelové. Tvrdenie o jeho trvalom

pobyte je nesprávne a nepravdivé, pretože jeho trvalý pobyt je bez prestania v K. Na dôkaz

tejto skutočnosti prikladá kópiu občianskeho preukazu a ďalšie listinné dôkazy. Považuje za

zarážajúce, že žalovaný ako bývalý starosta neovláda spôsob evidovania trvalého pobytu.

Naozaj je majiteľom rodinného domu v J. Má ho po svojich rodičoch. Často sa v obci

zdržiava. Bolo to najmä, keď písal knihu k 750. výročiu J. Vlastníctvo domu, ale ani pobyt

však podľa sťažovateľa neodôvodňuje trvalé bydlisko.

II.

Z upovedomenia Okresného súdu Košice II sp. zn. zo 7. decembra

2010 adresovaného okresnému súdu vyplýva, že v právnej veci sťažovateľa proti

žalovanému o ochranu osobnosti, autorských práv a náhradu škody sa v zmysle ustanovenia

a z dôvodu uvedeného v (keďže sa sťažovateľ

zdržiava na adrese J. 221, ako to vyplýva zo žaloby, ako aj zo zmluvy o dielo z 12. januára

2009 a z potvrdenia obce J. zo 16. marca 2009) vec postupuje okresnému súdu.

Z podania sťažovateľa z 11. decembra 2010 adresovaného Krajskému súdu

v Košiciach prostredníctvom Okresného súdu Košice II doručeného do podateľne

Okresného súdu Košice II 13. decembra 2010 označeného ako „Odvolanie proti postúpeniu

spisu na Okresný súd v Prešove“ vyplýva, že sťažovateľov trvalý pobyt je v meste K.,

a preto trvá na tom, aby o jeho žalobe konal a rozhodol miestne príslušný Okresný súd

Košice II.

Z uznesenia krajského súdu č. k. -43 z 5. mája 2011 vyplýva,

že na konanie v právnej veci sťažovateľa je miestne príslušný okresný súd. Podľa

odôvodnenia uznesenia Okresný súd Košice II vec postúpil okresnému súdu. Sťažovateľ

ako účastník konania sa proti postúpeniu veci odvolal s tým, že má trvalý pobyt v meste K.

Okresný súd nesúhlasil s postúpením veci a predložil spis na rozhodnutie krajskému súdu

z dôvodu námietky sťažovateľa uplatnenej v zákonnej lehote. Krajský súd prípisom

z 10. februára 2011 vyžiadal stanovisko k postúpeniu veci od žalovaného z dôvodu,

že v prípise o postúpení veci, ktorý bol daný na vedomie sťažovateľovi a žalovanému,

okresný súd ich nepoučil ako účastníkov konania o práve vyjadriť sa k postúpeniu veci

v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia podľa , teda, či s postúpením

súhlasia. Žalovaný v odpovedi v rámci svojho prvého úkonu, ktorý mu patrí, uviedol, že

súhlasí, aby vec prerokovával okresný súd. Poukázal na to, že nielen on, ale aj sťažovateľ

býva v J. Podľa ustanovenia súd skúma miestnu príslušnosť prv, než

začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní

najneskôr pri prvom úkone, ktorý mu patrí. Žalovaný sa pri prvom úkone vyjadril, že

súhlasí s miestnou príslušnosťou okresného súdu. S poukazom na ustanovenie § 104a

a je krajský súd toho názoru, že na konanie je miestne príslušný okresný súd.

Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. z 27. júla 2011 vyplýva, že ním bolo

zastavené dovolacie konanie o dovolaní sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.

z 5. mája 2011. Podľa názoru najvyššieho súdu dovolaním možno napadnúť

iba právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

Skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie vydal krajský súd, ešte neznamená, že rozhodol ako

odvolací súd. V skutočnosti totiž rozhodoval ako nadriadený súd v otázke miestnej

príslušnosti, čo nemožno stotožňovať s rozhodovaním krajského súdu ako odvolacieho

súdu.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákon,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde…

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo… prejednaná nezávislým a nestranným súdom…, ktorý rozhodne o jeho

občianskych právach alebo záväzkoch…

Podľa na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému

návrh smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak.

Podľa všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má

občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje.

Podľa v znení účinnom do 31. decembra 2011 namiesto

všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, v ktorého obvode má žalobca

bydlisko, ak ide o konanie vo veciach ochrany osobnosti.

Podľa súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa . Ak však

navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu

príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až § 87. Súd

skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na

námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.

Podľa ak súd podľa odseku 1 zistí, že nie je miestne príslušný,

neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia alebo ju za podmienok

uvedených v § 11 ods. 3 predloží Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky; o tomto

postúpení súd upovedomí účastníkov.

Podľa v znení účinnom do 31. decembra 2011 ak súd, ktorému bola

vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, alebo účastník postúpenie namieta do 15 dní od

doručenia upovedomenia o postúpení, predloží vec na rozhodnutie svojmu nadriadenému

súdu; jeho rozhodnutím je viazaný aj súd, ktorému má byť vec podľa rozhodnutia

nadriadeného súdu postúpená.

Sťažovateľ namieta tak správnosť procesného postupu všeobecných súdov, ako aj

vecnú správnosť uznesenia krajského súdu, ktorým v spore o miestnu príslušnosť rozhodol.

Podľa názoru krajského súdu a žalovaného boli postup všeobecných súdov, ale aj

uznesenie krajského súdu v súlade so zákonom, a preto k porušeniu označených článkov

a dohovoru v neprospech sťažovateľa nedošlo.

Z pohľadu ústavného súdu treba predovšetkým konštatovať, že sťažovateľ ním

podanú žalobu výslovne označil aj ako žalobu o ochranu osobnosti (popri ochrane

duševného vlastníctva, autorských práv, ako aj náhrade škody). Vzhľadom na takto

vymedzený predmet žaloby prichádzala do úvahy miestna príslušnosť súdu nie podľa jej

všeobecnej definície uvedenej v ustanovení (všeobecný súd odporcu), ale podľa

špeciálneho ustanovenia v znení účinnom do 31. decembra 2011

(súd, v obvode ktorého má žalobca bydlisko).

Sťažovateľ v podanej žalobe uviedol, že býva v K., avšak ako kontaktnú adresu

uviedol J. 221. Na základe takéhoto tvrdenia sťažovateľa, ako aj z údajov uvedených

v zmluve o dielo z 12. januára 2009 a v potvrdení obce J. zo 16. marca 2009 Okresný súd

Košice II dospel k názoru, že sťažovateľ má bydlisko v J., a keďže táto obec je v územnom

obvode okresného súdu, v zmysle a vec postúpil okresnému súdu. Tak

sťažovateľa, ako aj žalovaného o postúpení veci upovedomil prípisom zo 7. decembra 2011,

avšak bez toho, aby ich zároveň poučil o možnosti postúpenie veci namietať do 15 dní od

doručenia upovedomenia o postúpení ( v znení účinnom do 31. decembra

2011). Okresný súd Košice II spis postúpil okresnému súdu 3. januára 2011. Urobil tak

13. decembra 2010, keď mu bol doručený list sťažovateľa z 11. decembra 2010, v ktorom

postúpenie veci okresnému súdu namietal. Okresný súd sa stotožnil s námietkou

sťažovateľa, podľa ktorej v skutočnosti je miestne príslušným súdom Okresný súd

Košice II, a postupom podľa v znení účinnom do 31. decembra 2011

predložil vec na rozhodnutie svojmu nadriadenému súdu, teda krajskému súdu. Krajský súd

predtým, ako v spore o miestnu príslušnosť rozhodol, svojím prípisom z 10. februára 2011

vyžiadal vyjadrenie k postúpeniu veci od žalovaného z dôvodu, že v upovedomení

o postúpení veci absentovalo poučenie pre účastníkov konania o práve vyjadriť sa

k postúpeniu veci v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia podľa ustanovenia § 105

ods. 3 v znení účinnom do 31. decembra 2011. Obdobný prípis sťažovateľovi zaslaný

nebol. Žalovaný v odpovedi (teda pri prvom úkone, ktorý mu patril) uviedol, že súhlasí, aby

vo veci konal okresný súd s poukazom na to, že nielen on, ale aj sťažovateľ býva v J.

Po uvedenom procedurálnom postupe došlo k vydaniu uznesenia krajského súdu č. k.

-43 z 5. mája 2011, ktorým bolo rozhodnuté v spore o miestnu príslušnosť.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účet a význam (mutatis

mutandis I. ÚS 115/2, , ).

Sťažovateľ tvrdí, že nesprávny bol postup Okresného súdu Košice II, ktorý napriek

jeho námietke proti postúpeniu veci spis postúpil okresnému súdu namiesto toho, aby ho

predložil Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie o námietke.

Námietke sťažovateľa nemožno prisvedčiť.

Z citovaných ustanovení a nepochybne vyplýva, že súd, ktorému

bola žaloba doručená, je povinný vec a spis neodkladne postúpiť miestne príslušnému súdu,

pričom o námietke proti postúpeniu veci rozhoduje nadriadený súd toho súdu, ktorému bola

vec postúpená, nie teda nadriadený súd toho súdu, ktorému bola žaloba doručená. Správne

preto postupoval Okresný súd Košice II, keď napriek námietke sťažovateľa spis postúpil

okresnému súdu. Rovnako správne postupoval aj krajský súd, keď o námietke meritórne

rozhodol, teda nepostúpil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach, ako sa toho

domáhal sťažovateľ.

Napriek dosiaľ uvedenému možno konštatovať, že Okresný súd Košice II

procesnoprávne chybne postupoval, keď v písomnom upovedomení o postúpení veci

zaslanom sťažovateľovi a žalovanému opomenul týchto poučiť o práve namietať postúpenie

veci do 15 dní od doručenia upovedomenia o postúpení. Sťažovateľ toto pochybenie

v podanej sťažnosti nenamietal. Vzhľadom na skutočnosť, že vo všeobecnosti namietol

nesprávny procesný postup konajúcich súdov, ústavný súd považuje za potrebné zaoberať sa

sťažnosťou aj z tohto pohľadu.

Krajský súd pochybenie Okresného súdu Košice II postrehol a v rámci jeho nápravy

dodatočne poučil žalovaného o možnosti vyjadriť sa k postúpeniu veci v lehote 15 dní.

Žalovaný túto možnosť aj využil. Krajský súd však bez výslovného vysvetlenia podobné

poučenie sťažovateľovi neposkytol, teda pochybenie Okresného súdu Košice II takýmto

spôsobom vo vzťahu voči sťažovateľovi nenaprával. Vynára sa preto otázka, či postupom

Okresného súdu Košice II v spojení s postupom krajského súdu nedošlo k ukráteniu

sťažovateľa na jeho právach, resp. k zvýhodneniu žalovaného, čo by v konečnom dôsledku

zakladalo porušenie a 3 , podľa ktorého všetci účastníci sú si v súdnom

konaní rovní. Zároveň by to znamenalo aj porušenie označených článkov

a dohovoru.

Podľa názoru ústavného súdu pochybenie, ktorého sa Okresný súd Košice II dopustil,

v konečnom dôsledku nemohlo zasiahnuť do označených práv sťažovateľa. Sťažovateľ totiž

aj bez výslovného poučenia o možnosti nesúhlasiť s postúpením veci v lehote 15 dní svoj

nesúhlas včas písomne vyjadril, a tým svoje zákonom dané právo v plnom rozsahu využil.

Podľa všetkého to bol dôvod, pre ktorý krajský súd poučenie o možnosti nesúhlasiť

s postúpením veci poskytol iba žalovanému, nie teda aj sťažovateľovi.

Možno zovšeobecniť, že pokiaľ všeobecný súd poruší svoju povinnosť dať

účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa ku právne relevantnej otázke, no účastník konania

aj bez výzvy súdu zaujme v tejto otázke stanovisko, spravidla nedôjde k zásahu

do základného práva.

Sťažovateľ ďalej namieta aj vecnú správnosť uznesenia krajského súdu, a to

s poukazom na tú (podľa neho) rozhodujúcu okolnosť, že trvalý pobyt má v K., čo pri

správnej aplikácii ustanovenia v znení účinnom do 31. decembra

2011 znamená, že v skutočnosti treba za miestne príslušný súd považovať Okresný súd

Košice II. Pritom z argumentácie sťažovateľa je zrejmé, že pojem „bydlisko“ uvedený

v spomínanom ustanovení stotožňuje s pojmom „trvalé bydlisko“.

Pre určenie bydliska [tak pre potreby ustanovenia § 85 ods. 1, ako aj § 88 ods. 1

písm. o) ] nie je rozhodujúce, kde je účastník konania podľa predpisov o evidencii

obyvateľstva prihlásený k trvalému pobytu, ale úmysel účastníka konania trvale sa

v určitom mieste zdržovať.

„Pri posudzovaní otázky miestnej príslušnosti súdu z hľadiska bydliska účastníka je

daná príslušnosť toho súdu, v obvode ktorého sa občan skutočne trvale zdržuje, i keď je

prihlásený k trvalému pobytu v obvode iného súdu.“ (Zborník stanovísk, správ a rozhodnutí

súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR III. Praha: SEVT 1980,

s. 318)

Možno konštatovať, že dlhoročná (niekoľko desiatok rokov existujúca) ustálená prax

všeobecných súdov pri výklade pojmu „bydlisko“ pre potreby rozhodovania o miestnej

príslušnosti rozlišuje medzi uvedeným pojmom a pojmom „trvalé bydlisko“, ktorý má

administratívnoprávnu povahu. Pojem „bydlisko“ vykladá fakticky (materiálne), a preto za

rozhodujúce sa považuje, kde sa v skutočnosti účastník konania zdržuje s trvalým úmyslom.

Naproti tomu pojem „trvalé bydlisko“ je skôr formálny, pretože závisí iba od toho, kde je

určitá osoba prihlásená k trvalému pobytu bez ohľadu na to, či tam aj má skutočne bydlisko.

Záver krajského súdu, podľa ktorého za bydlisko sťažovateľa bolo potrebné

považovať obec J., sa javí ako dostatočne a presvedčivo zdôvodnený vo svetle ustálenej

rozhodovacej praxe už uvedenej. Skutkové okolnosti, ktoré krajský súd považoval za

rozhodujúce, pritom nie sú vôbec sporné. Sťažovateľ ani v konaní pred ústavným súdom

nepopiera, že v čase podania žaloby a aj potom žil v J. V žiadnom prípade nemožno preto

tento záver považovať za arbitrárny či zjavne neodôvodnený. Ústavný súd nemá preto

dôvod do záverov krajského súdu zasiahnuť.

Napokon treba ešte poznamenať, že namietaná nesprávnosť uznesenia krajského

súdu by v prípade dôvodnosti námietky znamenala primárne porušenie ,

podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi, pričom príslušnosť súdu

ustanoví zákon. Vyslovenia porušenia tohto ustanovenia sa však sťažovateľ nedomáha. Je

však tiež pravdou, že sekundárne by išlo aj o zásah do uvedeného základného práva na

súdnu ochranu podľa , ktorého porušenie sťažovateľ namieta.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2012